Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 722000 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwali Bhasha ke Analochit Paksh: Illustrating Untouched Aspects of Garhwali Language

             Critical Review of Garhwali Literature- 2290
                     (Review of Modern Garhwali Literature Series)
 Review of ‘Garhwali Bhasha ke Analochit Paksh’ a Hindi book by Dr. Achla Nand Jakhmola

             Review by: Bhishma Kukreti (Regional Language Promoter)

  Editor of Garhwali –Hindi –Garhwali dictionary , Dr Achla Nand Jakhmola is one the Hindi and Garhwali linguistic scholars who provides various subjects those required more discussion about Garhwali language in his book Garhwali Bhasha ke Analochit Paksh (2013). The book certainly is essential for the scholars who are eager to know scientific means to understand the grammatical and linguistic aspects of Garhwali.
               There have been discussions on various linguistic subjects of Garhwali. Dr Guna Nand Juyal initiated the discussion on the birth of Garhwali language and then followed by scholars as Dr Govind Chatak, Abodh Bandhu Bahuguna,  Adityaram Dudhfodi, Dr Shailesh, Dr. N K Dhaundiyal, Bhishma Kukret , Sandip Rawat and a couple of other scholars. The Garhwali grammar composers as Dudhfodi, Bahuguna, Sharma, Rajni Kukreti and dictionary editors as Baldev Prasad Nautiyal, Jay Lal Verma, Malchand, Dr Arvind Purohit and Bina Benjwal also put forwarded their views about linguistic aspects of Garhwali.
 In this present book ‘Garhwali Bhasha ke Analochit Paksh’, learned Dr Jakhmola provides following aspects of Garhwali languages those were least discussed or never discussed from scientific point of view.
     In Garhwali me Maitri –Bhavna, Sahishnuta aur Savedanshilta Dyotak Shabd, Dr Jakhmola briefs readers about the Garhwali words those are directing sensitive, coordination, bearing power. The reason being of those words is geographical situation of Garhwal.   
In Shbad Brahm ke Prayog Anavdhanta chapter, learned scholar Achalannad discuses about the spelling mistakes being opted by writers in Garhwali and Hindi as well.
The chapter Garhwali Bhasha: Antarik aur Bahy Swarup is dedicated to special characteristics of Garhwali language.
 Garhwali sanskriti aur Use Sanvarati Sahejati Boliyan: Vilupti ki Or Unmukh section, Dr Achalanand Jakhmola lessoning uses of Garhwali and responsibility of younger generation for protecting Garhwali and its tens of dialects.
            Linguistic scholar analyses the pronunciation, the spelling, spelling system and script of Garhwali language thoroughly in Garhwali Bhasha me Uccharan , Vartani aur Lipi portion.
  Dr Achalanand Jakhmola agrees that there are a couple of problems in Devanagari scripts for illustrating actual pronunciation. However, Dr Jakhmola does not agree that Garhwali should have any new scripts.
 In other chapters, Dr Jakhmola discusses about making Dictionary and the principles of making Dictionaries. Dr Jakhmola also put forward his efforts in publishing Garhwali-Hindi-English Dictionary by him.
    Dr Achlanand discusses many features of Garhwali in this book important for Garhwali linguistic scholars and Garhwali creative. The language is not understandable those are in this field of language and writing.
In Mankikaran chapter, Jakhmola discusses about need of Standard Garhwali and reaching to the goal of standard Garhwali.
The present book fills the gap of writing about untouched aspects of Garhwali language.
 Thw present work of Dr Jakhmola is important as of scholars as Subhash Rathod (Lamnai); Shyam Sundar Saukaniya (Bhdawari).
The Creative writers should call the book for their personal libraries.
 Garhwali Bhasha ke Analochit Paks (in Hindi Language)
Pages 263
Written by Dr Achlanand Jakhmola
Price- 490/-
Winsar publishing company, Dispensary road, Dehradun, Uttarakhand
Contact number of Dr Achlanand Jakhmola 07579187652

Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 23/11/2014
स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
        Best  Harmless Garhwali Humor , Satire on addiction TV Soap Opera
 
                                                                दया बेन की मा कन व्हेलि , क्या पैरद व्हेलि अर मुंबई कब आणि च ?
                                                                 
                                                                                  टीवी सीरियल प्रेमी   ::: भीष्म कुकरेती
                    जब बिटेन याने गुरुबार स्याम 21 /11 /2014 'तारक मेहता का उल्टा चश्मा ' मा दिखये गे बल दया बेन की ब्वे , जेठालाल की सास अर  चम्पक चाचा की समदण अमदाबाद बिटेन मुंबई आणि च तो हमर मुहल्ला मा संसय कु तूफ़ान , क्या ह्वाल -क्या नि ह्वाल कु ज्वार -भाटा अर आज बि बिजली जालि कि ना जन प्रश्नुं  जंजाल खड़ ह्वे गे।
  गुरुबार से पैलि मि ऑफिस जाणु हूँ त मथ्याक फ़्लैट से भुंदरा बौ उर्फ़ भुप्पी भाभी आवाज दींदि छे ," भीष्म ब्याळि 'तारक मेहता ' मा टप्पुक काम म्यार मौन्टी जन ही छौ ना ?"
या गेट पर रिटायर्ड गजटेड ऑफिसर रावत जी मिलदा हि पुछदा छा "भीष्म !  डाइरेक्टर ये पोपट लाल पत्रकारौ ब्यौ किलै नि कराणु होलु ?"
या बबिता जी प्रेमी सिगरेट विक्रेता पुछद छौ कि बल ब्याळि मीन 'तारक मेहता ' नि द्याख।  ब्याळि बबिता जीक क्या ड्रेस छे पैरीं ? साब  यि जेठालाल बबिता जीक पैथर इथगा किलै रौंद पड़्यूं ?
पर जब बिटेन 'तारक मेहता ' मा दर्शकुं तैं पता चौल कि दया बेन की माँ मुंबई आणि च त मुहल्ला ऊर्जावान ह्वे गे , मुहल्ला मा गोकुलधाम से अधिक उत्साह ऐ गे , मुहल्लावासी प्रश्नकाल का प्रश्न पूछनेर सांसद बण  गेन।
वा पली बिल्डिंगाकि मिसेज घोरपडे पुछण लग बल - भीषम जी ! दयाबेन की मा मेरी सासु आई (माँ ) जन होलि ज्वा अपड़ काम अफिक करदि  या मेरी माँ  जन होलि ज्वा सब काम मेरी भौजुं से करांद या तुमर मा जन होलि ज्वा भाषण बिंडी दींदि ?
शुक्रवारो कुण म्यार नौनु योगा क्लास नि गे।  कारण पुछण पर बुलण लग बल चूँकि म्यार ध्यान दयाबेन -सुंदरलाल की माँ पर च तो योगा क्लास मा मीन ठीक से ध्यान नि दीण इलै आज योगा क्लास नि जाणु छौं।  दयाबेन -सुंदर लाल की ब्वे व्यक्तिगत समस्या ह्वे गे।
मीन अपण गांवक मुंबई वासी चंद्रमोहन कुण फोन कार कि वैकि मा कब आणि च त उत्तर दीणो जगा मि तैं पूछ बल -"भाई साब क्या सचमुच मा दया बेन की माँ मुंबई आली ? जेठालाल की तो परेशानी बढ़ जाली कि ना ?"  जेठालाल की समस्या पारिवारिक समस्या बण गे।
सी शनिबारौ कुण हमर बिल्डिंग मा रिडेव्लोप्मेंट कमेटी की मीटिंग छे पर चूँकि ' तारक मेहता ' मा जेठालाल अपण सासुक आणै खबर  से त्रस्त छौ सबि कमेटी मेंबर बहस मा उळजि गेन कि बिचारो जेठालाल कु क्या होलु ? क्या जेठालाल की सास जेठालाल कु नया नाम पेठालाल धर देलि ? अवश्य ही मिस्टर   अय्यरन दयाबेन  की माँ क दगुड़ दीण अर फिर समज ल्यावो जेठालाल की खैर नी च।  हमर कमेटी मेंबर जेठालाल की सास -समस्या मा इथगा गंभीर ह्वेक विचार विमर्श करण लग गेन कि बिल्डिंग रिडेव्लोप्मेंट की समस्या अगला हफ्ता जोग ह्वे गेन। जेठालाल की समस्या बिल्डिंग की सहकारी सरदर्द  ह्वे गे।
मुहल्ला मा रविवारौ कुण सफाई आंदोलन का वास्ता कार्यक्रम छौ।  किन्तु आयोजक घंघतोळ मा छा कि जेठालाल कु सासु आण पर क्या होलु , जेठालाल कु स्याळ सुंदरलाल क्या उपद्रव मचालु अर गोकुलधाम सोसायटी मा दयाबेन की माँ क स्वागत कै तरह से होलु ? चूँकि आयोजक जौन  सफै आयोजन का पैसा दीण छौ वो ही घंघतोळ मा छा तो सफाई आंदोलन याने फोटो सेसन अगला हफ्तों वास्ता पोस्टपोन करे गे।  जेठालाल की घंघतोळ मुहल्ला की घंघतोळ बण गे।
मीन अपण विधायक का वास्ता 'रिवर लिंकेज इन इण्डिया ' भाषण लेखिक विधायक जी तैं दीण छौ।  भाषण तयार छौ अर मीन विधायक जी तैं फोन कार बल कै समय औं ? विधायक जीक उत्तर छौ " भीष्म जी जब तक यु दयाबेन की माँ वाळ एपिसोड खतम नि ह्वावु , जेठालाल की समस्या  खतम नि हूंद  तुम नि आवो।  उन बि म्यार भाषण दिसंबर मा च " जेठालाल की समया देस की समस्या बण गे।
अब म्यारी हाल देख ल्यावो ऊख म्यार गाँ मा पलायन की समस्या च , उजड़्यां कुड़ूं समस्या च , गैरसैण की ज्वलंत समस्या च अर मि जेठालाल की समस्या पर लेख लिखणु छौं।  जेठालाल की समस्या गढ़वाल की भी समस्या ह्वे गे।


 

Copyright@  Bhishma Kukreti 25  /11 /2014   

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Ridicule in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas ; Best of  Mockery in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Send-up in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Disdain in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Hilarity in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on Addiction of TV Soap Operas;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on Addiction of TV Soap Operas; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar on Addiction of TV Soap Operas;

 

                 स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
History aspects of Beverages and Beverage Plants in Garhwal in Pal /Shah Period

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -56 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -245     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -493 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            There was tradition of having producing both types of Beverages in Garhwal –Non Alcoholic Beverages and Alcoholic Beverages.
       Non Alcoholic Beverage Plants in Old Garhwal
Vernacular Name ----------Botanical Name --------Plant Part Used in beverage Production
Papri ------------------------Buxux willichiana -------------Leaves and Barks
Chakunda -----------------Cassia occidentalis --------------Seeds
Amlich -----------------------Hippophae rhamnoids ---------Fruits
Darim ------------------------Punica granatum ------------------Fruits
Burans -----------------------Rhododendron arboretum -------Flower petals
Botyaccha -----------------Rhododendron anthopogon -------Leaves
Thuner ----------------------Taxus baccata ---------------------Bark and Leaves
Somaya -------------------Ciola species -------------------------Leaves
Bel ---------------------------Aegle marmelos-------------------Fruits (specially medicinal beverage)

                           Alcoholic Beverage Plants of  Old Garhwal

Bhotti /Bhartoi --------------------Andrachne cordifolia --------------
Tirmiri -----------------------Bupleurum falcatum
Dhatura ------------------------Datura stramoinium
Morchiyapar -------------------Hemidusmus indicus
Hinsar/Hisar -----------------------Rubas ellipticus
Kala Hinsar----------------------Rubas niveus
Karthatu ------------------------------Taraxacum officinale
  Plants used in making Alcoholic beverages from Barley/rice or Millets floor

Litchkuri ---------------------------Achyranthes aspera------------------Roots
Baisheyi------------------------------Adhatoda zeylinica -----------------Roots
Fatkaniya------------------------------Alysicarpus vaginalis --------------Leaves
Chamara--------------------------------Artemisia roxburghiana------------Roots
Kingwad, ----------------------------Barberis lyceum -----------------------Root
Pattharchhata---------------------------Boerhavia diffusa ----------------Whole Plants
Batti --------------------------------------Cajanus scarabeoides -----------Whole Plants
Dahiya ---------------------------------------Callicarpa macrophylla ------------Whole Plant
Bhang --/hemp ---------------------------------Canabis sativa -------------------Leaves
Karonda ----------------------------------------Carissa apaca ----------------------------Root
Panwar ---------------------------------------Casia tora ---------------------Whole Plant
Guradra -----------------------------------------Cinnamomum tamla --------------Leaves
Parh --------------------------------------------Cissampelos pariera------------------Roots
Jaljamini ---------------------------------------Cocculus hirsutus ------------------Whole Plant
Jamun ---------------------------------------Syzygium cumini -------------- Fruits
 Figs varieties --------------------------------------------------------------------Fruits
Bhirmoli ----------------------------------------Celebrookia oppositifolia-------------Roots
Timur --------------------------------------------Zynthoxylum armatum-----------------Root
Dhai ----------------------------------------------Woodfordia fruiticosa ----------------Leaves
Parhu--------------------------------------Cymbopogon martim ---------------------------Roots
Kathmul -----------------------------------Dicliptera roxburghania --------------------Whole Plant
Genthi -------------------------------------Dioscoria bulbifera ---------------------Bulb/Root
Surat------------------------------------------Euphorbia royleana
Laljhari -------------------------------------Geranium nepalnesis -----------------------Whole plant
Other plants were Bish Kopra, Dakh, Chir, Latkaniya, Chir etc






Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 25/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -494 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx         
 History aspects of Beverages and Beverage Plants in Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Haridwar Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Pauri Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Rudraprayag Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Tehri Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Uttarkashi Garhwal in Pal /Shah Period; History aspects of Beverages and Beverage Plants in Dehradun , Jaunsar Garhwal in Pal /Shah Period;
                             स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत!

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                           Function of Marketing Channel in Tour Operator Business

                           टूर ऑपरेटर व्यापार में वितर्क /मार्किट चॅनेल के कार्य /जुम्मेवारियां

       ( Hospitality and Tourism  Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--115 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 115   

 

                                                              लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

टूर वितरकों के मुख्य उत्तरदायित्व निम्न हैं -

१- ग्राहक हेतु बुकिंग , सूचना पाने के लिए विक्री स्थान का इंतजाम

२-ग्राहक को पर्यटक स्थलों के पम्फ्लेट्स , वाउचर्स आदि बांटना

३-मर्केंडाइजिंग करना

४-ग्राहक को राय मशवरा देना

५-टिकेट /व अन्य डॉक्युमेंट्स का इंतजाम करवाना

६-ग्राहक द्वारा अग्रिम धन /एडवांस को टूर ऑपरेटरों को पंहुचाना

७-टूर ऑपरेटरों की रणनीति को अपनाना

८- टूर ऑपरेटरों के परमोसन कार्यों को सहायता देना

९-ग्राहकों की शिकायतों व समाधानो की सूचना टूर ऑपरेटरों या ग्राहकों तक पंहुचाना

Copyright @ Bhishma Kukreti  25/11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Function of Marketing Channel in Tour Operator Business in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


                  स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                   Proto- Australoid Race in Context History of Haridwar -1

                                          कोल , मुंड , शवर जाति और हरिद्वार का इतिहास -1
                                   
                              Racial Elements in Haridwar Population of Prehistoric Period -4
                                              हरिद्वार की नृशस शाखाएं -एक ऐतिहासिक विवेचन -4
 
                                       हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -13   

                                                      History of Haridwar Part  --13 
                             
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
 हट्टन के मुताबिक़ कोल , मुंड , शवर जाति या Proto- Australoid Race मध्य एशिया याने पेलिस्टाइन से पश्चिम भारत में आई और भारत में छा गयी।  भारत में उत्तर प्रस्तर उपकरण संस्कृति विकास -प्रसारण का श्रेय कोल , मुंड , शवर जाति या Proto- Australoid Race दिया जाता है।
 आज भी भारत में कोल मुंड -शवर जाति की तलछट मिलती है। मुंड -कोल भाषा का प्रसार व आज भी कई भाषाओं पर इस भाषा  प्रभाव इस बात का द्योतक है कि कोल -मुंड -शवर जाति का प्रसार अफगानिस्तान से हिन्दचीन , इंडोनेसिया तथा प्रशांत सागर द्वीपों  में हुआ था।

                                        कोल , मुंड , शवर जाति की शारीरिक विशेषतायें
 प्राचीन साहित्य में कोल , मुंड , शवर जाति का नाम मिलता है।  वर्तमान समय में भी मध्य भारत व कुछ क्षेत्रों में दक्षिण भारत जाति मिलती है। द्रविड़ जाति के प्रसार से पहले इस जाति का आगमन व प्रसार हुआ।   कोल , मुंड , शवर जाति की विशेषताओं में घुंघराले बाल , पर्याप्त दाढ़ी -मूछें , कम चौड़ा सिर  , चपटी नाक , जबड़ों में अधिक झुकाव , गहरा कथई रंग , अपेक्षाकृत नाटा कद हैं। कोल , मुंड , शवर जाति के बाल नीग्रिटो की तरह ऊनी नही थे।

                                               कोल , मुंड , शवर जाति का उत्तराखंड में आगमन


                    प्राचीन काल में  कोल , मुंड , शवर जाति का प्रसार सारे भारत में हुआ।  किन्तु द्रविड़ आदि नृशस शाखाओं के दबाब से ये जातियां हिमालय के भीतरी भागों व मध्य भारत  सीमित होती गयीं। यह अनुमान लगाना कठिन है कि कोल , मुंड , शवर जाति ने कब हरिद्वार , सहारनपुर और उत्तराखंड की पहाड़ियों में प्रवेश किया होगा। किरात जाति के प्रादुर्भाव के कारण  व पश्चिम से खस जाति के आगमन के बाद कोल जाति निर्जन , दुर्गम घाटियों की ओर बस्ने लगीं। 
 
 गढ़वाल , भाभर में कोल भाषा के शब्द गांवों के नामों जैसे अमगडी , गडोला आदि , नदियों के नामों जैसे बड़गाड़ , सलटगाड़ आदि , बर्तनों के नामों (फुल्टा) व ने शब्दों जैसे बुगठ्या , लुठ्या , बिराळि , ढालफोल आदि से निर्णय लिया जाता है कि गढ़वाल में कोल जाति बसी थे और आने वाली नस्लों को अपनी भाषा संम्पदा भी दे गयी।
हरिद्वार , बिजनौर और सहारनपुर में ऐतिहासिक दृष्टि से हर पचास साल या सौ साल में उथल -पुथल होते रहे , अतएव इन क्षेत्रों में गाँवों के प्राचीन नाम, स्थानीय भाषा में कोल भाषा के शब्द अक्षुण  नही रख पाये। किन्तु कोल जाति का विकास हरिद्वार , सहारनपुर और बिजनौर क्षेत्रों में वैसा ही हुआ जैसे गढ़वाल -कुमाऊं में हुआ।

                                              कृषि विकास
 कोल , मुंड , शवर जाति द्वारा उत्तर प्रस्तर संस्कृति का विकास हुआ।  इसी जाति ने उत्तर भारत में प्रारम्भिक कृषि की नींव भी डाली।  कुदाल की सहायता से छोटी छोटी क्यारियों में सब्जी आदि उगाना भी कोल , मुंड , शवर जाति  ने शुरू किया।  भारत में कदली , नारिकेल , नीम्बू , जामुन , सेमल को इसी जाति ने अपनाया। कोल , मुंड , शवर जाति ने ही गन्ना उत्पादन सीखा और सीरा , राव , गुड बनाने की विधि ईजाद की। 

                                                 पशु पालन
 कोल , मुंड , शवर जातिने कुछ पशु पक्षियों को पालतू बनाया। इन मनुष्यों ने हठी व घोड़ों को पालतू बनाया।  मधुमखियों और मछलियों को अपनाना भी कोल , मुंड , शवर जाति ने प्रारम्भ किया। कोल , मुंड , शवर जाति ने कई पशुओं को जो नाम दिए थे वे नाम भी अभी तक  हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर के अतिरिक्त अन्य स्थानो में भी चल रहे हैं जैसे कोलभाषा में चमगादड़ को बादड़ कहते हैं और साधारण हिंदी -गढ़वाली में गादड़ खा जाता हैं।  इसी तरह बहुत से पौधों व लताओं का खाद्य रूप में अथवा आर्थिक रूप में उपयोग भी कोल , मुंड , शवर जातिने प्रारम्भ किया।
                                                   उपकरण
 कोल , मुंड , शवर जाति ने झोपडी बनाकर गांवों में बसना शुरू किया और मिटटी , पत्थर , लकड़ी , घास फूस से कई उपकरणों का अन्वेषण भी किया।  धनुष बाण , कुदाल फावड़े आदि का पुरानतम रूप के उपकरणों कोल , मुंड , शवर जाति की देन है।  बाण, लकुट , लगुड , लिंग , लौड़ा शब्द भी शायद कोल , मुंड , शवर जातिकी शब्दावली से आये हैं।
                     
                                       कामयाबी

  कोल , मुंड , शवर जाति ने बीसी /कोडी गिनती की शुरुवात भी की । दिन रात की तिथियों को समझना व अन्य तथ्यों का विवेचन भी इसी जाति ने शुरू किया। पूर्णमासी , अमवस्या , तथा नक्षत्र पुंज हेतु शब्द राका , कुहु , और मातृका जैसे शब्दों की शुरुवात की जो कालांतर में इन शब्दों को संस्कृत भाषा में भी प्रयोग हुआ। 
                                   सामाजिक प्रथाएं
 कोल , मुंड , शवर जाति ऊर्जावान व आनंद हेतु अन्वेषण प्रेमी थे।  विवाह से पहले प्रेम की शुरुवात करने में विश्वास करते थे।  विवाहितों के लिए अलग घर बनाने की प्रथा थी।  प्रथम काल मेंकोल , मुंड , शवर जाति  मृतकों को पशु पक्षियों से नुचवाती थी और फिर अस्थियों को समाधि में दबाती थी ।   मृतक की अस्थियों के साथ कतिपय आवश्यक वस्तुएं रखने का रिवाज था।
   Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 25 /11/2014

History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 14       
 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)

                                                               संदर्भ

१- डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड का राजनीतिक और सांस्कृतिक इतिहास भाग - 2

Proto- Australoid Race in Context History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Laksar, Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; Proto- Australoid Race in Context History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ; Proto- Australoid Race in Context History of Bijnor; Proto- Australoid Race in Context History of Nazibabad , Proto- Australoid Race in Context History of Saharanpur

                                   स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                  चलो जरा हंसाणो मास्टर बणे जाव !
           
                                             विमर्श : भीष्म कुकरेती
कैक ज्यु बुल्यांद बल रुवैक पढ़sये जाव , कैक ज्यु बुल्यांद बल मार बांधिक मुसलमान बणाये जाव , छात्रक ज्यु बि बुल्यांद बल मास्टर जी हंसी हंसिक   साथ पढ़ावन ! मि झूट बुलणु हों तो क्रोधी , गुस्सैल , नराजगी का प्रतीक दुर्वाशा ऋषि तैं सुमरिल्या तो आकाशवाणी होली कि भै कै तैं अड़ाण हो,  पढ़ाण  हो , धमकाण बि हो तो हंसी हंसी माँ समझावो।
                                        हाहाकार ना  हाहा -हाहा  अध्यापन
अच्काल जख जावो पढ़ाण , सिखाण , प्रशिक्षण , समजाण , बिंगाण , कु काम बड़ो जोरो से चलणु च अर अधिकतर हाहाकारी टेकनीक से पढ़ाणो जुगत हूणि च अर पढ़न वाळ बराखडी तो छोडो एक शब्द बि नि समझद पर थोड़ा सा ही आप हाहा-हाहा टेक्नीक अपनाओ अर फिर द्याखो गळया बळद बि कन चौकड़ी भरद धौं ! बल्द बि चूटिक हौळ नि लगांदन अपितु हंसदा शब्दों से चुपकारिक ज्यादा हौळ लगांदन।  मि झूट बुलणु हो तो कै बि हळया देवी देवगौड़ा , के सी त्यागी जन बुलणो  हळया ना  पर अछेकी हळया  तैं पूछी लेन ! यदि तुम कुकुर -बिरळ पाळदा तो भी आप तैं पता चल गे होलु कि हंसी का साथ प्रशिक्षण से कुत्ता क्या शेर बि चौड़ सीख जांद।
तो आप हाहाहाहा अध्यापक बणो। 
                            जमाना जितणो कला

एक चीनी कविता का भाव इन छन -
यदि तुम मुल मुल मुस्करांदा तो तुम एक साल अग्वाड़ी को हि सोच सकदा !
यदि तुम खत खत हंसदा तो तुम दस साल अग्वाड़ी को बारा मा हि सोच सकदा !
यदि तुम दूसरों तैं हंसण सिखौंदा तो तुम  सौ साल अग्वाड़िक बारा मा अवश्य सोच सकदा !
एक दैं मुल मुल मुस्कराट ब्वेक /बोइक  तुम एक दैं फसल काट सकदां !
हंसी का पेड़ लगैक तुम दस दैं फसल काटि सकदां !
दूसरों तैं हंसण - हंसाण सिखैक तुम सौ दैं फसल काटि सकदां !
  जब बि जमाना जितणो समौ आंद त जिताड़ खिलाड़ी पैल हौंस इ हौंस मा पढ़ाण वळ शिक्षक पैदा करद अर तब जमाना जितणो जांद।
  रुंदा ह्वेक  कठण गौळ नि टपे जान्द ! कठण  गौळ टपणो कुण हंसदारी जिकुड़ी चयेंद। कृष्ण भगवानन बि रुंदी सूरत मा ना  खिल्दा -खिल्दा -हंसदा -हंसदा नाग तैं साधी छौ।  असली अध्यापक शिष्यों तैं खेल खेल मा पढ़ांद अर शिष्य बि हंसी हंसी मा कठिन से कठिन पाठ सीख जांदन।  रुंदा मास्टर पाठ रटांद किंतु खेल खेल मा पढ़ाण वळ सरलता से पाठ कु मंतव्य याद करै दींद।
रुंदा मास्टर पुराणा मुहावरों पर टिक्युं रौंद जब कि हंसद -हंसद पढ़ाण वळु उपाध्याय नया से नया मुहावरा गढ़द।  पीटि पीटिक , रुलै रुलैक पढ़ाण वळ मास्टर नकलची शिष्य पैदा करद ,रुलै रुलैक पढ़ाण वळ मास्टर लाचार नकलच्युं फ़ौज तयार करद अर हंसी हंसी से पढ़ाणो मतबल हूंद शिष्यों मा रचनाधर्मिता पैदा करण।
रुंदा मास्टर निरुत्साहित करद , रूखो टीचर दब्बु बणान्द किन्तु हंसी हंसी मा पढ़ाण वळ अध्यापक ऊर्जा भरद , उत्साह भरद अर जिंदगी जीणो कौंळ बतांद। जख उलार हो , जख उत्साह हो , जख हंसी -खुसी हो उखक सिख्युं मनिख हार नि सकद !
जमाना जितण माने हंसी हंसी मा हंसाण वळ अध्यापक पैदा करण !
Copyright@ Bhishma Kukreti 26/11/2014

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language; Best of  Ridicule in Garhwali Language ; Best of  Mockery in Garhwali Language; Best of  Send-up in Garhwali Language; Best of  Disdain in Garhwali Language; Best of  Hilarity in Garhwali Language; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

                                                             स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                      Fishes of Garhwal in History Context

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -57 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -246     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -494 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

  Garhwal is lucky to have rivers and rivulets in abundant. However, Fisheries did not develop in Garhwal as was developed in other parts of India. People used to take fish with eager and happily but least bothered to develop it. Main reason was that poultry and fishery was thought to be of low caste deeds. Dhunar or Doom used to catch fishes rather than upper caste people.
The following soft water species of fishes were there in Garhwal specially in rivers as Hinwal, Khoh , Ganga, Bhagirathi, Hemganga, Song,Suswa,Alaknanda,Bhilangana, Nayar etc -
1-Barilius barna
2- Bariliusbendilisis
3- Barilius vagra
- Barilius haxstichus
-Bagarius bagarius
-Botia Dario
-Balitora brucei 
-Chagunius chagunio
-Chaagunius mrigala
-Chana punctatus
-Chana gachua
-Cirrhinus chagunio
Cirrhinus mrigala
-Clarias batracus
-Clupisomagarua
-Crossochielus latius latius
-Danio devario
-Esomus danricus
- Gara gotyla gotyla
-Glyptothorax pectinopterus
- Glyptothorax cavia
- Glyptothorax brevipinnis
-Labio rohita
- Labio calbasu
- Labio dero
- Labio dyocheilis
-Leptocecephalus guntea
-Mastacembelus armetus
--Mastacembelus puncalus
-Mystus vittatus
-Mystus bleekeri
-Mystus seenghala
-Mystus  tengara
-Nadus nandus
-Nemachelius botia
- Noemachelius rupicola
- Noemachelius savona
- Noemachelius bevani
-Puntius chola
-Puntius sarana
-Puntius sophor
-Puntius ticto
-Puntius phutunio
-Oxygester  bacilia
-Rasbora daniconius
-Salmo truta fario
-Shizothorax curvifrons
-Shizothorax sinuatus
-Shizothorax plagiostomus
-Shizothoraicthys niger
-Shizothoraicthys progestus
-Shizothoraicthys  richardsonii
-Tor putitora
-Tor tor
-Xenentodon cancila
 The above fishes were reported by zoologists as Mookarji (1944); Chako and Kuriyan (1948) ; Das and Moitra (1955, 56, 58); Dixit and Bisht (1972); George (1965) ; Hynes (1950); Jyoti and Malhotra; Khanna and Pant (1964); S.P Badola , H R Singh (1980); D.R Khanna, Bhutiani, Ruhela (2013) and others.
It is presumed that there would not be much differences between the fish species of 1800 and 1944 in Garhwal.
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 26/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -495 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx         
 Fishes of Garhwal in History Context; Fishes of Pauri Garhwal in History Context; Fishes of Chamoli Garhwal in History Context; Fishes of Rudraprayag  Garhwal in History Context; Fishes of Tehri Garhwal in History Context; Fishes of Uttarkashi Garhwal in History Context; Fishes of Dehradun Garhwal in History Context;
                             स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत!


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                   Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Uttarakhand Tourism

                                   टूर ऑपरेटरों के वितरण में   स्थिर खर्चे व परिवर्ती खर्चे (अचर - चर व्यय व्योरा )

  ( Hospitality and Tourism  Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--115 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 115   

 

                                                              लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

टूर /पर्यटन वितरण में निम्न   स्थाई व परिवर्ती व्यय होते हैं -

१- - बुकिंग /रिजर्वेसन सिस्टम को बिठाने के व्यय -जैसे कम्प्यूटर , सॉफ्टवेयर  आदि का प्रारम्भिक खर्चा और स्टाफ प्रशिक्षण खर्चा

 २--ब्राऊचर , पैम्फ्लेट का प्रिंटिंग व वितरण खर्चा

 ३ -विक्री वृद्धि , सेल्समैनो , वितरकों के उत्साह हेतु खर्चे

४-वितरकों के कार्यालय की अधिकारियों द्वारा यात्रा खर्च

५-सेल्स प्रमोसन के अन्य खर्चे

६-वितरकों के सेल्समैनो  हेतु प्रशिक्षण आदि

७- अन्य आकस्मिक खर्चे

Copyright @ Bhishma Kukreti  26/11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Fixed and Variable Costs of Tour Market Channel in context Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

 

                                  स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                         Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto -Australoid
 
                            वैदिक मंत्र, आयुर्वेद का आधार : कोल -मुंड के मांत्रिक -तांत्रिक विश्वास
                                   Proto- Australoid Race in Context History of Haridwar -2

                                          कोल , मुंड , शवर जाति और हरिद्वार का इतिहास -2
                                   
                              Racial Elements in Haridwar Population of Prehistoric Period -5
                                              हरिद्वार की नृशस शाखाएं -एक ऐतिहासिक विवेचन -5
 
                                       हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -14   

                                                      History of Haridwar Part  --14 
                             
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
 
                                 हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास के परिपेक्ष में आदिमयुगीन  विश्वास


                  अंध विश्वास का नाम मै सही नही ठहराता।  विश्वास जो विज्ञानिक तरीकों से सही नही ठहराए जायँ का अर्थ नही है कि ये विश्वास गलत हैं।  विपदा में मन को स्थिर करने , सकारात्मक सोच लाने याने मनोवैज्ञानिक समाधान इन मंत्रों व तंत्रों का ध्येय है।  वेदों के मंत्रों को सही ठहराना और झाड़ ताड़ को गलत ठहराना नाइंसाफी है।  यह ठीक है कि चिकत्सक की चिकत्सा होनी ही चाहिए किन्तु मानसिक चिकत्सा भी आवश्यक है।
           निर्जन -वनप्रदेशों में विचरित करने वाली कोलजाति अनदेखी प्रकृति विपदा , भूत -प्रेत , भटकती पितर आत्माओं से त्रस्त रहती थी। अनदेखे , अनसुलझे विपदाओं के निवारण हेतु कोलजाति ने कई रोचक कर्मकांडी उपाय अपनाये।
मजूमदार व पुसलकर जैसे इतिहासकार मानते हैं कि अपरिचित से डरना और उसके लिए उपचार करना जैसे घात लगाना , दाग लगाना या घात उतारना /दाग उतारना आदि मांत्रिक /तांत्रिक उपाय कोलजाति की  है।
ग्रामीण हरिद्वार , गढ़वाली -गैर गढ़वाली भाभर , बिजनौर व सहारनपुर में अभी भी नकझाड़ , निछावर जैसी मांत्रिक तांत्रिक विधाओं के जन्मदाता कोलजाति ही थी।
      ऊँची -कम ऊँची शिलाओं , शिखर , नदी , गधेरे , ताल -तल्लयों , व पेड़ों जैसे पीपल , बड़ , नीम , आम , महुआ , बबूल , बेल , गूलर , सेमल , बांस , साल व शिवालिक -हिमालयी पेड़ -पौधों से संबंधित तांत्रिक क्रियाओं, अनिष्ट निवारण , जादू टोना आदि का काल्पनिक संसार कोलजाति  देन है।
वैदिक मंत्रों में जो मनोवैज्ञानिक ढंग से अपने को तैयार करने वाले मंत्र हैं उनकी आधारशिला वास्तव में कोलजाति , मुँड़जाति , शवर जाति ने ही रखा था। आज भी बिजनौर , हरिद्वार में , सहारनपुर में तंत्र -मंत्र जीवित हैं तो यह कहा जा सकता है कि उन विधियों के प्रारम्भिक रूप को कोलजाति युग में हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर में भी प्रयोग होता था।
कोलजाति के परीक्षणों ने कई पेड़ -पौधों और पृथ्वी की मिट्टी से दवाइयाँ बनाई या इन पेड़ -पौधों -मृदिका से उपचार करना सीखा और जो कालांतर में आयुर्वेद  अपनाया व इन उपचारों को विकसित किया।

                           हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास के परिपेक्ष में कोलजाति के धार्मिक विश्वास



कोल , मुंड , शवर जाति द्वारा प्रचलित कई धार्मिक , मनोवैज्ञानिक विश्वास आज भी चले आ रहे हैं और हरिद्वार , बिजनौर व सहारनपुर इन धार्मिक विश्वासों से अछूता नही है। हरिद्वार में आज भी पुरानतम शैली में भूत भगाने वाले तांत्रिक कर्मकांड क्रियाओं का संचालन गंगा तट पर देखे जा सकते हैं।
कोल , मुंड , शवर जाति ने धार्मिक पूजन में डमरू थाली से देवता नचवाना , पितरों की आत्मा नचवाना शुरू किया।
नाना प्रकार के नाग , विष्णु के दसावतार (मत्स्य , कछप , बराह , नृसिंघ , गरुड़ ) आदि का आधार कोल , मुंड , शवर जातिकी देन है। गरुड़ , मूषक , बृषभ , स्वान , शेर हाथी आदि की पूजा  आधार भी कोल , मुंड , शवर जाति धार्मिक विश्वास रहे हैं।
पुनर्जन्म की कल्पना  भी कोल , मुंड , शवर जाति ने की।
धार्मिक संस्कारों से आपदा -विपदा उपचार भी कोल , मुंड , शवर जातिकी देन हैं।

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 26  /11/2014

History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 15         
 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)


Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Laksar, Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Bijnor; Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Nazibabad , Psychology Oriented Faith (Mantra , Tantra ) of Proto –Australoid in context History of Saharanpur

                                   स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best of Garhwali Humor, Satire, Wit


                                      अध्यापकों द्वारा नि हंसणो कुछ बहाना !

                                   हंसोड्या  छांछ प्रेमी  ::: भीष्म कुकरेती 
 
भौत सा अध्यापक रूखा , सूखा अर क्याफणि सि अणमण भानिक हूंदन।  जब यूँ रूखा , सूखा , निरुत्साहित  मास्टरों तैं पुछे जांद बल ये भै तुमर मुख पर सद्यनि बरजात किलै रौंद पड़ीं त यूंक बहाना इन सि हूंदन -
१- मीन एक दैं कोशिस कौर त छे पर जन कि हमेशा म्यार दगड़ हूंद, म्यार दगड ही खेल हूंद , वैदिन बि छ्वारा नरकैक क्लास छोड़िक भैर चलि गेन।
२-म्यार स्कूल तनि मनि स्कूल नी च , म्यार स्कूलम बड़ा बड़ा लोगुं बच्चा आंदन ,  म्यार स्कूल शैक्षणिक दृष्टि से टॉप च।
३-अरे ! छोरी -छ्वारा उनि बि दंगळयो करणम उस्ताद छन।
४-मि तैं हेडमास्साब से पुछण पोड़ल
५-पता नि बच्चा बिगड़ गे तो ?
६-यार म्यार कपड़ा हंसी -खेल से मैच नि करदन
७-  पढ़ांद दैं हंसण - हंसाण बेवकूफी च
८-हंसाणो बान भौत सि तयारी करण पोड़द अर मीम भौत सा ट्युसन छन
९-जु चलणु च चलण द्यावो
१०- सिलेबस मा इन नी च
११- हमर ट्रेनिंग मा हंसण -खिलण विषय नि छौ
१२- मि विदूषक , जोकर या  कॉमेडियन छौं क्या ?
१३- हमर स्कूलों नियम नी च
१४- मि तैं हंसाण जि आंद त मि टीचिंग लाइन मा आंदु ?
अध्यापकों द्वारा नि हंसणो कुछ हौर बहाना भोळ  ……।

Copyright@ Bhishma Kukreti 27/11/2014


Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on boring, unexciting teaching ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on boring, unexciting teaching; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on boring, unexciting teaching ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on boring, unexciting teaching ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on boring, unexciting teaching; Best of  Ridicule in Garhwali Language on boring, unexciting teaching ; Best of  Mockery in Garhwali Language on boring, unexciting teaching; Best of  Send-up in Garhwali Language on boring, unexciting teaching; Best of  Disdain in Garhwali Language; Best of  Hilarity in Garhwali Language on boring, unexciting teaching; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on boring, unexciting teaching;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; on boring, unexciting teaching Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on boring, unexciting teaching; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar on boring, unexciting teaching

 

                               स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22