Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 723778 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
               बहरा सो गहरा

     स्किटानुवाद ::: भीष्म कुकरेती

एक आदिम - डाक  साब बड़ी परेशानी च।
डाक्टर -जीब दिखावो !
आदिम -मि तैं लगणु च  जीब ना कन्दुड़म कुछ बीमारी च।
डाक्टर -त ठीक च कन्दुड़ दिखाओ
आदिम -ना ना ! मि नि छौं दुख्यर।
डाक्टर -तो ?
आदिम -मि तैं लगद मेरि घरवळी कन्दूड़ नि  सुणदि।  अवश्य ही वा बैरी ह्वे गे। 
डाक्टर -उँह !  त अपण वाइफ तैं लावो दिखाणो।
आदिम -असल मा मि वीं तैं लज्जित नि करण चांदु।  मि पैल मि शॉट स्योवर हूण चाँद कि वा सचमुच मा बैरी (बहरी ) ह्वे गे कि ना ?
डाक्टर -तो एक काम कारो।  तुम एक टेस्टिंग कारो
आदिम -क्या ?
डाक्टर - पैल बीस  फ़ीट से अपण कज्याण से प्रश्न कारो।  फिर पंदरा  फिट से वही प्रश्न कारो , फिर दस  फिट से वी सवाल दुहरावो अर फिर सवाल दुहरांद , दुहरांद पत्नी का पास जांद जावो।  तुम्हारी पत्नी कथगा दूर से सूण सकद तुम तैं पता चल जालु।
आदिम - मि अबि जैक टेस्ट करदु।
xx   xx
आदिम (घर जैक बीस फिट से पैथर बटिं  )- ये स्वांरी ! क्या पकाणि छे ?
(क्वी उत्तर ना )
आदिम ( पंदरा  फिट से )- ये स्वांरी ! क्या पकाणि छे ?
(क्वी उत्तर ना )
आदिम ( दस    फिट से )- ये स्वांरी ! क्या पकाणि छे ?
(क्वी उत्तर ना )
आदिम ( पांच   फिट से )- ये स्वांरी ! क्या पकाणि छे ?
(क्वी उत्तर ना )
आदिम ( द्वी   फिट से )- ये स्वांरी ! क्या पकाणि छे ?
स्वांरी -यां पांच दैं मीन उत्तर दियाल कि मि तुमकुण  फाणु पकाणु छौं।



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
               अबे साले , हरामी ! पुलिस वाले तेरा  गधा खोजेंगे ?
                              कन्द्युरा :: भीष्म कुकरेती



कुमार - काजी जी ! काजी जी ! खेचल ह्वे गे
कॉन्स्टेबल -कैक कज्याण कैक दगड़ भाजी गे।? चल भाग इक बटें ,
कुमार - काजी जी ! काजी जी !
कॉन्स्टेबल -अबे तेरी ब्वेन बूड़याँद दैं त्यार  कठबाबु धरि दे जु तू मितै तंग करणु छे ? या ते छौंद तेरी कज्याणिन कठाळु (विधवा का उपपति ) धरि दे ? या क्वी कॉंग्रेसी भूक हड़ताल पर बैठणो सुचणु च ?
कुमार -ना ! ना ! इन अनर्थ नि ह्वे।
कॉन्स्टेबल -त फिर किलै मेरी कुल्ली खाणि छे ? ऊनि बि अदकपाळी हुईं च। 
कुमार - मे पर वांसे बि बड़ी आपदा आईं च।
कॉन्स्टेबल -पता च राजस्थान मा कथगा बड़ी आपदा आयीं च ? यांसे बड़ी आपदा राजस्थान मा कबि क्या आली ?
कुमार -नै जी मेरी आपदा से बड़ी क्वी आपदा ह्वेइ नि सकद !
कॉन्स्टेबल -ओ अदखिचर ! सरा शहर का पुलिस विभाग भागम भाग मा लग्युं च अर तु बुलणु छे बल तेरी आपदा से बड़ी आपदा राजस्थान मा नि ह्वे सकद ! पुलिस वाळु हगणि -मुतणी बंद हुईं च।
कुमार - हैं ? पर मीन त नि सूण कि राजस्थान मा भयंकर सूखा पड्युं च।  यांसे बड़ी आपदा क्वी नि हूंदी।
कॉन्स्टेबल -ओ निर्भागी हिन्दुस्तानी ! बाढ़ -सूखा तैं हम पुलिस वाळ आपदा नि समझदवां ।  (अफिक ) यो तो एक बड़ी कमाई कु जरिया ह्वे जांद।
कुमार -यदि पुलिस वाळु हगणि -मुतणी बंद हुईं च तो क्या राजस्थान मा द्वी धरम वाळु मध्य दंगा ? पर मीन नि सूण कि क्खि दंगा फसाद ह्वावन !
कॉन्स्टेबल - अबै कै पुलिस वाळ तैं दंगा फसाद से दुःख हूंद ? हैं ? धार्मिक दंगा फसाद तो भारतौ कुण अठ्वाड़ जन धार्मिक कर्मकांड च , बस ब्यालों -बुगठ्यों जगा मनिख कटे जांदन।
कुमार - अच्छा जु बि आपदा होलि हूण द्यावो , जब तक में पर वा आपदा नि ह्वावो मि वीं तैं आपदा नि मानि सकुद।  किन्तु काजी जी मेरी मुसीबत राजस्थान मा सूखा से अधिक महत्वपूर्ण आपदा च।
कॉन्स्टेबल -देख बै ! दिखणि छे।  सरा कोतवाली खाली च। आज किरम्वळ बि नि दिखेणा छन इख। 
कुमार -पर मेरी कम्पलेंट तो आप तैं लिखण इ पोड़ल !
कॉन्स्टेबल -कनो तू क्वी बड़ो काजी जी,  कै बड़ो अधिकारी या कै मंत्रिक ख़ास आदिम छे कि मि तैं कम्पलेंट लिखण इ पोड़ल हैं ?
कुमार - काजी जी ! म्यार सरा परिवार वे पर इ निर्भर च।
कॉन्स्टेबल -देख हाँ ! म्यार दिमाग नि खा हाँ ! आज राजस्थान का पुलिस वाळ बहुत हि व्यस्त छन।  चा पीणो बि फुर्सत नी च ऊंमा।
कुमार -पर साब ! मेरी रोजी रोटी कु सवाल च।
कॉन्स्टेबल -अच्छा चौल बोल क्या कम्पलेंट च ?
कुमार - काजी जी म्यार गधा हर्ची ग्याइ ।
कॉन्स्टेबल -अबे साले ! तूने पुलिस स्टेसन अपने बाब्प का ससुराल समझा है जो गधा खोने के कम्पलेंट कर रिया है यहां ?
कुमार -काजी जी ! खोया -पाया की शिकैत त कोतवाळी  मा इ करे जांद कि ना ?
कॉन्स्टेबल -मतबल अब पुलिस वाळ गधा खुज्याल हैं ?
कुमार - काजी जी गधा नि मीलल तो म्यरो परिवार भूक मोरी जाल !
कॉन्स्टेबल -अर मि गधा हर्चणो एफआईआर लिखल तो म्यार अधिकारी मे तैं सस्पेंड कर द्याल।
कुमार -किलै ?
कॉन्स्टेबल -अरे गधा जन जानवर तैं खुज्याणो पुलिस वाळ जाल ? पुलिस की यांसे ज्यादा बेज्जती क्या होलि कि वा गधा खुज्याली ?
कुमार - पर साब म्यार सरा परिवार को आमद गधा पर हि निर्भर च।  गधा एक दिन बि नि मीलल तो समज ल्यावो हमारा इक आग नि जळी सकद।  गधा नि मीलल तो सरा परिवार भूकन मोर जाल।
कॉन्स्टेबल -अबे अददिमागौ मनिख ! सूण हम इख गधा खुज्याणो नि बैठ्याँ छंवां।  समझे ! जा अफिक ढूंढ अपण गधा तैं।
कुमार -पर काजी जी ! बगैर गधा का म्यार परिवार खतम ह्वे जाल।
कॉन्स्टेबल -खतम ह्वे जाल तो हूण दे।  इखमा पुलिस वाळु क्या गलती ? अरे  साले , हरामी ! गधा खोजने के लिए हम पुलिस वाले ही मिले तुझे  ?
कुमार - काजी जी कम्पलेंट लेखी द्यावो अर गधा खुज्याण मा मेरी मदद कारो जी ! हमर सरा परिवार गधा पर ही निर्भर च।  जन किसान कु सरा दारोमदार खेती पर हूंद ऊनि म्यार परिवार को आसरा म्यार घड़ा ही च।
कॉन्स्टेबल -मीन बोली याल गधा क्या  हम कोतवाली मा  गौड़ी हर्चणै शिकायत बि नि करदा।  अर जोर जबरदस्ती से कंपलेंट दर्ज बि कर द्योल्या तो हम पुलिस कबि बि जानवर नि खुज्यांदा।
कुमार - पर काजी जी !
कॉन्स्टेबल - अर आज तो सरा शहर मा राजस्थान पुलिस बहुत ही व्यस्त च।  कैक कज्याण या कैकि बेटी बि हर्ची गए तो बि कै बि कोतवाली मा क्वी बि शिकायत दर्ज नि ह्वे सकद , हरेक पुलिस वाळ अति व्यस्त च।
कुमार - किलै राजस्थान पुलिस इथगा अति व्यस्त च ?
कौंस्टेबल - मंत्री जीक कुत्ता हर्ची गे अर एसपी , इंस्पेक्टर , कॉन्स्टेबल सबि स्वास्थय मंत्री  जीक कुत्ता खुज्याण मा लग्यां छन।  मीन बि जाण छौ पर चूँकि म्यार खुट पर ढाल हुयुं च तो मि कोतवाली मा छौं।

Copyright@  Bhishma Kukreti 23 /9/ 2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;
--

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Pal-Shah Dynasty in Garhwal Kingdom

 Administration, Social and Cultural History of Garhwal in Shah Dynasty -1

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -190       
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -438 
 
                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
            Madan Mohan Dobhal published Gadhdes ki Dobhalon ki Vanshavali. Madan Dobhal offers a list of Dobhal ministers in Garhwal Kingdom. Th e Vanshvali was received from Dev Ram Dobhal, Borikh village, Aswalsyun, Barahsyun, Pauri Garhwal. The Vanshavli is signed by Advocate Jiwa Nand Dobhal on 8/6/1923.
 SN----King Name -----------------Dobhal Minister
1--------Bhadrapal /Kanakpal--------Narayan Datt Dobhal
2- Abhay Pal -------------------------Vasudev Dobhal
3-Anand Pal ------------------------Hardev Dobhal
4-harni Pal ------------------------- Ram Dev Dobhal
5-Vishesh Pal -------------------------Damodar Dobhal
6- Karna Pal ---------------------------Damodar Dobhal
7-Jayati Pal -------------------------Chandra Shekhar Dobhal
8-Purna Pal --------------------Jay Ram Dobhal
9-Amogh Pal -----------------Jay Narayan Dobhal
10-Sundar Pal -------------------Mahidev Dobhal
11-Jaipal ------------------------ Sukhdev Dobhal
12-Shali Vahan Pal ----------------Mahidhar Dobhal
13-Sayan Pal -----------------------Shukanand Dobhal
14-Bhakti Pal --------------------- Gopi Vallabh Dobhal
15-Ratan Pal ----------------------- Gopi Vallabh Dobhal
16-Madan Pal -1-----------------------Ram Krishna Dobhal
17- Vidhi Pal -------------------------Gangadhar Dobhal
18- Bhadant Pal---------------------- Radhakrishna Dobhal
19- Jaichand Pal --------------------- Keshva Nand Dobhal
20-Kirti Pal---------------------------- Keshisudan Dobhal
21-Madan Pal -2----------------------Keshisudan Dobhal
22-Agastipal -----------------------------Keshisudan Dobhal
23- Vibhogya Pal -----------------------Shishram Dobhal
24-Suviyat Pal --------------------------Shiva Nand Dobhal
25- Vikram Pal-----------------------------Krishn Datt Dobhal
26-Bijai Pal ----------------------------------Sudarshan Dobhal
27- Sahaj Pal---------------------------------- Karmajit Dobhal
28- Son Pal -------------------------------- Hardev Dobhal
29-Kanti Pal-------------------------------- Ram Dev Dobhal
30-Mahipal -----------------------------------Gangadhar Dobhal
31- Sulankshan Dev l---------------------- Gangadhar Dobhal
32-Alakhan Dev -----------------------------Hansraj Dobhal
33- Anand Dev -----------------------------Badridatt Dobhal
34-Anant Dev ------------------------------Ram datt Dobhal
35- Abhay Dev-------------------------------Harshdev Dobhal
36- Arjundev  ----------------------------------Harshdev Dobhal
37- Jashdev ---------------------------------------Harshdev Dobhal
38-Krishna Dev------------------------------------Gajadhar Dobhal
39- Jayraj Dev---------------------------------------Bhim Datt Dobhal
40- Jashpal------------------------------------------Chaturbhuj Dobhal
41-Ujjainpal----------------------------------------- Kedardatt Dobhal
42- Balbhadra Pal -----------------------------------Balram Dobhal
43-Sundar Pal---------------------------------------- Shiv Das Dobhal
44- Kalyan Shahi -------------------------------------Garud Dhwaj Dobhal
45- Ajaypal  -----------------------------------------  Dharnidhar Dobhal
46- Kalyan Shah ----------------------------------------Bala datt Dobhal
47-Balbhadra Pal -----------------------------------------Gangaram Dobhal
48- Man Shah --------------------------------------------- Maha Dev Dobhal
49- Ram Shah ----------------------------------------------- Ram Avtar Dobhal
50-Mahipat Shah -------------------------------------------Desh Pal Dobhal
51- Prithvi Pat Shah ---------------------------------------- Karmjit Dobhal
52- Medani Shah -------------------------------------------- Shri Kanth Dobhal
53- Fatte Shah ---------------------------------------------- Shankar Dobhal
54- Dulab Shah ---------------------------------------------- Shankar Dobhal
55- Upendra Shah --------------------------------------------- Shankar Dobhal
56- Pradip Shah ---------------------------------------------Shankar Dobhal, Balbhadra Dobhal
57- Lalit Shah ---------------------------------------------------- Shri Dhar Dobhal
58- Jaikrit Shah ---------------------------------------------------Vidyadhar and Kriparam Dobhal
59- Pradyuman Shah ---------------------------------------------Shivram
                  Additional Ministers or Administrator

 Historian Shantan Singh Negi (Madhya Himalaya Ka Rajnaitik aur Sanskritik Itihas) offered position of various Dobhal ministers. He also offers the following additional Dobhal administrators in Garhwal Kingdom of Shah dynasty
Rani Karnavati ------- Sjri Kand Dobhal ( Sanrakshk Purohit)
Prithvipati Shah ---------------------Sarangdhar Dobhal (Davatri)
Fateshah ----------------------------Nityanand Dobhal (Bhandari)
Upendra Shah -------------------------Bhaskar Dobhal  (Davatri)
Pradip Shah -----------------------Vidyadhar Dobhal (Bakshi) and Nityannad Dobhal (Khadya Bhandari)
Lalit Shah -----------------------------Shri Chandra Dobhal (Lekhwar)
Jaikrit Shah ---------------------------- Jai Dev Dobhal (Bajir), Devi datt Dobhal (Davatri) , Dhniram Dobhal (Vakil)
Pradyuman Shah ----------------------------Urvi Datt Dobhal (Sabhasad) and Devi datt Dobhal Sabhasad )
        The list does not match with historians in many contexts  as Shankar Dobhal is listed for period of 150 years.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 23/9/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -439
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX
History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Pauri Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Chamoli Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Rudraprayag Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Tehri Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Uttarkashi Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Dehradun Garhwal History; History, Lists of Dobhal (Doval) Ministers in Shah Dynasty in Garhwal Kingdom in context Haridwar  Garhwal History;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Ana Bhweena: An Exclusive Garhwali Riddles Collection

Critical Review of Garhwali Literature- 2285
                     (Review of Modern Garhwali Literature Series)
 Review of ‘Garhwali Paheliyon Ka Sangrah, Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections compilation, edited by Sudhir Bartwal     

    Review by: Bhishma Kukreti (Regional Language Promoter)

       Riddling and Puzzling are there after language creation n human history.  Every Language has numerous riddles and puzzles. Riddles have much importance in society and culture.
            There have been various attempts in collecting Garhwali Riddles. Most of the time, scholars put riddles with proverbs as Jagdish Badola, Abodh Bandhu Bahguna or Pushkar Singh Kandari.
           There are riddles related to various aspects of life and daily life as -Heat and Light, Household items, human and insects, clothing-jewelry, food and drinks, vegetables –crops etc, in the villages, social aspects, water, air, sky,  fields, earth, farms, natural phenomenon, seasons etc.
  The learned scholar Bartwal also translated Garhwali riddles into Hindi.
Bartwal offers a few proverbs, and Garhwali words for specific acts.
            Garhwali scholars and literature creative as Om Prakash Semawal, Deepak benjwal, Narendra Singh Negi, Pushkar Singh Kandari, Virendra Singh Panwar already appreciated the works of Sudhir Bartwal.
           The position of Sudhir Bartwal in the history of Garhwali Literature would be the same as the riddles collectors of various languages as Dmitri Nikolaevich Sadovnikov (Russian Riddles); American Lady (English); Isaias J. McCaffery (German Proverbs and Riddles); F.G.T. ; Reb Reeven (Jews) ; R.S.Boggs;  C.E Ashu ( Cameroon); F Boas (Eskimos); Andreas Tietze (Komar, Turkic ); Phil Cousineau (World Riddles).
  This author recommends Garhwalis to have this collection in their private library.
 ‘Garhwali Paheliyon Ka Sangrah, Ana Bhweena’
Collection of Garhwali riddles by Sudhir Bartwal with Hindi Translation
Pages -94
Price-Rs.100/-
Published by – Sanskriti Prakashan, Agastya Muni, Uttarakhand, 246421
Contact -9536006170
Sudhirbartwal1974@gmail.com
Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 23/9/2014
Garhwali Paheliyon Ka Sangrah, Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections; Garhwali Paheliyon Ka Sangrah, Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Pauri Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Chamoli Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Rudraprayag Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Tehri Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Uttarkashi Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Dehradun Garhwal; Ana Bhweena’ a Garhwali Riddle Collections in context Garhwali literature from Haridwar Garhwal;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                सांपों  ने मनुष्यो  से क्या सीखा ?
                                               चबोड़्या खुजनेर :: भीष्म कुकरेती 
  ब्याळि , मास्टर जीन  स्कूलम बच्चों तैं सांप पर निबंध लिखणो ब्वाल विषय छौ - सांपों  ने मनुष्यो  से क्या सीखा ? निबंध का सार यो च -
 सांप या गुरौ एक सर्पधारी जानवर अवश्य हूंद किंतु गुरा समौ आण पर दुर्जन मनिख बि पैदा कर दींदु तबि त बुल्दन बल स्यु नेता संपोला का लड़का है , स्यु अधिकारी सांप कु बेटा च।
सांप उनि हूद जन गढ़वाली जनान्युं धमेली हूंद। सांप जब सर्पणी तै पटान्दु तो बुलद - हे सर्पणी तू ऊनि दिखेणि छे जन मनिख्याणि की काळी धमेली !
 मनुष्य अर सांप इकजनि  गुस्सा मा फुंकार मरदन।  अब यु कैन नि बताइ कि  सांपन मनिख तैं फुंकार मारण सिखाई या कै संपेरान सांप तैं फुंकार मरण सिखै।
सांप रस्सी जनि  हूंद तबि त बुले जांद सांपक  तड़कायुं  रस्सी से बि बि डरद।यद्यपि सर्पदंश कु इलाज च पर मनुष्य दंस कु इलाज नी च हालांकि भारत मा मनुष्य दंश से बचणो बान  सौएक योजनाऊं पर इनि खर्च ह्वे जन गंगा सफाई अभियान की योजनाओं पर अरबों रुपया खर्च करे गए।  आजकी मंत्र्याणि सूमा इंडियनन त बोलि बि दे बल गंगा सफाई अभियान ये युग मा ना सै दुसर युग मा पूरु ह्वे जाल किन्तु मनुष्य दंश कु इलाज हैंक युग मा बि नि ह्वे सकद। इख पर स्वास्थ्य मन्त्रीन सूमा इंडियन तैं गाळी दे बल संपोली के बेटी को भारत सरकारों  मंत्री बि बणै द्यावो वा धार्मिक विद्वेष बयान दीण बंद नि करी सकद।
सांप पर जनम से ही मोतियाबिंद की बीमारी हूंद।  सांप बि उनि अंधा हूंद जन कि भारत का गृह मंत्री राजनाथ सिंह। राजनाथ जीक  गृह राज्य मा गुरु आदित्यनाथ बताणा रौंदन कि उत्तर प्रदेश मा 'लव जिहाद ' कु हज्या फैली गे किन्तु राजनाथ सिंह जी तैं 'लव जिहाद' नि दिख्यांद।  यांपर बहुत सा लोग पुछणा छन कि राजनाथ अर आदित्यनाथ मादे सांपनाथ को च अर नागनाथ को च ?
भौत सा विषैला कोबरा कॉंग्रेस का तरां अंधा हूंदन जौं विषैला कोबराओं तैं नजीक त बिलकुल नि दिखेंद किन्तु दूर कि झलक से वो अपण शत्रु की चाल पछ्याण लीन्दन। जनकि कॉंग्रेस तैँ महाराष्ट्र मा शिव सेना -भाजपा गठबंधन मा घनघोर लड़ै दिख्यांदी च पर अपण ड्यारौ कॉंग्रेस - एनसीपी का मृत्यु युद्ध नि दिखेंद।
 सांप -छुछुंदर की गति उनि हूंद जन भाजपा की हालात दिल्ली मा च  कॉंग्रेस की दसा दिल्ली मा च।  द्वी दल विधानसभा भंग नि करण चाणा छन किन्तु भाजपा सीधा सीधा कॉंग्रेस से सहायता नि ले सकदी अर कॉंग्रेस बि भाजपा सीधा सीधा भाजपा तैं सहयोग नि दे सकदी इनि दसा सांप की हूंदी कि छछूंदर तैं घुटद च त मोरदो च अर भैर फिंकद त भुकी रौंद।  इनमा जन 2014 मा दिल्ली विधान सभा अधोधर मा लटकीं च उनि सांप बि अधोधर मा रौंद।
सांप छछूंदर की गति समझणो बान नरेंद्र मोदीक चीन नीति तैं समझणै जरूरत च। यदि नरेंद्र मोदी लद्दाख मा चीनी सेना कु अतिक्रमण पर आँख बुजी दींद अर चीन की 20 बिलियन डॉलर की सहयता स्वीकारदो त कायर माने जालु अर यदि चीनी अतिक्रमण तैं महत्व देकि नरेंद्र मोदी चीन से बैर मोल लींद तो फॉरेन इन्वेस्टमेंट हाथ से जांद।  अच्काल सर्पलोक मा सांप छछूंदर की गति तैं नरेंद्र मोदी -चीनी नीति कु नाम से पछ्याणे जांद।
सांप कंचुळ या केंचुली  इनि छुङद जन नेता पार्टी , गठबंधन या पाळी बदल्दन।  यूही कारण च कि गुरौ मेजर जनरल (रि ) टीपीएस रावत , सतपाल महाराज , देवीलाल , भजनलाल , चौधरी  चरण सिंह , अजित सिंह , छगन भुजबल, नारायण राणे आदि नेताओं तैं अपण कुलगुरु माणदन अर केंचुली या कँचुळ उतारण से पैल यूँ नेताओं की आरती उतारण नि बिसरदन।  हरेक गुरा यूँ नेताओं की छवि अपण आँखूं मा बैठेक रखदु।
गुरा अपण बच्चों तैं या दुसर सांप तैं बि खै जांद।  अन्वेषकों बुलण च बल यु अपणो तैं इ खै जाण जन गुण सांपुन  राजा , महाराजा , राजमंत्री , नेताओं से, अधिकार्युं  से सीख अर ये मामला मा महान सम्राट अशोक अर औरंगजेब तैं सांप अपण  महान दिवता बतांदन अर सींद -जगद , सदैव पूजा करदन।
 गुरौ हाइबरनेसन मा उनि जांदन जन राहुल गांधी हाइबरनेसन मा जांदन।  इन बुले जांद कि भौत युग पैलि याने सतयुग से बि पैलि राहुल गांधी जब सर्पयोनि मा छा तो राहुल गांधीन हाइबरनेसन याने शीतनिद्रा की शुरुवात कर छे अर तब बिटेन सांपुं मा शीतनिद्रा कु प्रचलन शुरू ह्वे।  प्रत्येक भुजंग  अपण शीतनिद्रा देब राहुल गांधी तैं प्रसन्न करणो बान घड्यळ धरदन। आज जन सांप मनुष्य कु अतिक्रमण से अति दुखी छन , परेशान छन , शांतिभंग की पीड़ा से उद्वेलित छन उनि  कॉंग्रेसी कार्यकर्ताओं क बार बार बिजाळण से सांपुं हाइबरनेसन दिबता राहुल गांधी बि बितर्वळे जांदन , डिस्टर्ब ह्वे जांदन अर फिर लोकसभा मा सेक आवश्यक हाइबर्नेसन या शीतनिद्रा पूरी करदन।
 सांपुं बुजुर्ग अपणी अगली पीढ़ी का चाल चलन से बड़ा परेशान छन अर डरणा छन कि नई सांप साखी मनुष्यो सकासौरी /नकल करणी च अर सर्पसंस्कृति बिनास का खुंटा /कगार पर ऐ गे।  भूतकाल मा सर्प जाति अपण बच्चों तैं मनुष्य संस्कृति अपनाण से रुकण मा सफल राइ किन्तु अब सर्प बुजुर्ग लाचार छन कि युवा सर्प पीढ़ी मनुष्यों नकल करण गीजि गे।  जब तलक पुरण संस्कृति ज़िंदा छे , गुरा कै तैं बि तब तलक नि काटदु छौ जब तलक सांप का जीवन तैं क्वी खतरा नि हो किन्तु मनुष्य की नकल करण से अब सांप बि मनिखों तरां बगैर बातो कै तैं बि काटि दींदन।  सर्प संसार मा  चिंता  ह्वे गे कि सांपों तैं इन दुर्गुण से कनै बचाये जावो।
सांप संसार मा एक हैंकि चिंता बि ब्याप्त च।  सांपुन सरकारी कर्मचार्युं से एक अवगुण हौर सीख याल कि कुछ बि काम नि करण अर मुफ्त की रोटी चटकाण , मोफत मा तनखा लीण अर ऑफिस मा सियुं रौण। सरकारी मुलाजिमों देखादेखी   हरेक सांप अब चिड़ियाघरों मा बसेरा करण चाणु च जख बगैर हथ -खुट हिलायां , बगैर मेनत कर्या फोकट मा खाणो, पीणो , आराम से सीणो मिल जावो।  सर्प मनोवैज्ञानिकों बुलण च बल या अळगसी , कुनेथी  , कर्महीन , कर्तव्य-बिमुखी प्रवृति सांपों वास्ता खतरनाक च अर कौमनष्ट हूणों खतरा समिण च।
अतः कहा सकता है कि सांपों ने मनुष्य से बहुत कुछ सीखा है।

Copyright@  Bhishma Kukreti 24 /9/ 2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;
--

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                    King Titles in Pal-Shah Dynasty Garhwal Kingdom


Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -2

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -191       
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -439 
 
                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
   The king was not only the supreme administrator of Garhwal but people would call Him as Boldan Badrinath or Living Badrinath. People would feel gratify by watching or meeting the Garhwal King. The King was sole owner of land, wealth and people of Garhwal.
   At initial period, the King was called ‘Raja’.  The word was used till Pradyuman Shah. It is written ‘Maharaj Manshahi Rajwar’ on Devprayag inscription of Man Shah. There is word ShriRajwar in inscription of Pradyuman Shah. The King Manshah is also mentioned as Maharaja and  Rajdhirajadhiraj’ on inscription.
  In ‘Manodaya Kavya’ the poet provided title as Nripati, Nripal Shiromani’.
  The orders of Mughal Empire mentioned those Garhwal Kings as ‘Jameendar’.
Maularam mentioned Raja and Maharaja for Garhwal King.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 24/9/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -440
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                     किरोड़ी मल दुखी किलै च ?
                            Transliteration::: भीष्म कुकरेती

यमराज -चित्रगुप्त ! आज सि तीन मानव कु कु छन जु मृत्युलोक से ऐन ?
चित्र गुप्त -धर्मराज ! पैलु  तो हरिद्वार कु सन्यासी बाबा किसमिस देव छन  , दुसर  बद्रीनाथ कु ऋषि कर्मदेव छन   अर   ……
यमराज - अर हैकु ?
चित्रगुप्त - न्यायाधीसुं  सम्राट  !  यी हैंक  एक किसान  किरोड़ी मल च।
यमराज - यूंन क्या क्या पाप -पुण्य कर्याँ छन ?
चित्रगुप्त -  विवेकशील श्री ! यूं तिन्युंन क्वी बि पाप नी करिन अर स्वर्गाधिकारी छन।
यमराज - तो तुम सबि अपण अपण  इच्छा बताओ !
बाबा किसमिस देव- धर्माधिराज ! मीन भूलोक मा कबि मर्सडीज कार से यात्रा नि कार यदि मर्सडीज से यात्रा ह्वे जाव तो …।
यमराज - जाओ मर्सडीज से कश्मीर से कन्याकुमारी तक की यात्रा कारो !
ऋषि कर्मदेव - न्यायाधिपति ! मीन हवाई जाजै यात्रा नि कौर।  यदि हवाई जाजै यात्रा ह्वे जाव तो बड़ी मेहरबानी।
यमराज जावो - जावो हवाई जाज से कपूरत्थला से कोलकत्ता की यात्रा कारो
किरोड़ी मल किसान - विद्वानुं विद्वान ! मीन कबि सिगरेट नि पे।  यदि सिगरेट मिल जावो तो …!
यमराज - जावो तुमकुण सिगरेट की कुठड़ी भरीं च , जावो तुम तैं कुठड़ीम सिगरेट मिल जाली ।
कुछ समय बाद सब आंदन।
बाबा किसमिस देव (खुसी से उछल्दा उछ्ल्दा )  - अहा मर्सडीज तो कारों की कार च। क्या यात्रा छे ,प्रभु आप महान हैं।
ऋषि कर्मदेव (जोर जोर से हंसदा -हंसदा ) - जबाब नही हवाई यात्रा का ! भगवान आप महान हैं !
किरोड़ी मल (रुंवासा सूरत लेक )- यमराज जी आप ! बड़ा कंजूस  दानदाता छंवां  ! बनि बनिक सिगरेटूँ से कुठड़ी भरीं छे पर माचिस तो आपन देइ नीच !

24/9/2014

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                   दुखी रौणौ  कामयाब  तरीका

                                    पथभ्रष्ट कर्ता   :: भीष्म कुकरेती

 सुखी रौण , खुसी मा रौण , दुखी  नि हूण  से सबसे बड़ो नुकसान यु हूंद कि जौं तैं तुम सुखी दिखण नि चांदा वो भि आपकी प्रसन्नता से प्रसन्नता प्राप्त कर लीन्दन। जब कि जीवन का नियम च कि अपण दिवार गिर जावो पर दुसरो कमर टुटण चयेंद। अतः  अफु ना सै दुसर तैं दुखी दिखणो बान कनकैक बि दुखी हूण आवश्यक च।

                   ---------------- कबि बि वर्तमान मा नि रौण से मजेदार दुःख प्राप्ति------------------


हरेक का पास एक सदाबहार चीज च अर वो च वर्तमान। किन्तु, परन्तु , अवश्य ही हरेक को एक भूतकाल बि हूंद अर एक्सीडेंट नि हो तो भविष्य बि।
 यु सही च कि यदि तुम वर्तमान मा रैल्या तो तुम सुखी रैल्या , जु अबि च वैमा मजा लेल्या तो आनंदप्राप्ति  हूंद , अर   वर्तमान मा आनंद लीणो वास्ता खर्च बि नि करण पोड़द।  किन्तु , परन्तु,  यदि तुम वर्तमान मा रैल्या तो तुमर आस पास का लोग क्या कुत्ता तैं बि आनंद प्राप्त ह्वे जाल और यु त हम  सब्युं कुण असह्य बेदना हूंद कि आस पास का लोग सुखी ह्वे जावन ।  याने वर्तमान मा रौण से नुक्सान हूंद तो आपतैं कै बि करिक वर्तमान मा नि रौण चयेंद। दुसरों के दुःख प्राप्ति हेतु अपण वर्तमान पर लात लगाण जरूरी च।

               ---------------वर्तमान मा नि रौणो   अजमयां , अचूक , शीघ्र असरकारी कौंळ (तरीका ) --------------


कुछ पथ्य छन जाँसे आप अपण वर्तमान से दूर ह्वे जैल्या -
१- भूतकाल का दुखी अनुभवुं तैं याद नि बि आणा ह्वावन तो बि दुखी अनुभव याद कारो , सेठ लुक़मान का हिसाब से आपक  वर्तमान अवश्य ही रसातल को चली जाल। जन कि तुम्हारी प्रेमिका या प्रेमी समिण हो अर प्रेम की छ्वीं जरूरी हो तो आप अपण भूतकाल मा खईं मार याद कारो तो अवश्य ही  प्रेमिका /प्रेमी भाग जाल। 
२- भविष्य की चिंता - यदि आप पर भूतकाल का दुःख याद करिक कुछ बि फरक नी पड़णु च अर आप तब वर्तमान का सुख का मजा लीणा छंवां तो भविष्य मा हूण वाळ एक्सीडेंट , मृत्यु अर कैक झिड़की  बारा मा सुचण शुरू कर द्यावो , वर्तमान फुर्र से उड़ जाल , आप वर्तमान से दूर ह्वे जैल्या अर आप असहनीय दुःख मा गोता लगाण लग जैल्या।
३- अबि बि यदि , जु , तब बि दुःख से तुमर ज्यु नि भर्याओ तो वूं चीजुं पर ध्यान द्यावो जौं तैं तुम पसंद नि करदा।  अवश्य ही , जरूर , विश्वास कारो आप दुःख  संसार मा पौंछि जैल्या।
४- इथगा दुखुं से बि धीत नि भर्यावो तो अपण आस पास का लोगुं दगड़ दुर्ब्यवहार कारो।  वर्तमान आपकी पंहुच से भैर ह्वे जालु अर दुःख तुमर खुट ध्वेक प्यालो।
५- यदि तुम यूँ दुःख का पहाडुं से फिर बि असंतुष्ट छंवां तो वर्तमान तैं भगाणो हैंक नायब , कामयाब , सुरक्षित तरीका च कि आप अपण प्रकृति छोड़ द्यावो अर दुसर प्रकृति का हिसाब से व्यवहार कारो।  खुसी गायब  ह्वे जालि अर अप्रसन्नता का बादल ऐ जाला अर वर्तमान छू मंतर ह्वे जाल।
६-शर्मनाक घटनाओं की याद करिक बि आप वर्तमान तैं खदेड़ सकदा , सुख तैं धक्का दे  सकदा अर दुःख का चदरु ढिकाण ले सकदा।
यदि आपन अळगाक पथ्य -परेज ढंग से ल्याई तो तुमर बुबाजी , ददा जी की कसम तुम तो तुम !  तुमर   आण वळि सात पीढ़ी बि वर्तमान मा रौण लैक नि राली अर अगली सात पीढ़ी बि दुःख का झूला मा झुलणी राली अर सुख सदा  का वास्ता  बिमुख ह्वे जाल।
 

Copyright@  Bhishma Kukreti 25 /9/ 2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
         Cabinet Structure in Pal-Shah Dynasty Garhwal Kingdom

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -3

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -192       
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -440 
 
                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                    Shah or Pal Kings of Garhwal were not authoritarian dictators. They used to take advices from their cabinet colleagues. The cabinet was having Diwan, Daftari, Faujdar and Negi but it was not sure that cabinet minister would get the post due to dynasty. Though most of the time the children of ministers would get opportunity for becoming court members.   
   Bahguna’s hand written note of Kothar , Dharmadhikari was important post and as per Maularam mentioned   Ojhaguru name for Dhamadhikari post.
Mukhtyar or Mukhtar- Mukhtar or Mukhtyar was equal or synonym of Prime minister, chaif minister. Mukhtar was chief of cabinet and many times, Mukhtyar took over whole administration from the King. In Jaikrit period, many ministers declared them as Mukhtar.
Daftari- Daftari means General Director or chief director of the Kingdom. The office of Daftari was in the capital. His assistants used have offices in Parganas. The assisting Daftari in Pargana used to collect taxes and used to have tax records in regional office. With the advice or order of the King or sometime Mukhtar, Daftari used to communicate Farman/Adesh/ Parwana such as appointments, promotions, punishments, awards, rewards, retirement orders to the government servants, central agencies, landlords and regional agencies. Daftari was very strong position and most of the officers used to make Daftary happy.
Faujdar-  Faujdar means the Head of Pargana. The Faujdar was the real ruler of Pargana. Faujdar used to keep army, was responsible for administration and had to collect taxes. When needed Faujdar had to go with his army in battle for the King. There are proofs of  Faujdar in salan, Dehradun (Doon valley) and Ravai. That shows there would be Faujdar in other territories.
 The salary of Dooon and Salan Faujdar was around one lakh twenty five thousand annually. Faujdar used to pay salary to his soldiers from his earning. This system made Faujdar more powerful than the King.  Many times, strong, powerful and ambitious Faujdar used to take over the administration of Shringar in his hands and the King had to live on his mercy. Fajdar of Doon valley as Govind Singh and Ummed Singh were virtual kings of Doon valley. The king had to marry his daughter with Ummed Singh to have cordial relation with him.
Goldar and Jamadar – Goldars were guards for palace and the king. They used to appoint their subordinate freely. Goldars used to guard palace, treasury, court, and other offices and officers. Soldiers of Goldars used to watch palace and important places in night too. Goldar and his soldiers used to accompany the King when he was on tour. As good as body guards of the King, the Kingdom used to pay salaries and land (Jagir) to Goldar for their livelihood.
  Goldar had his own Diwan (assistant) and Lekhwa r (accountant). Jamdar was a position for low cadre soldiers and Fuajdar and Goldar had sufficient number of Jamadar.
Negi- Negi had two meanings. One meaning is assistant officers in the court and in other works of Palace. Negi also means servant (Sevak) especially from Khas clans. The Negi is position and King would declare or appoint any Rajput as Negi for his specific services for the court. Kingdom offered Negis daily allowances, salary and portion of tax collected from specific region for their livelihood of Negi. Ussualy, Negi position was of dynasty based job.

**Cabinet Structure in Pal-Shah Dynasty Garhwal Kingdom to be continued in part -441
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 25/9/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -441
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                   नौलि  नौलि , नई कार का नखरा

                   भावानुवाद ::: भीष्म कुकरेती

 नई कारौ मालक (साइन बोर्ड - 'कार मैकेनिक' , देखिक ) - भै इख कार रिपेयर त हूंद च कि ना ?
मेकैनिक -जी हाँ ! जी साइनबोर्ड माँ बि लिख्युं च कि कार मेकेनिक ! 
कारौ मालक -ना ना म्यार मतबल च कि मेरी नई नई , नौलि कार च  ना ! इलै बुलणु छौं
मेकैनिक - आपक समस्या क्या च ?
कारौ मालक -नै ज्यादा कुछ ना खाणक नि पचद।
मेकैनिक -जी तो आप तैं ह्यूमन बॉडी मेकेनिक मा जाण चयेंद।  मि त कार मेकैनिक छौं।
कारौ मालक - ओहो मीन समझ तू म्यार स्वास्थ्य बारा मा पुछणु छे।
मेकैनिक -  जी कार मा क्या खराबी च ?
कारौ मालक -मि तैं लगणु च यीं कार मा इंजिन नी च।  सैत च कम्पनीन मि थैं डुप्लीकेट कार बेचीं दे।  देख ना समिण इंजिन छैं इ नी च।
मेकैनिक -नै नै ये मॉडल मा इंजिन ऐथर ना पैथर हूंद , डिग्गी तौळ।
कारौ मालक -हैं ? डिग्गी तौळ इंजिन ? मीन समझ कार डीलरन मि तैं बेवकूफ बणैक  बगैर इंजिनै कार पकड़ै दे।
मेकैनिक -नै जी ! एक बात बतावो जु यीं कारम इंजिन नि हूंद त आप कार चलैक इख तलक कनकै आंदा। 
कारौ मालक -अरे हाँ ! मीन यु त घड़े , सोच इ नी च।  थैंक यू  !
मेकैनिक -क्वी बात नी च।
कारौ मालक -अर हाँ , जब कार सेल्समैनन कार बेचीं तो बतै छौ कि कार की माइलेज बारा  किलोमीटर  च पर मेरी कारक माइलेज त  किलोमीटर इ च।
मेकैनिक (कारक भीतर दिखुद ) -ओहो ! आपक हैंडब्रेक दब्यूं च।  कैन दबाई यु हैंडब्रेक ?
कारौ मालक -मीन इ दबाई कि जब बि जरूरत हो तो हैंडब्रेक दबाण पड़द ।  मीन स्वाच कि हहैंडब्रेक दबाणो झंझट से बचे जावो त मीन हैंडब्रेक दबैक रख दे।
मेकैनिक -जी आज से हैंडब्रेक पर जिंदगी भर हाथ नि लगयाँ।  हैंडब्रेक दबण से कारक स्पीड कम रौंद अर कार पेट्रोल ज्यादा खांद । 
कारौ मालक -अरे वाह ! कथगा काम की बात बताई !
मेकैनिक -बस ! हौर कुछ गड़बड़ी ?
कारौ मालक -ना  ! पर कार हाँ कार की फ्रंट विंडो पर गर्द जम जांदी।
मेकैनिक -हैं ? यीं कार का वाइपर कख हर्ची गेन ?
कारौ मालक -ना ! ना ! बरखाक सीजन त नी च त मीन वाइपर निकाळि देन।
मेकैनिक -वाइपर लगैक राखो जाँसे आप फ्रंट विंडो की गर्द कर साको।
कारौ मालक -थैंक यु वेरी मच।
मेकैनिक -स्वागत च।
कारौ मालक - अच्छा कथगा बिल ह्वे ?
मेकैनिक -कुछ ना।  जु पैसा तुम मीतैं दीण वाळ छंवां वूं पैसों से तुम एक किताब खरीद लेन !
कारौ मालक -हाँ हाँ ! किताबो नाम क्या च ?
मेकैनिक -कॉमन सेन्स !
कारौ मालक -थैंक  यूं।  मि अवश्य ही  यीं किताब खरीदलु ।  क्या या किताब हरेक कार विक्रेताक इख मिल जाली ?
25/9/2014

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22