Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 724043 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Dr. Umesh Chamola: Multidimensional Creative 
(Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part – 167 A)
  By: Bhishma Kukreti
  Dr Umesh Chamola is multidimensional literature creative. Dr. Chamola is Garhwali novelist, lyricist, poet and writes poetry for children. Dr Umesh Chamola also collects and publishes Garhwali folk tales.
  Dr Umesh Chamola was born in 1973, in Kaushalpur village of Rudraprayag district. Dr. Chamola is post graduate and is educationist.
   Dr. Chamola published following Garhwali books till date –
Umal (Long Poetry)
Pathyala (Lyric collection)
Nantino Sajoli (25  Children poems in Garhwali
Padwa Bald (Satirical poetry collection)
Nirbiju (Novel)
Kachaki (Novel)
Buddev ki suno (Garhwali Drama )
Dr. Umesh created literature in Hindi too
 The above books show that Umesh has varied subjects and style in his stock. He writes from environment to children as far as subject is concern. His words, sentences or narration are simple and Chamola uses common Garhwali figures of speeches.
 The following two poems will prove his multidimensional style and subjects in his poetries.
बरखा मा धड़ -धड़ –धड़, धड़खि पहाड़।
 


चुप हुयूँ रे पहाड़,
'विकास का नौ पर मनखी लाटी अक्कल
कबि कबि बुनू भी रे पहाड़
पर कैन सूणी नी
कबरि तलक सरदु ?
भितर तलक हिली पहाड़।
विकास का नौं पर
हथ्वड़ा घौणे की चोट
नि सै सकी पहाड़,
बरखा मा धड़ -धड़ -धड़
धड़खि पहाड़।
धड़कण त बहानो छौ
यन करी मनखी तैं
भौत कुछ बिंगाण चांदू छौ पहाड़

तौंकि बग्वाळ  (
-
 
सि बग्वाळ  मनोन्दन
बिंडी दों ,
कबि महँगे कु बम फोड़ी ,
आम मनखि कि
कमर तोड़ी ,
सि कबि पोट्गों कि
आग तैँ सुलगोंदन ,
कबि जिकुडा तैं
पेट्रोल से जंगोदन ;
सि बीच बीच मा
ज्यू तैँ पिथोन वलि
छ्वीं बातों कि
फुलझड़ि भी छोड़दन ,
मनख्यों का हड्गों का
भैला बणैक भी
खेलदन सि



Copyright@ Bhishma Kukreti, 2017
-
चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;

-
History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Tehri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Pauri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History  Garhwali poems from Haridwar ;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                               Working Plans in  Resettlement of Garhwal Forests

                             British Administration in Garhwal   -121
       -
History of British Rule/Administration over Kumaun and Garhwal (1815-1947) -138
-
 
            History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -975
-
                              By: Bhishma Kukreti (History Student)

     Deputy Conservator used to manage Ganga Ji Forest Division. His office for summer was in Lansdowne and in winter when forest cutting season used to start,  it was in Kotdwara. Government divided Ganga Forest division into 7 ranges and rangers or deputy rangers used to supervise forest ranges.
   In 1887, officials prepared a exploitation plan or working plan for the above forests. T.B.Bryant prepared working plan for Palain and Kotaridun forests in 1890.  T.B. Byant was provided for preparation working plan for Ganga Forest Division barring Lansdowne range.
  Bryant divided forests into four classes as per economic indexes-
1-A Grade forest – Those forests were full of mature Sal trees as Palain range. He prepared a selection method for selecting, and cutting the trees.
2-Second Grade Forests- There was shortage of tress suitable for furniture in those forests. Such forests were in Gohari, Udaypur, Kotari and Sona River regions. Only those forests were selected for cutting trees where useful trees were in abundance.
3-Third Grade Forests- In those forests, Shisam trees were selected and those cut trees could be flowed at the time of flooding. It was planned that such forests should be cut at the intervals of twenty year. Some trees were to be left for seedlings etc.
4-Fourth Grade Forests- No cutting to be carried out as those were non economical by many senses.

-
XX   
References 
1-Shiv Prasad Dabral ‘Charan’, Uttarakhand ka Itihas, Part -7 Garhwal par British -Shasan, part -1, page- 287-312
 2- Walton Garhwal Gazetteer pages 11-15


Xx

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 25/6/2017
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -976
-
*** History of British Rule/Administration over British Garhwal (Pauri, Rudraprayag, and Chamoli1815-1947) to be continued in next chapter
-
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
 
Forest settlement , History of British Rule, Administration , Policies, Revenue system,  over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement , History of British Rule , Administration , Policies Revenue system  over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Forest settlement ,  History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Dehradun , Champawat Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule, Administration, Policies, ,Revenue system  over Bageshwar  Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement ,
History of British Rule, Forest settlement ,  Administration, Policies, Revenue system over Haridwar, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;   Forest settlement ,



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

Interview with Garhwali Poet Dharmendra Negi by Bhishma Kukreti
-
गढ़वाली कवि श्री धर्मेंद्र नेगी के अपने  बारे में  कुछ विचार (लिखाभेंट /इंटरव्यू द्वारा )
-
(Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part - 165)
( गढ़वाली कविता  क्रमगत इतिहास  भाग -  165 )

-
नाम- धर्मेन्द्रसिंह नेगी
गाँव- चुराणी, रिखणीखाळ

-
पट्टी- इड़ियाकोट मल्ला
जिला- पौड़ी गढ़वाल
वर्तमान पता- स.अ., रा.पू.मा.वि.- जगदेई, पत्रालय- गौलीखाळ, नैनीडांडा पौड़ी गढ़वाल
जन्मतिथि- 19-06-1975
जन्मस्थान -ग्राम चुराणी, Rithakhal Pauri Garhwal
[     साहित्यिक ब्योरा- मेरी अज्यूं तक एक बाल उपयोगी पुस्तक कथा- चित्र- गीत "सिकासेरी" प्रकाशित ह्वेयीं छ अर कथा -चित्र -गीत  "तीलू बाखरी " अर "वीर बाळातीलू रौतेळी " व छ्वट्टी छ्वट्टी बाल कविताओं की बाल पोथी प्रकाशनाधीन छन /
यांका अलावा कविता, कहानी, नाटक ,एकांकी आदि भी लिखीं छन / कुछ नाटकों को मंचन विद्यार्थियों द्वारा स्कूल का समारोह मा करेगे / कई पत्र पत्रिकाओं मा लेख अर कविता छपेणी रौन्दन /
सौभाग्य से उत्तराखण्ड का प्रतिष्ठित साहित्यकारों का दगड़ी मंचों मा कविता पाठ को सुअवसर भी मिलणूं रैन्द /                       
      : समीक्षकों की राय- मेरा लेख अर कविताओं तैं जौं भी पाठकौं न पैढ़ी अर सूणी सब्यूंन भली भली सलाह देनी अर पीठ भी थपथपैइ / जब भी क्वी वरिष्ठ साहित्यकार अपणी सौसलाह देन्दन ता भौत भलु लगद अर भौत कुछ सिखणा को भी मिलद / नै छ्वाळी का लिख्वारों का वास्ता अड़ंदरौं का रूप मा वरिष्ठ साहित्यकारों को होणू भौत जरूरी छ /                       
             : कविता क्षेत्र मा आणौ कारण -  स्कुल्या दिनौ मा ही पिताजी का दगड़ा गढ़वाली साहित्य पढ़णौ चस्का लगिगे छौ | आकाशवाणी नजीवाबाद अर लखनऊ बिटि प्रसारित होण वला गढ़वाली अर कुमाऊंनी कार्यक्रमों का हम नियमित श्रोता छया | स्कुल्या दिनों मा ही लिखणौ  शौक लगिगे छौ | कौप्यूं का पिछनै का पेज मा लेखिकी दगड़्यों तैं सुणाई वाहवाई लूटी अर फिर फाड़िकी फेंकी दे |  नौकरी पर आणा बाद ब्यो ह्वेगे अपणी नै -नै ब्योली तैं भी अपणी कविता सुणैनी |वीन बोली जब तुम लिखदा छयॉ ता यूंको संकलन किलै नि करदा | मिन बोली संकलन कौरि मिन क्या करण ? कौन से मिन क्वी किताब छपवाण | वीन स्वयं मेरी रचनाओं तैं संकलन करणौ जिम्मा ले | एक बार विभागीय प्रशिक्षणा दौरान डायट चड़ीगाँव मा भैजी गिरीश सुन्दरियाल जी अर हरीश जुयाल जी से भेंट ह्वे साहित्यिक चर्चा परिचर्चा  दौरान मिन भी अपणी रचना वूंतैं सुणैनी | वून रचनाओं की तारीफ कैरी अर लिखदा रैणा की अर रचनाओं तैं संकलित करणै सलाह दे | बस वी मेरो जीवनौ टर्निंग प्वाइन्ट छयो | आज अपणी रचनाओं तैं जब सोशियल मीडिया पर पोस्ट करदू ता पाठकों द्वारा भौत भला भला सुझाव ,  कमेन्ट्स अर लाइक मिलदन त औरि लिखणै हिकमत मिलदा |                       
                  रचनाओं पर कव्यूं को प्रभाव- मेरी रचनाओं पर कौं कव्यूं को प्रभाव छ यु त मि नि बतै सकदू हाँ मेरी रचनाओं का पाठक अर श्रोता जरूर यीं बात तैं बींगि सकदन अर  बतै सकदन |
  जख तक गढ़वाली साहित्यकारों का साहित्यै बात छ मितैं कन्हैयालाल डंडरियाल जी , निर्मोही जी, गोविन्द चातक जी , सायर साहब, अयाळ जी,ललित केसवान जी ,नरेन्द्रसिंह नेगी जी, देवेन्द्र जोशी जी, छिपड़ु दा ,नेत्रसिंह असवाल जी, भीष्म कुकरेती जी(सोशियल मीडिया पर), मदनमोहन डुकलाण जी, नरेन्द्र कठैत जी,वीरेन्द्र पंवार जी , गणी भैजी,  गिरीश सुन्दरियाल जी, हरीश जुयाल जी , जगमोहन बिष्ट जी को गढ़वाली मा लिख्यूं साहित्य भौत उत्कृष्ट अर  प्रेरक लगदा | कती बार पैढ़ी की भी ज्यू नि भुरेन्दो | यूंका साहित्य की जरा भी लसाक मैमा ऐजाव ता मी अपणो धनभाग  समझुलु  |                         भौतिक संसाधनों को महत्व - टेबल,  खुर्सी को त मैं ज्यादा महत्व नी समझदो | हाँ  पेन , नोटबुक अर इकुलांसौ  साहित्यकारा जीवन मा भौत महत्व छ |
परिस्थिति का अनुसार लिखणा का वास्ता पेन, पेन्सिल , मोबाइल या कम्प्यूटरौ इस्तेमाल करदो |
कागज कनी भी मिलजो लेखिदिन्दो | हाँ रफ कॉपी मा लिखणमा भौत आनन्द औन्द | लेखा अर पसन्द नी औ त कागज चीरीकी  फुन्ड धोलिद्यो  |
शिक्षक होणा कारण अब पेन अर पॉकेट डायरी जेब मा रखणै आदत सी ह्वेगे |

कैबेरी क्वी विचार मन मा ऐ जाव अर नोट करणा को ज्यू नी ब्वनों ता मोबाइल मा वूं पंगत्यों तैं रिकॉर्ड कैरी देन्दो अर घौर मा ऐकी फुरसत से फिर फेयर कैरी देन्दो /
हाँ कतगै दौं भौत ज्यादा अलगस ह्वे जान्द अर मन मा अयॉ विचारों तैं ना ता नोट करेन्दो अर ना रिकॉर्ड / मन बोद कनु नी रालु घौर पौंछद पौंछद तक  याद अर घौर मा ऐकी जब पंगती याद नी औन्दी ता अफु फरै भौत गुस्सा औन्द तब /                       
      : अपणी रचनाओं तैं रिवाइज करणै जखतक बात छ मैं तैं अपणी  कविता याद ता ह्वे जान्द पर व ज्यादा दिनों तक याद नी रौन्दी | यां मामला मा मिन गिरीश सुन्दरियाल भैजी से ज्यादा याद रखण वलो क्वी नी देखी वूंतैं अपणी त ह्वे ह्वे वांका अलावा सब्बि प्रसिद्ध गढ़वाली साहित्यकारों की रचना भी याद रैन्दन |                       
    कविता की वर्कशॉप - मेरो मनणो यो छ की कविता जिकुड़ा बिटि उपजद , पर हाँ जु भी हम लिखदा छां वु अगर एक फौरमेट मा हो ता औरि भी दमदार अर मजेदार ह्वे जान्द | इलैई नै छ्वाळी  लिख्वारों  वास्ता कविता ही ना साहित्यै  हर विधा की वर्कशॉप आयोजित करे जाण चैन्दी | जैमा वरिष्ठ साहित्यकारो तैं ऐक्सपर्ट अर मास्टर ट्रेनर का रूप मा आमन्त्रित करे जाण चैन्द |  अब तक लिख्यूं सब्बी उत्तराखण्डी भाषाओं साहित्य वख उपलब्ध होण चयेन्द |
 मैंतै भी अज्यूं तक यनि वर्कशॉप मा शामिल हूणौ सुअवसर नि मिली अगर भविष्य मा कभी  मिललो ता मी जरूर शामिल होणौ प्रयास करलो |
=
=
Copyright@ Bhishma Kukreti, 2017
-
चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;

-
History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Tehri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Pauri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History  Garhwali poems from Haridwar ;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
    Dharmendra Negi: One of the most Promising Garhwali poets 
-                   
 (Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part - 165)
( गढ़वाली कविता  क्रमगत इतिहास  भाग -  165 )

  By: Bhishma Kukreti
-
  Dharmendra Negi is one of the promising poets of Garhwali language. Dharmendra Negi was born in Churani village of Rikhanikhal block of Pauri Garhwal Uttarakhand in 1975. Dharmendra preferred joining education profession.
      Dharmendra Negi published about 20 poems in various publications. Dharmendra posted more than 80 new poems in online media at various sites. Readers, children and critics appreciated his children story with sketches ‘Sikasauri’.
   Dharmendra created poetries, Ghazels and free verses on various subjects as society, education, and political value deterioration, falseness in modern society, environment protection, routine Garhwal life and pain of migration. His ways of illustrating Garhwal geographical images is different and it is because of his uses of metaphoric methods.
Dharmendra Negi created poems of inspirational nature, serious, satirical and humorous.
           Senior poet and Editor Madan Duklan stated that Dharmendra Negi is capable of tackling big idea and successfully conveying his views to the readers.
    A renowned poetry critic Dr. Manju Dhoundiyal appreciated for his words choices for creating free poems, Ghazels or lyrics and appreciated his creating desired images by his proverbs, folk sayings and conventional as well as newer symbols.
    Famous Garhwali Humorist Harish Juyal says that Dharmendra creates perfect emotions and intellectual emotional reactions and that could be felt among audience when he reads his poems before audience.
 His uses of proverbs in his verses is appreciated by many critics as –
१ पकयां चखलों तैं हवा मा उड़ै दिन्दन उडाण वळा

२ ढंडि क माछौ तैं डाळों मा चढै़  दिन्दन चढ़ाण वळा

३ हैंसै- हैंसै की भि कतगै दौं त रुवै दिन्दन रुवाड़ वळा

४. रौतौं बळ्द मोरि दिदौ अपणि खुशिन

५ कर्यां- धर्यां मा मोळ -माटु छोळि दिन्दन छ्वळण वळा

६ मारि- बांधिऽ  मुसळमान भि बणै दिन्दन बणाण वळा

७ पड़म- पड़म कुबथा बोली भि जुते दिन्दन जुत्याण वळा
   In private conversation, famous Garhwali critic Virendra Panwar sees high promises from Dharmendra Negi in Garhwali poetry world.


हम सैणs का गोर भ्याल हकै सकदां


-
हम सैणs का गोर भ्याल हकै सकदां
हम गौं कि द्वी सार्यूं गोर चरै सकदां
हम कैका भि पुंगड़ा को वाडु सरै सकदां
हम खास भयों मा भी लड़ै करै सकदां
किलैकि हम आजाद छां, किलैकि हम निरदुन्द छां
हम गौं का नवळौं मा मैणु छोलि सकदां
हम कैका भि डाळिकि नारंगी चोळि सकदां
हम कैका भी खल्यॉण मा दैं फोळि सकदां
हम कैखुणै,कखिम भी कुछ भी बोलि सकदां
किलैकि हम आजाद छां, किलैकि हम निरदुन्द छां
हम कैकि भि कूड़ि फरै बुजिना खे सकदां
हम अपणि बांठि खैकि हैंककि हते सकदां
हम कैकि भि कूड़ि अर छनुड़ि घंटे सकदां
हम कैका भि कान्धाउन्द झुंटे सकदां
किलैकि हम आजाद छां, किलैकि हम निरदुन्द छां
हम कल्यो खैकि कंडा भ्यालुन्द लमडै सकदां
हम बैलि भैंस्यों तैं लैन्दि बतैकि बेचि सकदां
हम कैकs भि मुंड कि लटुळ्यों तैं झमडै सकदां
हम खुटि अलगैकि बडु़ आदिम बणि सकदां
किलैकि हम आजाद छां किलैकि हम निरदुन्द छां
हम कैका बण्यॉ काम मा भांचि मारि सकदां
हम उकाल काटिकि सरपट भाजि भि सकदां
हम कैका भी तैकs मा अपणि भूड़ि तैलि सकदां
हम कैखुणैं भी कखिम भी बौंळि बिटै सकदां
किलैकि हम आजाद छां किलैकि हम निरदुन्द छां
हम जळड़ा घाम लगाण मा माहिर छां
हम हैंकका नौकि संगरांद बजाणका उस्ताद छां
हम हैंककि कुटीं घाण मा बणदा झट पर्वाण छां
हम भैरा खुणि बिर् वळि अर भितरा खुणि ढिराक छां
किलैकि हम आजाद छां किलैकि हम निरदुन्द छां
आप सब्यूं तैं आजादी कि भौत-भौत शुभकामना
=

" छोड़ि दे "
-
रूणु गंगजाणु छोड़़ि दे
आँखा मळकाणु छोड़ि दे
उंठड़ि उफार ब्वलणु सीख
गिच्चु पळकाणु छोड़ि दे
स्यूं सांसु कैर हिकमत दिखौ
दगड़्या घबराणु छोड़ि दे
घ्वीड़-काखड़ सि मार उदाक
कौंपणु थथराणु छोड़ि दे
सर-सर कै हिट,अबेर नि कैर
घुमका लगाणु छोड़ि दे
बांठु अपणु हत्यो रै 'खुदेड़'
मंगणु , टपराणु छोड़ि दे

Copyright@ Bhishma Kukreti, 2017
-
चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;

-
History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Tehri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Pauri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History  Garhwali poems from Haridwar ;






Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

थ्री चियर्स फॉर बेगैरत  , बेशरम , शमलेस चीफ मिनिस्टर ! 

 झूठिस्तान  रिपोर्टर -भीष्म कुकरेती 

             कल मुंबई के सात सितारा होटल में शराब निर्माता संघ का वार्षिक उत्स्व था जिसमे शराब विक्रेताओं को की इनाम दिए गए।  कुछ पारितोषिक इस प्रकार थे।
 सर्वपर्थम पारितोषिक है 'कैच देम यंग ' जो  दिया जा रहा  है सभी प्रदेशों के आबकारी अधिकारियों को जो स्कूल व कॉलेजों के सामने  व बिलकुल पास शराब की दुकानें , होटल खोलने के लाइसेंसलज्जाहीन होकर  देते हैं।  हमें नाज है उन भूतपूर्व  घूसखोर अधिकारीयों पर जिन्होंने मुंबई के जोगेश्वरी में इस्माइल कॉलेज के ठीक सामने एक विदेशी-देसी  दारु की दूकान , ठीक सामने व कॉलेज की दिवार से सटी जगह में बार रेस्टोंरेंट खोलने की परमिशन दी।  थ्री चियर्स फॉर कैच दैम यंग अवार्डीज।
              'नियमों की धज्जी उड़ाओ ' के लिए लाखों अभ्यार्थी थे किन्तु प्रोत्साहन हेतु सभी पारितोषिक बिहार के शराब माफिया व सरकारी अधिकारियों को दिया जाता है। कालू यादव उर्फ़ चक्कूसे छील  दूंगा  इन परितोषिकों को लेंगे।
        'कंट्री लिकर इन ट्यूब' का अवार्ड मुंबई के खूंखार मुर्गी चोर उर्फ़ काणिया को दिया जाता है।
     'आजीवन निर्लज्ज पारितोषिक' हर साल की तरह भी गुजरात के अवैध  शराब के सभी विक्रेताओं   को दिया जा रहा है जिन्होंने शराबबंदी का हर वक्त मजाक उड़ाया।  'क़ानून मेरी जूती से ' का पारितोषिक भी गुजरात के अधिकारियों को दिया जा रहा है जिनके सहयोग से गुजरात में होम डिलीवरी सिस्टम से सालों से अवैध शराब  कारोबार चल रहा है।
  'पुलिस पटाओ , 'पुलिस को धमकाओ' , 'घुस खाओ और पिलाओ' आदि पारितोषिक लेने सभी मंच से अपने आप आएं और अपनी मर्जी से अवार्ड ले जाएँ।
     और हर साल की तरह जिस पारितोषिक को लेने सभी सफेदपोश नेता, मंत्री , संतरी ललायत रहते हैं और वह  इनाम है - 'अभिनव दारु विक्रेता' ... याने 'इन्नोवेटिव लिकर सेलर ' . जैसे कि आप सब जानते हैं कि यह पारितोषिक सबसे बेशरम , बिलंच व लज्जाहीन व्यक्ति को दिया जाता है।
    आपको पता है कि सुप्रीम कोर्ट के आदेश से सभी राज्यों में हाई वे  का आस पास शराब बेचना या बार बंद करना पड़ा और उत्तराखंड में स्त्रियों द्वारा दारुबंदी आंदोलन में शराब की दुकानों को बड़ी हानि पंहुचायी जा रही थी।  हम लालचियों का धंधा ठप्प पड़ गया  था।  तब आये शराब निर्माताओं के चेहते , शराबियों  के पालनहार , बेशर्मों के बादशाह -उत्तराखंड सरकार !
  शराब बेचने के प्रबल समर्थक उत्तराखंड सरकार ने एक अभिनव तरीका निकाला। उत्तराखंड सरकार ने  शराब को मोबाइल वैन से बेचने का फैसला लिया और इससे सभी कानूनों की धज्जी भी उड़ गयी और हम मानव हन्ता , मानव कलंक , मानव भक्षियों का व्यापार भी खूब चलने लगा है। 
         इसलिए शराब निर्माताओं की ओर से सबसे शर्मनाक , लज्जाहीन , बेशर्म पारितोषिक 'अभिनव ब्योड़ा  विक्रेता' ... याने 'इन्नोवेटिव लिकर सेलर  पुरुष्कार उत्तराखंड के मुख्यमंत्री को दिया जा रहा है।
थ्री चियर्स फॉर बेगैरत, बेशरम , शमलेस चीफ मिनिस्टर ! 





Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम सत्य  नहीं  हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र  , स्थान सत्यता दिखाने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

     
             Forest Treasure of British Garhwal                 

                   British Administration in Garhwal   -122
       -
History of British Rule/Administration over Kumaun and Garhwal (1815-1947) -139
-
 
            History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -976
-
                              By: Bhishma Kukreti (History Student)

              The most prominent forest products were bamboos. Bamboos were contributing 50% forest revenues of Ganga division .  Bamboo forest of Gohari range was spread in large area. Gohari forest range was easily approachable. Therefore, there was sizable demand for Bamboo from Gohari range. Woods were flown through Ganga easily at cheap cost. There was demand for Sal, Shisam trees but those forests were already destroyed. Government constructed roads inside Ganga Division forests too.
   Road going through Ganga –Kotalidun –Saneh to Nazibabad and railway transport from Kotdwara were suitable transport medium. Delhi and Meerut traders were major wood buyers. The main depos for Garhwal forest produces were in Haridwar and Saneh. Nazibabad was also trading centre for Garhwal forest wood and Rurki was major consuming center for wood using in government factories.
       Government relaxed rules in Garhwal for villagers using forests. Garhwalis used to graze heir cattles in reserved forests and could take dry wood , branches felled on the ground. Villagers also used trees for their agriculture appliances making.

XX   
References 
1-Shiv Prasad Dabral ‘Charan’, Uttarakhand ka Itihas, Part -7 Garhwal par British -Shasan, part -1, page- 287-312
 2- Walton Garhwal Gazetteer pages 11-15


Xx

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 26/6/2017
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -977
-
*** History of British Rule/Administration over British Garhwal (Pauri, Rudraprayag, and Chamoli1815-1947) to be continued in next chapter
-
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
 
Forest settlement , History of British Rule, Administration , Policies, Revenue system,  over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement , History of British Rule , Administration , Policies Revenue system  over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Forest settlement ,  History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Dehradun , Champawat Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule, Administration, Policies, ,Revenue system  over Bageshwar  Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement ,
History of British Rule, Forest settlement ,  Administration, Policies, Revenue system over Haridwar, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;   Forest settlement ,


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
सुनील दत्त मैन्दोला :गढ़वाली कवि परिचय
-

गढ़वाल,उत्तराखंड,हिमालय से गढ़वाली कविता  क्रमगत इतिहास  भाग - 166 )   
(Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part - 166)
   Presented by By: Bhishma Kukreti
-

वर्तमान पता- लाजपतनगर, साहिबाबाद,गाजियाबाद

स्थाई- ग्राम  व पो०औ०-द्वारी,पट्टी-पैनो,वि०खण्ड-रिखणीखाल,पौडी गढवाल
जन्म -1977
शिक्षा-एम० ए०,बी०एड०,एम०एड०



प्रकाशित रचनाये-
   1-उद्गार (गढवाली कविता सँग्रह)
2-मेरे सपने(हिन्दी कविता सँग्रह)
3-पतझड (हिन्दी कहानी सँग्रह)

अप्रकाशित रचनाये-
  1-मेरी गाँणि(गढवाली कविता सँग्रह)
2-पँदेरी(गढवाली गीत सँग्रह)
3-यादो के झरोखे(हिन्दी कविताये)
4-श्री हरि(दैवीय रहस्य..हिन्दी मे)
5-चरचुर-बरबुर(गढवाली चुटकिले)
6-मधु(शेरो-शाँयरी हिन्दी मे)

प्रसारित गढवाली गीत-
1-गढवाली डिस्को भाँगडा(चित्रहार)

अप्रसारित गढवाली गीत-
 1-नै जमना क नै ठुमका(चित्रहार)

2-प्रधनी बौ(चित्रहार)

3-मेरी मैणा(चित्रहार)

4-कनि जि होलि(चित्रहार)

5-झण्डा चौक मा(चित्रहार)

6-बँदोरा बाँद(चित्रहार)

सम्मान एँव पुरस्कार- चन्द्र कुंवर बर्त्वाल साहित्य श्री सम्मान से अलँकृत(सन् 2016)

प्रसारण- मँदाकिनी की आवाज एफ०एम० रेडियो-90-8 से गढवाली कविताये प्रसारित एँव अन्य कई प्रतिष्ठित मँचो से कविगोष्ठियो मे काव्यपाठ

--

मि थैं  उड़ण द्यो   (शहरी घुटन दर्शाती कविता )
 
-

-
मि उड़ण चाणु छौं
झिंडी डांडी ठंडु बथौं म
ताकि म्यारा पंखुड़ा मिथे
आजादी अहसास दिलाला।
 
मि रळेण च्हाणो छौ
पहाड़ी त्वातों का बीच
जु कौणी , झंगोरू लय्या , क्वादु
आम -अमरुद , बन बनीका
बावन चीजी खन्दी
ताकि मिथैं अपणो का बीच
अपणु अहसास हो।
 
मि नि चांदु
शहरी तोता बणिs रौं
जु सदनि
ल्वाखरो पिंजड़ा पुटग
रुणाणु रैन्द ,फड़फड़ाणु रैंद
भैर उडणो को।
 मि उड़ण चाणु छौं
मि थैं  उड़ण द्यो
---------------

चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                               
Sunil Datt Maindola: A Multitalented Garhwali Poet
-
गढ़वाल,उत्तराखंड,हिमालय से गढ़वाली कविता  क्रमगत इतिहास  भाग - 166 )   
(Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part - 166)
  By: Bhishma Kukreti

       Sunil Datt Maindola is multitalented Garhwali creative.
            Sunil Datt Maindola was born in 1977 in Dwari village,  Rikhanikhal block of Pauri Garhwal.
   Sunil is post graduate and passed his master degree in education too.
    Sunil Maindola published Hindi poetry collection (mere Sapne) and Hindi Short Story collection (Patjhad).
  In Garhwali, Sunil Maindola has been pubslishing his poems in various periodicals and has published a poetry collection ‘Udgar’. His  poetry collection ‘Meri Gani’, lyric collection ‘ ‘Panderi’and jokes collection ‘Charchur-Barbur’ are under publication.
  Sunil Datt Maindola   also released a couple of video cassettes.
 Maindola also relayed 9 Garhwali pomes through FM Radio 90-8.
  Sunil used varied subjects as social cultural deterioration, nature images, love, and interpersonal relationship, political and administrative corruption in Garhwal, pain and suffering of migrated Garhwalis and suffocation in urban life.
  Sunil Datt prefers lyrical poems and there is always rhythm in his each poem. Maindola is expert of creating Garhwal images through his poems. Sunil uses simple Garhwali words (usually with Salani dialects) and does not hesitate using Hindi words.
   Poetry critic Dr. Manju Dhoundiyal appreciated his lyrical poems. A Garhwali lyric lover Indu Devrani also appreciated his uses of simple words that non Garhwali ( Indu is Kumauni) readers could easily understands his modern poems. Anand Singh Rawat (Paino , Salan)  a Garhwali poetry lover also appreciated his uses of common symbols from Garhwal.
      Sunil got a couple of awards for his creativity as  Chandrakunwar Barwal Sahitya Shri award.
         
मि थैं  उड़ण द्यो   (शहरी घुटन दर्शाती कविता )

-

-
मि उड़ण चाणु छौं
झिंडी डांडी ठंडु बथौं म
ताकि म्यारा पंखुड़ा मिथे
आजादी अहसास दिलाला।

मि रळेण च्हाणो छौ
पहाड़ी त्वातों का बीच
जु कौणी , झंगोरू लय्या , क्वादु
आम -अमरुद , बन बनीका
बावन चीजी खन्दी
ताकि मिथैं अपणो का बीच
अपणु अहसास हो।

मि नि चांदु
शहरी तोता बणिs रौं
जु सदनि
ल्वाखरो पिंजड़ा पुटग
रुणाणु रैन्द ,फड़फड़ाणु रैंद
भैर उडणो को।
 मि उड़ण चाणु छौं
मि थैं  उड़ण द्यो
----------------------------
हमरी आस -
-

त्वेकुु माया जोडियाल
अर पंखुडी-पुच्छडि बि
लगी गेनी त्वेफर
अब त फुरर उडी जैलु तू
म्यारू लाटा दूर परदेस तू
बणैलि एक नै घोल
बसैलि अपणी छ्वटी सि दुन्या
तु बिअास लेकि
फेर कु पुछद ब्वे- बुबा थै
कु द्यखद पुरण कूडि थै
जैका डिंडयल ,चौक फुण्ड
खितगुणू  हैंसणो रैन्द छै बचपन
यांकु दोष त्यारू बि नीच
इन त  जुग-जुग बिटै
चलणी रीति च
पर,
इतगा त याद रखी
हमरी साँखी छै तू
हमरी अाँखी छै तू
हौर
हमरी जिकुडी काख माया छै तू !
तन कि दूरी भले  जै
पर मन कि दूरी न हूण  दे  तू
याद रखी आज जन तू
अपुण भविष्य बणाणि छै
हमरू बि उनि भविष्य छै तू
बुरा दिनों  कि लाचारी म
हमरी एक आस छै तू
एक सांस छै तू
हमरू मन म हुंयूं च घंघतोल
त्वे कनक्वे बिंगौंला
अपणि मन कि बात
यो माया को पहिय्यां
कतगा तेज घुमणो यल्यूं च
ब्यटा रे ,
भोल जब तू चलि जैलु
अपणि नौकरी फर परदेस
तब हमन
घुघती सी खुदेणू रैण दिन-रात
टपराणी रैलि मयलि आँखी
तेरी सकल-सूरत द्यखण को !
ब्यटा,
जौंकि सच्ची सरधा रैद
अपणा ब्वे-बाबु खुणै
वूंकि अौलाद झुल्दा-फुल्दा हून्द
जा म्यारू लाटा
अपणि नौकरी फर
पर,
ज्वानि कि उमंग मा
भूली न जै हमुथै
अरे एक दिन त्वेन बि
हमुमैं त अाण !!

Copyright@ Bhishma Kukreti, 2017
-
चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;

-
History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Tehri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Pauri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History  Garhwali poems from Haridwar ;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
              Garhwal Forest Division in British Garhwal                 

                   British Administration in Garhwal   -123
       -
History of British Rule/Administration over Kumaun and Garhwal (1815-1947) -139
-
 
            History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -976
-
                              By: Bhishma Kukreti (History Student)

 The forests of ranging from Ramganga to Palain at south east corner were under Garhwal division forest and headquarter was in Nainital. However officials used to shift headquarter from Naital to Ramnagar from April to November when wood cutting was carried on.
  The area of Garhwal Division was 134354 acres.
     There were four forest ranges under Garhwal division-
  Adnala and Mandal range were in between Ramganga and Palain . While, south Patalidun and Dhara  forest range were at south . In the notifications of 1879,1879, 1886 and 1890, those forest range were reserved forests.
   Ranger or deputy ranger was in charge for each range. Foresters and forest guards were under rangers. Forest ranges were divided into beats and forest guards were responsible for their beat.  There were 6 beats under each of Adnala and Mandal range and 4 each under South Patalidun and Dharaa ranges.
      T.B Bryant prepared a working plan for Garhwal division forests in 1896.
  In working plan, there were provisions for cleaning climbing vegetation, cutting shrubs and selection –branding of trees before auction. There working plans for selling other forest produces. From 1876, officials took steps for avoiding forest fire too. Before world war furst, the annual expenses on stopping fire were Rs. 4600.
          Bamboo and Sal wood were major exporting items. Sal trees were cut in forests and cut logs were either flown or carried out to Mandis as Delhi, Meerut, Muradabad and Kanpur. There were huge depos at Jaspur and Badhapur. Bamboos were flown to Bareli and Kanpur through Ramganga River. Other produces were sold at local depos.
                In 1898-99, 1907-08, the annual average income was 75346 and expenditure was Rs. 31874. In 1893-94, there was survey for  the rights of villages and officials offered letter to villagers.
   Woods were load at Ramnagar, Dhampur and Nagina railway stations. There were roads reaching to forests and inside forests too. There were Forest Rest Hoses in forests and in cities. There were provisions for constructing and maintaining for roads and rest houses. The average expenses on construction were Rs. 4500 and maintenance expense was Rs 2400 annually.
       
 


XX   
References 
1-Shiv Prasad Dabral ‘Charan’, Uttarakhand ka Itihas, Part -7 Garhwal par British -Shasan, part -1, page- 287-312
 2- Walton Garhwal Gazetteer pages 11-15


Xx

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 26/6/2017
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -977
-
*** History of British Rule/Administration over British Garhwal (Pauri, Rudraprayag, and Chamoli1815-1947) to be continued in next chapter
-
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
 
Forest settlement , History of British Rule, Administration , Policies, Revenue system,  over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement , History of British Rule , Administration , Policies Revenue system  over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Forest settlement ,  History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; History of British Rule, Administration, Policies ,Revenue system  over Dehradun , Champawat Kumaon, Uttarakhand ; History of British Rule, Administration, Policies, ,Revenue system  over Bageshwar  Kumaon, Uttarakhand ; Forest settlement ,
History of British Rule, Forest settlement ,  Administration, Policies, Revenue system over Haridwar, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;   Forest settlement ,



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 





-

मुनाल : उत्तराखंड राज्य पक्षी
-

Monal Pheasent (Lophophorus impejanus)  : Uttarakhand State Bird
-
पौड़ी गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -1

( Birds of Pauri Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----1 )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती
फोटो व अन्वेषण - दिनेश कंडवाल
-
मुनाल एक हिमालयी पक्षी है जो अफगानिस्तान से नेपाल , तिबत , भूटान तक हर जगह पाए जाते है।मुनाल पथरीली व घास वाले क्षेत्र में वास करते हैं।   मुनाल की लम्बाई 70 सेंटीमीटर तक होती है। मुनाल 2400 से 4500 मीटर की ऊंचाई तक पाए जाते हैं। बर्फ पड़ने पर मुनाल गड्ढे के अंदर रहती है और बर्फ को सहन  करने वाला पक्षी है। 
मुनाल  अपने सुंदर पंखों , सुहाल के लिए प्रसिद्ध है। 
नर मुनाल चमकदार , इंद्रधनुष की तरह रंगदार ,  ताम्बे रंग या बैंगनी रंग , पीठ पर सफेद रंग , पुनःस दालचीनी के रंग , से पहचाना जाता है।
छोटी शिखा वाली मादा मुनाल कम चमकदार होती है जिसका गला सफेद रंग का होता है व संकीर्ण सफेद वाली पूँछ की होती है।
मादा का वजन तकरीबन 2150 ग्राम व  नर  करीब 2380 ग्राम होता है। प्रजनन  समय अप्रैल से अगस्त तक होता है और इस समय मुनाल जोड़े बनाते हैं।   



अँधा बगुला (पौंड  हिरोन  )

(Pond Heron, Andha bagla (Ardeola grayii)


-
पौड़ी गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -2

( Birds of Pauri Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----2 )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
फोटो व भौगौलिक अन्वेषण - दिनेश कंडवाल
-
अँधा बगुला ईरान से लेकर , भारत , बंगलादेश व श्री लंका तक पाया जाता है।  इनकी छलावरण की एक विशेषता है कि उड़ने से पहले इनके पास जाने तक ये चुप गुमसुम रहते हैं और इसीलिए इन्हे अँधा बगुला नाम दिया गया है जबकि ऐसा नहीं है। 
अँधा बगुला पानी के नजदीक शिकार करने व मानवीय वस्तियों के पास वसते  हैं।  अँधा बगुलों की लम्बाई 42 से 45 सेंटीमीटर तक पायी जाती है।
उड़ते समय अंधे बगुले के सफेद पंख दीखते हैं जबकि इनकी पीठ भूरी होती है। गला पीले रंग का पाया जाता है।   गर्मियों में इनके गले में पंख अधिक हो जाते हैं।  प्रजनन के समय कुछ के  टांगों का रंग लाल हो जाता है। शांत व्यवहार के होने के बाबजूद इनकी चिल्लाने की आवाज विशेष होती है और विशेषतः अपने घोसले के पास कर्कश सा चिल्लाते हैं। गीली , कीचड़ वाली जगह , मार्शी जगह में वास करते हैं  अँधा बगुला अर्ध सामूहिक प्रकृति वाले होते हैं याने कभी समूह में कभी एकला चलो।  शिकार जैसे मच्छी शिकार हेतु अँधा बगुला कभी कभी तैरते भी हैं।   

 गाय बगुला
Cattle Egret (Bubulcus ibis )
-
पौड़ी गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -3

( Birds of Pauri Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 3   )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
फोटो व भौगौलिक अन्वेषण - दिनेश कंडवाल

-
सफेद रंग का गाय बगुला पक्षी उष्णकटबंधीय  क्षेत्र में सर्वत्र पाया जाता है।  गाय  बगुला की विशेषता है इसकी पीली चोंच, गठीला शरीर ,  व छोटे पैर।  गाय  बगुला पानी  केपास वाले घास मैदान , खेतों के  पास पेड़ों पर समूहों में घोसले बनाते हैं और  इनका चरते जानवरों से मधुर संबंध रहते हैं। 


-

छोटी डुबडुबी

Little Grebe ( Tachyaptus rufficallis)
-
पौड़ी गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -4

( Birds of Pauri Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----4  )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
फोटो व भौगौलिक अन्वेषण - दिनेश कंडवाल
-
सर्वत्र पायी जानी वाली छोटी डुबडूबी बतख परिवार की एक छोटा  पक्षी है। बादामी रंग गाल वाली  डुबडुबी तैरने में माहिर होती है किन्तु चलने में सुस्त होती है । गर्भावस्था में रोयेंदार दिखयी देती है। पानी के किनारे झाड़ - खर पतवार वाले घोसले में बरसात  में अंडे देती है। पिक पिक की तेज आवाज से भी डूबडुबी की पहचान होती है।

-

पनकौवा , जलकवा

Great Cormorant (Phalacrocorax carbo)
-
पौड़ी गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -

( Birds of Pauri Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
फोटो व भौगौलिक अन्वेषण - दिनेश कंडवाल
-
जलकौवा सर्वत्र पाए जाते हैं। जलकवा एक काळा रंग का  बड़ा , मजबूत जल पक्षी है।  जलकौवा की लम्बाई तक़रीबन 80 से 100 रहती है।  पनकौवा का गला मोटा होता है और सिर कोणीय।  इनका वजन 1.5 किलो से 5. 3 किलो तक होता है।  नर जलकवा मादा से बड़ा व वजनी होता है।प्रजनन के समय जलकवों का रंग बदल जाता है सफेद  गला  , नारंगी मुख त्वचा का रंग , सफेद जंघा और चमकदार रंग के हो जाते हैं।
 पनकवे  तैर सकते हैं किन्तु उथले पानी के पास वास करते हैं।   

सरपति स्वान (बतख )
-
Bar Headed Goose (Anser indicus)
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -6

( Birds of i Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----6  )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
फोटो व भौगौलिक अन्वेषण - दिनेश कंडवाल
-

सरपति स्वान मध्य ेसिअ का पक्षी है जो सर्दियों में गढ़वाल विशेषकर देहरादून और भाभर में प्रवास पर आता है।  यह अधिकतर आसन बैरेज- ढालीपुर झील (डाकपथर )  में अधिक दिखाई देता है।  यह समूह में नदियों , झीलों के पास प्रवास करता है और ३ से ८ तक अंडे देता है।  सरपति  स्वान 71 -77 सेंटीमीटर लम्बा पक्षी है जिसका वजन 1 . 87 से 3. 2 किलोग्राम तक होता है। सरपति स्वान भूमिगत   घोसलों में अंडे देता है
पीले पैरों वाले स्वान की चोंच भी पीली होती है। इसके सिर पर काले रंग की चित्तियाँ इसे दूसरे जाती  से अलग करती हैं। उड़ते समय विशेष आवाज के साथ
-
-
शुरखाब  , ब्राह्मण बतख , चकवा, चकवी 

Ruddy Sheldduck ( Tadorna ferruginea)

-- गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -7

( Birds of i Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----7 )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-

शुरखाब  बतख एक शीतकालीन  प्रवासी बतख है।  इसकी लम्बाई 61 वे 67 सेंटीमीटर तक होती है।  यह बतख मटमैले भूरे  रंग की होती है जिसका सिर कुछ कुछ मटमैले भूरा या नारंगी रंग  का होता है , चोंच काली होती है। पूँछ व उड़ने वाले पंख काले होते हैं , किन्तु बीच बीच में सफेद पंख भी होते हैं। 
ऊंचाई वाले झीलों  में , तालबों या नदी में रहती है और किनारे पर  किसी छेड़ , पेड़ , झरोखे में अंडे देती है।  अंडे को सेकने का काम  मादा करती है किन्तु देखरेख दोनों जोड़े करते हैं।
-


लोहार जंग

Black necked Stork (Ephippiorhynchus asiaicus)
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -8

( Birds of i Garhwal; Birding and Birds of Pauri Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 8)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
लोहार जंग बगल एक ऊँचा प्रजाति है जो 130 -150 सेंटीमीटर ऊँचा होता है और सीधा खड़ा रहता है। 230 cm के पंख होते हैं।  पंख सफेद होते हैं किन्तु गर्दन और लम्बी चोंच काळा रंग के होते हैं।  टाँगें उजले  लाल होती हैं।  नर लोहार जंग के आँखों की पुतली भूरे रंग की तो मादा लोहार जंग के पुतली पीले रंग की होती हैं। 
लोहार जंग नदियों , झीलों व दलदल के पास रहते हैं और जोड़े या  अकेले रहते हैं।
पेड़ों में घोसले बनाते हैं और एक समय तीन से पांच अंडे देतीं हैं।
लोहार जंग मछली , मेंढक व कीड़े मकोड़े कहते हैं
यह प्रजाति लुप्तप्राय होने की कगार पर है और इसे बचाने के कार्य किये जा रहे हैं।
देहरादून गढ़वाल क्षेत्र - के आसन बैरेज व झलमिल झील के पास पाए जाते हैं
-
घुन्जील  सारस
-
Asian Openbill Stork, Ghungil  (Anastomus oscitans)

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -9

( Birds of i Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 9)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-

   68  सेंटीमीटर लम्बा घुन्जील सारस एक छोटा सारस है जो गढ़वाल , हरिद्वार , देहरादून के मैदानी इलाकों में पानी के इर्दगिर्द विशेषतया धन के खेतों में /के पास  पाया जाता है।  इसकी    चोंच मजबूत , मटमैला रंग व छोटा मुंह होता है।  ब्रीडिंग /प्रजनन के समय पंख सफेद व अन्य समय सफेद -सिलेटी  रंग के पंख वाला सारस पेड़ों पर समूह में घोसले बनाते हैं व धान के खेतों के पास मिलते है। इनकी रंगने गुलाबी रंग के व आँखें भूरी होती है।  इसका मनचाहा भोजन गंडेळ /घोंघा होता है।
-

सामान्य चील

Black Kite (Milvus migrants)
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -10

( Birds of i Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 10)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
गहरे भूरे रंग के 55 -  68 cm लम्बा साम्य चील सभी  जगह पाए जाते हैं। मनुष्य के नजदीकी स्थानों में वास करते हैं। उड़ते समय द्विभुज पूछ इसकी विशेषता है।  उड़ते समय चील गुलाटी खा सकता है और कई तरह से उड़ सकते हैं।  चील आग के पास आकर्षित होते हैं जिससे वे भागते चिड़ियों व लघु जानवरों को पकड़ सकें। प्रजनन समय जवरी व फरवरी है। इनके घोसले बेअदबी बेतरबीब वाले होते हैं। चील मादा दो से तीन अंडे डीटी  हैं।

-
कपासी चील , चील
-
Black shouldered Kite ( Elanus caeruleus)
-
गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -11

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 11)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
31 से 35 cm लम्बी काप्सी /कपासी चील गढ़वाल में हर जगह दिखयी देती है। सिलेटी रंग व सफेद रंग की चील के पंखों पर काळा चक्क्ते पाए जाते हैं। चील का भार लगभग 291 ग्राम होता है। चोंच  छोटी होती है और  हुकनुमा वर्गाकार होती है।  इस चील की पूँछ वर्गाकार व उड़ने में सहायक होती है।  आँख की पुतली लाल होती हैं व काले कौमा से घिरी होती हैं , नासिका छिद्र व Cere उज्वल पीले रंग के होते हैं।  मादा व नर एक जैसे ही होते हैं किन्तु मादा 15 % अधिक भरी होती है।
कपासी /काप्सी चील कई प्रकार की आवाज लगाती हैं।    खेतों के पास , घास के जंगल के पास रहते हैं।
मादा चील 3  से 4  अंडे देती है।

-
साहुतेल /मधल गरुड़
-

Oriental Honey Buzzard (Sahutela) (Pernis ptilorhynchs)
-

गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -12

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 12)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
56 -67 सेंटीमीटर लम्बा साहुतेल /मडहल गरुड़ एक शिकारी , मांशाहारी पक्षी   है। करीबन सभी जगह मिलता है। नर गरुड़ मादा से कुछ छोटा होता है। नर मधल गरुड़ का वजन  750 से 1300 ग्राम व  मादा का भार 900 से 1500 ग्राम तक होता है।लम्बी गर्दन का  नर गरुड़  का सर नीला -सिलेटी रंग का होता है जिस पर छोटी शिखा होती है। पूँछ लम्बी व चक्क्ते वाली होती है।  मादा गरुड़ का सर भूरा होता है। घने जंगलों में पाए जाते  हैं और तत्तया , मधुमखी , झींगुर के लावाओं ,व मधु को भी कहते हैं। प्रजनन गर्मियों में होता है। 

-
हिमालयी गिद्ध
--
Himalayan Griffon ( Himalayan Giddh) (Gyps himalayensis )
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -13

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya -----13 )
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
115 से 125 सेंटीमीटर का यह पक्षी हिमालय का सबसे बड़ा पक्षी माना जाता है जो सर्वत्र पाया जाता है। पंख व शरीर चमड़ा कम पीले रंग के होते हैं। परिपक्व गिद्ध का सर भी बदरंगी पीला होता है किन्तु बच्चों का रंग सफेद होता है। टांगें गुलाबी होती हैं जबकि पंजे गहरे काळा।  गिद्ध ऊँची चोटियों में घोसले बनाते हैं। जनवरी मे प्रजनन का समय होता है।
-
डोगरा चील
--
Crested Serpent Eagle (Dogra Cheel) (Spilornis cheela)
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -14

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 14)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
56 से 74 सेंटीमीटर लम्बी डोगरा चील घने जंगलों में 2000 मित्र ऊंचाई तक पायी  जाती है। भूरे रंग की चील जल्दी पहचानने में आती है जिसके गोल घूमवदार पंख V आकर के होते हैं। डोगरा चील की पूँछ छोटी होती है और पग पीले । डोगरा चील अपनी आवाज से भी जल्दी पहचानी जाती है। इसके प्रिय भोजन सांप व छिपकलियां हैं। प्रजनन समय  सर्दियों के बाद शुरू होता है और पेड़ों के उच्च भाग में पुराने घोसलों की मरम्मत कर ही ये प्रयोग करते हैं। 

-
कलीज /तीतर
--
Kalij/Khaleej Pheasant (Lophura leucomelanos), Chhoti khaleej/kalij
-
 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -15

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 15)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-
64 cm करीब लम्बी तीतर पक्षी सब जगह मिलता है और सर्दियों में नीचे आ जाते हैं।  नर कलीज काला व दम पर सफेद चक्क्ते होते हैं। नर कलीज की कलंगी होती है और  काली पूंछ।  मादा भूरी होती है।  दोनों लिंगों के टांगें सिलेटी व मुंह लाल मुख होता है। गाँवों के पास पाए जाते हैं।
-
कोकलास मुर्ग
--
Koklass Pheasant ( Village hen, Koklas, ) (Pucrasia macrolopha)
-

 गढ़वाल की चिड़ियायें - भाग -16

( Birds of  Garhwal; Birding and Birds of Garhwal, Uttarakhand, Himalaya ----- 16)
-
आलेख : भीष्म कुकरेती , M.Sc. 
-

नर 61 सेमी व मादा 53 सेंटीमीटर की कोकलास मुर्ग अधिक ऊंचाई वाले क्षेत्र के मुर्ग हैं। नर का भार 1135 से 1415 ग्राम व मादा का भार 1025 से 1135 ग्राम तक होता है।   कोकलास मुर्ग अफगानिस्तान से नेपाल व तिबत में झाड़ीदार जंगलों 4000 मीटर ऊँचे क्षेत्र  में  पाए जाते हैं ।  जाड़ों में 1600 मीटर ऊँचे क्षेत्र तक आ  जाते हैं। नर मुर्ग भूरे रंग का होता है और नीचे लाल -भूरे रंग का। हरे सर व उस पर सफेद चक्क्ते  से पहचान होती है. 'खाक',  'ख़ाक'  'ख़ाक' आवाज निकलना इस मुर्ग की विशेषता है।
-



 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22