Author Topic: Personalities of Uttarakhand/उत्तराखण्ड की प्रसिद्ध/महान विभूतियां  (Read 148020 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Amardev Bahuguna: A Garhwali Poet, Story Writer and Playwright who criticizes Corrupt Establishment

(Critical Review of Garhwali language Literature Series)

                             Bhishma Kukreti

  Amardev Bahuguna criticizes the corrupt institutions those are eroding the social and public values.
        Amardev Bahuguna was born in Ranipokhari, Dehradun on 30th July 1961.
           After passing MA degree Bahuguna passed LLB degree.
    Amardev Bahuguna published his Garhwali language poems, stories and mini plays in various regional language periodicals.
        Mostly his subjects are of criticizing corrupt, rotten institutions in government and society. By criticizing establishment Bahuguna can create pathos too.
       His two poems were selected and published in well appreciated Garhwali Poetry collection book Dhad (2010).

Copyright @ Bhishma Kukreti 30/8/2013

Critical Notes on Garhwali Poet, Story Writer and Playwright who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from Dehradun who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from Uttarakhand who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from Himalaya who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from North India who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from Indian subcontinent who criticizes Corrupt Establishment; Garhwali Poet, Story Writer and Playwright from South Asia who criticizes Corrupt Establishment; Oriental  Poet, Story Writer and Playwright from Garhwal who criticizes Corrupt Establishment;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
       Mahant Harsha Puri Gusain: The Poet of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching

                      Critical History of Garhwali Poetry –Part 3

                  Garhwali Poetry from 1750-1846
                 
                                        Bhishma Kukreti

                  Initial Developing Phase of Modern Garhwali Poetry (-1900)

           

Harsha Puri was born in 1820 and was the chief priest (Mahant) of Kinkleshwar temple Shrinagar Garhwal

Mahant Harsha Puri created poetry in Garhwali and published them in Garhwali, a monthly magazine.

He was also the poet of Braj Bhasha and Khadi boli. This is the reason his Garhwali and the subject is influenced by Braj language and its spiritualism. His poems are with full of tenderness and melody. Social awareness orientation, Inspirational or idealistic subjects is the specialty.
Mahant Harsha Puri expired in 1905.
                   राजनीति
कवि : हर्ष पुरी गुसाईं (1820 -1905 )
राजाऊँ कु राज काज , जनु बगवानि साज
फूलुं का बगीचा मांज , बाड़ बाँधी चाहेंद। 
नानाऊं की गौर कद , ठुलाऊं मौळाइ देंद
छांटि छूंटि चुंगी लेंद , घणोप उपाडेंद।
तांकि कद गेड़ गांठ खाणों लाणो राज फांट
जड़ान उपाड़िक क्या ? येकि बेरी खायेंद। 
परजा कू पीड़ा दीक , बेकसूरों डांड लेक
चाहे कै कि मऊ बीक , अपजस पायेंद     

The above poem is about the important task of government (king is to serve the society.
The king is as gardener who looks after garden
The poem clearly states that when the king punishes innocent the king gets defame.



References-
Abodh Bandhu Bahuguna, 1981, Shailvani, Himalya Kala Sangam, Jankapuri, Delhi, pages 10-13
Dr. Jagdamba Prasad Kotnala, 2011, Garhwali Kavya ka Udbhava : Vikash evam Vaishisthya, page-65
Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Kavita Puran, Angwal, Samay Sakshya

Copyright @ Bhishma Kukreti 1/9/2013
Xx                                   xxx
Notes on Garhwali  Poet of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Uttarakhand about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Central Himalaya about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Himalaya about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from North India about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from India about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Indian subcontinent about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from SAARC countries about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from South Asia about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Oriental countries about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             Lord Ripen: The First Authentic Modern Garhwali Poetry

          Critical History of Garhwali Poetry –Part 2

                  Garhwali Poetry from 1750-1846
                 
                                        Bhishma Kukreti

                  Initial Developing Phase of Modern Garhwali Poetry (-1900)

 
               The Garhwali Poetry critics divided modern Garhwali poetry development into stages. The first stage is called Pratham uttahn as –to 1925.
          Harshpuri Gusain, Lila Datt Kotnala and Hari Krishn Dorgaditi Rudola are said to be first three modern Garhwali poets those initiated modern Garhwali poetries.
     The poetry manuscript by Harsh Gusain (1820-1905) was started by him on 48 (as written on his manuscript 48). 48 means Sanvat 49Jeth and that means he wrote poetries from 1892.
  Lila datt Kotnala was contemporary of Hindi literature creative Harish Chandra. Kotnala’s Hindi poetries used to be published in ‘Kavi vachan Sudha’ edited by Harish Chandra.
         Lila Datt Kotnala wrote poem ‘Lord Ripen’ paying respect to Viceroy Lord Ripen as Bhartendu Harishchandra wrote poem Ripnashtak’ supporting the reform policies of Lord Ripon. Lord Ripon was Indian viceroy from 1881-1884. That means the Garhwali poem ‘Lord Ripen’ was written before 1884. The logical analysis sate that ‘Lord Ripen’ is first authentic Modern Garhwali poetry. 


                            लार्ड रिपन
कवि -लीला दत्त कोटनाला (श्रीनगर ,1846 -1926 )
भारत का टोल साब , भारत का टोल
हे लाट रिपन साब तेरो रैग्यो बोल
भारत बधाई साब भारत बधाई
जब बटि आई साब घरु घरु गाई
काबुल लड़ाई साब काबुल लड़ाई
तेरा हाथ जस आई झट वा उड़ाई
जनि जनि बांधि तुमन भलि भलि जथा
तनि तुमरि गाई जांद जख तख कथा
भारत निवासी माँज स्वशासन चर्चा
पूरी जब कैल्या साब ! तब होली चर्चा

                  Lila Datt Kotnala wrote (1846-1926) Virah, holi and Usha Anirudh Vivah Garhwali poems. His Garhwali poetry collection book ‘Garhwali Chandmala’ in 1918 AD.
 
References-
Abodh Bandhu Bahuguna, 1981, Shailvani, Himalya Kala Sangam, Jankapuri, Delhi, pages 10-13
Dr. Jagdamba Prasad Kotnala, 2011, Garhwali Kavya ka Udbhava : Vikash evam Vaishisthya, page-65
Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Kavita Puran, Angwal, Samay Sakshya
Copyright @ Bhishma Kukreti 1/9/2013
Notes on the First Authentic Modern Garhwali Poetry; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Garhwal; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Uttarakhand; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Central Himalaya; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Himalaya; First Authentic Modern Garhwali Poetry from North India; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Indian Subcontinent;  First Authentic Modern Garhwali Poetry from SAARC countries; First Authentic Modern Garhwali Poetry from South Asia; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Asia; First Authentic Modern Garhwali Poetry from oriental region;     

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Dr. Sher Singh Bisht: One of Immutable Pillars of Kumaoni Literature and Language

                                  Bhishma Kukreti


               The contribution of Dr Sher Singh Bisht for developing, preserving Kumaoni literature is always memorable. Dr Sher Singh Bisht contributed for Kumaoni literature by various means. 
            Dr Sher Singh Bisht was born in a remote village Dungra, Chaugarkha region of Almora, Uttarakhand on 10th March 1953.
  After passing post graduating in Hindi, Sher Singh got PhD in Vaishnav Dharm Sampradayon ke Darshanik Siddhant aur Krishna Bhakti kavya. Dr Bisht is D.Lit.
Dr Sher Singh Bisht is head of Hindi department Kumaon University , Almora.
              Dr Sher Singh Bisht is one of the renowned Hindi Literature creators.
However, his contribution for developing and preserving the Kumaon literature is immense. Dr Bisht published many Hindi books on Hindi poetry criticism.
 Dr Sher Singh Bisht published following books on Kumaoni literature-
1-Hindi-Kumaoni-English Shabdkosh (Dictionary Hindi-Kumaoni-English)
2-Bharat Mata (Modern Kumaoni poems
3-Ija (Modern Kumaoni Poems)
4-Uchain (Modern Kumaoni Poems)
5-Mankhi (Modern Kumaoni essays)
6- Kumaoni Kahavat kosh   (more than 7000 Kumaoni Proverbs)
The following books related to Kumaoni language are in Hindi
1-Kumaoni Kahvaton me Krishi Viashyak Gyan (co authored)
2-Uttranchal: Bhasha aur Sahtya Sandarbh
3-Kumaon Himalaya ki Boliyon ka Sarvekashan
4-Kumaoni Bhasha aur Sahity ka Udhbhava aur Vikas
 Dr Sher Singh Bisht is awarded by many institutions as Gold medal (1976), Acharya Narendr Dev Paritoshik (1991), Acharya Narendra dev Alankar (1993), UGC career Award (1993-1996), Sumitra Nandan pant Purushkar  (2001), Uttranchal ratna Award (2003), Acharya Hajari Prasad Dwivedi Rashtriy Sahitya Samman  and Arjun Singh Gusain award (2013).
         Language and Literature expert Dr Lakshman Singh Bisht appreciated Dr Sher Singh Bisht for his contribution in developing modern Kumaoni literature.
 Dr Bisht is supporter of Khaspurjia as standard Kumaoni language.
Copyright@ Bhishma Kukreti 11/11/2013
Notes on Kumaoni language literature creators; Kumaoni a Himalayan language literature creators; Kumaoni a North Indian language and literature creators; Kumaoni an Indian subcontinent regional language literature creators; Kumaoni language and literature creators; Kumaoni a SAARC regional language literature creators; Kumaoni a South Asian language literature creators; Kumaoni an Oriental Regional language literature creators; A writer who published Kumaoni a Himalayan regional language dictionary, A writer who published Kumaoni a North Indian regional language dictionary, A writer who published Kumaoni an Asian regional language dictionary, A writer who published Kumaoni a Indian subcontinent  regional language dictionary, A writer who collected more than 7000 Kumaoni proverbs; A writer who collected more than 7000 Kumaoni a regional language proverbs; A writer who collected more than 7000 Kumaoni a North Indian regional language proverbs; A writer who collected more than 7000 Kumaoni a South Asian regional language proverbs;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                     गढ़वाली साहित्यकार   काली प्रसाद घिल्डियाल जी को स्वर्गारोहण


                                 भीष्म कुकरेती
                         आज जब दिल्ली बिटेन पाराशर गौड़ जीक  फोन आयि बल काली प्रसाद जी गुजर गेन।  मीन दिल्ली गढ़वाळी कवि श्री जयपाल रावत जी कुन फोन लगाइ त ऊँ तैं बि नि पता छौ कि गढ़वळि गद्यौ  खाम यीं दुनिया मा नि छन।  जय पाल जीन साहित्यकार श्री रमेश घिल्डियाल जी से पता लगाइ त श्री रमेश घिल्डियाल जीन उत्तराखंड पत्रिका क नवंबर 2013 अँकौ हवाला से बताइ कि श्री काली प्रसाद जीक देहावसान 22 अक्टूबर 2013 दिन न्वाइडा (उ प्र ) मा ह्वे। 
             या एक त्रासदी च कि हम अपण पुराणा साहित्यकारुं बारा मा उदासीन छंवां। कै साहित्यकारौ स्वर्गारोहण का एक महीना बाद तक हम तैं पता इ  नि चलदो कु बच्युं च अर कु ज़िंदा च। काली प्रसाद घिल्डियाल कु आजौ गढ़वळि साहित्य तै   प्रखर योगदान का बारा मा सवर्णिम अक्षरुं मा लिखे जाल।
 
             काली प्रसाद घिल्ड़ियालौ जनम पदल्यूं , पट्टी कटळस्यूं , पौड़ी गढ़वाळम सन 1930 मां ह्वे।  घिल्डियाल जी दिल्ली माँ सरकारी नौकरी करदा छा।

                          काली प्रसाद घिल्ड़ियालौ गढ़वळि नाटक
  काली   प्रासाद घिल्डियाल का तीन गढ़वळि नाटक मचित ह्वेन।
कीडु ब्वे -कीडु ब्वे नाटक एक इन विधवा ब्वेक संघर्ष की कथा च जैन अपण इकुऴया नौनु तै उच्च शिक्षा   दीणो बान पड्याळ -मजदूरी कार  अर वु नौनु बड़ी नौकरी पांदु। पण नौनु  नौकरी पाणो अर ब्यौ हूणो बाद अपण मां क अवहेलना करदु। ब्वे अपण नौनो अवहेलना -उदासीनता से अतयंत दुखी ह्वेक मोरि जांद।  ये नाटक मा घिल्डियाल जी गढ़वाळौ एक ख़ास युग दिखाण सफल ह्वेन अर कथगा ही भाव पूर्ण दृश्य ये नाटक मा छन ।
दूणो जनम -दूणो जनम छुवाछूत संबंधी नाटक च जखमा ग्राम सभा का सदस्यों अर सरकारी प्रशासन का शिल्पकारों प्रति दुर्भावनापूर्ण कुटिलता दर्शाये गे ।
रग ठग -रग -ठग नाटक एक पुत्रविहीन दम्पति कथा च जखमा या दम्पति एक उछ्दी नौनु तेन गोद लींदन अर वैक ब्यौ करदन। जब वै बच्चा ब्यौ हूंद त दम्पतिs  बि बच्चा ह्वे जांद। ये नाटक की मूल कथा च कि भगवान सदा न्याय ही करद।
श्री पराशर गौड़ का अनुसार काली प्रसाद घिल्डियाल 'किशोर 'का सबि नाटक सरोजनी नगर कम्युनिटी हाल, दिल्ली  मा खिले गेन।
                                       काली प्रसाद घिल्ड़ियालौ गढ़वळि कथा संसार
 
           मेरी  सितम्बर 2012 मा  भग्यान काली काली प्रसाद जी दगड़ फोन पर छ्वीं लगी छे।  काली प्रसाद जीन बतै कि ऊनं  न तकरीबन 20 कथा लेखिन।
कुछ कथौं बिरतांत इन च।
अबोध बंधु बहुगुणान काली प्रसाद जीक 'कुछ न बोल्यां (हिलांस मई , 1984 ) अर विरणु जीवन (हिलांस , अप्रैल 1984 ) की बड़ी प्रशंसा कार।  .
रूपा बोडी -रूपा बोडी (हिलांस , अगस्त 1984 ) एक मनोवैज्ञानिक कथा च।  इखमा रूपा बोडी तैं अपण कजे सुटकी मार खाणम  बेहंत मजा , आनंद आदु।
सतपुळी डाकबंगला - सतपुळी का डाकबंगला (हिलांस, मार्च  1985 ) एक संस्मरणात्मक शैलीs  मा द्वी बैण्यूं एक मनिख से प्रेम से उपजीं प्रतियोगिता अर मनभावुं कथा च। कथा सतपुळीs  भौगोलिक -सांस्कृतिक चित्र का अलावा मानवीय मनोवैज्ञानिक का कथ्या भेद बि खुलद।
खट्टी छांच -खट्टी छांच (हिलांस ,दिसम्बर 1985 ) आर्थिक अर भावनात्मक शोषण की कथा च। यीं कथा माँ घिल्डियाल जीक चरित्र चित्रण करणै  क्षमता गुण दृस्टिगोचर हूंदन।
जोग लहर - जोग लहर (हिलांस , मई 1988 ) गढ़वाली दार्शनिक कथाउं मादे एक भौत ही बढ़िया कथा च।  या कथा सिद्ध करदी कि काली प्रसाद जी आकर्षक कथा बुणण म उस्ताद छा।    घिल्डियाल जीन दर्शन जन गम्भीर विषय तैं बड़ो ही सरल ब्योंत से बिंगाइ।
मनख्यात -मनख्यात (हिलांस ,जुलाई , 1988 ) कथनी अर करनी पर चोट करण वाळ कथा च। एक सवर्ण  लिख्वार अछूत उद्धार पर साहित्य रचद पण जब समय आंद त जात -पांत भेद मा ही शामिल हूंद।
बंद कपाट -बंद कपाट (सितंबर , 1988 ) एक इन जनानीक संघर्ष कथा च जैंक पति घौर से दूर च अर एक  मर्द वींक शारीरिक शोषण करण चांद , वा विरोध करदी ।  फिर वींक पति अर समाज बि शोषकुं  साथ दींदन।  कथा मा गढ़वाली शब्दुं प्रयोग दिखण लैक च।
दूसरी मौत - दूसरी मौत (हिलांस , जनवरी ,1989 ) एक मनोवैज्ञानिक कथा च।  काली प्रसाद घिल्डियाल इन इन चरित्र गठ्याँदन कि गढ़वाली कथाओं तैं एक नई गरिमा , चमक मिलदी।
स्याणि - स्याणि (हिलांस मई 1989 ) बि एक मनोवैज्ञानिक कथा च।  कथा मा माँ कि इच्छा अर पुत्र की महत्वाकांक्षा व अभिलाषा बीच संघर्ष अर तनाव की कथा च। असलियतवादी कथा आधुनिक गढ़वाली कथाउं मादे एक बड़ी महत्वपूर्ण कथा च।
सहारा - सहारा (हिलांस , सितम्बर , 1989 ) एक प्रतीकात्मक शब्दुं से कथा लिखणै शैली बान याद करे जाली।  कथा बतांदी कि लता अर जनानी तैं एक सबल सहारा की जरूरत हूंद।  कथा स्त्री द्वारा भौतिक सहारा लीण अर भावनाउं मध्य  द्वंद की बि खोज करद।
रग ठग -रग ठग (हिलांस , अक्टूबर ,1990 ) एक प्रेरणादायक कथा च। पण प्रेरणा दायक कथा हूण पर बि असलियत का समिण दिखेंद। 
किस्सा बिंदु का - किस्सा बिंदु का (रंत रैबार , अक्टूबर , 2011 ) मनुष्य द्वारा जानवरों बच्चा  दगड़ असीम प्रेम की अनोखी, रहस्य भरीं   कथा च।
 घिल्डियाल जी सरल शब्दुं मा कथा रचद छा अर कथा माँ सदैव आकर्षण रौंद कि बंचनेर तै पूरी कथा पढ़न पड़द।  गढ़वाली मुहावरा , चित्र , प्रतीक का प्रयोग काली प्रसाद की खासियत च। कथा मा एक मोड़ अवश्य रौंद।  बचऴयात -  वार्तालाप असली लगदन।
काली प्रसाद घिल्डियाल की मनो वैज्ञानिक  कथा आधुनिक गढ़वाली कथाओं मी विशिष्ठ कथा छन।  काली प्रसाद घिल्डियाल की कथाओं मा जनान्युं चरित्र खासकर ग्रामीण गढ़वाली जनान्युं मनोवैज्ञानिक चरित्र समिण आंद।   कथा असलियतवादी छन अर इन लगद कि कथा की घटना पाठक का न्याड़ -ध्वार घटणि छन।  प्रतीक संयोजन से कथा मा असली बिम्ब समिण आंदन। 
काली प्रसाद घिल्डियालौ गढ़वाली गद्य माँ एक विशिष्ठ व चिरस्मरणीय   स्थान च। 
 
Copyright @ Bhishma Kukreti 16/11/2013

Devbhoomi,Uttarakhand

  • MeraPahad Team
  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 13,048
  • Karma: +59/-1
अनपढ़ थीं, लेकिन पढ़ाती थीं.राधाखंडी गायिका बचनदेई का निधन
===============================



बचन देई ने कभी स्कूल का मुंह नहीं देखा, लेकिन वह गढ़वाल विश्वविद्यालय में लोक संगीत की विजिटिंग प्रोफेसर थी। उन्होंने जंगलों में घास काटते, खेतों में काम करते गीत गाना शुरू किया था।

बेड़ा जाति की होने से उनके परिवार में गीत-संगीत का माहौल पहले से ही था। बेड़ा जाति के लोग पहाड़ में लोक संस्कृति के संवाहक होते हैं।वे चैत के माह में हर घर में गीत गाते हैं। खेतों में रोपाई और बाद में फसल काटने के दौरान भी गीत गाकर लोगों में उल्लास और उत्साह भरते हैं।


लोकगातों में बसती थी आत्माबचन देई को गीत संगीत विरासत में मिला था। परिवार के साथ ही रिश्तेदारों से उन्होंने चैती गीत सीखे और गाए। उनकी आवाज में गजब का जादू था और गीतों में गहराई। गढ़वाल के लोकगीतों में उनकी आत्मा बसती थी। चैती गीत के साथ राधाखंडी, सदैई, बाजूबंद और जागर गायन में उनका ज्ञान गजब का था।


यही वजह थी कि अनपढ़ होने के बावजूद गढ़वाल विश्वविद्यालय ने उन्हें लोक संगीत की शिक्षा के लिए वर्ष 2006 में विजिटिंग प्रोफेसर नियुक्त किया।प्रतिभा की धनी फिर भी साधारणवर्ष 2008 में मुझे बचनदेई से मिलने का मौका मिला। उन्हें मौलिक त्रिहरि के एक कार्यक्रम में नई टिहरी आमंत्रित किया था। उनके साथ शिवचरण (पति) और सत्य प्रकाश (दामाद) भी थे। कई बड़ी संस्थाआें से सम्मानित होने और बड़े मंचों पर कार्यक्रम देने के बावजूद वह बेहद साधारण लगी।

मैं समझ नहीं पा रहा था कि यही वह लोक गायिका हैं, जिनके बाजूबंद और जागर सुनने के लिए लोग उमड़ पड़ते हैं। कार्यक्रम की शुरुआत उनसे करवाई गई। जब वह एक महिला की पीड़ा के बाजूबंद गा रही थी, तो कई बुजुर्ग महिलाएं रो पड़ी। कार्यक्रम में पहुंचे प्रसिद्ध गढ़वाली गायक प्रीतम भरतवाण, ओम बधानी और किशन सिंह पंवार जैसे दिग्गज भी उनकी आवाज के कायल हो गए थे।

विधा समाप्‍त्‍ा होने की थी चिंताकार्यक्रम की समाप्ति के बाद उनसे लंबी बातचीत हुई। उनकी पीड़ा थी कि सरकार लोक गायकों को केवल सूचना विभाग में पंजीकृत कराने और वर्ष भर में दो-चार कार्यक्रम देकर उपकृत कर देती है।


उनकी चिंता थी कि लोक संस्कृति के संरक्षण के लिए ठोस काम नहीं किए गए तो ढोल सागर की तरह चैती गीत, बाजूबंद, जागर जैसी विधा भी समाप्त हो जाएगी। उन्हें अपने पढ़े-लिखे न होने का मलाल सालता था। कहा था कि अगर वह पढ़ी-लिखी होतीं तो लोकगीतों को पुस्तक की शक्ल देतीं।


http://www.dehradun.amarujala.com

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
    Acharya Gopeshwar Kothiyal: Freedom Fighter and Founder of Yugvani 

                               Bhishma Kukreti

  Yugvani weekly has a prominent place in awakening for freeing Tehri Riyasat. Yugvani was an expressive medium for week Tehri people. Acharya Gopeshwar Kothiyal was one of the founders of Yugvani weekly magazine.
              Acharya Gopeshwar Kothiyal was born on 9th February 1899 in Kujani (Narendra Nagar) Tehri Garhwal. His father name was Chhote Lal Kothiyal. Gopeshwar took his initial education from Tehri Garhwal. He went to Kashi Vidyapeeth Varanasi for higher education. He took Acharya degree from Kashi Viadyapeeth.

                       A Congress Worker
 Gopeshwar Prasad Kothiyal entered into Congress and did participate in freedom movement.He was disciple and follower of Mahamana Madan Mohan Malviya. He came to Dehradun and used to participate in c freedom movement as secret worker. He used to publish a cyclostyled newspaper ‘Sarhadi’ around 1944 as vehicle for freedom movement.
                         Tehri Riyasat Movement

     In Dehradun he entered in Tehri Riyasar freedom movement. His idle was late Shri Dev Suman. After death of Shri Dev Suman, Gopeshwar Kothiyal started writing against the suppression of Tehri King in Tehri Garhwal. In 1947, Acharya Gopeshwar Kothiyal, Professor Bhagwati Prasad Pathari, Tejram Bhatt and Dr. Krishna Singh started publishing Yugvani.
               Yugvani started publishing articles against Tehri Riyasat and its suppressing activities and policies.  Tehri Riyasat banned Yugvani in Tehri Riyasat, . Tihri Riyasat became part of free India.

                Renowned Editor and Critics
 
  After 1947, Acharya Gopeshwar Kothiyal took complete charge of Yugvani. His editorials were always inspiring. He was famous literature critics too.

                    As Garhwali Prose Creator
 Acharya Kothiyal also contributed in writing stories and articles in Garhwali language. Acharya Kothiyal used encourage Garhwali literature to write in Garhwali for Yugvani.
              Social Worker

  Acharya Kothiyal was also member of Tehri Jila Parishad and used to take part in tens of social activities.  He was founder members of Jajla Public Inter Collage , Tehri Garhwal and Vishwanath Sanskrit Vidyalaya Dehradun. He was also founder member of Garhwal Sabha, Dehradun.  Kothiyal was chairman of Garhwal Sabha for many years. Gopeshwar Kothiyal was also founder member of Ramlila Parishad Dehradun.
   Acharya Gopeshwar Kothiyal was also president of Shramjivi Ptrakar Sangh Dehradun for 1998-99.
 Acharya Kothiyal expired on 19th March 1999 at the age of 90 years.
Now, Yugvani is one of the most read monthly magazines of central Himalaya edited by Sanjay Kothiyal
Copyright@ Bhishma Kukreti 2014.

Devbhoomi,Uttarakhand

  • MeraPahad Team
  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 13,048
  • Karma: +59/-1
चंडी प्रसाद भट्ट को मिला गांधी शांति पुरस्कार
अमर उजाला ब्यूरो
नई दिल्ली। राष्ट्रपति प्रणब मुखर्जी ने मंगलवार को सुप्रसिद्ध पर्यावरणविद और गांधीवादी चंडी प्रसाद भट्ट को गांधी शांति पुरस्कार से सम्मानित किया। राष्ट्रपति भवन के दरबार हाल में आयोजित एक समारोह में वर्ष 2013 के लिए यह पुरस्कार दिया गया। इस मौके पर राष्ट्रपति ने पर्यावरण संरक्षण के लिए उनके अथक और अमूल्य कार्यों की सराहना भी की।
राष्ट्रपति ने इस मौके पर कहा कि यह ध्यान रखना चाहिए कि हम सभी महात्मा गांधी की धरोहर के धरोहरी हैं। एक धरोहरी होने के नाते यह सभी का पवित्र कर्तव्य बनता है कि उनकी इस धरोहर को सुरक्षित और संरक्षित रखें। यही मानवता की परंपरा है। राष्ट्रपति ने कहा कि भट्ट को इस पुरस्कार से सम्मानित करते हुए वह उन सभी अनगिनत महिलाओं और पुरुषों का सम्मान कर रहे हैं, जो प्रकृति के धरोहरी बनकर स्वराज को अपना रहे हैं। राष्ट्रपति ने कहा कि भट्ट हमारे समय के जीवन पर्यंत गांधीवादी, दूरदृष्टि के आधुनिक पर्यावरणविद हैं, जिनका जीवन
-शेष पेज 13 पर
•एक संदेश की तरह है। चिपको अभियान उन्हीं की ओर से 1973 में शुुरू किया गया था। यह एक ऐसा अहिंसात्मक सत्याग्रह आंदोलन था, जिसने पहाड़ में रहने वाले लोगों के लकड़ी और चारे के अधिकार की लड़ाई लड़ी साथ ही वनों के कटाव को रोकने के लिए प्राकृतिक आपदाओं से बचाने का अभियान छेड़ा।
इस मौके पर पूर्व प्रधानमंत्री मनमोहन सिंह, संस्कृति और पर्यटन राज्य मंत्री श्रीपाद यशो नाइक भी मौजूद थे। संस्कृति और पर्यटन मंत्रालय की ओर से यह पुरस्कार साल 1955 में शुरू किया था। इसके अंतर्गत एक करोड़ रुपये का नकद पुरस्कार, पट्टिका और प्रशस्ति पत्र दिया जाता है। 80 वर्षीय भट्ट को उनके कार्यों के लिए साल 2005 में पद्म भूषण से सम्मानित किया जा चुका है। साथ ही 1982 में उन्हें रमन मैगसेसे पुरस्कार भी दिया जा चुका है। वह भारत के पहले आधुनिक पर्यावरणविदों में से एक हैं।
हिमालय के लिए ताउम्र लड़ूंगा ः भट्ट

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
गढ़वाली का युवा , उत्साही कवि अतुल  सती 'अक्स' का दगड़ भीष्म कुकरेती की लिखाभेंट

भीष्म कुकरेती; आपना अब तक गढवाळी मा क्या क्या लेख अर कथगा कविता लेखी होला,
आपक संक्षिप्त जीवन परिचय-----
प्रणाम भीष्म कुकरेती जी,
मेरु नौ अतुल सती 'अक्स' च। मेरु मूल निवास ग्राम झालीमठ - गौचर जिला रुद्रप्रयाग उत्तराखंड च। मेरु जन्म ०३ दिसम्बर १९८३ (मंगसीर माह मा) पिताजी  श्री कान्ता प्रसाद सती अर माँ उमा देवी का घोर मा हुए। म्यार प्रारंभिक शिक्षा रूड़की अर बगवान( भल्ले गौं) मा हुए।  मिन हाई स्कूल अर इण्टर श्रीनगर इंटर कॉलेज बटिन पास करी।  वे का बाद अपरी इंजीनियरिंग  ग्राफ़िक एरा इंस्टिट्यूट ऑफ़ टेक्नोलॉजी ,देहरादून,उत्तराखंड  से पूरी करी की दिल्ली मा सॉफ्टवेयर इंजीनियरे नौकरी करणु छौं।
अब तक मिन २५ छोटी बड़ी गढ़वाली कविता, अर १५ गढ़वाली गीत लिखी छन। मेरु एक संगीत समूह बैंड 'अनंतनाद' भी च जै मा हम हिंदी अर गढ़वाली गीतों पर काम करदा छन।                     
भीष्म कुकरेती : आप कविता क्षेत्र मा किलै आइन ?
बचपन मा पिता जी आदरणीय मैथिलीशरण गुप्त जी की रचना ' नर हो, न निराश,  करो मन को ' खूब सुनोंदा छा अर 'आदरणीय माखन लाल चतुर्वेदी जी की 'पुष्प की अभिलाषा' ते भी खूब गांदा छा। वखि बटिन मेरी रूचि कविता छेत्र मा बड़न लगी। हिंदी मा मी लिख्दु ही छौ पर गढ़वाली भाषा कु प्रभाव जू लुप्त होण लगी छौ वे का बाना मिन गढ़वाली मा भी लिखण शुरू कर देयी।
   
भीष्म कुकरेती : आपकी कविता पर कौं कौं कवियुं प्रभाव च ?
मैते हिंदी उर्दू मा सबसे ज्यादा गुलज़ार जीं का गीतून प्रभावित करी। अर गढ़वाली मा नरेंद्र सिंह नेगी जी का गीतून मेरा भीतर गढ़वाल बसे की राखी।     
भी.कु. : आपका लेखन मा भौतिक वातावरण याने लिखनो टेबल, खुर्सी, पेन, इकुलास,
आदि को कथगा महत्व च ?
महत्व ता भीजां च यूँ सब्बि चीजूं कू मेरा जीवन मा। वन ता मी कंप्यूटर मा ही लिखदूं छौं पर समय समय पर मी वैते कलमबद्ध कर देन्दु च आपरी डायरी मा।   जबरी भी मैते एकांत मिल्दु च मैते कविता लेखन मा आनंद औंदू च।     
भी.कु.: आप पेन से लिख्दान या पेन्सिल से या कम्पुटर मा ? कन टाइप का कागज़ आप
तैं सूट करदन मतबल कनु कागज आप तैं कविता लिखण मा माफिक आन्दन?
मी कंप्यूटर मा ही अधिकतर टाइप करदूं छौं पर वेका बाद कुछ कुछ रचनाऊं ते  अपरी डायरी या कॉपी मा लिखदूं च। मेते अलग अलग रंगा कागजा मा कविता गीत लिखण मा माफिक आनंद औंदू च।     
भी.कु.: जब आप अपण डेस्क या टेबले से दूर रौंदा अर क्वी विषय दिमाग मा ऐ जाओ त
क्या आप क्वी नॉट बुक दगड मा रखदां ?
नोटबुक ता नी पर मेरु मोबाइल रेंदु मेरा काख मा। जू भी विचार आउँदा वे ते मी फट से मोबाइल मा लिख लेन्दू च। अर तब बाद मा कम्यूटर या डायरी मा नोट कर लेन्दु च।       
भी.कु.: माना की कैबरी आप का दिमाग मा क्वी खास विचार ऐ जवान अर वै बगत आप उन
विचारूं तैं लेखी नि सकद्वां त आप पर क्या बितदी ? अर फिर क्या करदा ?
अर न पूछा … भीजां बुरु लगदु जब  मेरा मन मा कुई विचार आन्दु पर मी वे ते लिख नी पान्दु। तब भी अगर मी वेते मोबाइल पर नी  लिख पान्दू तो वे ते रिकॉर्ड  लेन्दू च। कम से कम विषय त लिख  लेन्दू च। जन 'पलायन' 'दारु' 'केदार'  आदि आदि।         
भी.कु.: आप अपण कविता तैं कथगा दें रिवाइज करदां ?
जी, मी अपरी कविताओं ते एक दुइ बार ही रिवाइज करदु च। गीतों ते जरूर ४ ,५ बार रिवाइज करदु च।     
भी.कु. क्या कबि आपन कविता वर्कशॉप क बारा मा बि स्वाच? नई छिंवाळ तैं गढवाळी
कविता गढ़णो को प्रासिक्ष्ण बारा मा क्या हूण चएंद /आपन कविता गढ़णो बान क्वी
औपचारिक (formal ) प्रशिक्षण ल़े च ?
मीन कभी कुई औपचारिक प्रशिक्षण नि ले कविता गड़णो का वास्ता।  मेरु विश्वास च कि ' कुई कवि बणदू नि च बल्कि वु कवि होन्दु च।' मतलब कि नियम कायदा ता सिखों सक्दन छन पर भावना ता कवि की अपरी ही होंदी। हाँ जख तक कविता वोर्कशोपो प्रश्न च त  एक वर्कशॉप होण  चेन्दी च जै
मा गढ़वाली साहित्य, गढ़वाली शब्दों का बारा मा जानकारी मिल सके।           
भी.कु.: हिंदी साहित्यिक आलोचना से आप की कवितौं या कवित्व पर क्या प्रभौ च
. क्वी उदहारण ?
हिंदी साहित्यक आलोचना से मैते गढ़वाली कविता मा कई तरह का प्रयोग अर कई तरह का सुधार करणो मौका मिल्दु च। जन
गढ़वाली मा ग़ज़ल, मुक्तक लिखणो प्रयास।     
भी.कु : आप का कवित्व जीवन मा रचनात्मक सूखो बि आई होलो त वै रचनात्मक सूखो
तैं ख़तम करणों आपन क्या कौर ?
मेरा कवित्व जीवन मा रचनात्मक सूखो जब भी औन्दु च तब मी कुछ नी लिख्दु। छुट्टी लेन्दु च हर तरह का काम से अर तब या त परिवार दगडी कखि घुमन चल जांदू निथिर एकदम इखलु रेंदु एक दुइ दिन, सब्बि से दूर। न मोबाइल न टीवी न ही कंप्यूटर। अर तब यन रेकी मी अफ्फु ते पुनर्स्थापित करदु च।   
(Here the poet took Sukho as happiness and not DRY days in the life of
poet when he can’t create poetry)
भी.कु : कविता घड़याण मा, गंठयाण मा , रिवाइज करण मा इकुलास की जरुरत आप तैं
कथगा हूंद ?
मैते एकांत त जरुर चैंदु किलै की मन मा जू ज्वारभाटा उफन्दु रेंदु वे ते शांत करन वास्ता अकेलापन जरूरी च। अर
वे ते शांत मी कविता लेखी के ही कर पान्दु च।   
भी.कु: इकुलास मा जाण या इकुलासी मनोगति से आपक पारिवारिक जीवन या सामाजिक जीवन
पर क्या फ़रक पोडद ? इकुलासी मनोगति से आपक काम (कार्यालय ) पर कथगा फ़रक पोडद
मेरा परिवार का सदस्य खासकर म्यार पत्नी स्वाती मैते पूरु सहयोग करदी च। मी सब्बू दगडी सामजस्य बने की चलन वालू व्यक्ति छौं।   कार्यालय मा भी मैते टाइम मिल्दु मी कविता या लेख लिखण बैठ जांदू च। ज्यादा फर्क नी पड़न देन्दु मी। 
 
भी.कु: कबि इन हूंद आप एक कविता क बान क्वी पंगती लिख्दां पं फिर वो पंगती
वीं कविता मा प्रयोग नि करदा त फिर वूं पंगत्यूं क्या कर्द्वां ?
 
वूं ते मी रेण देन्दु, कटदु या डिलीट नि करदु।   
भी.कु : जब कबि आप सीण इ वाळ हवेल्या या सियाँ रैल्या अर चट चटाक से क्वी
कविता लैन/विषय आदि मन मा ऐ जाओ त क्या करदवां ?
रिकॉर्ड करदु च या फिर मोबाइल पर टाइप अर तब हका दिन वे ते पूरु करदूं।   
भी.कु: आप को को शब्दकोश अपण दगड रख्दां ?
अभी त कुई शब्दकोष नि च म्यार दगडी। खोज्णु छौं कुई गढ़वाली हिंदी शब्दकोष।     
भी.कु: हिंदी आलोचना तैं क्या बराबर बांचणा रौंदवां ?
हाँ
भी.कु: गढवाळी समालोचना से बि आपको कवित्व पर फ़रक पोडद ?
हाँ सुधारो मौका मिल्दु।  उत्साह वर्धन होन्दु च। अर तब नयु नयु काम करने प्रेरणा मिलदी च। 
 
भी.कु: भारत मा गैर हिंदी भाषाओं वर्तमान काव्य की जानकारी बान आप क्या करदवां
? या, आप यां से बेफिक्र रौंदवां
के भी भाषा कू मान वे कू साहित्य ही बडोंदु च। बाकी कू त नि पता पर गढ़वाली मा अभी भिजां काम करने जरूरत च। हम आपरी पछाण ते ही बिसरी गयां। फेसबुक मा पढ़णु कू मौका मिल जांदू कभी कभार आजकला कुछ कविओं की रचना  ते।           
 
भी.कु : अंग्रेजी मा वर्तमान काव्य की जानकारी बान क्या करदवां आप?
 कभी कभार अंग्रेजी काव्य  इंटरनेट  पर पढ़दु  छौं मी। 
भी.कु: भैर देसूं गैर अंगरेजी क वर्तमान साहित्य की जानकारी क बान क्या करदवां?
इंटरनेट पर कभी कभार जानकारी जुटोंदूँ  छौं मी। 
 
भी.कु: आपन बचपन मा को को वाद्य यंत्र बजैन ?
 कुई भी न। 
धन्यवाद।
अतुल  सती  'अक्स'

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Kunwar Singh Negi ‘Karmath’: Freedoms Fighter and Garhwali Language Developer
                      (Great Uttarakhand Personalities Series)

          Presented by – Bhishma Kukreti

  The contribution of Kunwar Singh Negi ‘Karmath’ is of varied ways. He was freedom fighter, social worker, poet, journalist, editor, books & newspaper publishers.
            Kunwar Singh Negi ‘Karmath’ was born on 20th January in 1912 in village Pang (Ghuddaud Syun) , Tahsil Pauri of Pauri Garhwal, Uttarakhand.  His mother name was Lakshmi and father’s name was Jasod Singh Negi. Karmath expired on 8/10/2014 in Kotdwara at the age of 103 years.
   Kunwar Singh ‘Karmath’ was the founder of Kaleshwar Press Lansdowne and then shifted it to Kotdwara.
  Karmath became famous as Hill Paper Contractor in 1936 at the time of Paimais or at the time land measurement.
        Kunwar Singh Karmath established Kaleshwar Press and later on joined it with Publishing Trading Company. Initially the first weekly Karmabhumi of Garhwal was printed, published and distributed from Kaleshwar Press of Karmath. Bhakt Darshan Singh was the editor of Karmabhumi. When in 1942, British put Bhakt Drashan into prison; Kunwar Singh Karmath took over the responsibility of Karmabhumi as editor. Later on Karmabhumi was separated from Kaleshwar press. Karmath participated in freedom movement by helping freedom fighters. Kunwar Singh Negi karmath was friend of freedom fighters as  Bhakt Darshan, Bhairav Datt Dhuliya, Lalita Prasad Naithani, Mukandi Lal Barister, Dudfodi etc
  Karmath shifted Kaleshwar press to Kotdwara in 1950. The Kaleshwar press became the printing press for many local newspapers and magazines as Hitaishi, Karmabhumi, Kshatriya Veer, Satyapath, Dev bhumi, Himalay ki Lalkar and Awaj. Jaihind Press Lansdowne and Veerbhumi Press were the branches of Kaleshwar Press.
   Kunwar Singh Karmath had been publishing a Hindi –Garhwali monthly Garh –Gaurav from 1976.
  Karmath is famous for publishing following memorable books written by literature creative-
Garhwali Kathamala
Garhli Shabdkosh
Vetal Pachisi in Garhwali
Karmavir Gandhi
Mukund Makrand
Dr. Pitamber Datt Barthwal
Geeta ka Garhwali Anuvad
Swadhinta Sangram me Garhwaliyon ka Yogdan
Colonel Indra jit Singh Rawat ki Jivani
Garhwal ka Jatiy Itihas
Bhainsaro nayar Nadi
Icchagiri Mai
Beerbala Tilu Rauteli
And many more books as on Kalidas and Mukandi lal Smriti Granth
He had great followership due to his humble and Gandhivadi nature. For his entire life, Karmath was Gandhi follower.
Karmath was also a prominent social worker of Kotdwara.
Kunwar Singh Negi Karmath would remembered till there earth. 

Copyright@ Bhishma Kukreti, 11/10/2014

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22