Author Topic: Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख  (Read 724408 times)

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark in Garhwali Folk Dramas

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -131 

                                 गढ़वाली   लोक नाटकों में  कपट संघात लक्षण

                     Bhishma Kukreti (लोक साहित्य शोधार्थी)

         When in a drama, two or three stratagems are applied together it is called Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark.

                             नाटक में कपट संघात लक्षण की परिभाषा

दो या तीन छल कपट युक्त बचन बोलकर दूसरे को बस में करने को नाटक में कपट संघात लक्षण कहा जाता है। 
                                           गढ़वाली लोक नाटकों में  कपट  संघात लक्षण का उदाहरण 

रामलीला का एक वार्तालाप -

मंथरा कैकयी से -महारानी ! महाराज दशरथ कामी छन , कान का कच्चा छन ; कौशल्या प्रेमी छन , भुल्लकड़ छन।  आज ही राम वनवास कु वचन मांगो।


(संदर्भ: गढ़वाली लोक नाटकों के  मुख्य तत्व व विश्लेषण लेख श्रृंखला में भीष्म कुकरेती द्वारा संकलित गढ़वाली  लोक नाटकों के वार्तालापों से , शैलवाणी, कोटद्वार  के 2014 के कई अंकों में )


Copyright@ Bhishma Kukreti 4/4/2014

Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
 Xx
 Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia;  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark   in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Kapat Samghat Laksana or Multiple Deceits Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia
गढवाली लोक नाटकों में  ,  टिहरी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  ;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में , हरिद्वार गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में   ;देहरादून गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में ;पौड़ी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में ;चमोली गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  ;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                                       टीम मा  कुछ बि ठीक नी च
           
                                                    चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती       
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )
 
वा (फोन मा र )- अबै दैं जितणौ पूरा चांस छन।
वु (मन ही मन मा )- पता नि क्या बुलणि च धौं।  अबै दैं हम तैं हारण से भगवान बि नि बचै सकुद।
वा (फोन मा  ) -सलेक्सन कमेटी चैन मा च।
वु (मन ही मन मा ) -    सलेक्सन कमेटी चैन मा कख च ? सलेक्सन  कमेटी मेंबर तनाव मा छन।                 
वा  (फोन  मा )  -सलेक्सन कमेटी मेंबर बड़ा इतमिनान मा छन।
वु (मन ही मन मा )- सलेक्सन कमेटी मेंबरुं समज मा नि आणु कि करण क्या च।
वा (फोन मा  )-टीम मा आणो पिपड़कार लग्युं च।  एक प्लेस  का वास्ता सौ सौ तयार छन।
वु(मन ही मन मा ) - इक जौं  तैं टिकेट द्याई वू टिकेट वापस करिक भाजपा मा जाणा छन।
वा (फोन मा  )-हरेक टीम मेंबर फिनिश करणो तयार बैठ्याँ छन।
वु (मन ही मन मा )-   हरेक मेंबर फिनिश हूणो तयार बैठ्याँ छन।                   
वा (फोन मा  ) -हरेक टीम मेंबर एक दुसरै सहायता करणा छन। टीम मा टीम स्प्रिट च।
वु(मन ही मन मा ) -  हरेक टीम मेंबर एक दुसर तैं लमडाणो तयार बैठ्याँ छन।   स्प्रिट पेक टीम स्प्रिट तोड्याणि च                   
वा  ( फोन मा  )  -टीम मा विचार विमर्श  हूंद कि प्लान 'A ' नि चौलल तो प्लान 'B' क्या होलु अर प्लान 'C' क्या होलु ।
वु (मन ही मन मा )- टीम मा एक दुसर तैं भतकाणो बान प्लान 'A' बणद , एक हैंक तैं पछाड़नो बान प्लान 'B' बणद अर एक हैंक की मौ उजाड़नो बान प्लान 'C' बणद ।
वा (फोन मा  )-ऑपज़िट टीम तैं हराणो बान रणनीति बणाए जांद।
वु (मन ही मन मा )- अपरी टीम तैं हराणो रणनीति बणनि छन।
वा (फोन मा  )-सबि रणनीति का हिसाब से खिलणा छन।
वु (मन ही मन मा ) -   सबि रणनीति का उल्टा  करणा छन ।
वा (फोन मा  ) - अबै दैं सेमीफाइनल जितणम  बि कठिनाई नि ह्वे
वु (मन ही मन मा )-     राजस्थान , मध्य परदेश कु सेमीफाइनल त हम हारी गेवां। 
वा (फोन मा  )-सट्टा बजार मा हमर जितणा चांस पर ही सट्टा लगणु च।
वु (मन ही मन मा )- सट्टा बजार मा हमर हरण पर ही सट्टा लगणु च।
वा (फोन मा  )-सटोरिया सबसे सटीक फोरकास्ट करदन याने भविष्यवाणी करदन
वु (मन ही मन मा )- हाँ अर सटोरियोंन भविष्यवाणी कौर याल कि कौंग्रेसौ सुफड़ा साफ़  हूणु च।               
वा  (फोन  मा )  -फ़ाइनल जितण तो  डेड स्योर च।  अच्छा मि फोन धरद।
वु - तू फोन मा क्यांक छ्वीं लगाणी छे ?
वा -T 20 वर्ल्ड कप की छ्वीं लगाणु छौ।
वु - मीन समज कि तू कॉंग्रेस की बात करणी छे।
वा -सुणो ! अब्याक अबि कॉंग्रेस का टिकट वापस करिक ऐ जावो।
वु- ह्याँ पण अब त नामांकन वापस लीणो तारीख बि चली गे।                     
वा  -नै तुम अबि राजनाथ सिंह जी से बात कारो अर राजयसभा सीट का ऐवज मा कॉंग्रेस छोड़ी द्यावो।
वु -   नैतिक दृष्टि से क्या यु ठीक रालो ?                     
वा   -कनो आज नैतिकता याद आणि च ? अर पांच साल पैल जब भाजपा छोड़िक कॉंग्रेस मा भर्ती ह्वे छा तब नैतिकता कख जयीं छे।
वु - ठीक च मी राजनाथ सिंह जीक दगड़ निगोशिएट करद !


         
           

                     
वा(फोन  ) -Copyright@ C Bhishma Kukreti  5  /4/2014

*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ] 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Garhwal Kings Shahs were not Panwar: A History review of Garhwal 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -64     
   
 History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -309 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            Garhwal means after fifty two or more Garhi were captured by Ajaypal.
               Garhwal Kings or Shah Kings were not Panwar. There is no mention of ‘Panwar’ in inscriptions of Jagatpal, Sahajpal, Manshah etc.
  The write up of 1644 written about Mathura Baurani , thereis no mention of Prithwishah as Panwar.
             The Charankavya (praising poetry) Manodaya does not state Panwar for Ajaypal, Sahajpal, Manshah. Manodaya long poetry states that Ajaypal etc were Chandravanshi but does not mention they were Panwar. Bhushan, Matiram, Ratandev  and other poets did not call Garhwal Kings as Panwar dynasty Kings.
  Perhaps Garhwal Kings were connected to Panwar family around first quarter of nineteenth century.
 Maularam (1804) mentioned that the first Garhwal King was Panwar of Dharanagari. It is mentioned that a Panwar farmer from Dharangari came to Haridwar and he was busy for farming for many years. He founded Garhwal Kingdom.
   Sudarshan Shah was first Garhwal King to add him as Panwar (1828)
There are no strong supports for Bhogdatt or Bhaunpal Panwar founding Garhwal Kingdom. There is no evidence that Kanakpal was Panwar.

                     Garhwal Kings were Chandravanshi

  The oldest written record about Garhwal Kings is Manodaya Kavya created by Bharat Kavi a court poet of Manshah (1665). Bharat Kavi described the founder Kings Ajyapal, Sahajpal, Manshah as Chandravanshi Kings.
 The initial capital of Garhwal Kings was Chaundgarh/Chandgarh or Chandpur that supports Garhwal kings being Chandravanshi.
 Raturi provided a couple of evidences for Garhwal Kings as Chandravanshi Kings.




Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 5/4//2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -310 

                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
Xx
Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Pauri Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Chamoli Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Rudraprayag Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Tehri Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Uttarkashi Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Dehradun Garhwal; Garhwal Kings Shahs were not Panwar:  History review of Haridwar Garhwal; 
 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                        पर्यटन उद्यम में भक्त ग्राहक पाने के  11 अमर सूत्र
           

          11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing
       
              (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--49 )

                                                                               उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 49   
मार्केटिंग में मैंने Customer Loyalty संबंधित  कई पुस्तकें पढ़ीं किन्तु Customer Loyalty पैदा करने हेतु जो सूत्र नारद भक्ति सूत्र में हैं वे कोई भी मार्केटिंग विजार्ड आज तक नही दे पाया है।
मार्केटिंग विशेषज्ञों को नारद भक्ति सूत्र अवश्य पढ़ना चाहिए।
भक्त ग्राहक  लाभदायक होते हैं।
भक्त ग्राहकों से विज्ञापन पर बहुत कम खर्च करना पड़ता है।
भक्त ग्राहक अन्य ग्राहकों को ब्रैंड की ओर  मोड़ते हैं याने भक्त ग्राहक ब्रैंड एजेंट या दूत का कम करते हैं।


                         नारद भक्ति सूत्र पर आधारित  निम्न मार्केटिंग सूत्र ग्राहक भक्ति पाने के अमर सूत्र हैं -


ग्राहक के गुणों से अप्रतिम प्रेम - ग्राहक के चरित्र से प्रेम कर भक्त ग्राहक प्राप्ति हो पाती है।
रूप - आप अपने प्रोडक्ट की ब्यूटी, सुंदरता  या रूप से आकर्षित कर सकते हैं। 
पूजा - आप ग्राहक की पूजा कर ग्राहक भक्ति प्राप्त  कर सकते हैं।
ग्राहक स्मरण - बार बार ग्राहक स्मरण से आप अपने ग्राहक को सदा के लिए अपना बना सकते हैं।
सेवा द्वारा - विशिष्ठ  सेवा द्वारा भी भक्त ग्राहकों की प्राप्ति होती है ।
सखा भाव - सखा भाव याने ग्राहक को सम्पूर्ण संतुष्टि द्वारा भक्त ग्राहक प्राप्त हो पाते हैं।
ग्राहक को माता -पिता मानकर - ग्राहक को माता पिता मानकर उसके दुःख -सुख में शामिल होकर भक्त ग्राहक प्राप्ति होती है।
ग्राहक को प्रेमी समझना - ग्राहक को प्रेमी मानकर भक्त ग्राहक की प्राप्ति होती है।
ग्राहक के सम्मुख शरणागत होना - ग्राहक के सामने सम्पूर्ण रूप से शरणागत होने से भक्त ग्राहक  जाते हैं।
ग्राहक में मिल जाना -ग्राहक और अपने का भेद समाप्त करने से भी भक्त ग्राहकों की प्राप्ति होती है।
ग्राहक से दूर हो जाना - ग्राहक के मन में अलग या दुरी होने की भावना पैदा करने से भी भक्त ग्राहक मिलते हैं।
प्रोडक्ट , प्राइस या प्लेसमेंट के अनुसार ब्रैंड मैनेजमेंट को उपरोक्त सूत्रों में से एक सूत्र पर आधारित मार्केटिंग रणनीति बनानी  चाहिए।



Copyright @ Bhishma Kukreti  5  /4/2014

Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी …

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल
xx

11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Nainital Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Almora Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Champawat Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Pauri Garhwal, Uttarakhand;  11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Chamoli Garhwal, Uttarakhand;  11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Tehri Garhwal, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Dehradun Garhwal, Uttarakhand; 11 Immutable Laws for gaining Brand Loyalty in term of Tourism Marketing of Haridwar Garhwal, Uttarakhand;             

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark in Garhwali Folk Dramas

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -132 

                                 गढ़वाली   लोक नाटकों में   लक्षण

                     Bhishma Kukreti (लोक साहित्य शोधार्थी)
 A long speech with many subjects in a drama is called Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark.
                             नाटक में भासन लक्षण की परिभाषा

नाटक  लम्बा वक्तव्य  कई योजनाओं को एक साथ बतलाने को भासन कहते हैं
                                           गढ़वाली लोक नाटकों में  भासन  लक्षण का उदाहरण 

नेता  की नकल  का बच्चों द्वारा खेला गया लोक नाटक -

नेता - आपक इख पिजा अर चाउ माउ की दूकान हूण चयेंद , तीज त्यौहारों मा संस्कृति बचाणो बान स्वाळ पक्वड़ बणन चएंदान , राशनम ग्युं मिलण चयेन्दन   इलै मि तैं बोट द्यावो।

(संदर्भ: गढ़वाली लोक नाटकों के  मुख्य तत्व व विश्लेषण लेख श्रृंखला में भीष्म कुकरेती द्वारा संकलित गढ़वाली  लोक नाटकों के वार्तालापों से , शैलवाणी, कोटद्वार  के 2014 के कई अंकों में )

Copyright@ Bhishma Kukreti 5/4/2014

Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
 Xx
 Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark   in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia;  Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia;  Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark
  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Bhashan Laksana or Long Speech Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia
गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण ,  टिहरी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण ;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण, हरिद्वार गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण  ;देहरादून गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण;पौड़ी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण;चमोली गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में भासन लक्षण; रुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  भासन लक्षण;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                                             तुमर  गां मा बि क्या   मुन्नी बदनाम हूणि च  ?

                                                  हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती       
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

                 चैत बि उखी च , वसंत बि ऊनि आंद , ग्वीराळ पर फूल ऊनि आंदन , सकिन तुसारु बि ऊनि फुल्दु जन मेरी ददिक टैम पर फुल्दु। म्यार खुद अपण आखुंन दिख्युं च अर कंदुड़न  सुण्युं  च चैत माने फूलूं मैना।
  ग्वीराळ फूल फूलिगे म्यार भीना

    माळु बेडा फ्यूलड़ी फूलिगे भीना

  झपन्याळी सकिन  फूलिगे भीना
             प्रकृति मा सब कुछ ऊनि हूणु च  किन्तु अब भीना नि आंद। अब सबी भीना दिल्ली -मुम्बई कै दारु अड्डाम दारु पींद दै गढ़वालम पलायन रुकणो योजना बणांदन अर गढ़वालम सांस्कृतिक ह्रास  से दुखी ह्वेक  द्वी चार गिलास तोड़ी दीन्दन ।
पुरण किताबुं मा बि लिख्युं च बल चैताक मैना माने गीतुं मैना।
             मुम्बई , कनाडा , अमेरिका का गढ़वाली विद्वान  महारास्ट्र टाइम्स , टोरंटो टेबलल्वाड,  न्यूयार्क टाइम्स की खबर बाँचिक, दिल्ली -पंजाब का प्रवासी विद्वान  हिंदुस्तान टाइम्स की न्यूज पौढिक लिखणा छन बल चूँकि गढ़वाल से पलायान ह्वे गे तो अब गढ़वाली गाउँ मा पंचायत चौकुं मा सामूहिक थड्या गीत , सामूहिक चौंफळा गीत -नृत्य नि हूंदन। 
    कुछ हद तक यूं  परबसी प्रवासी विद्वानुं खबर सही बि च।
  अब द्याखो ना गढ़पुर गां मा वैदिन सरिता बौन , संगीता बौकुण ब्वाल बल हे भुली चल जरा शगुनकुण पंचैत चौक मा एक घाण गीत गैक ऐ जांदा अर एक घाण चौंफळा खेलिक ऐ जांदा।
         अब रातमा  गीत -नृत्य कु अपण प्राइम टैम हूंद तो संगीता बौन बोली - ना भया ! फंड फूक तौं थड्या -चौंफुळो तैं।  आज त टीवी मा 'सास रांड बि ब्वारि छे ' सीरियल मा ब्वारिन अपण सासु कतल करण।  मीन त दिखण कि कन वा भली मनसण ब्वारि अपण सासुक कतल करदी धौं ! शगुन -फगुन से महत्वपूर्ण त ब्वारी द्वारा सासुक कतल च।
कुछ गाउँ मा थड्या गीत -चौंफुळा  नृत्य 'सास रांड बि ब्वारी छे ' सीरियलों बलि चौढ़ गेन।
             ऊनि पहाड़पुर मा अध्यापक अशोक कुमारन मास्टर सुभाषकुमारौ कुण ब्वाल बल - चल रै सुभाष जरा आज सै चौक मा चांचरी नृत्य -गीत उरयै दींदा।  चैताक मैना च रोज ना सै एक दिन ही सै शगुनों रूप मा गीत -नृत्य खिले जावो।
पहाड़पुर का मास्टर सुभाषक जबाब छौ - सॉरी ! यार आज ऑस्ट्रेलिया  कु इंगलैंड से क्रिकेट मैच च अर भोळ इण्डिया -पाकिस्तान से मैच च।  मि त शगुन का वास्ता बि नाचणो नि ऐ सकुद।
                   क्रिकेट मैच अब नृत्य -गीतुं  पर भारी पड़ी गेन।

  गढ़नगर गां मोटर रोड पर च त आठ दस दुकानुं कारण अर स्कूलो कारण उख जनसंख्या छैं च तो गीत ना सै पर चैत मा एक रात शगुन का वास्ता गढ़नगर मा  एकाद नाटक खिले जांद।
  चूँकि नई पौध का वास्ता पारम्परिक स्वाँगु अध्ययन का वास्ता क्वी किताब या माध्यम त छ ना तो युवा लोगुन नया तरह का स्वांग बणै ऐन।  वीं रात  गढ़नगर मा 'बीर गबर सिंग के किस्से  ' नाटक खिले गे।
 नाटक  इन छौ -
                     दृश्य -1
गबरू -अरे ओ निर्भागी साम्भा !  कथगा आदिम छ्याई ?
सांभा -सरदार ! सरकारी गोडाउन से सीमेंट  चुर्यांद दैं या ग्यूँ  चुर्यांद दैं ?
गबरू -ग्यूँ  चुर्यांद दैं ?
सांभा - सरदार हमर चार आदिम छा अर ठाकुरक द्वी आदिम छा।
गबरू -ऊ द्वी अर हमर चार , फिर बि ठाकुरक आदिम ग्यूँ चोरिक ली गेन।  ग्यूँ चोरी कैन बि कार हो पर सरकारी अधिकार्युं ड्यार हफ्ता तो मि तैं पौंचाणि पोड़ल कि ना ?
सांभा -जी सरदार !
गबरू -यांक सजा जरुर मीलली , सजा च यूं तैं ठंडु पाणि मा नयाण पोड़ल।
चरी -सरदार तुम शोले जन हम तै गोळीन मारी द्यावो पर ठण्डु पाणिम हमन नि नयाण।
गबरू -चैतक मैना कब च ? गीतुं मैना कब च ? चलो गढ़नगर माँ नाच -गान दिखला
           दृश्य -2
गढ़नगर मा  मोबाइल पर गाना लग्युं च अर स्कुल्या छ्वारा नाचणा छन -
 मुन्नी बदनाम हुयी डार्लिंग तेरे लिए
मै झंडू बाम हुयी डार्लिंग तेरे लिए
 इथगा मा गबरू नराज ह्वे गै। 
दर्शक दीर्घा से गबरू -बंद कारो ये गाणा तैं।
दर्शकुं बिटेन एक आवाज -हे गबरू ! वै गांवक मुन्नी बामणी हीरा ल्वारौ दगड़ी भाजि त त्वै पर क्यांक मर्च लगणा छन ?
गबरू गुस्सा मा - सालो मै मुन्नी बामणि हीरा ल्वारौ दगड़ भगण पर नाराज नि छौं।
दर्शक - तो ?
गबरू - झंडू बाम से नाराज छौं।  वैदिन खच्चर से गिरण पर मेरी पीठ पर मोच आयी अर मीन झंडू बाम लगाई तो कुछ बि आराम नि होइ।
एक बुडड़ी  - ये निर्भागी गबरू ! त्वै तै कथगा दै समजै   आल कि शोले की नकल नि कौर अर खच्चरुं मा नि बैठ , नि बैठ।
गबरू -ठीक च ठीक च , जब गां मा घ्वाड़ा इ नीन त खच्चरुं से इ काम चलाण पोड़ल कि ना ?
बुडड़ी -खुट्टी टूटी गेन तेरी ?
गबरू - ठीक च ठीक च।  शीला की  जवानी गाणा लगावो।
सांभा - सरदार शीला की जवानी गाना लगल तो मि तुमर खोपड़ी फोड़ी द्योल हाँ !
कालिया - ये सरदार तैं इन बि नि पता कि सांभाक ब्वे नाम शीला च।
गबरू - चलो ! ओ वसंती नाच ! अर जब तक तू नाचती रहेगी तेरे हीरो की जान
कालिया - साले गबरू ! मीन टाटा का  खाया है त्यार नमक नही खाया है।  वसंती का नाम लेगा तो सबके सामने ऐसा हणका दूंगा कि तेरे बाप को भी पता चल जायेगा।
गबरू -अरे ओ सांभा ! ये कालिया वसंती के नाचने से इतना खूखार क्यों ?
सांभा - सरदार ! वसंती कलिया की बैणि च।
गबरू -ठीक च तो छमिया को नचाओ।
गबरूक छमिया कु नाम लीण छौ कि वींक तीन भायुंन  लति लत्युंन  गबरूक भट्युड़  तोड़ी देन। 


 
Copyright@  Bhishma Kukreti  6 /4/2014

*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ] 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -65     
   
 History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -310 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                     No Records for Founding Kings of Garhwal Kingdom

             There are no historical records of founding kings for Garhwal Kingdom. No record is available on which background the King founded Garh Raj after winning various Garh chieftains. 
       There are a couple of folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom and people believed on those folklores. There are books available for those folklores but no historical records are there to proof those folklores.

                     Folklore of Bhogdatt

               Captain Hardwick travelled Shrinagar Garhwal (1796) and met King Pradyuman Shah the Shrinagar Garhwal King. Pradyuman Shah informed folklore about Garhwal Kingdom founding Kings.
   Bhogdatt and his brother Sejdatt came from Gujarat to Parvtiy Pradesh (Shrinagar). Bhogdatt started working with Chandpur King Court and got a trustworthy position.
          Bhogdatt saw a dream. In dream, a Jogi (Eremite) said to Bhogdatt to capture the Chandpur Kingdom from the King. Taking order from Jogi, Bhogdatt displaced Chandpur King from Chandpur Garh. Slowly, Bhogdatt captured many Garhis (small Kingdoms) and capture big zone.
   After 900 years of Bhogdatt, Ajaypal was fifteenth King who established Shrinagar as his capital. Pradyumnshah was seventeen third generation after Bhogdatt.


** Hardwick, Narrative of a Journey to Shrinagar, Asiatic Researches
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 6/4//2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -311 
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
Xx
Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Haridwar Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Saharanpur (Old Garhwal); Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Bijnor, Old Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Uttarkashi Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Tehri Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Dehradun, Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Pauri Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Rudraprayag Garhwal; Folklores about Founding Kings of Garhwal Kingdom: A History Review of Chamoli Garhwal;

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1

                                                                 पिंडाळु अर मूळा मध्य घोर युद्ध

                                                       हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती       
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )                 


मूळा -फुंड फुक्या ,  म्यार तरफ इना किलै सरकणु छे बै ?
पिंडाळु -ऐ तू जी दूर ह्वै जा मेरि सारी से।  साला म्यार तरफ आणु च।
मूळा -हैँ औकात द्याखदि तैक जु पैल गौंक सार्युं से थ्वड़ा दूर रौंद छौ अब मि तैं आँख दिखाणु च ? चल म्यार तरफ सरकण बंद कौर।
पिंडाळु -तू औकात की बात नि कौर हाँ।  मेकुण किटास हूणु च , दूर सरक।
मूळा -तू जी सरक जादी फुंडां।
पिंडाळु -अरे यांसे जादा कख सरकण ? अग्वाड़ी दिवाल च।  उना पत्थर छन , सरकण त राइ दूर सांस लीणो कठिनाई हुईं च।
मूळा -त कैन ब्वाल छौ कि इख कू डौ पुट ऐथर सग्वड़म आ।
पिंडाळु -मि अफिक औं क्या ? म्यार झड़ ददा अर ऊंक पकड़ ददा -सकड़ ददा याने चालीस -पचास पीढ़ी पैल क्या सुंदर एक अलग खेत मा क्या आनंद का दिन बितान्द छा , एक पिंडाळु पौधा  मा अर हैंक पिंडाळुs  पौधा मा कम से कम डेढ़ द्वी बालिस्तों  दुरी हूंद छे।
मूळा -तो क्या ?
पिंडाळु -तो क्या ? वै अलग पुंगड़ मा हमर ददा लोग बड़ा बड़ा पत्तों मा हिलणा रौंद छा , अर सूण बै मूळा ! वै खेत मा बीच बीच मा दूर दूर तुम बि त बड़ा बड़ा घिंडक का रूप मा हमर पिंडाळु खवाळम झमकणा रौंद छा।
मूळा -हाँ त ऊँखि पिंडाळु खवाळम मोर । . त्यार आण से मेखुण कथगा किटास हूणु च , पता च त्वै ? अब त जै मोळ पर म्यार अधिकार छौ वै मोळ पर बि तू हक जमाणु छे। त्यार इख सग्वढ़म आण से जगा ,मोळ , हवा , पाणिक भौत तंगी ह्वे गे।  फंड टुटकी लगा , इख बिटेन।
पिंडाळु -अरे पर मेकुण जगा , खाद , हवा , पाणि कम कमी च क्या ?
मूळा -अरे त्यार आण से म्यार जलड़ ही छुट नी हूणा छन अपितु त्यार पत्तों छैल तौळ म्यार पत्ता ही नि पनपणा छन।  त्यार कारण मैपर दुतरफा मार पड़नि च।
पिंडाळु -अर त्यार कारण अर किटास से म्यार दाण बि बकरवाळ बरोबर छुटा हूणा छन अर पत्ता बि तिमलाक लाब जन छुट ह्वे गेन। इनी राल तो द्वीएक साखि (जनरेसन ) मा मीन निबटी जाण।
मूळा -त्यार कैल्सियम ऑक्जिलेट से मि तैं बि मनिखों तरां किक्वळ लगदन अर मेरि  ग्रोथ ग्लैंड कमजोर पड़ी जांदन।
पिंडाळु -त्यार एंथोसायनिन पिगमेंट अर सल्फेट से बड़ी गंद आंद जांसे म्यार स्वास्थ्य कमजोर पड़णु च।
आदु (अदरक ) अबै द्वी मेरि बि स्वाचो कि तुम दुयुंक म्यार पट काखम हूण से मि त पनपणो ही नि छौं।  इना सल्फेट कु असर उना कैल्सियम ऑक्जिलेट कु असर।
मूळा -ये ल्या अब त अदरक बि बुलण सीखी ग्याई।
अदरक -अरे मि बि त तुम दुयुंक किटास अर केमिकल से बीमार ह्वे ग्यों।
पिंडाळु -त्यार जिंजिरोन से त म्यार दाण छूट ह्वे जांदन।
मूळा -त्यार शॉगॉल्स अर जिंजिरोल्स से म्यार घिंडक म्वाट नि हूंदन।
पिंडाळु -ये तुम द्वी मोरी जावो अर मि तैं जीण द्यावो।
मूळा  अर आदु -ऐ बिंडी नि बोल हां।  पुरण जमन मा मि अर अदरक कुड़ो मुख ऐथर सग्वड़म दूर दूर रैक मजा से रौंदा छा।  अब जब बिटेन तू ऐ हमर ज़िंदा रौण ही मुस्किल ह्वे गे।
जख्या - अरे ज़िंदा रौण त म्यार मुस्किल ह्वे ग्यायी।  पर्यावरणवाद्यूं तैं मी तैं बचाणो कुछ करण पोड़ल।
पिंडाळु, मूळा , अदरक -अबै जु तू पैल बंजर धरती मा जिंदगी बितांदु छयाई अब हमर हक मारणो सग्वड़म पैदा हूण बिसे गे ? साले को मारो कि दुबारा जन्म ना ले।
जख्या - इखमा मेरी क्या गलती ? पुरण जमानो मा मी बंजर धरती को राजकुमार छौ । जब बिटेन मालिक लोग देसुन्द पलायन करिक चली गेन तब बिटेन   पुंगड़-खेत  बांज पोड़ि गेन  तो सब जगा लैटिना ही लैटिना जामी गेन।  अब त गढ़वाल मा लैटिना राज ह्वे गे।  लैटिना तो हैंक पौधा तैं सहन करी हि नि सकुद त मि तैं ज़िंदा रौणा कुण सग्वड़ कि शरण लीण पोड़।
सब  -ह्यां पण इन मा ?
भंगुलौ इकुऴया डाळ - अरे निर्भागियों ! ज़िंदा रौणै कौंळ -कला सीखो।  पैल ये आठ हाथ लम्बो अर चार हाथ सग्वडम हमर मालकिन आधा मुठ मुंगरी , पांच -छै दाण मूळा , चार फांकी अदरक, चार पांच डाळि मर्च अर इकै  दाणी लमिंड , गुदड़ी , कखड़ी बूंदी छे। अब जब गां मा खेती बंद ह्वे तो मलकिनन हम सब्युं तैं एक जगाम  बूण शुरू करी दे। अर हम सब्युं कुण किटास शुरू ह्वे गे।
मर्चै डाळि -अरे इन स्वाचो कि अबि त  हम सग्वड़ मा ही सही बच्यां त छंवां पर जब अस्सी सालै हमर मालकिन टुरकी जाली तो ये गां हमारो  तो बंशनाश ही ह्वै जालु।
सबि -हां।  अब क्या करे जावु ?
भांग - बस अडेप्टेसन याने अनुकूलन पद्धति से हम ज़िंदा रै सकदां।  गढ़वाल मा मनिखों भरोसा पर रौला तो हमर बंशविनास हूणी च।
सबि -ठीक च।  हम सब अब अनुकूलन याने अडेप्टेसन का बारा मा विचार विमर्श करदां।

  Copyright@  Bhishma Kukreti  7 /4/2014

*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ] 


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
 Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review
 
History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -66     
   
 History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -311 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
        According to another folklore about Founding Kings of Garhwal that was mentioned by Maularam in Gadhrajvanshkavya, Bhaunapal (Bhawanpal) was Founding King of Garhwal.
         Once, a farmer came to Haridwar from Dharanagari. From Haridwar, he reached to Gadhwar (Garhwal) and started farming there in a village. Bhauna was his son.
   Once, there was famine. Bhauna met Satnath Jogi in the forest. Satnath did not get food for many days. Satnath asked for food from Bhauna. Bhauna offered two Roti (bread) to Satnath. However, two bread could not satisfy the hunger of Satnath. Satnath asked more bread. Bhauna took Jogi to his house. Mother of Bhauna offered him fifty two numbers of bread but Satnath was not satisfied. Mother of Bhauna told that her store is now empty.
        Satnath filled the store with grains. Satnath blessed that Bhauna or Bhawanpal would be King and his fifty two generations would rule with peace.
 Bhawanpal reorganized fifty two Garhis and started ruling Garhwal. First time, around last decade of eighteenth century, anybody mentioned the founder member of Garhwal Kingdom as Panwar clan. There is no mention in folklore that the farmer who came from Dharanagari had any relation with Dharanagari King. There is no mention about whose Kingdom, Bhawanpal captured.



Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 7/4//2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -312 
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
Xx
Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Haridwar Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Dehradun Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Pauri Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Chamoli Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Uttarkashi Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Tehri Garhwal; Folklore about Founding King of Garhwal Bhaunapal: A History Review of Rudraprayag Garhwal;


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Dramas

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -133 

                                 गढ़वाली   लोक नाटकों में   लक्षण

                     Bhishma Kukreti (लोक साहित्य शोधार्थी)
          When in a drama, a person or object has many qualities and is described by many qualities is called Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark.
                 नाटक में गुणकीर्तन लक्षण की परिभाषा

भिन्न भिन्न विविध गुण  व्यक्ति /पदार्थ  हों।  उन व्यक्तियों /पदार्थों  का नाम लेकर वर्णन  नाटक में गुणकीर्तन कहते हैं
                     गढ़वाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण का उदाहरण 

गुरु शिष्य से - पुत्र नथु  ! भृगु ऋषियुं  धरती ,  भड़ माधो सिंग की कर्मभूमि , रामी बौराणी जन नार्युं धर्मभूमि च यु गढ़वाल !

(संदर्भ: गढ़वाली लोक नाटकों के  मुख्य तत्व व विश्लेषण लेख श्रृंखला में भीष्म कुकरेती द्वारा संकलित गढ़वाली  लोक नाटकों के वार्तालापों से , शैलवाणी, कोटद्वार  के 2014 के कई अंकों में )


Copyright@ Bhishma Kukreti 7/4/2014

Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
 Xx
Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia;  Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Gunkirtan Laksana or Merits Description Characteristic Mark in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia
गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण ,  टिहरी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण ;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण, हरिद्वार गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  गुणकीर्तन   लक्षण ;देहरादून गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण;पौड़ी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण ;चमोली गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण; रुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में गुणकीर्तन   लक्षण ;

 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22