• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

                                गौं मा हम नेतृत्व गुण कनै सिखदा छा !

                                       आपकी , अपणी  आत्मकथा , खुदेणो कथा , भाग -2       

                                              खुदेड़  :::  भीष्म कुकरेती

             हमर टैम पर सरकार नेतृत्व गुण सिखाणो बान चिंतित नि छे , फिकरमंद नि छे , शायद कॉंग्रेसी जवाहर लाल नेहरू से बड़ो नेता पैदा नि करण चाणा होला।  इलै नेतृत्व गुण सिखणो , लीडरशिप क्वालिटी  सिखणो या हेडशिप सिखणो क्वी संस्थान , संस्था , सभ्यता हमर गौं इ ना पौड़ी , टिहरी,  मा बि नि छे अर  कमिश्नरी कुमाऊं मा बि नि छे । चूँकि ब्वे-बाब अर काका -बाडा स्वतंत्रता का बाद बि राजा ,  पधानचारी अर पटवारीगिरी मा विश्वास करदा छा तो समाज मा नेता पैदा हूणों द्वार बंद ही छया।

     बचपन मा हमन जु बि गुण सीखेन वु सब दैब दत्त प्रकृति से ही सीखेन।

             हमर कूड़ो  चार पांच फांग तौळ एक बड़ो याने गांकी चवद्दी मा सबसे बड़ो डाळ सिमळौ डाळ छौ।  हर समय यु डाळ हम तैं याद रौंद छौ।  त म्यार दादा जी से लेकि अर मेरी साखी /जनरेसन तलक का बच्चोंन सिमळौ डाळ से अफिक सीख कि यदि तुम बड़ो ह्वेल्या तो लोग तुम तैं

हर समय याद कारल।  इलै हमर गांवक बच्चा अपण ऊंचाई बढ़ाणो बान रोज सुबेर बि अर श्याम बि कामना करदा छा कि गां मा सबसे ऊंचो मनिख ह्वे जौं।  चूँकि क्वी इन नि सिखांद छौ कि केवल इच्छा से ही मनिख ऊंचो नि ह्वे जांद अर इच्छा पूर्ति वास्ता काम करण पोड़द तो चैक बि हमर गांमा कैक बि उंचाई छै फिट तो छवाड़ो पांच फिट आठ इंच से अळग नि गे। 

     पल्ली सारि ना उल्ली सारी मा ही एक बेडुक  बड़ो ऊंचो डाळ छौ पर वै डाळ पर बेडु दाण आदि नि लगद छा अर थोड़ा दूर एक छुट बेडुक डाळ छौ जैपर झक्क फल लगदा छा।  वीं जगाक नाम छौ बेडुक सारि अर यु नाम वै बड़ा बेडुक डाळौ नाम पर ही पोड़ , किन्तु यु बेडुक डाळ रोज गाळी बि खांद छौ कि इथगा बड़ों डाळ ह्वैक बि हमर काम नि आंद।  अर जु छुट बेडुक डाळ छौ वैक प्रति सब्युंक आदर छौ कि छुट ह्वैक बि हमतैं फल खूब दींदु।  हम बच्चों मध्य ये पर बड़ी बहस हूँदि छे कि फलहीन ऊंचो /बड़ो हूण अधिक फायदामन्द हूंद कि छुट ह्वैक फलदार हूण अधिक सही हूंद।  या बहस हमेशा अंतहीन बहस हूंदी छे , किलैकि वै बेडुक ऊंचा हूण से वीं जगाक नाम बेडुक सारि पोड़ किन्तु सब लोग बड़ै तो छुट बेडुकी ही हूंद छे जु फल दींदो छौ।  पर कुछ समय बाद हमर समझ मा ऐ गे कि फल द्यावो ना या द्यावो किन्तु बड़ो हूण जरूरी च।  डिस्ट्रिक्ट बोर्ड की सड़क छे तो हमर गाँसे दुसर गां तक कु रस्ता का नाम रखे गे फिरोज गांधी मार्ग।  हमर बुबाजी तो छोडो हमर नात्यूं तैं बि नी पता कि फिरोज गांधी कु छौ अर फिरोज गांधीन हमर गाँवकुण कार क्या च कि जु वैक नाम से हमर गांवक सड़कौ नाम फिरोज गांधी मार्ग धरे गे ? फिरोज गांधी मार्ग से हम मानी गेवां कि फल द्यावो या नि द्यावो किन्तु यदि तुम बड़ा छा तो तुमर नामसे सारिक नाम या सड़क कु नाम पौड़ी जालो।  अब ऊंचो हूण चयेंद कि फलदार हूण चयेंद की बहस नि हूंदी।

         फिर हमन पौढ़ कि वै ताड़क डाळक क्या फैदा जु पंथी को छाया नही फल लागे अति दूर।  किन्तु सच्ची बताऊं तो में सरीखा गढ़वाळी तैं या कविता बिलकुल समज मा नि आंदी , बिलकुल पसंद नी च , कुज्याण किलै या बेकार कविता स्कूलों सिलेबस मा रखे गे धौं ! चूँकि हम तैं ,परिवार  समाज नेतृत्व गुण पैदा करणो गुर नि सिखान्द छा तो हम प्रकृति से ही नेतृत्व का गुण सिखदा छा।  हमन प्रकृति से ही सीख कि  फल जथगा दूर ह्वावन , फल तुड़न मा जथगा मसुकिल हो , फल पाण माँ भयंकर परेशानी हो तो हम वै डाळ अर फल तैं अधिक महत्व दींदा छ।  जरा तुमि घड्यावदी , स्वाचदी , विश्लेषण कारदि कि   हम अखोड़ , बेडू , तिमलू , किनग्वड़ , हिसर , काफ़ळ , लिम्बु आदि फलों तैं अधिक तबज्जो , महत्व , इज्जत इलै दींदा किलैकि यूंक फल तुड़न , कट्ठा करण सरल नी हूंद।  फलों का सरताज श्रीफल की पूजा ही इलै हूंद कि श्रीफल तुड़न अति कठण हूंद।  जब कि खैणुक फल ग्वाळ पर ही लगदन अर डम्फु (बेरी ) तैं तुम भीम बैठ्याँ ही तोड़ सकदा तो आज तक हमर लोक गीतों , लोक कथाओं अर आधुनिक काव्य -कथाओं मा खैणु , डंफु कु उदाहरण नि मिलद। त हम बच्चौं तैं बचपन से ही पता चल गे छौ कि यदि तुमन बड़ु आदिम बणन तो कैक बि सौ सहायता सुद्दी , सरल , बेवजह ढंग से नि करण चयेंद अपितु अहसान दिखैक , जोर जोर से हल्ला कौरिक , लज्जित करिक ही सहायता करण चयांद।  तबि त आजकल बड़ो नेता वी माने जांद जु गायब रावो, जु कार्यालय, घौर या कखिम बि मुश्किल से मीलो,  अर जु बहुत देर से आपकी मांग पूरी कारो। 

अजकाल कॉंग्रेसी मोदी की काट , मोदीकी आलोचना करदन  , मोदी तैं फंडधुळया बतौंदन किलैकि मोदी छुटि से छुटि घटना तैं इवेंट मैनेजमेंट का द्वारा बड़ो सिद्ध करी दींद।  कॉंग्रेस्यूं का मोदी पर आरोप च , उंकी नरेंद्र भाई पर भगार लगाईं च , अर कॉंग्रेस्यूंन हार बि मान याल  कि नरेंद्र मोदीकी मार्केटिंग प्रभावकारी च।   हमन अपण बचपन मा मोदी स्टाइल मा मार्केटिंग सीखि आल छे पर हमर कॉंग्रेसी जन कि अपणा हड़क सिंग आदि अब बिसरी गेन।  हमर आस पास छोया या झरना फुटदा छा।  बहुत सा झरनौ मा पाणि भौत बगद पर हल्ला भौत इ कम हूंद किन्तु अधिकतर झरनों मा पाणी थोड़ा ही बगद किन्तु स्वीँसाट , फुंफ्याट इथगा जादा हूंद जन बुलया यु झरना ही असली गंगा हो।  जरा देव प्रयाग मा जावदी तो भगीरथी क्या आवाज करदी अर अलकनंदा बिलकुल शांत पर अर इनमा भगीरथी की पूछ अधिक हूंद।  त हमन बचपन से ही सीख ऐ छौ कि पाणी कम बि हो तो बि स्वीँसाट -फुंफ्याट , हल्ला गंगा से अधिक कारो।  मार्केटिंग का यी गुर हमन अपण झरनो से ही सीखि आल छौ।  चूँकि राहुल बाबा देवप्रयाग नि गेन तो ऊंन नि सीख कि पॉलिटिकल मार्केटिंग मा हल्ला बि जरूरी च।

रिक , बाग़ , स्याळ आदि जानवरों से बि हमन नेतृत्व की आवश्यकता जाणी। 

हमन प्रकृति से ही नेतृत्व गुण सीखेन , प्रकृति से अग्नै आणो गुर सीखेन किन्तु फिर भी हम पिछलग्गू ही छंवां।

*** भोळ पढ़िए कि हमें नेतृत्व गुण न पनपें हेतु क्या क्या आवश्यक कार्यवाही या सवधानी बरती जातीं थीं

Copyright@  Bhishma Kukreti  27  /10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है


Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;


Bhishma Kukreti

           Weapons with Army in Garhwal in Pal /Shah Period

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -29 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -218     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -466 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
               Hardwicke described about weapons of Garhwal army as Guns, Arrow-Bow; sword - shield. Father Azevedo stated about canon too with Garhwal army. Maularam described the following offensive and defensive weapons with Garhwali Army –
1-Sheild and Kambalposh
2-Arrow-Bow, Spear –Javelin
3- Sword, Khadg, Khanda , Farsi , Farsa, Dangara, Bank, Pata , Tavar (All are types of axes)
4- Various guns and canons
5- Dhal, Batfar, Tuda-Tobad (Shields)
                      Kavach, Bakhtar (Shield)
   Since, arrow-bow, sword and spear were in use for fighting the battle/wars, shield was an important part of defensive weapon. When Ghamnd Singh killed Kriparam Dobhal in Garhwal court, Dobhal was putting on Kavachdani or atype of shiedl.
     Kvach (Bakhtar) was made by fine iron sheet and was put on head, back, chest and arms. Iron cap, iron neck cap and iron gloves were used for protecting head, neck and hands respectively. Kavachdani was made by fine net of iron and was put on as shirt. Historian found a part of shield on Kotdwara-Dhad road and was supposed to be the shield of Rama Khanduri.
   Soldiers and elite men used to put on a Kachadani (as shirt and Pajama) made by thickly cotton to protect arrow and sword. The head was covered by any layers of silk.
                    Arrow and Bow

   Till nineteenth century, the Garhwal, Kumaun and Nepal Army used to use Arrow and Bow for war. The four feet bow was made by horn, wood, or iron and the rope was made by silk, leather. The two and quarter feet arrows were made by bamboo with iron points.

                                  Swords, Axes, Sickle 
  There were various types of swords and axes used for war. Their names were Talvar, Kulhadi, farsa, Patt or Ptta, Khanda, Teg, Khadga, Tabar, Jabar, Dangara etc.
                                Matchlocks, Guns, Flintlock, Canons
  Some time before, Gorakha attack, Garhwal Army started using gun powder weapons. Horses and human were used to carry heavy gun weapons.

                  Miscellaneous Weapons and Defense Mechanism
  Various shields were made by leather of animals as cow, Neelgay, buffalo, elephants, rhinos etc. Spears were made by bamboo with sharp iron point. Tuda, Tobada, Patela, Batfar, wood plates were used to protect from arrows from High land while reaching to any fort.
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 27/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -467
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal

Bhishma Kukreti

                                  टूर ऑपरेटरों के लिए इंटरनेट मार्केटिंग से लाभ

                                    Benefits of Internet Marketing for Tour Operators

                              (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--94 ) 

                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 94   


                                               लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

टूरिज्म व्यापर में इंटरनेट मार्केटिंग का बहुत अधिक महत्व है।  इंटरनेट मार्केटिंग के निम्न लाभ हैं -
१- इंटरनेट मार्केटिंग याने इंटरनेट विज्ञापन से लाभ याने इंटरनेट के  सभी लाभ
२- ग्राहक इंटरनेट को 24 घंटो प्रयोग करता है
३- इंटरनेट में स्थान , समय व जाति की कोई समस्या नही होती है।
४- इंटरनेट मार्केटिंग तीब्रतम  गति से ग्राहकों के पास सूचना देने में सक्षम है।
५- इंटरनेट दोनों तरफ सूचना आदान प्रदान / बातचीत /संबंध स्थापित (interactive) करने का सुगम माध्यम है
६- इंटरनेट मार्केटिंग अन्य माध्यमों के मुकाबले सस्ता है और डीलर /डिस्ट्रीब्यूटरों की आवश्यकता नही है
७- इंटरनेट माध्यम से तुलना /मेजरमेंट सरल है
८- इंटरनेट माध्यम से कई तरह के विज्ञापन /सूचनाएं कई तरह के फोर्मेट्स /खाका /आकार में दिए जा सकते हैं
९- इंटरनेट माध्यम से व्यापारी  बिलकुल उन्ही ग्राहकों को सूचना प्रेसित कर सकते हैं  व्यापारी पंहुचना चाहता है
१०- विडिओ की सहायता से प्रोडक्ट दिखाया जा सकता है , डिमोंस्ट्रेट किया जा सकता है
११-इंटरनेट मार्केटिंग मार्किट रिसर्च में बहुत कामयाब माध्यम है
१२- इंटरनेट मार्केटिंग जनसम्पर्क हेतु कामयाब माध्यम है
१३-इंटरनेट मार्केटिंग से प्रतियोगिता के बारे में जानकारी सरलता से मिल जाती है
१४- इंटरनेट मार्केटिंग से बजार  उत्पादों व सेवाओं की जानकारी सुलभता से मिल जाती है
१५- इंटरनेट मार्केटिंग से ग्राहकों की बदलती रूचि का आसानी से पता चल जाता है
१६- बुकिंग सरल है , सूचना पाना /भेजना सरल है

Copyright @ Bhishma Kukreti  27 /10//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल


Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry expansion  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Benefits of Internet Marketing for Tour Operators for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality business growth in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


Bhishma Kukreti

                          समाज मा नेता/नेतृत्व /लीडरशिप पैदा नि करणो  तरकीब

                                         आपकी  अपणी  आत्मकथा , खुदेणो कथा , भाग -4       

                                              खुदेड़  :::  भीष्म कुकरेती

ब्रिटिश काल ना स्वतंत्रता का भौत बाद बि हमर गांवुं मा नेतृत्व विकास रुकणो भौत सा साधन , भौत सा तरीका अर भौत सा पाख -पख्यड़ छया।

मुस्लिम आक्रांता राज का बाद भारत मा हरेक राजान इन नियम , इन रिवाज अर इन कार्यक्रम चलैंन कि स्थानीय नेतृत्व पैदा नि , स्थानीय नेतृत्व पैदा ह्वै  बि जा तो वैको विकास नि हो , स्थानीय नेतृत्व  विकसित बि हो तो भी वो राजा का जनमजात गुलाम ही रावो।

अब द्याखो ना जब हमर बूड़ ददा का बूड़ ददा बुल्दा ह्वावन कि राजा याने "बोल्दो बद्रीनाथ" तो अवश्य ही हमर बूड़ ददा कु झड़नाती कुझड़नाती याने भीष्म कुकरेती कु बुबा बि राजा बणणो नि सोची सकदो छौ। इन मा नेतृत्व जन्मणो सब रास्ता ही खतम करे गे छा।  जरा सामयिक हिसाब से तो द्याखो आम कॉंग्रेसी नांदेड  ( अशोक चौहाण कु चुनाव क्षेत्र ), लातूर (विलासराव पुत्र अमित ), सोलापूर (शिंदे कु चुनाव क्षेत्र ) टिहरी ( बहुगुणा कु क्षेत्र ) मा सांसद बणनो ख्वाब देखि नि सकद।

लालू यादव ऐंड कम्पनी का कार्यकर्ता प्रधान मंत्री बणनो सुपिन नि देख सकदन किलै कि प्रधान मंत्री कुर्सी पर त यादव परिवार ही बैठ सकद।

मुलायम सिंह यादव का राज मा मुख्यमंत्री अर प्रधान मंत्री की कुर्सी पर तो मुलायम परिवार  कु एकाधिकार सर्वमान्य च।

इनि डीएमके मा करुणानिधि परिवार , उड़ीसा मा पटनायक परिवार , पंजाब मा बादल कु राज , शिवसेना पर ठाकरे परिवार कु एकछत्र कब्जा , कश्मीर मा अब्दुला अर सय्यद लोगुं बपौती सब इन जनकजोड च कि आम लोगुं मध्य नेतृत्व पैदा नि हो.

   हमर गांवुं मा बि पधानचारी क्या छे ? परिवार वाद तैं बढ़ावा अर स्थानीय नेतृत्व बाढ़ की सदा सदा का वास्ता मौत।

फिर जब बि क्वी युवा कुछ नया करणो सोच्दु बि छौ तो  परम्परा की दुहाई देकि वैकि रचनाधर्मिता की डंडलि सजाये जांद छे , रचनाधर्मिता की चिता सजाये जांद छौ , युवा का अरमानो तैं परम्परा का लखड़ों  मा खुलेआम जळाये जांद छे.

यदि फिर बि युवा अपणी रचनाधर्मिता पर टिक्यूँ रावो तो वै तैं समझाये जांद छौ कि ----यु काम असंभव च , यु काम यीं दुनिया मा त ह्वेई नि सकद , यदि संभव हूंद तो पैलि नि ह्वे जांद। हमर गांवुं मा वी बड़ो ऋषि , बड़ो मुनि , बड़ो सयाणा माने जांद छौ जु ह्वे सकद च छोड़िक कतै नि ह्वे सकद की शिक्षा द्यावो।

हमर अड़ाण वाळ छुटि से छुटि गलती पर डंड दीण, गाळी दीण , पिटण -थिंचण  मा अग्वाड़ी रौंद था।  जब हमम ग़लती करणो साहस हि नि ह्वावो तो अवश्य ही हमम कुछ नया करणो हिम्मत ही नि रौंदि छे अर जब कुछ अभिन्न , कुछ विशेष , कुछ अलखणी नि हो तो नेतृत्व पैदा कखन हूण छौ ?

  नेता  पैदा करण, नेता कु विकास करण  , नेतृत्व करणो समाज तैं पळण -पुषण , नेतृत्व गुण कु फलण -फुलण मा सौ सहायता करण जरूरी हूंद। किन्तु हमर समाज एक दुसरो सौ सहायता मा पैथर नि रै होलु  तो बि अग्वाड़ी त नि छयो।  नेतृत्व पैदा करण माने गैर परम्परा तैं अंगीकार करण पर हमन हमेशा , हरसंभव गैरपरम्परा की हंसी उड़ाई , गैर परम्परा कु उत्थान तैं हराइ लीक से हठणै कोशिस नि कार।  आज बि हम परम्परा तैं सहायता दींदा अर गैरपरम्परा तैं सहायता नि दींदा।  कैक दादाक श्राद्ध, बुबा की तिरैं या ब्वेक सप्ताह वास्ता लाख रुपया उधार दे द्योला , किन्तु जरा क्वी ब्वालो कि मि तैं दुकान खुलणो बान कुछ हजार रुपया दे द्यावो तो हम एक धेला उधार तो छ्वाड़ो हम वै गैरपरम्परावादी तैं आशीर्वाद बि नि दींदा।  हम आज बि बिजिनेसमैन तैं बेटी दीण मा आनाकानी करदां।  गैरपरम्परा तैं हम सहायता नि दींद छा अर नेतृत्व क्षमता तो गैरपरम्परा से ही आंद।

हम हमेशा ब्याळै औजारूँ पुजारी रौवां अर इनमा हमर समाजन  नेतृत्व याने नया प्रकार का नेतृत्व का वास्ता खड्ढा ही खोदिन।

   हमर जातीय व्यवस्था बि नया तरां नेतृत्व पैदा करणो विरोधी ही छे।

नया काम कारो तो समाज टोकाटोकी करदो छौ त इन माँ नेतृत्व पैदा हूणों सब संभावनाएं बंद ही छया।

बस अपण पुटुक भौरों तक ही हमर समाज सीमित छौ तो इन मा नया  तरह का नेतृत्व जनमण कठण ही छौ।

एक फरमा पर चलण वाळ समाज नेतृत्व पैदा नि करद अपितु नेतृत्व पैदा करणो खांडियूँ (खान , Mines ) विनास करदु।

मि जब छुटू छौ तो  समाज मा नेता ही  पैदा नि ह्वावन की हर संभव कोशिस समाज करदो छौ।

Copyright@  Bhishma Kukreti  28  /10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है


Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Bhishma Kukreti

Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -30 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -219     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -467 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            Initially, Ajaypal and his immediate heirs were busy in winning Garhpati (chieftains of a Garhi). When they won the regions of today's Dehradun, today's Uttarkashi, present Bijnor, present Haridwar, present whole Garhwal, the Garhpati were not able to fight back with Garhwal Kings.  Garhpati were given profitable position as Thokdar etc.   In Garhwal and Kumaoni Garhwali and Kumauni languages were developed and the languages became emotional bondage among the people of respective regions.
                             Wars with Neighboring Countries
Though, there was no internal resistance from ex-chieftains and their heirs, the Garhwal Kingdom faced many disturbances from neighboring countries because-
1-enmey attacking or looting border regions
2-Attacking neighboring countries
3-To attack on neighboring kingdom to help enemy of neighbor
Garhwal King------------Tibet-------Kumaun---Sirmour-----Muslim ---Others---Total
Ajaypal--------------------1-------------1----------------------------------------------------2
Sahajpal--------------------1------------------------------------------3------------------------4
Balbhadra---------------------------------1---------------------------1-------------------------2
Manshah--------------------1--------------8-----------4--------------------------------------13
Shyamshah------------------2------------------------------------------------------------------2
Mahipati Shah--------------1--------------1-------------2------------------------------------4
Nkkatirani----------------------------------------------------------------1--------------------1
Prithvipati----------------------------------2-------------3---------------3------------------8
Medanishah--------------------------------4-------------1-----------------------------------5
Fateshah--------------1--------------------10------------1---------------2----------5--------19
PradipShah----------------------------------4------------------------------2---------3---------9
LalitShah-------------------------------------1-----------1----------------2-----------4--------8
Jaikirti----------------------------------------1------------------------------------------2--------3
Pradyuman----------------------------------2-------------------------------------------3--------5
Total---------------------7-------------------35--------------12--------------14--------17------85
That shows that Garhwal Kingdom were engaged in war after every two years.In wars, people suffered the more than the Kings.
The Investigating System was weak. Many times, the rebellion used to come to capital and the kings was unaware about the revolting chieftain.


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 28/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -468
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
XX
Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Haridwar Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Garhwal History;  Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Dehradun Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Uttarkashi Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Tehri Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Rudraprayag Garhwal History;  Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Chamoli Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Pauri Garhwal History; Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period in context Bijnor district  History; 


Bhishma Kukreti

                                     कामयाब पर्यटन व्यापारिक वेबसाइट  के मुख्य गुण

                                    Characteristics of Good Tour Business Website

                            (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--95 ) 

                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 95   


                                               लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

पर्यटन हो या अन्य व्यापार , इंटरनेट मार्केटिंग की पहली शर्त है सही , कामयाब , ग्राहक गुणी वेबसाइट।

कामयाब ब्यापारिक वेबसाइट  मुख्य गुण होते हैं -

१- व्यवस्थित वेब डिजाइन

१ब -सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन समन्वयी डिजाइन

२- व्यापार और ग्राहकों के हिसाब से वेब डिजाइन

३- आकर्षक , विशिष्ठ  नाम और URL

४-आकर्षक वेबसाइट

५- सही, सरल ,  तर्कपूर्ण मार्ग मानचित्र  (Logical Road Map ) कि ग्राहकों को जानकारी प्राप्त करने में परेशानी ना हो, डिजाइन में जटलिता कतई नही होनी चाहिए

६- महत्वपूर्ण व्यापारिक जानकारियां (अपने  परिचय के साथ )

७- संबंध स्थापित करने की सुविधा

८- ग्राहक हेतु वेब के अंदर घूमने हेतु सरल नेविगेसन /आवागमन के मार्ग -परिचय , प्रोडक्ट ,ईमेल आदि , चित्र , मूल्य , बुकिंग के सरल साधन

९-ग्राहक के पहचान को गुप्त रखने , बैंक सेक्युरिटी का प्रबंध

१०- सोसल मीडिया जैसे फेसबुक या अन्य असोसिएसनों के साथ जोड़ी बनाने के  साधन में हों

११- मोबाईल व अन्य तकनीकों के साथ जोड़ी बनाने के साधन

१२-सवाल -जबाब का पृष्ठ

१३-सही पृष्ठ

१४- अफिलयेटेड मार्केटिंग के लिए जगह

१५- सही मेहमानबाजी

१६- सरल कॉन्टेंट या विषय  अनावश्यक विषयों से दूरी  और ये विषय ग्राहक को आकर्षित करें

१७- डिजाइन का ध्येय हो की ग्राहक कुछ ना कुछ कार्य करे /कर्म की और चले //बुकिंग करे

Copyright @ Bhishma Kukreti  28 /10//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

Bhishma Kukreti

Akhyon man: Garhwali Poetries Searching Humanity and Attacking Putrefying System

                  Critical Review of Garhwali Literature- 2289
                     (Review of Modern Garhwali Literature series)
  Review of Garhwali Poetry Collection 'Ankhyon man' by Gajendra Nautiyal   
           Review by: Bhishma Kukreti (Regional Language Promoter)

           Readers would definitely enjoy the Garhwali poetry collection 'Akhyon man'.  'Akhyon man' a Garhwali poetries collection is certainly a notable poetry collection in Modern Garhwali Poetry world. The poetries are in search of humanity and at the same time attacking, criticizing, raising questions about rotting present system in government administration, politics and society.
   There are three types of poetries in this volume of drama activist, social worker and lyrist Gajendra Nautiyal –Ankhyun man, Ankhyunsi and Ankhyun thai . In Ankhyun man portion, the poet tries to search the missing humanity in present world. In Ankhyunsi and Ankhyun parts the poet directly attacks on putrefying system in the government, politics and society.  Second portion poems are lyrical and in old Sanskrit chhanda pattern.   
The following poem from 'Ankhyun man' portion is proof that poet has his own experience about loss of humanity in this time -
    मनखि
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
यख खोजि वख खोजि
                  मनखि मै तैं मिली कखी नीं
रिटि रिवाज धै लगई
                 बिंगी कैन नीं
भभड़ाट छिबड़ाट  भागदा देखि
               मनखि गांणी क्वी
बैठिक गैल मं मनखि जनु
                बच्यांणि क्वी भि नी
   The social activist turned lyrist Gajendra attacks system by various ways, means and subjects, He criticizes the conditions of present Uttarakhand where the dreams of people are falling flat, all the governments came in power never tried to fulfill the aspirations of people. The poet Nautiyal condemns the lies of politicians, administration and politicians for their false works to fulfill the people needs.   


हिसाब द्या
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
हमन जु ल्वै बगाई थौ वैकु हिसाब द्या
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
ढकली नांग भूख सोचिक लड़ि थया
गया कख सुपिन्यो दंदोळ हम बता
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
रिटदि  आँखि धारु धारु आज तक किलै
अपणा अपणै धोरा नि किलै बिंगैइ द्या
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
भाई भाई बांट्या किलै खोळा खोळौ किलै
मनखि मनख्यात मिटै तुमैंइ मिलि छ क्या
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
धोरा नेड़ा था कबी चली गया दुरु
घंणा घंणा नेता बण्या तमाशु देख ल्या
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
The prominent poet Gajendra did not leave criticizing the economical corruption found in government and in society too and Gajendra also cites the mental corruption in the society. Poet is under severe pain by seeing the worsening condition of rural Garhwal due to Mass Migration.
There are lyrical poems in this volume. There are small poems called Chhitga too and those are satirical and those are sharp in nature-
  कुझणि भै
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
तनखा खै
कमीशन खै
कुछ लुकाई
कुछ मुछ्याई
मन्ना बाद
कुझणि भै
कैन खाई
  All the poems are easily understandable due to simple phrases and poet is successful in creating different images by common symbols of Garhwal.
The poet has been successful using Tehri Garhwal dialects but understandable by all Garhwalis from all regions.
  Prominent critic of Garhwali Literature appreciated the efforts of Poet Gajendra Nautiyal for illustrating his experiences.
Akhyon man
Garhwali Poetries collection
Year of Publication – 2013
Poet Gajendra Nautiyal
Winsar Publishing Co
Dispensary road Dehradun
Price -100/-
Contact 09412997039
Copyright@ Bhishma Kukreti 28/10//2014
Bhishma Kukreti, 2013, Angwal, Garhwali Kavita Puran (History of Garhwali Poetry) Dehradun, India 
Critical Review of Garhwali Literature to be continued...
Critical Review of Garhwali Poetry Collection to be continued...
XX

Bhishma Kukreti

                                             मोदी जी ! यि त ग्यूं बि खते गेन अर नांग बि दिखे गेवां

                                                  चबोड़्या , चखन्यौर्या , घपरोळया :::: भीष्म कुकरेती 

  आजकलौ समौ मा नरेंद्र मोदी सबसे होस्यार राजनेता , सबसे पॉपुलर लीडर छन अर ऊंक भाग्यरेखा मा एकआधिकारवाद त छैं इ च। अच्काल मोदी जी जै  पर हथ लगाणा छन वु मुख्यमंत्री बण जाणु च ,  जै काम तैं हथ मा लीन्दन वै काम की बड़ै , प्रशंसा , वै कार्य की वाही वाही मिल्दी बस सुप्रीम कोर्ट मा विदेशों मा काळा धन का मामला मा बड़ी मात ही नि खै गेन अपितु इन सि ह्वे गे जन बुल्यां - ग्यूं बि खतेन अर स्या वा नांग बि दिखे गे।

                       जब बिटेन नरेंद्र मोदी प्रधान मंत्री बणिन पिछली सरकार की पकयीं घीपक खिचड़ी खाणा छन , कॉंग्रेसी सरकार घोटिं  भांग पीणा छन अर कॉंग्रेस का कपड़ा पैरिक फर्र फर्र घूमिक देस ही ना  विदेश मा बि नाम कमाणा छन।

              अब द्याखो ना जब दिल्ली से माँ वैष्णो देवी ,जम्मू का वास्ता विशेष ट्रेन ट्रैक आरम्भ करणै बारी आई त हुस्यार नरेंद्र मोदीन शुभारम्भ की हरी झंडी दिखाइ इन लग जन बुल्यां इथगा कठिन काम मोदी जीन करी होलु जब कि काम तो मनमोहन सरकार कु पूरो कर्युं छौ।

                      जन धन बैंक योजना तो यूपीए सरकार मा  चलणि ही छे वु त बिचारु राहुल गांधी का दुर्भाग्य छौ जो  यीं योजना तैं गति नि मील , सफल मार्केटिंग नि ह्वे अर मोदी जीन सरा दुनिया मा ढोल बजै दे कि जन -धन योजना मोदी जीक खोज च।

            एक योजना बहुत दिनों से चलणि छे राजीव गांधी या फिरोज गांधी या कैफणी गांधी स्वच्छ ग्राम योजना।  बस मंथर गति से चलणि छे। मोदी जीन सांसद आदर्श ग्राम योजना नाम देकि यीं योजना तैं गति दे अर लोग समझणा छन , मी बि समजणु छौं अर इख तक कि राहुल गांधी हीन भावना से ग्रसित ह्वै गेन कि कास ! या प्रशंसा युक्त योजना प्रणव मुखर्जी , चिदंबरम जी बणादा।  जी  हाँ ! राहुल गांधी जी बि   मानिक बैठी गेन कि या योजना मोदी जीक मौलिक योजना च।

                       जयराम रमेश जी याने भूतपूर्व केंद्रीय मंत्री की दुकान मा एक बोर्ड लग्युं छौ 'देवालय से पहले शौचालय ' नरेंद्र मोदी जीक सुनामी मा यु बोर्ड उड़दो उड़दो मोदीजीक दुकानिम चलि गे।  मोदी जीन बड़ा बड़ा रंगीन बल्ब लगैक बोर्ड चमकै दे अर हो हल्ला करिक जापनी प्रधानमंत्री , अमेरिकी राष्ट्रपति तैं चकाचक , झकाझक , झिलमिल बोर्ड क्या दिखाई कि जय रमेश ही ना सोनिया गांधी बि मनणि च कि 'हर परिवार को एक शौचालय ' योजना महान विचारक नरेंद्र मोदी जी की च ।

             मंगल ग्रह मा मंगलयान पठाणै , भिजणै सोच , योजना , कार्य कॉंग्रेस की छे।  पर जब मंगलयान मंगल ग्रह  की चौहद्दी मा पौंच तो मोदी जीन इन डुगडुगी बजाई,  इन ढोल बजाई अर जोर जोर से अपण पीठ अफिक थपथपाई कि इसरो का वैज्ञानिक बि समजण लगिन कि मगल ग्रह मा मंगलयान यीं सदी को महान नायक नरेंद्र भाई की वजह से ही पौंछ।

               इनि जब नरेंद्र मोदीजीन भौत सा यूपीए सरकार का कामुँ तैं अपण बताई तो भारतवास्युं तैं क्वी दुख नि ह्वे, क्वी परेशानी नि ह्वे , क्वी किंक्वळि  बि नि लग किलैकि नरेंद्र भाई की मनशा बढ़िया छे , जनकल्याण की दिल से आयीं इच्छा छे , ख्वाइस छे। जब इच्छा , मनशा , ख्वाइस मा खोट नि हो तो लोग 35 -45 रुपया किलो अल्लु, 140 रुपया राजमा , सौ रुपया किलो हरड़ खरीदद बगत बि सरकार या प्रधानमंत्री तैं गाळी नि दींदन , श्राप नि दींदन उल्टां मुआफ कर दींदन।

             किन्तु जब भाई नरेंद्र मोदीन देस -विदेश माँ व्याप्त काळो धन पर चुप्पी साधिं राइ तो लोगुं तैं नरेंद्र मोदी की मनशा पर शक हूण लग गे अर जब सुप्रीम कोर्ट मा विदेशी बैंको मा काळो धन का खातेदारों नाम बताण मा सरकारन  आनाकानी कार तो लोग समजी गेन कि नरेंद्र भाई का मन मा खोट च , दाळ मा कुछ काळो च , नरेंद्र भाई विदेशुं मा धर्युं काळु धन तो जाणि द्यावो देस मा जु ब्लैक मनी च वै ब्लैक मनी का बारा मा बि नि सुचणा छन। नरेंद्र भाई भूली गेन कि लोगुं आसा तो अब बि च कि देस -विदेश कु काळो धन भारत तैं मिल जावो।  पर छै इ मैना मा नरेंद्र मोदी  की मनशा पर सवालिया निशान लगल  त   महान धर्मनिरपेक्ष दिग्विजय सिंह , यीं दशाब्दी का महान कॉमरेड यचुरी अर यीं सदी का स्वघोषित  समाजवादी नीतेश कुमार तैं बि  उम्मीद नि छे कि काळो धन का मामला मा नरेंद्र मोदी की मनशा पर प्रश्न चिन्ह लगल ।

               वित्त मंत्री अरुण जेटली कु इंटव्यू कि विदेसी बैंकुं मा काळा धन का खातेदारुं नाम उजागर हूण से कॉंग्रेस शर्मसार होली से तो मोदी सरकार की पोल खुलि गे कि मोदी सरकार विदेसूं अर देस मा काळा धन भैर लाणो बारा मा कतई बि गंभीर नी च।  अरुण जेटलीक इन्टरव्युंन सरकार की गलत मनशा की ही कलई खोल दे। 

             ब्याळि  28  /10 /2014  कुण सुप्रीम कोर्टन विदेशो मा जमा काळो धन का मामला मा जनता की तरफ से   मोदी सरकार पर चमाटा मार , थप्पड़ मार , खैड़ा लगैन।   नरेंद्र मोदी सरकार पर या चमकताळ , थप्पड़ अर खैड़ा की गूंज साफ़ साफ़ धै लगाणी च  कि मोदी जी !  ग्यूं बि खतेन अर  आपकी नीयत , आपकी मनशा, आप  नांगी ह्वे गेन।



Copyright@  Bhishma Kukreti  29  /10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है


Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;


CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

                    मैंगा अल्लु  का तीन यार - बणिया जमाखोर , अधिकारी घूसखोर  अर हरामी नेता

                                          चबोड़ , चखन्यौ , घपरोळ ::: भीष्म कुकरेती

टीवी ऐंकर - आज हम जगप्रसिद्ध भाजी /भुज्जि /सब्जी से मुखाभेंट करला अर मालुमात करला कि आखिर क्या कारण च कि अल्लु भुज्ज्युं राजा किलै च ?

टीवी दर्शक - आज भारत मा मैंगो  च इलै अल्लु भुज्ज्युं राजा च

ऐंकर - अल्लु जी ! आपको जनम स्थान कख च ?

अल्लु -दक्षिण अमेरिका पेरू  क्षेत्र मा अर आठ दस हजार साल पैलि मनिख मेरी खेती करण सीखि गे छा।

दर्शक -यां इतिहास जाणिक म्यार रुस्वड़म अल्लु थुका ऐ जाल !

ऐंकर -आप यूरोप मा कनै ऐ ह्वाला ?

अल्लु -स्पेनी लोग मि तैं पेरू बिटेन यूरोप लैन अर सोलहवीं सदी मा मेरी खेती  यूरोप मा शुरू ह्वे गे छे।  सत्तरहवीं अर अठारवीं सदी मा  मेरि गणत  यूरोपौ मुख्य भुज्युं मा हूण लग गे छे।

दर्शक -यां यीं जानकारी से म्यार पुटुक थुका भर्याल !
ऐंकर -भारत मा कब प्रवेश ह्वे होलु ?

अल्लु -सत्तरहवीं सदी मा ब्रिटिश मिसिनरी वळ मि तैं भारत लैन। आज भारत कु स्थान आलू उत्पादन मा  चीन का बाद दुसरर  स्थान च।

दर्शक -यां ब्रिटिश लोगुं बाराम बुले जांद कि ब्रिटिशर प्यार बि व्यापार का वास्ता करदन।

ऐंकर -उत्तराखंड मा आपक प्रवेश कनकैक अर कै समौ पर ह्वे होलु

अल्लु -1838 का करीब मेजर यंग न मेरी खेती देहरादून का पहाड्यूं मा शुरू करी छे।

दर्शक -हाँ पर आज पहाड़ी लोग बि पहाड़ी अल्लु वास्ता तरसणा छन। 
ऐंकर -आपकी क्या खासियत च , याने

अल्लु -याने ! न्युट्रिसनल वैल्यू क्या च ?

दर्शक -ठीक  भै एक मनुष्य जिंदगी  केवल अल्लु पर ज़िंदा रै सकद पर आज भारत मा अल्लु दिखेणा कख छन ?

ऐंकर -जी अल्लु जी ! न्युट्रिसनल वैल्यू !

अल्लु -इनर्जी च , कर्बोहाइड्रेट छन , मिनरल्स याने ट्रेस मेटल्स छन , लवण छन अर विटामिंन्स छन।

दर्शक -ठीक च पर ऐन टैम पर त महंगा ह्वे जांद
ऐंकर -इन बुले जांद बल अल्लु मा फैट याने वसा भौत हूँद ?

अल्लु -जी नही! यु लोग अज्ञानता का बस समझदन कि अल्लु मा फैट हूंद। मीमा मुंगरी , चौंळ , ग्यूं , सोयाबीन से बि कम फैट हूंद।

दर्शक -सस्तो हो तो  बिंडी फैट बि चलल।

ऐंकर -एक बात बताओ कि जब कि भारत मा 41 . 4 मिलियन मैट्रिक टन अल्लु हूंद फिर बि अल्लु इथगा मंहगा किलै च ?

अल्लु -कुछ मूलभूत  कारण छन।

दर्शक -इकै करिक  बता !
ऐंकर -जरा बथावदी।

अल्लु -सबसे पैल त या च कि किसान योजनाबद्ध खेती नि करदन।  जन कि ये साल अल्लु मंहगा ह्वे गे तो दुसर साल अधिकतर किसान अल्लु बुणो पैथर पोड़  जांदन अर एक साल अल्लु सस्ता ह्वेना कि दुसर साल बूंदि इ  नि छन.

दर्शक -द ल्या फिर से सरा दोष किसानो पर।
ऐंकर -दुसर कारण ?

अल्लु -किसानो तै पैदावार /प्रोडक्टिविटी/यील्ड  बढ़ाणो बान ट्रेनिंग की कमी। अधिसंख्य  किसानुं तैं पता इ नी च कि कैं जातिक अल्लु बोण , कथगा खाद आदि दीण आदि आदि

दर्शक -यां जै देस मा ट्रेनिंग तैं आफत समजे जावो  तो उख यी हाल होलु।
ऐंकर -हैंक कमी ?

अल्लु -फिर जब अल्लु निकाळे जांदन तो खुदाइ मा ध्यान नि हूण से बीस -पचीस टका अल्लु चोटिला ह्वे जांदन। अर बर्बादी अधिक हूंद

दर्शक -इखमा मा बि ट्रेनिंग चयेंद।  जै मजदूर तैं द्वी टैमौ भोजन नि मिल्द वै तैं समुचित औजार अर ट्रेनिंग कु द्यालु ?
ऐंकर -और ?

अल्लु -स्टोरेज  भण्डारीकरण  समुचित व्यवस्था नि हूण से हमर ड्यूरेबिलिटी कम ह्वे जांदी अर बर्बादी प्रतिशत बढ़ जांद।

दर्शक -पर भण्डारीकरण व्यवस्था की जिम्मेदारी कैक च ?
ऐंकर -आप अचाणचक  मंहगा किलै ह्वे जाँदा ?

अल्लु -जमाखोर बणियों की जमाखोरी, सरकारी अधिकार्युं घूसखोरी अर कमीना नेताओं द्वारा जमाखोर अर घूसखोरो तैं प्रोत्साहन दीण से।

दर्शक -मोदी जी ! अच्छा दिन कब आला ?

Copyright@  Bhishma Kukreti  30  /10 /2014     
*लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ , चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है


Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;


                                                                           CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

 Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom 

Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period -2
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -31 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -220     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -468 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            Initially till thirteen century, in Tibet, the political situation was same as of Garhwal. There were tens of Chieftains (Garhpati) who were ruling tinny area. Daba Gadhi was behind Janskar Hills adjacent North  to Garhwal.
   Till Garhwal Kingdom was not established by Pal Kings and there were Garhpati in Garhwal, the chieftains and looters from Tibet used to attack on Bhotantik regions (Neeti to Mana) of Garhwal. Those looters and chieftains used to loot grains, animals and women from Garhwal. There is no authentic records of Tibet capturing, ruling north regions of Garhwal but still today, China had opposite perception about bordering line.
                In Manshah time, Jeetu Bagdwal was regional commander /officer of Neeti valley and people worship Jeetu Bagdwal as Bhad Gramdevta (village deity).
     The letter of Father Andrede states that the Sarswati valley or Mana valley was under the rule of Shyamshah(1624)
  The geographical situation of bordering region of Daba (Tibet) and Garhwal (India) is such that neither Garhwal could capture Daba permanently nor it was possible for Daba Kings to rule over Mana –Neeti valley.
       Though, army of Shyamshah captured Daba but could not stay there in winter season. Garhwal chief of army Madho Singh Bhandari erected terraces for marking the bordering line between Daba and Garhwal. Fateshah also attacked on Daba.
             There were wars between Garhwal and Daba (Tibet, China). However, the export and import business was continuous between Daba and Garhwal till 1962.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 30/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -469
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
XX Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Rudraprayag Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Chamoli Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Pauri Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Bijnor , old Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Haridwar Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Dehradun Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Uttarkashi Garhwal History;  Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Tehri Garhwal History;