Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 724042 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1



कोकलास मुर्ग
--
Koklass Pheasant ( Village hen, Koklas, ) (Pucrasia macrolopha)
-

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -16

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 16)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-

नर 61 सेमी व मादा 53 सेंटीमीटर की कोकलास मुर्ग अधिक ऊंचाई वाले क्षेत्र के मुर्ग हैं। नर का भार 1135 से 1415 ग्राम व मादा का भार 1025 से 1135 ग्राम तक होता है।   कोकलास मुर्ग अफगानिस्तान से नेपाल व तिबत में झाड़ीदार जंगलों 4000 मीटर ऊँचे क्षेत्र  में  पाए जाते हैं ।  जाड़ों में 1600 मीटर ऊँचे क्षेत्र तक आ  जाते हैं। नर मुर्ग भूरे रंग का होता है और नीचे लाल -भूरे रंग का। हरे सर व उस पर सफेद चक्क्ते  से पहचान होती है. 'खाक',  'ख़ाक'  'ख़ाक' आवाज निकलना इस मुर्ग की विशेषता है।
-
सर्वाधिकार @सुरक्षित , लेखक व भौगोलिक अन्वेषक 



Birds of Pauri Garhwal, Birds of  block, Pauri Garhwal , Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kot block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kaljikhal block, Pauri Garhwal ; Birds of Dhangu (Dwarikhal)  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Jahrikhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ;Birds of  Ekeshwar block, Pauri Garhwal ;  Birds of  Pauri block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Pabau , Pabo  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Rikhanikhal  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Bironkhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ; Birds of Yamkeshwar  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Naninidanda  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Dugadda block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Pokhara block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Khirsu  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Bird watchers Guide Uttarakhand , Himalaya; Bird watchers Guide Garhwal, Uttarakhand , Himalaya ; Bird watching Places in Pauri Garhwal, Himalaya, Uttarakhand  , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya ,Birding Dehradun garhwal, Birding Dehradun Shivalik, Himaalya
गढ़वाल ,  चिड़ियाएं , उत्तराखंड , चिड़ियाएं , हिमालय  चिड़ियाएं , पौड़ी गढ़वाल चिड़ियाएं  , उत्तराखंड चिड़ियाएं  , हिमालय चिड़ियाएं , उत्तर भारतीय चिड़ियाएं , दक्षिण एशिया चिड़ियाएं

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
पश्चिम लंग /जुजुराणा /ग्रामीण तीतर /मुर्ग परिवार
--
Western Tragopan ( Paschim Lung) ( Tragopan melanocethalus)
-

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -17

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 17)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
नर जुजुराणा 68 -73 सेंटीमीटर  व मादा जुजुराणा मुर्ग 60 सेंटीमीटर तक लम्बे  होते हैं और खैबर पकिस्तान से भगीरथी तट तक पाए जाते हैं। सुंदर  जुजुराणा मुर्ग हिमाचल प्रदेश का राज्य पक्षी है।
नर मुर्ग की गर्दन गुलाबी होती है और शरीर काला पर उस पर सफेद गोल चक्कते होते हैं, भार 1  . 8 से 2 . 2 किलो तक होता है । 1.  2 5 से 1 4 किलो भार की मादा का शरीर सिलेटी और सफेद चक्कते लिए होते हैं। जुजुराणा मुर्ग चीड़ वन रेखा में 1750 से  3000 मीटर  मित्र ऊंचाई तक पाए जाते  पेड़ों या जमीन पर घोसले बनाते हैं। मई जून में २ से 5 तक अंडे देते हैं।   
-
सर्वाधिकार @सुरक्षित , लेखक व भौगोलिक अन्वेषक 


Birds of Pauri Garhwal, Birds of  block, Pauri Garhwal , Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kot block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kaljikhal block, Pauri Garhwal ; Birds of Dhangu (Dwarikhal)  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Jahrikhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ;Birds of  Ekeshwar block, Pauri Garhwal ;  Birds of  Pauri block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Pabau , Pabo  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Rikhanikhal  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Bironkhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ; Birds of Yamkeshwar  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Naninidanda  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Dugadda block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Pokhara block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Khirsu  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Bird watchers Guide Uttarakhand , Himalaya; Bird watchers Guide Garhwal, Uttarakhand , Himalaya ; Bird watching Places in Pauri Garhwal, Himalaya, Uttarakhand  , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya ,Birding Dehradun garhwal, Birding Dehradun Shivalik, Himaalya
गढ़वाल ,  चिड़ियाएं , उत्तराखंड , चिड़ियाएं , हिमालय  चिड़ियाएं , पौड़ी गढ़वाल चिड़ियाएं  , उत्तराखंड चिड़ियाएं  , हिमालय चिड़ियाएं , उत्तर भारतीय चिड़ियाएं , दक्षिण एशिया चिड़ियाएं

--
 

Thanking You with regards

B.C.Kukreti


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

जंगली लाल मुर्ग
--
Red Jungle Fowl (Gallus gallus)
-

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -18

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 18)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
दक्षिण उत्तराखंड में मिलने वाला मुर्ग के नर की लम्बाई 65 से 73 सेंटीमीटर और मादा की लम्बाई 42 से 46 सेंटीमीटर तक होती है।  नर मुर्ग की गर्दन सुनहरा लाल व कलगी होती है।  मादा सिलेटी - काली होती है।

-
सर्वाधिकार @सुरक्षित , लेखक व भौगोलिक अन्वेषक 



Birds of Pauri Garhwal, Birds of  block, Pauri Garhwal , Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kot block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kaljikhal block, Pauri Garhwal ; Birds of Dhangu (Dwarikhal)  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Jahrikhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ;Birds of  Ekeshwar block, Pauri Garhwal ;  Birds of  Pauri block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Pabau , Pabo  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Rikhanikhal  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Bironkhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ; Birds of Yamkeshwar  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Naninidanda  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Dugadda block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Pokhara block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Khirsu  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Bird watchers Guide Uttarakhand , Himalaya; Bird watchers Guide Garhwal, Uttarakhand , Himalaya ; Bird watching Places in Pauri Garhwal, Himalaya, Uttarakhand  , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya ,Birding Dehradun garhwal, Birding Dehradun Shivalik, Himaalya
गढ़वाल ,  चिड़ियाएं , उत्तराखंड , चिड़ियाएं , हिमालय  चिड़ियाएं , पौड़ी गढ़वाल चिड़ियाएं  , उत्तराखंड चिड़ियाएं  , हिमालय चिड़ियाएं , उत्तर भारतीय चिड़ियाएं , दक्षिण एशिया चिड़ियाएं

--
 

Thanking You with regards

B.C.Kukreti


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1



Best  Harmless Garhwali Literature Humor , Jokes  ;  Garhwali Literature Comedy Skits  , Jokes  ; Garhwali Literature  Satire , Jokes ;  Garhwali Wit Literature  ,  satirical essays , Jokes  ;  Garhwali Sarcasm Literature , Jokes  ;  Garhwali Skits Literature  , Jokes  ;  Garhwali Vyangya   , Jokes   ;  Garhwali Hasya , Jokes   ; गढ़वाली हास्य , व्यंग्य,  गढ़वाली जोक्स

जब तुम तैं पता चलदो बल तुम बिंडी म्वाट ह्वे गेवां
-
  चबोड़ , चखन्यौ , ककड़ाट  :::   भीष्म कुकरेती   
-
  तुम तैं पता चलदो बल तुम बिंडि म्वाट ह्वे गेवां जब तुम तै बड़ो से बड़ो ऐना बि भौत इ छ्वटु लगद।
  जब तुम तै  नड़िया से ऐलर्जी ह्वे जांद अर इलास्टिक से प्रेम ह्वे जांद।
जब तुम तै सीड़ी चढ़न अर गढ़वाल की सबसे ऊँची चोटी नंदा देवी चढ़न इक्सनी हो।
 तुम तैं पता चलदो बल तुम बिंडि म्वाट ह्वे गेवां जब तुम तै टीवी मा कै बि दौड़ देखिक इ तक लग जावो अर तुम तक बिसारणो बान बिस्तर जोग ह्वे जांदवां।
जब तुमन बजार मा सब उपलब्ध डाइट पिल प्रयोग कर दे ह्वावन पर तुमर म्वाटपन कम हूणो जगा बढ़णु इ राव।
जब तुम ट्वाइलेट लगण पर  ऑनलाइन ट्वाइलेट खुज्यान्दवां।
जब मेडिकल इंस्युरेन्स एजेंट तुमर भट्याण पर बि तुमर ड्यार नि आंदन।
 तुम तैं पता चलदो बल तुम बिंडि म्वाट ह्वे गेवां जब तुम कैक ड्यार जावो अर वा फेमिली प्रेसर कूकर मा खाण बणानो जगा तौल पर खाणो बणादन।
जब फौड़ या पार्टी मा लोग तुम तै प्लेट , थाळी छोड़िक परात पर भोजन सौरंदन।
जब तुम कै रेडीमेड ड्रेस की दूकान मा जांदवां अर दुकानदार ड्रेस दिखाणो जगा तुम तै तम्बू क दुकानों ऐड्रेस बथान्द।
जब तुम तै लो कैलोरी , फैटलेस फ़ूड ही न लो या फैटलेस शब्द से ही घीण ह्वे जावो।
जब तुम तै चर्बीविज्ञान का हर पाठ याद ह्वे जावन।
 जब तुम सब तै हिदायत दींदा कि खळबळ झुल्ला पैरण चएंदन।
जब तुम हरेक रेगुलरली मैना अपण झुल्ला चैरिटी मा दीणा रौंदवां।
जब लोग तमम फैटोलॉजी /चर्बीविज्ञान पढ़णो इच्छा जाहिर करदन। 


-
 -
Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,  4 /6 // 2017
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल हौंस , हौंसारथ , खिकताट , व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

Chandi Prasad Bangwal : A varied subject Garhwali poet i

-
रचना --   चण्डी प्रसाद बंगवाल (जन्म 1961 , अदाली पत्रा0-सौडू.क्षेत्र-देवप्रयाग, टिहरी गढ़वाल )
-
Poetry  by - Chandi Prasad  Bangwal
-
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry – 274
-
साहित्य इतिहास , इंटरनेट प्रस्तुति और व्याख्या : भीष्म कुकरेती
-

नाम - चण्डी प्रसाद बंगवाल
पिता का नाम - श्री नत्थी राम बंगवाल
स्थाई पता-ग्राम-अदाली पत्रा0-सौडू.क्षेत्र-देवप्रयाग, टिहरी गढ़वाल . .
शैक्षिक योग्यता - एम0ए0 बी0एड0
कार्य - अध्यापन, (प्रवक्ता, रा0ई0का0डांगचौरा, टि0ग0)
जन्मतिथि - 15 नवम्बर सन 1961
साहित्यिक परिचय-बचपन से ही अपनी. गढसंस्कृति, साहित्य. व कला के प्रति प्रेम. व रुचि 1981से गढ़वाली. काब्य. रचनाओं का लेखन. कार्य प्रारंभ 1981से आकाशवाणी. नजीबाबाद द्वारा ग्राम जगत. व शैलवाणी कार्य क्रम में रचनाओं. का प्रसारण 1998से आकाशवाणी. पौड़ी से काब्य प्रसारण इस के अलावा डा0गजेन्द्र बटोही द्वारा प्रकाशित "डांडा-कांठां स्वर एवं उड घुघूती उड़" में रचनायें प्रकाशित साथ ही विभिन्न पत्र-पत्रिकाओं में भी गढ़वाली काब्य रचनाएँ प्रकाशित, "धरति कु परांण" पुस्तक का प्रकाशन विचाराधीन। इसके अलावा उत्तराखंड की लोक संस्कृति एवं कला पर केन्द्रित शैलनट एवं उत्सव ग्रुप श्रीनगर द्वारा प्रस्तुत विभिन्न कार्यक्रमों में सक्रिय रूप से प्रतिभाग।
. . . . . .चण्डी प्रसाद बंगवाल.
. .  पता - डांग रोड, कीर्तिनगर.
. . . टिहरी गढ़वाल. 249161. . . . .

. . . . . *. मेरु गढदेश. *
. . . . .   ========
यूं ऊंचि डाड्युं मां हिंवांलि कांठ्युं मां।
देबतौं कु देश मेरु प्यारु गढदेश।।

*स्वर्ग बटीक पैलि जख गंगा आई।
शिवजी की जटा मां जख वा समाई।
ब्रह्माजी गैन जख शिव जी का
पास
शिवजी  रंदांन तै ऊंचा.  कैलाश।।
   युं ऊंचि डाड्युं-------

पंच बदरि जख पंच केदार.।
तीर्थू मां तीर्थ. जख हरि हरिद्वार।
हे देवभूमि तेरा पंच प्रयाग।
मनख्युं. का पाप ध्वैक कैदा उद्धार
युं ऊंचि डाड्युं - --------

देबी भगवति जख नौ छन बैणीं।
दैत्यों को. नाश कन ह्वैन जु दैंणीं
अष्ट भैरब जख नौ नारसिंग।
जै जै घंडियाल देब जै कैलापीर।
युं ऊंचि डाड्युं - - - ---

पावन पवित्रजख द्यबतौं का धाम
गंगोत्री यमुनोत्री. स्वर्ग. समान।
हे देवभूमि. त्वैकैं शत-शत प्र णाम
भारत कि धरती. मां तेरि छ शान।
युं ऊंचि डाड्युं मां -------
---------*------*------
.
निर्दयि परांण (गढ़वाली कविता )

-

 क्वीत होलु अपणु , हे निर्दयि परांण
त्वैन भि एक दिन , दुनिया से जाण। 
            कैकि  धौंस -फौस तु दिखौणि मीं पर
            य जवानि सदानि नि रौण त्वै पर   
            कैकि चूगलि कैकि छ्वीं कैमां नि लांण 
             क्वीत होलु अपणु , हे निर्दयि परांण। 
सोचि जु अपणु त्वैन , वैन भि जाण
समझि जु परायु त्वैन , तैन भि जाण
अपणि अपणि किस्मत कु , जैन भि खाण
क्वीत होलु अपणु , हे निर्दयि परांण।
       रौंदा हंसदा दिन सदानि कैका नि रैन
       जैन भि दुःख पायि होलु , तौंन हि सुख पैन
      अपणा सुख मा कैकु दुःख , भूलि नि जाण
      क्वीत होलु अपणु , हे निर्दयि परांण।   
 
(Ref-Ur Ghughti Ur 2005 )

--
 Poetry Copyright@ Poet
Copyright @ Bhishma Kukreti  interpretation if any
-
 Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs ,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses ,  Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries  ,  Poets  ; Poems Contemporary Poetries  ,  Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries ,  Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs  ; Modern Garhwali Verses  ; Poems,  Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses,  Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia   ,  Poets   ; Modern Garhwali Songs,  Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries ,  Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal  ; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ;  Famous South Asian Poet ; Famous SAARC Countries Poet  ; Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time  ;
-
 पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 

Thanking You with regards

B.C.Kukreti


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                         British Establishing Forest Department
-
                            British Administration in Garhwal   -106
       -
History of British Rule/Administration over Kumaun and Garhwal (1815-1947) -123
-
 
            History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -960
-
                              By: Bhishma Kukreti (History Student)
 
-
 British ruler established a separate forest department in 1864.  British government appointed head of forest department Dr. Brandish as Inspector General of Forest. Dr. Dietrich Brandis studied forest conservation  in Germany and he had vast knowledge of  forest conservation. Dr. Brandis inspected major Indian forests. Brandis inspected Bhabhar and upper Himalayan forests too.  Dr. Brandis wrote about tress of Bhabhar and upper Himalayas.
  Dr Brandis made a working plan with rules for forest conservation, growth and exploitation. Government passed a bill ‘Forest Act’ in 1878 and took major forest under Forest department. The forests of Garhal and Kumaon came under Indian Forest Department in 1868.
  Initially, there were no forest skilled officers in India. Therefore, government called forest experts from Europe.
   Initially, the forest job was very tedious and tiresome. Government handed over jobs to forest employees for surveying the forest, inspecting forest assets, describing trees etc. There were no roads for reaching forest zones. In Bhabhar region, the seasons were not suitable for living there. The forest employees were also supposed to insect and advice for fire protection too. Forest officials also had to submit the forests owned by villages and villagers.
  The most difficult job for forest officials was  to tackle the old culture of forest exploitation by villagers and forest mafia.
   The forest conservation became the basic policy of forest department.
-
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 5/6/2017
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -961
-
*** History of British Rule/Administration over British Garhwal (Pauri, Rudraprayag, and Chamoli1815-1947) to be continued in next chapter
-
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX   
References 
 1-Shiv Prasad Dabral ‘Charan’, Uttarakhand ka Itihas, Part -7 Garhwal par British -Shasan, part -1, page- 287-312
 2- Webber T.W.  , 1902, Forest of upper India and their inhabitants 
Xx
 
History of British Rule, Administration , Policies, Revenue system,  over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule , Administration , Policies Revenue system  over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Dehradun , Champawat Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule, Administration, Policies, ,Revenue system  over Bageshwar  Kumaon, Uttarakhand ;
History of British Rule, Administration, Policies, Revenue system over Haridwar, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;   
 




Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1




ThanBest  Harmless Garhwali Literature Humor , Jokes  ;  Garhwali Literature Comedy Skits  , Jokes  ; Garhwali Literature  Satire , Jokes ;  Garhwali Wit Literature  ,  satirical essays , Jokes  ;  Garhwali Sarcasm Literature , Jokes  ;  Garhwali Skits Literature  , Jokes  ;  Garhwali Vyangya   , Jokes   ;  Garhwali Hasya , Jokes   ; गढ़वाली हास्य , व्यंग्य,  गढ़वाली जोक्स

-

कैन ब्वाल बल गाउँ मा छौंपा दौड़ी तनाव , प्रतिष्पर्धा , जळथमारी नी ?
-
  चबोड़ , चखन्यौ , ककड़ाट  :::   भीष्म कुकरेती   
-

      मि सुबेर बिटेन स्याम तलक कथगा इ कविता पढ़ुद ,व्यंग्य पढ़दु या  कथा बाँचदु अर हरेक बँचनेरू तैं अड़ान्द बल ये पाठक ! जा तू शहर की सुविधा छोड़ , जा छोड़ यीं शहरी तनाव की जिंदगी अर जा गाँव जा जख ना तो तनाव च ना ही प्रतिष्पर्धा , ना ही जळथमारी अर गांवुं मा त शांत जिंदगी च।  जा उख जा शांत जिंदगी बिता।  हरिश्चंद्र युग से हेमंत -मंगलेश डबराल युग तक हरेक हिंदी साहित्यकार एवं हर्षपुरी से लेकर धर्मेंद्र नेगी, आसीस सुन्द्रियाल जन  गढ़वाली कवी -साहित्यकार हम तै गांवुं मा बसणो हिदायत दींदन।
पर जरा गांवुं मा जावो त सै शहरुं से बिंडी तनाव  तो गांवुं मा च।
 अब द्याखौ ना ! गढ़पुर गाँव मा भग्गु बाडाअ कूड़ उजड़ अर दिल्ली मुंबई मा बस्याँ भग्गु बाडाs नात्यूं तै पडीं नी च कि कूड़ आबाद हो या उजड्यूं  तो सरा गाँव वळु मा मानसिक अर भौतिक तनाव पैदा ह्वे गे।  एक साल बिटेन सरा गाँव तनाव ग्रस्त राइ अर हमर कवि -जगमोहन जयाड़ा , केशव डोबरियाल , सुदेश भट्ट, गीतेश नेगी आद्यूँ  तै पता इ नि चौल कि गढ़गांव तनावग्रस्त च।  इ सब गाँवों बड़ै की कविता रचणा छ्या।  अर इथ्गा तनाव तो पकिस्तान -हिन्दुस्तान बॉर्डर पर बि नि छौ पर मजाल च यूँ कवियोंन ये तनाव पर मोबाइलौ की बोर्ड (पैल कलम हूंदी छै ) पर अंगुली धौर ह्वाऊ धौं।
   भग्गु बाडाअ कूड़ उजड़दि सरा गाँव वळु खाणि  -हगणि हर्चि गे छे।  गाँव दिनचारी जगा निशाचारी ह्वे गे छौ।  साल भर तक सरा गाँव रात बिज्ज्वा ह्वे गे थौ पर कुनस च जु जयाड़ा अर नेगी तै यु रतजग्गा गाँव दिखे हो। हरेक तै भग्गु बाडा कूड़ौ पठळ चयेणा था,  पथरुं जरूरत छै अर सिंगार - बळिन्डूं आवश्यकता छै।  दिन मा तो यु काम नि ह्वे सकुद छौ तो हरेक मौ रात हि भग्गु बाडाअ कूड़ौ सफै मा लगीं राइ।
  अब जब कूड़ौ बेकार मलबा बच्युं च तो मूस -लुखंदरों मा डुण्डि कुर्याणो प्रतियोगिता चलणी रांद।
 फिर प्रवास्यूं भ्यूंळ -खड़िक कु काटल पर गढ़पुर वास्यूं मा जु रोज जुद्ध चलणु रौंद ुख पर केशव डोबरियाल या धर्मेंद्र नेगी कु मोबाइलौ की बोर्ड किलै नि चलदी भै ?
 जब बि गढ़पुर गाँव मा सोलर लाइट की स्कीम आंदि तो हरेक मौ अपण कुलदिबता ठौ मा पौंची जान्दि अर प्रार्थना करदी कि सोलर पोल हमर आस पास लग या नि लग पण हैंक ख्वाळो आस पास नि लगण चयेंद।  पता नि हमर साहित्यकारों तै या जळथमारी किलै नि दिखेंदी ह्वेलि ? जयाड़ा जी ही जबाब देला सैत।
गढ़पुर का गाँव वळ इनि घोर प्रतिश्पर्धी , चिंताग्रस्त , कम्पीटीटिव जिंदगी जीणा छन अर हम साहित्यकार टाइप करणा छंवां बल गाँव मा शांति च।  कख च शांति ? जरा बथावदि जी मै तै , ऊँ तै , सरा दुन्या तैं।

-
 -
Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India , 6  /6/ 2017
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल हौंस , हौंसारथ , खिकताट , व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                         Government Forest in Garhwal 
-
                            British Administration in Garhwal   -107
       -
History of British Rule/Administration over Kumaun and Garhwal (1815-1947) -124
-
 
            History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -961
-
                              By: Bhishma Kukreti (History Student)
-
     British government appointed Major Pearson as In charge of Kumaon Forest Division in 1868. However, Pearson did not change in Ramsey methods for managing forests of Garhwal and Kumaon.
  Government decided boundaries of Kumaon Bhabhar forest in 1877.
 Captain Road administrated the forests of Garhwal and Bhabhar for 1854-1858.
  Before, the above time, Britishers offered Pataladun forest contract to Padma Singh for Rs 2750 annually for twenty years. In 1863, government became alert for Padma Singh harming the forests. Patalidun forests were the topest quality forests among forests from Yamuna to Sharda rivers. In 1863, by paying 15000 to Padma Singh, government took Patalidun forests in its hand. The government transferred Patlidun forests from Bijnor division to Garhwal division. However, toll tax collection for Khoh Ravie region was kept under Bijnor. Government established posts for collection tax in Patalidun and Kotalidun. There was income increase and government spent money for road construction and other forest development activities.
 Captain road did not do anything for forest conservation. Captain Road increased forest cutting. Captain Raod constructed a wood cutting machine (through water) . However, the ater could not reach to the said site and machine was idle there for many years.

-
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 6/6/2017
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -962
-
*** History of British Rule/Administration over British Garhwal (Pauri, Rudraprayag, and Chamoli1815-1947) to be continued in next chapter
-
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX   
References 
 1-Shiv Prasad Dabral ‘Charan’, Uttarakhand ka Itihas, Part -7 Garhwal par British -Shasan, part -1, page- 287-312
 2- Webber T.W.  , 1902, Forest of upper India and their inhabitants 
Xx
 
History of British Rule, Administration , Policies, Revenue system,  over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule , Administration , Policies Revenue system  over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Dehradun , Champawat Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule, Administration, Policies, ,Revenue system  over Bageshwar  Kumaon, Uttarakhand ;
History of British Rule, Administration, Policies, Revenue system over Haridwar, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;   

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

 काला तीतर
--
Black Francolin (Francolinus francolinus ) Kala teetar
-

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -21

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 21 )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-

34 सेंटीमीटर तीतर एक सामन्य चिड़िया है जो गढ़वाल के दक्षिण  में खेतों , घास के जंगलों में पायी जाती है। नर तीतर का मुंह काले रंग का होता है जिसके गले व कान पर सफेद चक्कत्ते होते हैं। पिछ्ला भाग पंख सुनहरे काले भूरे होते हैं।  पूँछ काली किन्तु सफेद रेखाएं लिए होती है। नर तीतर के भूरे -लाल से लाल रंग के पैर  होते हैं।
मादा तीतर भूरी होती हैं और शहतूत रंग की गर्दन होती है।
टीक टीक की आवाज निकलते हैं।
-
सर्वाधिकार @सुरक्षित , लेखक व भौगोलिक अन्वेषक 



Birds of Pauri Garhwal, Birds of  block, Pauri Garhwal , Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kot block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Kaljikhal block, Pauri Garhwal ; Birds of Dhangu (Dwarikhal)  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Jahrikhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ;Birds of  Ekeshwar block, Pauri Garhwal ;  Birds of  Pauri block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Pabau , Pabo  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Rikhanikhal  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Bironkhal block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya  ; Birds of Yamkeshwar  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Naninidanda  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Dugadda block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of  Pokhara block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Birds of Khirsu  block, Pauri Garhwal Uttarakhand Himalaya; Bird watchers Guide Uttarakhand , Himalaya; Bird watchers Guide Garhwal, Uttarakhand , Himalaya ; Bird watching Places in Pauri Garhwal, Himalaya, Uttarakhand  , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya , Birding  Garhwal, Uttarakhand Himalaya ,Birding Dehradun garhwal, Birding Dehradun Shivalik, Himaalya
गढ़वाल ,  चिड़ियाएं , उत्तराखंड , चिड़ियाएं , हिमालय  चिड़ियाएं , पौड़ी गढ़वाल चिड़ियाएं  , उत्तराखंड चिड़ियाएं  , हिमालय चिड़ियाएं , उत्तर भारतीय चिड़ियाएं , दक्षिण एशिया चिड़ियाएं
--
 

Thanking You with regards

B.C.Kukreti


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1



Best  Harmless Garhwali Literature Humor , Jokes  ;  Garhwali Literature Comedy Skits  , Jokes  ; Garhwali Literature  Satire , Jokes ;  Garhwali Wit Literature  ,  satirical essays , Jokes  ;  Garhwali Sarcasm Literature , Jokes  ;  Garhwali Skits Literature  , Jokes  ;  Garhwali Vyangya   , Jokes   ;  Garhwali Hasya , Jokes   ; गढ़वाली हास्य , व्यंग्य,  गढ़वाली जोक्स
-
हैलो ! हैलो ! पौड़ीम गणेश गणि का कुत्तान नरेंद्र कठैत का चौक  मा टट्टि कर दे 
-
  चबोड़ , चखन्यौ , ककड़ाट  :::   भीष्म कुकरेती   
-
सम्पादक - हैलो , हैलो , भीषम जी ! अबि तलक तुमर व्यंग्य नि आई भाई , क्या ह्वाई ? किलै देर ह्वाई ?
मि - सॉरी सॉरी जी बस पूर हूण इ वाळ च जी।
सम्पादक -आज क्यां पर लिखणा छाओ ?
मि -मेरी बिरळिन ट्वाइलेट मा टट्टी कर दे। 
सम्पादक -शिट्ट ! शिट्ट! आज बि टट्टि पर कॉलम ?
मि -सच्ची।  आज मेरि बिरळिन ट्वाइलेट मा टट्टी कार जी।
सम्पादक -शिट्ट ! शिट्ट!  अरे बिरळिन ट्वाइलेट मा टट्टी नि करण थौ त कख झाड़ा -पिशाब करण छौ।  शिट !
मि - मि बि गणेश गणि तरां भौत सफै पसंद छौं तो  नियम से मि अपण बिरळि तैं रोड पर लिजान्दु अर रोड मा झाड़ा करांदु।  अपण ड्यारो जगा अपण पेट्सों तै झाड़ा कराणो सार्वजनिक स्थान सही जगा छन।
सम्पादक -ह्यां पर आज क्या आग लग जु तुम फिर से टट्टी पेशाबौ  पैंथर पौड़ी गेवां।
मि -पता नी क्या व्हाई धौं ! बिरळिन सुबेर सुबेर इ स्टैंडिंग ट्वाइलेट मा कमोड का सीट मा इ पितका कर देन।
सम्पादक -ह्यां पर तुमर बिरळिन तुमर ट्वाइलेट मा ट्वाइलेट कार तो तुम पाठकों तै किलै शिट परोसणा छंवां। चार दिन से तुम टट्टी पिशाब से ही अखबार खराब करणा छंवां।
मि -नै नै आजक ट्वाइलेट हौर दिनों का ट्वाइलेट से कुछ अलग च , बिगळी ट्वाइलेट च। 
सम्पादक (गुस्सा मा ) -क्या अलग च।  परसि तुमन ल्याख बल महान गढ़वाली कवि हरीश जुयाल अबि बि पुंगडों मा झाड़ा करणो जांद  जब कि ग्राम पंचैत से जुयालन ठम बारा हजार पैलि ठमकै आलिन।
मि -हाँ पर वे लेख मा ट्वाइलेट से अधिक झाड़ा जांद जांद पेट की मरोड़ , कविता आणै जबरदस्त मरोड़ अर पूठों पर झीस , काण्ड पुडणो व्यथा कथा छै जी।
सम्पादक -शिट्ट ! शिट्ट! शुरवात दस्त से शुरू ह्वे अर अंत बि गुवालोट से।  छी !छी।
मि -पाठकों तै घीण मा बि हास्य -व्यंग्य तो दिखे कि ना कि हजारों ट्वाइलेट बि ऐ जैन खुले मा शौच करणै आदत नि जांदी। 
सम्पादक -अर परसि बि तुमन पाठकों समिण टट्टी ही धार।  बिचारा पाठक !
मि -नै नै परसि तो मदन डुकलाण अर देवेंद्र जोशी का कुत्ता गलती से लोकेश नवानी का गेट का समिण टट्टी करणा जयां छा। टट्टी  से अधिक छ्वीं तो गढ़वाली साहित्यकारों मध्य गुटबंदी से गढ़वाली साहित्य मा प्रतियोगिता से फायदा पर ही जोर छौ। टट्टी का बहाना मीन सिद्ध कार बल साहित्यकारों मध्य  प्रतियोगिता आवश्यक च जां से गढ़वाली साहित्य कम्पीटीटिव ह्वावो।
सम्पादक -शिट्ट ! शिट्ट! नितरसि बि तुमन पौड़ी का सीन दिखै कि  गणेश गणि का कुत्ता बिचर नरेंद्र कठैत का साफ़ चौक मा टट्टी पिशाब करिक चली गे।  नरेंद्र कठैत तै त बुरु नि लग पर श्रीनगर मा शैलेन्द्र जोशी अर देहरादून मा ठुल्ला  साहित्यकार श्री भगवती प्रसाद नौटियाल जी तै बुरु लग गे।  नौटियाल जीन गणेश गणि कुण विरोध मा पोस्ट कार्ड भेजी दे तो शैलेन्द्र जोशीन व्हाट्सएप मा विरोध मा उधम मचै दे। शिट्ट ! शिट्ट!
मि -शिट्ट ना जी फिट ब्वालो। मीन हौंस इ हौंस मा ट्वाइलेट का बहाना साहित्यकारों तै हिदैत , संदेश दे कि हरेक लेखक का पास  प्रशंसक , Evangelists (देवदूत , प्रचारक ) हूण इ चएंदन। 
सम्पादक -यार गुवाण की जगा सुगंध से बि त सन्देश दिए सक्यांद कि ना ?
मि -यां पर भोळ कुछ सोचुल।  आज तो पाठकों तै बिरळि ट्वायलेट से ही संतोष करण पोड़ल।
सम्पादक -शिट्ट ! शिट्ट!  आज बि शिट्ट से संदेश कि कृपया सार्वजनिक स्थानों में अपने घरेलु पशुओं से ट्वाइलेट न करावें ।

 -
Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,  7/6/ 2017
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल हौंस , हौंसारथ , खिकताट , व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes 

Thanking You .
Jaspur Ka Kukreti

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22