Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 721886 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Literature Humor , Declining Garhwali Crafts  ;  Garhwali Literature Comedy Skits  Declining Garhwali Crafts ; Garhwali Literature  Satire  Declining Garhwali Crafts;  Garhwali Wit Literature  , Declining Garhwali Crafts ;  Garhwali Sarcasm Literature  , Declining Garhwali Crafts;  Garhwali Skits Literature  , Declining Garhwali Crafts;  Garhwali Vyangya   , Declining Garhwali Crafts ;  Garhwali Hasya , Declining Garhwali Crafts


                    डांडा नागराजौ स्थल से वु अस्थिपंजर  किलै नराज च ?


                        चबोड़ , चखन्यौ , फिरकी    :::   भीष्म कुकरेती


 मेरी बॉडी सिलसु , बणेलस्यूं की छै तो जब बि व्यासचट्टी बिखोत नयाणो जांदि छे त दुसर दिन डांडा नागराजा अवश्य जांदि छे।  मि त पैल डांडा नागराजा (कण्डारस्यूं , कळजीखाळ ब्लॉक ) नि गे छौ पर डांडा नागराजौ बारा मा सब सुण्यु छौ।  अबै दैं नागराजा पुजणो ड्यार ग्यों तो डांडा नागराजा जाणो मौक़ा बि लग गे।  सुबेर साढ़े छै बजे टैक्सी चल तो नौ बजि करीब डांडा नागराजा पौंछि ग्यों।

          डांडा नागराज पौंछो तो रोड च लस्यर गांवकी सार मा अर रस्ता का ढिस्वाळ से री गांवकी चौहद्दी /सार शुरू ह्वे जांद।  रोड मा दुकान लस्यर कौंका छन अर मथि नागराजा का स्थल मा दुकान री गौं का चमोल्युं का छन।

मि जनि नागराजौ मंदिर जीना रस्ता से अळग जाणि वाळ छौ कि एक आवाज ऐ -ये भीषम ! मेरी बात सुणदा जा।

त लस्यर गांवकी एक दुकानदानिन ब्वाल -ये भुला ! तैकी बात नि सूण नागराजा दर्शन -भेंट करिक  ऐ तब टैम रालो तो तैकि बि बरड़ बरड़ सुणि ले।

मि द्वीएक घंटा बाद नागराजा दर्शन अर नास्ता पाणी करिक ऑ त वा इ आवाज सुणाइ दे -ये भीषम ! मेरी बात सुणदा जा।

मि आवाजौ तरफ जाणु इ छौ कि मथि दूर नागराजा स्थल का री वळ दुकानदारुं अर रस्ता मांगक लस्यर गांवक दुकानदारुं संयुक्त हिदैत आयि - रण द्यावो अपण रस्ता नापो तैकि बातों मा नि आवो।

पर मि तै वीं आवाज मा पता नि क्या आकर्षण लग कि मि वीं आवाजौ तरफ बढ़दि ग्यों।  थ्वड़ा दूर दुकानों से दूर रोड का ढिस्वाळी खड्डा बिटेन आवाज आणि छे - हाँ हाँ इना।

मि खड्डा का बिलकुल न्याड़ ग्यों तो एक अस्थिपंजर दिखे।  बस द्वार सांस चलणि छे , वै अस्थिपंजर की।  लुतका बि झड़ गे छा , आँखि हडक्यूँ कुवा भितर छा।  सांस नि चलदा तो क्वी बि बोल सकद छौ  कि यु मनिख पचास साठ साल पैल मोरि गे ह्वालु।

पता नि वै अस्थिपंजर देखिक किलै डौर नि लगणी छै धौं।  हाँ ! अस्थिपंजर पर जनि नजर पोड़ कि म्यार सरा सरैल पर शरम,   , लज्जा अर दगड़म बेशरमी की खज्जी लगण शुरू ह्वे गे।

मीन पूछ -कु छंवां तुम ? अर मरणावस्था का बाद बि किलै बच्यां छंवां ? हडक्यूँ कटघळ म ज़िंदा रैकी क्या फैदा ?

वै अस्थिपंजरन जबाब दे -मेरि बात जाणि दे।  इन बतादि मथि मंदिर परिसर मा या इख लस्यर कौंका दुकान्युं मा खाण पीण बि कार , खाण पीण मा क्या क्या मिल्दो वांक बारा मा बि जानकारी लेई ?

मि -हाँ किलै ना ? नास्ता मा पंजाबी , राजस्थानी , साउथ इंडियन सब नास्ता व खाणक छौ, बंगाली मिठै से लेकि बनारसी मिठै तक ।  अर पैक्ड फास्ट फ़ूड बि छौ द्वी जगाकी दुकान्युं मा।

अस्थिपंजर-मजा ऐ गे ह्वाल ना ?

मि -किलै ना।  अग्यारा -बारा बजी भोजन ब्वालो या हैवी ब्रेकफास्ट ब्वालो खैल्या तो आनंद , मजा अर तृप्ति तो आलि कि ना ?

अस्थिपंजर- अच्छा खाणक मा , नास्ता मा क्वी गढ़वळि भोजन बि छौ।

मि -नै।  गढ़वाळ मा कख मिल्दो गढवळि खाणक जु इख डांडा नागराजा मा मीलल ?

अस्थिपंजर-हाँ या बात सै च।  यदि गढ़वळि भोजन , नास्ता हूंद तो ?

मि -यदि गढ़वळि भोजन , नास्ता हूंद तो मि क्या म्यार इ परिवार ना जु बि प्रवासी परिवार डांडा नागराजा अयाँ छन सब गढ़वळि भोजन अवश्य खांदा।

अस्थिपंजर- अच्छा ! मैदानी मिठैयुं दगड़ अरसा बि छया ?

मि -केका अरसा ? अरसा हूंद तो द्वी तीन किलो अरसा मि मुंबई नि लिजांद।  इनि हरेक प्रवासी भक्त अरसा इख बिटेन अवश्य लिजांदु।

अस्थिपंजर- रासन पाणी की दूकान बि देखिन ?

मि -हाँ पर वु म्यार के कामक।  स्थानीय जरूरत पूरी करणो बान वी ग्यूं , चौंळ , दाळ , मसाला , लिज्जत पापड़ , सोयाबीन की बड़ी आदि छे तो म्यार केकामौ ?

अस्थिपंजर-यदि पहाड़ी तुवर-राजमा  , पहाड़ी क्वादो , पहाड़ी झंग्वर , जख्या , पहाड़ी अल्लु; ; मूळा , बसिंगु , कंडाळी कु सुक्सा हूंद तो ?

मि -यदि यि सब इख मिल्दो तो मि, अन्य प्रवासी ही न स्थानीय लोग इख से पहाड़ी भोज्य पदार्थ खरीददा।  मीन यि सब सामान ऋषिकेश से खरीदण।  ऋषिकेश बिटेन मीन हजारेक रुपया का अनाज-दाळ  मुंबई लिजाण।  इनि सबी प्रवाशी ऋषिकेश से पहाड़ी अनाज-दाळ खरीदीक लिजान्दन।

अस्थिपंजर-अच्छा तीन डांडा नागराजा की समळौण तो खरीद इ ह्वेली ?

मि -खन्नौक समळौण ! सबि चीज तो वी छई दुकान्युं मा जु मुंबई , दिल्ली मा मिल्दो।

अस्थिपंजर-तो कुछ बि समळौणै चीज नि खरीद ?

मि -दिमाग खराब हुयुं च म्यार जु ऊँ चूड़ी -चुंट्यूं -माळा -साळा खरीदीक मुंबई लिजांदु जु उख सस्तो मा मिल जांदन।  हाँ यी सामन इखाका स्थानीय लोगुंक वास्ता ठीक च।

अस्थिपंजर-तो यदि ईख गढ़वाळ को क्वी शिल्प दुकान्युं मा हूंद तो ?

मि -मि क्या हरेक प्रवासी भक्त गढ़वाळि शिल्प खरीदीक समळौण का रूप मा अवश्य खरीददो।  साठ प्रतिशत भक्त तो प्रवासी ही छन अयाँ इख डांडा नागराजा मा।

अस्थिपंजर-त्वै तै क्वी शरम , ल्याज , लज्जा नि आयि कि डांडा नागराजा जन पर्यटक स्थल मा गढ़वळि भोजन , गढ़वळि नास्ता , गढ़वळि अनाज -दाळ -ड्राइ (सुक्सा ) वेजिटेबल्स , गढ़वळि अरसा , समळौण का वास्ता गढ़वळि शिल्प उपलब्ध नी च।

मि -इखमा शरमाणो , लज्जा करणो बात क्या च ? बद्रीनाथ हो , गंगोत्री हो या मसूरी कै बि पर्यटक स्थल मा गढ़वळि भोजन , गढ़वळि नास्ता , गढ़वळि अनाज -दाळ -ड्राइ (सुक्सा ) वेजिटेबल्स , गढ़वळि अरसा , समळौण का वास्ता गढ़वळि शिल्प उपलब्ध नि हून्दन तो फिर डांडा नागराजा मा किलै मीलल भै ?

अस्थिपंजर-मतलब त्वै तै बि क्वी शरम , लज्जा नी आणि कि पर्यटक स्थल मा गढ़वळि भोजन , गढ़वळि नास्ता , गढ़वळि अनाज -दाळ -ड्राइ (सुक्सा ) वेजिटेबल्स , गढ़वळि अरसा , समळौण का वास्ता गढ़वळि शिल्प उपलब्ध नी च। जन री का या लस्यर का दुकानदारों तै बिलकुल बि शरम नि लगदी , लज्जा नि आदि कि डांडा नागराजा मा गढ़वळि भोजन , गढ़वळि नास्ता , गढ़वळि अनाज -दाळ -ड्राइ (सुक्सा ) वेजिटेबल्स , गढ़वळि अरसा , समळौण का वास्ता गढ़वळि शिल्प उपलब्धनि करांदन।

मि -नहीं।  बिलकुल बि ना।  सरकार कुछ नि करदि तो री का या लस्यर का दुकानदार क्या कारल ?

अस्थिपंजर-हूँ तो समाज का क्या कर्तव्य च

मि -समाज का क्या कर्तव्य ह्वे सकद ? जब सरकार इ कुछ नि करणी च तो समाज तै क्या पड़ीं च ?

अस्थिपंजर - अरे वाह ! सब कुछ सरकार का हि कर्तव्य अर समाज का क्वी कर्तव्य नी च क्या ?

मि -द्याखो म्यार दिमाग नि चाटो , मगज नि खावो , पागलपन की बात नि कारो।

अस्थिपंजर - वाह रे गढ़वालियों ! जब तुम से क्वी तुमर कर्तव्य लैक सवाल कारो तो तुम वै सवाल तैं पागलपन सिद्ध कर दींदा हैं।

मि -द्याखो बिंडी नि ब्वालो हाँ।  मि तै गुस्सा आणु च हाँ।

अस्थिपंजर -गुस्सा याने अपणी अकर्मण्यता का कारण एक भयकर भाव।

मि - ह्यां तुम छौ कु छंवां ?

अस्थिपंजर - मि मरणासन्न गढ़वळि शिल्प छौं।

मि तै जनि पता चल कि यु अस्थिपंजर गढ़वळि शिल्प च त  मि भागिक टैक्सी जिना  भागण लग ग्यों।

री अर लस्यर  का सब दुकानदार - अरे तुम प्रवासी तो भाग्यशाली छंवां कि तुम भागिक भाजि जांदवां।  हम तै तो यु अस्थिपंजर रोज तून -ताना दीणु रौंद।



2 /8  /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language  , Declining Garhwali Crafts ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature  , Declining Garhwali Crafts ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature  , Declining Garhwali Crafts; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature , Declining Garhwali Crafts; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature  , Declining Garhwali Crafts; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  , Declining Garhwali Crafts ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature , Declining Garhwali Crafts   ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  , Declining Garhwali Crafts ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature  , Declining Garhwali Crafts ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   , Declining Garhwali Crafts;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  , Declining Garhwali Crafts; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  , Declining Garhwali Crafts ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  , Declining Garhwali Crafts; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  , Declining Garhwali Crafts ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  , Declining Garhwali Crafts ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar , Declining Garhwali Crafts   ;
Garhwali Vyangya ; Garhwali Hasya  ;  Garhwali skits   ; Garhwali short Skits , Garhwali Comedy Skits  , Humorous Skits in Garhwali , Wit Garhwali Skits 

                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
              Sudarshan Shah Offering Promissory Note to the Cook Hiramani

           Whereabouts of Sudarshan Shah during Gurkha/Gorkha Rule -6

             Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -41
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -161   
             History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -683

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student)
                  A Dahrmpatra by Sudarshan Shah to his cook Hiramani shows that Sudarshan Shah was in Delhi in A Fool Moon of November 1808. Sudarshan Shah was sure that by blessing of Badrinath he would get back his Kingdom. Sudarshan Shah offered a Dharmapatra to his cook Hiramani.  Sudarshan Shah had definite guess that British and Nepalese war was immutable. It seems that British officials offered a kind of assurance to Sudarshan Shah in Delhi.
        The register stated the names of various British officials (Dabral) and it seems that Sudarshan Shah met following British officials from 1809-1811-
J. Petain
R F Grindle
Metcalf
Gardner
Frezer
Gardner and Frazer assured Shah and asked him various information for strategic importance. 







Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 2/8/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -684
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler
Saxena, Historical papers related to Kumaon

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,






Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Literature Humor , Selfish Politics ;  Garhwali Literature Comedy Skits  , Selfish Politics ; Garhwali Literature  Satire , Selfish Politics ;  Garhwali Wit Literature , Selfish Politics ;  Garhwali Sarcasm Literature , Selfish Politics ;  Garhwali Skits Literature  , Selfish Politics;  Garhwali Vyangya , Selfish Politics  ;  Garhwali Hasya , Selfish Politics



                    पौड़ टूटल , पौड़ नि टूट सकुद  , हम भी दिखला बल पौड़ टुटद च कि ना ?


                             चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती


मि -हैलो ! हैलो ! हैलो हे बौ !

चिरयौवना भुंदरा बौ - अरे क्यांकि बौ अर क्यांकि सौ?

मि -हे बौ ! एक हफ्ता ह्वे गे अर त्यार ना तो मोबाइल , न लैंडलाइन , पता च त्वे दगड़ बात नि करदो तो म्यार अपण बाल बच्चों दगड़ बात करणो जी नि बुल्यांद  ।

चिरबिगरैली बांद  भुंदरा बौ -अरे इस गाँव में तो काण्ड ही लग गए हैं। पता च त्वै तै

मि -क्या ह्वाइ ?

चिर दगड्याणि  भुंदरा बौ -आठ दिन से ना तो बिजली च अर ऊनि मोबाइल टावरों पर बि आग लगी है।  नलका बि बंद। सब कुछ बंद है। वु त मि आज मोबाईल अर इमरजेंसी लाइट रिचार्ज करणो गूमखाळ औं तब मोबाइल शुरू ह्वे। 

मि -अरे प्रधान घन्ना बडा क्या करणु च ?

चिरयौवना भुंदरा बौ -घन्ना ज्योर तो अपणि डंडलि सजाणो तयारी करणा छन।

मि -त भूतपूर्व ग्राम प्रधान जन्ना काका बि त बिजली -मोबाइल ठीक सेवा लाण मा मदद कर सकदन।

  भुंदरा बौ -ऊँ ज्योरुं की  त डांडी पैली सजे गै छे ।  द्वी ये गाँवकुण रागस बणी गेन।  रागस !

मि -ह्यां ह्वाइ क्या च ?

 भुंदरा बौ -अरे तीन गावक मध्य एक छुटु पौड़ नी च ?

मि -हाँ जु पौड़ टूटि जावो तो सरा क्षेत्र वळु कुण कोटद्वार , ऋषिकेश जाण एक घंटा सौंग ह्वे जालु।  ये पौड़क कारण गाड़ी घ्वाड़ों  तै कथगा घुमाण पड़द।   

भुंदरा बौ -वी तो काण्ड लगीं छन।  जब जन्ना ज्योर प्रधान छया तो हर हफ्ता लैंसडाउन , पौड़ी जांदा छया अर हर महीना देहरादून जाँदा छया।  उख नेताओं अर अधिकार्युं खुट मा पड़दा छ कि ये छुट पौड़ तोड़ि द्यावो।

मि -हाँ जब जन्ना काका का प्रधानचारी का छै सात मैना रयां छा तो इन लगणु छौ कि सरकार वै पौड़ आजी तोड़दि  भोळ इ  तोड़दि।

  भुंदरा बौ -हाँ तब घन्ना ज्योरुंन क्या हल्ला कौर छौ अब  भूतपूर्व प्रधान हूणों पट बाद  जन्ना ज्योर पौड़ तोड़णो घोर बिरोध करणा छन।

मि -क्या आआआ !  पौड़ घोर विरोधी घन्ना बाडा अब पौड़ तोड़णो समर्थक ह्वे गे ?

 भुंदरा बौ -हाँ अब घन्ना ज्योर ग्राम प्रधान जि बणि गेन।

मि -अर जन्ना काका जु पौड़ तुड़वाणो बान जी जान लगाणु छौ वु अब पौड़ तुड़वाणो बिरोधी ह्वे गे।

 भुंदरा बौ -बिरोधी ना वु ज्योर तो घोर बिरोधी ह्वे गेन।  ये गाँव मा दुयुंक झगड़ा मा रौण खाण मुस्किल ह्वे गे।

मि -क्या ह्वाइ ?

 बांद  भुंदरा बौ -अरे रोज हो हल्ला।  एक दिन घन्ना ज्योरूक पाळिक लोग गाँव बिटेन मोर्चा निकाळिक,  हल्ला करिक, जन्ना ज्योरूक जनाजा निकाळिक पौड़ तक जांदन।  सरा दिन गाँव मा नारा लगणा रौंदन बल -पौड़ टूटेगा , पौड़ अवश्य टूटेगा , गाँव का विकास होगा।

मि -ये मेरी ब्वे ! इथगा छुट गाँवमा अर जनाजा , मोर्चा , नारेबाजी ?

 भुंदरा बौ -फिर दुसर दिन जन्ना ज्योरूक पाळिक लोग गाँव बिटेनअपण गोर बछर , कुत्ता बिरलुं लेकि,  मोर्चा  निकाळिक पौड़ तक जांदन अर उख घन्ना ज्योरूक चिता जळान्दन। पिछ्ला सात आठ दिन से गाँव मा मोर्चा अर प्रतिमोर्चा ही निकळणा छन।  गौ बुरी चीज च कुछ बि काम हूणु हो धौं।  बिजली बंद , मोबाईल -टेलीफोन बंद।  इख तलक कि पाणी नळ बि बंद छन पर ग्राम प्रधान अर भूतपूर्व प्रधान मोर्चा नि काळणम व्यस्त छन।   गाँव वळ जावन भाड़ मा। 

मि -हाँ पोरुक साल तो घन्ना बडा पौड़ तुड़णो विरोध मा  आत्महत्या करणो तयार ह्वे गे छौ।

भुंदरा बौ -अर ये साल जन्ना ज्योर पौड़ तोड़णो विरोध मा अपण दूधिक नाती तै लेकि बलि चढ़ाणो चल गेन।

मि -अरे पर दुयुं तै बैठिक सुचण चयेंद कि ग्रामहित , जनहित , कक्षेत्रीय  विकास  का काम पैल अर व्यक्तिगत राजनीति बाद मा।

बांद  भुंदरा बौ -हाँ हम सब्युंन दुयुं तै समजाई बि च कि विकास का काम छन ऊंमा राजनीति  नि कारो , राजनीति  नि कारो , नि कारो।  पर द्वी हमर बात सुणना इ नि छन।

मि -पर किलै ?

  भुंदरा बौ -द्वी बुल्दन बल जब नरेंद्र मोदी अर सोनिया गांधी जनहित , लोकहित , देशहित की बात छोड़िक स्वार्थी राजनीति , स्वार्थी कूटनीति अर कुर्सीनीति मा  जनहित की आहुति दीणा छन  छन तो हम ग्राम प्रधान किलै  स्वार्थी राजनीति नि करला ?

मि -ये मेरि ब्वै !

भुंदरा बौ -यां !  यथो  राजा तथो प्रजा।  जन सयाणो तन तन गँवाड़ो ! जन मुखिया तन गँवड्या   हरिया !




3/8  /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;
Garhwali Vyangya ; Garhwali Hasya  ;  Garhwali skits   ; Garhwali short Skits , Garhwali Comedy Skits  , Humorous Skits in Garhwali , Wit Garhwali Skits 

                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!




Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                 Sudarshan Shah Facing Danger for his Life

Whereabouts of Sudarshan Shah during Gurkha/Gorkha Rule -7

             Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -42
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -162   
             History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -684

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student)

                    The promissory note of January 1811 by prince Sudarshan Shah to his cook Hiramani shows that a day before or so, Gurkha soldiers surrounded Sudarshan Shah at Bhakhuwala. The life of Sudarshan Shah was in danger and he had Hiramani and a couple of other men. Hiramani and other men saved the life of Sudarshan Shah.  Though, in promissory note, there was no mention of the name of Army. British army was not unfriendly with Sudarshan Shah. Gurkha Army camp was near to Kankhal. Bhakhuwala is 22 miles away from Kankhal on Nazibabad Road. On 16th January 1815, Bamshah sent a letter to Colebrook that British army disturbed the bordering region. It means there used to disruptions by British and Nepalese armies in each other Areas on bordering region. 

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 3/8/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -685
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler
Saxena, Historical papers related to Kumaon

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                  Religious Beliefs and Rituals in Kuninda Era
                  कुणिंद युगीन  सनातन (हिन्दू ) धार्मिक मान्यताएँ -हरिद्वार  ,  बिजनौर  , सहारनपुर   इतिहास


              Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,   Saharanpur History  Part  - 156                     
                                                हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग - 156                   


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                       बुद्ध मूर्ति बिहीन स्तूप
 स्रुघ्न कुणिंद युग तक बुध मूर्ति का प्रचलन शुरू नही हुआ था।  भारहूत स्तूपों में केवल बुध पादुकाएं अंकित हैं।
                  देव मूर्तियों के मंदिर
   सनातनधर्मी देवमूर्तियों हेतु मंदिर बनाते थे।  सार्वजनिक उपदेशों के लिए सभागृह बनाये जाते थे।
 वैदिक अनुष्ठानो का प्रचलन था।
कृष्ण बलराम , कुबेर , स्कन्द , विशाख और शिव पासना प्रचलित थीं।
               देवपत्नियों की पूजा

देवताओं के साथ साथ देव पत्नियों की भी आराधना होती थीं।
इन्द्राणी , वरुणानि , भवानी , शर्वाणी , मुंडनी जैसी देवपत्नियां पूजी जाने लगीं थीं।
 गौरी , सरस्वती , लक्ष्मी , यमी जैसी स्वतंत्र देवियाओं की भी पूजा अस्तित्व में आ चुकीं थीं।
नानाप्रकार की देवियों की मूर्तियां उस काल की मिलीं है - अहिछत्रा की खुदाई में देवी मूर्तियां मिलीं हैं।

                       भागवत सम्प्रदाय की लोकप्रियता
महाभारत व पुराणों से भागवत सम्प्रदाय लोकप्रिय हो चुका था।
सहिव भागवत व नारायण भागवत सम्प्रदाय के अतिरिक्त कई देवियाँ भी भागवत श्रेणी में आ चुकीं थीं।
                     शैव्य भक्ति
महाभाष्य के अनुसार शिवय पूजा   का बहुप्रचार था।
नर नारायण के  पूजा भक्त बद्रीनारायण को पुण्य धरती मानने लगे थे और बद्रीनारायण की यात्रा प्रचलित हो गयी थी।
क्षेत्रीय देवी देवताओं - नाग , यक्षों , यक्षिणियों, ग्राम देवी -देवताओं की पूजा पर्वत थी।


Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  3/8/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --157
 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -157

      Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand Religious Beliefs and Rituals;   Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand Religious Beliefs and Rituals;   Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand Religious Beliefs and Rituals;   Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ;   Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;  Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ;   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;    Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;   Religious Beliefs and Rituals   History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;  Religious Beliefs and Rituals  Ancient History of Bijnor;    Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;   Religious Beliefs and Rituals Ancient History of Saharanpur; Religious Beliefs and Rituals  Ancient  History of Nakur , Saharanpur;  Religious Beliefs and Rituals  Ancient   History of Deoband, Saharanpur;    Religious Beliefs and Rituals Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;  Religious Beliefs and Rituals Ancient Saharanpur History,   Religious Beliefs and Rituals  Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास;  Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:

--


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Literature Humor , faults in computer  ;  Garhwali Literature Comedy Skits  , faults in computer  ; Garhwali Literature  Satire , faults in computer  ;  Garhwali Wit Literature , faults in computer  ;  Garhwali Sarcasm Literature , faults in computer  ;  Garhwali Skits Literature , faults in computer  ;  Garhwali Vyangya  , faults in computer  ;  Garhwali Hasya , faults in computer


                           पिछ्ला तीन बिटेन मि कख छौ ?

                        चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती


           उन त मि राहुल गांधी तो नि छौं कि छुटि पर जौं अर कॉंग्रेसी महासचिव पत्रकारुं से पूछन बल जी हमर उपाध्यक्ष कै छवाड़ सटकि गे ह्वाल ? अर टीवी वळ सुबेर बटें हर दै ब्रेकिंग न्यूज तै ब्रेक करदन बल - कहाँ हैं राहुल गांधी , कहाँ  हैं राहुल गांधी ,  किसी को नही पता !

पर चार पांच फेसबुक्या दगड्योंक फोन आयि बल -जी सब कुशल मंगल  ना ? तब्यत पाणी नासाज त नी च ?

मीन बि जबाब दे - बल सब ठीक ठाक।  मेरी तब्यत त ठीक च पर कम्प्यूटर की नाड़ी नी चलणि च।  हृदयगति बिलकुल बंद च पड़ी।

एक दगड्याकु उत्तर छौ - हां अच्काल बुड्यों तब्यत खराब ह्वे जावो त परिवार मा कुछ फरक नि पड़दो पर कैको  मोबाईल, लैपटॉप , स्मार्टफोन , कम्प्यूटर खराब ह्वे जावो तो समज ल्यावो बजर इ पड़ि गे हो।

 दगड्यान बोलि -दिखान्द किलै नि छंवां ?

मीन बोलि -जन गांवुं मा अब ल्वार नि मिल्दन तनि बम्बै मा मैकेनिक मिलण कठण ह्वे गे।

जब मी तै पता चौल कि म्यार कम्प्युटरै तब्यत बिगड़ गे तो आम देशभक्त भारतीयौ तरां मीन वैद (टेक्नीशियन ) नि बुलाइ बल्कि पैल अफिक कम्प्यूटर तै हल्काइ  , डुलाइ अर जम से जनकाइ। आम भारतियों भारतीय करेक्टर च कि सबसे पैल मशीन तै थप्थपयावो, मशीन तै  बजावो , मशीन तै जोर से हलावो।  आशा हूंदी कि वायर आदि इन उना ह्वे गे हुवाँ तो अफिक ठीक ह्वे जावो।  रेडिओ बिगड़न पर मि इनि करदु छौ , टीवी बिगड़ जावो तो मि इनि करदु अर अब कम्प्यूटर खराब ह्वे जांदु तो मि कम्प्यूटर तै झकोळणु रौंद।

मि निखालिस भारतीय छौं।  कैकि तब्यत खराब ह्वे तो पैल वैद नि बुलाण बल्कि जन्मपत्री लेकि पंडित जी मा जये जांद या पुछेर से , बक्कि से बाक बुलये जांद।

म्यार कम्प्यूटर खराब ह्वे तो मीन हरेक अखबार मा आजौ भविष्यवाणी पौढ़।  उन मि भविष्यवाणी नि पढ़दु किन्तु म्यार कम्प्यूटर खराब ह्वे तो मीन टेक्नीशियन नि भट्यै बल्कण मा अखबार मा आजौ भविष्य बांच।

मि खौंळे  ग्यों कि हरेक अखबार मा कैप्रीकॉर्न का बारा  मा हरेक अखबार मा प्रसिद्ध ज्योतिष्यों का अलग अलग भविष्यवाणी छे -

१- आज आपको कोई खास दोस्त धोखा देगा।  आज फेसबुक में आपको कडुवी टिप्पणी मिलने के आसार हैं। गाय  को घास  खिलाने से सब ठीक हो जायेगा।

२- कोई घर का सदस्य बीमार पड़ेगा। मगल की डीएसए ठीक करने के लिए बुधवार को शनि मंदिर जाएँ। सरसों का तेल चढ़ाएं

३- आपके चेहते को  गुर्दे  की बीमारी होगी।  लाल कपड़ा दान दें।

ज्योतिषी , कंसल्टैंट अर कबि बि सकारात्मक भविष्य वाणी नि करदन बल्कण मा हमेशा नकारात्मक भविष्यवाणी करदन।  जन कि नरेंद्र मोदीन डिजिटल इण्डिया योजना लांच कार तो हरेक टीवी चैनलुं मा डिजिटल इण्डिया का फायदा पर बहस नि ह्वे अपितु नकारात्मक पहलुओं पर ही बहस ह्वे।  मीन अपण वैदिन वैदिनो भविष्य पौढ़ तो नकारात्मक भविष्यवाणी ही छे।  घरवळि बजार जाणो तयार छै तो मीन घरवली से ब्वाल बल तीन काम बि कौर दे -रस्ता मा गाय  तै घास खलै दे , कै भिखारी तै सस्तो से सस्तो लाल रुमाल  दान दे दे अर कखिम बि कै मंदिर मा तेल चढ़ैक ऐ जै।

द्वीएक घंटा मा बिल्डिंग माँ ऐका फल सब्जी बिचण वळ , ब्रेड बटर बिचण वळ , रद्दी खरीदण वळ, काम वळि नारियों से सरा बिल्डिंग मा खबर फैलि गे कि म्यार कम्प्यूटर खराब ह्वे गे।  हमर बिल्डिंग मा संचार व्यवस्था सब्जी , फल ,ब्रेड बिक्रेताओं , काम वळि नारियों आदि का हतुं  पर च तो समाचार सही ढंग से सब जगा फ़ैल जांदन।

आनंद सिंगौ फोन आइ - सॉरी ! सॉरी ! वेरी सॉरी ! भीष्म ! मीन सब्जी बिचण वळि बाइ से सूण बल त्यार कम्प्यूटर खराब ह्वे गे ?

मि (कमजोर  आवाज मा )- हाँ।

आनंद सिंग - मीन बोलि छौ ना कि ब्रैंडेड कम्प्यूटर खरीदण चयेंद।  अनब्रैंडेड कम्प्यूटरों मेकैनिक मिलदा बि नि छन।

गोपाल  दाक फोन आई - भीषम ! काम वाळी बाइ बताणी छे बल त्यार कम्प्यूटर खराब ह्वे गे।

मि (रुणफती आवाज मा )- हाँ।  बस मि फेसबुक मा जोक्स डाळणु इ छौ कि कम्प्यूटर बंद पड़ गे।

गोपाल दा - म्यार सड्डू भाइक कम्प्यूटर बि इनि खराब ह्वे छौ।  वैन तो कम्प्यूटर स्टोव का पास धार तो कम्प्यूटर ठीक ह्वे गे छौ।  तू इन कौर कम्प्यूटर स्टोव का पास दौर दे।

मीन कम्प्यूटर जलदो गैस स्टोव का पास कम्प्यूटर धर  दे।

वर्डस्प की मदद से बिल्डिंगौ लोगुंन सरा दुन्या मा बात फैलै दे कि भीष्मौ कम्प्यूटर खराब ह्वे गे।

कनाडा से परेश्वार  जीक फोन आयि -क्या भै ! रद्दी वळ बताणु छौ कि  कम्प्यूटर खराब ह्वे गे ?

मि (जुकामी आवाज मा ) हाँ जी ! फेसबुक मा जोक्स …

पारेश्वर  जी - म्यार मम्या ससुराक कम्प्यूटर खराब ह्वे तो ऊंन कम्प्यूटर का स्विच जोर जोर से कुचेन तो कम्प्यूटर ठीक ह्वे गे।  कबि कबि वायर  कॉन्टेक्ट लूज ह्वे जांदन।
मीन स्टोव का पास धर्युं कम्प्युटरौ स्विच जोर से कुचेन।
लंदन बटें विजय अंथवाळौ फोन आयी अर सलाह दीण बिसेन कि बरसात मा कम्प्यूटर पार्टसुं पर   कार्बन , डस्ट अर म्वाइस्चर जम जांदो त माइल्ड टेम्परेचर पर हेयर ब्लोअर घुमै द्यावो।
जन कि हूंद च कि डाक्टर बीमार तै तीन टीमों गोळी दींदु पर दुख्यर जल्दी चौड़ सुखीर हूणै इच्छा से तीन टैमो गोळी इकु टैम खै दींदु।  मीन बि हेयर ड्रायर तै हाइस्ट टेम्प्रेचर पर रखिक कम्प्यूटर पुटुक घुमै दे।

चूँकि मीम वर्डस्प नी च त दिन मा बीस फोन ऐन कि ऊंक सगा संबंधियोंका कम्प्यूटर बि खराब ह्वे छौ अर ऊंन इन तन  कौरी छै तो  ऊंक  कम्प्यूटर ठीक  ह्वे गे छौ।

मि उनि करदो ग्यों जन जैन सलाह दे।

स्याम दैं बड़ नौनु ड्यार आई तो वै तै पता चौल कि कम्प्यूटर खराब ह्वे गे।  वैन वैबरी गूगल सर्च से मैकेनिक  बुलाई।

मैकेनिक  म्यार कम्प्युटरौ हालात देखिक बेहोस ह्वे गे।

मैकेनिकन पूछ - ये कम्प्युटरक स्विछ कैन झमडैन ?
मि -वू एकान सलाह दे कि कॉन्टेक्ट लूज ह्वे जांदन तो  ....

मैकेनिक - अर यु कम्प्यूटर कैन हिलाइ कि सब वायरिंग खराब ह्वे गे ?
मि - दोस्तुंन सलाह दे कि कम्प्यूटर हलाण डुलाण से कम्प्यूटर ठीक ह्वे जांद तो मीन    ……

मैकेनिकन पूछ - यु कम्प्यूटर आग मा कैन धार ?

मि -वु म्यार दगड्यान सलाह दे छै कि स्टोव का पास धौर दे।

मैकेनिक -हाँ पर कुछ पार्ट जळ गेन।
मैकेनिकन फिर प्रश्न  कार - अर हॉट एयर ब्लोअर कैन यूज कार ? सब कनेक्सनुं मेटल पिघळ गे।
मि -मीन इ।  एकान सलाह दे कि डस्ट , कार्बन आदि हटाणो बान हेयर ब्लोअर    ....

मैकेनिक - कम्प्युटरौ बुगचा बणै दे।  अब कम्प्यूटर तै म्यार वर्कशॉप मा लिजाण पोड़ल अर कमसे कम द्वी दिन लगल ठीक करण मा।

म्यार बडु नौनु - पापा आप भी ना ? जब बि आप बीमार हून्दा त फेमिली डॉक्टरम जाणो बजाय यार दोस्तों अर झोला छाप वैदुं सलाह पर दवै खांदवां।  प्लीज फौर गौड  सेक डोँट ट्राई दोज  नौन लॉजिकल रेमिडीज विद कम्प्यूटर। 

द्वी दिन बाद कम्प्यूटर ठीक ठाक ह्वेक आई अर तब जैक मि इंटरनेट अर फेसबुक मा आण लैक हों।


7/8  /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , faults in computer  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , faults in computer  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , faults in computer  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature , faults in computer ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , faults in computer  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , faults in computer  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature , faults in computer    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature, faults in computer   ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature , faults in computer  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , faults in computer  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature  , faults in computer  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  , faults in computer ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal , faults in computer  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal , faults in computer  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal , faults in computer ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal , faults in computer  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal , faults in computer      ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar , faults in computer    ;
Garhwali Vyangya ; Garhwali Hasya  ;  Garhwali skits   ; Garhwali short Skits , Garhwali Comedy Skits  , Humorous Skits in Garhwali , Wit Garhwali Skits  , faults in computer

                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Promissory Note (Dharma Patra) in Garhwali by Sudarshan Shah to his Cook Hiramani -1

Whereabouts of Sudarshan Shah during Gurkha/Gorkha Rule -8

             Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -43
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -162   
             History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -685

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student)
    Garhwal Prince in Exile Sudarshan Shah wrote a promissory note to his cook Hiramani in November 1808 in Delhi.  The Garhwali script is as under-
                        सन 1808 का गढ़वाली गद्य
 

 संवत् १८६५ कार्तिक सुदी पूर्णमासी (नवंबर सन 1808 ) के दिन निर्वासित राजकुमार सुदर्शन शाह का अपने सर्यूळ /रसोईया /खानसामा को  धर्मपत्र लिखा जो गढ़वाली में इस प्रकार है -
श्रीबद्रीनाथजी (I ) हीरामणि रस्वाला को (I )
आगे वीं   तवाई मा गढ़वालराजकोंन ज्युला जागीरे षिजमत षाईक भि हमारो साथ नी करयो आगे तोईन  वीं गोरषा की बगत की तबाई मा हमारो साथ नी छोड्यो वेदमहि बराबर नौकरी ताहद नेकनामी करि रहि सो येवास्ता आज कातिक की पूर्णमासी का दिन सबेर संध्या बीच मा तोईकु धर्मपत्र लेषीदिने की जै बक्त पर श्री   …… जी हमकु राजदेलो तई बगत पर हमन तोईकु ज्युला जागीरे देणी तेरी  राहते परवर्स करणी तेरी साषा संतान आस औलाद तक यो धर्म मानणो गौ गंगा श्री  … जी ये धर्म का बीच छन सेपेदी मा स्याई गेरीक बेमानी करणी भलामाणसु का काम नी छ सो बोल्णी एक लेषणी बराबर होन्द यो धर्म हमन आस औलाद साषा सन्तान न सवन मानणो जो कोई बि होइक ये धर्म मा बेमानी अमिथ्या करलो वैकू तल्लाष छ वैको यहलोक परलोक नष्ट होलो ये धर्म मा अमिथ्या हमन हमारी आस औलाद साषा सन्तान कैन नी करणी तोईन भी जनी नेकनामी आजलौ करी तनी अब भी करणो अमीरी फ़क़ीरी जो होली सा हमारी साथ वर्तणी हमन भी अपना धर्म को पालन करणो तोईन भी हमारा साथ नी छोड़णो जा माफक विरसेत परमेस्वर हमकु देलो तां माफक हक विरसेत तोईकु भी दुला तोईन षात्र जमा ते रहणो संवत् १८६५ कार्तिक सुदी पूर्णमासी मुकाम दिल्ली का यो धर्मपत्र हमन तोईको दिन्यो    …… शुभ भवतु।
संदर्भ -Dr S P Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag -5 page 374 )


  *ष =ख



Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 7/8/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -686
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler
Saxena, Historical papers related to Kumaon

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                      Kuninda Ganrajya and Kingdom   Administration

                                          कुणिंद राज्य में शासन व्यवस्था

                          Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,   Saharanpur History  Part  -  157                                                                      हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग - 157                   


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

          कुणिंद जनपद की गणना गणराज्यों में की जाती थी और कुणिंद गणराज्य का नाम श्रष्ठ गणराज्यों में कुणिंद अवसान के बाद भी सम्मान के साथ उल्लेख किया  जाता था। छटी सदी में वराहमिहिर रचित वृहत्संहिता में कुणिंद को शिरोमणि कहा गया है। एस विशेषण किसी अन्य गणराज्य के लिए नही किया गया है।
              उस युग में कुणिंद , यौधेय व औदुंबर तथा त्रिगर्त प्रमुख गण थे।  गणमुद्राओं में गण नाम व गणसूचक अंक व लक्षण अंकित हैं और कुणिंद के प्रारम्भिक कालीन सिक्कों में भी यही अंकित हैं।
          गण शक्ति किसी विशेष व्यक्ति , राजा या प्रशाशक के पास होकर क्षत्रियों में वुभक्त रहती थी।  सभा द्वारा निर्णय लिए जाते थे। (अग्निहोत्री )
अष्टाध्यायी में कुणिंद -कालकूट जनपद की गणना एकराज जनपदों में की गयी है।  इससे सिद्ध होता है कि चौथी  पांचवीं  सदी में  की राजयप्रणाली में परिवर्तन आ चुका था और राजा शासक बन  चुके ।
जायसवाल  (हिन्दू राजतंत्र भाग -१ ) ने वृहतसंहिता के संदर्भ में सिद्ध करने की कोशिस की कि कुणिंद में राजा व सभसद का चुनाव जनता द्वारा होता था।
संभवतया अग्रराज के समय यवन आक्रमण के कारण प्रशासन  प्रणाली बदलाव आया होगा और गणतंत्र से एकाधिकारी राजतंत्र प्रणाली का उदय हो गया होगा।
 यवन काल के बाद कुणिंद शुंग के अधीन आ गया था और फिर स्वतंत्र हो गया था।
स्रुघ्न कुणिंद काल में भी राजा मंत्रिपरिषद को अधिक महत्व देता था।





Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 7  /8/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --158
 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -158

     Kuninda  Administration   Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;   Kuninda  Administration Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;  Kuninda  Administration   Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;   Kuninda  Administration Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ; Kuninda  Administration    Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;  Kuninda  Administration   Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;  Kuninda  Administration Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ;  Kuninda  Administration   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Kuninda  Administration    Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;   Kuninda  Administration    Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;   Kuninda  Administration    Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;  Kuninda  Administration    Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Kuninda  Administration Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;  Kuninda  Administration     History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ; Kuninda  Administration    Ancient History of Bijnor;    Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;    Ancient History of Saharanpur;   Ancient  History of Nakur , Saharanpur;   Kuninda  Administration   Ancient   History of Deoband, Saharanpur;  Kuninda  Administration     Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;   Kuninda  Administration Ancient Saharanpur History,   Kuninda  Administration   Ancient Bijnor History; कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास;  Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:

--


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
         Kurmuri:  Garhwali Poetries of Varied Subjects and varied Tones 

(Garhwali Poetry collection ‘Kurmuri’ by Om Badhani: A Literary Analysis)
        Review of Garhwali Literature Series -2292
                  Review by -Bhishma Kukreti

                      Om Badhani does not need introduction as he is very famous lyricist, singer and folk playwright in Garhwali cultural field.
           Present Garhwali poetry collection ‘Kurmuri’ by Om Badhani has varied current subjects, varied moods and varied tones.
               There are seventy lyrical poems and free verses in the present collection by Badhani. In six pages, there are views of eminent personalities and his family members about om Badhani.
              In this collection, there are love poetries, poetries depicting geographical and spiritual images of Garhwal, philosophical aspects, changes happenings in modern Garhwal, changes happening in attitudes of people, geographical changes, current society, shocking the new social wrongs as alcohol.
               Badhani is expert in depicting love in this volume and most of the poetries are of love raptures having various emotions as meeting, separation, humor, rage, envy, sadness etc.
   Badhani depicts Hills with different emotions as-
            ह्यूं हिमालै सि चम्म , सूरज अगासै सि दम्म
                  गढ़ देस मेरु , उत्तराखंड मेरु
The poet illustrates philosophy and spirituality by offering Garhwali symbols and signs.
 Many poem s are creating images of hills of Garhwal.
              Poet is very much worried about new wrongs entering into Uttarakhand as alcoholism and also terrorism in India.
                Badhani is successful in creating poems related to patriotism and other relevant subject.
          The learned poet uses old and new symbols for creating desired images. His us of Garhwali proverbs are also perfect.
 Badhani also uses new style for depicting old subject and offering freshness to the old subject as in the poetry- Bhena Darji
  Badhani is lyrists and in this volume most of the poetries are lyrics but there are free verses too with lyrical effects.
                 Eminent Hindi poet Leeladhar Jagudi wrote forwarding notes for ‘Kurmuri’ and rightly appreciates the poet and states that the poems of Badhani has new colors.
 Though, the language of poems is influenced by Uttarkashi Garhwali but does not make the poems difficult for other area readers as the approach of poet is towards standard Garhwali.
     The readers definitely will enjoy the freshness in poetries of Badhani.

      ‘Kurmuri’


A Garhwali poetry collection, published in 2013
Language-Garhwali
Pages – 96
Price- Rs 130/-
Winsar Publishing Co
K.c City centre
Dispensary road
Dehradun, Uttarakhand
Contact- 0135-3204463

Copyright@ Bhishma Kukreti 7/8 2015
Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Central Himalaya, Uttarakhand; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Himalaya Uttarakhand; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand, North India; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand, India; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand, SAARC Country; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand, South Asia; Review of Garhwali Poetries, Modern Garhwali folk Lyrics, modern folk songs from Garhwal, Uttarakhand, Asia ;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Literature Humor ,  4 Problems Politicians  ;  Garhwali Literature Comedy Skits ,  4 Problems Politicians   ; Garhwali Literature  Satire , 4 Problems Politicians  ;  Garhwali Wit Literature ,  4 Problems Politicians  ;  Garhwali Sarcasm Literature , 4 Problems Politicians  ;  Garhwali Skits Literature  ,  4 Problems Politicians ;  Garhwali Vyangya  , 4 Problems Politicians  ;  Garhwali Hasya ,  4 Problems Politicians


                                     राजनीतिज्ञों  की  4   मुख्य समस्याएं

                                    चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती

                अजकाल राजनीतिज्ञ पत्रकारिता से संबंधित भौत सि समस्याओं से घिर्यां छन।  चौछ्ड़ी पत्रकारुं कन्दूड़ , आँख , कैमरा अर स्टिंगौ कैमरा लग्यां छन अर भौत सा नेता तो सार्वजानिक स्थानका वातानुकूलित शौचालय मा जाण से घबराँदन बल कखि ऊख बि कैमरा नि हो अर फिर    .... .। समस्या सैकड़ों छन पर मीन बड़ो अन्वेषण का बाद पता लगाई कि राजनीतिज्ञों पत्रकारिता संबंधी 5 मुख्य समस्या छन।

                                       1 -     गिच्च पर म्वाळ

            गिरिराज सिंह , साध्वी , साक्षी महाराज अर सोमनाथ भारती सरीखा नेताओं की सबसे बड़ी समस्या या च बल यूँ तै स्वतंत्र भारत मा स्वतंत्रता से बुलणो स्वतंत्रता नी च। यी बिचारा जनता की भौण मा कुछ बि बुल्दन कि एक सेकंड मा ब्रेकिंग न्यूज बण जांदन अर हफ्ताउं तक पत्रकार वै एक शब्द का पैथर पड़ जांदन जन बुलया विश्व भर की समस्या बस वी शब्द हो।  अब बताओ आम जनता बि बुल्दी कि मेमन , दाऊद से इथगा इ सिम्पैथी च त जावो पाकिस्तान ! पर जब जनभावनाओं की कदर करणो शिरोमणि गिरिराज सिंग या ही बात बुल्दन तो पत्रकारुं तै हजम नि हूंद अर हफ्ता तक टीवी चैनलों मा 'त जावो पाकिस्तान !'  बयान ब्रेकिंग न्यूज बण्यु रौंद।  बिचारा सोमनाथ भर्ती बि आजाद हिन्दुस्थान मा अभिव्यक्ति की गैरआजादी से परेशान छन , अरे सुंदर सी सुंदर औरत बुलण एक मुहावरा च अर यी पत्रकार ये शब्द मा सेक्स दीखणा छन  तो इखमा सोमनाथ भारती की क्या गलती ? मन तो पत्रकारुं च खराब।

        बाणी पर लगाम से सबि नेता छन परेशान। नेता छन अर गिच्च पर म्वाळ हो तो बिचारा नेता कख जावन बिंदास , बेहिसाब , बेहिचक बुलणो ? क्या चीन जावन क्या ?

                                           2 - हथ खुट्टूं पर कुटंसि (बेड़ी )


            नेता बि त मनिख छन।  ऊंक बि त हथ खुट खयान्दन।  नेताओं का हथ खुटुं पर खज्जि  लगद।  तो खज्जि मिटाणो बिचारा संसद या विधान सभा मा घूंसा , लती चलांदन तो जनता अर पत्रकार बुल्दन बल यु त असंसदीय करतब छन।  अरे फिर हथ खुटुं खज्जि कख मिटावन यी नेता ? चीन मा ? जख प्रजातंत्री आजादी नी च उख मिटाण हथ -खुट्टूं खज्जि ?

       फिर नेता छन तो यूंक खुट बि खयाणा रौंदन कि क्वी क्या सबि बड़ा से बड़ा अधिकारी खुट मा पोड़न अर खुट चाटन।  खुट अधिकार्युं चाटणो बान रगर्याणा रौंदन अर अधिकार्युं मुंड बि नेताओं खुट से प्रेमालिंगन करणो आतुर रौंदन किन्तु पत्रकारुं तै नेताओं का खुट अर अधिकार्युं जीब प्रेम , नेताओं पद  अर अधिकार्युं हस्त मिलन अर नेताओं खुट अर अधिकार्युं मुंड मुहब्बत से बिलकुल नफरत च अर यदि क्वी अधिकारी नेता तै सिवा लगांद तो पत्रकार भयात नेताओं पैथर इन पोड जांद जन बुल्या कै मुसल्मानन सुंगर  प्रशसा कर दे हो या क्वी हिन्दू गौ मांश प्रेमी ह्वे गे हो।

           अच्छा हरेक मनुष्य खेल प्रेमी हूंद अर यदि रुड़की का विधयक कुंवर जन नेता हड़क सिंग जन नेता का स्वागत मा पीतल फायरिंग कर द्यावो तो बि पत्रकार हो हल्ला मचै दींदन।  भई भारत मा खेल वृद्धि वास्ता यदि पार्टी सार्टयूं मा बंदूक संदूक , गन  फन चल बि जवान तो कै तै क्या ऐतराज ?

                             3 -प्रेम , मुहब्बत , लव  जन सास्वत भावना उजागर करण पर पाबंदी

  अब सब नेता दिग्विजय जन बेशरम तो ह्वे नि सकदन जु अपण प्रेम तै खुलेआम इंटरेंट मा उजागर कर साकन।  अब द्याखो न शरमदार नारायण दत्त जीन तो पत्रकारुं अर दुन्या डौरान अपण प्रेम कथगा सालुं तक लुकाई , छुपाई।   पर अधिकतर नेता अपण प्रेम तै उजागर करण चांदन किन्तु जनता अर पत्रकार प्रेम तै भारत विरोधी माणदन अर ये कारण बकौल जेटली -भौत क्या अधिसंख्य नेता बिचारा कुंठित छन कि यी अपण प्रेम मीराबाई तरां उजागर नि कर सकणा छन।

                                    4  -अर्णब गोस्वामी


          यद्यपि नेताओं की सबसे बड़ी समस्या टाइम्स नाउ का अर्णब गोस्वामी च पर क्वी बि नेता स्वीकार नी करणु कि नेताओं की सबसे बड़ी, पैली  अर आखरी समस्या टाइम्स नाउ का अर्णव गोस्वामी च।  नेता परेशान छन कि अर्णव गोस्वामी द्वी मिनट तक ऊँ से  सवाल करदु अर जब नेता जबाब दीणो बान मुख खोलिक  बुल्दु -अर्णब  …… तब तलक अर्णव गोस्वामी बुलण बिसे जांद कि विरोधी नेता रिबक (प्रतिक्रिया ) मा कुछ बुलण चांद ।  सबी नेताओं की टाइम्स का स्वामी शाहू -जैन परिवार से दरख्वास्त च कि अर्णव गोस्वामी तै तुरंत  हटाये जावो। 


  आपका विचार से नेताओं की हौर मुख्य समस्या क्या क्या छन ?


                                                           


8/8  /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , 4 Problems Politicians  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature ,  4 Problems Politicians  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature  ,  4 Problems Politicians ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature , 45 Problems Politicians ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature ,  4 Problems Politicians  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature ,  5 Problems Politicians  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  ,  5 Problems Politicians   ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature ,  5 Problems Politicians  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature ,  5 Problems Politicians  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature,  5 Problems Politicians   ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature  ,  5 Problems Politicians  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal ,  5 Problems Politicians  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal ,  5 Problems Politicians  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal ,  5 Problems Politicians  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal ,  5 Problems Politicians  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal ,  5 Problems Politicians   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal ,  5 Problems Politicians  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ,  5 Problems Politicians ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar ,  5 Problems Politicians    ;
Garhwali Vyangya ,  5 Problems Politicians ; Garhwali Hasya ,  5 Problems Politicians  ;  Garhwali skits ,  5 Problems Politicians   ; Garhwali short Skits,  5 Problems Politicians  , Garhwali Comedy Skits ,  5 Problems Politicians  , Humorous Skits in Garhwali , Wit Garhwali Skits,  5 Problems Politicians   

                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22