Author Topic: Exclusive Poems of many Poets-उत्तराखंड के कई कवियों ये विशिष्ट कविताये  (Read 31020 times)

एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720

  • Core Team
  • Hero Member
  • *******
  • Posts: 40,912
  • Karma: +76/-0

लमतम

जगमोहन सिंह जयाड़ा

लठग्यंु छ बौडा खल्याण मा,
हबरि देखणु छ ढंग डौˇ,
बल सैडि कुटम्बदारी का,
खैती पाती फर ध्यान निछ,
लगिं छ नया जमाना की बौˇ
भला लगणा छन सब्यों तैं
नया जमाना का रंग थौˇ।
ब्वारी घास काटण कू,
नि छन मन सी राजि,
मोबाइल धरयां छन हाथ मा,
बणि छन बिल्कुल निकाजि,
नौना नि छन लगौणा मन,
खेती पाती अर धाण मा,
खुश छन गौं छोड़िक दूर,
घौर सी प्रदेश जाण मा।
ढंग डौˇ देखिक परिवार का,
बौडा ख्ल्याण मा पड़यु लमतम
सोचणु अपणा मन मा ख्वैक,
क्या होलु परमात्मा कसम।

एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720

  • Core Team
  • Hero Member
  • *******
  • Posts: 40,912
  • Karma: +76/-0

M M Bisht (Facebook)
==================

क्वे लूंण रव्टल पेट भरर्णों, क्वे कुकुड़ तितिर खैबै लै भुक्कै रूणों,
कुकुड़ तितिर ऑब बिलुप्तीक कगार पर छिन, लोग तुमुन्कौ लै चै रयी, बच बे रया, .....यौस झन समझिया मिं डरुणई

गरीब नवाज लौकि आब पहुँच बे दूर न्हे गे, जब बे जूसक चलन चलौ, लौकि लै VIP हैगे.
गदू, कर्याल लै रिशार थै रिशाई रिशाई जा छिन,
सोचो के बणाला के खाला, ....यौस झन समझिया मिं डरुणई

राजा महाराजा न्हे गेईं, आब मन्त्री सन्त्री ऐ गेईं.
पेट भरणक मजबूरी छु, चारा, सूटकेस, सड़क सब खाण लै रयी,
समान तुमर पास लै छु वीक सुरक्ष्याक तुम खुद जिम्मेदार छा, .....यौस झन समझिया मिं डरुणई

टीवी पर, मंच पर अधनंग मैंस पोज बणे बणे बे कशरत सिखूणई,
सब देखा देख उस्से करण लाग रईं, उधिन के हौल जब सैणी उस्से सिखूँण लागल,
टीवी कं या नान्तिना कं, कैकं लुकाला, .....यौस झन समझिया मिं डरुणई....

पेंटिंग लगे बे, घंटी टांगी बे अशुभ कं शुभ करण लागि रयी,
क्वे दरौज तोड़ बेर वां गड्ड करण लाग रईं,
के हौल जब क्वे बताल घर मैं सितण, गिज़ाबाट खाण अशुभ हूँ,
कां रौला, कसी खाला, ......यौस झन समझिया मिं डरुणई l

पैल बखत यमदूत भैंस में ऊंछी, ऊन उनैं टैम लागि जांछी ,
आपण जिम्मेदारी निभे बे आदिम वीक बाट चै रूंछि,
आब स्पीडक जमान हैगो, यमदूतोंल लै जीप ट्रक ली हांली,
घर-घर जै निसकन बाट घट्टे टिप लि जानी,
भली कै जाया सड़क पर, तुम लै जाँ छा, ...यौस झन समझिया मिं डरुणई l

(एम्. एम्. बिष्ट)

एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720

  • Core Team
  • Hero Member
  • *******
  • Posts: 40,912
  • Karma: +76/-0
Madan Mohan Bisht डर लागैं....
 क्वे जब प्यार जतूं तो डर लागैं,
 क्वे जब स्वैण दिखूं तो डर लागैं।
 डुबी छी अन्यार में यसि जिन्दगी,
 कि आब तो उज्याव में जाण में डर लागैं।
 मांग न्है आज तक कैहैणि लै के,
 फ़िर लै हाथ फ़ैलूण में डर लागैं।
 देईं ध्वाक आपणोंल इतुक ज्यादा,
 कि आब क्वे आपण बतूं तो डर लागैं।
 जागणै उम्मीद आइ फ़िर जिन्दगी मैं,
 देखियणै एक आस आइ कत्तिकै बै।
 सोचौ कि कै दियू खुशीक यौ बात सब्बू थैं,
 मगर दिलेकि बात सबुकैं बतूण मैं डर लागैं।
 क्वे जब प्यार जतूं तो डर लागैं...
                     ~मदन मोहन बिष्ट,  रुद्रपुर-उत्तराखण्ड~

मोहन जोशी

  • Jr. Member
  • **
  • Posts: 72
  • Karma: +2/-0

Mehta Jue
aajkal  n chapni ho PAHRU almaad bathi mi le chi Varshik Member Paharuwak aab 3-4 mahin bathi mah kitab un band haye ge.

M M Joshi
Badarpur New Delhi


कवि का नाम - बहादुर सिह बोरा "श्रीबंधु"

जनम  =   २१ जुलाई १९३९

निधन -   १३ जून २००८

ग्राम  - गड़तिर, बेरीनाग - जिला - पिथोरागढ़
लेखन -  कुमाउनी व् हिंदी में कविता  .. कहानी लेख!

छपी किताब -  मन्याडर (कुमाउनी कहानी संग्रह)
 
कुमाउनी काव्य संकलन - पछ्याँन व् उम्माव में कविता संकलित
--------------------------------------------------------------

रुडिक दिन
----------

रुडिक दिन दुखान दिन
रुडिक दिन पिदान दिन !

पाणिक ऊपर हाय तवाय
धकुडा, धकुड हक हाक !
शान्क्क रग्ग लूछा लूछ,
गाली मखाली घाताघात!
दिन पौरियूंन रात उनिंन !
रुडिक दिन ..............

समेरा  समेर, चुटा चुट!
फडयाल बतून, सुखण, तपूँण
डान भुय अच्छयटा पछयट !
स्वेरा स्वैर, छवपंण उछ्यूण
कतुक पुजल चारे  दिन !
रुडिक दिन!!!

धुर जंगल बण बणाक,
खेत साड़ी, क्याड़ अग्योल
अगास क्वीर धुरमन्योल!
जथैक चावो, घुड धुद्योल !
जथैक चावो घुड धुयोल !
आड़ चिलैल पीसनी पसिण  !
रुडिक दिन............

उलटी दस्त जर बुखार !
हणकाट चणकाट बीडौल हाल!
दियोखड़ी  दयोपतोली डाड टुक्याल!
मासान घाट.. अस्पताल!
धो काटण रुडिक दिन!
रुडिक दिन दुखान दिन
रुडिक दिन पीडांण दिन !

इस - कविता में कवि ने गर्मी में के दिनों में पहाडो में होने वाली पानी की दिक्कत और अन्य परेशानियों के बारे में जिक्र किया है!

साभार - पहरू कुमाउनी मासिक - जून अंक पेज १६
 

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
*********हे दिदा !**********(म्यार पहाड़ कि व्यथा )



कवि - डा नरेंद्र गौनियाल

पाणि बोगी माटू बोगी ,बोगिगे मन्खी दिदा.
डालि -बूटी बि नि राली ,तब क्य होलू हे दिदा.
        गौं-गल्या सुनपट  ह्वैगीं,छनुड़ी रीति हे दिदा.
         डांडी-कांठी खरड़ी होलि,तब क्य होलू हे दिदा.
छोड़-तीरों पानौ घास ,पुन्गड़ी रुखड़ी हे दिदा.
सारी हर्बी बांजी होलि,तब क्य होलू हे दिदा.
          बल्द-भैंसी,गौड़ी ढांगी,हड्गी दिखेणी हे दिदा.
          ऐकि ली जालो कसाई,ठेला भरिकै हे दिदा.
बोडी-बोडा पहुँची गैनी, अस्सी-नब्बे हे दिदा.
एक दिन कडगच्च ह्वै जाला,तब क्य होलू हे दिदा.
          बिजुली पाणी,सब्बि धाणी,तौं खुणी च हे दिदा.
          ग्यूंकि दाणी पाणि हमखुण, ह्वैगे मुश्किल हे दिदा.
 डांडी-कांठी गाड-गदनी,कनि छन किराणी हे दिदा.
डाली-बूटी ढुंगी-गारी, सब छन बगणी हे दिदा..
          गौं की दीबा अर भुम्या,रक् रके की छन देखणा.
           यखकु मन्खी कखगे सट्गी,हम यख क्या जि कराँ
देबतों की भूमि सैरी,आज रागसों ल़ा घेरी दे.
कंस-रावण जन्मी गैनी,अब क्य होलू हे दिदा.
          जौं मा सौप्यूं राज-पाट,ह्वैगेनी निख्वर्या दिदा.
          खांदा-पींदा कन भुखारा,पड़ीगीं यून्तई हे दिदा.
लदोड़ी दणसट कैरिकै बि,ल्यावा-ल्यावा छन बुना.
माटु बि भसगैली यूंन ,अब क्य होलू हे दिदा.
          यूंन दुर्गत कैरि हमारी,बांठी करणा छन दिदा.
           हर्चि जाली भै-भयात,तब क्य होलू हे दिदा.
वोट मंगदा,चोट करदा,टुकड़ा-टुकड़ा छन कर्याँ.
क्वी भग्यान ऐकि हमते,जोड़ी जांदू हे दिदा.
          डॉ नरेन्द्र गौनियाल....सर्वाधिकार सुरक्षित...


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
                     Satirical Poem by Raghuveer Singh ‘Ayal’ alias ‘Guthyar’

                          Bhishma Kukreti

[Notes on ironic Poems; on ironic Garhwali Poems; on ironic Uttarakhandi Poems; on ironic Mid Himalayan Poems; on ironic Himalayan Poems; on ironic North Indian Poems; on ironic Indian Poems; on South Asian ironic Poems; on ironic Asian Poems]
Raghuveer Singh ‘Ayal’ (Village- Ayal, Paidulsyun, Pauri Garhwal, Uttarakhand, 1938) is a prominent signature in Garhwali poetry.
   ‘Ayal’ is more famous for his adding ‘Guthyar’ word (chauk, Courtyard) in the last line of his Garhwali poetry.  Though Ayal is versatile poet, but was famous for his sharp satire and attacking on our social, political or cultural behavior. The poem attacks on policies makers and then taking advantages of those policies through encroaching other’s rights. The use of figures of speech by phrases makes the poem timeless.
 The following poem is an example of his attacking on social behavior and his power of vocabulary
किराण
कवि - रघुवीर सिंह रावत 'अयाळ'

बण गैनी नियम
चल गेन रिवाज
ऐ गेन अगनै
सबी टिप्वा
बुगठया बाज
चौर्याँळु दगडि मिली
कछम्वळि गबंळै
भोरी पेट
अर बचीं खुचीं
बोट्यूँ तैं ली गैनी
अपड़ा हुणत्यळा
छौला कू
हमरा पल्ला पड़ी
सिरप किराण
ऐंस्या रैग्या हम
हमरी घिमसाण
लगी टपराँण
कि बाबा आलो
हडगी ल्वतगी
कुछ ट लालो
पळयाण ह्व्ला दांत
पैनाणा ह्व्ला हत्यार
ये गुठ्यार
Copyright@ Raghuveer Singh Rawat ' Ayal '


Reference- Dhad June, 1990, pp-22)
Copyright@ Bhishma Kukreti, 11/7/2012
Notes on ironic Poems; on ironic Garhwali Poems; on ironic Uttarakhandi Poems; on ironic Mid Himalayan Poems; on ironic Himalayan Poems; on ironic North Indian Poems; on ironic Indian Poems; on South Asian ironic Poems; on ironic Asian Poems

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Havai jaaj si uddan: Examples of new symbols in Garhwali poetry

                         Bhishma Kukreti
(Notes on new symbols in modern poetries; new symbols in modern Garhwali poetries; new symbols in modern Uttarakhandi poetries; new symbols in modern Mid Himalayan poetries; new symbols in modern Himalayan poetries; new symbols in modern North Indian poetries; new symbols in modern Indian poetries; new symbols in modern South Asian poetries; new symbols in modern Asian poetries]
 When Krishna says in Geeta that ‘I was there when xyz were there or this was told by Surya to xyz “that means conscious was there when this galaxy or elements were formed in hidden form.
  Same thing is applied in poetry that conscious or emotions were same from the beginning of poetry creation as they are in today’s poetry creation. Poets have been changing symbols for creating same emotions that Krishna is talking about.
  Madan Duklan is important signature in Garhwali poetry not that he created volumes but readers and critics admire Madan that he brings new symbols for describing emotions and creating enjoyable images.
  He perfectly bends old common phrases and newer symbols for creating the desired images into mind. 
   The following poem is an illustration for critics admiring Madan Duklan.
हवैजाज सि उड़दन सुख
कवि- मदन डुकलाण
कबि घाम छन कबि छैल छन
येत जिन्दगी का खेल छन
रोज होन्दन इम्त्यान यख
पास हूणा कवी फेल छन
सूनु छक्वे यख नाक नी छ
जोग का ये खेल छन
बं जौं देखी रूणा बल्द
हळया नदारद गैल छन
हवै जाज सि उड़दन सुख
दुखून की रेल छन
 The above poem is one of the representative poems of modern Garhwali poetry.

Copyright@ Bhishma Kukreti, 12/7/2012
Notes on new symbols in modern poetries; new symbols in modern Garhwali poetries; new symbols in modern Uttarakhandi poetries; new symbols in modern Mid Himalayan poetries; new symbols in modern Himalayan poetries; new symbols in modern North Indian poetries; new symbols in modern Indian poetries; new symbols in modern South Asian poetries; new symbols in modern Asian poetries to be continued…

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
Dushman: A Shocking Satirical Poem by Madan Duklan

    (Review of Poems of ‘Andi Jandi Sans’ a Garhwali Poetry collection by Madan Duklan)

                          Bhishma Kukreti
[Notes on Shocking Satirical Poems; Shocking Satirical Garhwali Poems; Shocking Satirical Uttarakhandi Poems; Shocking Satirical Mid Himalayan Poems; Shocking Satirical Himalayan Poems; Shocking Satirical North Indian Poems; Shocking Satirical Indian Poems; Shocking Satirical South Asian Poems; Shocking Satirical Asian Poems]

  Critics state that the specialty of poems by famous Garhwali poet Madan Duklan is that he seldom repeats the old subject and if he does so there will differences in phrases and methodology of creating images in the mind of readers.
  The following poem is an example of providing shocks to the readers by Garhwali satirical poem. The satirical poem does not have any humor but ultimately frightens the readers for the state of humanity.
दुश्मन
***
कवि - मदन डुकलाण
**
मुसौं को दुश्मन
बिरळो
गुरौ को दुश्मन
नेवला
छौना-चिनकों दुश्मन
स्याळ
गोर -बखरों दुश्मन
बाघ
मनिख दुश्मन
मनिख को
Literal Translation----

Cat is mouse’s Enemy
Mongoose is snake’s Enemy
Fox is Goat’s Enemy
Fox is sheep’s Enemy
Tiger is Caw’s Enemy 
Human is human’s Enemy
Copyright@ Bhishma Kukreti 12/7/2012
Notes on Shocking Satirical Poems; Shocking Satirical Garhwali Poems; Shocking Satirical Uttarakhandi Poems; Shocking Satirical Mid Himalayan Poems; Shocking Satirical Himalayan Poems; Shocking Satirical North Indian Poems; Shocking Satirical Indian Poems; Shocking Satirical South Asian Poems; Shocking Satirical Asian Poems to be continued

Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
कतगा महान छौ रे भज्ञान, गुजडू को थानी.*******


कवि- डॉ नरेन्द्र गौनियाल


कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.
नारंगी कि दाणि मिठी भग्यान,नारंगी कि दाणी.
कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.

खैंडी जालि खाई गैरी भग्यान,खैंडी जाली खाई.
आजादी का बान त्वेन भग्यान,कनि लड़ी लडाई.
कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.

खाई जालो केला देसि भग्यान,खाई जालो केला.
कतगा बार गैन जेल भग्यान,गांधीजी कु चेला.
कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.

चदरी कि खाप चौड़ी भग्यान,चदरी कि खाप.
यूजर्स कि गाड़ी चलि भज्ञान ,तेरा ही प्रताप.
कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.

खाई जालो पान देसि भग्यान,खाई जालो पान.
इस्कूल बणेन त्वेन भग्यान,मुल्क का बान.
कतगा महान छौ रे भग्यान,गुजडू को थानी.
       डॉ नरेन्द्र गौनियाल  सर्वाधिकार सुरक्षित.(डूंगरी गांव,पट्टी गुजडू,पौड़ी गढ़वाल के प्रसिद्ध स्वतंत्रता सेनानी स्व०थान सिंह नेताजी कि याद मा )


Bhishma Kukreti

  • Hero Member
  • *****
  • Posts: 18,808
  • Karma: +22/-1
*********हौली रांडा फाट-फाट*********



कवि- डॉ नरेन्द्र गौनियाल की कविता

चौमास का दिन
कतगा भला,कतगा सुवान्दा
चरि तरफ फैलीं हर्याळ
पाणि कु तर-पराट
गदेरों कु छल-छलाट
चखुलों कु किल-किलाट

डांडी-कांठ्यों मा
कुयेड़ी लगीं घनघोर
ग्वैर ढूंढ़णा छन
अपणा-अपणा गोर
निर्भगी हौलु
कनु लग्युं च
बींदी गौड़ी कि घांडी
दूर बजणी च

ग्वैरणी लगाणी च धै
ये दगड्या ये हू ! ! !
इथैं कखि
म्यारा गोर बि छन
बार-बार धै लगाण पर बि
कुछ जबाब नि सुणेंदु

आखिर मा य फटकार दींद -
तांबा तौली,पितल़ा पैसी
हौली रांडा फाट-फाट
हमारू छाला कि कुयेड़ी
सरि-सरि छाट-छाट.
        डॉ नरेन्द्र गौनियाल ..सर्वाधिकार सुरक्षित   


 

Sitemap 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22