Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 721934 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                                                 चाय कु चस्का  !

                                         चाय कु रसिया  ::: भीष्म कुकरेती

 जु क्वी ब्वालल बल भारत मा मर्च बंद करो, भारत मा अल्लु खाण पर रोक लगण चयेंद अर चाय पीण पाप माने जावो तो विश्व हिन्दू परिषद  वाळुन राम मंदिर मांग छोड़िक आंदोलन करण कि मर्च , अल्लु अर चाय बंद करणै मांग याने हिन्दू संस्कृति खतम करणै मांग। मर्च , अल्लु अर चाय वास्तव मा अंग्रेजुं ब्वालो या यूरोपियनुं की देन च। अर आज भारतीय संस्कृति की   पछ्याणक छन।
मि त चायक रसिया छौं।  सुबेर साड़े तीन बजि बिजुं या सवा छै बजि मि बिजिक चाय पींदु ।  रात दारु घटकौं  या नि घटकौं  पर चाय पीण जरूरी च।
जख तलक चाय पीणो याद की बात च त ब्वेक दूदिक बाद चाय की कितलि ही मि तैं याद आंद कि ज्वा मि तैं बचाण , बणाण मा काम ऐ।
तब गढ़वाळम  चाय का द्वी चार नियम छा।  तब रिवाज थौ बल जड्डू मा चाय मा गुड़ उबाळण अर   गर्म्युं मा चाय गुड़ै  कुटकी दगड़ पीण,   बरसात मा कुछ बि कर ल्यावो। कुछ मौ जौंक इख जन हमर इख काळी मर्च हो तो जड्डू मा हफ्ता मा द्वीएक दिन चा मा काळि मर्च डाळे जांद छे।  कुछ दाळ चिन्नी पत्ता डाळदा छा।
हमरि टैम पर पौणु स्वागत हुक्का पाणि ना बल्कण मा मेहमानो का स्वागत चाय से कु रिवाज शुरू ह्वे गे छौ।
देहरादून मा पढ़ै बगत चाय पीण पढ़ण से अधिक महत्वपूर्ण छौ।
मुंबई आण पर सेल्स लाइन मा नौकरी लगण से मी पर तीन रोग लगिन।  एक दारु पीण , सिगरेट पीण अर दिन मा कम से कम आठ दस कप चा पीण। मुख मा दांत नीन, पेट मा आंत नीन पर यि तिनि व्यसन  नि छुटणा छन ।
सेल्स लाइन मा पंजाब , हिमाचल , कश्मीर छोड़िक सरा भारत घूम पर  गुजरात अर मध्य प्रदेश मा ही चाय कु मजा कुछ हौरि आंद।  इख ठेला की चाय याने आदु (अदरक ) ,हरी इलायची की चाय। केरल , कर्नाटक , तामिलनाडु मा चाय मा मजा नि आंद इख कॉफी कु ही मजा सवादी हूंद। आंध्र प्रदेश मा चाय अर कॉफी द्वी सवादी हूंद।  गोआ मा दुकानदार मित्र चाय की मांग से परेशान रौंदन।  ऊख दारु पैग मांगो तो व्यापारी मित्र खुश ह्वे जांदन किंतु चाय मांगो तो उंकी ननि मर जांदी।  गोआ मा हर चौथी दुकान दारु की हूँदि अर एक बगत त चाय की दुकान हुंदी नि छै।
रोडवेज का अड्डा अर रेलवे स्टेसनो मा चाय असल मा आज बि घळतण्या चा  ही हूंद।  रेलुं मा   बहुत सा क्षेत्रों मा एक खास एरिया मा प्राइवेट चाय पिलाण वाळ हूंदन जु ख़ास चाय का नाम से प्रसिद्ध छन।  जन कि नवापुर से जलगांव रेल से आंद तक आंद दैं तुम तैं हर स्टेसन ही न ट्रेन मा बि चा बिचण वाळ बुलद - चौधरी की असली चाय। इनि भौत सा जगा अलग अलग नाम से चाय  प्रसिद्ध छन।
मि तै मैंगा होटलुं मा रौण आवश्यक हूंद अर यूं मैंगा होटलुं मा चाय मा मजा इ नि आंद।  मि तैं चाय , चिन्नी अर दूध सब उबाळीक गरमा - गरम चाय पसंद च किंतु यूं होटलुं मा टी बैग , मिल्क पावडर अर सुगर क्यूब से अफिक चाय बणान पड़द अर सच्ची बोलुं त इन चा दस कप पेक बि मजा नि आंद।  मि इन होटलुं से भैर जांदु अर कै ठेला पर चाय पेक आंद। हवाई जाज की चाय तो चा बुले इ नि सक्यांद !
भैर देस खासकर यूरोप मा चाय अर बियर की कीमत   बरोबर हूंद तो जब बि मि विदेश ग्यों तो दगड़म टी बैग अर मिल्क पावडर लिजाण नि बिसरदो छौ अर होटलक बाथरूम का गरम पाणि या होटल रूम मा कैटल से पाणि गरम करिक चाय बणाण पड़द।  मजा त नि आंद पर विदेश मा चा का ठेला बि त नि मिल्दन। जापान मा टी सरमनी भौत प्रसिद्ध च।  जापान मि ग्यों नि छौं त पता नी ऊख चाक क्या स्वाद हूंद धौं।
मि तैं घौरम गिलास पर चाय पीणै आदत च।
आज बस!  किलैकि मीन लिखद लिखद चार अदा अदा गिलास  चाय पियेन अर पंचौं गिलास चाक बान किचन मा जाणु छौं।


20/12/14 Copyright@  Bhishma Kukreti , Mumbai India



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
History Aspects- Entertainment by Folk Dance and Songs in Garhwal in Pal and Shah Period
                Entertainment in Garhwal – 2

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -80 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -270     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -517
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
 There were various types of Folk Dance –Song for entertainment in Garhwal as -
1-Mangal Geet: K-Awhahan Puja geet, Kh-Puja Geet, G-Vivah geet
2-Jagar : Narsingh, , Ngarja, Devi, Hantya, Pandav, Bhairon etc
3-Panwade (Chivalry songs ): Historical and non -historical
4-Tantra Mantra
5-Thadya
6-Chaufula
7-Khuded
8-Baramasa
9-Kulachar
10-Pasara
11-Vasanti
12-Hori
13-Bajuband
14-Laman
15-Chhopati
16-Lori geet
17-Patkhai men Chhuda
18-Naunyali
19-Chaumasa
20-Duda
21-Samayik

The Garhwali Folk Scholar Dr, Nand Kishor Hatwal divided Garhwali Folk dance- Songs from the point of view of Poetic Styles in following types-
1-Tek Shaili or Style
2-Pattdar Shaili or Style
3-Tek aur Pattdar or Tek shaili and Pattdar Style
4- Bina  Tek aur bina Pattdar or Without Tek shaili and Pattdar Style
5-Sanvadatmak Shaili or Dailogue Style
6-Sambodhan or Vocative Style

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 20/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -518
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on Garhwal ka Itihas, Garhwal ka Madhy Yugin Itihas , South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx 
History Aspects - Entertainment by Folk Dance and Songs in Haridwar Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Dehradun Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Uttarkashi Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Tehri Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Rudraprayag Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Chamoli Garhwal in Pal and Shah Period; Entertainment by Folk Dance and Songs in Pauri Garhwal in Pal and Shah Period;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                         Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management

                                          होटलों के अबांछित ग्राहक और आतिथ्य प्रबंधन में विपणन की भूमिका


                                         Hospitality Management, Hotel Management   -18

 

                                                  आतिथ्य प्रबंधन, होटल प्रबंध -18

                                     ( Hospitality and Tourism  Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--136 ) 
     
                                         उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 136   

 

                                                                    लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

 विपणन का आतिथ्य प्रबंधन में अधिक आवश्यकता पड़ती है क्योंकि आतिथ्य  प्रबंधन एक जटिल कार्य है और प्रत्येक ग्राहक होटल या आतिथ्य प्रबंधन को प्रभावित करता है।

कुछ अवांछित ग्राहकों का निम्न उदाहरण यह बतलाने के लिए काफी है कि क्योंकर  आतिथ्य प्रबंधन में समग्र विपणन की आवश्यकता पड़ती है -

   अवांछित पुरुष ग्राहकों  क्रियाएँ ----------------------------------------------------------------अवांछित स्त्री ग्राहकों की क्रियाएँ

१-बहुत बड़ा अहम जिसे हर समय सहलाना आवश्यक है ----------------------------------१- गुस्से में खाना वापस भेज देती हैं

२-गाली गलौज की भाषा बोलना ----------------------------------------------------------------२- बिना अतिरिक्त कीमत में कुछ विशेष की मांग

३-सम्भोग युक्त शब्दों का प्रयोग ---------------------------------------------------------------३- हर समय मन बदलना

४- सेवक को पेट नाम से पुकारना ---------------------------------------------------------------४- फोकट में अतिरिक्त सेवा

५-दूर बैठना और सेवक के लिए परेशानी पैदा करना -----------------------------------------५- भोजन के बाद भी देर तक टेबल में   बैठे रहना

६- यह समझना कि होटल उसने खरीद लिया है ----------------------------------------------६-अत्त्याधिक परफ्यूम लगाकर  सार्वजनिक जगह जैसे डाइनिंग हॉल में आना

७-स्त्री सेवकों की तुलना में पुरुष सेवकों को  जोर से निर्दयता पूर्वक आदेश देना --------७-टिप देने में अत्याधिक कंजूसी

८- केवल मैनजरों से डील करना ----------------------------------------------------------------८- यह समझना कि होटल में केवल वही अतिथि है

९- सेवकों को फटकारते रहना -------------------------------------------------------------------९-अपना सामान दूसरों की कुर्सी में लापरवाही से रखना

१०-जो समझता है कि दुनिया में उससे अधिक समझदार कोई नही है --------------------१०- गलत होने पर टौन्ट कसते जाना

उपरोक्त ग्राहकों की आदतें सिद्ध करता है कि व्यवसायिक आतिथ्य प्रबंधन में आधुनिक व व्यवसायिक विपणन की आवश्यकता आवश्यक है।

Copyright @ Bhishma Kukreti 20/12//2014

 
Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …
                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Undesirable Customers and Need of Marketing in Hospitality Management  & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

उत्तराखंड पर्यटन विकास , गढ़वाल , उत्तराखंड पर्यटन विकास ; उत्तराखंड पर्यटन विकास ; कुमाऊं  उत्तराखंड पर्यटन विकास ; हरिद्वार उत्तराखंड पर्यटन विकास ; देहरादून उत्तराखंड पर्यटन विकास ;   गढ़वाल  उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; कुमाऊं उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;  देहरादून उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; हरिद्वार उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;     

 

      स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                        Pre- Aryan and Indus Culture in Haridwar , Bijnor , Saharanpur History context
                                 हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में आर्यपूर्व सिंधु -हिन्दू सभ्यता
                       
                              हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -32   

                                                      History of Haridwar Part  --32 
                             
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती 
   ऋग्वेद में  घटनाओं को  विद्वान 1200 BC से पहले  बताते और आर्य 1500 BC पहले ही पंजाब में बस चुके थे। आर्य जनो से पहले भारत में ताम्र उपकरण संस्कृति जन्म ले चुकी थी (3000 BC )। आर्य अपने साथ लौह उपकरण लाये थे।
मुंहजोदडो या सिंधु घाटी अथवा सिंधु -सरस्वती सभ्यता के अवशेष पाकिस्तान की सिंधु घाटी , बलूचिस्तान ,  पंजाब, हरियाणा , राजस्थान , गुजरात ,  और पश्चमी उत्तरप्रदेश में पाये  गए हैं।
सहारनपुर , हरिद्वार और बिजनौर के ताम्र उपकरण संस्कृति के उपकरणों और सिंधु -हिंदु संस्कृति के उपकरणों में बहुत अधिक साम्यता पाई गयी है।
                              सिंधु घाटी या हिंदु सभ्यता के लक्षण

 हिन्दू धर्म के कई मान्यताओं में वैदिक धर्म से अधिक सिंधु घाटी /हिन्दू घाटी सभ्यता का हाथ रहा है।
                              नगरों के अवशेष

हरिद्वार , बिजनौर और सहारनपुर,  आदि में भी उसी तरह नगर बसे होंगे जैसे मोहनजोदाड़ो में रहे होंगे।
नगरों का निर्माण योजना वद्ध तरीके से होता था। सड़कों के दोनों और मकान बने होते थे और खिड़कियां सड़क की और खुलतीं थी। सड़कें मुख्य राजमार्ग से जुड़ीं थीं।  स्नानागार व गोल जगत वाले भी मकानों के अंदर बने होते थे। मकान ईंटों की बने होते थे। व्यक्तिगत स्नानागारों के अतिरिक्त सामूहिक स्नानागारों की भी व्यवस्था थी।
     
मकानो में ड्रेनेज का पूरा प्रबंध था और मकानों के नालियां नगर की मुख्य नालियों से मिलतीं थीं।
                               भोजन

भोजन में गेहूं , जौ , साग सब्जी , दूध , मांश , मछली, फल , भांग , गन्ने का प्रयोग होता था।
 
                                  वस्त्र

वस्त्रों में कपास  उपयोग शुरू हो चुका था।  उन , चमड़े , छालों का प्रयोग भी वस्त्रों के लिए होता था।

                              पालतू जानवर

पालतू जानवरों में गाय , बैल , भेड़ , बकरियां , भैस , हाथी और कुत्ते पाले जाते थे। संभवतया चिड़ियाएँ भी पाली जाती थीं।

                              उपकरण
अधिकाँश उपकरण मिट्टी , लकड़ी व ताम्बे के बनते थे।  लोहा का प्रयोग शुरू नही हुआ था हुआ था। कांसे के उपकरण भी बनते थे। मिट्टी के बर्तन चाक से बनाये जाते थे।  मिट्टी के उपकरणों को भट्टी में पकाने की विधि उपयोग होती थीं।

                             परिहवन

बैलगाड़ी का उपयोग शुरू हो चुका था। पशुओं और मनुष्यों द्वारा भार बहन होता था। जलमार्ग व समुद्री मार्ग भी प्रयोग होते थे।

                 नाप तौल और विनियम

नाप तौल के लिए बाटों का उपयोग होता था।  विनियम के लिए कौड़ी व सोने की आहत मुद्राएं प्रयोग की जाती थीं।

                     सामजिक विन्यास

समाज में चार वर्ण थे -
 १-शिक्षित समाज उच्च समाज
२-सैनिक
३- शिल्पी व व्यापारी
४- दास या सेवक
दास सभ्यता मुख्य सभ्यता बन चुकी होगी।
              मूर्ति और लिपि

कांसा और ताम्बे व मिट्टी की मूर्तियां रचना का कार्य आरम्भ हो चुका था।  मुहरों का भी प्रयोग होता था।  मिट्टी के खिलौने भी अवशेषों में मिले हैं। लिपि के बारे में इतिहासकारों के मध्य बहुत अधिक मत मतांतर हैं।
कुछ द्रविड़ भाषा को सिंधु -हिंदु सभ्यता भाषा के साथ जोड़ते हैं तो कुछ अन्य भाषाओं के साथ जोड़ते हैं।

                    निवासी

उत्तर भारत के ताम्र उपकरण अवशेषों से मानव कंकाल नही मिले हैं। मोहनजोदाड़ो समाधियों से  नरकंकालों से निम्न मान के लक्षण मिले हैं -
१- कॉल मुंड
२- रोमसागरीय या द्रविड़
 ३-किरात
४- खस
अनुमान किया जाता है कि अधिसंख्य जनसंख्या का संबंध द्रविड़ मानव से था और चारों जातियां आपस में विवाह सबंध स्थापित करते थे।  किसी एक जाति को सिंधु -हिंदु सभ्यता विकास का श्रेय नही दिया जा सकता है।

                 शव संस्कार विधियां

सिंधु -हिंदु सभ्यता में शवदाह की तीन विधियां प्रयोग में रही होंगी -
१- समाधि देना और समाधि के साथ बकरे  मांश रखने की प्रथा भी थी। मोहनजोदाड़ो में शवों के सर उत्तर की और रखे गए हैं और मिट्टी के बर्तन भी रखे मिले हैं। शवों के पास आभूषण व सौंदर्य प्रसाधन सामग्री भी रखी मिली है। शायद शव पर  लेप लगाने का भी रिवाज भी था।

२- अर्ध समाधि - अर्ध समाधि में  शव को चिड़ियों से नुचवाया जाता था।
३- शव जलाना
                          उपासनालय
सिंधु -हिंदु सभ्यता में शायद मंदिर या उपासनालय  शुरू हो चुकी थी। यद्यपि उपासनालय नही मिले हैं।
                वृक्ष पूजा
सिंधु -हिंदु सभ्यता में वृक्ष पूजा शुरू हो चुकी थी।

                   पशुपति , ताबीज
    शिव का प्रारम्भिक रूप की पूजा शुरू हो चुकी थी।  नाग विभूषित शिव उपासना के लक्षण भी प्राप्त हैं।
लिंग पूजा सामन्य प्रथा बन हो चुकी थी.
पशु शायद देव रूप में भी पूजे जाते थे।
ताबीज प्रथा प्रारम्भ हो चुकी थी।

            पुनीत पशु

  पशुओं में बाघ , हाथी बैल और भैंसो को पुनीत स्थान प्राप्त।  था. नाग पूजा  प्रसार हो चुका था।
घड़ियाल , घोंघा , कछुआ को भी पूजा जाता था।
जल को देवता श्रेणी प्राप्त हो चुका था।
देवी -देवताओं को पशु बलि से प्रसन्न करने की प्रथा  थी.
उस समय की अधिसंख्य विश्वास आज भी प्रचलित हैं।

मातृ देवी पूजन भी प्रचलित थी। 
 
Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 20 /12/2014
Contact--- bckukreti@gmail.com
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास; बिजनौर इतिहास, सहारनपुर इतिहास  -भाग 33         
 

(The History of  Haridwar, Bijnor , Saharanpur write up is aimed for general readers)

Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; Pre- Aryan and Indus Culture in context History of Saharanpur

कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास


                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,, Best  Harmless Garhwali Humor  , Satire, Wit, Sarcasm on Learning from Cocktail Parties

                                कॉकटेल पार्ट्यूं से भौत सूचना, खबर अर ज्ञान मिलद

                                                    चबोड़्या ::: भीष्म कुकरेती

             भौत सा लोगुं तैं गलतफहमी च कि कॉकटेल पार्ट्यूं मा खाली गप लगदन अर कुछ नि हूंद।  एक दैं कॉकटेल पार्टी मा सूणो त सै तब पता चलल कि कॉकटेल पार्ट्यूं मा कामै खबर मिल्दन।
                           अब जन कि मि तैं एक कॉकटेल पार्टी मा इ पता चौल बल गढ़वाळम बि शराबौ प्रचलन भौत बढ़ गे।
              एक दिन हम चार पांच गढ़वळि दगड्या एक फ़्युनेरल मा जयां छा।  मड़घट बिटेन आंद दैं एक मैंगा होटल मा हम दारु पीण लग गेवां अर वींइ कॉकटेल पार्टी मा पता चौल बल हमर प्यारो गढ़वाळम अब मुंडै चिताग्नि दीणो बाद खूब अंडा खांदन , शिकार घुळदन अर   दारु घटकांदन।  या नई सूचना सूणिक हम सब तैं बड़ो दुःख ह्वे कि हमर गांवक भयात कथगा बिगड़ि गे अर कैक मरण पर बरजात मनाणो जगा शिकार पर हाथ लगांदन अर दारु पींदन।
  मि तैं कॉकटेल पार्टी मा जाण से इ पता चौल कि अब इण्डिया मा ई -रिटेलिंग एक रियलिटी याने इंटरनेट से खरीदी एक असलियत च।
मि तैं कॉकटेल पार्टी से इ पता लग कि मनोरमा डोबरियाल पर कॉंग्रेस का बड़ा नेता कु हात च तबि त वा राजयसभा मेंबर बौण।
मि तैं कॉकटेल पार्टी से इ सूचना मील कि सतपाल महाराज दुखि छन कि भाजपा मा ऐक बि कुछ नि मील ना ही उत्तराखण्डौ  मुख्यमंत्रीपद, ना ही केंद्र मा क्वी चेयरमैनशिप अर अमृता रावत तैं मंत्रिपद गंवाण पोड़।  इ त इनि ह्वै  जन तैं जनानी का ग्युं बि खतेन अर नांग बि दिखे।
कॉकटेल पार्टी से ही मालूमात ह्वे कि गैरसैण मा जमीनौ भाव देहरादून से अधिक छन।  पता नि कॉकटेल पार्टी मा पिय्यक्कड़ लोग किलै रुणा रौंदन कि गैरगढ़वाली बिचौलियों मजा ऐ गेन।
कॉकटेल पार्टी मा पांच पैग पीणो बाद इ एकान सुरक से बताइ बल खंडूरी अर कुशियारी त बुड्या ह्वे गेन त केन्दीय मंत्री नि बण सकदन। टीरी की राणि मा नजमा हेपतुल्ला बरोबर बि पुन्यात नी च।  डा रमेश निशंक पर भ्रस्टाचार का आरोप त माफ़ी लैक छन पर ऊ बड़ा उखाड़ -पछाड़ वाळ छन त ज्यादातर भाजपाई नि चांदन कि डा निशंक केंद्रीय मंत्री बणन।  टमटा जी तैं मंत्री बणये जाल तो उत्तराखंड का स्वर्ण /बिठ नराज ह्वे सकदन।  तो उत्तराखंड तैं मंत्रिमंडल मा प्रतिनिधित्व नि मिल सकद। कॉकटेल पार्ट्यूं मा रोज बहस हूंद बल यदि कैमा मंत्री बणनो पुन्यात नि ह्वावो तो वु /वा संसद सदस्य कनै बण सकद ?
इंटरनेट कु कथगा बि प्रचार -प्रसार ह्वे जाल किताबुं महत्व कम नि हूण।
भारतीय उद्योगपति नरेंद्र मोदी तैं सक्षम माणदन किंतु निराश छन कि अबि तलक रिफॉर्म मा तेजी नि आई याने चल , अचल राष्ट्रीय संपत्ति जल्दी जल्दी नि बिच्याणि च।
कॉंग्रेसन राजयसभा इलै नि चलण दे कि कखि इन्स्युरेंस जन बिल पास ह्वे गे त विदेशी निवेश मा तेजी ऐ जालि अर नरेंद्र मोदीक नाम और बि अग्वाड़ी ऐ जाल।   पैल भाजपा बिल पास नि ह्वावन का वास्ता संसद नि चलण दींदी छे।  क्या राष्ट्रीय पार्ट्यूं तैं देशद्रोही कार्य करणो अधिकार मिलण चयेंद ?
भला समाचार यी छन कि अजकाल मीडिया संजय दत्त तैं दिखणो यरवदा जेल नी जाणु च अर हिंदी न्यूज चैनेल का दर्शक बोर हूण से बच्यां छन।
खुसखबरी या च कि मीडिया अब बार बार बाबा रामदेव कु चेहरा नि दिखांद अर दर्शक रामदेव की चिंघाड़ से बच गेन।
ब्याळि रात मि एक सर्वधर्मी कॉकटेल पार्टी मा जयूँ छौ।  हम सब हिन्दू -सिख ,  मुसलमान अर ईसाई कॉंग्रेसी नेता आनंद शर्मा की वीं बात पर जोर जोर हंसणा छया ज्वा ऊंन  राजयसभा मा ब्वाल कि धर्मांतर से भारत मा भयंकर तनाव च।  हम सब तैं पता च अब धर्मांतर धर्म हेतु नि करे जांद अपितु राजनीतिक लाभ हेतु या दुसर तिसर ब्यौ करणो बान धर्मांतर करे जांद।
आज रात मीन हैंक कॉकटेल पार्टी मा जाण अर अवश्य ही उख नई सूचना मीलली।
 


21/12/14 Copyright@  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  Ridicule in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  Mockery in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  Send-up in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on Learning from Cocktail Parties ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on Learning from Cocktail Parties ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar on Learning from Cocktail Parties  ;

Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 History aspects- Entertainment through Folk Stories in Garhwal in Pal /Shah Period
                Entertainment in Garhwal – 3

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -81 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -271     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -518
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)


 People used to entertain them by telling Folk Tales. Folk Tales were also means of teaching management lesions to the new generation and reminding management lesions to the older generation.
Dr Mohan Babulkar classified Garhwali folk stories as follows –
1-Folk Tales related to Deities and Goddesses (Dev Lok Kathayen)
2-Normal Story (Katha )
3-Relgious Folk Tales (Vrat Kathayen)
4-Inspiring/Preaching Folk Stories (Updeshatmak Kathayen) –
A-Birds stories
b- Animal Stories
C-Knowledge offering Stories
5-Entertaining Folk Stories
6-Ghost Folk Stories
7-Fairy Folk tales
8- Problem Solution Folk Tales
9-Misclenious Folk Tales

 


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 21/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -519
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on Garhwal ka Itihas, Garhwal ka Madhy Yugin Itihas , South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx 
History aspects- Entertainment through Folk Stories in Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Tehri Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Uttarkashi Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Dehradun Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Haridwar Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Pauri Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; Entertainment through Folk Stories in Rudraprayag Garhwal in Pal /Shah Period;   
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                             Five Marketing Management Philosophies in Hospitality and Hotel Management

                                                 आतिथ्य प्रबंधन हेतु पांच विपणन प्रबंध सिद्धांत

                                        Hospitality Management, Hotel Management   -19

 

                                                  आतिथ्य प्रबंधन, होटल प्रबंध -19

                                     ( Hospitality and Tourism  Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--137 ) 
     
                                         उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 137   

 

                                                                    लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

आतिथ्य व होटल प्रबंधन हेतु विपणन के पांच सिद्धांत उपयोगी है -

१- उत्पादन केंद्रित सिद्धांत - उत्पादन सिद्धांत में यह माना जाता है कि उत्पादन ही ग्राहक को आकर्षित करता है।  उत्पादन सिद्धांत के तहत उत्पादन व वितरण पर जोर दिया जाता है।

२- उत्पाद केंद्रित सिद्धांत -इस सिद्धांत में माना जाता है कि अच्छा उत्पाद /अच्छी वस्तु ग्राहक को आकर्षित करती है।  अतः अच्छे वस्तुओं के इंतजाम पर जोर दिया जाता है।

३- विक्री सिद्धांत -विक्री सिद्धांत में माना जाता है कि जब तक विक्री और प्रचार में प्रभावकारी  कार्य न हो माल नही विकेगा।

४- विपणन सिद्धांत -विपणन सिद्धांत में ग्राहक की आवश्यकता , इच्छाओं , मांग व संतुष्टि पर ध्यान दिया जाता है।

 ५-सामाजिक सरोकारी विपणन - सामाजिक सरकारी विपणन में विपणन सिद्धांतों के साथ यह भी देखा जाता है कि विक्रेता अपने प्रतियोगी से अधिक प्रभावकारी सेवा प्रदान करे और साथ में सामाजिक सरोकार को पूरा सम्मान दे। इस सिद्धांत में प्रतियोगी और समाज दोनों महत्वपूर्ण हो जाते हैं।

Copyright @ Bhishma Kukreti 21/12//2014

 
Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …
                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Five Marketing Management Principles in Hospitality and Hotel Management & Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

उत्तराखंड पर्यटन विकास , गढ़वाल , उत्तराखंड पर्यटन विकास ; उत्तराखंड पर्यटन विकास ; कुमाऊं  उत्तराखंड पर्यटन विकास ; हरिद्वार उत्तराखंड पर्यटन विकास ; देहरादून उत्तराखंड पर्यटन विकास ;   गढ़वाल  उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; कुमाऊं उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;  देहरादून उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; हरिद्वार उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;     

स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
            Causes of Harappan Culture with Reference to History of Haridwar, Bijnor , Saharanpur
 
                                     हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में सिंधु /हड़प्पा संस्कृति के विनाश कारण

                                          हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -32   

                                                      History of Haridwar Part  --32 
                             
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती 


 पहले पहल इतिहासकारों ने हड़प्पा /सिंधु /हिंदु संस्कृति के विनाश का मुख्य  कारण आर्य संस्कृति के अतिक्रमण को माना। इन इतिहासकारों ने ऋग्वेद में इंद्र द्वारा शत्रुओं के किलों को ध्वस्त करने , और आर्यों द्वारा असुरों की हत्या के दृष्टांतो को मान्य माना।  किन्तु ऋग्वेद के समयकाल के बारे में एक राय  न होने और कोई विशेष प्रागैतिहासिक गवाही न मिलने से इस सिद्धांत को नही माना जा सकता है।
      हड़प्पा संस्कृति  विनाश हेतु दूसरी राय है कि  बाढ़ आने से हड़प्पा संस्कृति समाप्त हो गयी।  किन्तु एक साथ इतने बड़े भूभाग पर एकसाथ बाढ़ आने की संभावना नही सकती है।
  एक मत है कि हड़प्पा मानवों के संसाधन समाप्त हो चुके थे।  किन्तु यह मत भी बिना ठोस गवाह के उचित नही ठहरता है।
कुछ का मत है कि हड़प्पा मानव ने कहीं और पलायन किया होगा।
कुछ इतिहासकार सूखे को हड़प्पा संस्कृति का विनाश कारण  मानते हैं।
अतः अभी तक कोई ठोस  कारण नही मिलता जिससे सिद्ध हो कि कैसे हड़प्पा संस्कृति लोप हुयी।
हड़प्पा संस्कृति का आज की हिन्दू संस्कृति /हिन्दुस्तानी रिवाजों पर भरपूर असर है।




Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 21 /12/2014
Contact--- bckukreti@gmail.com
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास; बिजनौर इतिहास, सहारनपुर इतिहास  -भाग 33         
 

(The History of  Haridwar, Bijnor , Saharanpur write up is aimed for general readers)


History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास


                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,, Best  Harmless Garhwali Humor  , Satire, Wit, Sarcasm on Winter Forecast


                                               ये साल  कथगा ठंड पोड़ली  ?
                                            अनुवाद  :   भीष्म कुकरेती
           मथि मुलकौ छ्वीं छन,   आधुनिक जुग कि छ्वीं छन,  एक आदि वासी समाज की छ्वीं छन। ऊंन अबि अपण एक नेता चुन। नेता तैं अपण समाजक रीति रिवाज कुछ बि पता नि छौ । वैतैं अपण समाजौ पुराणा भेद , राज , गुप्त बात कुछ बि नि पता छौ किलैकि वैकि शिक्षा राजधानी मा हिन्दू कॉलेज मा जि ह्वे छा।  जनि वु नेता बौण वै तैं वैक लोगुंन पुछण शुरू कार - पधान जी ! पधान जी !  ये बार कथगा ठंड पोड़लि ?
नै पधान तैं पता इ नि छौ कि कनकै पता लगाये जाव कि कथगा ठंड पोड़ल ! वैन असमानै तरफ देखिक ब्वाल बल भौत ठंड पड़न वाळ च तुम लखड़ जमा कौरी द्यावो। लोगुंन लखड़ जमा करण शुरू कर दे।
जड्डूक बारा मा पक्का आस्वश्थ  हूणौ बान पधान गाँव से दूर एक टेलीफोनौ बूथ मा गे अर वैन जलवायु पूर्वानुमान विभागौ कुण फोन कार - ये साल कथगा ठंड पड़लि ?
अधिकारिन जबाब दे - इन लगणु च बल ठंड कुछ ज्यादा ही पोड़लि।
पधान गाँव आयि अर वैन गांवाळु कुण ब्वाल - ठंड कुछ जादा ही पड़न वाळ च तुम लोग हौर ज्यादा लखड़ जमा कर द्यावो।  लोगुंन हौर लखड़ जमा कर देन।
द्वी चार दिन बाद फिर पधानन जलवायु विभागौ कुण फोन कार - ये साल कथगा ठंड पोड़लि ?
अधिकारीक जबाब छौ - अवश्य ही ठड उम्मीद से अधिक ही पड़लि।
पधानन गाँव वाळ तैं हौर बि अधिक लखड़ जमा करणो हिदैत दे।
एक दैं पूरो निश्चित हूणों बान फिर से पधानन जलवायु पूर्वानुमान विभागौ कुण फोन कार - ये साल कथगा ठंड पोड़लि ?
जलवायु पूर्वानुमान विभागौ आधिकारिक जबाब छौ - ये साल यीं सदी की सबसे अधिक ठंड पड़ण वाळ च।
नया नया पधानन  पूछ - तुम इथगा निश्चय से कनै बोल सकदा कि ये साल यीं सदी की सबसे अधिक ठंड पड़ण वाळ च?
जलवायु पूर्वानुमान विभागौ आधिकारिन उत्तर दे - ये साल आदि वासी इथगा अधिक लखड़ जमा जि करणा छन।  अर आज तक आदि वास्युं जलवायु पूर्वानुमान कबि बि गलत नि ह्वे।


22/12/14 ,  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             History Aspects of Proverbs and Sayings of Garhwal

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -82 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -272     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -519
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

 Garhwal and Kumaon are famous for highest proverbs and sayings in any language (record 13000).
The proverbs are classified as –
1-Proverbs related to human types, concepts, epitomes, maxims, proper etc
2- Proverbs and saying focused on places and people
3-Proverbs and saying centered on historic or protagonist personalities
4-Proverbs related to mythology, god, heroes, spectacular human acts etc 
5-Proverbs human, animal, plant behaviors
Many proverbs are created by people taking examples from Kings, Ministers, Army chiefs  and their deeds.
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 22/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -520
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on Garhwal ka Itihas, Garhwal ka Madhy Yugin Itihas , South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx 
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22