• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

मैदानुं माँ रैकि पहाडुं की कल्पना हूणि छन
  भग्यान विनोद उनियाल (अमाल्डु , डबरालस्यूं , पौड़ी गढ़वाल )

अन्नु  दा कि
फटीं कुर्ति
फटीं सुलरि
समाज -वादै खोज मा
पहाड़ छोड़ीइ
मैदानु मा ऐ ग्ये
वे कि
फटीं टुपलि
बदले ग्ये खादिकि
सफेद टोपी मा
कुर्ति
अर सुलरि -चम्म सुलार
बृजु दा अब
पक्को बगुला भगत अनिल उदयपुरी बण्यू च
मैदानु , दिल्ली मा रैकि
पहाडुं की कल्पना हूणि च
ऊंचि  ऊंचि डाँड्यूं मा
कागजी कुँआ ख्वदेणा छन
अर
तब ब्याखान दियेणा छन
ऊँ हौरि अन्नुऊँ  तैं
जौंका गात पर
फटीं कुर्ति बि नी च
भुलौं टक लगै सुणों
समाजवाद , विकास सुदी नि आंदो
यां का बाना
खांण प्वड़दन
खैरि -सुसगरि
ख्यलण प्वड़दन कतनै खंड
बदलण प्वड़दन -दल का दल
मिथै इ देखल्यावदि



Satirical Garhwali Poem; Satirical Garhwali verse; Satirical Garhwali rhyme; Satirical Garhwali ode; Satirical Garhwali sonnet; Satirical Garhwali limerick; Satirical Garhwali elegy; Satirical Garhwali Song
  स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !


Bhishma Kukreti

       इंटरनेट का पाठकुंक  मिजाज अर गढ़वळि साहित्यकार

                    फ़ोकटै सौ सल्ला - भीष्म कुकरेती
मि पांच छै सालुं से गढ़वळि साहित्यकारुं पैथर लग्युं रौ बल ये भै इंटरनेट थौळ माँ आवो ,ये भै इंटरनेट मा ल्याखो अर बंचनेरुं जमात बढ़ाओ।  अब जैक फेसबुक मा इ सै साहित्यकार भै -बैणि नेट थौळ मा जगा बणाणा छन।
पर वेब।/ इंटरनेट माध्यम पारम्पारिक माध्यमों से अलग च अर पाठ्कुं मिजाज पारम्परिक माध्यमुं से कुछ बिगळयूँ  च।
   तो गढ़वळि साहित्यकारुं तै वेब माध्यम अर नेट पाठ्कुं मिजाज समजणो कोशिस हर समौ करण चयेंद।

              १- पाठक जल्दी मा छन /रौंदन - जी हाँ पाठ्कुं पास समय कम हूंद तो पाठक जल्दीमा आपक  साहित्य पढ़दन । अर धीरे धीरे यु समय और बि कम हूंद जालो।
              २- नेट पाठक शीर्षक अर उप शीर्षक पसंद करदन।  तबी तो डा पुरोहित या डा राकेश भट्ट तै अधिक प्रतिक्रिया मिलदी
              ३- नेट पाठक छूट पैराग्राफ पसंद करदन - ये मामला मा भीष्म कुकरेती फिस्सड्डी च।
              ४ - छूट वाक्य पाठ्कुं पैली पसंद च।
              ५ - लिस्ट वळ लेख ज्यादा पसंद करे जांद
             ६ - हाँ लेख /कविता पारम्परिक माध्यम से थोड़ा भिन्न हूणि चयेंद अर फटाफट समज मा आण वळ हूण चयेंद। गढ़वळि लिखवारों तैं सरल शब्दों प्रयोग करण चयेंद।
             ७ - हाँ विषय तो नयो या आकर्षित हूणि चयेंद
            ८- शीर्षक पर लिखवारुं तै शक्ति लगाण चयेंद कि पाठक फटाक  से आपको साहित्य पढ़णो आतुर ह्वे जावो।
            ९- विषय ग्रुप का सदस्यों का मनमाफिक हूण चयेंद
             १० जटिलता से दूर रौण चयेंद।  फोकट मा विद्वान बणनै जरूरत नी च (मीन भुगत्युं च )
             ११- प्रेमी अर भक्त पाठ्कुं खोज माँ लग्यां रावो
            १२ - अंत माँ सवाल अवश्य कारो कि पाठ्कुं प्रतिक्रिया अवश्य मीलो।
      तो म्यार साहित्यकार दगड्यों  कन लग या फोकट की सलाह ?
           
       

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Literature Humor on relationship of Politicians and land mafia   , Garhwali Literature Comedy Skits on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Literature  Satire on relationship of Politicians and land mafia, Garhwali Wit Literature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Sarcasm Literature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Skits Literature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya


                जमीनौ कार्यकर्ता , जमीनौक कार्यकर्ता अर जमींदस्त राजनीति 

                        चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती

                      उन तो रजनीतिग्य अपण पार्टीक कमियुं बड़ा मा कमि बुल्दन पर अजकाल लालकृष्ण आडवाणी पर यु जौर -च्यार ज्यादा इ लग्युं च।  मुलायम सिंग पर बि यु जौर लगदु च।  पर ब्याळि उत्तरप्रेदसौ मुख्यमंत्रीन एक बात बोली बल जमीनी कार्यकर्ता और जमीनका कार्यकर्ताओं मा भौत फरक हूंद।

             पर दिखे जावो तो राजनीती तो जमीनी कार्यकर्ताओं का  ना जमीनका दल्ला कार्यकर्ताओं का जिबळु , जाळ  , फंदा मा इ फंसी रौंदी।  दुर्योधनन एक इंच जमीन पांडवुं तै नि दे तो कुरुक्षेत्र ह्वे ग्ये।  कर्ण बि राजनैतिक कार्यकर्ता बणणो आई पर जमीनी हकीकत या छे कि कर्ण माँ जमीन नि छे तो दुर्योधनन डिस्क्रिमिनेसन पावर प्रयोग करिक कर्ण तै लैंड दे दे।  हरियाणा का भूतपूर्व , अभूतपूर्व मुख्यमंत्री हुड्डा अर रजस्थान का ब्याळो सूबेदार गहलौतन बि डिस्क्रिमिनेसन प्रयोग कर दे अर रॉबर्ट बाड्रा तैं  जमीन अलॉट कर दे।  दुर्योधन कु डिस्क्रिमिनेसन सही माने ग्ये  पर हुड्डा अर गहलौत का डिस्क्रिमिनेसन गलत माने गे।  जमीन का मसला राजनीति मा महत्वपूर्ण हूंदी तबि तो द्रोणाचार्य तै राजकीय युद्धगुरु बणन छौ तो द्रुपद की जमीन छीन  दे या ह्वे सकद च राजकीय युद्ध गुरु बणनो बाद द्रोणाचार्यन  यदुरप्पा पुत्र जन  करतूत कर दे हो।  जमीन ही तो रजनीति की गूंद हूंदी ।

   

             देहरादून मा जावो जरा ! तो आप तै आधा से जादा नेताऊं परिचय इन पैल्या -

    जी यी उत्तराखंड भ्रान्ति दल का नेता छन अर फलैटों दलाली बि करदन।

     यदि कॉंग्रेस की सरकार हो तो - जी यी भाजपा का भारीभरकम नेता छन अर इस्टेट एजेंसी का काम बि करदन।

       अर भाजपा की सरकार हो तो - जी यी कॉंग्रेस का भारीभरकम नेता छन अर इस्टेट एजेंसी का काम बि करदन।

       अब जब कि कॉंग्रेस की सरकार च तो परिचय इन हूंद -  यी कॉंग्रेसी छन अर चुनाव की तयारी करणा छन अर फलण लैंड माफिया का सड्डू भाई छन।


           गढ़वळि माँ मिसाल च कि बड़ गोर घास खालु अर बछुर थुंतुर चाटल।  अब राजनीति मा छूट पार्टीका नेता दल्ला का नाम से भट्याए जांद तो बड़ी पार्टी का नेता भूमाफिया का समधी या साड्डू भाई से ख्याति पांदु।

  मुंबई मा यदि ब्वालो कि यी नेता याने सामाजिक कार्यकर्ता छन तो बुलणो  जरूरत नि हूंदी कि यी लैंड ग्रैबरों रिस्तेदार छन।  लैंड ग्रैबिंग/जमीन हथियाओ अर राजनीति अब एक हैंकाक पर्याय ह्वे गे। झूट बुलणु हूँ त बसुन्धरा राजे बौ अर दुष्यंत भतीजो तै पुछि ल्यावदी निथर चचा जी  शरद पवार या भतीजो अजित पंवार नि बताला तो भुजबल का ड्यार पड्यां छापा तो अवश्य ही बताला।  हाँ महराष्ट्र का महान कॉंग्रेसी अशोक चौहाण तो अबि बि बुल्दन कि आदर्श सोसाइटी से म्यार क्वी लीण दीण नी च ।

अर तब बि सच नि आणि हो तो क्रिकेटर सुरेश रैना , रविन्द्र जडेजा अर वेस्ट इंडियन ब्रावो त  गवाही दे ही द्याला कि इण्डिया मा लैंड ग्रैबिंग अर राजनीती एक हैंकाक पर्याय ह्वे गे । या अलग बात च कि BCCI का मुखिया राजीव शुक्ला , अमित शाह , अरुण जेटली , अनुराह ठाकुर , शरद पवार का बयान तो यो हि ह्वाला  कि सब बकबास च।  क्रिकेट की जमीनी हकीकत बि या ही च कि क्रिकेट की जमीन बि अब भूमाफिया तयार करदो।


  अर तब बि सच नि आणि हो तो जरा डा रमेश निशंक का पॉलिटिकल ग्राफ देखि ल्यावदी बिचारा जमीन का बदौलत ही  निशंक से राजनैतिक  रंक बणिन । अर जमीन खिसकण से ही तो विजय बहुगुणा की जमीन खिसक ! जमीन राजनीती मा महत्वपूर्ण खेल खेल्दी।

अर एक जमीनी हकीकत बि या च कि जमीनी राजनितिक कार्यकर्ता कबि बि मंत्री नि बण सकदन।  मंत्री बणनो बाण तुमतै जमीनक सौदागर अवश्य बणन पोड़ल।  झूट बुलणु हो तो जोगेश्वरी , मुंबई का भूतपूर्व जमीनी सौदागर पुरषोत्तम सोलंकी से पुछि ल्यावदी जु अब गुजरात का मंत्री छन।



30 /6 /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature on relationship of Politicians and land mafia; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature   on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  on relationship of Politicians and land mafia; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   on relationship of Politicians and land mafia;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  on relationship of Politicians and land mafia;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 

Bhishma Kukreti


               War Preparation by Nepal Army in Palpa and West of Kali River

           Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -11
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -132   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -653

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student) 

               Due to suggestion from Prime Minister Bhim Sen Thapa and his father Ambar Singh Thapa the Palpa in charge, the Nepal King decision for having head on with East India Company. Nobody expected that East India Company would attack from various front. Nepalese strategists presumed that the Company army would attack in Syuraj and Butbal regions and will calm down after capturing those areas. The strategists were sure that the  Company would not make move in Hill interiors.
          In past in Kinlauk Campaign, the Company had to retreat the army. Nepalese High command was sure that in Himachal to, the Company would be busy in plains and would not dare attacking Hills.
    The Nepalese King took decision for capturing Syuraj and Butbal from East India Company. Nepal King ordered to Ambar Singh in case of Company took revenge the Nepalese Army should be ready for defense. King ordered to Ambar Singh on 24th April 1814) for taking the following measures –
1-Store Food Grains as much as it was possible.
2- Establish Army Offices from Gandalk River to Salayn of Nepal.
4- Appoint soldiers as you could
5- Take the properties of those who deny entering into Army from age of 12 to 40
6-Offer one Ser (approximately Kilo) rice till he serves Army
7- I have called all men that we can establish Army station
8-You strengthen the Nuvakot fort near Palpa. We are deputing 500 soldiers for assisting you
9- Dispatch information for every event on  daily basis
           Ambar Singh started war preparation with zeal. He had 1200 soldiers with his battalion and he increased the numbers.
                   Nepalese Preparation for War in West of Kali River

           The Nepalese officials of West of Kali River were not agreement to have head on with East India Company. However, after getting orders from the King, they also started war preparation. Nepal Court sent more soldiers in Kumaon. In Garhwal, Dehradun and Himachal, the officials started repairing of fort and establishing new Army centers. The Nepalese officials stated appointing soldiers and started storing food grains.


   

** Most of references and details were taken from Dr Dabral

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 29/6/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -653
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,
Xx


Bhishma Kukreti

           Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient  History of Haridwar,  Bijnor,   Saharanpur


             हरिद्वार  ,  बिजनौर   , सहारनपुर   इतिहास  संदर्भ में  अमोघभूति का राज्यकाल

                          Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  Saharanpur History  Part  -132                                                                       हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -  132                   


                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
                         अमोधभूति व्यक्ति या उपाधि ?
         अमोध्भूति के २०० से अधिक मुद्राएं मिलने , मुद्राओं में विभिन्नताएं , कुछ मुद्राओं में ब्राह्मी के साथ साथ खरोष्ठी लिपि व कुछ  खरोष्ठी लिपि होने से जायसवाल (हिन्दू राज्यतंत्र ) था कि अमोध्भूति एक व्यक्ति नही अपितु एक उपाधि थी।  कनिंघम आदि इतिहासकारों ने विवेचना से सिद्ध किया कि अमोध्भूति उपाधि नही अपितु एक राजा था , एक व्यक्ति था।
                                      अमोधभूति का राज्यावधि
   ज्वालापुर में धनभूति , घरघोष  अपोलोदोतस की मुद्राएं एकसाथ मिलने से  कनिंघम ने घरघोष का राज्यकाल 100 BCE माना और अमोघभूति का राज्यकाल 150 BC .

       कई  अन्य इतिहासकारों विशेषकर एलन ( अकिटलोग ऑफ दि क्वाइंस ऑफ़ ऐन्सियन्ट इंडिया ) व रेप्सन ( कैम्ब्रिज हिस्ट्री ऑफ इंडिया ) ने सिद्ध किया कि अमोघभूति का राज्यकाल 100 BC के लगभग था जो तर्क से भी सही ठहरता है।
                                कुणिंद राज्यविस्तार
कुणिंद कालीन मुद्राएं मथुरा व कौशंबी में भी मिली हैं और यह समझना सही है कि व्यापर के कारण ये मुद्राएं इन स्थानो पर मिलीं हैं।  मुद्राएं मुख्यतया यमुनातट व स्रुघ्न में मिलीं हैं।
आरम्भिक स्रुघ्न राज में बरहमपुर (गढ़वाल ( था या नही यह कहना कठिन है।  किन्तु हर्ष कालीन  स्रुघ्न राज्य पूर्व की ओर गंगा जी तक फैला था दक्षिण में लालढांग के भाभर से उत्तर महोच्चपर्वत तक था।  अमोधभूति की मुद्राएं पूर्व से गंगा तट तक मिली हैं।  दक्षिण में सुनत , करनाल , स्रुघ्न , बेहट में भी अमोघभूति की मुद्राएं मिली हैं।
                लालढांग (जिला अहरिद्वार , कोटद्वार व हरिद्वार रोड पर व बिजनौर सीमा से सटा  स्थान ) के पास पाण्डुवाला के अवशेषों  अवशेषों पर वाही चित्र अंकित हैं जो अमोघभूति की  अंकित हैं।
अल्मोड़ा में मुद्राएं नही मिलीं हैं। किन्तु वहां की मुद्राओं पर  मुद्राओं का प्रभाव मिलता है।
दान अभिलेखों व महाभस्य  उल्लेखों से माना जाता है कि स्रुघ्न एक खुशहाल  राज्य था
शायद स्रुघ्न के सीमायें स्रुघ्न , तामस , भारद्वाज , आत्रेय , तंगण   और रंकु तक रहा होगा और इस विस्तार का श्रेय शायद अमोघभूति को ही जाता है।     


Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India30 /6/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --133
हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -133

     Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;    Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;    Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ;   Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;      Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ;       Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;       Kuninda King  Amodhbhuti Period &   History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient History of Bijnor;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;    Ancient History of Saharanpur;      Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient  History of Nakur , Saharanpur;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient   History of Deoband, Saharanpur;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient Saharanpur History,     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient Bijnor History; कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास , Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas
                     :=============  स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत =============:
--


Bhishma Kukreti

    शीर्षक खचांग लगाण वळ , तपन दीण वळ अर खबर बणन लैक हूण चयेंद

                इंटरनेट का पाठकुंक  मिजाज अर गढ़वळि साहित्यकार -2
                              फोकट की सलाह - भीष्म कुकरेती

  गढ़वळि साहित्यकारुं तै एक बात लेखी लीण चयेंद कि आम गढ़वळि मनिख /मनख्याणी गढ़वळि नि पढ़न चाँद किलैकि गढ़वळि पढ़न मा औसंद आदि , नना  ददा याद ऐ जांदन।
  तो इंटरनेट मा पाठक आपक साहित्य बांचो तो  इ जरूरी च कि आपका शीर्षक मा आकर्षण हो।  कुछ सलाह या च -
१- शीर्षक कै बि चीज /विचार तै विभाजित करणो सूचना दिंदेर हूण चयेंद।  अमर नियम विभाजित कारो अर राज कारो।
२- शीर्षक झसका , चसका अर ढसका लगंदेर हूण चयेंद
३- शीर्षक समाचार बणन लैक हूण चयेंद
४- शीर्षक अलग संस्कृति बणाण वळ सूचक हूण चयेंद
५- शीर्षक माँ संख्या हो तो भौत बढ़िया
६- शीर्षक माँ आकर्षक विशेषण हूणी चयेंद
७- कृपया कबि बि शीर्षक माँ चीजुं विषय  नि द्यावो अपितु  विचार , कारण ,सूत्र , रस्ता , तरीका , गुटप , राज , आदि हूण चयेंद
८- शीर्षक माँ क्या , उद्देश्य , किलै , कैकु,  कैकुण , कथगा आदि आण चयेंद
९- शीर्षक माँ प्रतिज्ञा, करार , वादा , संभावना आण चएंदी
जरा बताओ तो सही कि क्या कबि आपन शीर्षक खुज्यांद दै मथ्याक बथुं पर बि ध्यान दे ?


  स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !

Bhishma Kukreti


             पातञ्जलि योग संहिता 27 से 36 तक


गढ़वाली अनुवाद - भीष्म कुकरेती
[ आजकल योग की बहुत चर्चा है जो आवश्यक भी थी।  किन्तु आम लोग योग को केवल आसन तक सीमित समझते हैं।  जबकि योग एक जीवन शैली है।  पातञ्जली ने योग संहिता में योग का सारा निचोड़ दिया है याने सूत्र दिए हैं।  इन सूत्रों का नौवाड करते मुझे अति प्रसन्नता है। ]
                                   तस्य वाचकः प्रणवः -२७
वैको (ईश्वरौ ) वोधक शब्द पणव (कुछ ॐ बुल्दन ) हूंद।  कुछ टीकाकार  प्रणव माँ अनादि संबंध बथौँदन।
                 तज्जपस्तदर्थभावनम् -२८ वै प्रणवो तप जप और अर्थभूत ईश्वरो चिंतन बार बार करण चयेंद
                      ततः प्रत्यक्चेतनाधिगमोअप्यंतरायाभावश्च -२९  वे ईश्वर प्राणिनिधान से प्रत्यक चेतना ज्ञान हूंद अर बिघ्न बाधा बि दूर हूंद
                 व्याधिस्त्यानसंशयप्रमादालस्याविरतिभ्रान्तिदर्शनालब्धभूमिकत्वानवस्थिततत्वनि चित्तविक्षेपास्तेअंतर्याः -३०
व्याधि , स्त्यान, संशय , प्रमाद , आलस्य /अळगस , अविरति/व्यसन , भ्रान्ति , अलब्ध -भूमिकत्व (अकेला बगैर सहयोग का ), अनवस्थित्व /भावुकटा यी चित्त (मन , वृद्धि , अहम ) का नौ विघ्न छन
                  दुःखदौरमनस्यांगमेजयत्वश्वासप्रश्वासा विक्षेपसहभुवः -३१
विक्षेपों दगड्या दगड दुःख , दौर्मनस्य/कमजोर आत्मशक्ति, अंगुन्क कमजोर /कम्पन , श्वास प्रश्वास   बि पैदा हूंदन
                        तत्प्रतिषेधार्थमेकतत्वाभ्यासः -३२
ऊँ विघ्नं /विक्षेप अर उप विक्षेपुं तै एकतत्व का अभ्यास से समाप्त करे जयांद
                          मैत्रीकरुणामुदितोपक्षाणां सुखदुः खपुण्यापुण्यविषयाणां भावनातश्चित्तत्तप्रसादनम् -३३
सुखी , दुखी , पुण्यात्मा , और पापियों के विही में यथाक्रम मैत्री , करुणा , हर्ष और उपेक्षा अनिष्ठित करण  चित्त प्रसन्न अर  निर्मल हूंद ।
प्रछरदानविधारणाभ्यां  वा प्राणस्य -३४
नासिका की कोठे मा आण -जाण वळी  सांस ,रुकणो फिंकणो अभ्यास कारो
               विषयवती व प्रवृतिरुपन्ना मनसः स्थितिनिबन्धनी -३५
विषयवती (गंध , रूप , रस , स्पर्श , शब्द ) प्रवृति मन तै आकर्षित करदी (चंचल बणान्दि )
                  विशोका वा ज्योतिष्मती -३६
अथवा शोकरहित , ज्योति वळी प्रवृति मन तै जगा पर स्थिर  रखदी








Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali  ;Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by a Garhwali;Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by Bhishma Kukreti;  Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by Himalayan person; Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by North Indian; Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by South Asian   




Thanking You .
Jaspur Ka Kukreti

Bhishma Kukreti

                                                                                              आँवला की खेती से सोना कमाइए।
                                                                                 लेखक : डॉ. बलबीर सिंह रावत ,  देहरादून।

आंवला, ऋषि च्यवन का प्रिय फल, जिन्हौने एक चिरायु पौष्टिक पदार्थ, च्यवनप्राश, का अन्वेषण करके मानव जाति को एक ऐसा स्वास्थ्यवर्धक टॉनिक दिया जिसका उपयोग आज के प्रदूषित वतावरण में और भी अधिक आवश्यक हो गया है।  जी हाँ , यह "तुच्छ" फल  इतने अधिक काम आता है की इस से लाखों परिवारों की रोजी रोटी चलती है। आंवले से जूस, अचार, मुरब्बा , चटनी, जैम , लड्डू, कैंडी  और चूर्ण बनाया जाता है क्यों की इन सब पदार्थों की खूब मांग है जो बढ़ती जा रही है।  परीक्षणों से पता चला है कि आंवले में 700 मिलीग्राम विटामिन सी, प्रति 100 ग्राम फल, होता है. विटामिन सी एक तगड़ा एंटी ऑक्सीडेंट है और यह शरीर की प्रतिरोधक शक्ति को बढाता है।  चव्वन ऋषि को यह बात अपने अनुभवों से मालूम थी  तो उन्हौने च्यवनप्राश जैसा  चिरस्थायी अवलेह बना डाला । 

आज कल के बाजारों में ताजा आंवला ३० से ३५ रुपये किलो  का भाव अपने मालिक के लिए कमा सकता है। दस साल की उम्र का पेड़ ५० - ७० किलो फल देता है।  एक एकड़ में २०० पेड़ लगाए जाते हैं जो साल भर में ३ लाख स ३ लाख ५० हजार रूपये की कमाई और २ से ३ लाख रुपये का शुद्ध लाभ कमाने का मौका देता है।  आंवला प्रायः हर  उस राज्य में उगाया जा सकता है जहाँ की मिट्टी में रेत की अधिकता न हों और औसत सालाना बारिश ६३० मिमी से ८०० मिमी के लगभग हो. जहाँ न अत्यंत अधिक ठंड पड़ती हो और न ही अत्यधिक गर्मी, वैसे आंवले का पौधा पानी जमा देनी वाली ठंड और ४६ डिग्री सेल्सियस की गर्मी सह सकता है लेकिन इन से उत्पादन पर असर होता है।  इसलिए समाकूल मिट्टी और आबोहवा का ध्यान रखना आवश्यक है।  उरराखण्ड की तराई से लगे पहाड़ी इलाके और नदियों की घाटियों के दक्षिणी,पश्चिमी ढाल आवले की खेती के लिए उपयुक्त जगहे हैं।

आवले की विकसित प्रजातिया हैं बनारसी, चमइया ,कृष्णा , कंचन,  भवानीसर -१ और NA 6 , NA 7 , NA 10 । आवले की इन में से किसी भी चाहित प्रजाति की कलम लगी पौध को लगाया जाता है।  पौध तौयार करने के लिए स्टॉक के बीज बो कर  पौधे उगाये जाते हैं. इस स्टॉक के पौधों पर बांछित प्रजाति के वांछित पेड़ों से आँखें  लेकर कर शील्ड बडिंग पद्धति से सायंन लगाया जाता है।  जब आँख बढ़ कर कोंपल में विकसित हो जाय तो पौधे लगाने तो तैयार होते हैं।  पौध लगाने के लिए जमीन में मई -जून में ४.५  x  ४. ५ मीटर की दूरी पर  १ x १ x १ मीटर गड्ढे खोदे जाते हैं, जिनको  तेज धुप में १२ से १५ दिन खुला रक्खा जाता है. फिर इन गडढ़ों में प्रति एकड़ बढ़िया गोबर खाद ५ टन,  नत्रजन खाद ९० किलो, फॉस्फोरस की खाद १२० किलो और पोटाश की खाद ४८ किलो को मिट्टी में अच्छी तरह मिला कर गडढे भर देने चाहियें और इस मिश्रण को खूब दबा कर पानी देना चाहिए।  मानसून की पहिली बारिश के बाद पौध लगा देनी चाहिए। हर २५ दिनों में, जरूरत के अनुसार , सिंचाई भी कर देनी चाहिए 

आंवला  ६ वें साल से फल देने लगता है और अपने चरम  उत्पादन  में १० वे साल में ही पहुँच पाता है।   इसलिये अगर हर साल पूरे क्षेत्रफल के १/५ में पौदे लगें तो एक तो सलाना खर्चों कमी आएगी , दुसरे बाग़ की देख रेख करने का अनुभव भी मिलता रहेगा ,  चूंकि आवले के बाग़ में धूप काफी मिलती है तो इसके साथ अन्य फसले, जैसे हरे , काले,  सुफद चने , मटर , मसूर जैसी दो दली फैसले ली जा सकती हैं , इस से अतिरिक्त आय भी हो जाती है, खेतों में नत्रजन भी फिक्स होतो रहती हैं।

आंवले के तने पर सुंडियो का हमला हो सकता है और पत्तियों पर लाल फंगस का । सुंडियों केलिए ०.०५ % एण्डोसल्फोन या ०. ०३ % मोनो फोटोफोस को इंजेक्शन की श्रिन्ज से छेदों में डाल कर छेदों को गीली मिट्टी से बंद कर देना चाहिए।  फंगस के लिए इण्डोफिल M 45 के ०.३ % के घोल का छिड़काव करने से बीमारी पर काबू पाया जाता है।

फल फरवरी में तोड़े जाते हैं।  तोड़ने से पहिले अगर आवला प्रसंस्करण करने वालों से सम्पर्क करके, भाव तय कर लिया जाय तो रोजाना मंडी के चक्क्रर लगाने से बचा जा सकता है. इसके प्रसंस्करण कर्ता  वे हैं जो आंवले से आचार, , मुरब्बा, जैम , चटनी, जूस, स्क्वेश, कैंडी, लड्डू , चूरन , औषधि ,  बाल धोने का शैमम्पू , और च्यवनप्राश बनाते हैं। , अगर ताजे आंवले बेचने दिक्कत हो तो फलों को उबाल कर, गुठलियाँ हटा कर , सुखा कर और अच्छे तरह पैक करके बाद में भी बेचा जा सकता है।  सूखे आंवले का ७० -७५ रूपये प्रतिकिलो का भाव मिल सकता है।

आश्चर्य की बात है की इतने लाभदायक फल पर अब तक किसी भी अनुसंधानशाला में रिसर्च नहीं हुयी है जिस से आवले से कोई ऐसा उत्पाद बनाया जा सके जो च्यवन प्राश को टक्कर देने वाला एन्टीऔक्सिडेंट हो और अधिक स्वादिष्ट और सस्ता हो।  क्या हमारे उत्तराखंड की यूनिवर्सिटियां और विज्ञान के परास्नातक कॉलेज इस और ध्यान देंगे या किसी अमेरिकन युनीवर्सिटी से पेटेंट खरीदवायेंगे  ( एक में तो च्यवनप्राश की टेक्नॉलॉजी पर काम हो भी रहा है ).  उत्तराखंड के पंचायती बनों और बन पंचायतों की जमीनों में , और बन विभाग के नदी तटों के जंगलों में आंवले की खेती  को स्ररकारी कार्यक्रम में शामिल किया जा सकता है। )

अधिक जानकारी के लिए प्रादेशिक सम्ब्नधित विभाग के अधिकारियों से सम्पर्क करें।     

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Literature Humor  MP Fund  , Garhwali Literature Comedy Skits  MP Fund, Garhwali Literature  Satire MP Fund  , Garhwali Wit Literature MP Fund  , Garhwali Sarcasm Literature  MP Fund , Garhwali Skits Literature MP Fund, Garhwali Vyangya  MP Fund , Garhwali Hasya MP Fund


                   
                      उत्तराखंडौ  सांसदुंन सांसद निधि से कुछ बि खर्च किलै नि कार ?

                        चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती

           'ब्याळि देवभूमि की पुकार ' पत्र मा एक खबर छे बल " उत्तराखंड के एक भी सांसद सांसद निधि से एक भी पैसा खर्च नही कर पाये।  पांच लोकसभा सांसदों में से केवल भगत सिंह कोशियारी ने कुछ पैसा खर्च किया है । " खबर्या  श्री अरविन्द शेखर यीं खबर से खौंळेण्या छया ,   पित्याणा छया अर झसकेणा छया कि पांचो सांसदों तै 10 -10 करोड़  रुपया समाज प्रिय , जनप्रिय कामों बान मिल्दन अर सन 2015 केवल कोशियारी जीन 34 लाख खर्चा कार बकै सांसद सियां छन।

             मि यीं खबर पौधिक ना तो खौंळयों , न अचरज ह्वे ना मि गस खैक भ्युं पोड।  मि तै तो पता छौ कि उत्तराखंड का लोकसभा सांसद कुछ बि किलै नि कर सकणा छन।  पता नी श्री अरविन्द शेखर तै पता किलै नि चौल कि उत्तराखंड का सांसद सांसद निधि से एक बि ढेला खर्च किलै नि कर सकिन ?

                   जख तक टिहरी सांसद माला राज्य लक्ष्मी को सवाल च बिचारी पर सांसद निधि को उचित प्रयोग नि करणो अभियोग लगाण जनानी जात की बेज्जती करण च।  दिन मा सांसदुं मा चार या पांच ही घंटा तो हून्दन अपण व्यक्तिगत समय।  अब बिचारी माला राज्य लक्ष्मी तो मैत से बि राजघराना की च अर ससुराल से बि ियास्ट घराना की च तो उन बि बिचारी उल्ट लाब सुल्ट नि कर सकदी होली।  फिर एक घंटा तो अपण बाळ बणाण मा लगान्दी होली, फिर एक घंटा मुख लिपणम लग जांद होला , एकाद घंटा आई ब्रो ठीक करण मा लग जांद होला अर भारी भरकम साड़ी पैरण मा बि काफी बगत लगद भै !  अब राजरानी च तो मेक अप नि कारली तो बगैर मेकअप का राजररानी तै देखिक लोग झसक नि जाला ? फिर वा टिहरी की राजरानी च तो वीं तै टिहरी -उत्तरकाशी वळु फिकर ह्वेइ नि सकद।  भाई जै राजघरानान अपण अच्छो दिनों मा जनता तै ढिबर समज तो अब क्या सांसद ह्वेका वे राजघराना का उत्तराधिकार जन सेवा का काम कारल , सांसद निधि खर्च कारल तो रजघराना का नाम पर धब्बा नि लग जालो ? फिर टिहरी सांसद राज्य लक्ष्मीन अपण ससुर स्व मानवेन्द्र शाह कु इतिहास बि ज्ञात कर होलु अर पै होलु कि निककज्जु रैक बि महाराज मानवेन्द्र शाह संसद मा तीन चार दै विराजमान ह्वेन तो क्या मानवेन्द्र शाह की भू निककज्जु ह्वेक , बगैर जनहित का क्वी बि काम  कर्याँ सांसद जीवन नि बितै सकदी ? जरूर हैंक दै बि टिकेट वीं तै मिलण तो या सांसद जनहित का काम कारो या नि कारो क्या फरक पोड़दो ?

           अब बिचारा महान अनुशासक में ज भुवन चन्द्र खंडूरी अर भगत सिंह कोशियारी कु रूण तुमन द्याखि नी च तो तुम तै क्या पता यूँ पर क्या गुजरनी च ? बिचारा 75 साल का अळग छन अर मंत्री संत्री बण नि सकदन।  अब बताओ बुढ़ापा मा जब मुख पर दांत नि ह्वावन अर पेट मा आंत नि ह्वावन तो क्वी बगैर मंत्रीपद का जनहित का सोच सकुद क्या ? बिचारों तै बि पता च अग्नै भाजपा ना टिकेट बि नि दीण अर टिकट बि मिल ग्ये तो जितण त छौ नी च तो जनहित का काम मा खुट तुडै किलै करे जावो।  तो यूँ द्वी बुड्या ढांगों से तो अब जनहित का काम की उम्मीद करण इनि च जन बिरळौ औंरु  खुज्याण।  बिरळौ औंर तो मिल बि सकद पर खंडूरी अर कोशियारी से अब जनहित को काम कतै नि ह्वे सकदो।

  जख तक अल्मोड़ा सांसद अजय टमटा को सवाल च तो बिचारा वैदिन से ही गस खैक बेहोश ही होला जैदिन बिटेन समाचारों मा आइ कि अजय टमटा नरेंद्र मोदी सरकार मा मंत्री बणना छन पर ऐन बगत पर टुटकि ह्वे ग्ये तो यूंन बेहोस हूणी छौ अर बेहोस या अर्धबेहोस आदिम से क्या क्वी जनहित का कामौ उम्मीद कर सकद क्या ?

  बकै रै गेन अपणा पैंतराबाज डा रमेश निशंक तो निशंक साब तो भौत सा कामुँ मा व्यस्त होला जनकि अपण किताब छपवाण ,  इना ऊना जुगाड़ भिड़ांण।  सबसे बड़ो काम तो वो हिमालयी चिंता मा चिंतित होला ही।  फिर मंत्रीपद पाणो बान कैकि सुखद चम्पी करण मा व्यस्त होला , या कैकी मालिस मा व्यस्त होला या कैकि चम्पी करणा होला।  अर सबसे बड़ो काम निशंक साब माँ हूंद अपण ई पार्टयूं नेताओं की जमीन खिस्काणो तो इन मा निशंक का पास समय की कमी तो अवश्य ही होली तो सांसद निधि खर्च करणो उम्मीद निशंक से करण तो इनि च जन आकास से गैणा तुड़न।

         तो मि तै तो आश्चर्य नि ह्वे कि कोशियारी छोड़िक उत्तराखंड का सांसदुंन सांसद निधि से एक बि धेला  खर्च नि कार।  आपकी क्या राय च ? क्या आप आसा करदवां कि खंडूड़ी , राज्य लक्ष्मी , टमटा , निशंक जनहित का कामुं मा कुछ रूचि ल्याला , दिलचस्पी ल्याला या सांसद निधि खर्च करणो स्वाचल बि ?




1 /7  /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language  MP Fund ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature MP Fund; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language Literature  MP Fund ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature MP Fund; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature MP Fund; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  MP Fund ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature   MP Fund  ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  MP Fund ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  MP Fund ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature  MP Fund ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature MP Fund  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  MP Fund ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  MP Fund ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  MP Fund ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  MP Fund ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  MP Fund; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!



Bhishma Kukreti

                           Massacre of Butwal 

           Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -12
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -133   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -654

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student) 

                                   Massacre of Butwal 
                 On 22 April 1814, Gorakhpur District Magistrate with the help pf army captured 22 villages of Syuraj and Butwal regions. Magistrate established police stations at major centers.  In May, due to fear of Malaria, Army was sent to Gorakhpur and local police inspectors were made in charges. 
             On 21st May, 1814, Nepalese Faujdar Munjraj attacked three police stations of Butwal. Gurkha soldiers killed 18 policemen and injured nine policemen of Chilwa police station. The injured Police Inspector surrendered before Gurkha Faujdar. Gurkha officer ordered for tying Police inspector with tree. Then arrows were thrown on him till he died. Other Gurkha soldiers also capture tow other police stations and police constables with station in charges ran away . Gurkha soldiers captured Syuraj and Butwal.
Now, east India Company did not have any alternate for war with Nepal. It was also the question of prestige.
                     
   


** Most of references and details were taken from Dr Dabral

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 1/7/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -655
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,
Xx