• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor on Using Anna Hajare for Self Promotion    , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya, Using Anna Hajare for Self Promotion


                मि तैं बि सत्तु छुळणौ कुण अन्ना हजारे की  पीठ चयाणि च

                   सत्तु छुळणौ कुण पीठ हो तो अन्ना हजारे की  पीठ हो !

                              चबोड़्या  ::: भीष्म कुकरेती

घरवळि -तुम त अफुं तैं मार्केटिंग विजार्ड बुल्दवां अर फिर बि ?

मि -मतबल ?

घरवळि -तुमन अल रीज अर जैक ट्रॉटक The  Horse Sense नि पौढ़ ?
मि -ह्यां मार्केटिंग कु आदिम छौं तो अल रीज अर ट्रॉट पढ़ण इ पड़द।

घरवळि -त The  Horse Sense पौढ़ च कि ना ?
मि -हाँ भै हाँ पौढ़ च।

घरवळि -त अबि बि तुम इख मुंबई मा पड्यां छंवां ?

मि -त कख जाण उत्तराखंड ?

घरवळि -सासु ज्योर तबि बुल्दन बल तुमर बडा जि बुल्दन बल तुमर गां जसपुर वाळुन पिछ्ल्वाड़ि बाड़ी खयूं च।
मि -क्या मतबल ?

घरवळि -ह्यां अबारि रालेगां सिद्धि , अहमदनगर जाणो बगत च अर तुम उत्तराखंड जाणो सुचणा छंवां !
मि -रालेगाँ सिद्धि ?

घरवळि -हाँ।

मि -पर उ त अन्ना हजारे जीक गां च ?

घरवळि -त तुम उख किलै नि जाणा छंवां ?
मि -पर म्यार उख जाण   .... ? उख क्या धर्युं च ?

घरवळि -उख  एक सीढ़ी याने एक घोड़ा धर्युं च मतलब उख अन्ना हजारे की पीठ धरीं च ।
मि -म्यार समज मा नि आई ?

घरवळि -अच्छा इन बताओ कि व्यक्तिगत पदोन्नति का वास्ता एक सीढ़ी (घ्वाड़ा ) या लैडर या घ्वाड़ा चयेंद कि ना ?

मि -हाँ ऑफिस माँ हो या सामाजिक कार्यों मा हो य ब्यापार मा हो पदोन्नति का वास्ता एक आधार जरूरी चयेंद जै  तै सीढ़ी , घ्वाड़ा , लैडर या हॉर्स बुले जांद। 

घरवळि - जनरल वी के  सिंगन सेना निवृति बाद कु आधार छंटे छौ ?
मि -भाजपा मा शामिल हूण  से पैल जनरल वी के सिंगन अन्ना हजारे कु पल्ला पकड़ी छौ।

घरवळि -याने अन्ना हजारे तैं सीढ़ी बणै छौ ?
मि -हाँ।

घरवळि -किरण वेदी कै लैडर का बदौलत राजनीति मा आयि ?

मि -अन्ना हजारे की बदौलत।

घरवळि -अरविन्द केजरीवाल यदि आज अंतर्राष्ट्रीय प्रसिद्ध मुख्यमंत्री बौण त कै घ्वाड़ा या हॉर्स का बदौलत बौण ?
मि -अन्ना हजारे केजरीवालन अन्ना हजारे तैं घ्वाड़ा बणाइ।

घरवळि -अर अजकाल भूमि अधिग्रहण बिल विरोध का वास्ता अन्ना हजारे की पीठ मा को च ?
मि -इन लगणु च पत्रकार पंकज पचौरी चड्यूं च।

घरवळि -गढवळि मा अपण फैदा बान कै तैं घ्वाड़ा बणाणो क्या बुल्दन ?

मि -बिरण पीठ मा सत्तु छुळण और क्या ?

घरवळि -त मुंबई मा क्या करणा छंवां।  रालेगाँव सिद्धि जावो अर अन्ना हजारे की पीठ मा सत्तु छोळो।  जावो।
मि -तू त इन बुलणि छे कि अन्ना की पीठ समिण करीं च अर अन्ना जी बुलणा छन आवो मेरी पीठ मा सत्तू छोळो !

घरवळि - जनलोकपाल आंदोलन का बाद , ममता प्रेम आदि से त इनि लगणु च कि अन्ना हजारे जन घ्वाड़ा बुलणु हो -----आईये ! मेहरबान, कदरदान !   मेरे ऊपर  चढ़िए और अपना उल्लू सीधा कीजिये।  मेरे कद्रदानों  ! मुझ जैसे घोड़े से बढ़िया घोड़ा कहीं नही मिलेगा  !
मि -हाँ बिरण पीठ मा सत्तू छुळणो वास्ता सबसे सरल पीठ त अन्ना हजारे की ही पीठ च। 

घरवळि -तो उठो और रालेगांव की तरफ सिद्धि कारो।
मि -ठीक च जनि अन्ना जी दिल्ली बटेन रालेगांव पौंछल मि उंक पीठ मा चढ़नो कोसिस करुल।

घरवळि -नही सत्तु छोळणो कोसिस ?
मि -हाँ हाँ सत्तू छोळणो वास्ता पीठ हो तो अन्ना हजारे की पीठ !


24 /2 /15 ,Copyright@  Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion   ; Best of  Mockery in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion   ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language Using Anna Hajare for Self Promotion  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal Using Anna Hajare for Self Promotion  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar Using Anna Hajare for Self Promotion  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!



Bhishma Kukreti

             Gorkha Planning for Capturing Himachal Hills

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -44
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -563
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
       Maularam handing over Map of Kangda Fort to Amar Singh Thapa
         
   As soon as Ran Bahadur returned from Banaras  he ordered to his lieutenants to win over west of Kali Hills (Today's Kumaon and Garhwal, Himachal). The soldiers were pleased by his objective oriented orders as they would get materials by looting the victims or won territories.
Amar Singh Thapa was chief of campaign for capturing Garhwal, After winning Garhwal, Gorkha King sent order to Amar Singh Thapa for handing over Garhwal to his assistant Hastidal Chautariya and he should campaign for winning Himachal or Kangda Hills. He was asked to plan for winning Delhi. Thapa was advised to take those with him who support and kill those who resisted.
       There were small Thakurai or kingdoms in between Yamuna and Sutlej Rivers. It was not hard to win those pity kingdoms or Thakkurais.
West of Sutlej, there was Kangda Kingdom. The Kangda King Sansar Chand captured small Thakurai or pity kingdoms into Kangda.   Sansar Chand had stronger army as he had trained army with modern arms and ammunitions. Kangda King Sansarchand had strong Garh or forts too.
Amar Singh Thapa asked Maularam for the secrets of winning Kangda and other western territories of Yamuna River. Maularam offered a map of Kangda King. Maularam also cautioned that the rulers should have amicable relationship with the subjects for last longing Kingdom.
Amar Singh Thapa handed over the administration of Kumaon to his son Ranjor Thapa and grandson (from daughter) Veerbhadra Kunwar. Thapa handed over the administration of Garhwal to his daughter's husband Chandraveer Kunwar and Governor Shurveer Khatri. Amar Singh left a small numbers of soldiers in Kumaon and Garhwal and too major numbers of army with him for capturing Himachal Hills.


*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued .... 44
   
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 24/2/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -564
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press

XX
History of Gorkha Rule in Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule in Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh;
XXX
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत

Bhishma Kukreti

                        Sagar and Bhagirath of Parshuram Era in context History of Haridwar, History of Bijnor and History of Saharanpur
                                                         
                                                    हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर  इतिहास संदर्भ में  परशुराम युग में सगर और भगीरथ

                                                                                   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --66   

                                                                    हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -66

                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
                                  सगर
मान्धाता और पुरुकुत्स के पश्चात अयोध्या वंश की शक्ति क्षीण होती गयी। सत्यवादी हरिश्चंद्र की छटी पीढ़ी में राजा बाहु हुआ। हैहय वंशियों म्लेच्छों ( यवन , शक , कम्बोज आदि ) को लेकर ने जब बाहु के राज्य अयोध्या पर आक्रमण किया तो अयोध्या नरेश बाहु ने  पराजित होकर अपनी गर्भवती पत्नी के साथ भार्गव मुनि के आश्रम में शरण ली. वहां बाहु की मृत्यु हो गयी।  कुछ समय बाद बाहु पुत्र सगर  का जन्म हुआ जिसका लालन पोषण भार्गव आश्रम में हुआ।
हैहय वंशियों के साथ म्लेच्छ भी सनातन धर्मी हो गए थे।
सगर ने पहले अपना छीना राज्य का कुछ हिस्सा प्राप्त किया फिर अश्वमेध यज्ञ किया और अपने 60000  पुत्रों को घोड़ा लेकर संसार जीतने भेजा।
सगर पुत्र घोड़े को ढँढते ढूंढते कपिल मुनि के आश्रम (मायापुर या कनखल में ?) पंहुचे और उन्होंने कपिल मुनि से अभद्र व्यवहार किया।  कपिल मुनि के श्राप से सभी सगर पुत्र भष्म हो गए।
सगर का राज्य उत्तर भारत से बंगाल की खाड़ी तक अनुमान लगाया जाता है।
                        भगीरथ याने उत्तराखंड का सफल पौराणिक अन्वेषक

सगर के प्रपौत्र दिलीप और भगीरथ ने सगर पुत्रों के उद्धार हेतु गंगा को पृथ्वी में लाने का प्रयत्न किया।
भगीरथ ने तपस्या की और गंगा को पृथ्वी तक लाये और फिर हरिद्वार , कनखल में गंगा को लाकर अपने  पुरखों का उद्धार किया।
पुराण व महाभारत अनुसार भगीरथ शक्तिशाली , दानशील व परजामुखी सम्राट था। (महाभारत में रामयण कथा ).
ऐसा लगता है कि भगीरथ परम अन्वेषक था।  उसने गंगा स्रोत्र का अन्वेषण किया था अथवा कोई बड़ी नहर खुदवाई होगी।


** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  24 /2/2015
Contact--- bckukreti@gmail.com 
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास; बिजनौर इतिहास, सहारनपुर इतिहास  -भाग 67
History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur;
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur; कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

             गढ़वाली नाटकों की पाण्डुलिपि उपलब्ध हैं

मेरे पास निम्न गढ़वाली नाटकों की पाण्डुलिपियां उपलब्ध हैं -
नाटक --------------------------------लेखक ------------------- पृष्ठ

बखरुँ ग्वेर स्याळ ------------------भीष्म कुकरेती -----------82
अंग्रेजी अनुवाद , भीष्म कुकरेती , इंटरनेट पर उपलब्ध
मंगतू बौळया ---------------------स्वरूप ढौंडियाल ----------पुस्तक रूप
आंदोलन --------------------------स्वरूप ढौंडियाल ----------पुस्तक रूप
बुड्या लापता ---------------------दिनेश भारद्वाज , रमण कुकरेती --20
मुर्खल्या बुड्या -------------------महावीर सिंह बिष्ट ---------8
पांच भाई कठैत ----------------दाताराम पुरोहित
मीतू रौत -------------------------सचिदानंद काॅन्डपाल -------------28 
                   ओमप्रकाश सेमवाल के लघु गढ़वाली नाटक
गरीबी
नौकरी
नशा
धौंस
ढेंचू
ब्यौ
भात
दगड़ी
चुनाव
पागल
पुत्रजन्म पर
                              कुलानन्द घनसाला के गढ़वाली नाटक
नाटक ---------------------पेज
कखि  लगीं आग ----------2
कम्प्लेंट ---------------------4
चिंता ------------------------3
सुनपट ---------------------2
डाक्टर साब --------------5
रामु पतरौळ ------------28
क्या कन  तब ---------30
अब क्या ह्वाल --------30
                  श्री पाराशर गौड़ के सौजन्य से
नाटक -----------------------------------------लेखक ------------------- पृष्ठ
अर्ध्ग्रामेश्वर ----------------------------------राजेन्द्र धष्माना -------------55
पैसा ना ध्यला नाम गुमान सिंग रौतेला --राजेन्द्र धष्माना ------------50
मांगण -------------------------------------चंद्रशेखर नैथानी -----------------42
खाडू लापता -----------------------------ललित मोहन थपलियाल -----इंटरनेट  पर उपलब्ध
अंग्रेजी अनुवाद -भीष्म कुकरेती , नेट पर उपलब्ध
घरजवैं ----------------------------------ललित मोहन थपलियाल -----
अंछेर्युं ताल -----------------------------ललित मोहन थपलियाल -----
एकीकरण -------------------------------ललित मोहन थपलियाल -----इंटरनेट पर उपलब्ध
अंग्रेजी अनुवाद -भीष्म कुकरेती , इंटरनेटनेट पर उपलब्ध
औंसी रात --------------------------------पाराशर गौड़ --------------------
रिहर्सल ------------------------------------पाराशर गौड़
   राड़ा -----------------------------मदन मोहन डोभाल ----------------
खबेश ------------------------------मदन मोहन डोभाल
           श्री हरीश बडोला लखनऊ के सौजन्य से

नाटक --------------------------------लेखक ------------------- पृष्ठ
भक्त प्रल्हाद ---------------------------भवानी दत्त थपलियाल  (प्रथम आधुनिक गढ़वाली नाटक )
अब अपण हो पाणी --------------------नित्यानंद मैठाणी ----------------- 12
तीलू रौतेली ----------------------------नित्यानंद मैठाणी -------------------82
सरगा दीदा पाणी --------------------मोहन थपलियाल --------------------
गंगावतरण -----------------------मनु ढौंढियाल , हरीश बडोला -------------13
फ्यूंळी (हिंदी में )---------------उर्मिल थपलियाल
भारी भूल -------------------------जीत सिंह नेगी ----------80
मलेथा की कूल -------------------जीत सिंह नेगी -------------------------82
       विदेशी भाषाओं से गढ़वाली में अनूदित या रूपांतरित नाटक
नाटक ---------------------------------------मूल लेखक -------------------------अनुवादकार
भगवान से सौदेबाजी ------------------जेफ़ गोइबल--------------------------भीष्म कुकरेती -5 पेज
ढाबा मा  एक रात----------------------लौर्ड डुनसानी-----------------------भीष्म कुकरेती --13
ट्रेन मा  मौत --------------------------डी  . ऍम  . लारसन--------------------भीष्म कुकरेती
ए लाल रंग कब मुझे भायेगा ------------------जॉन लॉगआन ------------भीष्म कुकरेती - 72
कातिल तकिया -------------------------------मार्टिन मैकडोनाफ  ------------भीष्म कुकरेती --120
भगवान की जग्वाळ (First Absurd Play ) ----सैमुएल बकेट -----------भीष्म कुकरेती ------120
गोलाकार गोलघेरा मा  परिवर्तन ----------------एनी बेकर -------------------भीष्म कुकरेती --130
ओथेलो --------------------------------------------विलियम शेक्सपियर --------भीष्म कुकरेती
जूलियस सीजर ---------------------------------विलियम शेक्सपियर ----------भीष्म कुकरेती
मर्चेंट ऑफ वेनिस -----------------------------विलियम शेक्सपियर -----------भीष्म कुकरेती

निम्न लेखकों के नाटक पुस्तक रूप में उपलब्ध हैं -
ललित केशवान
कुला नन्द घनसाला
गिरीश सुन्दरियाल
गजेन्द्र नौटियाल
नाटको की छायाप्रति अग्रिम धन भेजने पर भेजे जा सकेंगे (फोटोकॉपी + बॉन्डिंग + कुरियर )

bckukreti@gmail.com

Bhishma Kukreti 9920066774


--


  स्वच्छ भारत ! स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत !

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor Crony Capitalism , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya on Crony Capitalism

                        क्रोनी कैपिटलिज्म कु मतबल क्या हूंद ?

                          गंभीर चबोड़्या ::: भीष्म कुकरेती

परसि  बच्चोंन गळति से टीवी न्यूज चैनेल मा राजनीतिज्ञों बहस सर्कस द्याख अर ब्याळि मेरी आफत ऐ गे।

बच्चोंन जोर से धै लगै - अंकल अंकल नही नही दादा जी ! दादा जी ! ग्रैंडपा ! यु क्रोनी कैपिटलिज्म क्या हूंद ? जख जा तख क्रोनी कैपिटलिज्म की छ्वीं लगणा छन या लगाणा छन।

मीन पूछ - क्रोनी माने ?

एक बच्चा - क्रोनी माने यार।

एक  नौनि - घनिष्ट मित्र , सहृदयी

एक बच्चा - मतबल दगड्या

मि - अर कैपिटलिज्म माने ?

हैंक नौनि - पूंजीवाद

मि - तो अर्थ क्या ह्वै ?

सबि - मित्रता  पूर्वक पूंजीवाद

एक नौनि - औ जन मास्टर जी अपण रिस्तेदारुं तैं परीक्षा मा नंबर ज्यादा दींदु या मैडम अपण मौसिक नाती तैं सबसे अग्नै बिठान्दि।

एक नौनु - यु त भाई भतीजावाद हूंद।

हैंक नौनु - जन हमर गांवक प्रधान ददा गांवक ठेकेदारी अपण काकाक नाम पर लींदु

एक नौनि - यु त भ्रष्ट तरीका से फैदा उठाण ह्वे।

एक बच्चा - अच्छा अच्छा , प्रधान जी द्वारा अपण रिस्तेदारुं तैं , दोस्तों तैं बीपीएल (बेलो पावर्टी लाइन ) लिजाण ही क्रोनी कैपिटलिज्म हूंद ?

एक बच्चा - एक दैं जब हमर गाँ मा मोटर सड़क आण वाळ छे तो पटवरी जी तैं द्वी साल पैलि योजना बारा मा पता चल गे।  पटवरी जीन अपण सौकार दोस्त तैं योजना बथै दे अर सौकारन  लोगुं मांगन सड़क पर आण वळि सरा जमीन औने पौने दाम मा खरीद दे अर बाद मा सरकार से दस बीस गुणा ज्यादा मुवावजा ले।

कुछ बच्चा - पर यु त भ्रष्टाचार ही त माने जालु।

एक नौनि - पता च जब शिवपुरी  साइड याने नीलकंठ महादेव जिन टूरिज्म सर्किट घोषित हूण वाळ छौ तो कुछ राजनीतिज्ञों तैं पता चल गे अर ऊंन अपण दगड्यों दगड़ शिवपुरी जीना जथगा बि जमीन खरीद सकद छा खरीद ले अर अब हजारों की जमीन करोड़ों मा बिचणा छन।

कुछ बच्चा - पर छ त यू बि एक किस्मौ भ्रष्टाचार ही ना ?

एक नौनि - एक दैं सरकार मलेथा जिना बळु -रेत खुदाइ तैं स्वीकृत करण वाळ छे अर नियम बणनु छौ कि केवल स्थानीय पंजीकृत ठेकेदारुं तैं इ बळु -रेत खुदणो ठेका दिए जाल।  देहरादून मा कुछ ठेकेदारुं तैं अधिकार्युंन सरकारी योजना की खबर दे दे।  ऊँ ठेकेदारुंन मलेथा जिना अपर कम्पनी तैं आधिकारिक ठेकेदार का रूप मा पंजीकृत कर दे।  जब योजना लागू ह्वे त बळु -रेत खुदणो ठेका यूं तैं इ मील।

एक बच्चा - जब कै ब्यापारी तैं नुक्सान हूंद त यूँ गलादारुं तैं सरकार आर्थिक फैदा दींदी च कि ना ?

हैंक बच्ची - भौत दैं ठेकेदार या गलादार अपण संगठन  बणान्दन अर ब्लॉक अधिकारी पर दबाब बि डाळदन कि नियमुं मा अपण हिसाब से बदलाव बि करांदन कि ना ?

एक बच्चा - हाँ इन मा नै गलादार वै व्यापार मा नि ऐ सकुद।

एक बच्चा - पर यू बि त भ्रष्टाचार कु एक रूप ही त च।

एक नौनि - अच्छा जु यु नेताओं की आय दिनोदिन बढ़नि रौंदी त यांकुण क्या बुले जालु ?

बच्चा - यु बि भ्रष्टाचार कु घिनौना रूप च।

एक बच्चा - अच्छा जब सरकारी जमीन सरकारी फैक्ट्री बिचद दैं सरकार बिचणो  इन नियम बणान्दि कि कुछ ख़ास उद्योगपति ही वीं जमीन या जायजाद या व्यापार खरीद   सौकन तो वांकुण क्या बुले जाल।

एक नौनि - पता नी च पर छ त भ्रष्टाचार ही कि ना ?

एक बच्चा - भीषम दादा जी ! आपन बताइ नी कि क्रोनी कैपिटलिज्म क्या हूंद ?

मि - अरे तुमन त क्रोनी कैपिटलिज्म तैं समजै  त याल।  अब मि तैं समजाणै जरूरत ही नी च।

सब - याने कि जैं अर्थव्यवस्था या इकोनॉमी मा व्यापारी अर सरकार आपस मा मिलिक न गठजोड़ करिक नीतिगत फैसला लीन्दन अर इन गठजोड़ से सफलता मिलदी हो तो वो अर्थव्यवस्था ही क्रोनी कैपिटलिज्म हूंद। इख्मा जन लाभ  महत्वपूर्ण  नि हूंद अपितु उद्योगपतियों लाभ महत्वपूर्ण हूंद।

मि -बहुत बढ़िया परिभाषा !

सब बच्चा - तो क्रोनी कैपिटलिज्म माँ  भाई भतीजावाद, व्यापारिक स्वार्थ सिद्धि तैं संवैधानिक अधिकार मिल जांदन।  कैपिटलिज्म मा व्यापारिक हितों का वास्ता संविधान की सहयता लिए जांद।

मि - हाँ बिलकुल सही परिभाषा अर विश्लेषण।



25/2/15 , Copyright@  Bhishma Kukreti , Mumbai India

*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Crony Capitalism  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Send-up in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Disdain in Garhwali Language Crony Capitalism ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Crony Capitalism  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language Crony Capitalism ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal Crony Capitalism ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal Crony Capitalism ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  Crony Capitalism ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal Crony Capitalism ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  Crony Capitalism ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar Crony Capitalism ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 

Bhishma Kukreti

      History - Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal 

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -45
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -564
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                  Infighting among Thakurais of West South Himachal Pradesh
By capturing Garhwal, Gorkha had rule up to east of Yamuna River. Beyond Yamuna east, in west Sirmaur Kingdom was there.
In 1793, Ktoch King or Kangda King Sansarchand attacked on Kahllod /Bilaspur and captured   Gadhi (Forts ) of North Sutlej River from King Mahachand. Bilaspur King requested help from King Dharmaprakash of Sirmaur Thakurai or Kingdom. Mahachand agreed to pay one lakh rupees as gifts to Dharmaprakash. Dharmaprakash had small Thakurais under his Kingdom. They along with army of Dharamprakash and Mahachand reached to  Chartadu of Kangda Kingdom. Kangda King Sanasarchand came with his army to stop the force of Mohanchand and company. Sansarchand killed Dharmapraksh in battle of Chartadu.
     Dharmaprakash did not have any child. Therefore, his brother Karmpraksh ascended the throne of Sirmaur. However, many Sirmaur officers were unhappy by Karmpraksh getting the crown.  Those dissatisfied officers conspired for Kunvar Ratna Singh getting Sirmaur Kingdom. Ratnasingh was also brother of Dharamprakash.  The force of conspirators surrounded Karmprakash in Kangar Fort 32 miles away from Nahan. There was person who resembled with Karmaprakash. He was killed in the battle. The conspirators rumored that Karmaprakash is killed in the battle. There was chaos in whole of Sirmaur. Karmaprakash ran to Kalsi (Garhwal) with his fmailes. Ratna Singh was crowned as Ratnaprakash.
Karmaprakash requested help from Gorkha Commander Ranjor Thapa the son of Amar Singh Thapa. Gorkha army attacked on Sirmaur for helping Karmaprakash. Gorkha captured Sirmaur and Gorkha expelled Ratanprakash and he took asylum, in Morni Fort. Instead of handing Sirmaur Kingdom to Karma Prakash, Gorkha included Sirmaur under Gorkha regime. Gorkha established their government there.  Karma Prakash was left in lurch. He stayed in Subathu of Ramgarh Thakurai for awhile and then fled to Buria where he lived till his death in 1826.


*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued .... 46
   
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 25/2/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -565
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press

XX
Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  &  History of Gorkha Rule in Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; History of Gorkha Rule over Sirmaur Himachal, History Gorkha Capturing Kangda, Kingdom, Himachal, History Gorkha Capturing Bilaspur Himachal; Gorkha Capturing Kota  Kingdom, Himachal; History Gorkha Capturing Bushehar Kingdom Himachal; History Gorkha Rule Kyunthal, Himachal
XXX
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत

Bhishma Kukreti


                                               Vishwamitra and History of Garhwal, Haridwar , Bijnor and Saharanpur


                                             विश्वामित्र का गढ़वाल , बिजनौर , हरिद्वार और सहारनपुर इतिहास से संबंध

                                                                History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --67   

                                                                    हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -67

                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती


                              विश्वामित्र का गढ़वाल , बिजनौर , हरिद्वार , सहारनपुर इतिहास से संबंध

कान्यकुब्ज के गाधीनरेश का पुत्र विश्वामित्र भी परशुराम युग में प्रसिद्ध हुआ। वह जमदग्नि व परशुराम का संबंधी भी था।
वशिष्ठ व विश्वामित्र के परिवारों के मध्य शत्रुता युगों से चली आ रही थी।
विश्वामित्र ने कुछ काल तक कान्यकुब्ज पर शाशन किया। एक बार वह वशिष्ठ आश्रम गया और नंदिनी गाय के प्रभुत्व से प्रभावित हो उसने वशिष्ठ से नंदिनी मांगी किन्तु वसिष्ठ ने नंदनी गाय नही दी तो विश्वामित्र ने जबरदस्ती की और नंदिनी को भगा ले गया।  नंदनी धेनु क्रोधित हुयी और उसने अपने प्रभाव से विश्वामित्र की सेना व धन को नुक्सान पंहुचाया।
विश्वामित्र तब हीन भावना का शिकार हो उसने राज त्यागा और ब्रह्मर्षि बनने हेतु तपस्या लींन  हो गया।
विश्वामित्र की तपस्या से डर कर इंद्र ने मेनका अप्सरा को विश्वामित्र की तपस्या भंग करने हेतु भेजा।  मेनका और विश्वामित्र से एक पुत्री (शकुंतला ) हुई  जिसे मेनका ने मालनी नदी तट पर शकु पक्षियों के पास छोड़ दिया और स्वयं स्वर्ग चली गयी; विश्वामित्र भी कहीं और चले गए । इसी समय कण्व ऋषि उधर आये और शकुंतला को अपने आश्रम ले गए।  कण्व आश्रम मालनी नदी तट पर था और  शकुंतला का विवरण आगे दिया जाएगा।  मालनी नदी का संबंध गढ़वाल , भाभर , बिजनौर भाभर और हरिद्वार भाभर से सीधा है।
विश्वामित्र को नंदनी की रक्षा हेतु एवं आदि सैनकों के आने की कथा से साफ़ है कि शकादि आयुधजीवी उत्तर भारत व मध्यभारत में आ बसे थे और वशिष्ठ जैसे ऋषियों ने उन्हें सनातन धर्मी बना डाला था।

** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  25 /2/2015

       History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  to be continued --68   

   हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -687

History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur;
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur; कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत
--




Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor  , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya


             

                     क्या  सदानंद कुकरेती जीक काम निरर्थक , अनुत्पादक या नॉन प्रोडक्टिव च ?

                                        चबोड़्या , चखन्यौर्या , हंसोड्या ::: भीष्म कुकरेती

ब्याळि ग्यारा बजि रात भुंदरा बोडिक पांच दैं मिस काल ऐ गे छयो  । जब छयों दैं मिस कौल ऐ तो मीन वापस फोन कार ।

भुंदरा बोडि- ए भीषम कन कुनगस ह्वे ! मीन पांच दैं मिस कॉल कार अर तीन फोन नि कार ?

मि -ना मि बर्नाड शा कु नाटक पिग्मालिअन शो कु गढ़वळि अनुवाद मा व्यस्त छौ त फोन दुसर कमरा मा धर्युं छौ।

भुंदरा बोडि-तू बचपन इ से अनुत्पादी याने नॉन प्रोडक्टिव काम इ करणी रौंदि। तेरी ब्वे हमेशा त्वे से परेशान रौंदि छे कि तू अनुत्पादक याने नॉन प्रोडक्टिव काम पर जादा समय बर्बाद करिद।
मि -क्या मतबल ?

भुंदरा बोडि- अब जब गढ़वळि मा नाटक करणो बात त दूर गढ़वळि गढ़वळि मा नि बचळेण चांदन तो तू अंग्रेजी नाटकुं गढ़वळि मा अनुवाद करणी छे।  हिंदी मा अनुवाद करदो त पढ़न वाळ बि मीलल।

मि -बोडि ! ग्वीलक सदा नन्द कुकरेती जी क बारा मा त तू जाणदि छे।  पता च वु बि इनि सुचदा तो ?

भुंदरा बोडि- बिचारो सदा नन्द नाती जी ।  हम छुट छा तो लोग  ऊंकुण भग्यान संपादक जी बुल्दा छा।  उमर मा तो म्यार ससुर जीक उमराक छा पर नातु मा नाती लगदा छा।  त्यार नात मा बिचारो बेटा लगद छा ! पर ऊँन   त सिलोगी  स्कूल बणाइ अर स्कूल बणान क्वी अनुत्पादक बात नि हुंदी।
मि -मि स्कूल लगाणो बात नि करणु छौ।

भुंदरा बोडि-हैं त ऊँ सदानंद नातिन बि अनुत्पादक काम कर छौ ?

मि -मि बुलणु छौ कि यदि सदानंद जी बि इनि सुचदा कि हिंदी मा लिखुल त म्यार नाम अधिक ह्वालु तो वु पैलि गढ़वळि कथा लिख्यांदि इ ना।

भुंदरा बोडि-हैं कन भंगुल जाम ! संपादक नातिजीन गढ़वळि मा क्वी कथा बि ल्याख ? इ राम दा तब म्यार त ब्यौ बि नि ह्वे छौ बस ऊंकी कथा सुणदा छा कि सिलोगी स्कूल बणाण मा कथगा लग्यां रौंदा छा। 
मि -हाँ त ऊंइ सदानंद जीन पैलि गढ़वळि कथा लेखि छे 'गढ़वळि ठाट '. 'गढ़वळि ठाट 'गढ़वळि की प्रथम आधुनिक गढ़वाली कथा च।

भुंदरा बोडि-औ त सदानंद नातीजी बि अनुत्पादक काम करदा छा।  भलो ह्वे वै बगत लंगुर्या पसबोला जी , बदलपुर्या हरिराम जखमोला जी , डबरालस्यूं  बिष्ट जी ,  मल्ला ढांगू कड़ती -कांडे वाळु तैं पता नि छौ कि सदानंद जी इन अनुत्पादक काम करदन निथर क्वी बि सदानंद नातीजीक काम मा साथ नि दींदा।

मि -बोडि क्या बुलणि छे तू ? गढ़वळि कथा लिखण अनुत्पादक काम छौ।

भुंदरा बोडि-बिलकुल समय बर्बाद करणो काम छौ।
मि -इन कनै बुलणि छे तू बोडि  ?

भुंदरा बोडि-तू विशालमणि तैं त जाणदी इ छे ?

मि -हाँ संपादक जीक एकलौता नौनु बिचारु मानसिक रूप से परेशान रौंद छया।

भुंदरा बोडि-मि शकला की बात करणु छौं।
मि -अच्छा सदानंद जीक नाती शक्ला नन्द कुकरेती।  उम्र मा मेसे बड़ छन पर नात  मा छुट ! अब ऊ नाती जी देहरादून रौंदन।  जब उ दसम छा तो मि सातम या आठम रै होलु।  हम द्वी सिलोगी स्कूलों हॉस्टल मा रौंदा छा।

भुंदरा बोडि-त मीन बिशालक  अर शक्लाक ब्वारि दगड़ घास कट्यूं च अर मि त्यार बाडाक सौं घटिक बोलि सकुद कि सदानंद नातीजीक नौनौ ब्वारी अर नातिक ब्वारी तैं बि नि पता कि संपादक जीन गढ़वळि कथा लेखि छै।

मि -ह्याँ पर वांसे क्या हूंद कि परिवार वाळु तैं नी पता कि कै साहित्यकारों क्या योगदान च।

भुंदरा बोडि-परिवार तो छोड़ चलो।  सिलोगी स्कूलौ प्रिंसिपल शिवाला को गिरी तैं बि नि पता होलु कि सिलोगी स्कूलो संस्थापकन पैलि आधुनिक गढ़वळि कथा लेखि छे।
मि -बोडि अब सिलोगी स्कूल सरकारी स्कूल ह्वै गे तो सरकारी प्रिंसिपल तैं नी बि पता हो कि सदानंद जीन पैलि आधुनिक गढ़वळि कथा लेखि छे।

भुंदरा बोडि-पर शिवाला का गिरी तो ग्वील -जसपुर की सारिक शिवाला कु इ च कि ना ?

मि -हाँ पर हूंद च।

भुंदरा बोडि-म्यार बुलणो मतबल च कि जब तुम गढ़वळि लिख्वार अपण साहित्य तैं अपण इ गां मा प्रचारित अर प्रसारित नि कौर सकदां तो फिर तुम लिख्वार जु बि काम करदवां स्यु अनुत्पादक , निरर्थक अर नॉन प्रोडक्टिव ही ह्वालु।
मि -पर बोडि मि निरर्थक नि मानि सकुद।

भुंदरा बोडि-तीन कथगा अंग्रेजी नाटकुं अनुवाद गढ़वळि मां कार ?

मि -ग्यारा  नाटकुं अनुवाद कर्युं च।

भुंदरा बोडि-कैन पौढ़ बि च?
मि -छपाणो मुश्किलात जि च।

भुंदरा बोडि-छपि बि गे तो लुखुंदर अर धिवड़ इ त गढ़वळि किताबुं पाठक हूंदन।

मि -बोडि तीन ई सलाह दीणो कुण मिस कॉल  कार कि हम गढ़वळि लिखवारुं तैं गढ़वळि मा ना हिंदी मा साहित्य रचण चयेंद ?

भुंदरा बोडि-नै मिस काल यांकुण त नि कार छौ कि गढ़वळि साहित्यकारुं तैं गढ़वळि मा नि लिखण चयेंद पर सदानंद नातीजी अर त्यार काम से तो इ लगणु च बल गढ़वळि मा लिखण समय की बर्बादी अर कागजौ खौत च बस !
मि -पर बोडि तीन मिस कॉल किलै कौर ?

भुंदरा बोडि-अरे हाँ मि त बिसरी ग्यों कि मीन फोन किलै कार ?

मि -ठीक च त भोळ मिस कॉल करी दे।

भुंदरा बोडि-अरे ना ना ! मीन फोन इलै कार कि घिंडुड़ी कुण अंग्रेजी मा क्या बुल्दन ?
मि -अंग्रेजी की जरूरत किलै पोड़ ?

भुंदरा बोडि-वु तू त जाणदि छे वै जमानो दर्जा पांच मीनि कौर छौ तो स्कुल्या बच्चा में से सवाल पुछणा इ रौंदन तो अब अंग्रेजीक बोल बाला ह्वे तो बच्चा अंग्रेजी मा अर्थ पुछदन अर एक त्वी छे जु गढ़वळि से  अंग्रेजी अनुवाद करीक मीतैं बथै सकदु।
मि -घिंडुड़ि कुण अंग्रेजी मा स्पैरो याने Sparrow बुल्दन।

भुंदरा बोडि-अच्छा यु गढ़वळि -अंग्रेजी शब्दकोश बि कबि आलु ?
मि -हाँ गुदड़ -गटकोट का डा अचला नन्द जखमोला की गढ़वळि -हिंदी -अंग्रेजी डिक्सनरी छपी गे
भुंदरा बोडि - ये हाँ यु तो अचला भणजोन बढ़िया काम कार हाँ !
मि - यू त नी च निरर्थक कार्य ?
भुंदरा बोडि - यदि ढांगू -डबरालस्यूं याने अचला नन्द भणजौ पट्टी मा यीं किताबो प्रचार -प्रसार नि हो तो अवश्य ही गढ़वळि -हिंदी -अंग्रेजी डिक्सनरी एक अनुत्पादक , निरर्थक अर नॉन प्रोडक्टिव कार्य माने जालु।  गढ़वळि लेखक जब अपण काम तैं अपण गाँवमा इ प्रसिद्ध नि करला तो फिर सब कार्य नॉन प्रोडक्टिव ही माने जालु।

26/2/15 , Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!



Bhishma Kukreti

History Aspects of Gorkha Capturing Bushahar /Bushehar/Bussahir Kingdom, Himachal Pradesh

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -46
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -565
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

          Just after capturing Sirmaur deceptively, Gorkha captured Jubbal a petty Hill  Kingdom in north of Sirmaur. The Khaneti Thakur Risal Singh took asylum in Bushehar/Bushahar Kingdom. Gorkha captured Thakurai of Risal Singh.
          Gorkha captured Thakurai (petty Kingdoms) as Bilsan, Keyunthal, Tharoch, Ghoond, Kotkhai, Thiyog and Kotgarh without any resistance. That was the terror of Gorkha in Doti, Kumaon and Garhwal that none of above Kings resisted against Gorkha. Those Kingdoms were also engaged in petty quarrel among themselves and their power was meanly divided. After winning the above territories, Gorkha army reached towards Bushehar. Bushehar/Bushahr King and his subjects did not lose their hearts and resisted against Gorkha. By any means, Gorkha army reached Hatu Hills. The minor prince Ugar Singh of Bushehar/Bushahr/Bussahir Kingdom ran and took asylum in Kamrun Kingdom.
    Gorkha inavadors captured Hattu, Kuran, Baghi, Navgarh, Sungari and Bahli Gadh or Forts and kept soldiers in those forts.
Once, Gorkha could reach Rampur, Himachal Pradesh. Gorkha soldiers looted the treasurer and burnt the records of Bushahr etc. This was the biggest loss for History. Gorkha could not have control over Kinnaur or Kannaur region with ease and stability.  Once, Gorkha commander sent its army to capture and loot Kamru Treasury. Gorkha army camped near Chuganv (Tholang) at bank of Chholtu  River. In Night Kinnaurs burnt Chholtu River Bridge and attacked on Gorkha army as Guerilla attack. Gorkha were surprised and were in very disadvantage position. Gorkha had to flee from there as they faced food and other material problems there.


*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued .... 47
   
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 26/2/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -566
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh

XX
History of Gorkha rule over Garhwal, Uttarakhand; History of Gorkha rule over Kumaon, Uttarakhand; History of Gorkha rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Sirmaur, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Kota, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Ramgarh, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Laharpur, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Morani, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Pinjor, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Jagatgarh, Himachal Pradesh; History of Gorkha Capturing Bushehar Kingdo,  Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Jubbal Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Bilsan, Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Keyonthal Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Tharoch Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Ghoond  Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Kotkhai Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Thiyog Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Kotgarh Kingdom, Himachal Pradesh;
XXX
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

                        History of Rama , Sita in context History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur

                                 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में राम सीता का इतिहास

                                                  History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --68   

                                                   हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -68

                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                                          सम्राट दिलीप
इक्ष्वाकु वंश में सम्राट दिलीप एक प्रसिद्ध राजा हुए। महाभारतानुसार दिलीप भगीरथ का पिता  और सगर का प्रपौत्र था।  अन्य पौराणिक गाथाओं अनुसार दिलीप भगीरथ की कुछ पीढ़ियों बाद का राजा था जिसका नाम खट्वांग भी था। संतान की कमना हेतु चक्रवर्ती सम्राट नदिलीप ने मुनि वशसित आश्रम में धेनु नंदनी की पूजा की थी।
वशिष्ठ का आश्रम गढ़वाल में गंगा तट पर था व वहां देवदारु वृक्ष थे।  यहां गंगा तट पर देवदारु वृक्ष के नीचे मायावी सिंह मिला था।
                                       चक्रवर्ती सम्राट रघु
रघु महान प्रतापी राजा हुआ और इक्ष्वाकु वंश का नाम रघुवंश पद गया। कालिदास अनुसार रघु ने भगीरथी के झरने वाले प्रदेश गढ़वाल नरेश से युद्ध किया था। और फिर मैत्री कर ली थी।
                                सम्राट  दशरथ
रघु का पुत्र अज हुआ और दशरथ अजपुत्र था।
दशरथ ने पड़ोसी राज्यों से मित्रता भाव हेतु कौशल व कैकेय की राजकुमारियों से विवाह किया व अपने पुत्रों का भी विवाह अन्य नजदीकी रजकुमारियों से किया। दशरथ के चार पुत्र हुए - राम , लक्ष्मण , भरत व शत्रुघ्न।
                                       राम
राजा राम चन्द्र रघुवीर नाम से प्रसिद्ध हुए और उन्हें विष्णु का अवतार माना जाता है।  चौदह वर्ष के वनवास काल में राम ने बाली व रावण आदि को जीता।
रघु या दिलीप के समय से ही उत्तराखंड माय बिजनौर व सहारनपुर इक्ष्वाकु वंश के प्रभाव में था।
जहां तक रामायण काल का उत्तराखंड से संबध है ऐसा कहा जाता है कि पूर्वी हरिद्वार के पास स्वर्गाश्रम के नजदीक लक्ष्मण ने तपस्या की थी। ऐसा कहा जाता है कि लक्ष्मण ने बबूल घास  की रस्सियों से बने झूला पुल से गंगा पार किया था।
लोककथा है कि सीता को जब वनवास दिया गया तो वह सितौनस्यूं पट्टी , पौड़ी गढ़वाल में रही थी और यहीं  पृथ्वी में समायी थी।
लोककथाओं अनुसार सीता ने पेड़ों को भी श्राप दिया था अतः कहा जाता था कि सितौनस्यूं में पेड़ कम होते थे किन्तु सीता ने रहवासियों को वरदान दिया था कि इस प्रदेश में घास भी लकड़ी जैसे भोजन पकाने के लिए काफी होगा।
लोककथा अनुसार कोटसड़ा गाँव , सितौनस्यूं पौड़ी गढ़वाल में मान्यता है किसी विशेष दिन जमीन खोदा जाता है और वहां सीता की लोड़ी (पत्थर ) निकलती हैं और उत्स्व मनाया जाता है (चित्रकार ब्रिज मोहन नेगी द्वारा दी गयी सूचना ).


राम के इहलोक जाने के बाद राज्य आठ भागों में बांटा गया था और लक्ष्मण पुत्र अंगद को उत्तराखंड मिला था (केदारखंड १२१/२४-२६ , डा डबराल )

** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  26 /2/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --69   

हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -69
   
History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur;
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


--