Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 726400 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                  Arguments for supporting Aryan from Indian Soil

                                                आर्यों का मूलस्थान भारत के समर्थन  में तर्क


                                                      History of Haridwar Part  --35 
                                            हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -35   
                                                                                 
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
यद्यपि पुरात्व , भाषा विज्ञान के तर्क सिद्ध नही होता है कि आर्य भारत की धरती के ही हैं।  फिर भी कुछ इतिहासकार भारत  आर्यों का मूलस्थान मानते हैं।
  इन इतिहासकारों का  आर्यों का मूलस्थान  विदेशी धरती मानने  विरुद्ध तर्क दिए हैं -
१- पुरातन भारतीय साहित्य में कोई गाथा नही मिलती जो कहती हो कि आर्य बाहर से आये थे।  वास्तव में प्राचीन साहित्य में आर्यों की जम्नभूमि सप्तसिंधु कहा गया है।
२-आर्य संस्कृत भाषा  वैदिक  व प्राकृत शब्द अधिक मिलते हैं व विदेशी शब्द कम मिलते हैं।  यदि आर्य बाहर से आये होते तो संस्कृत  विदेशी  शब्द अधिक मिलते।
३- आर्यों का मूल साहित्य ऋग्वेद है।  यदि आर्य विदेश से आते तो  वहां भी किसी  ऋग्वेद की भी रचना होती होती।
४-ऋग्वेद की ऋचाओं  में भौगौलिक वर्णन से पता चलता कि ऋग्वेद  रचनाकार पंजाब के आस पास रहते थे।
यद्यपि हिन्दू इतिहासकार भावनावश भारत को आर्यों का मूलस्थान मानते हैं किन्तु सिंधु घाटी की उत्तरी व पश्चमी भारत  फैली होने से यह तर्क समाप्त हो जाता है कि आर्यों का मूलस्थान भारत था। सिंधु घाटी के नृ -कपालों से सिद्ध होता है कि हड़प्पा मानव आर्य नही थे।

              गढ़वाल में सप्तसिंधु की कपोल कल्पना

कुछ भावुक गढ़वाली आर्यों  जन्मभूमि गढ़वाल मानते हैं हैं।  जब कि महाभारत में गढ़वाल के स्थानीय नागरिकों को अनार्य (खस , कुलिंद , तंगण , किरात , दरद आदि कहा गया है।  ऋग्वेद में हिमालय का वर्णन  ना के बरोबर है। बाद के साहित्य में भी गढ़वाल -कुमाऊं -हिमाचल निवासियों को खस ही कहा गया है।




Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 25 /12/2014
Contact--- bckukreti@gmail.com
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास; बिजनौर इतिहास, सहारनपुर इतिहास  -भाग 36         
 

(The History of  Haridwar, Bijnor , Saharanpur write up is aimed for general readers)

History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास


                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Best  Harmless Garhwali Humor  , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,,on Options for New Year Celebration

                     न्यू इयर पार्टी कख मनौण : एक घंघतोळ , कशमश , प्रश्न

                      चबोड़्या पार्टीबाज : भीष्म कुकरेती

भारत मा जथगा बि त्यौहार छन सब अधिकतर न्यू इयर संबंधित छन। क्रिश्चियनुं क्रिसमस या नया साल तैं हिंदु  बि मनौन्दन त वांक पैथर हिंदुंउंक सेक्युलर मानसिकता नी च अपितु खदबद , मौज -मजा अर दारु सारू च।  जरा न्यू इयर पर दारू सारू बैन कर द्यावो तो सब हिंदु जु क्रिश्चियनुं न्यू इयर मनांदन वु बि बजरंग दलक सदस्य ह्वे जाल।
जब तलक मि लखनपाल (मर्फी , नोविनो ) मा छौ तब तलक मि तैं न्यू इयर मनाणो क्वी समस्या नि छे। लखनपाल मा कम्पनी स्टाफ का वास्ता न्यू इयर मनाणो इंतजाम करदी छे अर खर्च -पाणि कम्पनी ही दींदि छे।  मैनेजर हूणों कारण होटलौ इंतजाम कु निर्णय मा मी बि भागीदार हूंद छौ या बात आज तक मेरी घरवळि बि माणदि।
लखनपाल  छुड़णो परांत न्यू इयर अपण खर्चा पर इ मनाण पोड़द अर हर साल न्यू इयर कै तरां से , कखम अर कैक दगड मनाये जावो की हमेशा घंघतोळ रौंद।  ये साल बि न्यू इयर मनाणो घंघतोळ च।  मीम तौळक कुछ विकल्प छन -
                                                   टैरेस पार्टी
असल मा या निम्न कोटि की पार्टी हूंद। यीं तैं बिल्डिंग पार्टी बि बुल्दन।  बच्चा लोग अपण मनोरजनपूर्ण कार्यकर्म करणा रौँदन   अर पियक्क्ड़ छत मा दारु -सारू  घटकांदन अर मटन -मच्छी चटकांदन।  सोसाइटी  सोसल स्टेटस का हिसाब से छत या टैरेस पार्टी का इंतजाम हूंद। मि तैं पंजाबी या सिंध्युं दगड़ टैरेस पार्टी मा मजा आंद , सिंधी अर पंजाब्यूं जनान्युं खासियत हूंद कि पींद दैं बकबास करद हजबैंड तैं इ जनानी डांटद नि छन। गढ़वळि जनानी जब तलक अपण कजै तैं आँख नि दिखाली वा गढ़वळि जनानी नि ह्वे सकद। हाँ टैरेस पार्टी मा बोतल अर गिलास अपण अपण हूंद।  चखना सँजैत ह्वे सकद च।

                                     डच या बोतल पार्टी
 या पार्टी हूंद तो छत मा इ च किन्तु लोग दारु अर चखना अपर अपर ड्यारन लांदन अर सब चीजुं तैं मेज मा दगड़ी धर दींदन अर फिर जैं बोतल की दारु पीणाइ पींदा जावो।  इन पार्टी मा कॉकटेल ह्वे जांद तो दुसर दिन हैंगओवर कु खतरा हमेशा रौंद।

                                    गार्डन पार्टी
गार्डन पार्टी मुंबई मा नि हूंदन किलैकि अब व्यक्तिगत गार्ड्नु जमानु नी च।  दिल्ली -देहरादून मा गार्डन छन किन्तु ठंड ज्यादा हूण से उख गार्डन पार्टी कु रिवाज अधिक नी च।  उत्तर भारत मा ये बगत गार्डन पार्टी से दुसर दिन जुकमौ भी सद्यनी रौंद।  मीन दक्षिण भारत या महाराष्ट्र का शहरूं मा गार्डन पार्टीक मजा लियुं च।

                                           होटल पार्टी
जब मि सन 1974 तक देहरादून मा छौ तब तलक होटल वाळु तैं बि नि पता छौ बल न्यू इयर बि हूंद।  बस दून क्लब की सजौट से पता चलद छौ कि न्यू इयर जन क्वी चीज हूंद।  अब तो जु होटल दारु सर्व नि करदन वू होटल बि पैल दिसंबर से विज्ञापन करण मिसे जांद कि इकतीस दिसंबर की रात न्यू इयर च।  अपण अपण औकात का हिसाब से होटलुं मा लोग न्यू इयर मणानंदन।  क्वार्टर सिस्टम का पांच सौ रुपया से लेकि पांच लाख रुपया प्रति ग्राहक वाळ होटल मुंबई ना बल्कण मा सारा भारत मा छन। जु क्लबुं सदस्य छन वु क्लब मा न्यू इयर मनांदन। देहरादून से मसूरी जांद दैं रस्ता मा इन ढाबा छन जु चखणा दींदन अर तुम उखम दारु पे सकदा।

                                  दूसरौ पीठ मा सत्तु छुळण याने फ्रेंड पार्टी
कुछ लोग भाग्यशाली छन जौं तैं दोस्त न्यू इयर पार्टी मनाणो अपण ड्यार बुलांदन।   
                                  कार पार्टी
जु देहरादून जन जगौं मा रौंदन वूं तैं पता च कि कार पार्टी क्या हूंद। अधिकतर  बीबी का डरायां कार पार्टी मनांदन।  बस अपण या दोस्तुं कार मा दारु , गिलास , सोडा अर चखणा  इंतजाम कारो अर कार मा न्यू इयर मनाओ।  मुंबई मा जुहू , चौपाटी , गेट वे ऑफ इंडिया का पास लोग कार मा दारु पीन्दन अर बारा बजी करीब समुद्रौ छाल पर चली जांदन।

                          किचन माँ घुटकी लगाण
 जब अळगाक  विकल्प बंद ह्वे जावन तो एक या द्वी क्वार्टर लावो और घरम ही घुटकी लगावो।  यदि घरवळि पिपरण्या हो तो घरवळि पिपराण सुणदा जावो अर घरवळि पिपरण्या नि ह्वावु त प्याज खावो।  दारु   दगड पिपराण चएंदी च।
  उन यदि बीस  साल पैल मि ये लेख तैं गढ़वळि मा लिखुद त बि संपादक जीन यु लेख नि छपण छौ कि समाज मा बुराई नि फैलांण अर आज बि कै बि संपादकन यु लेख नि छपण कि लेख मा नया कुछ नी च तो किलै लेख छपे जाव।

26/12/14 ,  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on Options for New Year Celebration; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on Options for New Year Celebration; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on Options for New Year Celebration; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on Options for New Year Celebration; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ; Best of  Ridicule in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ; Best of  Mockery in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ; Best of  Send-up in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ; Best of  Disdain in Garhwali Language on Options for New Year Celebration; Best of  Hilarity in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on Options for New Year Celebration ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on Options for New Year Celebration ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar on Options for New Year Celebration ;

Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Gorkha King Rama Shah: Introducer of Many Laws or Muluki Ain or Edicts
 
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -3
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -522
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
                    Rama Shah (1606-1636)
  Rama Shah was grandson of Dravya shah and got crown after death of his elder brother Kshtra Shah. Their father Purendra Shah ruled Gorkha Land for thirty five year and Kshatra Shah only for seven months. King Rama Shah established a monastery in 1936 .
  It is said that Rama Shah extended the Gorkha territories Trisuli valley near Nepal proper;He extended his rule up to Tibet and west too.
 Rama Shah sent his missionaries to Delhi, Udaipur and Patan.
 Besides, skill in foreign relations, he became famous for law giver in Central and West Nepal. Gorkha became the place where disputes were resolved.
Gorkhavamsavali states that Rama Shah used to resolve disputes. There are 26 or 27 edicts in Gorkhavamsavali and it is said that Rama Shah promulgated a small porticos of those dictates. These edicts are not codes but are single order proclaims. They cover following topics-
1-The Royal Guru
2-On Measures
3-On Weights
4-About Debts of Grains
5-On Money Debts
6-On disputes over watering places
7- On Disputes over Oil Presses
8-On Irrigation canal Disputes
9-On Rewards of Land to Brahmins
10-Six Clans
11-Pasture for Cattle
12-On Preservation of Trees on road side
13- On Preservation of Trees at Watering Sources
14-On Banishment of Brahmin and their kin committing murder
15-On Execution of Members of other group committing murder
16-On Wearing Gold
18-Edicts lost
19-Duties of Brahmins
20 Duties of Pande Brahmins in Gorkha
21-On Worship in Talla Kot and Darbar
22-On Appointments of Dada etc
23-On Harvest Division
24-On Twelve and Eighteen Thar
25-On Agreement of Kingdom of Patan with King of King Siddhi Narsimha Malla
26-On touching stone in Expiation
27-On Witches

 
(From –Gyevali , 1933, Rama Shah ko Jivani, Darjeeling and  www.lawcommision.gov.np )
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 26/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -523
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Gorkhavamsavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
XX
History of Gorkha Rule over Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Nainital, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Almora, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand;  Gorkha Rule over Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Champawat, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
             Prithvi Pati Shah: A Wicked Gorkha King
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -4
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -523
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

           The three successors of Gorkha King Rama Shah were weak Kings. The Lumjung King captured some part of Gorkha regime from the successors of Rama Shah. The fourth successor of Rama Shah was Prithvi Pati Shah. It was obvious that Prithvi Pati Shah was not strong enough to snatch the lost territory from Lumjung Kingdom. Prithvi Pati made a strategy and under the plan he exiled his youngest son Ran Dulla Shah. Ran Dulla Shah took asylum in Lumjung Kingdom and became favorite of the King. Lumjung King offered governorship to Ran Dulla Shah for the Gorkha Land won by Lumjung Kingdom. Getting proper opportunity Ran Dulla Shah handed over the Gorkha land under Lumjung to Gorkha Kingdom and came back to Gorkha.
  As a  result Ran Dulla Shah became favourite to his father. The Crown Prince Bir Bhadra Shah did not like the liking of his fftaher for Ran Dulla Shah. Ran Dulla Shah tried to Bir Bhadra that he was faithful to Crown Prince but Bir Bhadra was not convinced. Ran Dulla Shah committed suicide. Bir Bhadra went to Kathmandu for worshipping Pashupati Nath as repent. He died while returning from Kathmandu to Gorkha. A son ( Narabhupal Shah ) of Bir Bhadra was born in Royal Palace of Tanahun. Dala Shah the third son of Prithvi Pati Shah was blind. Narabhupal Shah was ascended on crown in 1716 AD.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 27/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -524
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
XX
History of Gorkha Rule over Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Nainital, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Almora, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand;  Gorkha Rule over Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Champawat, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत



Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                 मेक इन इंडिया अर स्किल डेवलपमेंट कु सच
                                 
                                                  चबोड़्या : भीष्म कुकरेती

एक आम भारतीय कर्मिक -साब याद च आप डिप्टी मैनजर छा  अर मि एक पुर्जा छंट्याण वळ साधारण कर्मिक छौ।  अर तब आपन मि तैं निकाळ दे कि मीमा टेक्निकल डिप्लोमा नी च।
फैक्ट्री मैनेजर -हाँ तब हम फैक्ट्री मा ISO 9000 लाण वळ छया तो हरेक काम का वास्ता स्किल्ड वर्कर चयेणा छा। जौंमा टेक्निकल डिप्लोमा नि छौ हमन ऊँ सब्युंक तैं छुट्टी कर दे जौंतैं टेक्निकल नॉलेज नि छौ।
एक आम भारतीय कर्मिक -अब आप फैक्ट्री मैनेजर बण गेन अर मीन पुर्जा छंट्याणो डिप्लोमा बि हासिल कर याल।  अब त मि तैं फैक्ट्री मा ले ल्यावो।
फैक्ट्री मैनेजर -भौत बढ़िया कार।  पर चूँकि हम अब 6 SIGMA सिद्धांतुं हिसाब से चलणा छंवां त हमन पुर्जा छंट्याणो वास्ता  रॉबट ले एन जखमा कर्मिकों जरूरत ही नि पड़दी।  हाँ हम तैं रोबॉट मेंटेनेन्स का वास्ता ट्रेंड टेक्नीशियन चयाणा छन।  यदि टीम रोबॉट मेंटेनेंस कु टेक्निकल डिप्लोमा ह्वो त तू आजि बिटेन ऐजा।
एक आम भारतीय कर्मिक -ठीक च मि रोबॉट मेन्टेंनेंस कु डिप्लोमा लेक आंद
फैक्ट्री मैनेजर -भौत बढ़िया तो त्वे तैं तुरंत नौकरी मिल जाली।

                                        छै मैना बाद

एक आम भारतीय कर्मिक - साब ! मि रोबॉट मेन्टेंनेंस कु डिप्लोमा लेक ऐ ग्यों।  अब मी तैं नौकरी दे द्यावो।
फैक्ट्री मैनेजर -एक्सलेंट ! पर न्यूअर क्वालिटी टेक्नीक का तहत अब हमम ऑटोमेटिक कम्प्यूटर ऐ गेन जु ऑटोमेटिकली रोबोट की देख रेख करणा  रौंदन। हां यदि तू ऑटोमेटिक कम्प्यूटर चलै सकदी त आजी नौकरी पर ऐ जा।
एक आम भारतीय कर्मिक -ठीक च मि ऑटोमेटिक कम्प्यूटर च्लानो ट्रेनिंग लेक आंदु।
फैक्ट्री मैनेजर -हाँ त वैदिनी नौकरी पक्की।

                                   छै मैना पैथर
एक आम भारतीय कर्मिक -साब ! मीन ऑटोमेटिक कम्प्यूटर चलाण सीख आल। अब मि तैं नौकरी पर धौर द्यावो।
फैक्ट्री मैनेजर -ओहो , ग्लोबल क्वालिटी का वास्ता हमन कम्प्यूटर चलाणो वास्ता सुपर कम्प्यूटर लगै ऐन।  यदि त्वै तैं सुपर कम्प्यूटर चलाण आंद हो तो ?
एक आम भारतीय कर्मिक -ठीक च मि सुपर कम्प्यूटर चलाण सीखिक आंदु।
फैक्ट्री मैनेजर -बस तो तेरी नौकरी पक्की समझ !

                                     छै मैना उपरान्त

एक आम भारतीय कर्मिक -सर ! नाउ आई एम सुपर कम्प्यूटर एक्सपर्ट !
फैक्ट्री मैनेजर -ओहो ! अब हमन सरा फैक्ट्री चीन शिफ्ट करी आल।  हम अब इंडिया मा कुछ बि निर्माण नि करदा।  अब हम इख मेड इन चाइना का माल अपण ब्रैंड का नाम पर बिचदा।
एक आम भारतीय कर्मिक -तो म्यार स्किल डेवेलपमेंट कु क्या ह्वाल ?
फैक्ट्री मैनेजर -इंडियन स्किल अब चाइना मा काम आल।  तू चीनी भाषा सीखी ले अर चीन मा काम ढूंढ।
एक आम भारतीय कर्मिक -ठीक च मि अब चीनी भाषा सिखदु अर उखी नौकरी खुज्यांदु।


29/12/14 ,  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Gorkha King Nara Bhupal Shah: Who Used Diplomacy for Gorkha Kingdom Extension

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -5
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -524
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                  Gorkha King Nara Bhupal Shah (1697-1743)
          Gorkha King Nara Bhupal Shah (1697-1743) was grandson of Prtithvi Pati Shah, son of Bir Bhadra shah and father of Pritvi Narayan Shah.
 Gorkha King Nara Bhupal Shah was ambitious and courageous King.
      The Nepal region was divided in three Kingdoms – Bhadgaon, Patan and Kathumandu. The Kings of those Kingdoms were from same blood link. However, they used to fight for pity matters too.
              Gorkha King Nara Bhupal Shah initiated the strategy for capturing Nepal Kingdoms under Gorkha Kingdom.
          Gorkha King Nara Bhupal Shah increased armed forces and used various diplomatic tactics for capturing other territories.
          Gorkha King Nara Bhupal Shah had marriages of his family members with the King families of Parvat, Khanchi, Palpa and Tanhu. 
 After preparation, he attacked to Nuvakot. Nuvakot army defeated Gorkha King Nara Bhupal Shah army. Gorkha King Nara Bhupal Shah blamed to his Army Chief Jay Prakash Mall for the defeat and exiled him.  Jay Prakash Mall took asylum under Kathmandu King. Kathmandu King helped Nuvakot Kingdom in the battle. Gorkha King Nara Bhupal Shah had treaty with Bhadgaon King that was enemy of Kathmandu King. Gorkha King Nara Bhupal Shah sent his ten years old son Prtithvi Narayan Shah to Bhadgaon to live there. Prithvi Narayan Shah took full knowledge of Bhadgaon.
 Gorkha King Nara Bhupal Shah decided to marry his son Prithvi Narayan Shah with daughter of Hemkaran Sen the Makwanpur Kingdom King. Makwanpur was at strategic territory to circle Nuvakot and Kathmandu Kingdoms. However, after marriage, Hemkarn Sen refused to sned his daughter to Gorkha Land.
 Angered Gorkha King Nara Bhupal Shah married his son Prithvi Narayan Shah with daughter of Ahiman Singh of Banras Jil. Later on Gorkha King Nara Bhupal Shah married his other two sons with daughters of Ahiman Singh family.
Those diplomatic tactics became powerful tool for Prithvi Narayan Shah for extending Gorkha Kingdom. 

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 29/12/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -525
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
XX
History of Gorkha Rule over Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Nainital, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Almora, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand;  Gorkha Rule over Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Champawat, Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Uttarakhand; Gorkha Rule over Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; Gorkha Rule over Himachal Pradesh;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                     Feasibility Study  for Hotel Project

                                     होटल प्रोजेक्ट की फिजिबिलिटी अध्ययन

                                      Hospitality Management, Hotel Management   -23

 

                                                  आतिथ्य प्रबंधन, होटल प्रबंध -23

                                     ( Hospitality and Tourism  Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--141 ) 
     
                                         उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 141   

 

                                                                    लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

किसी भी होटल निर्माण /विकास में औचित्य /संभावना /साध्य/फिजिबिलिटी  रिपोर्ट आवश्यक है। फिजिबिलिटी याने क्या यहां होटल बनाने के लाभ हैं ? और कितना लाभ होगा ?

फिजिबिलिटी अध्यन के निम्न मुख्य कारक होते हैं -

                          स्थान का अर्थशास्त्र

१- कार्मिकों का अर्थशास्त्र

२- सरकारी एजेंसियां

३-व्यापार प्रचलन /प्रवृति

४-होटल की आवश्यकता और मांग

५-आराम  व्यापार स्थानीय प्रचलन

६-नजदीकी पर्यटन आकर्षण

७-पर्यटकों की संख्या आकलन

८- स्थानीय कॉन्फ्रेंसेज , ट्रेड शो आदि

              होटल बजार

१- प्रतियोगी (आज व भविष्य के )

२-स्थानीय होटलों का ऑक्युपेंसी इतिहास

३-ऐतिहासिक ऑक्युपेंसी औसत  रेट

  ४-प्रॉपर्टी आकलन

              होटल के किस शाखा में व्यापार करना है ?

१-सभी सेवायें

२- चुनींदा सेवायें

३-ग्राहकों को लम्बा ठहराना

 ४-लक्जरी ग्राहकी

५- सस्ती ग्राहकी

६-मध्य कीमत ग्राहकी

७-अति सस्ती ग्राहकी

                   होटल डिजाइन

१- अट्टालिका डिजाइन

२- मध्य ऊंचाई

३-एक मंजिला ऊंचा होटल

४- मिश्रित

                      होटल ब्रैंड का चुनाव

१- फ्रैंचाइजी लेना

२-ब्रैंड लाइसेंस लेकर होटल चलाना

३- स्वतंत्र ब्रैंड

४-किसी अन्य होटल से गठबंधन तहत

             दस साल आगे का आकलन

१- औसत ऑक्युपेंसी

२- उधार अवसर  चुकाने हेतु कैश आकलन

३-निवेशकों को लाभ आकलन

४-निवेश अनुपात से लाभ

५- लाभ हानि आकलन

६- दस साल में होटल की सभी तरह से कीमत आकलन

७- प्रोजेक्ट से समस्त लाभ

फिजिबिलिटी रिपोर्ट के बाद डेवलपर आगे का कार्य हाथ में लेता है।

Copyright @ Bhishma Kukreti 29/12//2014

 
Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …
                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Feasibility Study  for Hotel Project in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

उत्तराखंड पर्यटन विकास , गढ़वाल , उत्तराखंड पर्यटन विकास ; उत्तराखंड पर्यटन विकास ; कुमाऊं  उत्तराखंड पर्यटन विकास ; हरिद्वार उत्तराखंड पर्यटन विकास ; देहरादून उत्तराखंड पर्यटन विकास ;   गढ़वाल  उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; कुमाऊं उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;  देहरादून उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ; हरिद्वार उत्तराखंड में होटल प्रबंधन ;     

 
      स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                        Physical Characters of Indian Aryans in context History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur

                             हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में आर्यों की  शारीरिक विशेषतायें


                                                      History of Haridwar Part  --36 
                                            हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -36   
                                                                                 
                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
          ऋग्वेद में आर्यों के शारीरिक लक्षणों पर स्पष्ट वर्णन नही मिलता  है। जो ऋग्वेदिक देवताओं की विशेषतायें वर्णित हैं विद्वान उन्ही को भारतीय  आर्यों के शारीरिक लक्सण  मानते हैं।
ऋग्वेद की रचना  के एक हजार वर्ष पश्चात पतंजलि  ने अपने समय के ब्राह्मणो को गोरा , शुद्ध आचार वाला , कपिल व पीत रंग के बालों वाला बतलाया है।
बौद्ध साहित्य में (पतंजलि से चार सौ साल पूर्व व ऋग्वेद से छै सौ साल पश्चात ) बुद्ध के रंग को सुवर्ण व आँखों को अलसी के रंग समान अभिनील  कहा गया है।
 ऋग्वेद में वर्णित देवताओं को आधार बनाकर विद्वानो का मत है कि आर्य गोरे , दाढ़ी मूछ व बालों का रंग पिंगल था।
आर्यों का आकार लम्बा , बड़ा गला , पुष्ट उदर व सुंदर बाहें थीं। तीखी नाक भी आर्यों की विशेषता थी ,
अनार्यों को काला बतलाया गया है।


संदर्भ - डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 29 /12/2014
Contact--- bckukreti@gmail.com
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास; बिजनौर इतिहास, सहारनपुर इतिहास  -भाग 37         
 

(The History of  Haridwar, Bijnor , Saharanpur write up is aimed for general readers)

Physical Characters of Indian Aryans in context History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context  History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context  History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Bijnor;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Nazibabad Bijnor ;   Physical Characters of Indian Aryans in context History of Saharanpur

कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास

स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                           सन 14 अर कुछ इनै -उनै की

                                    भीष्म कुकरेती


सन 14 कु अंतिम मंगळवारौ कुछ इनै -उनै की छ्वीं।
उन भारतीयों वास्ता इ साल मिश्रित साल राइ।
मनमोहन सिंह बिचारो एक विशेषज्ञ अर्थशास्त्री छन अर अपण प्रधानमंत्री काल का आखिरी सालुं मा भारतौ आर्थिक दशा सुदारणम नाकमयाब रैन।  उन डुबद वी च जै तैं तैरण आंद।  जै तैं तैरण नि आंद वु जब तैरणो कोशिस इ नि करद त डुबण कखन च ?
मनमोहन सिंह बिचारन विरोधी पारट्युं गाळी खाण इ  छौ पर सबसे अधिक गाळी मनमोहन जीन कॉंग्रेस्यूं गाळी खैन कि मनमोहन जीक वजै से राहुल गांधी प्रधान मंत्री बणन से रै गेन।  अब कॉंग्रेस्यूं तैं कु बताल कि गळया बल्द तैं किलै देसक प्रधानमंत्री बणाण पर अयाँ छवाँ।
यदि मनमोहन सिंग  जीक कामुँ से राहुल गांधी प्रधान मंत्री नि बौण सौक तो नरेंद्र मोदीक वजै से बिचारा लाल कृष्ण आडवाणी प्रधान मंत्री नि बण सकिन।
सन 14 त आयातित मुख्यमंत्री विजय बहुगुणा बि नि बिसर सकद।  कॉंग्रेसी हाइ कमांडन बहुगुणाक  जगा हरीश रावत तैं गद्दी मा बिठै दे।  सुणन मा आइ कि विजय बहुगुणा राज्यसभा   मा जाण चाणा छया त घ्याळ करणो वास्ता हरीश रावत अपण पत्नी या कै चमचा तैं राज्य सभा भिजण चाणा छा।  अब कॉंग्रेस तरफ से मनोरमा डोबरियाल राज्य सभा  कार्यवाही मा वाधा डाळलि।
राज्यसभा मा घ्याळ  पर बात आयि कि भाजपा परेशान च कि कॉंग्रेस अर अन्य पार्टी का सांसद राज्यसभा मा घपरोळ करणा छन अर भाजपा बिसरि गे कि पिछ्ला पांच सालों मा भाजपा संसद नि चलण दींदी छे।
लोग मि तैं पुछदन बल सन 14 का लोकसभा चुनाव से क्या फरक पोड़ ? सरकार कैक बि हो वीन सरकारी हिसाब से हि चलण।  मनमोहन सरकारक   बगत भारतीय निरास छया , भारतीय हर भला काम मा बि निरशा खुज्यान्द छया किन्तु मोदीक हरेक काम मा लोग आशा दिखदन।  आशा , विश्वास अर पक्को विश्वास से ही देस तरक्की कर सकद।  पर सवाल च कि हिन्दुउंक तथाकथित   ठेकेदार विश्व हिन्दू संगठन या हिन्दू महासभा धर्मांतर या PK पर बैन लगाण जन मुद्दा उठाला तो यूँ कर्मुं से मोदी से लोगुं आशा कथगा दिन बचीं रालि।
मोदी की सरकार मा कुछ इन मंत्री छन जु जब संसद मा सवालुं जबाब दींदन त लग जांद कि युंक बसक मंत्रालय चलाण नी च।  बिचारा नरेंद्र मोदी !
अंटोनी जीन कॉंग्रेस तैं बथाइ बल कॉंग्रेस की अंटी हिन्दू या हिंदु विरोधी छवि बण गे।  पर कॉंग्रेस तब बि नि सुधरी।  राज्यसभा मा धर्मांतर पर बबाल -घ्याळ -घपरोळ से कॉंग्रेसी नेता पुळयाणा छया किन्तु कॉंग्रेस की समझ मा नि आयि कि कॉंग्रेस की  हिंदु विरोधी छवि मा इजाफा इ ह्वाइ अर मुस्लिम मतदाताओं का संदर्भ मा समाजवादी पार्टी , जनता पार्टी व तृणमूल कॉंग्रेस तैं इ फायदा ह्वे ह्वालु ना कि कॉंग्रेस तैं।  कॉंग्रेस अपणो  जाळ मा अफिक फंसणी च। 
अबि कुछ दिन पैल पाकिस्तान मा आतंकवादी हमला मा बच्चा मारे गेन तो भारत मा दुःख दर्शाणो बान लोगुंन लाखों मोमबत्ती जगैन पर आसाम मा आतंकवादी हमला मा 80 लोग मरिन त एक बि मोमबत्ती नि जळिन।  प्रश्न च बल क्या आसामी आदिवास्युं जान जान नी च ?
क्या आसाम भारत मा नी च ?
 उन मेकुण सन 2014 भलो इ राइ।  हजारों नया पाठक मिलेन।  सन 2015 मा बि हजारों नया पाठक मिलणै पूरी उम्मीद च।
 


30/12/14 ,  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Best  Harmless Garhwali Humor  , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,,


                                         गढ़वळि -कुमाउनी साहित्यकारूं  तैं नरेंद्र मोदी  विरुद्ध रोज लिखण चयेंद !

                                                                    खीर मा लूण  : भीष्म कुकरेती

                                                           
                                     गढ़वळि -कुमाउनी साहित्यकारूं  कु    फेसबुक मा फोटो   दगड़ प्रतियोगिता च

                                                   
                            इंटरनेट अर खासकर फेसबुक गढ़वळि -कुमाउनी , जौनसारी भाषौं बान बरदान सिद्ध हूणु च।  फेसबुक मा अजकाल लिख्वार अपण रचना पोस्ट करणा छन , बंचणा छन अर प्रतिक्रिया बि दीणा छन। लिख्वारुं तैं समण्या समिण पता लग जांद कि रचना का प्रति पाठकों की क्या राय च अर लिख्वार जाण जांद कि बंचनेरुं , पाठकुं , रीडरुं तैं क्या जादा पसंद च।
                    सबसे पैल साहित्यकारुं तैं समजण चयेंद कि फेसबुक मा फेसबुक्या पढ़णो नी अयुं च अपितु अपणी अभिव्यक्ति करणो अयुं च।  याने कि हरेक फेसबुक्या तुमर साहित्य पढ़णो नी अयुं/अयीं  च अपितु अपण बात तुम तैं बताणो अयुं /अयीं च।.
                         असल मा गढ़वळि -कुम्मय्या साहित्यकारुं समिण द्वी तीन मुख्य समस्या छन -
                          १-पाठकुं तैं गढ़वळि -कुमाउनी भाषा मा पढ़णो ढब दिलाण, बंचनेरुं तैं गढ़वळि -कुमाउनी भाषा मा पढ़णोमजबूर करण अर पाठकुं प्रतिक्रिया दीणो हुस्क्याण /उकसाण !
                          २-मानकीकृत भाषा का प्रयोग कि अधिक से अधिक बंचनेर आपकी रचना पौढ़न।  फेसबुक मा अनावश्यक बौद्धिक रचना की क्वी ख़ास जगा नी च।
                          ३- फेसबुक माँ गढ़वळि -कुमाउँनी साहित्य की असली प्रतियोगिता फोटों दगड़ च।
                            तो फेसबुक मा प्रतियोगिता या छौंपादौड़ का हिसाब से गढ़वळि -कुम्मय्या साहित्यौ निम्न प्रतियोगी छन -
                             १- फेसबुक सदस्यों अभिव्यक्ति की अप्रतिम इच्छा -  हरेक  फेसबुक्या चाँद कि वैकि अभिव्यक्ति तैं लोग बांचन , द्याखन अर प्रतिक्रिया द्यावन।  गुड मॉर्निंग , गुड इवनिंग पर बि फेसबुक्या प्रतिक्रिया चाँद।
                           २- फोटो सर्वाधिक दिखे जांदन , फोटो सर्वाधिक Like हूँदन , फोटो सर्वाधिक प्रतिक्रिया पांदन।
                          जख तलक फेसबुक्यौं अभिव्यक्ति कु सवाल च यांक एकी उपाय च कि लक्ष्यित पाठकों (Target Readers ) अभिव्यक्ति दगड़ सामंजस्य बिठाओ। साहित्यकारुं तैं हरेक फेसबुक्या तैं खुश करणो बान रचना कतै नि लिखण चयेंद अपितु कुछ ख़ास प्रकार का पाठकुं वास्ता हि रचना पोस्ट करण।  फेसबुक्यौं अभिव्यक्ति दगड़ प्रतियोगिता जितणो  एकी उपाय च अर वा च ---------एक सधे सब सध जाय।
                          सबसे कठण कार्य च फेसबुक मा  फेसबुक सदस्यों द्वारा फोटो पोस्ट से छौंपादौड़ , प्रतियोगिता या कम्पीटीसन ।  अर यांक बान निम्न उपाय छन -
                          १- अधिसंख्य फ़ोटुं संघटक चरित्रुं  तैं समजिक वै रचना पोस्ट करण जु फोटो दगड़ प्रतियोगिता कर साक।
                          २- फोटो पढ़ण मा कम समय लींद तो फेसबुक्या फ़ोटुं तैं अधिक दिखदन याने कि आपकी रचना फेसबुक माँ ''देखन में छोटे लगें घाव करें गंभीर'' वाळ हूण चयेंद।
                           ३- फोटो भावना पैदा करदन तो आपका विषय अवश्य ही लक्ष्यित पाठकों भावना का नजिक हूण चयेंद।
                            ४- शीर्षक प्रोवोकेटिव याने खचांग /घचांग लगाण वाळ हूण चयेंद।
                            ५-   अलंकार नया हूण चयेंदन अर भाषा सरल हूणि चयेंद ।
                          ६- रचना कु काम च कि  पाठक कल्पना करण लग जावन ।
                        ७-  कुछ खलबली अवश्य मचाओ ---कन्फ्लिक्ट, कॉन्ट्रास्ट, घपरोळ   पैदा करो। दूध मा लिम्बु डाळो।   खीर मा लूण डाळो।  कुछ बि कारो पर फेसबुक की फोटोऊं  दगड़ छौंपादौड़ कारो।
श्री बालकृष्ण ध्यानी जी अर जगमोहन जयाड़ा जी आदि कवि बढ़िया फोटो मा अपण कविता पोस्ट करदन अर अधिक पाठक पांदन।  यु एक अकलमंदी को काम च।  हरेक कवि तैं यु प्रयोग करण चयेंद।
                 मि अपण अनुभव से बोल सकुद कि उत्तराखंडी फेसबुक मा भाजपा का कट्टर व सार्थक समर्थकुं भीड़ च।  यी कट्टर समर्थक कॉंग्रेस की आलोचना की प्रशंसा करदन किन्तु जरा नरेंद्र मोदी या सरकार की आलोचना कारो तो आस्मान  खड़ा कर दींदन।  गढ़वळि -कुमाउँनी भाषा का वास्ता यी भाजपाइ  काम का छन।  आप गढ़वळि -कुमाउँनी मा नरेंद्र मोदी की आलोचना कारो तो यी अवश्य ही पौढ़ल तो यूँ भाजपायुं तैं गढ़वळि-कुमाउँनी  पढ़णो ढब अवश्य पोड़ल।  इलै गढ़वळि -कुमाउँनी साहित्य विकास का वास्ता नरेंद्र मोदी की कटु आलोचना आवश्यक च। 
फिर निर्गुट पाठक , कॉंग्रेसी पाठक बि नरेंद्र मोदी का प्रति संवेदनशील छन तो वो बि नरेंद्र मोदी की आलोचना पढ़णो आतुर रौंदन।  याने गढ़वळि विकास का वास्ता नरेंद्र मोदी  एक कामगार माध्यम च , औजार च , चरित्र च।
हाँ भाजपाई , स्वयं संघी, हिन्दुऊँ  ठेकेदार मरखुड्या बि हूंदन।  यूंन हरिशंकर परशाई जन साहित्यकारुं भट्यूड़ बि तुड़ी छन अर हसन सरीखा चित्रकार तैं दुबई मा मरणो बान मजबूर बि कार।  मि त मार खाणो तयार छौं बसर्ते यी भाजपाई गढ़वळि पढ़न लग जावन।

31 /12 /14 ,  Bhishma Kukreti , Mumbai India

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!


 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22