Author Topic: TRANSLATION OF KUMAONI-GARWALI LANGUAGE - कुमाऊंनी गढ़वाली भाषा का अनुवाद  (Read 307476 times)

एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720

  • Core Team
  • Hero Member
  • *******
  • Posts: 40,912
  • Karma: +76/-0

१. आज बारिश हो सकती है!

 आज बारिश हवे सकूं!

२.  छाता ले जाना मत भूलना !

चाट लीजाण झन भुलिया!

 

एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720

  • Core Team
  • Hero Member
  • *******
  • Posts: 40,912
  • Karma: +76/-0

१) हिंदी - १५ अगस्त को हमारा देश आजाद हुवा था!

कुमाउनी में - १५ अगस्त के हमर देश आजाद भौ!

२)  हिंदी -  हज़ारो लोगो के बलिदान से हमें यह आजादी मिली !

कुमाउनी - हजारो लोगो न बलिदान ले हमींन के यो आजादी मिली !

३)  हिंदी - हमें आपने देश पर गर्व होना चाहिए

कुमाउनी - हमींन के आपुन देश पर गर्व हूँ चै!




Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
आवा गढ़वाली सिखला
                                  भीष्म कुकरेती (मुंबई )
                          Blessing from Mother Sarswati
                                 मां सरस्वती से आशीर्वाद
                        मां सरस्वती की पूजा
                          O Mother sarswati ! Offer  me postive Thinking !
मां सरस्वती ! मीतैं सुमति दे !
                                        Lesson no. 1
                                           पाठ -१
              ॐ  न म सि ढिंग 
                                      Lesson -2   
                                        पाठ -२                             
                              Greeting people/in talking   Hi ! Hello ! बोल चाल मा सिवासौँळी  /अभिवादन   

By enlarge, Garhwalis are not formal but informal in meeting people but are always respectful in greeting each other

साधरणतया गढ़वाळी  लोक फोर्मल नि होंदन बल्कण  इन्फोर्म्ल होंदन पण सिवा लगाण मा अग्वाड़ी होंदन 

In English , while greeting, one has to keep time in mind but not in Garhwali

अंग्रेजी मा , सिवा लगान्द दें समौ ख़याल करण पड़द पण गढ़वाली मा सौब समौ एक ही तरां  सिवा लगान्दन       

2.1 Good morning /good noon/good afternoon / good evening / grandpaa !

ददा जी /नना जी  ! सम्नैन  / पै लागूं

Good morning dad!

बुबा जी ! पै लागूं /सम्नैन

Like this in Garhwali , first noun is spoken and then words of greeting  as follows:

गढ़वाली मा पैल संज्ञां बुले जांद फिर अभिवादन कु शब्द   जन कि :

हे ब्व़े सम्नैन (good afternoon mother )

Beside this the person has to touch feet of greeted one for offering  respect to elder ones

सिवा लगान्द दें जैका अभिवादन करे जांद वै का  सम्मान मा खुट बि छूण  पड़दन

In old time, the greeting words were used according to caste

पुराणो  जमानो मा जाती  का हिसाब से सिवा सौंळी  का शब्द प्रयोग करे जांद छ्या

Now, the custom of calling sanmain/pay lagu is very rare . Now people use pranam or namste/namskaar

अच्काल सम्नैन या पै लागू कु रिवाज नि रेगे अच्काल नमस्ते/नमस्कार/प्रणाम/जै राम जी की  बोलीक अभिवादन/सिवा सौंळी  करे जांद

                                               Greeting  (Part -2 )

                                सिवा सौँळी /सिवा बर्जण - (फडकी-2)

                                            Coordinator : Bhishma Kukreti

                                        Greeting among  same age group/same status

                            2.1- Friend ! greetings !

                           औ ! जै राम जी की भै !  क्या हाल छन ?

               जबाब : जैराम जी की ! हाँ बिलकुल ठीक ठाक  ! हौर ठेक ठाक ?

                  2.2 Greeting among same age (female)

                      ये वा क्या हाल छन , खूब छे ?

                      जबाब : हाँ याँ ! ठीक छन , तेरो क्या हाल छन ?

 

                                       2.3      Blessing or answer of Greetings to younger males

The blessing depends on the receiver (आशीर्वाद सिवा लगाण वाळ पर निर्भर करदू  )

२.३.१. समनैन काका जी !

      आशीर्वचन : चरन्जीव    --- /ब्यटा  /ब्यटा राम  आशीर्वाद/  हूंद-खांद रै /, फल फुले /सदयनी  सुखी  रै   / नौकरी चाकरी  पक्की राव /ड्यार्म दैल  फैल राउ. /स्वस्थ रै 

आशीर्वाद : चरन्जीव ,   खूब नंबर से पास ह्व़े / बुधि तेज ह्व़े  (विद्यार्थी खुणि )

२.३.२ पन्डिजी   पाय लागूं

आशीर्वाद जजमान / चरन्जीव रै जजमान / धन धान्य से भरपूर रै जजमान /स्वस्थ रै

      Answer  to females on greeting

2.3.4

   Good noon , Grandma !

ददी !  सिवा बर्जणु छौं/

ये जी ! सिवा बर्जणु छौं (रिश्ता मा ससुर/सासू कु रिश्ता तैं भट्याणो  शब्द - जी- In-laws are called by just "jee" word   )

आशीर्वाद

चरन्जीव  रै , त्यार चौड़ ब्यो   ह्व़े जाऊ (अण ब्याही नौनी खुणि  for unmarried girl ) or सुखी रै

चरन्जीव ! सदा स्वागवन्ती  रै (जैन्कू ब्यौ हूँ ह्वाऊ, for married woman  )/सुखी रै

चरन्जीव ! नाती नतणा  भला रैं (प्रौढ़ जनानी  तैं for older woman  ) या झड़नाती खिलैक जै ! सुखी रै

                                कुशल क्षेम

Example one

उदाहरण एक

Good Evening ! Grandpa . How are you ? or How are you and family ?

प्रणाम दादा जी ! कन  छंवां  / परिवार मा सब कुशल ? 

Good evening. i am fine. family is fine too How are you ?

चिरंजीव, आशीर्वाद....हाँ मि ठीक छौं, परवार बि ठीक / त्यार क्या हाल छन ?

बस दादा जी आपक आशीर्वाद से सौब ठीक छन

 Example -2

उदाहरण -२

Good evening Kakya sasu jee ! How are all at home ?

ये जी ! सिवा बर्जदु ! तुम ठीक छवां  / ड़यारम सौब ठीक छन

सदा स्वग्वंती रैं ब्वारी ! हाँ मि ठीक छौं , डयार्म बि भगवती किरपा से सौब ठीक छन .तुमर/  त्यार मैतम सौब ठीक ?

हाँ जी मैतम सौब ठीक छन . मेरी मां/ब्व़े  अर बुबा जी याद करणा छया .

Example -3  Chatting in Internet between shri Pankaj rawat fom Dubai and Bhishma Kukreti Mumbai

उदारण -३ पंकज रावत , दुबई अर भीष्म कुकरेती (मुंबई   ) का बीच इन्टरनेट मा छ्वीं

भीष्म कुकरेती - पंकज जी नमस्कार

पंकज रावत : प्रणाम जी प्रणाम जी ! ये पन्डि जी त्तरी बात ! नमस्कार करणों कर्तव्य त म्यार च . अर उन्नी बि आप बड़ा छन .

भीष्म कुकरेती " ना  भै ना ! क्वी बडो छुट नी होंद .. और सुणावो   क्या हाल छन ? सौब कुशल मंगल ?

पंकज रावत : हाँ भैजी सब आपक आशीर्वाद से ठीक ठाक छन .. आपक परिवार मा सौब ठीक ना ?

भीष्म कुकरेती : सौब उपर वाल़े /नागर्जा /बद्री विशाले  कृपा ! हाँ सौब ठीक

पंकज रावत : अच्छा भैजी नमस्कार जरा मि औफ़िस जाणु छौं

भीष्म कुकरेती : नमस्कार भै ! हाँ भै पैली त नौकरी च फिर सब कुछ

 


दीपक पनेरू

  • Sr. Member
  • ****
  • Posts: 281
  • Karma: +8/-0
सम्पूर्ण सामग्री श्री भीष्म कुकरेती जी.......

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Let Us Leanr Garhwali Part-3
अवा गढ़वाळी सिकला /सिखला - फडकी -३
          Bhishma Kukreti
A few Polite Phrases

बोलचाल मा शिष्टाचार

[ Please note that in Garhwali calling somebody in second person or third person is different than English. You have to pay attention not only on singular number, two numbers and plural numbers but the calling you/him etc change as per age difference, showing respect or formality or closeness . We shall discuss this subject in separate chapter ] गढ़वाली में आप शब्द नही था वास्तव में आप का अर्थ धनात्मक  नही था बल्कि किसी कि कुदृष्टि/कुप्रभाव    से है . किन्तु अब सम्मान सूचक शब्द आप गढ़वाली में सम्मलित हो गया है क्रियाओंभी सम्मान के हिसाब से बदल जाती हैं ]

Glad to meet you

आप तै मीलिक भौत खुशी ह्व़े

May I come in please

जी ! मि भितर ऐ जौँ ?

Yes! Come in please !

हाँ जी , हाँ जी /हाँ भै आवा आवा !

Will you please let me sit ?

जी ! मि इखम बैठ जौँ ? जी मि बैठ जौँ ? जरा मी तैं इखम / तकम बैठण देल्या ?/जरा मि तैं अपण काखम बैठण देल्या ?

I am very sorry

मी तैं भौत दुःख च/ ह्व़े

I beg your pardon

माफ़ कर्याँ   /छिमा क्र्याँ

Let me help यू

आप अपण काम मा मेरी मदद ल्हे सकदन   / मेरी मदद ल़े ल्याओ

I am sorry , I got a little late

मि तैं जरा अबेर/देर ह्व़े गे . माफ़ी चांदु 

या

माफ़ी चान्दु  मि देर से ओं   

I am sorry I could not make it on that day

माफ़ी चांदु ! वै दिन मि टैम /समौ फर नि ऐ साकू

Please convey my apology to your father

 मेरी तर्फांन  अपण बुबा जी मांगन माफ़ी मागी देन

It was all by mistake. Please excuse me

इन गलती से ह्व़े गे . माफी चांदु /माफ़ कर दियां

Sorry to have disturbed you

माफ़ कर्याँ  मीन आप  तैं डिस्टर्ब करी दे

माफ़ कर्याँ आपौ   काम मा दखल पोड़ी गे 

Please make yourself comfortable

आराम से बैठ जावा /आराम से बैठ जाओ /बैठ जा /बैठी जा

Allow me to say 

जरा मी तैं बुलण  द्याओ /  दे .

मि बोलूं ?

May I have your attention please

ज़रा ध्यान द्याओ / जरा टक लगाओ   भै !

As you please

जन आपै मर्जी 

Its all yours

यीं चीज तै अपणो समजो भै !

Could you spare a few moments for me ?

जरा थोड़ा सि अपण समै/टैम  देल्या क्या ?

Will you please permit me to speak?

जरा मी तैं बुलंण देल्या / जरा मी तै बुलणो मौक़ा मीलल ? 

Hope you are enjoying yourself

आसा च आप आनन्द मा हवेल्या ? आसा च मजा मा ह्वेला ? 

Sorry for the inconvenience

कष्ट वास्ता माफ़ कर्याँ हाँ !

I will try my level best

मि अपण तर्फानं पूरी कोशिश करलू

मी पुरो पुठ्या जोर लगौलू (Old garhwali )   

That is very kind of you

आपै बड़ी किरपा ह्वेली /आपै बड़ी किरपा ह्व़े

Please help yourself

ल्या भै ल्या

Thanks for your kind suggestion /advice

आपौ सौ सल्ला वास्ता  धन्यबाद / आपौ सौ सल्ला कु मि आभारी छौं 

 

 



--





Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Learn garhwali together -4
आवा गढ़वाळी सिखला - फड़की ४
        Presented by  Bhishma Kukreti
                                   Grammar -1
                                 व्याकरण - १
   The construction of Garhali is nearer to Sanskrit and now, due to influence of Hindi , unecessarily, Garhwalis are adapting Hindi way of construction while speaking and the writers are corrupting their 2000 old language  very bad y in construction and using Hindi words though, Garhwali words are available . Garhwali has its own exclusivity and you will find it on day to day basis when the lessons go ahead
                                  Types of Words
                                   शब्दों /शब्दुं   भेद
   There are three types of words in Garhwali as found in Sanskrit  too
    संस्कृत जब ई गढ़वाळी मा बि तीन तरां शब्द होंदन
Non compound (इकुळया यानी रुढी शब्द ) Those words which are not constructed by any addition of two or more words .जु शब्द बगैर जोड़ का होऊ वै तैं रुढी या इकुळया  शब्द बोदन / बुल्दन /बोल्दन
उदारण :
पाड़
गाड 
ढुगो 
छुम्या
Compound words ( जुडयूँ   /योगिक  शब्द ) : When two words are added and new word is constructed , it is called compound word
जब द्वी या भौत सा श्ब्दुं जोड़ से क्वी शब्द बणदू   त वै शब्द तैं योगिक या जुडयूँ  शब्द बुल्दन
उदारण   
घुरपल़ो
बिजवाड
भितरपैन्सो 
Non compound compunded (रुढ़-योगिक /इकुल्या- जुड़याँ ) When two non-compounded or compond words create third word and  the new word does not have any meaning of initiating words but the new word has different meaning इखम बि द्वी या बिंडी  शब्दुं कु जोड़ से नै   शब्द बणद  पण नै शब्द कु अर्थ जोडक श्ब्दुं से अलग ही होंद इन  शब्द  तैं रुढ़-शब्द बुल्दन   
उदारण -
पुडकझडो
हथछेड़ो 
नंगमुंड़या
साभार : अबोध बंधू बहुगुणा : गढवाळी व्याकरण की रूप रेखा सन 1960   
                     


--




Dhanyabad

Regards
Bhishma Kukreti

Devbhoomi,Uttarakhand

  • MeraPahad Team
  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 13,048
  • Karma: +59/-1
                                         मौसम सम्बधी वार्तालाब
                                        ================

हिंदी में -इस साल उत्तराखंड में पिछले साल से कई गुना ज्यादा बारिश हुई है !
गढ़वाली में -ये साल उत्तराखंड म पिछ्ला साल सी भी ज्यादा बरख वही !


हिंदी में -इस बार उत्तराखंड में  बारिश की वजह से काफी नुक्सान भी हुआ है !
गढ़वाली में -ये बार उत्तराखंड म बरखा सी काफी नुक्सान भी व्हे !



हिंदी में -बागेश्वर जिल्ले के कपकोट गाँव के एक स्कूल में १८ बच्चों की जान चली गयी है !
गढ़वाली में -बागेवर जिल्ला का कपकोट गौं का याक स्कूल मा १८ बच्चा मरीन !


हिंदी में -टिहरी डाम का पानी  भी खतरे के निशान से ऊपर तक भर गया है !
गढ़वाली में - टिरी डाम कु पाणि खतरा का निशान से येंच  भरेगी !


हिंदी में -उत्तराखंड में ज्यादा बरसात होने के बाबजूद भी बहुत सारे गांवों में पीने का पानी नहीं है !
गढ़वाली में -उत्तराखंड मा भौत ज्यादा बरखा होण सी भी,भौत गौं मा प्याण कु पाणी भी नि छ !


हिंदी में -उत्तराखंड में बरसात के कारण आने वाली आपदाओं के बारें में उत्तराखंड की सरकार ने कुछ कदम उठाये है क्या ?
गढ़वाली में -उत्तराखंड मा बरसात का कारण होण वाली विपदाओं का बारमा, उत्तराखंड की सरकारन कुछ कदम उठाईंन ?

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Learn n Garhwali -5
आवा गढ़वाळी सिखला - फड़की -५
Presented by Bhishma Kukreti
                            Grammar  2,
                            व्याकरण -२
                              Nouns संज्ञा
Noun : The word which signs a name
संज्ञा : जै शब्द न कै नाम कु बोध ह्वाऊ वै शब्द तैं संज्ञा बुल्दन . संज्ञा तीन तरां होंदन
Proper noun : the word which denotes a proper name
व्यक्तिवाचक संज्ञा :    गढ़वाळी मा व्यक्तिवाचक संज्ञा क क्वी अधार हुन्द जन की जलं मैना कु नाम से चैतु, फगुण्या , अषाढु , म्न्ग्सिरू आदि . काम बि व्यक्तिवाचक संज्ञा बणान्द   जन औज्युन नाम जोगी दास . डील डौल क  नाम पर बि नाम धरे जांद छ्या . डम्फू (गोळ मटोळ  )
Common Noun : The word which denotes a matter
जाती वाचक संज्ञा : जै शब्द से कै पदार्थ कु बोध हूंद
जगा मा बसण से जात्युं नाम त गढवा ळी मा सामान्य बात च -
थापळी मा बसण से थपलियाल ,
बड़ेथ से बड़थ्वाळ 
कामौ   वजे से पड्यां/धरयां नाम  या यथार्थवादी शब्द जन :
भरोई
भुर्त्या
मुंड्खो  (  जै डाळ तै कटे गे हो त जमीन मा जु भाग बच्युं रै जांद  वो ना त ग्व़ाळ (तना ) च ना इ जलड़  )
Abstract Noun :The word which refers something a person can not physically interact with 
भाव बाचक संज्ञा :जै संज्ञा से गुण, दशा, या व्यापार कु बोध हूंद वै तैं भाव बच्क संज्ञा बुल्दन
हिंदी तरां प्रत्यय  (Suffix )  आण , आलि, इ , त्व , त , पण, पन   जुड़ण से बि भावबाचक संज्ञा बणद
Exclusivity in Garhwali 
There are very exclusive abstract nouns in Garhwali
बिखल़ाण   : कै चीज  तै बार बार खा ण या दिख ण से बिखल़ाण पोड जांद
पराज (कै दैवी क योग से क्वी मालुमात  ह्व़े जाण 
गाणि ,
स्याणि
जकबक
खैरी
भावबाचक संज्ञा  बणाणो  कुछ उदारण
अ- जातीबाचक   संज्ञा से भाव बाचक संज्ञा बणांण Changing Common noun into Abstract Noun
पंडित ------------------------  पन्डितै
बामण ----------------------- बामणगिरी 
छोकरा ----------------------- छुक्रैळ
ब- सर्वनाम से भावबाचक संज्ञा बणाण  Changing Pronount into Abstract Noun 
अपणो ------------------------- अपणेस   
स- विशेषण से भाव बाचक संज्ञा बणाण Changing Adjective into Abstract Noun 
लाटो------------------------- लटंग
काचो ------------------------ कच्याण   
द- क्रिया से भावबाचक संज्ञा बणाण
हिटण --------------------------- हिटै 
झुन्नो / झुरण ------------------------------ झुराट   
ए- अव्व्यय से भाव बाचक संज्ञा बणाण  Changing Immutable into Abstract Noun
बरोबर ----------- बराबरी
ढीस ------------- ढीस्वाळी   
श्रधेय अबोध बंधु बहुगुणा की गढ़वाली की रूप रेखा बटिक उधार   

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
आवा  गढ़वाळी  सिखला -७
 Let Us Lean Garhwali -7
(Grammar, व्याकरण vyakarn)
      Presented     Bhishma Kukreti
                          वचन (Numbers)
Number is the word used by grammarians to talk about differences between singular and plural
संज्ञा अर हौरी विकारी शब्दों क  जै रूप से उंको वाच्य चीजुं/पदार्थ क  संख्या कु ज्ञान हूंद   वै तैं वचन बुल्दन . गढ़वाली मा अंग्रेजी क तरां द्वी  प्रकारों   वचन हून्दन
(sangya ar hauri vkaari shbdon k jai rup se oonko vachy chhejun/padarth k sankhya ku gyan hoond vai tain vachn buldan. गढ़वाली ma dwee prkaarau vachan hoondan )
                        Rules for    Changing singular number into Plural numbers
                         विभक्ति रहित श्ब्दुं क एक वचन बटिक वहुवचन बणाणो नियम
1- By Changing 'O' of end of the masculine word into 'AA'
१- ओकारांत पुल्लिंग श्ब्दुं आख़री 'ओ' तैं 'आ' करण से
एक वचन -----------------------------बहुवचन
पुंगड़ो pungdo  ----------------------------------पुंगड़ा  pungdaa 
ड़ाल़ो dalo -----------------------------------ड़ाल़ा  dalaa 
कैंटो kanto ------------------------------------कैंटा kintaa
(This example is of Shrinagrya Boli)
But in Karmkarak the number (plural form ) remains same in singualr form )
पण कर्मकारक मा एक वचन मा वैकु वहुवचन वाळ हि  रूप रौंद
जन कि----------
तै ठ्न्ग्रा   घैंट (Tai Thangra ghaint)   
2- जौं शब्दुं    क आखिर  मा अ, आ, इ, उ ह्वाऊ उं शब्दुं क रूप द्वी वाच्नुं मा एक सरीखा रौंद . जन कि
If there is a, aa, i, or u at the end of a word, mostly the word remains same  for singular and plural number
भेळ bhel----------------- भेळ bhel
परेक parek ------------------परेक parek
माल़ा  maalaa ---------------------माल़ा maalaa
3- इकारांत से ईकारांत /इकारांत या यूँ कारंत करण से   
Changing the last vowel I into Ai, E, or yun
दरी dari ----------------दरे dare
फेडी-faidi --------------- फैडे   faide 
ब्वारी bwari ---------- ब्वारे या ब्वार्युं bware or bwaryun
गालि-gali --------------गाले या गाल्युं gale or galyun
4- Adding Prefix कखी कखी उपसर्ग लगाण से
एक माबत, द्वी माबत  (ek mabat, dwee mabat)
In some cases, kaauka and aurun are added कबि कबि कौंका या औरुं जुड़ण   से 
असान  ---- श्रीमती रजनी कुकरेती अर भग्यान  अबोध बंधु बहुगुणा की व्याकरणे  किताब
 
     
 


--




Dhanyabad

Regards
Bhishma Kukreti

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
आवा  गढ़वाळी  सिखला -७
 Let Us Lean Garhwali -7
(Grammar, व्याकरण vyakarn)
      Presented     Bhishma Kukreti
                          वचन (Numbers)
Number is the word used by grammarians to talk about differences between singular and plural
संज्ञा अर हौरी विकारी शब्दों क  जै रूप से उंको वाच्य चीजुं/पदार्थ क  संख्या कु ज्ञान हूंद   वै तैं वचन बुल्दन . गढ़वाली मा अंग्रेजी क तरां द्वी  प्रकारों   वचन हून्दन
(sangya ar hauri vkaari shbdon k jai rup se oonko vachy chhejun/padarth k sankhya ku gyan hoond vai tain vachn buldan. गढ़वाली ma dwee prkaarau vachan hoondan )
                        Rules for    Changing singular number into Plural numbers
                         विभक्ति रहित श्ब्दुं क एक वचन बटिक वहुवचन बणाणो नियम
1- By Changing 'O' of end of the masculine word into 'AA'
१- ओकारांत पुल्लिंग श्ब्दुं आख़री 'ओ' तैं 'आ' करण से
एक वचन -----------------------------बहुवचन
पुंगड़ो pungdo  ----------------------------------पुंगड़ा  pungdaa 
ड़ाल़ो dalo -----------------------------------ड़ाल़ा  dalaa 
कैंटो kanto ------------------------------------कैंटा kintaa
(This example is of Shrinagrya Boli)
But in Karmkarak the number (plural form ) remains same in singualr form )
पण कर्मकारक मा एक वचन मा वैकु वहुवचन वाळ हि  रूप रौंद
जन कि----------
तै ठ्न्ग्रा   घैंट (Tai Thangra ghaint)   
2- जौं शब्दुं    क आखिर  मा अ, आ, इ, उ ह्वाऊ उं शब्दुं क रूप द्वी वाच्नुं मा एक सरीखा रौंद . जन कि
If there is a, aa, i, or u at the end of a word, mostly the word remains same  for singular and plural number
भेळ bhel----------------- भेळ bhel
परेक parek ------------------परेक parek
माल़ा  maalaa ---------------------माल़ा maalaa
3- इकारांत से ईकारांत /इकारांत या यूँ कारंत करण से   
Changing the last vowel I into Ai, E, or yun
दरी dari ----------------दरे dare
फेडी-faidi --------------- फैडे   faide 
ब्वारी bwari ---------- ब्वारे या ब्वार्युं bware or bwaryun
गालि-gali --------------गाले या गाल्युं gale or galyun
4- Adding Prefix कखी कखी उपसर्ग लगाण से
एक माबत, द्वी माबत  (ek mabat, dwee mabat)
In some cases, kaauka and aurun are added कबि कबि कौंका या औरुं जुड़ण   से 
असान  ---- श्रीमती रजनी कुकरेती अर भग्यान  अबोध बंधु बहुगुणा की व्याकरणे  किताब
 

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22