Author Topic: Garhwali Folk Drama, Folk Theater, Community Rituals and Traditional Plays गढ़वा  (Read 33084 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Music Script, Music Notation of a Humorous Folk Dance Song – Marriage of Vulture

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -204           
Classical Rag Ragini, Tal, Bol, Music Beats, Music Notations or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -34   

 गढ़वाली लोक नृत्यगीत- संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में शास्त्रीय संगीत स्वर लिपि, ताल, राग रागिनी-34
                             
                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

गरुड़ जीक ब्यौ (हंसोड्या ) लोकनृत्य -गीत की संगीत स्वर लिपि

स्थायी चरण -
अंख जूड़ो पंख जुड़ो , जुड़ीगै घिमस्याण जी।
ट्योट्या ब्वादा गरुड़ राजा का ब्यौमा मिन भी जाण जी।
सहायक चरण -
कोकिला छुंयाल पैट्यो , बण सूर्या हुंगर्याळी जी।
घिंडुड़ी बामणी पैट्यो , घुघती मंगळेर जी।
चकोर चपड़ासी पैट्यो ,मळयोउ दीवान जी।
 भळदुरी यो भाट पैट्यो , लिस्ट्या पधान जी।
कळचुंडो ढोलिया पैट्यो ,सेंटुळो दम्मैया जी।
भंगलट्या निस्साण्या पैट्यो ,गड़रोल्या चौंर्या जी। 
कागा यो सलपट्या पैट्यो , ग्वथनि पातर जी ।
बंक्यमैर पौसान पैट्यो ,वीणोल्या तीतर जी।
कराईं कळझींट करदिन बंदन जुगचारा जी।
राई  पिंछा ब्वाद बारै इखिम करणा ड्यारा जी।
मुसोड़ दै पर्वठ्या पैट्यो ,भानुवोगट्या सरैया जी।
कड़त्या फपरट्या पैट्यो ,कल्वा कलैया  जी ।
 डाँड बासो गाड बासो बासी गायो सिखरो जी।
उल्लू काणु ब्वाद बारै मेरी डांडी लिखरो जी।

-----पुरानी धुन हरिलहरी में चाँचर ताल --
    ध             म                म
सा  -  सा   ।  रे   -  म   - ।  प  -  रे   ।  म  -  म  -
अं    s ख   । जू  s ड़ो   s । पं   s ख ।   जु  s    ड़ो
म  -  प    ।  म  -  मरे  रे ।  मरे  -  मप । ध  प  ध  प     
जु   s ड़ी  ।  गै   s घिs म । स्या  s णs  । जी  s  s  s 

धप  प  प ।    धसां  -  ध  सां । ध  ध  प  । ध  प  म  रे
ट्योs  s ट्या । ब्वा   s  दा  s । ग  रु  ड़ ।  रा  जा  s क

मरे  रे  म  । प  प  ध  प  । रे  म  प  । म  -  -  - 
ब्यौ  s मा  । मि न भी  s । जा  s  ण  । जी s s s


शेष चरण इसी तरह गाये जाएंगे। 

s =आधी अ
@ - नीचे अर्धचन्द्राकार चिन्ह
# चिन्ह नीचे बिंदी का है जैसे फ़ारसी  शब्दोँ में लगता हैं
मूल संगीत लिपि -केशव अनुरागी , नाद नंदनी (अप्रकाशित )
      संदर्भ - डा शिवा नंद नौटियाल , गढ़वाल के लोकनृत्य गीत
           इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती
Copyright@ Bhishma Kukreti 20/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
References -
1-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya Geet
2- Keshav Anuragi, Nad Nandani (Unpublished)
3- Dayashankar Bhatt, Divya Sangit (Unpublished)
4- Glossary of Indian Classic Music
 XX

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Music Script, Music Notation of a Religious Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -205           
Classical Rag Ragini, Tal, Bol, Music Beats, Music Notations or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -35   

 गढ़वाली लोक नृत्यगीत- संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में शास्त्रीय संगीत स्वर लिपि, ताल, राग रागिनी-35
                             
                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

          कृष्ण जन्म कथा   जागर  लोकनृत्य -गीत की संगीत स्वर लिपि   

                                         जमुना पार होलू कंसु को कंसकोट
                                          जमुना पार होलू गोकुल बैराट
                                          कंसकोट  होलू राजा उग्रसेन
                                          तौंकी राणी होली राणी पवनरेखा
                                          बांयीं कोखी पैदा  पापी हरिणा कंश
                                          दांयी कोखी पैदा देवतुली देवकी
                                           ओ मदु बामण लगन भेददा
                                            आठों गर्भ को होलू कंसु को छेदक
                                       हो बासुदेव को जायो प्रभो , जसोदा को बोलो
                                       देवकी नंदन प्रभो , द्वारिका नरेश
                                        भूपति-भूपाल प्रभो , नौछमी नारेणा
                                        भगत वत्सल प्रभो , कृष्ण भगवान्
                                        हो परगट ह्व़े जाण प्रभो, मृत्यु लोक मांज
                                         घर मेरा भगवान अब , धर्म को अवतार
                                         सी ल़ोल़ा कंसन व्हेने , मारी अत्याचारी
                                          तै पापी कंसु को प्रभो कर छत्यानाश
                                          हो देवकी माता का तैंन सात गर्भ  ढेने
                                          अष्टम गर्भ को दें , क्या जाल रचीने
                                          अब लगी देबकी तैं फिलो दूजो मॉस
                                           तौं पापी कंस को प्रभो, खुब्सात मची गे
                                           हो क्वी विचार कौरो चुचां , क्वी ब्यूँत  बथाओ
                                           जै बुधि ईं देवकी को गर्भ गिरी आज
                                            सौ मण ताम्बा की तौन गागर बणाई
                                             नौ मण शीसा को बणेइ गागर की ड्युलो
                                              हो अब जान्दो देवकी जमुना को छाल
                                             मुंड मा शीसा को ड्युलो अर तामे की गागर
                                             रुँदैड़ा लगान्द पौंछे , जमुना का छाल
                                              जसोदा न सुणीयाले देवकी को रोणो 
                                             हो कू छयी  क्या छई , जमुना को रुन्देड
                                              केकु रूणी छई चूची , जमुना की पन्दयारी
                                             मैं छौं हे दीदी , अभागी देवकी
                                              मेरा अष्टम गर्भ को अब होंदो खेवापार
                                              हो वल्या छाल देवकी , पल्या छाल जसोदा
                                               द्वी बैणियूँ रोणोन जमुना गूजीगे
                                               मथुरा गोकुल मा किब्लाट पोड़ी गे
                                               तौं पापी कंस को प्रभो , च्याळआ पोड़ी गे
                                               हो अब ह्वेगे कंस खूंण अब अष्टम गर्भ तैयार
                                               अष्टम गर्भ होलो कंस को विणास
                                                अब लगी देवकी तैं तीजो चौथो मॉस
                                                 सगर बगर ह्व़े गे तौं पापी  कंस को
                                                 हो त्रिभुवन प्रभो मेरा तिरलोकी नारेण
                                                 गर्भ का भीतर बिटेन धावडी लगौन्द
                                                  हे - माता मातेस्वरी जल भोरी लेदी
                                                  तेरी गागर बणे द्योलू फूल का समान
                                                 हो देवकी माता न अब शारो बांधे याले
                                                 जमुना का जल माथ गागर धौरयाले
                                                  सरी जमुना ऐगे प्रभो गागर का पेट
                                                    गागर उठी गे प्रभो , बीच स्युन्दी माथ
                                                     हो पौंची गे देवकी कंसु का दरबार
                                                    अब बिसाई देवा भैजी पाणी को गागर
                                                     जौन त्वेमा उठै होला उंई बिसाई द्योला
                                                  गागर बिसांद दें कंस बौगी गेन
                                                   अब लगे देवकी तैं पांचो छठो मास
                                                    तौं पापी कंस को हाय टापि मचीगे
                                                   हो- अब लागी गे देवकी तैं सतों आठों मॉस
                                                   भूक तीस बंद ह्व़े गे तौं पापी कंस की
                                                    हो उनि सौंण की स्वाति , उनि भादों की राती
                                                   अब लगे देवकी तैं नवों-दसों मास
                                                  नेडू धोरा ऐगे बाला , तेरा जनम को बगत
                                                  अब कन कंसु न तेरो जिन्दगी को ग्यान
                                                   हो! पापी कंस न प्रभो , इं ब्युन्त सोच्याले
                                                    देवकी बासुदेव तौंन जेल मा धौरेन
                                                    हाथुं मा हथकड़ी लेने , पैरूँ लेने बेडी
                                                   जेल का फाटक पर संतरी लगे देने
                                                   हो उनि भादों को मैना उनि अँधेरी रात
                                                   बिजली की कडक भैर बरखा का थीड़ा
                                                    अब ह्वेगे मेरा प्रभो ठीक अद्धा रात
                                                      हो , हाथुं   की हथकड़ी टूटी , टूटी पैरों की बेडी
                                                    जेल का फाटक खुले धरती कांपी गे
                                                     अष्टम गर्भ ह्व़ेगी कंस को काल
                                                      जन्मी गे भगवान् प्रभो , कंसु की छेदनी
               संपूर्ण पूर्ण सप्तकी

ढोल -दमाऊ के बोल - झे  ग तु  । झे झे इ ।  झे  ग तु  । झे झे इ


 स्थायी चरण -
ध     ध  ध   ।  सा  -  सा  ।  रे  म  प  ।  म  रे  म 
ज   मु   ना  ।  पा   s  र   ।  हो  s  लू ।   s  कं s
म   प  -    ।  रे  -  धसा   ।   रे  -  -   ।  रे  सा  ध 
सु  को   s ।  कं   s  स ।   को s  s   ।  ट  s  s 
सा  ध  ध  ।  सा  - सा   ।  रे  म  प   ।  म  रे  म
ज   मु   ना  ।  पा   s  र   ।  हो  s  लू ।   s  कं s
म  प  -    । रे  -   सा   ।  घरे@  -  - । रे  -  -
सु  को   s ।  कं   s  स ।   को s  s   ।  ट  s  s

अंतरा -
ध  ध  ध ।  सां  - सां  ।  रें  -  सां   । - सां  ध
ज  मु  ना । पा s  र   ।   हो    s   लू ।  s  गो  s
सां  सां  - ।  सां   धप@  मरे@  ।  म -  प । मरे@  साध @ रेसा @
कु  ल  s  ।बै  s  s  ।  रा  s  ट ।  s  ss  s
ध     ध  ध   ।  सा  -  सा  ।  रे  म  प  ।  म  रे  म
ज  मु  ना । पा s  र   ।   हो    s   लू ।  s  गो  s
म  प  -    । रे  -   सा   ।  घरे@  -  - । रे  -  -
कु  ल  s  ।बै  s  s  ।  रा  s  ट ।  s  s  s                   
इसी तरह सभी चरणो की प्रथम पंक्ति स्थाई और द्वितीय पंक्ति अंतरा में गायी जायेंगी।
     ध - इस सारे गीत  ध# है
s =आधी अ
@ - नीचे अर्धचन्द्राकार चिन्ह
# चिन्ह नीचे बिंदी का है जैसे फ़ारसी  शब्दोँ में लगता हैं
मूल संगीत लिपि -केशव अनुरागी , नाद नंदनी (अप्रकाशित )
      संदर्भ - डा शिवा नंद नौटियाल , गढ़वाल के लोकनृत्य गीत
           इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती



Copyright@ Bhishma Kukreti 21/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
References -
1-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya Geet
2- Keshav Anuragi, Nad Nandani (Unpublished)
3- Dayashankar Bhatt, Divya Sangit (Unpublished)
4- Glossary of Indian Classic Music
 XX
Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Pauri Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Tehri Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia; Music Script, Music Notation of a Religious Garhwali Folk Dance Song –Shrikrishna Birth Jagar from Haridwar Garhwal, Uttarakhand, North India, South Asia;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Music Script, Music Notation of a Garhwali Sad Love Folk Dance Song –Khuded Beti 

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -206           
Classical Rag Ragini, Tal, Bol, Music Beats, Music Notations or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -36   

 गढ़वाली लोक नृत्यगीत- संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में शास्त्रीय संगीत स्वर लिपि, ताल, राग रागिनी-36
                             
                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
खुदेड़ लोकनृत्य -गीत की संगीत स्वर लिपि 

स्थायी -
 बौड़ी -बौड़ी  ऐगे ब्वै  ! देख पूष मैना।
 गौंकी बेटी  ब्वारि ब्वै ! मैतु आई गैना।
सहायक -
गौं की दीदी भुली ब्वै ! जंगलु माँ जाली ।
कंडी भोरी भोरी ब्वै ! हिसर बिराली  ।
लाल बणी होली ब्वै काफ़ळू  डाळी।
लोग खाणा ह्वाला ब्वै लूण राळि राळी ।   
मैतुड़ा बुलाली ब्वै होली जौंकी
मेरि जिकुड़ि कुयेड़ि सि लौंकी।
मेल्वाड़ी बांसली ब्वै डांड चैत मॉस
मौळि गै डाळि फ़ुलिगै बुरांस।
माळा की घुगती मैत आइ होली
डाऴयूं मा हिलांस ब्वै गीत गाणी होली   
यात आफ़ु आला ब्वै या त चिट्ठी आली
बौड़ि-बौड़ि ऐगे ब्वै  देख पूष मैना
गौंकि बेटि ब्वारि ब्वै  मैतु आई गैना।

स्थायी -
म    ध  -   ।   म  -  म  -  ।  रे  ग  -  । (सा)सा  -  - 

बौ   ड़ी  s   ।  बौ   s  ड़ी  - । ऐ  s  s  । गे ब्वै  s  s 
गरे  सारे  - ।  म  -  म  -  ।   प  ध  प । पध  मप धनि   धनि
देs  ख   s  ।  पू  s  ष   s ।  मै   s   s। नाs  s  s  s 

पध  मप धनि । नि  -  नि  - ।  नि    ध  - ।  प  - प   म
गौं  -  की s s  । बे   s  टी  s ।  ब्वा रि  s । ब्वै s  s  s

पध  ध  - ।  म  - म  -     ।   रे   ग   - ।  सा  -  रे   सारे
मैs  तु   s  ।  आ  s ई   s ।  गै  s  s  ।  ना s  s  s 
सहायक -
प    नि   -   ।    नि  -  नि  -   ।   नि   नि   - ।  सां   -  रेसां  रेसां
गौं   की   s  ।   दी  s    दी  s  । भु  ली    s    ।   ब्वै   s  s   s
नि  ध   -    ।     म  -   प   -  ।    ध   नि   - । ध   -     प     -
जं  ग  s     ।    लु  s   मा  s ।  जा     s    s ।  ली  s  s  s 
प  ध   -    ।   नि   -  ध  -   ।   प    ध    -  । प   -     म    -
कं   डी   s  । भो    s   री    s । भो   री     s ।  ब्वै  s  s  s 
प  ध   -  ।     म   ग     -   ।   रे     ग    -   ।  सा    -  रे -  सा
हि  स   s ।    र    s  बि  s  ।  रा    s    s   ।  ली  s  s  s 


s =आधी अ
@ - नीचे अर्धचन्द्राकार चिन्ह
# चिन्ह नीचे बिंदी का है जैसे फ़ारसी  शब्दोँ में लगता हैं
 कृति -भजन सिंह 'सिंह'
मूल संगीत लिपि -धरणी धर चंदोला
      संदर्भ - डा शिवा नंद नौटियाल , गढ़वाल के लोकनृत्य गीत       
            इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती




Copyright@ Bhishma Kukreti 22/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
References -
1-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya Geet
2- Keshav Anuragi, Nad Nandani (Unpublished)
3- Dayashankar Bhatt, Divya Sangit (Unpublished)
4- Glossary of Indian Classic Music
 XX

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Music Script, Music Notation of a Garhwali Folk Dance Song- Dalyon ke Geet
Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -207           
Classical Rag Ragini, Tal, Bol, Music Beats, Music Notations or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -36   

 गढ़वाली लोक नृत्यगीत- संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में शास्त्रीय संगीत स्वर लिपि, ताल, राग रागिनी-37
                             
                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

डळयों का लोकनृत्य -गीत की संगीत स्वर लिपि 

स्थाई -
ऋद्धि  को सुमिरों सिद्धि को सुमिरों सुमिरों सारदा माई।
अर  सुमिरों गुरु अविनाशी को , सुमिरों कृष्न कनाई।
सहायक
सदा अमर नि रैंदी धरती माता , बजर पड़े टूट जाई।
अमर नि रैंदा चंद , सुरजि छुचा , मेघ घिरे छिप जाई।।१।।   
माता रोये जनम कूं , बहिन रोये, बहिन रोये छै मासा।
तिरिया रोये डेढ़ घड़ी कूँ , आन करे घर बासा।।२।।
कागज़ पतरी सब कुई बांचे करम नि बांचे कुई।
राज घरों को राजकुंवर , बुबा करणी जोग लिखाई।। ३ ।।
सुन रै बेटा गोपीचंद जी बात सुनो चित लाई।
कंचन कया , कंचन कामिनी मति कैसे भरमाई।।  ४।। 
 डळयों के गीत खड़ी बोली अथवा ब्रज भाषा में होते हैं।   डळया गुरु एकतारा के साथ  बजाते हुए गीत गातें हैं।
एकतारे के बोल इस प्रकार हैं -
द  र  र  द ।  र  र  द  र ।  द  र  र  द ।  र  र  द  र
स्थाई -
                  प
ध#रे  रे    रे  मप   ।  रे  म ध  प । म -  प  प । प प ध प
मरे  म  म  ध  ।  प म  म म । मम पम मम मरे । रे  -  -  -

                प                                                                 रे
ध#रे  रे    रे  मप   ।  रे  म ध  प । म -  प  प । प - ध पम
मरे  म  म  ध  ।  प म  म म । मम पम मम मरे । रे  -  -  -
           अंतरा
ध  रें   रें  रें  । रें  -  रें  - ।  ध   सां  सां  -  । सां - धप मम
म  रें  म  ध  । प -  म प ।  मम  पममम  मरे । र-  - - -
                प                                रे
ध#रे  रे    रे  मप   ।  रे  म ध  प । म -  प  प । प - ध पम

म  रे  म  ध  ।  प म  म म । मम पम मम मरे । रे  -  -  -
  शेष अंतराएँ ऐसी ही गायी जाएँगी

s =आधी अ
@ - नीचे अर्धचन्द्राकार चिन्ह
# चिन्ह नीचे बिंदी का है जैसे फ़ारसी  शब्दोँ में लगता हैं
मूल संगीत लिपि -केशव अनुरागी , नाद नंदनी (अप्रकाशित )
      संदर्भ - डा शिवा नंद नौटियाल , गढ़वाल के लोकनृत्य गीत
           इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती


Copyright@ Bhishma Kukreti 23/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
References -
1-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya Geet
2- Keshav Anuragi, Nad Nandani (Unpublished)
3- Dayashankar Bhatt, Divya Sangit (Unpublished)
4- Glossary of Indian Classic Music
 XX



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
          Folk Dance-Song in Naming Ceremony of Garhwal

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -208           
   Song and Dance in Life Cycle Events, Religious Rituals or Garhwali Folk Dramas with  Karmkand -2
                         कर्मकांड के गढ़वाली लोक नाटक – 2       

                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
 Naming Ceremony is important aspects of Hindu child.
          There were two rituals in naming ceremony run simultaneously in past. The Pundit used chant Sholkas in Sanskrit inside the room with mother, child and relatives. 
         While the Pundit is busy in Chanting Sholka and performing Karmkand of Namkaran or Dashptan or Naming Ceremony in the room, a Harijan Mangler (Woman singer of Auspicious Song) used to sing auspicious songs outside the room (courtyard). Many times the village women also sing with Mangler.  The following Garhwali folk Song is taken from Rawain Jaunpur sung at the time of Naming Ceremony (Namkaran or Dashotan)-
दशोटण /दशूटन अथवा नामकरण संस्कार का जौनसारी -गढ़वाली लोक गीत
बोला बोला सगुन बोला , बोला बोला सगुन बोला
गणपति आंगुणी बढ़ई बाजे ,गणपति आंगुणी बढ़ई बाजे
सुधि -बुधि देवी का आनंद छाये ,सुधि -बुधि देवी का आनंद छाये
विष्णु जी का आंगुणी बढ़ई बाजे ,विष्णु जी का आंगुणी बढ़ई बाजे
लक्ष्मी जी का आंगुणी बढ़ई बाजे ,लक्ष्मी जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
ब्रह्मा जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, ब्रह्मा जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
ब्रह्माणी जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, ब्रह्मणी जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
नारैण जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, नारैण जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
बाबा जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, बाबा जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
माँ जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, माँ जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
धौळी  जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे, धौळी जी  का आंगुणी बढ़ई बाजे
तू ह्वेलु बेटा देवतौं को जायो
तू ह्वेलु बेटा कुल को उज्याळो
आज जाया तेरा नाम धर्याले
तू जाया कुल को राखी नाउ

(Reference- Madhuri Manuraj Barthwal, Shailvani Tritiy Varshik Visheshank, 2004, page 63)

Copyright@ Bhishma Kukreti 29/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
References -
1-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya Geet
2- Keshav Anuragi, Nad Nandani (Unpublished)
3- Dayashankar Bhatt, Divya Sangit (Unpublished)
4- Glossary of Indian Classic Music
XX
 Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Garhwal; Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Ravain Garhwal; Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Uttarkashi Garhwal;  Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Tehri Garhwal; Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Dehradun Garhwal; Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Ravain of Tehri Garhwal;  Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Jaunpur of Dehradun Garhwal; Folk Dance-Song in Religious Rituals of Naming Ceremony of Jaunpur of Garhwal; 
 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Folk Song on a Religious Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament
Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -209           
   Folk Song and Dance in Life Cycle Events, Religious Rituals, Sacrament or Garhwali Folk Dramas with Karmkand -3
                         संस्कार /कर्मकांड के गढ़वाली लोक नाटक – 3       

                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
                 First Hair Cut ceremony or Chudakarm Sanskar or Mundan Sanskar plays a important role in life cycle of Hindu. Pundit performs the Karmkand ritual of Chudakarm and the barber cuts the hair of a boy.
 The Mangler (Auspicious folk woman song singer) sings the following song while barber cuts the hair of boy.
 चूड़ाकर्म अथवा मुंडन संस्कार का एक गढ़वाली लोकगीत
 
नाई  रे नाई रेss तू मेरो भाई
नाई  रे नाई रेss तू मेरो  धरम भाई हेsss 
त्वै द्योलो नाई पांउ खड़ाऊ
नाई  रे नाई रेss कानू कुंडल है sss
नाई  रे नाई रेss शाल दुशाला
नाई  रे नाई रेss जरीद कपड़ी  हेsss 
नाई  रे नाई रेss रेशमी पगड़ी
मेरा लाडला तैं तू पीड़ा ना लाई हे sss


Copyright@ Bhishma Kukreti 31/8/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
XX
Folk Song on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Haridwar Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Uttarkashi Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Dehradun Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Tehri Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Rudraprayag Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Pauri Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament; Folk Song from Chamoli Garhwal on a Religious Folk Drama of Chudkarm Sanskar /First Hair Cut Sacrament;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Folk Song on Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament:a Religious Drama
Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -210           
   Folk Song and Dance in Life Cycle Events, Religious Rituals, Sacrament or Garhwali Folk Dramas with Karmkand -4
                         संस्कार /कर्मकांड के गढ़वाली लोक नाटक – 4       

                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
 Upnayana Sanskar /Yagyopavit Sanskar/Janeu Pahnne ka Sanskar is n event of life cycle of Hindus. It is hanging threads on upper body part of a boy that symbolizes transference of spiritual knowledge.
The Pundit performs the religious rituals in Sanskrit (Karmkand) and Mangler (Auspicious Song Woman singer) sings the folk song at the ceremony.
There are three parts of Yagyopavit Sanskar Folk Song-
1-Farming of Cotton and making threads by Pundit
2-Search of Guru by father of the son
3-Threading ceremony by capable Guru
यज्ञोपवीत /उपनयन /जनेऊ संस्कार का गढ़वाली लोकगीत
भली -भली पुंगड्यूं मा बोइ च कबास
भाई बैण्यूं न मिलीकी गोडी च कबास
उनिया -धुनियान मिलिकी काती च कबास
माँ जी भौजीन मिलिकी काती च कबास
ब्रह्मा का बेटान बटी च कबास
 बणावा  ब्रह्मा जी नौलड्या जनेऊ
सुण ल्यावो ब्रह्मा जी , कायरों नि होयां , कायरों नि होयां ,
हमारो कारिज वित्त समाना ,वित्त समाना
सात स्वागिण्योन खैंडु  च खीलो
 सात स्वागिण्योन ग्वाडो च खीलो
सात स्वागिण्योन काती च कबास
काती कूति द्याई उन विशेश्वर का पास
विशेश्वरना तब यो सूत ब्रह्मा जी तैं द्याया
ब्रह्मा जीन चेला तैं गुरुमंत्र जनेऊ द्याया
ब्रह्मा जी को चेला आज गुरुमुखो ह्वै ग्याया
बघमरी आसण द्याया टिमरू को सोटा
काँध मा धैर्याला वैना  खैरुवा की झोली
एक हाथ ल्याई वैना सूनो कमंडल
---------पुत्र द्वारा पिताजी से गुरु की खोज का आग्रह ----------
लावा मेरा बुबाजी ब्रह्मा खोजी लावा
आज चैंदो पिताजी वेदमुखी ब्रह्मा
य तो कारिज सुफल फलीन , य तो कारिज सुफल फलीन
आज च बेटा कु जनेऊ ,आज च बेटा कु जनेऊ
न्यूति आले वेद मुखी ब्रह्मा
गया पुरी मा होलो गौतिम को  बेटा
गौतिम को  बेटा होलो उत्तिम बरमा
जै जस दियां भूमि का भूम्याळ
 जै जस दियां पितर दिबता
---गुरु द्वारा जनेऊ पहनाना और आशीर्वाद देना ---

दे द्यावा गुरु जी गुरु मंतरs ये
दे द्यावा गुरु जी गुरु मंतरs ये
दे याले चेला त्वे गुरु मंतरs ये
दे याले चेला त्वे गुरु मंतरs ये
सुगुरु को चेला छै गुरुमुखी ह्वेलो
 गुरुमुखी चेला छे , निरमुखी ना ह्वेई
अमर रई चेला लाख बरस
जब तलक चाँद सूरज ये
सुगुरु को चेला छै गुरुमुखी ह्वेलो
तुम करा चेला कुल को उद्धार ये
ब्रह्म ब्रत ल्याई माँ जी भिक्छा दे द्यावा
आज बटी तेरो चेला गुरु चेला ह्वे ग्याया

-इंटरनेट प्रस्तुति -भीष्म कुकरेती



Copyright@ Bhishma Kukreti 1/9/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
XX
Folk Song on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Haridwar Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Dehradun Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Uttarkashi Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Tehri Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Chamoli Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Rudraprayag Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament; Garhwali Folk Song from Pauri Garhwal on a Religious Drama of Janeu/Yagyopavit Sanskar / Sacred Thread Ceremony   Sacrament;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                  Poetic Styles of Garhwali Folk Dance- Songs (South Asia)

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -211           
             Poetic Styles of Garhwali Dance-Folk Song -1
                             गढ़वाली लोक नृत्य -गीतों की रचना शैली  -1

                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
 There are many ways of classifying Garhwali folk dance- Songs (South Asia).
  The Garhwali Folk Scholar Dr, Nand Kishor Hatwal divided Garhwali Folk dance- Songs from the point of view of Poetic Styles in following types-
1-Tek Shaili or Style
2-Pattdar Shaili or Style
3-Tek aur Pattdar or Tek shaili and Pattdar Style
4- Bina  Tek aur bina Pattdar or Without Tek shaili and Pattdar Style
5-Sanvadatmak Shaili or Dialogue Style
6-Sambodhan or Vocative Style


Copyright@ Bhishma Kukreti 6/9/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
XX
Poetic  Styles of Garhwali Folk Dance- Songs; Poetic Styles of Garhwali Folk Dance- Songs from Haridwar, South Asia, Garhwal; Poetic Styles  of Garhwali Folk Dance- Songs from Dehradun Garhwal South Asia; Poetic Styles  of Garhwali Folk Dance- Songs from Uttarkashi Garhwal South Asia; Poetic Styles  of Garhwali Folk Dance- Songs from Tehri Garhwal South Asia; Poetic Styles  of Garhwali Folk Dance- Songs from Chamoli Garhwal South Asia; Poetic Styles  of Garhwali Folk Dance- Songs from Rudraprayag Garhwal South Asia; Poetic Styles of Garhwali Folk Dance- Songs from Pauri Garhwal South Asia;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas)

Characteristics of Garhwali Folk Dramas, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -212           
             Poetic Styles of Garhwali Dance-Folk Song -2
                             गढ़वाली लोक नृत्य -गीतों की रचना शैली  -2

                     Presented by Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
                 Definitely, words, phrases for creating Tek or falderal words in any song does not have meaning but the Tek enhances the singing pleasure and listening pleasure.
           Tek means the support and in song the Tek (Falderal) is /are supporting phrase/phrases. From Music point of view Tek is Sthai and other verses are Antara. In literature, Tek is called Chhandak and other verses are called Sampad.
  Tek or falderal are used either in beginning of song line or at the end. Tek is always repeated in the song.
 Tek is as base.
Tek may have meaning and could be totally connected to the song and Tek could be without meaning but just is for creating symphony for the song as
हरि कुंजी
नारू सुयारु , बै हरि कुंजी.
द्वी होला भाई , बै हरि कुंजी.
हींवला -पींवला , बै हरि कुंजी.
द्वी तौंकी बैन्वाल , बै हरि कुंजी.
 In the following folklore phrase दिसई  दागुडियो and has meaning too -
  तुम रैंदा ल़े तै दागुडिया गाँव , दिसई  दागुडियो
              तुम होली रौतों की बियाण , दिसई  दागुडियो
               चला बैणी मारछा  काटण दिसई  दागुडियो
               चला बैणी मारछा कूटण दिसई  दागुडियो

Copyright@ Bhishma Kukreti 6/9/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
Reference: 2009, Dr Nand Kishor Hatwal, Himalay ke Chanchadi Nritya Geet , Chanchadi Jhamko
XX
Notes on Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas); Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Haridwar Garhwal North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Dehradun Garhwal North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Uttarkashi Garhwal North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Tehri Garhwal North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Chamoli Garhwal, North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Rudraprayag Garhwal, North India; Falderal Style (Tek Shaili) in Garhwali Folk Dance-Songs (Garhwali Folk Dramas) from Pauri Garhwal, North India;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 गढ़वाली -कुमाउनी   प्रेम लोकगीतों में उपमा

सिर धौंपेली लटकाई कनी?
संदर्भ  : डा  नन्द किशोर हटवाल
इंटरनेट  प्रस्तुति : भीष्म कुकरेती
सिर धौंपेली लटकाई कनी,
काला सर्प की केंचुली जनी !
सिंदुर से भरी मांग कनी,
नथुला मा गड़ी नगीना जनी !
सी आँखि सरमीली कनी ,
डांडू मा खिलीं बुरांसी जनी !
मुखडी   को रंग कनो ,
बाल  सूरज को रंग जनो !
ओंठु का बीच दांतुड़ी कनी ,
गंठ्याई मोत्यूं माल जनी !
स्वर  मिठास कनी ,
डांड्यों मा बासदी हिलांस जनी

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22