Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 723719 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                मनमोहन सिंग जीक इतिहास मा जगा
                            चबोड़ इ चबोड़ मा विमर्श ::: भीष्म कुकरेती


मि -अहा ! ऐ ग्याइ इतिहासौ जंगळ। अब मि इतिहासकारुं  से पुछुद कि भूतपूर्व प्रधान मन्त्रीक भारतौ इतिहास मा क्या जगा च।
मि -हे इतिहासकार ! हे इतिहासकार ! कख छंवां तुम ? जरा समिण त आवदि !
 इतिहासकार जैक फट्यां -फुट्यां  पैर्यां छया - हाँ हाँ ! बोल क्या पुछणाइ ?
मि -मनमोहन सिंगै इतिहास मा क्या स्थान च ?
वु इतिहासकार - जब तक मनमोहन सिंह तैं साम्यवाद्यूं खासकर कॉमरेड हरकिशन सिंग सुरजीत आदि कु समर्थन छौ तो मनमोहन सिंह एक आदर्शवादी , तौळक तबकाक तामीरदारी तहेदिल से करद छया।  किन्तु जनि मनमोहन सिंगन अमेरिका से न्यूक्लियर डील कार तब से मनमोहन सिंह एक कैपिटिलिस्ट ह्वे गे अर वैन इण्डिया डुबै दे।  मनमोहन सिंग तैं रूस अर चीन से समझौता करण चयेंद छौ।
मि -तुम वास्तव मा इतिहासकार छंवां ?
इतिहासकार - हाँ मि एरिक हॉब्सबाउन , रोमिला थापर , विपिन चन्द्र कु पिछलग्गु इतिहासकार छौं।
मि -तो आप वास्तव मा इन इतिहासकार छंवां जु इतिहास तैं कार्ल मार्क्स , लेनिन अर माओत्से तुंग याने माओ का हिसाब से दिखदा ?
वु इतिहासकार जैन फट्यां -फुट्यां झुल्ला पैर्यां छा - अवश्य इतिहास वी सत्य हूंद कार्ल मार्क्स , लेनिन अर माओत्से तुंग की आंख्युंन दिखे जाव।
मि -नै नै ! मि तैं इन इतिहास कार की जरूरत च जु निरपक्षी, निरपेक्ष  हो।
एक दुसर इतिहासकार - हाँ हाँ ! मि बतौल कि मनमोहन सिंह जीकी इतिहास मा असली जगा क्या च ?
मि -क्या च ?
वु इतिहासकार - क्या च ? अरे सोनिया गांधी बेकार छे , सोनिया गांधींन ही मनमोहन सरीखा सर्वश्रेष्ठ प्रधानमंत्री लैक नेताकी छवि खराब कार। राहुल गांधी मा नेतृत्व गुण नि छन तो वैन अपण नेतृत्वहीन गुण छुपाणो बान क्या नि कार ? सोनिया गांधी का चमचा छया   …। सोनिया गांधी की कार्यशैली बेकार छे।  सोनिया गांधी अपण परिवार कु स्तित्व की लड़ाई लड़नी छे इलै वा सरकारी फ़ाइल अपण ड्यार मंगांदी छे।  सोनिया गांधी भली नेत्यांण नि छे।
मि -मि मनमोहन सिंग जीक इतिहास मा स्थान की बात पुछणु छौं अर तुम सोनिया गांधी की आलोचनात्मक व्याख्या करणा छंवां। आखिर तुम कै किस्मौ इतिहासकार छंवां ?
म्वास से मुख  लिप्युं ,काळ मुख्या इतिहासकार - मि संजय बारु अर नटवर सिंह सरीखा आत्म कथा लेखकुं भक्त छौं जु मनमोहन सिंह जीक कंधा मा बंदूक धरिक सोनिया गांधी से बदला लीण चांदवां  अर दगड़ मा अपण पाप छुपाणो कोशिश करदन।
मि -मि तैं तुम सरीखा इतिहासकार की जरूरत नी च अपितु स्वतंत्र विचार धारा का इतिहासकार का विचार चयेंदन जु  इतिहास इतिहास मा मनमोहन सिंह जीक स्थान सुरक्षित कर साको।
एक हैंको इतिहासकार - सोनिया गांधी विचारक च , वींन मनमोहन सरीखा नेतृत्वहीन गुण वाळ तैं बि गुणकारी प्रधानमंत्री बणै।  सोनिया से बढ़कर क्वी बड़ो नेता आज तक नि ह्वे।  सोनिया जीन राहुल तैं नेता बणणो कौंळ  सिखैन।  सोनिया …  । सोनिया .... । सोनिया  …।
मि - आप कु छन ?
उ - मि दिग्गी बाबू कु गुलाम छौं।
मि - मि तैं कॉंग्रेस का हिसाब से इतिहास नि चयेणु च बल्कि …
भगव्या टोपी मा एक इतिहासकार -मि बतौल कि मनमोहन सिंह जी कु स्थान इतिहास मा क्या छौ।
मि -क्या छौ ?
भगव्या टोपी मा एक इतिहासकार - मनमोहन सिंह जी हिन्दू विरोधी अर मुस्लिम सन्तुष्टिकारी प्रधानमंत्री छया जौन स्वदेशी आंदोलन तैं ध्वस्त कार।
मि -आप कु छन ?
भगव्या कपड़ों कु इतिहासकार  -मि डा मुरली मनोहर जोशी अर प्रोफेसर वाइ सुदर्शन राव कु चेला छौं अर कम्युनिस्ट लिखित इतिहास का विरोधी सोच मा दुसर ढंग से इतिहास लिखणु छौं।
मि -मि तैं स्वत्रन्त्र विचारधारा का इतिहास कार की जरूरत च जु मि तैं बतै साक कि मनमोहन सिंग जीक स्थान भारतीय इतिहास मा क्या च ?
एक नंग धड़ंग मनिख - यै इना आ मि बतांदु कि मनमोहन सिंग जीक इतिहास मा असली जगा क्या च।
मि -हाँ हाँ ! बतावो !
नंग धड़ंग -सुण मूर्ख मनुष्य  !
मि -क्या मि मूरख  छौं ?
नंग धड़ंग - जु स्वतंत्र विचारधारा कु इतिहास खुज्याणु हो वैसे बड़ो मूर्ख कु ह्वे सकद ?
मि -क्या मतलब ?
नंग धड़ंग - -इतिहास जु हूंद वु त सब्युं कुण एकजनि हूण चयेंद  किन्तु जब इतिहासकार लिखद तो वु घटना की व्यख्या अपण हिसाब हिसाब से लिखुद जन कि भारत मा शिक्षण संस्थानों मा कम्युनिष्टुं  कु अधिपत्य राइ , साम्यवाद्यूं बोलबाला छौ या च तो ऊं कम्युनिष्टुंन भारतीय इतिहास तैं बामपंथी चस्मा से ही नि द्याख , मार्क्स का हिसाबन व्याख्या बि कार अपितु बामपंथी हिसाब से इतिहास मा बदलाव बि करी दे। अब राइट विंग हिस्टोरियन अपण हिसाब से भारतीय इतिहासौ व्याख्या करणम व्यस्त छन।
मि -हैं ?
नंग धड़ंग - हाँ जरा वेद अर महाभारत पर नजर तो मार !
मि -क्या मतलब ?
नंग धड़ंग - देख वेदूं से साफ़ लगद कि वेद इंद्र परस्ती , अग्नि परस्ती लेखकों  विचारकों  व्याख्या च।  किन्तु महाभारत अर श्रीमद्भागवत सरासर इंद्र विरोधी विचारकों की रचना च।  वास्तव मा महाभारत अर श्रीमद्भागवत मा विष्णु वादी विचारकन इंद्र अर अग्नि तैं बौना सिद्ध कर दे अर विष्णु एवं कृष्ण तैं सर्वोपरि परमेश्वर सिद्ध करी दे।  इनि हरेक पुराण छन , हरेक पुराण रचयितान अपण विचारुं से इतिहास की व्याख्या कार अर असलियत तैं अपण विचारों तैं पुष्ट करणो बान त्वाड़ बि च , मरोड़ बि च अर भौत सा हिस्सा गबे (खड्डा मा दबाण )  बि च।
मि -मतबल क्वी बि इतिहास स्वतंत्र विचारधारा का नि ह्वे सकुद ?
नंग धड़ंग - कभी भी नही।  जब क्वी कम्युनिष्ट इतिहासकार मनमोहन सिंह जीका बारा मा ल्याखल तो वो मनमोहन जी तैं वामपंथी चश्मा से द्याखल , सोनिया समर्थक इतिहासकार गांधी परिवार  परिपेक्ष मा मनमोहन का बारा मा ल्याखल तो भाजपा या दक्षिणपंथी अथवा मुलायम /जयललिता/ममता  पंथी इतिहासकार अपणि गिरवी धरीं धारणाओं आधार पर ही मनमोहन जीक बारा मा ल्याखल।
मि -मतबल इतिहास धारणाओं कु खेल च?
नंग धड़ंग - बिलकुल ! इतिहास धारणाओं कु नंगा नाच  च । जन चश्मा पैरो तन भूतकाल दिख्याल !


Copyright@  Bhishma Kukreti  16/10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                      Highways/Roads in Garhwal in Pal /Shah Era
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -22 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -211     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -459 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
                The Highways of older time in garhwal neither could be compared to today’s walking or footpath  road of plains or hills nor with the highways /roads of plains of old time.
                         Pilgrim Raod 
  The important or major Pilgrim Road was Haridwar to Mana or Badrinath via Lakshman Jhula, Mohanchatti (Fulchatti), Bandarbhel, Mahdevchatti, Simal-Khnad, Kandi, Vyaschatti, Devprayag, Shrinagar, Rudraprayag, Vishnuprayag .
 There was a highway from Devprayag to Gangotri and Yamunotri. Another Highway was from Rudraprayag to Kedarnath. From Badrinath the highway used to go to Kailash via Daba Tibet. From Joshimath, there was another Highway to Tibet via Neeti,
 The path from Lakshman Jhula to Shrinagar was very difficult terrine.
          Nazibabad to Shrinagar Roads
 A Highway was from Nazbabad to Shrinagar via Khohdwar or Kotdwara, Hanuman Mandir, Dadmandi, Bhairongarh (Dwarikhal), Banghat- Bilkhet, Naithana, Advani, Teka ka manda, Chetkoti to Shrinagar.
             Dehradun to Yamunotri –Gangotri roads
  There were difficult roads from Dehradun to Yamunotri or Uttarkashi via jaunsar Bhabhar. Another road was Mussoorie Danda, old Tihri. From Old Tehri there was road for Gangotri and Yamunotri. The road from Tehri to Shrinagar was via Paukhal, Dangchaura, Ranihat. From ranihat, there was Ganga port where boats or Dangi were used to cross Alaknanda. There was a way to Barahat from Dehradun via Mussoorie, Dharasu. The path for Rishikesh from Dehradun was also there.
                Kumaon to Shrinagar Highways 
 There were following paths –
Doti to Shrinagar –
Doti (Nepal) to Shrinagar road was via to Brahmdev Mandi (cross Kali Ganga) to Kathgodam, Almora, Chhakhata, Bhimtal, where road from Tarai met. From here road used to go to Kahsipur then Kalagarh (cross Ramganga here) and then Khohdwar or Kotdwara.
Another road from Almora to Shrinagar was via Hvalbag, Dwarhat, Mahargaon, Chaukhatiya (cross Ramganga) Mehalchauri of Lohabgarhi, Gairsain, Chandpurgarhi, Bhainswada, Khirsu, Devalgarh to Shrinagar.
Third road from Almora to Shrinagar was via Bageshwar, baijnath, Gwaldam, Pindar valley, Tharali, Narayanbagad, Simli, Karnprayag, Rudrapryag, Khankara to Shrinagar.
Fourth road was from Almora to Shrinagar via Bhikhiyasain, Deghat , Gujadigarhi, Devlikhal and via Nayar valley to Shringar.
There was difficult road from Jauhar to Neeti.
      All the above roads were difficult roads and at many places the human being has to walk on their chest than foot.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 16/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -460
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX
Highways in Garhwal in Pal /Shah Era; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Haridwar Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Dehradun Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Uttarkashi Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Tehri Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Rudraprayag Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Chamoli Garhwal History; Highways in Garhwal in Pal /Shah Era in context Pauri Garhwal History;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                          खबर च बल 'खबर सार बंद ह्वेइ ग्याइ '
                                      भीष्म कुकरेती

                          जी हाँ दर्दनाक , दुखौण्या , दsन (चिंता) वळि खबर च बल बारा तेरा साल बिटेन छपण वळु पाक्षिक गढवळि अखबार 'उत्तराखंड खबर सार ' बंद ह्वेइ गे।  समिण बटें त संपादक  विमल नेगी जी बि नि बुलणा छन कि 'खबर सार ' अब  गढवळि मा खबर अर साहित्य भिजण से लाचार च।  किन्तु जब एक अनुशाषित अखबार तीन चार मैना से नि आणु हो त समझि लीण चयेंद कि अखबार बंद ह्वे गे।
       चूँकि गढ़वाळ बटी छपण वळ अखबार या पत्रिकाओं बंद हूणै पूरणि परम्परा च तो कै तैं बि  गढवळि अखबार 'उत्तराखंड खबर सार ' बंद हूण पर क्वी अफ़सोस नी च , क्वी दुःख नी च अर कै पर क्वी फरक बि नि पोड़।  किन्तु गढवळि साहित्यकारुं कुण 'उत्तराखंड खबर सार' बंद हूण से भौत फरक पोड़।  खबर सार मा खबर नि छपदि छे अपितु गढवळि साहित्य छपद छौ।
यदि एक पट्टी कु दोगला नेता अपण पार्टी छोड़िक दुसर पार्टी मा जांद तो क्षेत्रीय अखबारों मा एक समाचार बण जांद किंतु दस बारा साल से निरंतर छपण वळ 'खबर सार' बंद हूंद तो पौड़ी मा बि खबर नि बणद जतांदु कि हम तैं गढवळि भाषाकी पोड़ि हि नी च , हम अपण भाषा का प्रति लापरवाह ही ना अपितु सर्वथा उदासीन छंवां।
           गढ़वळि जन भाषा का वास्ता 'खबर सार ' अमृत छौ , एक ऊर्जा स्रोत्र छौ, साहित्यकारों बान एक पूजनीय थौळ छौ।  खबर सार मा वु सबि चीज छपद छौ जु साहित्य विकासौ कुण आवश्यक छौ अब जब 'खबर सार' बंद ह्वे गे तो अवश्य ही एक बड़ो वैक्यूम ऐ गे।
             'खबर सार ' जन अखबारौ बंद हूणौ पैथर सबसे पैलो कारण च गढवळि समाज अपड़ी हजारों सालै भाषा तैं क्वी महत्व नि दींदु।  समाज मा चेतना इ नी च कि अपण पुराणो ज्ञान बचाणो खातिर गढवळि भाषा ज़िंदा रौण चयेंद। समाज नि जाणदो कि भाषा बचाणो काम व्यक्त्यूंक च ना कि सरकार कु च।
          गढ़वाळी समाज नि जाणदु कि अखबार , पत्रिका , रेडिओ , ऑडियो -वीडिओ अर इंटरनेट माध्यम बचाणो काम बि समाजौक च   ना कि राजनीतिज्ञों या सरकारी अधिकार्युं कु काम !
           गढ़वळि समाज भाषा आंदोलन का प्रति अपण जुमेवारी से बिमुख च अन्यथा 'खबर सार' बंद नि ह्वे सकुद छौ।  गढ़वळि समाज तैं पता इ नी च कि 'खबर सार ' सरीखा अखबार भाषा आंदोलन का पहिया छन। गढ़वळि अखबार पढ़न से भाषा अर संस्कृति विकसित हूंद जन बात गढ़वळि सामाज कु समज मा नि आणु च।
             गढ़वळि समाज तै समज नि आणु च कि जन अपण घौरक बजट मा  मोबाइल , इंटरनेट बजटौ  प्रवाधान रौंद उनि घौरक बजट मा गढ़वळि साहित्य पढ़णो बजट बि आवश्यक च।
            गढ़वळि समाज नि जाणदो कि भाषा ही असली प्रजातंत्र कु खम्बा छन अर  भाषा माने प्रजातंत्र। 

   खबर सार बंद  हूणै पैथर गढ़वळि समाज माँ व्याप्त सामजिक समस्या कु बड़ो हाथ च अर समाज तैं भाषा का प्रति लापरवाही जन बीमारी दूर करणो बान स्थिर कदम उठाणो आवश्यकता च। भाषाई अखबारुं वर्चस्व पर चर्चा करण , विचार करण , ऊख पर विमर्श करण आवश्यक च ।





Copyright@  Bhishma Kukreti  17/10 /2014       

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                        Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -23 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -212     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -460 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                     Trade with Tibet

   At older time, the border traders from Taknaur, Nagpur, Painkhanda, Dashuali, Badhan regions used to have trade with Tibet, China. In later stage, the Bhotiya of Mana and Neeti grew relation with Tibetian Traders. Bhotia , Maracha, Tolcha,  or Jad got monopoly over trade with Tibet.
   Bhotiya used to sell grains to Tibet traders and in barter system they used to get Tibet or Lancha salt, Boxite, Chanvar, Wool, Woolen dresses, medicines and medical herbs, spices gold dust etc. Bhotiya used to visit Tibet in summer till mid October or October end. Those traders used to take  the Tibet goods up to Bijnor and Haridwar.
                    Trade in Chattis
 There were Chattis at Ganga and Yamuna bank. Chattis means place to short stay or Dharamshala. When Pilgrims used to visit Badrinath and Gangotri etc, villagers nearby Chatti used to sell food articles and other articles to pilgrims.
                              Dhkar
   Dhakar means to go to Mandi or Mnadi for buying materials. In groups, Garhwalis used to take agro products, forest produces, ropes, woolen goods etc to Khohdwar (Kotdwara), Dugdda, Nazibabad, Rishikesh, Kankhal, Chaukighat, Laldhang, Ramnagar. Through barter system , they used to get Gud, Sugar, cotton, salt or the  material that was not available in Garhwal.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 18/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -461
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX
Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Chamoli Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Pauri Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Haridwar Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Dehradun Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Uttarkashi Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Tehri Garhwal History; Trade with Tibet and Other Trades in Garhwal in Pal /Shah Era in context Rudraprayag Garhwal History;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                 समर्थन ले लो ! समर्थन ले लो , फ़ोकट में ले लो

                                स्किट (चौंतरा स्वांग , लघु नाटिका )::: भीष्म कुकरेती

ब्याळि 19 /10 /2014  कुण महाराष्ट्र विधान  चुनाव रिजल्ट आणो उपरान्त जब एनसीपी याने शरद परिवारो परिवारिक पार्टीन भाजपा तैं समर्थन दीणै बात कार तो हमर बिल्डिंग मा बच्चोंन एक चौंतरा स्वांग ख्याल।

 एनसीपी - समर्थन ले लो , बन बनिक समर्थन ले लो , राजनीतिक खलबली ले लो।
एनसीपी - अरे क्वी बि नि बुलाणु च।  चलो मि  जोर से भट्यांदु .
एनसीपी - समर्थन ले लो , समर्थन ले लो , राजनैतिक हथियार ले लो !
पत्रकार -ये भै समर्थन क्या भाव चलणु च।  कति रुपया छटांग चलणु च? कति रुपया कीलो  चलणु च ? कति करोड़ प्रति विधायक चलणु च ?
एनसीपी -नै नै ! हम समर्थन का मोल भाव नि करदा।  हमर विधायक बिकाऊ नि छन।  बगैर शर्तौ समर्थन च।
पत्रकार -हाँ पर समर्थन की क्वी ना क्वी शर्त त होली ?
एनसीपी - इन न नी च पर उन च।
पत्रकार -इन  नी च पर उन च,  कु क्या मतबल ?
एनसीपी -हम चांदवां कि महाराष्ट्र का विकास ह्वावो।
पत्रकार -ह्यां पर तुम पिछला दस सालों से अर शरद पवार तो पिछ्ला चालीस सालों सालों से बुलणा छंवां कि महारष्ट्र मा विकास ह्वे गे।  तो अब त महाराष्ट्र तैं विकासै जरूरत ह्वेलि ही ना।
एनसीपी -हाँ उन त महाराष्ट्र  तैं विकासौ जरूरत नी च पर फिर बि हम महाराष्ट्र का विकास का बान बगैर शर्तुं समर्थन दीण चाणा छंवां।
पत्रकार -वाह भली बात च।
एनसीपी -हम पक्का राष्ट्रवादी जि छंवां। इलै हम भारतीय जनता पार्टी तैं समर्थन दीण चाणा छंवां।
पत्रकार -एक बात बतावदी बल जब एक एमपी सवाल पुछणो बि पैसा लींद तो तुम इथगा पुण्यात्मा कब बिटेन ह्वे गेवां ?
एनसीपी -हमर नीयत साफ़ च हम महाराष्ट्र का विकास चांदवां।
पत्रकार -ह्यां पर राजनीतिज्ञ अपुड़ दांतौ लू (मैल ) बि फोकट मा नि दींदु तो घाघुं घाघ नेता शरद पवार बगैर शर्त का सुपिन मा समर्थन नि द्यालो।
एनसीपी -हमर समर्थन अमूल्य च , बगैर मूल्य का च , सुदी ही च।
पत्रकार -सुणो ! सरा भारत की जनता जाणदी च कि एनसीपी का नेताओं का सिंचाई विभाग मा कथगा खिंचाई करीं च , महाराष्ट्र कॉपरेटिव बैंक  की कन लुटिया डुबाइं च , महासदन को गदन कन कर्युं च।
एनसीपी -सब बकबास च।
पत्रकार -जनता  जाणदी च कि एनसीपी नि चांदी कि महाराष्ट्र मा पिछ्ला दस सालों कु भ्रष्टाचार समिण नि आवो तो तुम अब इन खेल खिलणा छंवां कि तुमर पाप छुप जावन।
एनसीपी -बकबास !
पत्रकार -बकबास नहीं सत्य च।  अर अब जनता थोड़ा भौत अपण अधिकारुं प्रति सचेत ह्वे गे।
एनसीपी -मै ऐसे बेकार के पत्रकारों के मुंह नही  लगता।  जा अपण रस्ता नाप।
पत्रकार -भारत मा देर से ही सही पर पाप्युं तैं सजा त मिलदी च।  लालू , चौटाला अर जयललिता कु उदाहरण समिण च।
एनसीपी -हम समर्थन देके रहेंगे।   तुमको जो बकना है बकते रहो ।

Copyright@  Bhishma Kukreti  20/10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

               Export and Import in Garhwal in Pal /Shah Era
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -24 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -213     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -461 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

         The following materials of Garhwal were sold in Wholesale Markets (Mandi) of Bhabhar (Kotdwara and Bijnor) –
                             Agro products
     Farmers used to export wheat, barley, paddy, Japanese Barnyard millets, Finger Millets, Hog Millets, Italian Millets, Amaranths; Ogal; Black gram, lentils, horse gram, Souabean; mustard types of grains and pulses. Other agro products as Turmeric, ginger,  Taro were exported from Garhwal. People used to export fruits as Fig, Himalyan Malberry, Berries, lemon, pumpkins, nuts, oranges etc. People also grew Opium for export.
   Charas was commonly used by Baba, Mahatma and People used to gro hemp for Charas and fiber. Hemp fiber had demand in Bhabhar (including Bijnor), Haridwar and Rishikesh.
 People used to produce Ghee, Honey and nurture animals as horses, Bull, Buffalo, cows, goats, etc for Trade.
                   Forest Produces
            People used to collect various spices as black cumin, Indian bay leaves, Hill Cinnamon, Indian gooseberry, Nirbishi, Mari, Aracha, Chirayta etc from forests and used to export.
 Forest honey had good demand in plains.
 Te wood was export from Garhwal in huge quantity.
Animals and animal produces were also exported.
Medical herbs had very good demand and were exported in raw or medicine forms.
                      House Hold Products 
 People used to export woolen produces, wooden articles, metal vessels and metal weaponsetc, products of Bamboo species, paper, bark and skin.
                                      Minerals
     Iron ores, copper ores, borax, salt , gold dust, shilajit, chalk mud, color soil, sankhiya etc were exported in volumes.
                                Human or Slave Sales
    People used to sell children, widows to Marcha of Tibet and Rohillas.

                                     Import
1-Food produces as Gud, suger; Supari, coconut, spices of south India, tobacco, tobacco leaves, fruits and flowers.
2- Dress and dresses materials was imported as cotton was not grown in hills.
3- Various colors
4-Metals and metal produces
5-Ornaments- various ornaments
Miscellaneous-– guns, gun powders, paper, ink etc
                     Traders
 As far as Garhwalis were concerned there was no casts of trading communities. Individuals used to act as traders. Tibetans, Marcha had trading communities.
  In later stage, Muslim traders especially for leather works settled in some part of Garhwal especially in Shrinagar, Bhabhar.
                          Barter System
             In rural region, Barter system was the main source of exchanges of materials, services and consultation.
                   Coins

 There was State mint for Silver coins or Timasi in Shrinagar. Four Garhwali or Gorkhali Timasi  equal to one Garhwali rupee and five Timasi was equal to one Farukhabadi rupee.
 Spain dollar and other coins used to come to Garhwal too.
 Copper mint used to produce Taka. One Timasi was equal to ten taka.


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 19/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -462
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty ,  to be continued
XX


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                              संबंध-समाप्ति  करणो तरीका

                                        चबोड़ , चखन्यौ , घपरोळ ::: भीष्म कुकरेती

 जनि मनिख बुड्या हूंद , जनि मनिख पैसा वाळ हूंद , जनि भाजपा जन राजनीतिक  पार्टी ज्यादा तागतवार हूंद तनि यी सबि पुरण संबंध ख़तम करण पर लग जांदन। अतः मनिख तैं पता हूण चयेंद कि संबंध कनै तोड़े जांदन।
                                                  शुरुवात मा ही संबंध तोड़णो तयारी
 संबंध बणाण से पैली संबंध खतम करणो तयारी से मनिख जल्दी संबंध तोड़ सकद।  तो यदि आप संबंध तोड़न पसंद करदां तो संबंध बणान दै इ संबंध तोड़णो इरादा करि ल्यावो।  जरा हरियाणा मा भाजपा अर हरियाणा जन परिषद पार्टीक गठजोड़ द्याखो तो गठजोड़ से पैली द्वी पार्टयूं का इरादा ही एक दुसर  फायदा लेक अलग हूण छौ।  मायावती -मुलायम गठजोड़, मायावती -भाजपा गठजोड़ या तेलंगाना नरेश चंदशेखर रावक कॉंग्रेस गठजोड़ की जड़ मा  शुरुवात से ही गठजोड़ तोड़णो बीज बुए गे छा।   जोड़ीदार का प्रति प्रतिबद्धहीनता ही सबंध खतम करणो कारण हूंद।  यदि तुम सबंध खतम करण चांदा तो शुरवात से ही जोड़ीदार का प्रति प्रतिबद्धहीन , बचनबद्धहीन अर पीठ पर छुर्रा घुस्याणो तयारी कर ल्यावो। संबंध तोडू मनिख या पॉलिटिकल पार्टी शर्तहीन प्रतिबद्धता की बात कबि बि नि सुचदन।
चालाक , धूर्त, खुट्या  स्याळ हमेशा संबंध स्थापित करद ही वूं विन्दुओं तैं पछ्याण जांद जु संबंध खतम करणो माध्यम छन अर इन धुर्या , धूर्त अर स्वार्थी मनिख  समूह यूँ संबंध बिगाड़ो बिन्दुवो की हर समय पूजा करणु रौंद।

                                                      संबंध बिगाड़न तैं अचाणचक   गति दीण
                    जै जोड़ीदारन संबंध बणन से पैलि संबंध बिगाड़णो संधिस्थल को ध्यान करी हो वो अचानक संबंध बिगाड़नो बान तेजी लांद अर फिर संबंध बिगाड़नो बान तर्क , कुतर्क या खनु खरपट को सहारा लेक संबंध खतम करद।  राजनीति मा जयललिता , ममता या अरविन्द केजरीवाल यामा प्रसिद्द छन।

                                                   कुछ भि भगार , लांछना लगाण
     संबंध तोडू जब संबंध तुड़द , रिश्ता -नाता  पर आग लगांद ,  अलग ढपली से अलग राग बजांद   तो अपण कुछ भि गलती नि माणद   बल्कण मा दुसर पर इन भगार लगांद  , लांछन लगांद दुसरो इन कमर तोड़दु कि हौरुं तैं  वो आधारहीन लांछन , भगार , आक्रमण  हजम नि हूंद। अबि कुछ महीना पैल बिहार का नीतेश कुमारन जब भाजपा से अठारा साल पुराणो गठजोड़ -गठबंधन-रिस्ता  त्वाड़ अर भाजपा की तौहीन कार कि भाजपा एक धर्मनिरपेक्ष पार्टी नी च तो आज बि नितीश कुमारो दगड्या शरद यादव बि पुटक पकड़िक  जोर जोर से हंसणु रौंद।  लोग अर लालू यादव बि खत -खत  ही -ही -हा- हा -खू -खू करिक हंसणा रौंदन।  एक
 इनि अबि जब भाजपा -शिवसेना अर कॉंग्रेस -एनसीपी गठजोड़ टूटेन त चारि पार्ट्यून गठबंधन -गठजोड़ -अलाइंस टुटणो कारण बतैन तो यु चर्री पार्ट्युंक कार्यकर्ता धड़म से बेहोस ह्वे गेन अर आज बि चर्री पार्टयुं कार्यकर्ता संसय मा छन , सशंकित छन अर भयभीत छन।
                                          संबंध बिगाड़न एक कला च , एक कौंळ च , एक विज्ञान अर वास्तव मा एक क्लासिकल खेल च। ये खेल तैं सीखो।
                                          रिस्ता खतम करण एक स्वार्थ  पूर्ति च , अवसरवादी  प्रक्रिया च अर अविश्वास  परिकाष्ठा च। यदि आप संबंध खतम करण चांदवां तो स्वार्थी बणो।
                                          नाता समाप्ति याने एक दुसर पर आरोप की झड़ी लगाण , अनावश्यक प्रत्यारोपुं  बरखा करण , गैरजरूरी कारणों का बमगोळा फुड़ण।  बस अनावश्यक , गैर जरूरी कारणु पर ध्यान द्यावो तो सबि नाता -रिस्ता अफिक खतम ह्वे जाला।
                                           एक दूसर पर विश्वास नि कारो तो अवश्यमेव आपको रिस्ता समाप्ति -स्वर्ग फल प्राप्त होलु। जोड़ीदार की कमजोरी पर ध्यान द्यावो अर संबंध समाप्ति का पुण्य भोगो।
                                           एक हैंक  पर शक कारो अर रिस्तेदारी दुस्मनै मा बदलो ।
                                                                                    ।।  इति संबंध समाप्ति कारणम् अध्यायम ।।

Copyright@  Bhishma Kukreti  21/10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                     Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -25 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -214     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -462 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                              Income Source of State
           Garhwal Kings used to get state income from various taxes. These taxes were –
Revenue taxes from people
Mines contracting
Forest Contracting
Export Duties 
Import Levies
Monitory Punishment to Criminals
Death of Childless person
Gifts
The details of various taxes are already mentioned in past chapters.
   Captain Hardwick mentions that the state annual income was for rupees Five lakhs and six thousand (Rs four lakhs five thousand in Farrukhavadi rate).
  Common people were poor and in very bad condition.




Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 21/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -463
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
XX
Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Tehri Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Rudraprayag Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Chamoli Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Pauri Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Bijnor , Old Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Haridwar Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Dehradun Garhwal History; Garhwal through Economic Perspective in Pal /Shah Era in context Uttarkashi Garhwal History;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                                                  टूर ऑपरेटर के विपणन अस्त्र -शस्त्र - व्यापारिक मेलों में भाग लेना

                                                          Marketing Tools for Tour Operator -Trade  Fair

                            (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--91      ) 
                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 91   

 
                                                                 लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )


टूर ऑपरेटर के पास भाँती भाँती के विपणन अस्त्र -शस्त्र होते हैं।  शस्त्र  माने अस्त्र भौतिक व नजदीकी हथियार और अस्त्र माने दूरगामी अथवा  मांत्रिक (मनोवैज्ञानिक ) हथियार।
                           व्यापारिक मेला अथवा ट्रेड फेयर में प्रदर्शनी       
टूरिस्ट /यात्रा संबंधी मेले टूर ऑपरेटरों के लिए  आर्थिक दृष्टि से कम कीमती , प्रभावकारी हथियार है।
यात्री मेलों (टूर फेयर ) से निम्न लाभ होते हैं -
१- नए उत्पाद या नए यात्रा स्थान की शुरुवात
२- ग्राहकों से संबंध बनाना
३- नए या पुराने ग्राहकों की लिस्ट बनाना, डाटा बेस तयार करना व् उनसे भविष्य ब्यापार हेतु करार करना
४- ग्राहकों से सीधा सौदा करना
५- एजेंटो की खोज
६- मार्किट रिसर्च करना
७- सामयिक प्रतिस्पर्धा , सामयिक यात्रा सेवा व सेवा हेतु उत्पाद , सामयिक पर्यटन स्थल की सीधी जानकारी मिलना
८-सप्लायरों का मिलना
               ट्रेड फेयर में आवश्यक वस्तुयें व व्यय

              अ -जगह व स्थान अलंकरण हेतु -
जगह का चुनाव व डिजाइन आदि
जगह का किराया
पोस्टरों आदि का इंतजाम
स्थान सजावट / अलंकरण डिजाइन व उसके लिए विभिन्न वस्तुयें व उपकरण
बिजली
पानी
सफाई
भोजन व्यवस्था
ग्रहकों के लिए बैठने आदि का इंतजाम आदि
इन्सुरेंस /सेक्युरिटी
अन्य क्रियाएँ व खर्चे
               ब -परिवहन

विभिन्न वस्तुओं-उपकरणों को मेले की जगह पंहुचाने हेतु -
पैकिंग
परिहवन माध्यम
लदान व उतारने की सुविधा जुटाना
इन्सुरेंस व अन्य कर

             स - प्रचार -प्रसार माध्यम व व्यय

टेलीफोन मार्केटिंग
पैम्फलेट  पोस्टिंग /मेल मार्केटिंग
पोस्टर /बाउचर प्रिंटिंग
प्रेस रिलीज
ऑडियो -वीडियो प्रचार सामग्री
पासेज
पार्टी /भोजन खिलाना
विभिन्न विज्ञापन करना
परिवहन
           द - व्यक्तिगत इंतजाम व व्यय
डिमोंस्ट्रेटरों  या सेल्समैनों  का इंतजाम
डिमोंस्ट्रेटरों  या सेल्समैनों के खर्चे जैसे परिवहन , भोजन व्यवस्था व रहने का इंतजाम
डिमोंस्ट्रेटरों  या सेल्समैनों के मनोरंजन का इंतजाम आदि


Copyright @ Bhishma Kukreti  21 /10//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल


Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Tips  on Participation in Trade Fair for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                    चलो  हरीश रावत की   काट,  क्रिटिसाइज  करे जाव अर सरकार तैं नगी करे  जाव !
                       
                                                 चबोड़ , चखन्यौ , घचकाण ::: भीष्म कुकरेती

घरवळि -तुम से भलो तो वी छौ जु हर बात का विरोध करदु छौ।
मि -क्या ?
घरवळि -बुबा जी त तयार इ छया पर मि अर ब्वे तयार नि हुयां निथर आज मि बि   विरोध का सुख पांदु ……
मि -ह्यां कु , क्या अर कैक विरोध ?
म्यार नौनु - पापा ! ममी देहरादून में वो अंकल हैं ना  जिन्हे हम विरोधी अंकल से पुकारते हैं।
मि -अच्छा वु जैक पैलि नौन ह्वे त वैन अपड़ कज्याणिक काट कार कि नौनि किलै नि ह्वे अर जब दुसर दैं कन्या  पैदा ह्वे तो अपण घरवळि विरोध मा  धरना मा बैठी गे कि  बेटा पैदा किलै नि ह्वे।
नौनु - हाँ पापा !  वही अंकल जो अपने स्वयं के सिगरेट पीने के विरोध में घटाघर में भूखहड़ताल पर बैठ गए थे।
घरवळि -हाँ त क्या ह्वाइ वूं तैं विरोध करण त आंद च।  एक तुम छंवां जु अफु तैं व्यंग्यकार बुल्दां पर अबि तलक तुमन हरीश रावतक आलोचना नि कार , अबि तक हरीश रावत पर व्यंग्य बाणु बरखा नि कार , हरीश रावतक बेज्जती नि कार।
मि -याँ ! ह्वाइ क्या च जु मि मुख्यमंत्रीक व्यंग्यों से धुलाई कौरु ,धज्जी उडौं,  सरकार तैं बीच बजार मा नंगी कौरु ? आखिर हरीश रावत जीन  क्या गुनाह कार कि मि रावत जीक छट्यूं पर मांस गाडु ?
घरवळि -द ल्या बल , अब लगावो बल सुंगरुँ दगड़ मांगळ ! भाजपा अर भाजपा का भोम्पू सरा  दुन्या मा हरीश रावत जीक लत्था लीणा छन , हरीश रावत पर भाला , तलवार अर तोप नपाणा छन अर तुम गढ़वाली का व्यंग्यकार पुछ्णा छा कि हरीश रावत कु जघन्य गुनाह क्या च कि हरीश रावत पर व्यंग्यात्मक थमाळी की मार करे जाव ?
मि - हाँ ! भाजपा क त क्या च , कुछ बि बात पर हरीश रावत की काट कर सकदन , क्रिटिसाइज कर सकदन , हरीश रावत कु जीणो हराम करी सकदन।  मि साहित्यौ चबोड़्या , चखन्यौर्या,  व्यंग्यकार छौं। . क्वी राजनीतिक चमचा-करछी -बेलचा  नि छौं कि वेवजह कैक बि कपड़ा उतार द्युं !
घरवळि -ह्यां इथगा बड़ी  घटना क्या अपशकुन ह्वे गे अर तुम फिर बि बुलणा  छंवां कि हरीश रावत की आलोचना कु मुद्दा क्या च ?
मि -मुद्दा त बथा कि हरीश रावतन क्या पाप कार ?
घरवळि -क्या नि कार ? केदारनाथ मा इथगा बड़ु बेमतबलौ , धधकर्या झलसा कार , केदारनाथ मा इथगा बड़ु खौत -पौतौ दिखलौटी, बनौटी , छद्मयुक्त   प्रदर्शनी लगाई , केदारनाथ धाम मा कैबिनेट की बैठक कार अर तुम बुलणा छंवां कि हरीश रावत तैं थींचणो मुद्दा क्या च ?
मि -अरे इखम तो हरीश रावत जी की बड़ै करणै समय च प्रशंसा करणो बात च, रावत जी पर पुष्प वर्षा कु अवसर च ना रावत जी तैं  लुड्याणो ,  डंड्याणो या घमकाणो समय।
घरवळि -तुम बि ना ! केदारनाथ मा मंत्रिमंडल की बैठक करिक हरीश जीन  कौन सा लंका जीत आल।  सब ड्रामा च।
मि -केदारनाथ मा कैबिनेट मीटिंग कु अर्थ च कि केदारनाथ तैं एक  अलग महत्व दीण , केदारनाथम मंत्रिमंडल बैठक कु मतबल च बल आपदा का बाद केदारनाथ की धूमिल हुईं छवि तैं जगा मा लाण , केदरानाथम मंत्र्युं जमघट कु सही मंतव्य च ग्रामीण अर पर्यटक क्षेत्रों तैं आदर दीण।
घरवळि -यी सब शौमैनशिप च , नाटक च , सिम्बोलिक पॉलिटिकल ड्रामा  च।
मि -यां मंदिर , मस्जिद , मठ , चर्च , गुरुद्वारा, ब्यौ -काज , जीमण सब कुछ बि नि छन बल्कि लोगुं  वास्ता प्रतीकात्मक स्थल या कार्य ही छन। प्रतीक भौत सा इन संदेश पौंछे दींदन जु आम कार्यों से अंसंभव हूंदन।
घरवळि -हैं ऊना विरोधी पार्टी हरीश रावत पर बिलकणा  छन अर तुम व्यंग्यकार ह्वेक बि तुम उत्तराखंड कैबिनेट मीटिंग तैं सही ठैराणा छंवां ?
मि -देखो राजनीति को आधार ही स्वार्थ, पक्षपात ,  हूंद जब कि व्यंग्यकार कु आधार ही स्वर्थहीनता , पक्षपातहीनता हूंद तो मि फोकट मा सही कार्य की आलोचना नि कर सकुद।
घरवळि -केदारनाथम कैबिनेट मीटिंग से क्या फायदा ?
मि -देख ! केदारनाथम मंत्रीमण्डल बैठक से भौत सा समूह , समाजुं  तैं संदेश , रैबार , मेसेज पौंछाणो एक सही कदम च कि केदारनाथ अब सुरक्षित च , केदारनाथ की यात्रा ह्वे सकद च अर दगड़ मा ग्रामीण उत्तराखण्ड्यूं तैं बि संदेश च कि सरकार ग्रामीण परिवेश तैं महत्व दींदी।
घरवळि -कुज्याण , कुज्याण , कुज्याण ! व्यंग्यकार सरकार की प्रशंसा करद मीन पैल बार द्याख।
मि -देख ! व्यंग्यकार ना तो एकअंख्या कवा च , ना ही भाट -चारण -तोता च,  ना ही फोकट का आलोचक कर्रें च।  व्यंग्यकार एक समदर्शी आँख च तो मि हरीश रावत जी की प्रशसा करणु छौं जॉन केदारनाथम् मंत्री मंडल की बैठक कार।

Copyright@  Bhishma Kukreti  22 /10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

 
Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22