Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 722099 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             Churning Discussion on Religious Hypocrisy/ Chaos  in Context Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur
                                         

                           हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में पाखडं प्लावन व चर्चा

                               Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur  Part  --91

                                 
                                      हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -  -91                     


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                               पाखंडो के तीन प्रकार

        महाभारत के बाद भौतिकवाद ने जोर पकड़ा और तर्क व चार्वक सिद्धांत ने भी जोर पकड़ा। पांचवीं सदी पूर्व भारत में मत मतांतरों की बाढ़ आ गयी थी। उन दिनों मत मतांतरों को पाषंड या पाखंड नाम दिया गया था।
तीन प्रकार के मत , मतांतर अथवा पाखंड समाज में थे -
१-आस्तिक याने परलोक पर विश्वास करने वाले
२-नास्तिक याने परलोक पर विश्वास ना करने वाले
३- केवल भाग्य पर विश्वास करने वाले।
              उपरोक्त लक्ष्य प्राप्ति हेतु दो मुख्य मार्ग थे
अ-लौकिक कर्मो द्वारा मोक्ष प्राप्ति
ब -लौकिक कर्मों का त्याग कर मोक्ष प्राप्ति
                         यज्ञ क्रिया

भारत में बुद्ध और जैन धर्म प्रचार में वैदिक कर्मकांड या सनातनी कर्मकांड के विरोध के बाद भी वैदिक यज्ञों की प्रचुरता रही थी।  कुणिंद /कुलिंद , कुरु,पांचाल, पंचनद , गांधार में यज्ञों की मान्यताओं में विशेष फरक नही पड़ा। अष्टाध्यायी में कई प्रकार के यज्ञों का वर्णन है और वैदिक देवताओं की संतुष्टि हेतु कर्मकांड का वर्णन है।

                    भक्तिपूजा परम्परा
वैदिक देवी  देवताओं के अतिरिक्त वृक्ष , यक्षों , नागों , जलाशयों , छवि Images , मातृदेवियों को भी पूजा जाता था।
               ग्रह व गण पूजा
ग्रह व गणो की पूजा देवताओं के साथ की जाती थी।
              पितर व अन्य देवता
पितरों व अन्य स्थानीय आवश्यकतानुसार स्थानीय देवताओं (ग्राम देवता आदि ) की भी पूजा मान्य थी।
                        शैव्य पूजा
शिवजी को ईश्वर उपाधि प्राप्त  हो गयी थी
       विष्णु पूजा
महाभारत के बाद विष्णु व  अवतारों की पूजा शुरू हो गयी थी।

            तपस्वी

उत्तराखंड तो तपस्वियों के लिए प्रसिद्ध था।  कण्वाश्रम आज का गढ़वाल भाभर व बिजनौर का एक मुख्य आश्रम था। जैन साहित्य जैसे आवश्यकचूर्णि में हरिद्वार में कनखल (कनकखल ) में पांच सौ जैन तपस्वियों के रहने का उल्लेख है।  बौद्ध धर्म के कई साहित्य में बिजनौर व हरिद्वार क्षेत्र का  ( विश्लेषण से अनुमानित ) वर्णन है।
 बौद्ध व जैन मत का प्रभाव समाज पर पड़ने लगा था।  किन्तु सभी मतों के एक साथ आने से समाज में गहमागहमी भी थी।

 ** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन
अग्रवाल , पाणिनि कालीन भारत
अग्निहोत्री , पंतजलि कालीन भारत
अष्टाध्यायी
दत्त व बाजपेइ  , उत्तर प्रदेश में बौद्ध धर्म का विकास
महाभारत
विभिन्न बौद्ध साहित्य
जोशी , खस फेमिली लौ
भरत सिंह उपाध्याय , बुद्धकालीन भारतीय भूगोल
रेज डेविड्स , बुद्धिष्ट इंडिया
विभिन जैन साहित्य (डा डबराल की पुस्तक अनुसार )

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 1/4/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
      Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;   AncientHistory of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;    Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;    History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bijnor;  Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;    Ancient History of Saharanpur;  Ancient  History of Nakur , Saharanpur;  Ancient   History of Deoband, Saharanpur; Ancient  Ancient History of Badhsharbaugh , Saharanpur;Ancient Saharanpur History, Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                                         पेड़ बचला तो आदिम बचला ( बाल नाटक )

                                   बाल  प्रहसन नाटिका संकलन ::: भीष्म कुकरेती


 [अन्ध्यर , इन लगणु च क्वी कै तै जबरदस्त धक्का दीणु च। बार बार धक्का की आवाज। उज्यळ हूंद त एक बल्द पेड़ पर जोरका धक्का दीणु च।   उळकाणु भयभीत च ]
                           उळकाणु
ये क्या करणु छै ?
                            बल्द
मी डाळ भीम गिराणु  छौं।
                          उळकाणु
बंद कर।
                            बल्द
क्या ?
                          उळकाणु
बंद कर।  यु म्यार घर च। अर तू म्यार कूड़ उजाड़नु छै।
                            बल्द [घंघतोळ मा ]
त्यार ड्यार ?
                          उळकाणु
हाँ मि इख रौंद।
                            बल्द
सच्ची ?
                           उळकाणु
अबै हमर क्वी जीजा स्याळो रिस्ता च जु मि मजाक करणु हों।
                            बल्द
मतलब तू इख ?
                          उळकाणु
हाँ तो उळकाण डाळ मा नि रै सकदन। 
                            बल्द
हुक्कां !  हुक्कां ! अलग हू।  मीन पेड़ गिराण।
                          उळकाणु
त्वे कुण हाथ जुड़्यां छन।  एक घड़ी सूण त सै।
                            बल्द
अच्छा चल बोल।
                          उळकाणु
पेड़ म्यार बसेरा च। मि इक रौंद।  यु नि राल तो मि नष्ट ह्वे जौल।
                            बल्द
मि कुछ नि कर सकुद।  पेड़ गिराण मेरी लाचारी च।
                       उळकाणु
पर किलै ?
                            बल्द
बिरळन काम दियुं च।
                          उळकाणु
बिरळ तैं पेड़ गिरैक क्या फैदा।?
                            बल्द
पता नी च।  वु मि तैं पेड़ गिराणो पैसा दींदु अर मि प्रश्न नि करदु।
                          उळकाणु
अरे बिरळक ठसक का वास्ता   मीन अपण ड्यार नि उजाड़न दीण।
                            बल्द
वु पेड़ गिराणो बदल म्यार परिवारो वास्ता घास दींद , दाणा दींदु। पेड़ नि गिरौलु त म्यार परिवार भूक मरि जाल।
                          उळकाणु
कुछ बि ह्वे जाव मीन पेड़ नि गिराण दीण।  सैकड़ों साल से हम लोगुं अर हौर जानवरूं परिवार साख्युं से रौंदन इक।  तू क्या चांदि कि  हम बेघर ह्वे जौंवां ?
                            बल्द
मीन अपर परिवार पळण।
                           उळकाणु
अरे पर दुसर तरीकों से बि त परिवार पळे सक्यांद कि ना ?
                            बल्द
पता नई च।  मि तैं त पेड़ इ गिराण आंद।  मीन जनम भर ई काम कार।
                          उळकाणु
क्वी त विकल्प होलु ? जै काम मा त्वै तै मजा बि आंद हो।
                            बल्द
हाँ हाँ ! मि तै हौळ खैंचणम मजा आंद।  धरती पर चीरा लगाणम आनंद आंद।
                          उळकाणु
देख न विकल्प मिल गे ना ? तो तू हौळ खैंच ना !
                            बल्द
पर पेड़ गिराणम ज्यादा पैसा मिल्दन।
                          उळकाणु
यीं दुन्या मा पैसों से बि अधिक महत्वपूर्ण बत्था छन।
                            बल्द
जन कि /
                       उळकाणु
जन कि प्रकृति तैं उनि रखण जन कि रखण चयेंद।
                            बल्द
हम थूका प्रकृति तै  बदल्दा।
                          उळकाणु
पता च बगलक जंगळ पेड़ गिरैक कन खतम ह्वे ?
                            बल्द
हाँ मीनि त सब पेड़ गिरै छौ। अर बिरळ कथगा खुश ह्वे छौ।
                          उळकाणु
हाँ ! पर बिचारा जानवरूं तै कथगा तकलीफ ह्वे।  कतगौंकि तो साखी मतलब जनरेसन ही खतम ह्वे गे।  जानवरूं तैं सुरक्षित जगा ढुँढणो बान कख कख नी डबखण पोड आ कथगा तो नया घर तै अनुकूलन याने एडजस्ट नि कर सकिन अर खजे गेन।
                            बल्द
देख ना फिर बि वु जगा खुजे इ लीन्दन कि ना ?
                          उळकाणु
जरा सुचदि यदि सब पेड़ इनि गिराये जाल तो क्या ह्वाल ?
                            बल्द
इन नि ह्वे सकद।
                           उळकाणु
किलै नि ह्वे सकद ?
                            बल्द
यदि सब पेड़ गिराये जावन तो क्या ह्वे जाल ?
                          उळकाणु
हम सब जानवर नया घर की ढूंढ मा इना -उना फुळे जौंला अर तू अर बिरळ हम तै कबि मिलल फिर। क्या तू चांदी कि हम फिर कबि नि मिलां ?
                            बल्द
ना ना ! मेर समज से  ना।
                          उळकाणु
तीतै कुछ करण चयेंद। निथर सब पेड़ खतम ह्वे जाल अर हम सब्युं कुण कुछ नि बचल।
                            बल्द
क्या मतबल मीम बि कुछ नि बचल ?
                          उळकाणु
अरे यदि सब पेड़ गिर गे त तीम फिर काम कख रालु।  है ना ? पेड़बिहीन संसार मा काम रालु क्या ?
                            बल्द
हैं मीन इन स्वाच  इ नी च।
                       उळकाणु
सोच , सोच अर विचार कर।
                            बल्द
रुक रुक ! रुक , अबि त इथगा पेड़ छन कि म्यार ज्यूंद रौण तक त पेड़ राला ही।
                          उळकाणु
अर त्यार बच्चा ?
                            बल्द
म्यार बच्चौंक क्या ?
                          उळकाणु
जै हिसाब से पेड़ गिराये जाणा छन तै हिसाब से तो ऊंकुण पेड़ इ नि बचला।
                            बल्द
हाँ पर हम पेड़ लगै द्योलां।
                          उळकाणु
पेड़ लगाणो बाद सालों लग जांदन एक पेड़ तै युवा हूण मा। इथगा सालुं मा तो हम जानवरूं दसियों साखी जनरेसन जनम लीन्दन अर खतम ह्वे जांदन।
                            बल्द
हाँ या बात त गंभीर च ना ?
                           उळकाणु
हाँ।
                            बल्द
 हम तै अधिक से अधिक पेड़ लगाण चयेंद।
                          उळकाणु
इथगा काफी नी। च
                            बल्द
यार कुछ तो खराबी च।  तू भौत अधिक विचार करदि।
                          उळकाणु
अर तू भौत कम विचार करदि।
                            बल्द
तेरी बथुं पर विश्वास नि हूंद।
                          उळकाणु
देख अबि बि हरेक जानवरकुण घर नी च।  अर पेड़ गिरण से अधिकतर जानवर बेघर ह्वे जाला। पेड़ गिरण से जनवरूं कुण भोजन की कमी ह्वे जाली।
                            बल्द
हाँ कमी तो ह्वेलि इ।
                         उळकाणु
फिर पडूँ से स्वछ हवा बि मिल्दी।
                            बल्द
अच्छा ? स्वच्छ हवा मिल्दी ?
                           उळकाणु
हाँ।
                            बल्द
कनकैक ?
                          उळकाणु
जैं हवा तै हम भैर फिंकदा पेड़ वीं हवा से सांस लींद अर हमर लैक हवा भैर फिंकद।   
                            बल्द
सच्ची ?
                          उळकाणु
शहरूं मा धुंवा दिखदि। उख पेड़ नामात्रौ छन तो।
                            बल्द
हाँ भौत बुरी हालात च।
                          उळकाणु
यदि पेड़ नि राला तो धुंवा इ धुंवा ह्वे जाल अर फिर कुछ नि बचल।
                            बल्द
इन सच्ची होलु ?
                       उळकाणु
यदि तू इनि पेड़ गिराणि रैली तो वु दिन दूर नी च कि दुन्या पेड़ विहीन -
                            बल्द
पर मि तै बि त परिवार पळण।  हाँ पेड़क कुछ हिस्सा  चल सकद ?
                          उळकाणु
नै नै।  अर तीतै पता च तापमान कथगा बढ़ गे।
                            बल्द
ना पूछो।  बुरा हाल छन। हर साल गरमी बढ़नी च।
                          उळकाणु
किलैकि पेड़ कम हूणा छन।
                            बल्द
क्या मतलब ?
                          उळकाणु
अरे जब हम सांस फिंकदा या कारखानो से धुंवा या कार से धुंवा उठद त गरमी बड़द।  पर पेड़ हूण से गरम हवा ठंडी ह्वे जांदी। 
                            बल्द
त्यार दिमाग भौत चलद हाँ।  बात त सै च।
                           उळकाणु
फिर यांसे र अति गरमी , अतिठंड अर अति वर्षा शुरू ह्वे जांद। हर चीज अति।
                            बल्द
मतलब पेड़ बचण चयेंदन।

                          उळकाणु
हाँ जंगळ बचण चयेंदन।
                            बल्द
ठीक च। मि ये पेड़ तैं नि गिरांदु।  चलो एक सौदा ह्वे जावो।
                          उळकाणु
प्रकृति से सौदा नि हूंद।  अच्छा मि चलणु छौं।  चलो बच्चो जरा खाण पीणो इंतजाम करे जाव। बल्द जी फिर मिलला हाँ।
[उल्लू जांद ]
                            बल्द
   जंगळ सुंदर त छन।  नी ? पेड़ नि ह्वाल तो फिर जंगळ बी बदसूरत ह्वे जाल।  उल्लू की बात मा दम च कि पेड़ बचाये जावन।

       
 
              :-======== स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! ========:
2/4/15  , Bhishma Kukreti , Mumbai India




Thanking You .
Jaspur Ka Kukreti

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
   History:  Temple Land Administration in Gurkha/Gorkha Period in Garhwal

History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal - 16
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -81   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -600
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Student)

        Garhwal Kings used to donate land to specific temples after getting the desired results by praying the deity. Such land was called ‘Sankalp Bhumi ‘or ‘Vishnu Priti Bhumi /village’. Many times, Garhwal King used to take loan from Temple treasury and used to pledge state land to such temple. In case the kingdom was unable to return the loan, the villages became the property of temple as ‘Vishnu Preeti Land or Village’. Pradyuman Shah pledged land for getting laon for Rs. Fifty thousand from Badrinath Temple (Atkinson). 
             Initially, Gurkha/Gorkha administrators did not disturb the Vishnu Preeti Land Administration. In 1811, Kaji Bahadur Bhandari and Bakshi Dashrath  Khatri reformed the Vishnu Preeti Land administration. Gurkha/Gorkha called temple land as ‘Khalsa’ Land. Gurkha administration checked each temple land in details by auditing Copper inscriptions or other records. There was land with temple that those did not have any state instructions with temples. Gurkha /Gorkha administration sent officers to check with Bhalmanush (gentlemen or Elites) of the area. If the land was proper property of temple Gurkha /Gorkha administrators named such land as ‘Gunth or Gunthi’. Gurkha officers offered written order for such land after verification. Nepal King offered new copper inscriptions or order for old orders. The re are signatures of Kaji Bhandar, dashrath Khatri, Daftari Krishna Nnad Khanduri, Jamadar Harku Guru, havaldar Bagdar Khatri and those Bhalmanash who witnessed about the reality of land .If land did not have proper ownership that land was taken back from temple but with care as Gurkha /Gorkha were also afraid of religious curses from deities. The inscriptions were carved in Devnagari in Gurkha language e and seal of King.
       Objectives of Land Donation to Temples
 The copper inscription at Kamleshwar temple Shrinagar is witness that income from temple land should be used besides various rituals in temples or religious places the Temple priests shoul pray for the good health and prosperity of Nepal King. Instruction clearly stated that there should not be shortcomings in rituals.
            Gunthbhumi or Temple Land of Gangawar or Old Pauri or British Garhwal
    At the beginning of British rule Trail checked and audited the Gunth Bhumi or Temple and land and the description is as under in 1823 –
 Temple -------------Number of Gunth Villages---------Land Area in a Unit equal to twenty Nali
Badrinath -------------262----------------------------------------4780
Kedarnath -----------54-------------------------------------------755
Kamleshwar---------14-------------------------------------------232
Lakshminarayn ------5-------------------------------------------102
Raghunath------------8--------------------------------------------108
Tungnath-------------9---------------------------------------------138
Gopeshwar--------6-------------------------------------------------222
Miscellaneous Temples  ------165 ----------------------------1449
Barren Villages --------12 ---------------------------------------39
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
 Total--------------------535------------------------------------------7845
          Temple Land in  Old Tehri and Uttarkashi (Gangapar)
Chandravadani
Kamleshawr
Rajguru
Kilkileshwar
Sureshwari Devi
Raghunath (Devprayag)
Kapilmuni
Vishwanath /badahat
Ransi Devi /ranihat
Seem Nagraja
Mangalnath ka Than
Satyanath Bhairav
Gangamandir Gangotri
Das ka Math
                Temple Land in Dehradun

Dubhalwala village for Badrinath Temple
Prempur for Kedarnath Temple
Jakhan for Kedarnath Temple
Rishikesh and Tapovan – for Bharat Mandir
Gorakhpur- for Gorakhnath Temple
Jogiwala- for Gorakhnath Temple
                   Shri Guru Ram Rai Darbar Land
  Before or at the time Gorkha rule in Dehradun, Guru Ram Rai Darbar had following land-
Land donated by Fateh Shah – Khurbura, Rajpur, Chamasari
Land Donated by Pradyuman Shah- Dhamawala, Minyanwala, Panditwadi and Dhurjawala
Apart from the above land, Guru Ram Rai Darbar was offered six villages in Tehri Garhwal too.
 Gurkha snatched all land of Guru Ram Rai Darbar but in 1810, Land was returned. The sanad or state copper inscription by Balbhadra mentions six villages for Guru ram rai darbar.
               The agriculture produces of Dhamawala was used in daily Kadhah Prasad in Darbar. Every day eight Ana was the daily expense on Kadhah Prasad. On those days, wheat was Two and half man per rupee. The Kadah Prasad would be at least of one Man. That  means at least two hundred pilgrims and staff were there on daily basis.
 Doon was also being called Dehra.


** History, Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal...Remaining part, read in next chapter

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 2/4//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -601
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ks kumson psr Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal, Uttarakhand;कुमाऊं , उत्तराखंड का इतिहास ; गढ़वाल , उत्तराखंड का इतिहास ; डोटी , पूर्व उत्तराखंड का इतिहास ;गोरखाओं /गुर्खाओं का कुमाऊं पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का गढ़वाल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का हिमाचल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का  इतिहास ; नेपाल इतिहास
Xx
History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Pauri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Chamoli Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Rudraprayag Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Tehri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Uttarkashi Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Dehradun Garhwal; 
History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Old Pauri Garhwal , History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Old Tehri Garhwal,      History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Dehradun, Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Old Pauri Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Tehri Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Dehradun Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Kumaon; History: Land Revenue Reform in Gurkha/Gorkha Rule in Garhwal, History Taxation in Dehradun in Gurkah Period; Land Tax in Dehradun in Gurkha Rule ; History:  Temple Land Administration in Gurkha/Gorkha Period in Garhwal

 
                          ::: ====स्वच्छ भारत!  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत====:::

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                       Nand Empire in context History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur

                            हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में नन्द साम्राज्य

                                Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur  Part  -92     

                         
                            हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल -भाग -92                     


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

उत्तरी भारत के प्राचीन इतिहास में मघद साम्राज्य का उल्लेख करना ही पड़ता है।
नन्द साम्राज्य का उदय चौथी सदी पूर्व से लेकर तकरीबन 321 BC तक चला।
                   उग्रसेन -महापद्म
  पुराणो के अनुसार नन्द वंश का संस्थापक महापद्म था जिसने काकवर्णी से मगध का शासन छीना था।  महाबोधिवंश अनुसार उसका नाम उग्रसेन था। यूनानी लेखकों ने औग्रमस उल्लेख किया है जिसका अर्थ है - उग्रसेन का पुत्र . माहपद्म उग्रसेन के बारे में कई विवाद हैं।       
जैन ग्रंथों में नंदराज वैश्यपुत्र था।  यूनानी लेखक कर्टियस ने एक कथा सुनी थी और  का उल्लेख करते लिखा है कि उग्रसेन  आकर्षक युवा था जिसने रानी को आकर्षित कर पहले राजा का विश्वास जीता और ततपश्चात राजा की हत्त्या कर दी।  फिर कुछ दिनों तक राजकुमारों के संरक्षक बनने के पश्चात स्वयं राजा बन बैठा।
          पुराणों में नन्द राजा को शुद्रवंशी कहा गया है।
अनेक ग्रंथों के विश्लेषण से डा डबराल लिखते हैं -
१-उग्रसेन मल्ल भूमि  याने प्रत्यंत का था जो मलय से भिन्न था
२- परम्परागत वह दस्यु वृति याने आयुद्धवृति का था।
३- वह शूद्र अथवा शिल्पकार परिवार से संबंध रखता था।
४-उसने एक एक करके राज्य जीते और फिर मगध को जीता।
                  प्रत्यंत देस कौन सा था ?
प्रत्यंत  सीमान्त होता है।  समुद्रगुप्त की प्याज प्रशस्ति में सीमन्त परदेस में समतट , डवाक , कामरूप , नेपाल और कर्तृपुर को प्रत्यंत परदेस कहा गया है। उग्रसेन की सीमा महकोसल तक थी याने की उत्तरपांचल और उत्तराखंड प्रत्यंत प्रदेश थे।

                        परम्परागत दस्यु प्रवृति

          उग्रसेन की परम्परागत वृति व उत्तर भारत के एक एक प्रदेश जीतने से स्पष्ट है कि वह दस्युओं याने आयुध सैनिकों का नेता या छत्रपति था और उनकी सहायता से उसने प्रदेश जीते। इन्हे पाणिनि ने पर्वतीय आयुधजीवी नाम दिया था व कौटिल्य ने शस्त्रोपजीवी नाम दिया है।
                               
                                   शूद्र
  कुमाऊं , गढ़वाल , हरिद्वार , बिजनौर के भाभर प्रदेश में उस समय कुणिंद -कनैत अथवा खस आयुधजीवी थे जिन्हे अंग्रेज शासन काल में भी शूद्रकहा  गया था।

                                कुणिंद /कुलिंद से नन्द वंशी

     महाभारत से लेकर 300 AD उत्तराखंड , हिमाचल, हरिद्वार, सहारनपुर (कुछ भाग या संपूर्ण भाग ) पर कुलिंद /कुणिंद , कुनिंद का राज था।
रेप्सन के अनुसार नन्द वसंह का उत्तराखंड के भाभर से संबंध था।
   उग्रसेन महापद्म के पश्चात उसके आठ पुत्रों ने राज किया -
पंडुक
पण्डुगति
भूतपाल
राष्ट्रपाल
गोविषाणक
दशसिद्धक
कैवर्त
धनन्द
कुणिंद से 'कु' हटाकर नन्द वंश होने पर भी कुछ इतिहासकार हामी भरते हैं।
 कुमाऊं काशीपुर का भाभर का भूभाग गोविषाण कहलाया जाता था। इससे इतिहासकार अर्थ लगते हैं कि उग्रसेन महापद्म का संबंध अवश्य ही गोविषाण से था।  या तो महपदम की जन्मभूमि गोविषाण था या भाभर /गोविषाण विजय के वक्त  पुत्र का जन्म हुआ होगा और उसका नाम गोविषाण रखा गया होगा।
        बौद्ध साहित्य अनुसार मगध को जीतकर महापद्म ने मगध राज्य प्राप्त किया था।  इतिहासकार रैप्सन [कैब्रिज हिस्ट्री ऑफ इंडिया ] भी जैन साहित्य पर विश्वास नही करता है।
                                               राज्य   क्षेत्र
 राय चौधरी आदि के अनुसार नन्द राज्य संस्थापक ने निम्न राज्य जीते थे -
इक्ष्वाकु
पांचाल
काशी
हैहय
अश्मक
कुरु
मैथिल
शूरसेन
वीतिहोत्र

                     एकछत्र राज्य

माहपद्म ने भारत के मुख्य राज्य जीतकर प्रथम विशाल साम्राज्य स्थापित किया था और ब्राह्मणवादी संस्था को ध्वस्त किया था इसलिए ब्राह्मण लिखित , क्षत्रिय समर्थित पुराण आदि साहित्य में महापद्म को शूद्र कहा गया है।
                             शासन व्यवस्था

सर्वप्रथम बड़े साम्राज्य स्थापितिकरण के अलावा महापद्म नन्द को वृहद शासन तंत्र स्थापित करने का भी श्रेय जाता है।  अवश्य ही केन्र्दीयकरण व विकेन्द्रीयकरण का सामजस्य उग्रसेन ने किया होगा।  मार्गों की सुरक्षा , कृषि को समर्थन , जनहितकारी कार्यों की शुरुवात का श्रेय उग्रसेन या महापद्म नन्द को जाता है।
 उग्रसेन ने कृषि व जनहित को प्रोत्साहन दिया। कलिंग में जनप्रणाली की शुरवात की थी और यह भारत में किसी नरेश द्वारा जनहित प्रणाली का प्रथम उदाहरण है। (जायसवाल )
                           दानप्रियता
नन्द वंशियों की दानप्रियता प्रसिद्ध थी। [मुद्राराक्षस ]

                नाप तोल में सुधार

नन्द काल में नाप तोल का स्स्टंडर्डाइजेसन /मानकीकरण की शुरुवात हुयी और उसे नंदमान कहा जाता है।
             
                           विद्वानों का सत्कार
नन्द वंशी विद्वानों का सत्कार करते थे। बौद्ध , सनातनी , जैन ग्रंथों में नन्द वंशी राजाओं के यहां विद्वानो को सत्कार का समुचित उल्लेख हुआ है [डबराल ]

                    सैन्यबल
 यदि उस समय नन्द ने इतना बड़ा साम्राज्य खड़ा किया तो अवश्य ही बड़ा सैन्यबल रहा होगा।
रायचौधरी के अनुसार नन्द सैन्यबल में दो लाख सैनिक , बीस हजार घुड़सवार ,  दो हजार रथ , और तीन हजार सैनिक हस्तिदल थे।
                                 कर

मौर्य शासन की शुरवात में कौटिल्य का हाथ है और कौटिल्य  करों व कर प्रबंधन का वर्णन बखूबी किया है।  कौटिल्य ने यदि अर्थ शास्त्र  लिखा है तो अवश्य ही भूतकाल  अनुभवों से ही यह हो सकता था।  कर प्रबंधन की वैज्ञानिक शुरुवात भी नन्द वंश में ही हुयी होगी अन्यथा कौटिल्य पैदा ही नही होता।
                                        नन्द वंश का हरिद्वार , बिजनौर व सहारनपुर पर अधिकार

                              इतिहासकारों का मानना है कि जब नन्द वंश का साम्राज्य व्यासं नदी तक था तो अवश्य ही नन्द वंश का अधिकार हरिद्वार , बिजनौर व सहारनपुर पर भी था [रैप्सन , डबराल द्वारा विश्लेषण ]

 ** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन
अग्रवाल , पाणिनि कालीन भारत
अग्निहोत्री , पंतजलि कालीन भारत
अष्टाध्यायी
दत्त व बाजपेइ  , उत्तर प्रदेश में बौद्ध धर्म का विकास
महाभारत
विभिन्न बौद्ध साहित्य
जोशी , खस फेमिली लौ
भरत सिंह उपाध्याय , बुद्धकालीन भारतीय भूगोल
रेज डेविड्स , बुद्धिष्ट इंडिया
मजूमदार , पुसलकर , एज ऑफ इम्पीरियल यूनिटी
राय चौधरी , पॉलिटिकल हिस्ट्री ऑफ ऐन्सियन्ट इण्डिया

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 2/4/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
      Nand Empire & Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;   Nand Empire & Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; Nand Empire & Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Nand Empire & Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; Nand Empire &   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;Nand Empire &   Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;Nand Empire &   Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; Nand Empire &    Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; Nand Empire &   Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;   Nand Empire & History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;  Nand Empire & Ancient History of Bijnor;  Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;Nand Empire &     Ancient History of Saharanpur;  Nand Empire & Ancient  History of Nakur , Saharanpur; Nand Empire & Ancient   History of Deoband, Saharanpur;Nand Empire & Ancient  Ancient History of Badhsharbaugh , Nand Empire & Saharanpur;Ancient Saharanpur History, Nand Empire & Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Humor   , Garhwali Comedy Skits  , Satire, Wit , Sarcasm  , Garhwali Skits  , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya

                         भुंदरा बौ अब गाळयूं तड़क्वणि ना फूलूं बरखा बरखांदि

   

                         चबोड़्या , चखन्यौर्या , हंसोड्या - भीष्म कुकरेती 

                     इतिहास मा बि रिकॉर्ड हुयुं च बल भुंदरा बौ पैल सीम मुखीम किकी जात्रा करिक गां मा पैथर आंदि छे अर पैल अपण कूड़ौ मुंडळम चढ़िक गाळयूँ औडळ -बीडळ करदि छे कि जैनि मेरि घासक बिठकि सरकाई वींकि गौड़ी तड़म लग जैन।  जैन म्यार खड्डाउंदक  मूळा खत्याइ वैक लौड़ खत्ता उन्द जोग ह्वे जैन।  कवि हरीश जुयालन भुंदरा बौ की गाळयूँ पर इतिहास मा डाक्टरेट हासिल कार। 

                 अब दुसर युवा कवि गीतेश नेगी भुंदरा बौ पर पीएचडी करणा छन अर लिखणा छन बल अब भुंदरा बौ झाड़ा   बैठिक बि आंदि तो बी गाळी नि दीन्दी अपितु हाथ साफ़ करद करद बुलणी रौंदी बल हे भगवान ये गाँव मा खाद -पाणी की कमी नि हो अर फसल दुगण ह्वे जैन।

ग्रामीण महिलाऊँ मनोविज्ञान का विचारक डा गौनियालन पंदरा साल पैल  कविता छपै छे बल  यदि भुंदरा बौ एक घंटा मा कैकि बांठक नि धरदि छे तो भुंदरा बौ पर भूत बाण लग जांद छा।

पर अबि कच्चा बौड़ याने सुनील कुमार थपलियालन अपण एमए की थीसिस मा सिद्ध कार कि अजकाल भुंदरा बौ हरेक गाँ वळ इ ना गौंका कुत्ता बिरळु-चखलुं   तै आशीर्वाद दीणी रौंदी अर चखुल आशीर्वाद सूणिक बेहोस ह्वे जांद किलैकि वैन त सरा जिंदगी भर भुंदरा बौक मुखन तेजाबी बरखा ही झड़द देखि छौ।

गढवळि साहित्यौ नामवर सिंह याने वीरेंद्र पंवार अर गढवळि साहित्यौ अशोक वाजपेई याने संदीप रावत दुयुंन अपण अपण कटुआलोचना की किताब की भूमिका मा ल्याख बि च कि ऊंन जू बि नकारात्मक आलोचना का प्रतीक प्रयोग करिन यि सब ऊंन भुंदरा बौमन सिखेन।

अर गढवळि का भोला नाथ तिवारी डा अचला नन्द की ताज़ी किताब मा डा जखमोला लिखणा छन कि भुंदरा बौ अब सुंदर सुंदर उत्साहजनक शब्दों से लोगुंक  उत्साह बढ़ादि , माहौल मा सकारत्मक हवा फैलांदी , माहौल मा गरिमा फैलांदी।

गाळयूँ पुड़िया ,   बदजुवान्यूं थैली , जीव मा अम्ल /तेज़ाब धरण वळि भुंदरा बौमा इन अंतर किलै आई पर रिसर्च करणो मि खुद ग्यों अर भुंदरा बौ से मुखाभेंट कार।

मि -ये भुंदरा बौ ! यी मि क्या सुणनु छौं ? अब बल तू कमीनी नि रै गे बल अब तू शालीन ह्वे गे ?

भुंदरा बौ -हाँ मीन सदा का वास्ता कमीनी पंथी छोड़  याल अर मि सर्वथा शालीन ह्वे ग्यों।

मि -अब तो तू अपण जनम जाती दुश्मनो से बि बड़ी तमीज तहजीब से बात करदि ?
भुंदरा बौ -  हाँ अब मि जम्मेबार पद पर छौं तो मि तै हर शब्द मीठा अर सहृदयी शब्द बुलण इ चयेंदन कि ना ?

मि -क्या मतलब ?
भुंदरा बौ -अरे अब मि ग्राम प्रधान ह्वे ग्यों तो पद कि गरिमा , पोजीसन की शान , पद की प्रतिष्ठा का हिसाब से हर समय बुलण चयेंद कि ना ? मीन समज याल कि अब मि तै एक एक शब्द ध्यान से बुलण चयेंद। ग्राम प्रधान तै पद गरिमा , प्रतिष्ठा कु ख्याल पैल रखण पोड़ल कि ना ? उच्चपदेन लोगुं जुम्मेवारी च कि वाणी संयम का पबंध रावन।

मि   - अरे कास ! हैदराबादी ओएसी , उमा भारती , शरद यादव , सलमान खुर्शीद , गिरिराज सिंह , शाही  इमाम , संजय निरुपम , साक्षी महाराज जन उच्चपदेन नेता बि यीं बात तै समझदा कि उच्च पद पर बैठिक जीबि  मा तेज़ाब ना मिठास धरण चयेंद।                   

3 /4/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor in Garhwali Language  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language  ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language  ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Free Food or Sadavart System in Gurkha /Gorkha Regime in Kumaon and Garhwal

History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal - 17
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -82   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -601
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Student)

                        Satra Vyavstha in Shah Regime in Garhwal
                       In Shah Dynasty or before Shah Dynasty, there was tradition that various temples used offering Free Food and Prasad to pilgrims.  Temples were given villages that by income from villages, temples would offer free food and arrange rituals smoothly. Before Gorkha Rule, villagers of seven villages nearby Shrinagar used to send grains to Shrinagar for pilgrims of Badrinath and Kedarnath etc.
  Due to Shrinagar Court attitude, the small villages also used to offer land to nearby temples. As when Jaspur and Gweel (Dhangu, Pauri Garhwal) were united village, the Padhan or Sayana built a Shivala and offered land for the temple priest (Giri). Still the temple priest had that land in possession and priest family arranges rituals and arranges necessary materials for daily rituals. 
                     Sadavrat Vyavstha in Gurkha/Gorkha Regime
  Gurkha /Gorkha King named Free Food to Pilgrims as ‘Sadavart’.
          In 1797, Gurkha/Gorkha King Ran Bahadur Shah offered Katoli Pargana for sending Grains for Pilgrims of Badrinath. The income (grains) of Katoli, Kumaon was used in offering food to pilgrims of Badrinath Temple. Grains from villages of Katoli, Kumaon was collected and dispatched to Piplakoti (Badrinath road, Garhwal). Rudravir Shah built a Dharmashala in Piplakoti where grains was stored and distributed to pilgrims (Atkinson).
  In 1797, Ran Bahadur on behalf of his queen Kantimati Devi, offered villages of Mahruri Pargana of Kumaon for free food grains for pilgrims of Kedarnath. Rahul mentions about copper inscription about ordering of villages of Mehruri , Kumaon for arranging free grains for Kedarnath Pilgrims. The grains from villages of Mehruri Pargana were dispatched to Balpatan Chatti where Rudravir Shah and Bamshah Chautariya built a Dharmshala for such purpose.
        In 1813, Nepal King Geervanyuddhvikram Shah on his son Indravikram Shah behalf offered villages of Dashauli Pargana for free grains to Badrinath Temple pilgrims. The grains was collected and kept in Joshimath.
   In 1813, on behalf of second son Rajendravikram Shah, Nepal King Geervanyuddhvikram Shah offered villages of Painkhanda, Bamsu, Maikhanda for Kedarnath and Tungnath temples pilgrims.
                             Managing Sadavart Villages
           The following villages were offered for providing free foods to Temple pilgrims in Gurkha/Gorkha regime-
Temple ----------------------Pargana--------------------------------------Income *
Badrinath ---------Katauli, Kumaon-------------------------------------1173
Badrinath -----------Dashauli , Garhwal---------------------------------1315
Kedarnath -----------Mahruri , Kumaon ----------------------------------1006
Kedarnath -------------Painkhanda, Bmasu, maikhanda Garhwal--------1126
Badrinath-Kedarnath -------Khola and seven villages---------------------237
* In Farukhavadi Rupees

           Kaji bahadur Bhandari and Bakshi Dasrath Khatri compiled detailed rules for Sadavart system and sent letter to respective Kamins. Kamins and Sayana were instructed to dispatch the materials /grains regularly for Sadavart in specific destination. Soldiers were kept far from those Sadavart villages.
 There were instruction about quantity of grains for pilgrims and instruction for saving the grains in needy times.
  Priests were also instructed for each ritual acts and food to pilgrims etc.
(for more details pl refer Dr Dabral’s book)



** History, Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal...Remaining part, read in next chapter

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 3/4//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -602
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ks kumson psr Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal, Uttarakhand;कुमाऊं , उत्तराखंड का इतिहास ; गढ़वाल , उत्तराखंड का इतिहास ; डोटी , पूर्व उत्तराखंड का इतिहास ;गोरखाओं /गुर्खाओं का कुमाऊं पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का गढ़वाल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का हिमाचल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का  इतिहास ; नेपाल इतिहास
Xx
History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Pauri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Chamoli Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Rudraprayag Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Tehri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Uttarkashi Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Dehradun Garhwal; 
History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Old Pauri Garhwal , History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Old Tehri Garhwal,      History:  Gurkha/Gorkha Army Administration in Dehradun, Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Old Pauri Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Tehri Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Dehradun Garhwal; History: Judiciary and Executive Gurkha/ Gorkha Administrative Officers in Kumaon; History: Land Revenue Reform in Gurkha/Gorkha Rule in Garhwal, History Taxation in Dehradun in Gurkah Period; Land Tax in Dehradun in Gurkha Rule ; History:  Temple Land Administration in Gurkha/Gorkha Period in Garhwal, History: Free Food or Sadavrat System in Gurkha /Gorkha Regime in Garhwal
 

 
                          ::: ====स्वच्छ भारत!  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत====:::


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             Maurya Empire  in Context Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur

                       हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में मौर्य साम्राज्य

                         Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur  Part  - 93     

                         
                            हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग - 93                   


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                          चाणक्य और चन्द्रगुप्त

      पुराण , बौद्ध साहित्य , जैन साहित्य सभी स्वीकार करते हैं कि चन्द्रगुप्त व उसके गुरु चाणक्य /कौटिल्य ने    नन्द वंश का नाशकर मौर्य राज्य स्थापित किया था।
          चाणक्य (कौटिल्य ) व चन्द्रगुप्त के बालकाल के बारे में  रिकार्ड उपलब्ध नही हैं।  कहा जाता है कि चाणक्य पश्चमी भारत का था व तक्षशिला विश्वविद्यालय से उपाधि प्राप्त कर घननंद के दरबार पाटलिपुत्र में पुरुष्कार पाने की इच्छा से आया था।  दुर्भाग्यवश नंदनरेश ने चाणक्य का अपमान कर डाला।
         खीजा चाणक्य वापिस जा रहा था की रास्ते में उसे एक मिला।  चाणक्य में चन्द्रगुप्त में संभवनाएं दिखीं और उसने उसे राजनीति , युद्धनीति, शिल्प शिक्षा में निष्णांत बनाने के लिए शिक्षा का प्रबंध किया ।  छन्द्र्गुप्त के बारे में कहा जाता है कि वह के साधारण क्षत्रिय मोरिय परिवार का था।
             जिन दिनों चन्द्रगुप्त तक्षशिला में अध्ययनरत था उन्ही दिनों यूनान नरेश सिकंदर ने भारत पर आक्रमण किया। सिकंदर को तक्षशिला नरेश ने भारत प्रवेश का मार्ग प्रदान किया।
        चाणक्य और चन्द्रगुप्त ने सिकंदर की रणनीति , युद्धनीति व अन्य कौशल को भली भांति परखा और समझा भी।  कहा जाता है कि चन्द्रगुप्त ने सिकंदर की सैन्यवयव्स्था भी देखी थी।
         
[समस्त संदर्भ सूची हेतु डा डबराल की पुस्तक पढ़ें ]

 ** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन
अग्रवाल , पाणिनि कालीन भारत
अग्निहोत्री , पंतजलि कालीन भारत
अष्टाध्यायी
दत्त व बाजपेइ  , उत्तर प्रदेश में बौद्ध धर्म का विकास
महाभारत
विभिन्न बौद्ध साहित्य
जोशी , खस फेमिली लौ
भरत सिंह उपाध्याय , बुद्धकालीन भारतीय भूगोल
रेज डेविड्स , बुद्धिष्ट इंडिया
मुखर्जी , चन्द्रगुप्त ऐंड हिज टाइम्स

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 3/4/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
      Maurya Empire  in Context Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in Context  Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in ContextAncient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in ContextAncient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in Context Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in ContextAncient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Maurya Empire  in Context Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; Maurya Empire  in Context  Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; Maurya Empire  in Context   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in Context Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;  Maurya Empire  in Context Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;   Maurya Empire  in Context  Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;    History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bijnor;  Maurya Empire  in Context Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;  Maurya Empire  in Context   Ancient History of Saharanpur;  Maurya Empire  in Context Ancient  History of Nakur , Saharanpur;  Maurya Empire  in Context Ancient   Maurya Empire  in ContextHistory of Deoband, Saharanpur; Maurya Empire  in ContextAncient  Ancient History of Badhsharbaugh , Saharanpur;  Maurya Empire  in Context  Ancient Saharanpur History,  Maurya Empire  in Context Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:





Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Literature of Humor   , Garhwali Literature of Comedy Skits  , Garhwali Literature of Satire, Literature of Wit , Garhwali Literature of Sarcasm  , Garhwali Literature of Skits  , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya


                         वादविवाद सिखणो स्कूल

                        चबोड़्या स्किट :::   भीष्म कुकरेती

           -चरित्र -

आदिम
रिसेप्सनिस्ट
गाळिदिवा
बात कु बतंगड़ बणाण  वळ -विवादप्रिय
मरखुड्या

-Skit Script-

आदिम - मैडम ! मि वाद विवाद मा पड़न चांदु।
रिसेप्सनिस्ट - कनो ब्यौ नि ह्वे अबि ?
आदिम -मि इक मजाक करणो नि अयुं छौ बल्कि वादविवाद करणो अयुं छौ।
रिसेप्सनिस्ट - म्यार क्या जाणु च।  अच्छा पैल बि ऐ छया ? क्या ?
आदिम - ना
रिसेप्सनिस्ट - ऐ बि जांद तो क्या फरकै दींदु धौं ! 
आदिम -क्या ?
  रिसेप्सनिस्ट -कुछ ना।  मार खाण  वळ तै भगवान बि नि बचाँद।  क्या एकी वादविवाद चयेणु च या पूरो कोर्स करण ?
आदिम -फीस क्या च ?
रिसेप्सनिस्ट - एक ववादविवादक पांच सौ अर कोर्सक सात।
आदिम -तो फिर द्वी सौ रुपया जादा इ छन तो मि कोर्स इ करुल।
रिसेप्सनिस्ट - तो निकाळो सात हजार।
आदिम -है ? पर तीन तो सात बोलि छौ ?
रिसेप्सनिस्ट - मीन सात ब्वाल छौ  ना कि सात सौ।  द्वी सौ रुप्या मा दूकान खरीदणो निकळयूँ छे क्या ?
आदिम - ले पांच सौ रुपया।
रिसेप्सिनिस्ट - दिखद छौ।  क्वी खाली बि च कि ना।  अच्काल सांसद अर विधायक अधिक आणा छन तो शिक्षकों की भारी कमी ह्वे गे।
[विराम ]
हाँ मिस्टर खराबीलाल फ्री छन;  पर नही वु अर्णब गोस्वामी का च्याला अर पिशाब करै दींदन। पैल पैल ठीक नी च।  तुम कमरा संख्या १२ मा इ जावो।

आदिम -धन्यवाद।
आदिम हॉलक  तरफ जांद अर एक कमरा खुलद।
गाळिदिवा -बोल बै रुंदी सूरत का ? किलै छे भरचयुं सि कुखड़ो तरां इना ऊना रिंगणी ?
आदिम -वींन ब्वाल कि इना -
गाळिदिवा -अबे खीरा जन मुखक वा क्या तेरी ब्वे लगदी ? जु तू वींकुण वीं बुलणि छे।
आदिम -क्या ?
गाळिदिवा -चुप बै।  सुप्प जन कंदूड  अर मि तै सवाल पुछणु छे। थुळु जन नाक वळ तू में से क्या सवाल करिली। 
आदिम -ह्यां पर ?
गाळिदिवा -थुबड़ पर ताळु लगा बै कडै  जन गाल वळ , बेशरम , बिलंच , बदमाशुं भुला - साला अंधा - कुचम्यर आंखू का अर बांदर जन सूरत का - हरामी की औलाद।
आदिम -पर मि त वादविवाद सिखणो अयुं छौं।
गाळिदिवा -ओहो ! क्षमा कर्याँ साब।  आप गलत कमरा मा ऐ गेवां।  यु 12 A कमरा छ अर आप तै 12 मा जाण।  क्षमा हाँ।  भलो ह्वे आपन समय पर बतै दे निथर ब्वे -बाबुं -बैणि -भणजिक गाळी खये छे आपन।  सॉरी !
आदिम -नै नै।  क्वी बात नी [अफिक - बदमाश कु बच्चा ]
गाळिदिवा  [अफिक ]-साला हरामी का पिल्ला ! फीस वादविवाद का अर फोकट मा गाळि  खै गे।
आदिम [ ढुंढद -२ एक दरवज खुल्दु ] -
आवाज -भितर ऐ जा।
आदिम - क्या विवाद सिखणो कमरा यी च ?
विवादप्रिय - मीन पैलि बोल याल।
आदिम -ना ना तुमन ना -
विवादप्रिय -हाँ कनि मीन।
आदिम -कब ?
विवादप्रिय -अबि।
आदिम -नही। .
विवादप्रिय -आदिम -हाँ।
आदिम -ना ना।
विवादप्रिय -हाँ हाँ।
आदिम -नही नही।
विवादप्रिय -मीन बोल याल हाँ कि मीन अबि ब्वाल।
आदिम -मीन बि बोल याल कि तुमन नि ब्वाल।
विवादप्रिय -एक मिनट ! त्यार कोर्स पांच मिनट कु च कि आधा घंटा कु ?
आदिम -पांच मिनटकु।
विवादप्रिय -धन्यवाद।  पर मीन बोलि याल छौ।
आदिम -अरे नि ब्वाल , नि ब्वाल , कतै नि ब्वाल।
विवादप्रिय -देखो पैल इ बात साफ़ हूण चयेंद कि मीन ब्वाल च।
आदिम - हाँ , ट्रेनिंग से पैल मी बि बात साफ करण चांदु कि तुमन नि ब्वाल।
विवादप्रिय -ब्वाल च।
आदिम -नि ब्वाल।
विवादप्रिय -ब्वाल च।
आदिम -ना ना
विवादप्रिय -हाँ हाँ
आदिम -ना।
विवादप्रिय -हाँ।
आदिम -देखो यु विवाद नी च।
विवादप्रिय -यु विवाद च।
आदिम -यु विवाद ना विरोधाभास च।
विवादप्रिय -नही , यु विरोधाभास नी च अपितु विवाद च।
आदिम -ना ना ना। नी च।
विवादप्रिय -हाँ हाँ छैं च।
आदिम -ना यु विवाद नी। च
विवादप्रिय -छैं च।
आदिम -यु विरोधाभास च।
विवादप्रिय -बकबास
आदिम -बकबास नी च ।   
विवादप्रिय -बकबास च।
आदिम -मि इक अच्छु वाद विवाद सिखणो ऐ छौ।
विवादप्रिय -नही तुम केवल विवाद सिखणो ऐ छया।
आदिम -यु विवाद नी  अपितु विरोधाभास च। विवाद विरोधाभास नि हूंद।
विवादप्रिय -ह्वे सकुद च।
आदिम -नही नि ह्वे सकुद।
विवादप्रिय -किलै नि ह्वे सकुद ?
आदिम -किलैकि विवाद मा विचार मेल नि खांदन अर मतभेद हूंद अर विरोधाभास मा स्थति विरोध मा हूंदन।
विवादप्रिय -नही इन नी च।
आदिम -इनि च।
विवादप्रिय -ना इन नी च।
[इथगा मा घंटी बज जांद ]
विवादप्रिय - अब चुप्प।
आदिम -अरे अबि तक त विवाद शुरू हि नि ह्वे।
विवादप्रिय -पांच मिनट ह्वे गेन।
आदिम -पर मि तै मजा आणु च।
विवादप्रिय -त पैसा भारो।
आदिम [पैसा दींद ]
विवादप्रिय -धन्यवाद।
आदिम - ठीक च।  अब ?
विवादप्रिय -क्या अब ?
आदिम -अरे मीन पैसा भोरिऐन।
विवादप्रिय -नि भार।
आदिम -भार च।
विवादप्रिय -नि भौर।
आदिम -भौर च।
विवादप्रिय -नि भौर।
आदिम -अबे भौर च।
विवादप्रिय -अबै नि भौर।
आदिम -मि शिकायत करणो जांदु।
विवादप्रिय -भलो भलो।  रूम नंबर 13
आदिम  [जांद ]
[आदिम दरवज खटखटान्दु]
आदिम -मीन शिकैत करण
मरखुड्या - शिकैत करण ?
आदिम - हाँ
मरखुड्या -सोची ली हाँ।
आदिम -इकम सुचणै बात क्या च ?
मरखुड्या -तो ले।  [एक मुक्का मारद ] कौर मेरी शिकैत।
आदिम - पर मि तुमर शिकैत ना।  विवादप्रिय की शिकैत करण छे।
मरखुड्या -सॉरी ! यु 13 नंबरौ कमरा च अर शिकैतक कमरा 13 A च।
आदिम [अफिक ] - वाद विवाद का बाद वादविवाद स्थल से दूर हूणि ठीक च।


4/4/15 , Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Literature of Humor in Garhwali Language  ; Best of Himalayan Literature of Satire in Garhwali Language  ; Best of  Uttarakhandi Literature of Wit in Garhwali Language  ; Best of  North Indian Literature of Spoof in Garhwali Language  ; Best of  Regional Language Literature of Lampoon in Garhwali Language  ; Best of  Ridicule in Literature of Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Literature of Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Literature of Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Literature of Garhwali Language  ; Best of  Hilarity in Literature of  Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Literature of Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Literature of Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Literature of Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Literature of Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Literature of Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Literature of Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language Literature  from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 




Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             History of Yamunotri Temple Garhwal
        History: Major Temples of Garhwal in Gurkha/Gorkha Period
History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal - 18
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -83   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -602
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Student)
          Garhwal Kings and later on, Gurkha/Gorkha administrators offered villages to major temples of Garhwal and the income from those villages used to have been used for running expenses of those temples.
             There are interesting descriptions available about a few temples of Garhwal during Gurkha/Gorkha Regime.

                          Yamunotri Temple in Gurkha /Gorkha Period

            Yamuna River as goddess is called daughter of Sun God and sister of Yama (Death God).
 Yamunotri is source of Yamuna River. However, still, there is discussion on for actual source of Yamunotri. It seems that there were frequent geographical changes in Yamunotri valley and the travelers wrote what they saw at his time in Yamunotri valley. Raturi states that the source of Yamunotri was Kantha or three hill shrines of Bandarpunch . Dr S P Naithani states that according to Robert Survey the source of Yamuna is not Bandarpunch but is Bahu kulind Hills (west of Bandharpuch).
       Traveler and East India Company Surveyor James, B Fraser (1815-18) offered first authentic description about Yamnotri/Yamunotri Temple.
          The road to Yamunotri was difficult to reach. Therefore scanty pilgrims used to visit Yamunotri.  Fraser (Himala Mountains) offered us the painting of Yamunotri temple sight too. Fraser describes that the temple sight was made by two feet high stone walls. There was no idol of any deity or goddess inside the Devala or worshipping place.  There were a couple of iron snake heads and a few tridents. A few were straight and a few were bent. In centre there was a copper umbrella (Chhatra) hung There were a copper lamp (Diya) and a small bell. Pujari used to ring that at the time of rituals.
  Since, pilgrims were scanty there was no such rituals as of today. However, nearby villagers worshipped the Yamunotri or source of Yamuna. In summer, the villagers used to visit here with their village deity idol kept on Palenque. They used to dip the idols into Hot water spring (Taptakund). The villagers used to visit Yamunotri with dance, singing and go with dance and singing. Every villager used to be drunk. The priests of Yamunotri used to live in Kharsali.
   Thereafter Gurkha Rule, various Kings are said to build Yamunotri Temple. 



** History, Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal...Remaining part, read in next chapter

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 4/4//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -603
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ks kumson psr Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal, Uttarakhand;कुमाऊं , उत्तराखंड का इतिहास ; गढ़वाल , उत्तराखंड का इतिहास ; डोटी , पूर्व उत्तराखंड का इतिहास ;गोरखाओं /गुर्खाओं का कुमाऊं पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का गढ़वाल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का हिमाचल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का  इतिहास ; नेपाल इतिहास
Xx
History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Pauri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Chamoli Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Rudraprayag Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Tehri Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Uttarkashi Garhwal; History Discussion on Gurkha/Gorkha Administration in Dehradun Garhwal; 
Xx
History: Major Temples of Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Dhangu, Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Lansdowne Tehsil Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Pauri Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Chamoli Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Rudraprayag Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Tehri Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Uttarkashi Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Dehradun Garhwal in Gurkha/Gorkha Period; History: Major Temples of Haridwar, Garhwal in Gurkha/Gorkha Period;  History of Yamunotri Temples in Garhwal,  History of Yamunotri Temples in Uttarkashi Garhwal, History of Yamunotri  Temple in Yamuna –Tones Rivers Valley Garhwal, History of Yamunotri Temples in Garhwal,  History of Yamunotri Temple Garhwal, History of Yamunotri Temple Uttarakhand, History of Yamunotri Temple Himalaya
                           ::: ====स्वच्छ भारत!  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत====:::



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             Alexander Attack on India & Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur

                                        भारतवासियों द्वारा इतिहास के साथ माजक

         हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में सिकंदर का भारत पर आक्रमण
              Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur  Part  -   94 

                         
                     हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -94                     


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

         330 BC में यूनानी आक्रांता सिकंदर ने परसिया को जीतकर उसकी राजधानी परसेपोलिस को नष्ट कर दिया।  और  भागों को जीतकर 327 BC की गर्मियों में भारत की और प्रयाण किया [मुकर्जी ] ।
उन दिनों उत्तरभारत भारत में तीन मुख्य राज्य थे और बाकी छोटे छोटे राज्य थे।  पश्चिम में छोटे छोटे राज्य थे किन्तु काबुल नदी घाटी का कोफेयस , सिंधु का उत्तरी राज्य शशिगुप्त  क का राज्य , ऊपरी कश्मीर का अभिसार राज्य, स्वात घाटी के छोटे छोटे गण  आदि राज्यों ने संगठित होकर सिकंदर को नही रोका  और अन्य क्षेत्रों का भी यही हाल था ।
१- तक्षशिला - झेलम का पश्चिम भाग।
२-पुरुवंशी या पोरस - झेलम व रावी दोआब
३-नन्द साम्राज्य - रॉबी से पूर्व गंगा महान क्षेत्र।  हरिद्वार , सहारनपुर व बिजनौर नन्द वंश के अधीन था किन्तु  क्षत्रप या राजा के बारे में इतिहास रिकॉर्ड के हिसाब से मौन है।

                              क्षत्रपों की कायरता
   शशिपाल ने सिकंदर की अधीनता स्वीकार कर ली। पुरुवंश से द्वेष के कारण तक्षशिला राज्य के राजकुमार आम्भी ने सिकंदर को भारत जाने का रास्ता दिया। 
 326 BC में सिकंदर ने झेलम पार कर पोरस नरेश को हराया।

                भारतवासियों द्वारा इतिहास के साथ माजक
यह ठीक है कि युद्ध से पहले पोरस ने सिकंदर से बीरतापूर्वक डटकर युद्ध लड़ा और एक वाक्य 'कि सिकंदर !मेरे साथ वही वर्ताव करो जो राजा को राजा के साथ करना चाहिए ' से पोरस की सिकंदर से संधि हो गयी।  किन्तु उसके बाद पोरस ने भी सिकंदर को उत्तर भारत जीतने में योजना , सैनिक , छद्म कर्म [जासूसी ], रणनीति में तन -धन - मन से पूरा साथ दिया। (एज ऑफ इम्पीरियल यूनिटी - पृष्ठ 44 -50 ]
पोरस और सिकंदर की सेना को चिनाव नदी  पूर्व के अन्य राज्य जीतने में कठिनाई नही हुयी।  एक और पुरुवंशी राजा बिना युद्ध के ही गन्दिरिदे राज्य ( नन्द साम्राज्य ) की और भाग गया और उसके राज्य को पोरस राज्य में मिला लिया गया।
 आश्चर्य है कि भारतवासी ऐसे कपटी , देशद्रोही राजा की  भूरि भूरि प्रशंसा करते हैं और उसकी वीरता पर फिल्म भी बनाई जाती है।
भारतीयों द्वारा ऐतिहासिक सच के साथ इतना मजाक किया जाना हमारी मानसिकता का परिचायक है।
 
* सिकंदर का आक्रमण शेष भाग में

 ** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन
अग्रवाल , पाणिनि कालीन भारत
अग्निहोत्री , पंतजलि कालीन भारत
अष्टाध्यायी
दत्त व बाजपेइ  , उत्तर प्रदेश में बौद्ध धर्म का विकास
महाभारत
विभिन्न बौद्ध साहित्य
जोशी , खस फेमिली लौ
भरत सिंह उपाध्याय , बुद्धकालीन भारतीय भूगोल
रेज डेविड्स , बुद्धिष्ट इंडिया

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 4/4/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
     Alexander Attack on India & Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India &  Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; Alexander Attack on India & Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India & Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; Alexander Attack on India &  Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India & Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Alexander Attack on India & Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India & Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India &  Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Alexander Attack on India &   Ancient History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; Alexander Attack on India &  Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India & Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;   Alexander Attack on India &  Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Alexander Attack on India & Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;    Alexander Attack on India & History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;  Alexander Attack on India &  Ancient History of Bijnor;   Alexander Attack on India & Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;  Alexander Attack on India &   Ancient History of Saharanpur; Alexander Attack on India & Ancient  History of Nakur , Saharanpur; Alexander Attack on India &  Ancient   History of Deoband, Saharanpur; Alexander Attack on India & Ancient  Ancient History of Badhsharbaugh , Saharanpur; Alexander Attack on India & Ancient Saharanpur History, Alexander Attack on India & Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:


 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22