Author Topic: उत्तराखंड पर कवितायें : POEMS ON UTTARAKHAND ~!!!  (Read 589218 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwali Poetries by Payash Pokhara, Part 4 -
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry –-
                    Literature Historian:  Bhishma Kukreti
-
"लोकतंतर सारी का उज्याड़ खवा"
*************★****************
गुर्राव जन लोकतंतर मड़-मड़कै गीं ।
नेतजि बल उत्तराखंड तड़-तड़कै गीं ॥
उत्तराखंड की रांठि-बांठि लगैकि ।
सर्या ल्वै निचोड़िक सड़-सड़कै गीं ॥
झ्वळि-झुंगरु, छंछ्या-पळ्यौ हम जनै ।
अफु निरपणि की खीर थड़-थड़कै गीं ॥
कपळि मा डाम धार डाम बणैंकि ।
पाड़, पाणि, पैसा खड़-खड़कै गीं ॥
भैर-भैर लड़ैं-लड़ैं भितनां एक भै ।
गौंमा मवार सबुथैं भड़-भड़कै गीं ॥
खै पे कि लद्वड़ि-पुटिगि मलासिक ।
जुठा पत्तळा हम जनै रड़-रड़कै गीं ॥
आवा साब बैठा साब हथज्वड़ै काया ।
वो खटुला पीड़ा कुरसी चड़-चड़कै गीं ॥
वोट दियाल अब जादा नि बोल तू ।
तेरि छुयुं मा नेतजि नड़-नड़कै गीं ॥
अपणु समझिक मिल हथ क्य पखड़ । नेतजि 'पयाश' थैं हड़ु हड़-हड़कै गीं ॥
@पयाश पोखड़ा ।
"आ भट्ट अंग्वाळ बोटि जा"
(बस एकदां जरा सोच त सै)
************★***********
जिद्द्यरु छे तू भि,
जिद्दमार छौं मि भि,
सोच त सै, फेरि हम द्वियों थैं,
पुळ्याळु को ?
आज जरसि तिड़क्वाळ चा,
भोळ पक्का द्विफाड़ चा,
सोच त सै, फेरि यूं चिर्वाड़ थैं,
मौळ्याळु को ?
इनै न बाच न बचन,
न क्वी सानी हुणी छन हथन,
सोच त सै, फेरि ये अबच्यौ मा,
बच्यालु को ?
चिनखि-चिनखि सि बत्था,
जिकुड़ि मा करीं छन कट्ठा,
सोच त सै, फेरि इनम यो रिश्ता,
निभालु को ?
ब्यगळैकि द्विया का द्वि,
सुखि नि राया कभि भि क्वी,
सोच त सै, फेरि द्वियूं थैं कट्ठा,
करालु को ?
तेरि नाक भि तड़तड़ि,
मेरि धौंण भि च टक खड़ि,
सोच त सै, फेरि ईं बड़अदमैं मा,
निस्यालु को ?
आग सि खुद सुलगीं रैलि,
जिकुड़ि मा याद बिल्कीं रैलि,
सोच त सै, फेरि खुदेड़ जिल्की थैं,
छडालु को ?
मिल भि नजर आगास राख,
तिल भि भुयां कब द्याख,
सोच त सै, फेरि ईं तिड़्यांण भ्याळुंद,
लमडालु को ?
जिदंगि कि उमर क्य गणंदि,
न मि जणंदु न तु जणंदि,
सोच त सै, फेरि एक दिन यखुलि,
रै जालु को ?
मुंजै जालि कै दिन कैकि आंखि,
अरे ! मिल वैकि बात किळै नि राखि,
सोच त सै, फेरि यो सोचि-सोचिक,
पछतालु को ?
पछतालु को ??
पछतालु को ???
@पयाश पोखड़ा ।
चार मुक्तक "जिन्दगी" का मुक तक
**************★**************

जिंदगी तेरि झैळ मा गैळ ग्यौं मि ।
माटु छाइ माटा मा रैळ ग्यौं मि ॥
जिंदगी की अटका-भटकों की दैन मा ।
आळा-अमलटा लखुड़ु मा जैळ ग्यौं मि॥
जिंदगी की या कन मेसिकि दुस्मनै चा ।
सरैळ म्यारु यखमै पर ज्यान कनै चा ?
अब इनि समझि ल्हे त्वैमा हैरि ग्यौं मि ।
पर तेरि या जीत भि कतगा दिनै चा ?
ह्वैलि जुन्यळि रात त बौग सार दे ।
आलि कैकी याद त बौग सार दे ॥
जिंदगि कख आंद दुबरा बौड़ि की ।
लगालि त्वै धै-धाद त बौग सार दे ॥
फेरि बौड़िगे वी यकुलांस रुमुकदां ।
जिंदगी तोड़िगे वी बुरांस रुमुकदां ॥
फंखुड़ु जमदै फत्यला फुर्र ह्वैगीं ।
घोल छोड़िगे वी हिलांस रुमुकदां ॥
@पयाश पोखड़ा ।
"ख्वज्यांदा रयां"
*******★*******
हम त गढ़वाळ का गरूड़ ह्वै गंवा ।
हम त कुटदरा का मूड़ ह्वै गंवा ॥
ठण्डी हवा-पाणि की नि कैर गाणि ।
हम त औड़ळ-बथौं-सूड़ ह्वै गंवा ॥
क्वी भर्वसूं नि हमरु कब बद्ळै जंवा ।
हम त आज ह्यूंद, भोळ रूड़ ह्वै गंवा ॥
घमकै ल्हे हुड़कि थैं जतगा घमकांदि ।
हम त ढ्वल्कि का फुट्यां पूड़ ह्वै गंवा ॥
रौलि-गदनि-पंद्यरि सबि बाटु बिरड़ि गीं।
हम त सिक्कासैर्यूं मा बिरूड़ ह्वै गंवा ॥
@ पयाश पोखड़ा ।
एक भुज्यळ्या गज़ल केडो"मैती" का नौ
**************★******************
अबि वो भलिकै ल्वैखाळ नि ह्वाई ।
अबि दैंण पाळि का बैंपाळ नि ह्वाई ॥
कैरले जत्गा खटकरम कैर सकदि तू ।
अबि त्यारु सर्या गौं छुयांल नि ह्वाई ॥
कै मुखल बुलाण वो कि चम्म घार आ ।
अबि बूण भज्यां वैथैं साल नि ह्वाई ॥
जै जिमदरा का बाना वो घार बौड़िना ।
दिख्यात वख एक पूळि पराळ नि ह्वाई ॥
दिन-रात कच्वरणा रैं वो मेरि खुद थैं ।
अबि बल ज़िकुड़ि का कुहाल नि ह्वाई॥
@पयाश पोखड़ा ॥
कटकिटी जिन्दगि का इतगा,
************************
कटकिटी जिन्दगि का इतगा,
निमकणा-निमकणा कत्तर ह्वैगीं ।
कि गंणदा-गंणदा एक ना,
बलकण साठ-सत्तर ह्वैगीं ॥
इत हौरि कुछ कामा का,
न काजा का राया ।
बस पैना-ख्वींडा बदंळा,
जिकुड़ा का भैर-भित्तर ह्वैगीं ॥
जौंल माद्यौ मा न मुण्ड नवाईं,
न पुजै मा हथ ज्वाड़ा ।
टीना का सि खपटंणा लोग,
आज चन्दी का छत्तर ह्वैगीं ॥
पुंगड़ों का वाडा सरकाणा का,
जु सल्ली-कुसल्ली छाया ।
वो पट्वरि-परधनु का बस्तों का,
सफेद कागज़-पत्तर ह्वैगीं ॥
@ पयाश पोखड़ा ।
"घाम"
**********
मिठा मनतता घाम म पीठ तपाणी रै ।
ये बाना खळ्याण म आणि-जाणी रै ॥
आंखि तड़तड़ी नि करणी घाम जनै ।
कभि अंध्यरा मा भि जप्गा लगाणी रै ॥
मुक हथगुळि लगैकि घमझैळ थामि ।
सुरम्यळि आंख्यूं मा सुरमा लगाणी रै ॥
कुएड़ि सि लौंकि चा बणदर्या आंख्यूं मा ।
खुदेड़ ज़िकुड़ि थैं कभि घाम लगाणी रै ॥
चुड़ापट्टि को घाम अर कुंगळो सरैल।
फूक मारि-मारिक घाम थैं स्यळ्याणी रै॥
@पयाश पोखड़ा ।
"तेरि माया"
**********
सर्र कुऐड़ि सि फ्वळेणि छे तेरि माया ।
मि लौंकदि ज़िकुड़ि मा,
दांदण बणांदा रै ग्यौं ॥
ब्यौलि सि ड्वाला मा सर्र बैठ तेरि माया।
मि त्वैकु छूड़ी-निछुड़ि,
सुनांगण बणांदा रै ग्यौं ॥
लखुड़ु अयांरा सि फुक्याई तेरि माया ।
मि ज़िकुड़ि की गिंडकी,
सांदण बणांदा रै ग्यौं ॥
पुर्णमस्या जून सि चम्म चम्क तेरि माया।
मि औंस्या रात थैं,
चांदण बणांदा रै ग्यौं ॥
बन बनिका फूलुला गंठ्यईं छे तेरि माया।
मि पैना काण्डों खुण,
चुना-रांगण बणांदा रै ग्यौं ॥
हल्ल हल्क पैथर धम्यलि सि तेरि माया।
मि घुंघरळि लटुल्युं थैं,
नांगण बणांदा रै ग्यौं ॥
आंख्यूं मा बिंगाणि बच्याणि सि तेरि माया,
मि थाड़ा की सि नचाड़,
बादण बणांदा रै ग्यौं ॥
कब बटैकि म्यारा सिर्वणा बैठीं तेरि माया,
मि सुपिन्यों मा तेरि,
मांगण बणांदा रै ग्यौं ॥
दांदण बणांदा रै ग्यौं ॥
@पयाश पोखड़ा ।
"खंतुड़ु फुक्यां सि"
****************
चौका का तिर्वळि बैठ्यां छवा,
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
सग्वड़ा की ढिस्वळि घैंट्यां छवा,
ठंग्रा सुख्यां सि ॥
हैळ,तांगळ,ज्यू,जिमदरु,खैरि,पस्यौ ।
बांजि पुंगड़ि जनै पैट्यां छवा,
स्वीणा लुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
सुपिना किनमजात सुनिंद प्वण्या छन ।
किळै बिजळण फर बैठ्यां छवा,
कुकर भुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
खुचिलि मा त कभि पीठि मा बैठि ।
आज भि घ्वाड़ा जन कस्यां छवा,
कमर झुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
पुंगुड़ु बांदा बांदा निसुड़ु निखुळि ग्याइ ।
बंसुलु अच्छण्याट बंदळु बण्यां छवा,
च्यौलु ठुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
ळाळ चाट भुक्कि प्याई कखर्यळि सिवाळु,
आज लूण सि पण्यां छवा,
थूक थुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
ताड़ लगीं आंखि अभि बुजै नि साकी ।
जग्वळ्या जोगी जण्या छवा,
प्राण रुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
@पयाश. पोखड़ा
"खंतुड़ु फुक्यां सि"
****************
चौका का तिर्वळि बैठ्यां छवा,
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
सग्वड़ा की ढिस्वळि घैंट्यां छवा,
ठंग्रा सुख्यां सि ॥
हैळ,तांगळ,ज्यू,जिमदरु,खैरि,पस्यौ ।
बांजि पुंगड़ि जनै पैट्यां छवा,
स्वीणा लुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
सुपिना किनमजात सुनिंद प्वण्या छन ।
किळै बिजळण फर बैठ्यां छवा,
कुकर भुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
खुचिलि मा त कभि पीठि मा बैठि ।
आज भि घ्वाड़ा जन कस्यां छवा,
कमर झुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
पुंगुड़ु बांदा बांदा निसुड़ु निखुळि ग्याइ ।
बंसुलु अच्छण्याट बंदळु बण्यां छवा,
च्यौलु ठुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
ळाळ चाट भुक्कि प्याई कखर्यळि सिवाळु,
आज लूण सि पण्यां छवा,
थूक थुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
ताड़ लगीं आंखि अभि बुजै नि साकी ।
जग्वळ्या जोगी जण्या छवा,
प्राण रुक्यां सि ॥
खंतुड़ु फुक्यां सि ॥
@पयाश. पोखड़ा
"घ्वाड़ा प्वाड़ा थाड़ा मा"
*********************
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
मानियां बिधैक जी !! बिधैक जी !!!
डौंणु त्वाड़ सरकरि घ्वाड़ा कु,
नि रै ग्याइ बिचरु कै लैक जी !!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
कन औदि रीटि आई घ्वाड़ा की,
दीवाल नंगैकि पल्या छ्वाड़ा की,
को ल्हाई वख तुमथैं बुलैक जी !!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
सरकरि चाणा न गिंदड़ा न घास,
गिच्चुंद गाज़ अर पुटिगि खलास,
हंणकट हुयूं च घ्वाड़ा निखैक जी !!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
झण्डा झालर ल्हेकि झमडाझम्डि,
कुरता चिर्या त कैकि उधड़ा बण्डि,
अर कत्गै त भजिन पूंछ अळगैक जी !!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
रंगण्या घ्वाड़ा सि लगणि छे सरकार,
तबि त तुमल इनि चट्टमचुट्टै कार,
सि मसकुट्टा कख धर्यां रैं लुकैक जी !!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
मैंगैळ त पैलि हमरि कमर कचम्वड़ि चा,
अब त गोर घ्वाड़ों की खुट्टि त्वड़ि चा,
अब नि ब्वळ्यां स्यवा बतावा मीलैक जी!!
बिधैक जी ! बिधैक जी !!
@पयाश. पोखड़ा
"म्यारा रिश्ता"
*************
अळझ्यां भि सुळझ्यां सि छन रिश्ता ।
बस ठिक-ठक ठ्यां सि छन रिश्ता ॥
खितखित खितकड़ि सि मरणां रैंदी ।
जरा बड़-बड़ा हुदीं जन जन रिश्ता ॥
समळ्दा-समळ्दा कत्गै त बोगिगीं ।
तुलबुळ्या आंसु बणि ठन ठन रिश्ता ॥
कभि मयळ्दु गितु कु गितार बणिकै ।
गोरि छोरि की पैजबी छन छन रिश्ता ॥
जो टुटणा छन न फेरि जुड़णा छन ।
म्यारा बांठा मा ऐनि कन कन रिश्ता ॥
तेरि माया मा मिल अपण्यांस द्याखा ।
घांडि सि बजणि रैन टन टन रिश्ता ॥
झम्म झिंवरैं ठण्डकरै गैन अजकाल ।
ह्यूं की डैळि सि ऐड़ि झन झन रिश्ता ॥
@ पयाश पोखड़ा ।
"पिर्वळिं आग"
************
कभि तू म्यारा ध्वार-धरम त आ ।
स्यळेईं आग फेरि गरम त ह्वा ॥
खुदेणु नि क्वी त यो पराज़ किळै ?
बिस्रयामा हि सै यो भरम त ह्वा ॥
तुमर बान पाणि सि जु भुयां फ्वळैगीं ।
वूं आंसु उकर्दा तुमथैं शरम त ह्वा ॥
मेरि आंख्यूं का मोत्याबिंद देखिजा । त्यारा आणा-जाणा कु भरम त ह्वा ॥
औडळ बथौं मा द्यू बाळिक त देखि ।
हवा दगड़ जरा तड़म-तड़म त ह्वा ॥
खरसण्यां सि बांजि सि जिकुड़ि मा ।
पिंग्ळा लाल फुलु की मरहम त ह्वा ॥
@पयाश पोखड़ा ।
"खुद"
आंख्यूं-आंख्यूं मा वा सदनि किळै पुछणि छे बल ॥
तुमरि खुद मा निंद हमरी किळै टुटणि
छे बल ॥
खुदेड़ पराण की खुद भि बक्कीबात हूंद द्याखा ।
सर्या सरैल फर किसळि सि किळै हिटणि
छे बल ॥
तेरि खुद आज दुन्यां मा तमशु सि ह्वै ग्याइ ।
ईं खुद थैं तु जिकुड़ि मा किळै किटणि
छे बल ॥
कभि कुटमुणों का ध्वार त कभि फुलु का दगड़ ।
किसरण्यां सि तुमरि खुद किळै रिटणि
छे बल ॥
इकैकि म्याळि कैकि बिराणां छवां तुमरि खुद ।
समळ्यौण्या सि भडुळ्यूं थैं किळै छिटणि छे बल ॥
'पयाश' की जिकुड़ि मा दुपदुप्पी आग लौंकैकि ।
मिठु दूध जन खुद तुमारि किळै खिटणि छे बल ।
@पयाश पोखड़ा ।
एक गज़ल "लाल माटा की धार" का नौ
**********************************
कभि अफुथैं झंझोड़-झंझाड़ि की देखी ॥
दगड़्यों दगड़ मरोड़-मराड़ि की देखी ॥
जु खुद सदनि जिकुड़ि फर बिल्कीं राया,
द्विया हातुन चिरोड़-चराड़ि की देखी ॥
तुमुल क्य चिताण कै फर कन-कन बीत,
एक बुन्द ल्वै निचोड़-नचाड़ि की देखी ॥
बस द्वि लतड़ाग त छाई म्यारु गौं-गल्या,
उल्यरा पराण फिरोड़-फराड़ि की देखी ॥
गुंदक्या खुट्यूं तिड़क्वळि प्वणि होलि,
खुदेड़ जिकुड़ि तिरोड़ि-तराड़ि की देखी॥
लाल माटा की धार जनै ऐजै तू "पयाश",
स्कुळ्या प्यार खरोड़ि-खराड़ि की देखी॥
@पयाश पोखड़ा ॥
सौदेर किळै हैर गीं ?
****************
कूड़ों की धुरपळ्यूं मा,
लोग कन बुजिना धैर गीं ।
तंगत्याणी छन दिवली,
अर बुन्याद भि डैर गीं ॥
जनि कूड़ी फर लग्यां,
मकड़जळा छडाण बैठू ।
उनि भीतर लुक्यां लोग,
खळ्ळ भाजि भैर गीं ॥
खुट्टि प्वड़दै गौं मा,
वूंकी रंगमत उड़ि ग्याइ ।
पत्म्वरी हळ्दण्यां मुखड़ि,
अपणै उज्याड़ चैर गीं ॥
हैंस्दा-हैंस्दा पुछिन उंका,
हाल-चाल, असल-कुसल ।
जरसि बात मा वो भग्यान,
सर्या गौं मुण्डम धैर गीं ॥
हैंसि-खुसि न्यूति की,
अपणा घौर बुलैनि जो ।
पर आंदा-आंदा फेरि वो,
झणि किळै ठैर गीं ॥
दाइ-दुस्मनु की बत्था,
कभि बुरी नि लागी जौं,
मेरि भलि बात भि वो,
अपणा अन्ठा मा धैर गीं ॥
गौं की पन्देरि थैं वो,
कभि नि छोड़ि साका ।
लोग परदेस भजणा को,
नयरी की नयरि तैर गीं ॥
बाब-दादा की कूड़ी फर,
अंग्वाळ घाळिक रैन वो ।
पीठ फरकान्दै लोग ता,
बूण परदेस जनै सैर गीं ॥
रुप्या कमैन परदेस मा,
मोल ल्हीनि सब्या धाणि ।
पर गौं का हवा पाणि दगड़,
सौदेर किळै हैर गीं ॥
सौदेर किळै हैर गीं ?????
@पयाश पोखड़ा ॥
"जिन्दगि एक घिंडुड़ि चा "
**********************
सर्या दिनमान तिबरि मा च्यूं-च्यूं कै च्यूंच्यांणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
कभी भैर कभि भितर ठुमुक-ठुमुक आणि-जाणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
ढकींण-डिस्यांण छोडिकि भैर छज्जा मा आ त सै ।
कन उदंकार ह्वै ग्याइ दुन्यां मा इन बिगांणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
कभि आरू की डाळि मा त कभि पंयां की फौंकी मा ।
सुबर-सुबेर सर्या दुन्यां कु हाल-चाल बताणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
खौळ्यूं-बौळ्यूं सि नि रौ अब हैंसि खितखड़ी मारि ले ।
उरख्यळा मा जैकि खत-खत किलै खखताणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
दगड़्यों कु दगुड़ त्वड़ै कु दुख कैथै जि नि राई ।
कख लगीं छे तू भि सुदि-सुदि मन थैं ब्यळमाणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
झणि कब क्वी त्वैकु ज़िबाळ लगै द्या देखिले भारे ।
अणब्वळ्या दगड़्यों दगड़ दुन्यादारि निभाणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
फुर्र उड़िकै ल्हे आंद म्यारा सौंजड़्यों कु रंत-रैबार ।
खुदेड़ पराणा की जिकुड़ि को कबलाट चिताणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
ल्वैखाळ कैरिदीं त्यारा फंखुड़ु ढुंगी मारि-मारिक ।
हैंसदा-हैंसदा मवार कल्यो सि किलै पुर्याणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
द्वार मोर खुल्ला राखि झणि कब क्वी न्यूतेर ऐ जाव ।
खल्लि ऐई खल्लि जैलु अंग्वठा सि दिखाणि रैन्द घिंडुड़ि ॥
@पयाश पोखड़ा ।
एक गज़ल--
"हिटदी जिंदगी"
**************
अपणा बिरणा मी दगड़,
अब क्वी रा नि रा ।
यखुलि-यखुलि पैटि ग्यौं,
अब क्वी आ नि आ ॥
मेरि आंख्यूं मा तेरि मुखड़ि की
मौळ्यार दिखेणि चा ।
म्यार भांवल मेरि समणि,
अब क्वी रा नि रा ॥
आज मिथैं भकोरि-भकोरिक,
छक्वैकि रुण देदि ।
भोळ-परबात मेरि आंख्यूं मा,
पाणि आ नि आ ॥
बिन ब्वळ्यां नि रै सकदु ,
मिल कतै चुप नि रैणु ।
मेरि छुयूं मा हुंग्रा,
अब क्वी द्या नि द्या ॥
फुण्डै सैर पैलि मिथैं,
पुटिगि पूजा करण दे ।
म्यारा तरफल बासी तिबसि
अब क्वी खा नि खा ॥
वो बाटु बता जो ठ्यट 'पयाश' का
घार तलक जांद ।
फेर धार पोर बियण्यां,
अब क्वी आ नि आ ॥
हिटदि जिदंगि की हिटै सदनि,
तिर्वळि-तिर्वळि राया ।
हिटदा-हिटदा जिदंगि बाट मा,
अब क्वी आ नि आ ॥
@पयाश पोखड़ा ।

-
Copyright @ Bhishma Kukreti Mumbai; 2016
Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses, Payash Pokhara Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries, Payash Pokhara Poets  ; Poems Contemporary Poetries, Payash Pokhara Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries , Payash Pokhara Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems, Payash Pokhara Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses, Payash Pokhara Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries; Contemporary Poetries , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia, Payash Pokhara Poets   ; Modern Garhwali Songs, Payash Pokhara Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries, Payash Pokhara Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ; Payash Pokhara Famous South Asian Poet ; Payash Pokhara Famous SAARC Countries Poet  ; Payash Pokhara Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time Payash Pokhara ;
-
पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-

-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल





Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwali Poetries by Payash Pokhara, Part 5
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry –-308
                    Literature Historian:  Bhishma Kukreti

तुमरि माया

हारु धण्यां कु लूण-मरचा रळै कै पीलू लिम्बा की कचब्वळि अर हैरि-खरस्यण्यां कखड़ि का चिरखा खाण वळा म्यारा इसक्वल्या दगड़्यों का नौ जणद्वियेक शेर--
हां, मेरि आंख्यूं को आंसु सदनि अलुण्या सि लाग ।
पर तुमरि खुद त सदनि ट्वप्पि लुणकट्ट सि राया ॥ (१)
हां, म्यारु मयळ्दु पिरेम सदनि घळतण्यां सि लाग ।
पर तुमरि माया त सदनि मिठि चरगट्ट सि राया ॥ (२)
@पयाश पोखड़ा ।
सतपुळि का सैणा मा चौभण्ड हुईं एक दरौळ्या गज़ल ।
********************************
छुयूं-छुयूं मा झणि कनि-कनि बत्था बोलि जंदि लोग ।
पीठ फरकान्दै द्विया अंज्वळ्यूंल कीच धोलि जंदि लोग ॥
पुटगौं का प्याट बैठिक अर एक गाळ पाणि कैरिक ।
लगा लग्दै सर्या दुन्या की पोल-पट्टि खोलि जंदि लोग ॥
धौसंदकै सौ-समाळिक ढकईं लुकईं छे अपणि नांग ।
अपणा पैना नंगुल, बीजा का बीज भि चोलि जंदि लोग ॥
खुचिलि बैठिकि छाती फर चिपट्यूं रौं ब्वै का भर्वंसा ।
कुंणाबूढ़, डरौण्यां बणिकै पुटगुंद छांछ छोलि जंदि लोग ॥
गैरा ढण्ड देखिकि छाल बैठ्यूं रै ग्याइ यो डरखु "पयाश " ।
पाणिम कोच कतगा अपणा अंताजल तोलि जंदि लोग ॥
बयनु दे कै भि, जु फेर कभि, बौड़िक घनै नि पैटा ।
खंद्वर्या कूड़ि का बाना फटळि चारेक मोलि जंदि लोग ॥
छुयूं-छुयूं मा झणि कनि-कनि बत्था बोलि जंदि लोग ॥
@पयाश पोखड़ा ।
"लोग उत्तराखण्ड मा"
******************
(माननीय ग्राम प्रधान जी को सादर समर्पित )
अंदणों का ज्यूड़ा पल्यूड़ा ब्वटणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ।
थकथ्यां स्वीणों की दवै घ्वटणा छन
लोग उत्तराखण्ड मा ॥
जिदंगि की बासी छुयूं कु क्वी जग्वळ्या नि रै ग्याइ ।
सरकरी चौकिदरु की ढौळ द्यखणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ॥
धुरपळि की फटळि हर्चिगीं चौका गुठ्यार का दगड़ि ।
कपळि फर हथ लगैकि क्य स्वचणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ॥
खौळ्या बौळ्या सि रैगीं गलादार, कैल ठगै ह्वाला ।
चिर्यां कीसाउंद सट द्वि हथ क्वचणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ॥
अंध्यरा फर बड़अदमैं, उज्यळु ह्वै ग्याइ फिक्वाळ सि ।
अब चम्म चमकदि चाल थैं ख्वजणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ॥
उड़दा चखुल्या नेतों थैं देखि असि- असमान मा ।
अपणा पांखी फंखुड़ों हवा भ्वरणा छन
लोग उत्तराखण्ड. मा ॥
रंगण्यां ह्वाइ रंगीलो गढ़वाल छळै ग्याइ छबीलो कुमौं ।
झूटा स्वीणों की सांग ल्हेकि म्वरणा छन लोग उत्तराखण्ड मा ॥
@पयाश पोखड़ा ।
इन किळै ???
********
दिन-रात की या दैन झरक किळै ?
बिन बात की जिदंगि नरक किळै ?
मिन त खांद मा कि सिरईं भूड़ि खाई,
पर तुमरा पुटुगुंद कर्र करक किळै ?
मुंडरो राया सदनि मुंड मुंड्यड़ो बंद्यू,
पर छुवीं लगाणा की चरक बरक किळै ?
जग्वळ्दा जग्वळदा आंखि ताड़ लगींन,
म्यारु नौ सुणदै फेरि हरक फरक किळै ?
तुमथैं बिसर्यां त बल जमना बीति गैनि,
आंख्यूं मा आंसु की तरका तरक किळै ?
वीथैं द्यख्दै इसग्वल्या दिन याद ऐगीं,
'पयाश' की हैड़ फरका फरक किळै ?
@पयाश पोखड़ा
एक शेर "सिन नि ठगांदा" से--
हैं ! सगोर त नि द्वि बून्द आंसु समळणा को,
अर ब्वनि च मि तुमथैं आंख्यूं मा लुकौलु॥
@पयाश पोखड़ा ।
सेरद्वियेक सेर घंज़ीर भै जनै --
****************************
(१)
मि गिल्लु भात की पणैं छौं ।
मि बिगर बात की लणैं छौं ॥
नाता-रिस्तों कु भैला बणैकि,
मि औंस्या रात की धणैं छौं ॥
(२)
गाड जैलि त गाड अड़ालि ।
धार जैलि त धार अड़ालि ॥
मुक एथरा कि तस्मै थकुलि,
जिदंगि फट्ट फुण्डै रड़ालि ॥
जादा फुण्ड्यानाथ नि चितांदा,
जिदंगि झणि कत्गौ थैं लड़ालि ?
उत्यड़ौ मा चौभण्ड कैरिक,
जिदंगि झणि कै रौला सड़ालि ?
@पयाश पोखड़ा ।
सूळपिड़ा म्यारा पाड़ की
*********************
कैमा बताण पाड़ जनि पिड़ा पाड़ की ।
भाजिगीं सबि अपणा जलुड़ा उपाड़ की॥
तैळ्या मैळ्या पाळि का दांत निखोळिगीं।
जरोरत च अब पाड़ थैं अकल दाड़ की॥
ससोड़ि गैन पाणि अर रुंगड़ि गैन हव्वा।
निख्वर्या किसमत च या चौक थाड़ की॥
फूल पत्ति बल सदनि हैरि भैरि त नि रैंदी।
कभि त याद आलि यूं जलुड़ा जाड़ की॥
बिरै-बिरैकि लूछिगीं जु म्यारा ढुंगा माटू।
चौखुळ ताड़िकै बत्था बणाणा बाड़ की।
रुणु नि छौं पर हैंसदा भि कैल नि द्याखू।
याद च जिकुड़ि लगीं लंगड़ि लताड़ की॥
@पयाश पोखड़ा ।
सतपुळि बटैकि डारेक्ट बम्बै कु टिकट कटाण वळा श्री काला जी को रैबार दींदा एक गज़ल ***********************
भैजि जु तुम दीन-द्वफरिम चलमला स्वीणा नि दिखान्दा ।
तुमरा सौं हम भि सर्या जिन्दगि कुटदर, द्यारादूण नि जान्दा ॥
किटकतळि गिड़कतळ्यूं मा जु चम्म चाल नि चमकदि ।
तुमीं ब्वाला भारे ! हम घण्डाघोड़ कख बटैकि जि पान्दा ॥
"पयाश" पोखड़ा गांव भि तिथाण जनु कतै नि दिखेन्दु ।
जु जण चारेक मौ-मनिखि गांव जनै भि
बौड़ि जि जान्दा ॥
गांव-गळ्या माद्यौ-मन्दिर सबि हथ जोड़ि बुलाणा छन ।
सितगा खुसमद मा त भगबान भि दौड़ि-दौड़ि ऐ जान्दा ॥
गांव का बड़-बड़ा डाळा अपणा जाड़ा कतै नि छ्वड़दा ।
बसगळ्या रौला-बौलों दगड़ तुम जु खळ्ळ बोगि नि जान्दा ॥
@पयाश पोखड़ा ।
'सुबेर-सुबेर' नि दिखेणि च ।
***

सुबेर-सुबेर, 'सुबेर-सुबेर' नि दिखेणि च ।
ब्याळि, परसि क्या नितर्सी बटैकि,
सुबेर-सुबेर, 'सुबेर-सुबेर' नि दिखेणि च ।
राति स्वीणा-सुपिन्या द्यखुणु रौं,
कि सुबेर ल्हेकि 'सुबेर-सुबेर' द्यखुलु ।
स्वीणा वीणा ह्वैगीं पर, से उठदै,
सुबेर-सुबेर, 'सुबेर-सुबेर' नि दिखेणि च ।
इसगोला कि पैलि घण्टी,
फेर हाफटैनि कि घण्टी,
फेर छुट्टी कि घण्टी, पर
सुबेर-सुबेर, 'सुबेर-सुबेर' की घण्टी,
नि सुणेणि च सुबेर ल्हेकि ।
हैळ म बळ्दू कि घाण्डी,
छनि म गौड़ी कि घाण्डी,
घ्वाड़ा खच्चुरु की घाण्डी,
हौरि त ह्वाई-ह्वाइ,
कबरि-कबरि त,
सूनी गरुड़ का गाळुन्द पैरईं घाण्डी,
सुणै जांद सुबेर-सुबेर, पर
सुबेर-सुबेर, 'सुबेर-सुबेर' की
घाण्डी जख जईं होलि---
सारी उज्याड़ खाणा कु,
रगड़ पाणि पीणा कु,
धारम धाम तपणा कु,
गदन माछा टिपणा कु,
डाळा का टुक्कू काणा गरुड़ का
घोल द्यखणा कु,
पंद्यरा मा अपणि अग्यार
हैंका थैं दीणा कु,
दैं भोज खाणा कु,
अग्यलु-पट्टा ल्हेकि,
कैंणवसु फर चिनगरू झड़णा कु,
कख जि जयूं होलु ???
भ्वाळ, परबात, फज़ल ल्हेकि,
यू 'सुबेर-सुबेर' सुबेर ल्हेकि,
जरूर आलु,
पक्का आलु,
बुबाजि पास्ते, बत्ती कसम ॥
तुमथैं क्य लगद,
क्य म्यार ब्वळ्यूं सच ह्वालु॥
@ Payash Pokhara
दै जन जमै ग्याइ क्वी
----
झप्प दिल मा इन समै ग्याइ क्वी ।
जिकुड़ि मा दै जन जमै ग्याइ क्वी ॥
बरखा की झुणमुंणाट मा सुरुक कैकि,
द्वि बून्द आंसू का थमै ग्याइ क्वी ॥
चुड़ापट्टि का घाम मा डबकणा रंवा,
स्वीलि घाम ल्हेकि डमै ग्याइ क्वी ॥
मीनत मजुरि खून पस्यौ एक काई,
मौत दगड़ जिन्दगि कमै ग्याइ क्वी ॥
अफु दगड़ अफि हुंग्रा पुरणा रंवा,
दुन्यादारी मा भलिकै रमै ग्याइ क्वी ॥
मेरि माया त म्यार गौं जनै लगीं छाई,
"पयाश" द्वि हथुल लिमै ग्याइ क्वी ॥
@पयाश पोखड़ा
हौरि क्य द्यालि जिन्दगी
*********************
हौरि कत्गा मिथैं कच्यालि जिन्दगी ।
कब तलक ढुगौं थैं खुज्यालि जिन्दगी ॥
मेरि भि ऐड़िकै इक तर्फां बौग सरीं चा ।
द्याखा कब तलक नि बच्यालि जिन्दगी ॥
सिमसूत कै सियूं छौं ब्यखुनि दा बटैकि ।
घाम आदैं कन नि घुच्यालि जिन्दगी ॥
राति स्वीणों मा असमान उडणूं रौं मि ।
सुबेर फर्र फंखुड़ु झाड़यालि जिन्दगी ॥
खैरिल मोरि ग्यौं अब जरा नि हिटेन्दु ।
ठीक च तुमुल हथ थाम्यालि जिन्दगी ॥
दुख पिड़ा अब त म्यारा भाग बणि गैन ।
यां से हौरि ज्यादा क्य द्यालि जिन्दगी ॥
@पयाश पोखड़ा
Gazal by Payash
--
जर-जर्रा कै गौं-गळ्या मवार हूंणु चा ।
सुरक कैकि मनिख धरि-धार हूंणु चा ॥
अब त बस एक लसाक सांस बचीं चा ।
डौ पिड़ा जिकुड़ि का वार-प्वार हूणु चा ॥
हैंका देखिकि सदनि मि रंगस्यळेणु रौं ।
कैकु कयूं कमयूं त्वैकु डड्वार हूंणु चा ॥
तुम जनै सर्या दुन्यांकि नज़र च बल ।
तुमरु पिंगळु मुक किळै अयांर हूणु चा ॥
ह्वै साक त ऐंसु का बसगाळ तक ऐजै ।
निथर बाब दद्दोंकु कूडू खन्द्वार हूणु चा ॥
मौत आण से पैलि एक अंग्वाळ भेंटि जै ।
मिल सूण "पयाश" बड़ू लिख्वार हूंणु चा॥ अब त बौड़ि जा अपणा गौं-गल्या जनै ।
ब्वै-बबौं कु चिताणु छे असगार हूंणु चा ॥
@पयाश पोखड़ा
आज मौळ्यार ऐ ग्याइ ।
---
मेरि मयळु माया फर आज मौळ्यार
ऐ ग्याइ ।
सुपिन्यौं मा हर्च्यूं सौजण्यां आज घार
ऐ ग्याइ ॥
नि बास कागा ठंग्री मा, नि घूर घुघति चौका मा ।
म्यारा सुपिन्यौं का सौदेर कु आज रैबार
ऐ ग्याइ ॥
हे बुरांशी का फूल तुम आज कखि लुकी जावा ।
देखिले मेरि मुखड़ि आज लाल चचगार
ह्वे ग्याइ ॥
हे भौंरा प्वत्ळौं जुठ्ठा नि कर्यां आज
फूलु थैं ।
फूलु पत्यूं का कुटमणों ल आज सिंगार कै द्याइ ॥
@पयाश पोखड़ा
एक कब्यता नै साल का नौ
***********************
अणजाण अपच्छ्याणक बणिक सि आंद नै साल ।
खास अपणों फर कुतगळि सि लगै जांद नै साल ॥
अळ्झीं उळ्झीं रदीं जिन्दगी की ज्यूड़ि पल्यूड़ि ।
सबि गेड़ मेड़ खल्ल खोलि-खालि जांद नै साल ॥
गाणि स्वाणि की बिठिगि मुण्ड मा धरीं छाई ।
मेरि खैरि देखिकि बिसौण्या बणि जांद
नै साल ॥
दुख विपदा ब्वक्दा-ब्वक्दा हतांगस्या जिन्दगी ।
अंध्यरा मा चम्म चिनगरि सि दिखै जांद नै साल ॥
स्यो जु चलि ग्याइ साल इनु कुनस कै ग्याई ।
मुठ्ठि पुटुग पाणि कन लुकाण बिंगै जांद
नै साल ॥
दुरु परदेसु का चखुला घोल जनै बौड़ि गैना ।
स्वीणा स्वरगिणा दिखैकि मिथैं लटै जांद
नै साल ॥
औंसि की रात चा बस बियण्या आणा तक ।
खुचिल्यूं मा नै-नै सूर्जकौंळ चमकै जांद
नै साल ॥
@ पयाश पोखड़ा
पिछिलि दिनु मि गांव जयुं छाई,
भारी टक लगैकि ।
पर द्वि दिन मै भाजी ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि ॥
हां, मि भाजि ग्यौं---
गांव-गळ्या का हाल-चाल देखिकि,
हवा-पाणि कि ढाळ-पंदाळ देखिकि,
ढुल्लि मवस्यूं का ढंगरचाळ देखिकि,
चौका,खळ्याण बण्यां भ्याळ देखिकि,
पुरणि पंचैति की टुटीं पाळ देखिकि,
मोर-संगाड़ फर मकड़जाळ देखिकि,
छज्जों मा तमखु पींदा स्याळ देखिकि,
कच्चि-पक्कि पीणा कु ख्याल देखिकि,
सग्वड़ि-पत्वड़ियूं मा सुंगरखाळ देखिकि,
बांजा प्वड़्यां कौथिगौं का थाळ देखिकि,
ग्यगड़ा लग्यां गदन्युं का छाल देखिकि,
ठण्ड-ऐड़ि ल अयीं गाळ-गाळ देखिकि,
स्यवा-सौंळि जुतौं का ताळ देखिकि,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं ।
खैड़-कत्यार ल भ्वर्यां खळ्याण देखिकि,
भैर-भितर बास अर म्वळ्याण देखिकि,
पंद्यरौं मा गु-गुदड़ा छळ्याण देखिकि,
रबड़ पलासटिका की जल्याण देखिकि,
गुड़-गिंदणों फर भ्यळि बळ्याण देखिकि,
गिच्चों बटैकि हस्स हसळ्याण देखिकि,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं ।
दगड़्या सौंजड़्यौं कु हंकार देखिकि,
धुरपळ्यूं मा जम्यूं झाड़-झंकार देखिकि,
दिवलि पाळ्यूं फर खांसी खंखार देखिकि,
देळि म बटैकि मूळा कु डंकार देखिकि,
उबर-मज्यूंळ डौन्ड्या नरंकार देखिकि,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं ।
छोरि-छ्वारों की तिड़्याण देखिकि,
लटुला ल्वत्गों की किर्याण देखिकि,
क्वलण पैथरा की चिर्याण देखिकि,
निख्वर्यों की नाक की पिर्याण देखिकि,
गिल्लु जीरु बुसिलु जवाण देखिकि,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं ।
कब्यूं का कीसाउंद इसबगोळ देखिकि,
कत्न्यई कब्यतौं कु रमछोळ देखिकि,
भात दगड़ अल्लु कु झोळ देखिकि,
अनपढ़ अणब्यवाक इसगोळ देखिकि,
कजै-कज्यण्यु की मिसकौल देखिकि,
आबत मित्तरु फर बगबौळ देखिकि,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं।
रुणपित हुयां प्यौळि बुरांस देखिकि,
बूण परदेस भजणा की फांस देखिकि,
अफि-अफि चिरफण्यां बांस देखिकि,
दाइ-दुसमन स्वारौं की डांस देखिकि,
मन मुखड़ि मा चिपकयीं निराश देखिकि,
बूढ-बुढ़्यों कि लब्बी यकुलास देखिकि,
पोखड़ा मा बेरि-बेरि "पयाश" देखिकि,
मि भाजि ग्यौं,
हां, मि भाजि ग्यौं,
मुठ्टियूं फर थूक लगैकि भाजि ग्यौं ॥
@पयाश पोखड़ा
एक गज़ल गैरसैण का नाम
************************
रोज़-रोज़ म्वरणु छौं मि रोज़ बचणू छौं ।
अफु दगड़ अफि-अफि लड़ैं करणू छौं ॥
खाळा-म्याळौं का बीच कख हर्चि ग्यौं । कब बटैकि अफुथैं अफि ख्वजणु छौं ॥
अपणै पुंगड़ चट्टैलिकि उज्याड़ खवैकि,
मि अपणै गोर देखिकि किळै डरणू छौं ॥
समणि द्यख्दै त स्यवा-सौळि ह्वै जांद ।
पीठ फरकांदै किळै अंग्वठा करणू छौं ॥
द कना भला दिन दिखैनि दग्ड़्यों ला ।
मित रुंदा-रुंदा हैंसि भि नि सकणू छौं ॥
थड़्या-चौंफ्ळौं का झुम्का टुट्यां छन ।
मि यखुलि खालि खळ्याणम नचणू छौं॥
खुट्टौं का फ्यफ्नौं फर बीवैं का दळखा गळ्या लगांणाकु लब्बिलपाग धरणू छौं॥
रोज़-रोज़ म्वरणु छौं मि रोज़ बचणू छौं ॥
अफु दगड़ अफि-अफि लड़ै करणू छौं ॥
@पयाश पोखड़ा
"छुवीं न लगौ
************
इत्वारा की छुट्टी आज,
भिप्यारा की छुवीं न लगौ ।
डिल्ली,द्यारादूण मा बैठिकि,
ड्यारा की छुवीं न लगौ॥
चौड़ि-चक्ळी सड़क्यूं मा,
मारुति कु हैण्डल थामि ।
उजण्यां पैरा-पाखों अर,
उड्यारा की छुवीं न लगौ ॥
ड्यारा की छुवीं न लगौ ॥
पाणि का फुब्बारों का बीच,
हैरा-हैरा पारकु मा बैठिक ।
बिसकीं कूल अर बांजा,
स्यारा की छुवीं न लगौ ॥
ड्यारा की छुवीं न लगौ ॥
फिरीज़ पुटग कोचिक,
मैन्यांक कि साग-भुजी ।
चौका का तिर्वाळि सगोड़ा-
क्यारा की छुवीं न लगौ ॥
ड्यारा की छुवीं न लगौ ॥
छंछ्या जनौ बकुळो खून,
बाड़ी जन ल्वै ह्वै ग्याइ ।
टैम पास का खातिर त्यारा-
म्यारा की छुवीं न लगौ ॥
ड्यारा की छुवीं न लगौ ॥
@पयाश पोखड़ा
"अपुणु गौं द्याख"
***************
रस्ता-बाटों मा हिटदा-हिटदा,
मिल अपुणु गौं द्याख ।
पंचैती का टुट्यां मोर-संगाड़ फर,
मिल अपुणु नौं ळ्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
काकी-बोडी की जिकुड़्यूं मा,
सिळ्यांदु सि एक उमाळ द्याख ।
दद्दी-दाजि की कथा-बत्थों मा,
मिल द्यप्तौं कु ठौ द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
सरग दगड़ छुवीं लगादां,
चाल-बिजुलि-बादळ द्याख ।
बरखा की जग्वाळ मा,
चिट्ठी ल्यख्दा बौ द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
आरु-अखोड़ा की पुरणि डाली,
पंद्यरु-रौलु-गदनु द्याख ।
गड्याळ-डौखौं दगड़ भैजी,
नचदा नांगा पौ द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
भै-बन्द आबत-अस्नौं फर,
रसकईं गेड़-खुरग्यंसु द्याख ।
लीणि-दीणि आर-सार मा,
हां, घाम-छैल धौ द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
आणि-जाणि लग्यूं धन्धा,
सरैल रंगणा की थुपड़ि द्याख ।
धार पोर अच्छ्यांदा घाम थैं,
हिटदा उल्टा पौ द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
मिल अपुणु गौं द्याख ॥
@पयाश पोखड़ा
एक गज़ल वों "बुबाजि" का नाम जो आज भि अपणो का आण की आस मा दिन कटणा छन ।
*********************************
कभि फैड़्यूं मा, कभि छज्जा मा, किळै बैठणा रंदि बुबाजि ?
रोज स्याम-सुबेर गांवा कु बाटु किळै ह्यरणा रंदि बुबाजि ?
न रंत, न रैबार, न चिट्ठी-पत्रि, न क्वी खबरसार,
घाम म बैठिकि रोज-रोज चिट्ठी किळै ल्यखणा रंदि बुबाजि ?
म्यारु खून त खून छायो, यो पाणि कनकै ह्वै ग्याई,
ये घंघतोळ मा अपणा हि ल्वै थैं किलै चखणा रंदि बुबाजि ?
दाना शरैला कु मन भि दानु दिवनु सि ह्वै ग्याई,
अजकाळ द्यप्तौं म बटैकि मौत किळै मंगणा रंदि बुबाजि ?
आन-औलाद, नौना, ब्वार्यूं कु नौ सुणदै ठण्डकरै जंदि,
मुंजी अग्यठि म रंगणा की थुपड़ि किळै तपणा रंदि बुबाजि ?
कौणि-झुंगरु, मास,भट्ट,गैथ, सूटों की कुटिरि बणैकि,
रोज घाम मा सुकैकि भैर-भित्तर किळै धरणा रंदि बुबाजि ?
द्वार-मोर कु च्यूंच्याट अर हवा ल संगुळा की खखड़ाट,
हे म्यारा लाटा ऐ जा बब्बा भित्तर किळै ब्वळणा रंदि बुबाजि ?
@पयाश पोखड़ा
चखुलों का घोल
*****************
अब क्य बताण त्वैथैं कख हर्चीं,
चखुलों का घोल ।
औडळ-बथौं-पाणि मा कख उड़िगीं,
चखुलों का घोल ।
छज्जा का द्वळणा-जळ्वठौं मा लुक्यां छन गुराव,
अब त्वी बथौ मिथै कनकै बचिगीं,
चखुलों का घोल ।
तूणि का बुढण्यां डाला फर जनि
कुलड़ू चलाई,
फिर कभि जुगराज कख रैगीं,
चखुलों का घोल ।
जनि-जनि बांजि ह्वैन पुंगड़ि-पटिळि
सग्वड़ि-पत्वड़ि,
तनि-तनि खौळ्यां-खौळ्यां सि रैगीं,
चखुलों का घोल ।
सरकरी सड़क्यूं कु ज्याळ-जंजाल बिछाई जब बटैकि,
सड़क्या-सड़िकि उंदु कख चलिगीं,
चखुलों का घोल ।
ह्यूंदा का ह्यूं सि अर रूड़ि का घ्यू सि
गळ गैळगीं,
स्वीणा-स्वरगणों की सि बात ह्वैगीं,
चखुलों का घोल ।
जब बटैकि लोग कूड़ों थैं सिमेन्टल लिपण बैठिगीं,
तब बटैकि धकि-धैं-धैं ह्वैगीं,
चखुलों का घोल ।
बिसळि मा घमयुं नाज वो भग्यान हि ठुंगणा रैईं,
अत्वणि-बत्वणि मा जु बचिगीं,
चखुलों का घोल ।
बंदुक्या ल जनि दुनळ्या बंदुकिल काड़तूस फैर करीं,
"पयाश" की हिर्र जिकुड़ि म याद ऐगीं,
चखुलों का घोल ।
@पयाश पोखड़ा
एक गज़ल - भलु लगद मिथैं -
**************************
फूलफटंगा की जून चम्कणि राया आगास मा ।
अर मि रौं सिमसूत कै सियूं चौका- खळ्याण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
सर्या राति पाळु वूंस प्वड़णि राया खैड़ घास मा ।
अर मि रौं फस्सोरिक सियूं ढकीण- डिस्याण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
धूप-द्यू-धुपंणु अर थान-ठौ लीपि-लापिकि ।
अर मि रौं राड़ा-प्वतर्रा ढुंगों थैं द्यप्ता
बणाण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
कुयेड़ी का मोर-संगाड़ अर संगुळा तोड़िक ।
अर मि रौं घाम थैं रौलि-गदन्युं का छाल
बिसाण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
ह्वेलि तिबरि-डंडळि-नीमदरि कैकि पछ्याणक ।
अर मि रौं अभि तलक खंद्वर्या कूड़ि छवांण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
एड़वाण देखिकै द्यप्ता सि कौंपणा छन जडमार ।
अर मि रौं सर्या दिनमान अपणि पीठ तपाण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
अपणा-बिरणों फर सक-सुब्बा करणा कु ढब ।
मजा सि ऐ जांद ईं हर्चईं जिन्दगि थैं खुज्याण मा ।
भलु लगद मिथैं, भलु लगद ॥
@पयाश पोखड़ा
एक गढ़्वळि गज़ल बगैर बात की
*****************************
जनि त्यारो हाथ आया म्यारा हाथ मा ।
सचि, ब्वौळ्या बणी ग्यौं बगैर बात मा ।।
सुरम्यळ्या सुपिन्यौं मा वा इन दिख्याई,
फूलफटंगा सि जून जनि औंस्या रात मा।
सचि, ब्वौळ्या बणि ग्यौं बगैर बात मा ।।
खौळ्ये सि ग्यौं मि सुदबुध भि नि रैई,
क्यूंकळि सि लगै ग्याइ सर्या गात मा ।
सचि, ब्वौळ्या बणि ग्यौं बगैर बात मा ।।
आंख्युं-आंख्युं मा बिगांद लड़बड़्या मायादार छुवीं,
चलमला म्याला जख्यला जन मिठ्ठु दूध- भात मा ।
सचि, ब्वौळ्या बणि ग्यौं बगैर बात मा ।।
प्योंलि सि पिंग्ळि मुखड़ि सकिन्या जन मुल-मुल हैंस,
ललंगा बुरांस लुक्यां ह्वाला जन हैरा-हैरा पात मा ।
सचि, ब्वौळ्या बणि ग्यौं बगैर बात मा ।।
@पयाश पोखड़ा




Copyright @ Bhishma Kukreti Mumbai; 2016
Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses, Payash Pokhara Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries, Payash Pokhara Poets  ; Poems Contemporary Poetries, Payash Pokhara Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries , Payash Pokhara Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems, Payash Pokhara Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses, Payash Pokhara Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries; Contemporary Poetries , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia, Payash Pokhara Poets   ; Modern Garhwali Songs, Payash Pokhara Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries, Payash Pokhara Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ; Payash Pokhara Famous South Asian Poet ; Payash Pokhara Famous SAARC Countries Poet  ; Payash Pokhara Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time Payash Pokhara ;
-
पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-

-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
              Puran Pant Pathik:  Great South Asian Satirical and Experimental Poet

(Critical and Chronological History of Modern Garhwali Poetry – 97)
                      Historian:  Bhishma Kukreti

                   Great South Asian   Satirical Poet Puran Pant Pathik is versatile personality. Great South Asian Poet Puran Pant is satirical poet, experimental poet, editor of Garhwali weekly Garhwali Dhai, a writer of shortest form of Garhwali stories, a story teller for children. 
      Great South Asian ironic Poet Puran Pant Pathik born in Asarkot, Pokhara, Pauri Garhwal, India in 1952. Great South Asian sardonic Poet Puran Pant is also initiator of Satiric Prose writing in Garhwali language.
 Great South Asian Satirical Poet Puran Pant is also one of the poets as Kanhayalal Dandriyal, Netra Singh Aswal, Lalit Keshwan, Abodh Bandhu Bahuguna –those changed the style and body of conventional Garhwali Poetries. Great South Asian Poet of satire genre in Garhwali published following literature collection s
1-Mero Boda- Satirical Poetry Collection
2-Apnyas ka Jalad - Satirical Poetry Collection
3-Dudhauk Doodh Panik Pani – Inspirational Poems for Children
4- Garhwali Dhai (Collections of his Editorial Articles)
          Great South Asian verse maker Puran Pant also created Ghazals. However, Pathik is more famous in Garhwali for his sharp and anger some poems in Garhwali.
           Learned critics as Abodh Bandhu Bahuguna, Madan Duklan, Virendra Panwar, Sandeep Rawat appreciated his way of satirizing the contemporary situations as corruption in politics, administrations, society, education field etc.  Great South Asian Satirical Poet also criticized the people having double standards in relationship, back biters, crooked middlemen etc.
 Great South Asian satirical poet Puran Pant uses very sharp words, Garhwali phrases  in criticizing the villain situation and therefore less humor is found in his satirical poems.
 Great South Asian Satirical Poet Pant always advocates for ethical means in politics, administration and society. Pant does not hesitate using street chhap words for attacking the villains.  Puran Pant uses witty , ironic, exaggerated phrases for sharp attack.

              उत्तराखंड मां

कवि- पूरण पंत पथिक

भासणौ   अर आंकडों की खेती उत्तराखंड मां
शिलान्यासों -उद्घाटनों की मौज उत्तराखंड मां .

कनु विकास ह्वै पहाडौ ग्वर्ख्या-पूर्ब्या भ्वरें यख
निपल्टो यखौ ह्वै मन्खी भैर का ऐ गैन यख .

कै को बी हो राज भैजी  उस्तादी उत्तराखंड मां
उल्लू ही बणान्दा रैन सदाने उत्तराखंड मां .

उद्योग लगीं कख लागणा कब लागला पहाड़ मां .
यई राज्यौ हिस्सा छ -पहाड़ - उत्तराखंड मां .

शिक्षा क्यांकि ,कनी साक्षरता ,आंकडों की बात छ.
बीस-पन्दरा सूत्र क्या छन फाइलों की बात छ.

बल,रुपया बाँटना ,कै खुने ,क्यों ,उत्तराखंड राज्य छ
खुर्सी-सत्ता-फुन्द्या -गलादार ,मौज उत्तराखंड मां .

भासणौ को भात ,वायदों -दाल उत्तराखंड मां
अपणी मवासी बणै  ,हैन्कै धार,उत्तराखंड मां .

स्वास्थ्य-सुविधौं काची गप्प ,दायजिन बी मिलदी नी
ग्वर्या दाग्टर,पौ चलै,नर्स ,आया ,दाई नी .

कम्पौदर-स्वीपर बन्या दाग्टर ,साब देरादून जी
राजधानी चखल-पखल,घसड़-पसड़ होंड जी .

सब्बी खुश छन हैन्सना अर मस्त उत्तराखंड मां
मिस्स्याँ रुप्प्या बित्वालन पर सब्बी उत्तराखंड मां.

@पूरण पन्त पथिक देरादून ,३ अक्तूबर २०१२


       निपल्टो :गढ़वाली गजल
 
              गजलकार- पूरण पन्त पथिक

          जो बि गै वो बौडु  नी छ कनो निपल्टो ह्वैगी भैजी
          उत्ताराखंडौ  पाणि  निरसु ,कनो किलै यो ह्वैगी भैजी .
        पुंगड़ी  /पटळि ली/द्वाखरी बंजी ,कुडी  /तिबारी खंद्वार भैजी .
         पौ की घंट /ढुंगा निरस्याँ रस्वाडा को गालन बी भैजी .
       मोर/ बिंयारा/ संगाड रूणा,  ढ़ैपुरा निरसै गैन भैजी
       बल पहाडौ  पाणि/ज्वानि  ,ब्वग्दा रैग्ये सदनी भैजी .
       धुरपळिम खिरबोज निरभगी रून्दो नि ,न हँसदो भैजी
        ग्वरबटा का ढुंगा /गारा बाटो  ह्यर्दा रंदन भैजी .
       इनो  असगुन किलै हम खुणि  ,लाटा-काला रयां भैजी
       बिंडी खाण कमाण  पितरकूड़ी  बिसरी ग्याँ भैजी .
----------------------

ससोड़ ले दारु ,पेल ले दारु

---------
अहा दारु , वाह दारु
इख दारु , उख दारू
तख दारू , कख नी दारू
ले दारु , पे दारु
राजस्व बढ़ौ दारू
माफिया बणौ दारू
चुनाव जितौ दारू
भाषणो आधार दारु
कवि सम्मेलनों पछ्याण दारु

सूंग दारु , सुंगा दारु
पे दारु पिलौ दारु
जनमबार मा दारु
नामकरण मा दारु
मुंडन मा दारु
जंद्यो लींद दैं दारु
ब्यौ बरात्यूं दारु
भितर पैंचिम दारु
घड्यळम दारु

मुर्दाघाट मा बरजाति दारु
तिरैं मा बामणु भोग दारु
बरखी मा शुद्ध होणो दारु
शराध मा अभागण दारु
सर्वशक्तिमान दारु
असली पहलवान दारु
कुर्सी चारपाया दारु
ऐंच दारु , निस दारु
चखळ पखळम दारु
कळच पळचम दारु
आपणो परायो दारु
स्वर्ग बि दारु , नरक बि दारु
राजनीति का मर्म दारू
दरवड्यों धर्म दारू
प्रेम दारु , गुस्सा दारु
खुसी दारु , दुःख दारु
देव दारु , पिचास दारु
अर्दली दारु , वीआईपी दारु
नीली बत्ती दारु , लाल बत्ती दारु
पंचायत दारु ,ब्लॉक दारु
जिला दारु , प्रदेश दारु
पार्टी दारु , बयान दारु
सत्ता -प्रेस दारू ही दारु
कार दारु , जीप दारु
टैक्सी दारु , क्या नी दारु
सरकारी दारु , प्राइवेट दारु
फौजी दारु , स्मगल्ड दारु
कुटीर उद्योग दारु
छि बि दारु , ला तब दारु , हाँ तब दारु
चंदा कुणि बहाना दारु , सब मा दारु

हाँ मि दारु , तू दारु , वह दारु
वाह दारु , आह दारु
बाड़ा बि दारु , काका बी दारु
नाती दगड़ ददा बि दारु
टीचर बि दारु , च्याला बि दारु
मिनरल वाटर संग दारु
ढँढिक पाणिमा दारु
निथर नीट ही सै पर पेल ले दारु
फ़ोकट की , वाह दारु
अपण खीसाकी , आःह दारु
भलो बुरो काज दारु
जोड़ दारु
तोड़ दारु
भेंट दारु
तिकड़म दारु
रिसवत दारु
मार दारु , सार दारु
वाह दारु , धन्य दारू
गिच्च बंद कर दे दारु
जै दारु ! वाह दारु !

Copyright @ Puran Pant 'Pathik' Dehradun

  Worldwide critics would appreciate the contribution of South Asian Poet  Puran Pant Pathik for bringing newness and new style in Garhwali Poetry world

Copyright@ Bhishma Kukreti 6/5/2016


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Apnyas ka Jalad : Sharp Satirical Garhwali Poems
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry –-
                    Literature Historian:  Bhishma Kukreti
- Reading the sharp satirical poems of Puarn Pant Pathik, the readers do not smile but feel sorry for the wrong happenings and become angry on the wrong doers. Due to sharp words, many times, his poems leave the covering of satire , wit , sarcasm and humor become the sharp criticism.  Characteristics of Puran Pant are that the readers find less of humor in his poetry.
     Apnyas ka Jalda is the fourth satirical poetry collection of Puran Pant and shows that Puran is totally dedicated to satire and satire. Pant attacks on the foolishness happening in the society and administration, after reading sixty poems of Apnyas ka Jalda , it seems Puran Pant believes the sayings of Lord Byron who once said,” I will publish right or wrong. Fools are my theme, let satire be my song”
  You read any poem of Apnyas ka Jalda and you will agree “ A satire should expose nothing but what is corrigible, and should make a due discrimination between those that are and those that are not the proper objects of it.” said by Joseph Addison.
  The subject of poems in this collection of Puran Pant Pathik is of varied nature. The poems attack on each components of our society, changing mannerism, government agencies and governing bodies.
  The poems of Puran Pant differ from other satirical poets of past and present that he uses sharper words of Garhwali than other poets. Many times, reader feel that he is abusing as :
Apni bwai ka mais
Hola vo/
Jo
Hamari jikudi ma
Ghaitna rain/
Ghaitna chhan
Keela/vada/danda
Jo hamari nau par….
Ham tain ullu ka pattha samjhikai
Mauj masti -maturate kairikkai
Apnee mavasi banan par misyan chhan
  For creating satire and little bit humour, Puran uses many known or new symbols and images for his poetries and Pant is successful in his this work. Realism is is his way of creating poetry and readers feel that they have experiences of what Pant said in his poems.
   Puran Pant never criticizes the advocates of standardized Garhwali . However, Putran Pant uses regional dialects of Kingodakhal, Pkhadablock,  Salan Garhwal . His uses of proverbs, saying, special Garhwali words for wrong doers perfectly and that make his poems enjoyable.
    On the whole, the poetry collection ‘Apnyas ka jalda’ is one of the important poetry collection book for Garhwali language poetry world and without referring Puran Pant Pathik, historian  can not complete  history of Garhwali poetry.
Apnyas ka Jalda
Poet: Puran Pant Pathik
Year of Publication: 2005
Yugvani Prakashan
14-B Cross Road, Dehradun, Uttarakhand

-
Copyright @ Bhishma Kukreti Mumbai; 2016
Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses,  Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries,  Poets  ; Poems Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries ,  Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems,  Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses,  Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries; Contemporary Poetries , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia,  Poets   ; Modern Garhwali Songs,  Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries,  Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ;  Famous South Asian Poet ; Famous SAARC Countries Poet  ; Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time  ;
-
पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-

-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल





Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1


Modern Garhwali Verses  Songs,     Poems

 अग्वाड़ि अब सोचा तुम   (गढ़वाली कविता )

रचना --   प्रेम बल्लभ गोदियाल  ( जन्म 1954 ,  गोदा , कंडारस्यूं , गढ़वाल  )
Poetry  by - Prem ballabh Godiyal
-
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry – 182
-
साहित्य इतिहास , इंटरनेट प्रस्तुति और व्याख्या : भीष्म कुकरेती
-
आज द्यावा अब्बि द्यावा उत्तराखण्ड राज द्यावा
याद करा माँ बैण्यु को भै बन्धु को बलिदान
याद करा बेटि ब्वार्यूं  को बलिदान
भौत ह्वेगि रूणि  धाणि  कमर अपणि बांधा तुम
कनक्वै होली हूणि खाणि  अग्वाड़ि अब सोचा तुम।
....
..... 
पहाड़ रीता ना करा तुम सब्बि इन बोलणा छन
बोली अपणि छोड़ा ना तुम , सब्बि इन बोलणा छन
बींगी ल्या तुम यूंकि बात सूणी ल्या तुम यूंकि बात
उट्ठा मेरि माँ बैण्यूं  तुम , उट्ठा मेरा भै बन्द तुम
कनक्वै होली हूणि खाणि  अग्वाड़ि अब सोचा तुम।

(Ref-Angwal,2013)
Poetry Copyright@ Poet
Copyright @ Bhishma Kukreti  interpretation if any
-
 Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs ,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses ,  Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries  ,  Poets  ; Poems Contemporary Poetries  ,  Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries ,  Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs  ; Modern Garhwali Verses  ; Poems,  Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses,  Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia   ,  Poets   ; Modern Garhwali Songs,  Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries ,  Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal  ; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ;  Famous South Asian Poet ; Famous SAARC Countries Poet  ; Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time  ;
-
 पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल
--
 


Regards

Bhishma Kukreti

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
  नीता कुकरेती की कविताएं   

Critical and Chronological History of Modern Garhwali Poetry – 98)

-
चौं तरफी छुंई लगणी तेरी माया की


चौं  तरफी छुंई लगणी तेरी माया की
तेरी स्वाणी मुखडी की रंगतेली काया की
पुरखों न सांकियूं बटै त्वै मा अग्वांल बोटी
खोरियूं मा दिन कटिन नी उगडी भैर खुट्टि
दाना सयैणा कथा लगोन्दन जंकजोड की
तेरी स्वाणी- - - - -
सभी प्रवासी भै बैणियो तै समर्पित
------------------
प्रेमी रिगांळन लिखणू छों चिठ्ठी न्यूतणू छों आज

 
प्रेमी रिगांळन लिखणू छों चिठ्ठी न्यूतणू छों आज
रंगों की बरखा मा रूझि भिजी जोला छोडिक
अपणा काज
आयो बसंत उल्यार मोसम
पोथला पंछी भौरों की गुणमुण
थड्या चोफंला चोक म लगदा
खुट्टियूं लगणी पराज
भयो न्यूतणू छों आज

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                    Meri Agyal: Poetries Illustrating Uttarakhand Characteristics 

(Critical and Chronological History of Modern Garhwali Poetry – 97 A)
                      Historian:  Bhishma Kukreti

Critical Review of Garhwali Poetry Collection ‘Meri Agyal’ (2013) by poetess Neeta Kukreti

                   Literature Historian : Bhishma Kukreti

             Neeta Kukreti is one of the famous Garhwali poets who read her poems with famous Hindi poets as ‘Neeraj’, Hari Om Panwar, Dr. Kunvae Baichain, Sunil Jogi, Ashok Chakrdhar, Surendra Sharma, Buddhinath Mishra, Dr. Grija Shankar Trivedi in various Kavai Sammelan who appreciated the Garhwali lyric by Neeta.
     Neeta Kukreti (by birth Kala of Sumadi village) is one of the signatures of modern Garhwali poetry whose hundred of Garhwali poems are already published in magazines.
  ‘Meri Agyal’ is first Garhwali poetry collection by Neeta Kukreti (in law village-Gweel, Malla Dhangu).
  ‘Agyal’ means contribution for auspicious rituals and Neeta Kukreti fulfilled the aspects of title of the poetry collection. The purposes of poems by Neeta Kukreti are humanity and Uttarakhand. All the lyrics of this collection are lively and from real life.
 The present collection contains marvelous 66 Garhwali lyrics. The subject of poems are related to important issues of Uttarakhand (for subject of each poem –refer Appendix) as images, pride of region, environment, migration, woman problems and their importance, aspiration from Uttarakhand state at the time of Uttarakhand movement, present reality after new state Uttarakhand.  There are philosophical modern poetries too in this volume with simple words and phrases those are easily understandable.
 The poetess Neeta is successful in expressing her subject by using proper grammatical constructed words and phrases. The symbols are mostly old phrases but she does not hesitate in using contemporary symbols for creating desired images. Neeta Kukreti has used figure of speeches for clear expression and not to show her poetic intelligence.
 Her lyrics are emotional and melodious due to use of simple words. The lyrics are modern with contemporary meaning and each poem stands on its feet.
 By reading the poems/lyrics of Neeta Kukreti it may be said that her position in Garhwali poetic world is as An Carson, Anais Nin, Anna Akhmatova, Anna Piutti, Carol An Duffy, Cecilia Meireles, Chris Mansel, Juana de IbrabourouElizabeth Bishop, Emily Dickinson, Jo Shapkot, Judith Wright, Inqeborg Bachmann,Lisel Mueller,   Nuala Ni Dhomhnaill, Sylvia Path, Marina Tsvetaeva,  Sappho, for their respective language poetries.
Meri Agyal (Garhwali Poetry collection)
Poetess- Neeta Kukreti
Year of Publication- 2012   
Publisher-
Samay Sakshy
15 Faltu Laine
Dehradun, Uttarakhand
Phone 0135-2658894

Copyright@ Bhishma Kukreti 24/3/2013
Critical Review of Garhwali Literature to be continued… 2274
Critical Review of Garhwali Poetry Collection to be continued…
                           Appendix: Briefing about poems of ‘Meri Agyal’

Manglacharan: the poem is about prayer from various deities and forefathers for human kinds.
Jay Dev Bhumi The poem appreciates the history, geographical and social construction of Uttarakhand.
Jay Uttaranchal: The poem tells about cultural heritage of Uttarakhand.
Chaumasi: The poem portrays the four season of lovely rural Garhwal and Garhwali life.
Basant: The poem successfully details the geographical beauty of Garhwal around spring season.
Holi: Holi verse depicts the illustrations of Holi in rural Uttarakhand and the eagerness of people for Holi festival.
Khauri: The verse illustrates the painful struggle of a Garhwali woman in hills and the indifferent attitude of migrated Garhwalis for their motherland.     
Chal Dagdya: Chal Dagdya poem is about aspiration of lovers and also demonstrates the images of hills of Garhwal. 
Mi Khudedu chhaun: the poem brilliantly reveals the beauty of rainy season of Garhwal at the time of paddy plantation in the field. 
Kafal: the poem portrays marvelously the images of hills of Uttarakhand at the time of Kafal ripening and plucking of Kafal.
Kuyedi: Kuyedi poem takes readers to Garhwal in rainy season and at the same time poetess shows the sadness of a girl remembering her brothers and sisters.
Kisan: The poetess provides message for innovative way of agriculture in Garhwal. And new way od development that protects environment too.
Ukal Undhar: the verse gives a picture of hills and its tough life and the people winning over the hassles.
Kauthig: The poem takes the readers to the fair and creates spectacular images of fair in rural Garhwal. The said poem also demonstrates the finer points of love.
Bachpan: the poet memorizes her childhood in hills of Garhwal.
Khud: The poem portrays the sad emotion of a married woman remembering her Mayka (parental family). The poetess uses kuyedi(Fog) for explaining the  sad state of mind. 
Ek Saval: The poem discusses the strategies and duties for separate Uttarakhand state and calls for speedy movement.
Jan t hamtai Padige: The poem reminds the people about sacrifices by martyrs of Uttarakhand movement, their objectives for movement and now the duties of Uttarakhandis.
Apno Rajy: the poem shows happiness after getting separate state Uttarakhand and the poetess hopes the development of hills.
As: The poem shows the enthusiasm and hope of people of Uttarakhand after getting Uttarakhand state.
Uttarakhand ki Dhai: The poem by poetess Neeta cautions Uttarakhandis not to indulge into petty politics of reservation but create a different identity of Uttarakhand by hard and smart works.
Hamaru Uttaranchal: The poem shows happiness about new state creation and now the poetess calls for developing the state.
Dindali: the poem shows depression for migration from rural Garhwal and long term repercussion of mass migration.
Dhai: Dhai poem talks differently about loss by migration and calls to migrated Garhwalis to return their villages.
Khardi Kanthi: The poem seriously talks about worsening position of environmental losses in hills of Uttarakhand. 
Na Kata na katan Dya: The poetess is sensitive to trees and calls not to cut tress as tress are essential for our lives.
Katan: The poem shows unhappiness about unthinkable cutting of trees and creating environment problem. The poem also talks about forest mafia destructing dense forest.
Dandyun ma Ag: The poem shows pain for fire in the forest of hills of Uttarakhand that fire destroys the environment. The poetess encourages people to act upon putting off the forest fire.
Kakhi Harchi gaye Jog: the poetry shows pain of non development in rural Uttarakhand and the consequences of mass migration from Uttarakhand hills. 
Apan Log: The poem cautions people of Uttarakhand about their indifferent attitude for their languages, ignoring attitude about development.
Swagat; the poem calls for Uttarakhandi being tourist conscious. 
Supina: the poem cautions Uttarakhandis be active and advices for leaving non productive practices.
Vu laddu rai: Garhwal is the land of army men. The poetesses Neeta illustrates the bravery of Garhwali army man fighting till death for his country.
Chet Ja: Chet ja poem calls for people not to accept the repression and crook characters in the society and take action.

Danu Saril: The poem talks about the unfulfilled dream of an old human. Poetess uses very fine uses of Figure of speeches.
Bata ma Baithi: The poem again discusses the unfulfilled desire of a person in search of love.
Aakhar: The poem discusses about the luck and talks about the inner voice.
Vidhata ki Lakeer: The poem reminds the discussion happened in Upnishads about who is running the galaxy.
Aj bhi  unni: Though the physical properties change but our life is same. The poetry is philosophical.
Syani ni Kaur: the poem is philosophical and talks the human being may aspire and act for many things but nobody can stop the happening.
Mania bat: the poetry is a philosophical poem and talks that happening is not in the hand of human being.
China Dani: the philosophical poem is about aspiration and actual happening.
Nakhru lagad and Bhali  lagd poems: These two poems show two sides of our life that is a brighter side and sad or irritating side of life. 
Jindgi: the poem is philosophical as Aakhar and discusses about the search of real objectives of life. The poem compels the readers for searching the reality.
Yun Bataun tain: the poem is a philosophical poem effectively differentiates between human and humanity.
Jyu Bold: The philosophical poetry shows the differences between desire and reality.
Timla: rational poem states about the difference between real friend and friend for taking benefits of opportunity.
Jindagi ka gantha: the verse reminds us the complexity of our life, mind and changes happening.
Dhar ma Sukhilosurij ayun ch: The verse discusses changing culture and civilization.
Javani ku Umal: The verse splendidly explains the pride of youngness,   not looking at future and the reality in old age. The poet provides message too. 
Rumak: The rhyme is sad poem and describes the dilemma of a poor rural woman.
Pahad ki Nari: The poem discloses effectively the sacrifice of rural Garhwali women.
Ansdhari; a very pathos oriented poem talks about the struggle and pain of Bal vidhava (child widow).
Khuded geet; the lyrist Neeta Kukreti talks about the pain of a married woman that is away from her parents.
Meri Ladi; the poem is about a girl leaving her home at the time of her marriage and the parental message to her.
Sya Cha Meri Pahad Bwai: the poem illustrates the struggle of women from Hills.
Nari ku Jeewan: the verse points up the non-selfish ambitions and acts of women.
Chitthi: Chitthi poem is about a rural Garhwali woman facing pain of separation from her husband working I cities and struggling to look after children and her ailing in laws.
Sadak: The poem brings a question of development. The development brings social problems with ti. For example the road brings theft in rural villages where the doors were never locked in past. 
Na Vas Hilans: The verse depicts the pain of separation when love and soothing signals more pain.
Saunli si Kamar: the poem reminds us the famous Garhwali song ‘Tu holi beera’ by Jeet Singh Negi . The poetess uses very good symbols for husband remembering his love far away from him.
Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai 2016
 


 


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Neeta Kukreti: Famous Asian Poetess -expert of Garhwal Image Creation
Critical and Chronological History of Modern Garhwali Poetry – 98)
                      Historian:  Bhishma Kukreti

           Famous Asian poetess Neeta Kukreti is appreciated for her creation of perfect images of Garhwal.

             Famous Asian poetess was born in 1952 in Sumadi a famous Garhwal village of Pauri Garhwal. Neeta’s in law village is Gweel, Malla Dhangu. Famous Asian poetess took education in Music too. She is also famous folk singer of Garhwali. Famous Asian Poetess retired from Shri Guru Ram Rai College Dehradun.
   There are varied subjects of poems by famous Asian Poetess Neeta as nature illustration, religion, migration; twelve months season (Baramasa); rivers , mountains, snow, motherhood, love and what not .
     Famous Asian Poetess is expert of creating perfect images of cited subjects. Though, she does experiment but in her poem the lyrical style is always exists. 

Famous Asian Poetess Neeta has published more than 150 Garhwali poems and her Garhwali poem Collection ‘Meri Agyal’ was appreciated by readers as well by critics

  नीता कुकरेती की कविताएं   

Critical and Chronological History of Modern Garhwali Poetry – 98)

-
चौं तरफी छुंई लगणी तेरी माया की


चौं  तरफी छुंई लगणी तेरी माया की
तेरी स्वाणी मुखडी की रंगतेली काया की
पुरखों न सांकियूं बटै त्वै मा अग्वांल बोटी
खोरियूं मा दिन कटिन नी उगडी भैर खुट्टि
दाना सयैणा कथा लगोन्दन जंकजोड की
तेरी स्वाणी- - - - -
सभी प्रवासी भै बैणियो तै समर्पित
------------------
प्रेमी रिगांळन लिखणू छों चिठ्ठी न्यूतणू छों आज

 
प्रेमी रिगांळन लिखणू छों चिठ्ठी न्यूतणू छों आज
रंगों की बरखा मा रूझि भिजी जोला छोडिक
अपणा काज
आयो बसंत उल्यार मोसम
पोथला पंछी भौरों की गुणमुण
थड्या चोफंला चोक म लगदा
खुट्टियूं लगणी पराज
भयो न्यूतणू छों आज
         By reading the poems/lyrics of Neeta Kukreti, it may be said that her position in Garhwali poetic world is as An Carson, Anais Nin, Anna Akhmatova, Anna Piutti, Carol An Duffy, Cecilia Meireles, Chris Mansel, Juana de IbrabourouElizabeth Bishop, Emily Dickinson, Jo Shapkot, Judith Wright, Inqeborg Bachmann,Lisel Mueller,   Nuala Ni Dhomhnaill, Sylvia Path, Marina Tsvetaeva,  Sappho, for their respective language poetries.



Copyright @ Bhishma Kukreti, 8/5/2016
Notes on a Literature Contributor for  Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from Pauri village  of   Garhwali Poetry; fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from Chamoli Garhwal of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from  Uttarakhand of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from Himalaya  of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from  North India of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from  Indian subcontinent of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from  South Asia of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature; Literature Contributor from  Oriental region of   Garhwali Poetry, fiction, criticism and collecting folk literature



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

Modern Garhwali Verses  Songs, rainy season images     Poems

बसग्याळ  ( वर्षा विवरण  की रसयुक्त कविता )

रचना --   जबर सिंह कैंतुरा  ( जन्म 1956 , रिंगोली ,  लोत्सु , टिहरी गढ़वाल  )
Poetry  by - Jabar Singh Kaintura
-
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry – 183
-
साहित्य इतिहास , इंटरनेट प्रस्तुति और व्याख्या : भीष्म कुकरेती
-
बादळू गगड़ाट,
गदरौं  स्वींसाट ,
स्वीली डर ,
झिड़ बिड़ो , भितर भैर ,
लुकीन स्याळ -यूँ मैनों बसग्याळ
झंगोरू , क्वादु , मार्छु ग्वडणू  ,
नै ब्योली मन खुद्यणू।
 संग्त धांणी -धांणी / गदरौं  ल्यंगड़ा,
कंडळि   का झ्यंकड़ा /हर्यूं हर्यूं घास बसग्याळ  मॉस।
सार्यों -सार्यों रोपण होणी ,
सुज्जि -भुज्जि अर गोन्द्कि नौणी।
कौल्या कंडळि /भुट्याणु -अंगाळि,
घिंघरू -किनगोड़ रिक्कै -डौर ,
बिजलि चलकणी , ज्वंक्कि बिल्कणी
सौणै कुरेड़ि भ्वीं फुंड लिटणी
बाळणि भैंसि छक्की दूध देणी।
पोथळौञ को च्वींचाट , म्यंडगौं का टर्र टर्राट
किदलौं को गिजबिजाट
झ्यास्सु को लमड्यात /  गेंडवाळवी चलमलाण
नुन्यारों कि  न्वीन्याण   
 ग्वडदरि ब्यखनां अब्यsर मुंणखा बिटोळणी ,
चस्का  जुनखौं मा वूंतैं 'वू ' कि खुद लगणी।                           
   

(Ref-Angwal,2013)
Poetry Copyright@ Poet
Copyright @ Bhishma Kukreti  interpretation if any
-
 Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Songs ,  Poets   ; Critical and Chronological History of Modern Garhwali Verses rainy season images,  Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries  ,  Poets  ; Poems Contemporary Poetries rainy season images ,  Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems rainy season images ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries ,  Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs  ; Modern Garhwali Verses  ; Poems,  Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  rainy season images; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses,  Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries rainy season images ; Contemporary Poetries  , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia   ,  Poets   ; Modern Garhwali Songs,  Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries rainy season images,  Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal  ; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries; Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  rainy season images;  rainy season imagesModern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern Poetries rainy season images ; Critical and Chronological History of Asian Poems  ; Asian Contemporary Poetries ; Contemporary Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian Poets  ;  Famous South Asian Poet ; Famous SAARC Countries Poet rainy season images ; Critical and Chronological History of Famous Asian Poets of Modern Time rainy season images ;
-
 पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल
--
 


Regards

Bhishma Kukreti

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1


Modern Garhwali Verses  Songs,  progressive  Poems

पक्षपात  (प्रगतिशीलवादी गढ़वाली कविता )

रचना --   जगदम्बा प्रसाद कोटनाला  ( जन्म  1966,  Bhairganv, Badalpur गढ़वाल  )
Poetry  by - Dr. Jagdamba Prasad Kotnala
-
Critical and Chronological History of Modern Garhwali (Asian) Poetry – 133
-
साहित्य इतिहास , इंटरनेट प्रस्तुति और व्याख्या : भीष्म कुकरेती
-
लोग भग्यान
जो छन
तप्पड़ों मा पसर्यां
डाँडों कि  चुळख्यूं मा बैठ्यां
तणसे -  तणसे कि
छक्कैकि घाम तपणा
पर
गरीब रौल्यूं कि जिंदगी मा
पाळा का सिवा
न क्वी घाम
न मौळयार
न क्वी दिन।   

(Ref-Angwal,2013)
Poetry Copyright@ Poet
Copyright @ Bhishma Kukreti  interpretation if any
-
 Critical and Chronological History of Asian Modern  progressive Garhwali Songs ,  progressive Poets   ; Critical and Chronological History of Modern  progressive Garhwali Verses ,  progressive Garhwali  Poets ; Critical and Chronological History of Asian Modern Poetries  progressive ,  progressive Poets  ; Poems Contemporary Poetries  progressive ,  Poets  ; Contemporary Poetries from Garhwal; Development of Modern Garhwali Verses; Poems  ; Critical and Chronological History of South Asian    Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries ,  Poets  ; Contemporary Poetries,  Poets  ; Contemporary Poetries Poems  from Pauri Garhwal; Modern Garhwali Songs  ; Modern Garhwali Verses  ; Poems,  Poets   ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  ; Contemporary Poetries from Chamoli Garhwal  ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses ; Modern Garhwali Verses,  Poets   ; Poems,  Poets  ; Critical and Chronological History of Asian  Modern Poetries  ; Contemporary Poetries  , Poems Poetries from Rudraprayag Garhwal Asia   ,  Poets   ; Modern Garhwali Songs,  Poets    ; Critical and Chronological History of Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern Poetries  ; Contemporary Poetries ,  Poets   ; Contemporary Poetries from Tehri Garhwal  ; Asia  ; Poems  ;  Inspirational and Modern Garhwali Verses ; Asian Modern Garhwali Verses  ; Modern  progressive Poetries; Contemporary  progressive Poetries ; Contemporary Poetries from Uttarkashi Garhwal  ;  Modern Garhwali Songs; Modern Garhwali Verses  ; Poems  ; Asian Modern  progressive Poetries  ; Critical and Chronological History of Asian  progressive Poems  ; Asian Contemporary Poetries ; Contemporary  progressive Poetries Poems from Dehradun Garhwal; Famous Asian  progressive Poets  ;  Famous South Asian Poet ; Famous SAARC Countries Poet  ; Critical and Chronological History of Famous Asian  progressive Poets of Modern Time  ;
-
 पौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली , कविता ; चमोली  गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;टिहरी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ;उत्तरकाशी गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; देहरादून गढ़वाल, उत्तराखंड  से गढ़वाली पद्य  , कविता ; 
-
  स्वच्छ भारत ; स्वच्छ भारत ; समर्थ गढ़वाल

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22