• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Myth and Religious Importance of Jhangora, Barnyard Millet in Uttarakhand 
-
Plant Myths, Religious Importance, and Traditions in Uttarakhand (Himalaya) – 10
By: Bhishma Kukreti, M.Sc. (Botany) (Mythology Research Scholar)
Botanical name – Echinochola frumentacea
Local name – Jhangora
Hindi Name- Swaiya
Sanskrit Name-Shyamak
Economic benefits – The rice was very important food of Uttarakhand till late sixties. This millet is  food of fasting days in plains out of Uttarakhand.
                   Myths, Religious Importance and Traditions
  There is religious importance of Jhangora or barnyard millets in Uttarakhand too.
              The cooked cake of barnyard millet (with flower on top of cake) is offered to cattle on Chhoti Diwali, Diwali, Godhan and Igas (all days related to deepawali).
       In old time, people perceived the Jhangora or barnyard millet as auspicious or lucky gift to daughter in her marriage.
  The symbols and lighted earthen lamp is put over Jhangora in wood vessel in Ala and called Narsingh ka Thau (staying place for Narsingh) . None other than Jhangora/barnyard millet is kept into the wood vessel.

       
   

-
Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 2017
-
Plant Myths  , Religious Importance, Traditions , Garhwal, Uttarakhand ; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Kumaon, Uttarakhand ;Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, Himalaya; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, North India; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, South Asia



Bhishma Kukreti

Best  of  Garhwali  Humor , Wits Jokes , गढ़वाली हास्य , व्यंग्य )
-
ढुंगुळ संस्कृति याने साजो चुल्ल
-
सौज सौज मा संस्कृति विरतान्त   :::   भीष्म कुकरेती   

मीन उत्तराखंडौ  इतिहासौ बारम भौत सी किताब बाँचिन , जॉर्नल पौढ़िन त पायी बल भोज्य पदार्थुं पर साहित्य च पण  कन बणद छौ , केपर बणद छौ पर मि तैं कुछ नि मील।  इतियासकारुं बिंडी गळति नी।  जब ज्योति राय  बहुगुणा या मौलारमन भोजन बणाणो पद्धति पर कुछ नि लेखि , अंग्रेजुंन कुछ नि बताई त आजौ इतियासकार कखन ल्याखल।  श्रीनगर म प्राकृतिक अर राजनैतिक आपदा से कुछ बि रिकॉर्ड नि बचिन।
   ठीक च इतियासुं पोथ्युं म कुछ नि  मिलणु च पर हमर समाजन कुछ त लौस रखीं इ च।  ढुंगुळ बणानो संस्कृति अर बसिंगु उस्याणो संस्कृति हम तै सन 1815 से पैल लिजाणम सक्षम उदारण छन।  जी हाँ साजो ढुंगुळ बणानो संस्कृति अर बसिंगु उस्याणो संस्कृति निर्देशित करदि बल हमर भोजन पद्धति अंधा युग मा क्या छे।
      गरीबी या कमजोरी सहकारिता या साजी  संस्कृति निर्मित करदी अर गरीबी या कमजोरी ही साजी संस्कृति अक्षुण रखदी। जब मनिख कमजोर हूंद त वु दुन्या भर पर निर्भर रौण चांदो अर जनि वैमा पैसा आयी ना वु व्यक्तिगत याट का मालिक बण जांद।  मुकेश अम्बानी मुंबई सरीखा जगा म अकेला रौणौ  कुण बहुमंजिली बिल्डिंग बणांद।  मि राष्ट्र चोर मल्लया की बि बात करणु छौं। अंग्रेजुं आणौ बाद ही गढ़वाळ  मा समृद्धि ऐ अर हम साजा संस्कृति से व्यक्तिवादी संस्कृति तरफ ढळकां।
      जब 1815 से पैल एक गौं मा अधिक से अधिक 8 या 10  मवस रौंद था अर धातु खरीदण त दूर दिखण बि कठण छौ , जब ल्वार -टमटौं से काम लीण अति कट्ठण छौ तो लखड़ कटणौ दाथी - कुलाड़ी अलभ्य हूंद था , लखड़ जमा करण बि सरल बात नि छै।  तवा हरेक घौरम मिलण वास्तव मा सुपिन हूंद छौ त साजो ढुंगुळ संस्कृति ही रै होली।  सबि मौ संध्या काल से पैलि कट्ठा ह्वेका निश्चित जगा मा गुपळ या छुट लखड़ जळांद रै होला  , अर अपण -अपण क्वादु , जौ , ओगळौ उल्युं आटो लखड़ौ या पत्थरौ पयळम लेक आंद रै होला या उखमि लाबुं  मा आटु उल्दा रै होला।  फिर हरेक अपण अपण चपड़ पत्थर मा मोटि ढिंढी धरदा रै होला अर ढुंगुळ पकांदा होला। भुज्जी बि उखमि बणदि होली।  अगर आप सन साठ से पैल गाँवों तैं याद करिल्या त दिखिल्या बल गढ़वाली गाँवों मा स्याम दैं सूखी  भुज्जी को ही रिवाज थौ।  या पुरातन संस्कृति की एक लौस च।  याने 1815  से पैल    रात की भुज्जी भड़यीं भुज्जी को ही प्रचलन रै होलु।   भुज्जी भी तकरीबन जंगळ की ही भुज्जी रै होली। मैणु मसला जंगळ  से  प्राप्त हूंद थौ।  हफ्ता मा द्वी दिन तो शिकार खाये ही जांदी होली।
       ल्वार  शिल्पकार बि अवश्य ही दगड़म भोजन करदा रै होला।  या अलग यु एक प्रश्न च जांक जबाब खुज्याण पोड़ल । म्यार अंक्यांण बुल्दु बल चूँकि आठ मौ मध्य एक शिल्पकार हो त शिल्पकार तैं अलग नि समजे सक्यांद रै होलु।
       
      इकम दिमाग लगाणो जरूरत नी बल तब बि जनानी ढुंगळ पकाणम व्यस्त रौंदा होला अर मर्द गप्पबाजी म व्यस्त रौंदा होला।  एकाद डौंरु बि घुर्कांद होलु।  ह्वे सकद च तब बि अशोक महानौ  काल समळदा होला कि तब हम समृद्ध छा अर गढ़वाल से रोम माल निर्यात हूंद छौ।  मनिख भूतकाल कु रूण नि छुटदु त मि तैं पूरो भरवस च बल हमर बूड -खूड बि पुरातन समृद्धि की याद करदा रै होला अर भविष्य की छ्वीं  कबि नि करदा होला। असल मा भविष्य डरावना जि हूंद। 
 
         


12/1 / 2018, Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,
    ----- आप  छन  सम्पन गढ़वाली ----
-
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;गढ़वाली हास्य -व्यंग्य ,  जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; ढांगू से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; पौड़ी गढ़वाल से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes

Bhishma Kukreti

 Ban Haldi, Spiked Ginger in Myths and Traditions of Uttarakhand
-
Plant Myths, Religious Importance, and Traditions in Uttarakhand (Himalaya) - 11
By: Bhishma Kukreti, M.Sc. (Botany) (Mythology Research Scholar)
Botanical name –Hedychium spicatum
Local name – Bagwald, Ban haldi ,   
Hindi Name – Kapoor Kachri
Sanskrit Name – Sati
Economic benefits – Various medicinal traditional and modern uses.
                   Myths, Religious Importance and Traditions
  The common men of hills of Uttarakhand have little knowledge  about medicinal values but don't  have deep knowledge  about medical benefit of  बग्वळद,  'ban haldi 'or spiked ginger but they perceive the rhizomes very auspicious rhizomes. At the time of Haldi Hath (Bathing with the aid of turmeric paste by would be bride or groom before marriage party proceedings) ceremony, ban haldi paste is mixed with turmeric paste. The juice of rhizomes is irritating for skin. Therefore, very small quantity of ban haldi or spiked ginger is used for mixing with turmeric rhizomes for making paste for Haldi Hath ceremony.
The folk singers sing following song at the time of Haldi Hath -

हल्दी लगाण  दैं मांगळ
-
कैन हल्दी साए ह्वेलि कैन हल्दी बाए ह्वेलि s s s s
कैन हल्दी साए ह्वेलि कैन हल्दी बाए ह्वेलि s s s s

मादेव जीन सायो छौ बायो छौ s s s s
मादेव जीन सायो छौ बायो छौ s s s s

पारबती जीन न्युलो छौ ग्वाड़ो छौ s s s s
पारबती जीन न्युलो छौ ग्वाड़ो छौ s s s s

कैन हल्दी त्वे रंग चढायो s s s s
कैन हल्दी त्वे रंग चढायो s s s s

पंचनाम दिव्तौन मैं रंग चढायो s s s s
पंचनाम दिव्तौन मैं रंग चढायो s s s s
s= is Half a ( s= आधी अ है )

Acknowledgement- Thankful to Prof R.D Badola for informing botanical name
Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 2017
-
Plant Myths  , Religious Importance, Traditions , Garhwal, Uttarakhand ; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Kumaon, Uttarakhand ;Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, Himalaya; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, North India; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, South Asia



Bhishma Kukreti

Best  of  Garhwali  Humor , Wits Jokes , गढ़वाली हास्य , व्यंग्य )
-
पलायन के समर्थन में  दो शब्द
-
चबोड़ , चखन्यौ , ककड़ाट  :::   भीष्म कुकरेती   
-

   अब जन कि ये हफ्ता बि फेसबुक मा सौ मादे साठ गढ़वाली कविता पलायन पर छे ,कविता  पलायन से बांजी कूड्यूं रुण धूण पर केंद्रित छे।  कवि याने समाज का प्रतिनिधि त हमर समाज पलायन याने समाधान से दुखी च।  मेरी समज मा यि नि आंदि बल जब सामयिक संस्कृति अर्बनाइजेशन याने शहरीकरण की च त फिर पलायन तैं गाळी देकि यि कवि कौन  सा धज घौटी ल्याल।  आज तो समय की दरकरार च बल युवाओं तैं प्रोत्साहित  करे जावो कि वु न्यूआर्क मा , ऑस्ट्रेलिया मा ,जापान मा नौकरी लैक बणन अर हमर कवि बुना छन कूड़ि -पुंगड़ी संबाळो। ये कुणि बुल्दन बल पिछ्ल्वाड़ी बाड़ी खाण , पिछ्ल्वाड़ी पाणी पीण , न्यूआर्क की जगा गांव मा नौकरी खुज्याण। 
   फेसबुक की बात ले ल्यावो तो गांवासी गढ़वाली अबि बि बुलणा रौंदन -प्रवासी मुंबई मा रैकी गढ़वाल की बात करणा रौंदन या अब प्रवासी हम तैं सिखाल ? पर यी गढ़ववासी  भूल गेन कि अंग्रेजुं समय से लेकि आज तक अद्धा से सअधिक विकास मा भागीदारी प्रवास्युं की ही च।  सन साठ सहत्तर से पैल गांवुं आर्थिक स्थिति त मन्या ऑडर से ही चल्दी छे।  आज अधिसंख्य गढ़वाली पढ़्यां -लिख्यां छन तो वु प्रवास्युं कारण ही पढ़िन।  जरा अपण गाउँ सँजैत भांडु पर नाम त द्याखौ तो पैल्या कि इ भांड बि प्रवास्युंन ही निड़ै छया।  यो एक कटु सत्य च कि आज बि गांवुं मा मंदिरुं आधुनिकरण हूणु च वु प्रवास्युं बल बूता पर हूणु च अर  फिर बि गढ़वाल वासी प्रवास्युं कुण बुलणा रौंदन बल - तुम प्रवासी हम तैं सिखैल कि गांवक विकास कनै करण ?
    एक कविन अबि द्वी चार दिन पैल ल्याख बल यदि मुंबई वळ प्रवास्युं  तै गढ़वाल की इथगा इ खुद लगणी च त गढ़वाल मा किलै नी बसणा छन।  मि निखालिस प्रवासी छौं त इथगा इ बोल सकुद बल खुद पर त म्यार बस  नि चलद पर मि मुंबई का प्रवास्यूं तै थोड़ा भौत प्रभावित कर सकुद छौं कि वु अपण बच्चों तै इन शिक्षा देन कि भैर देसुं  सरकार हमर युवाओं अपण देस मा स्वागत कारन।  जी मि तैं त खुद लगणी छन किन्तु मेरी नई जनरेसन तै गढ़वाल की खुद नि लगदी जी।  अब तो कवि खुस रालो।
    गढ़वासी भौत सा बगत प्रवास्युं मजाक उड़ांदन।  एक तरफ प्रवास्युं मजाक उड़ांदन अर दुसर तरफ जनरल रावत , डोभाल , धस्माना आद्युं पर गर्व करदन अर अपण रिस्तेदारी बि बथांदन।  भाई यूं तै क्वी बताओ तो सै कि यी अधिकतर प्रवास्यूं संतान छन।  प्रवास अर प्रवास्यूं तै विलियन या खलनायक बणान सर्वथा बंद हूण चयेंद।  या मानसिकता भविष्य दृस्टा मानसिकता नी च  अपितु कूप मंडूकता की मानसिकता च। 
   प्रवास अर प्रवास्युं तै विलियन।  खलनायक बणानो अर्थ च कि यथास्थिति से मुक लुकाण।  पलायन तैं यदि हम समाधान मानिक चलला  तो हम इन युवा पैदा करला जु एक कंम्पीटिटिव युवा ह्वाल।  हम तै त पलायन का वास्ता प्रतियोगी  युवाओं की फ़ौज तयार करणै बात करण चयेंद ना कि पलायन रुकणै बात।  जब हमसे पलायन रुके इ नि सक्याण त किलै हम अपण युवा पीढ़ी तै घंघतोळ मा रखवां ? आज आवश्यकता च गढ़वाल का युवाओं तैं विदेशों मा नौकरी लैक बणानो की।  जी हाँ ! आज छ्वीं लगाओ कि किस तरह ग्रामीण गढ़वाली युवा न्यूआर्क , न्यजीलैंड या जापान में नौकरी पाए। 


13/1 / 2018, Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,

*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल हौंस , हौंसारथ , खिकताट , व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
-
    ----- आप  छन  सम्पन गढ़वाली ----
-
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;गढ़वाली हास्य -व्यंग्य ,  जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; ढांगू से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; पौड़ी गढ़वाल से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes

Bhishma Kukreti

Myths and religious Importance of Pine Chir, Cheed
-
Plant Myths, Religious Importance, and Traditions in Uttarakhand (Himalaya) -
By: Bhishma Kukreti, M.Sc. (Botany) (Mythology Research Scholar)
Botanical name – Pinus roxburghii
Local name –Kunlai, कुंळाइ, कुंळै
Hindi Name –Chir, Cheed
Economic benefits – People use pine for wood for furniture, Fuel wood, edible seeds, resin, livestock bedding by leaves, decoration by cones, lighting medium .People use pine as herbal treatment for asthma by residing in pine forest.
                   Myths, Religious Importance and Traditions
  Pine , Chir, Cheed has very important role in hills of Uttarakhand.
In old days, people used pine for air flow for guessing rain or no rain in near future by the sound of pine leaves occurred by air flow. 
                  Pine has importance in folk religion and cultural of Uttarakhand.
                  Pine and Pandaw Festival
           Chandra Prakash Kala informs that there is a festival in Garhwal called Panda in which the local people celebrate the occasion with dance and song and perform rituals for pleasing various deities and goddesses.  The festival continues for several days. On the closing ceremony day, people uproot the pine tree and they bring it to the village. Then people adorn the tree by various local fruits. At the end , people distribute those fruits as auspicious and god blessed  fruits.
                        Pine Twigs in Marriage Ceremony
   People use Pine twigs at the time of marriage ceremony. Twigs are dug along with banana tree in each Stambha (pillar) of Vedi (a square platform where marriage rituals are performed).
                      Pine Resin
   In a couple of ceremony, people use pine resin as part of ritual ingrediant.

-
Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 2017
-
Plant Myths  , Religious Importance, Traditions , Garhwal, Uttarakhand ; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Kumaon, Uttarakhand ;Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, Himalaya; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, North India; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, South Asia


Bhishma Kukreti


मुंबईम मकर संक्रांति मा खिचड़ी से बिरयानी यात्रा
-
संस्कृति परिवर्तन दर्शक   :::   भीष्म कुकरेती   

मनिख जब पलायन करद  त कुछ दिन तलक अपण पुरातन संस्कृति बचाव मा  जी जान लगै दींद।  प्रथम कुछ साल वो भूतकाल तैं वर्तमान मा जीणै कोशिस करदो।  अर यु मीन मुंबई मा गढ़वाल दर्शन मा दिख्युं च।
गढ़वाल दर्शन जोगेश्वरी , मुंबई याने गढ़वाल का एक बड़ो गाँव याने ए बिग गढ़वाली विलेज ! जी हाँ आज बी गढ़वाल दर्शन मा गढ़वाल का चरित्र ज़िंदा छन।  कुछ बूड बुड्या बच्यां छन तो गढ़वाल की संस्कृति दर्शन ह्वे इ जांदन।  कुछ नी त गाळी त बचीं इ छन।  इख तलक कि गैर गढ़वाली बच्चा बि यूं गाळयूं प्रयोग करणम गर्व महसूस करदन।
     गढ़वाल दर्शन की एक बड़ी विशेषता या छे कि जु बि जनानी इक आयी छे उ सीधा ट्रेन से इकि आयी बीच मा दिल्ली देहरादून दर्शन करिक क्वी नि ऐ छायी।  तो यूं जनान्युं तै अपण संस्कृति दगड़म लाणम क्वी शरम नि लग अर कसम से यूं जनान्युंन या यूंक पतियोंन या बच्चोंन कबि बि मकर संक्रांति तै लोहड़ी या बिखोत तैं बैशाखी नि बोल।  जन दिल्ली देहरादून का प्रवासी आपस मा 'लोहड़ी दि वधाई ' बुल्दन उन गढ़वाल दर्शन का गैर गढ़वाली बि नि बुल्दन।  इख आज बि 5 साल का गढ़वाली बच्चा हो या गैर गढ़वाली बच्चा हो उ मकर संक्रांति तैं मक्रैणी इ समजद।  हां चूंकि मक्रैणी अर्थ उत्तरायणी या पतंग बाजी बि हूंद तो वो उत्तरायणी बि बोल लींद   किन्तु मकरैणी  को अर्थ जणदु च।
  मेरी मा इख 1972 का करीब ऐ होली-  ट्रेन से सीधा ऋषिकेश से मुंबई।  इनि गढ़वाल दर्शन का अन्य गढ़वाली जनानी बि ऐ छा।  अर एक विशेषता या छे कि 80 प्रतिशत गढ़वाली ढांगू (उदयपुर। लंगूर अजमेर सब ) , बदलपुर ,का छा , कुछ मौ पैनों , बणेलस्यूं , मनियारस्यूं  असवालस्यूं, चौंदकोट, पयासु   वळ बि छा। याने दक्षिण गढ़वाळयूं  बहुमत।  ढांगू (मतबल अजमेर , लंगूर , शीला ) वळुं अधिपत्य त अबि बि बरकरार च। आज बी कुकरेती इक बहुमत का करीब ही छन।  निथर रिस्तेदार मिलैक त बहुमत ही च। तो एक हैंक से रिस्तेदारी या अन्य संबंध का मामला से बि कुछ हद तलक गढ़वाली भोजन संस्कृति इख अबि बि बचीं च।  बार त्यौवारौ दिन स्वाळ -भूड़ा बंटण अर अन्य दिन सागै कटोरी कु आदान प्रदान अबि चलणु रौंद।
   हां त विस्तृत ढांगू वळुं अधिपत्य हूण से , मकरैणी दिन बि भोजन संस्कृति कुछ हद तक अबि बि ज़िंदा च।
     सन 1971 -75 मा मक्रैणी मतलब छौ खिचड़ी संग्रांद।  म्यार पिता जी तैं सूंटै खिचड़ी पसंद छे तो हमर इक बूबा जीक ज़िंदा रौण तक मक्रैणी दिन सूंटै खिचड़ी बणदि छे।  अर जौंक इक उड़दै खिचड़ी बणदि छै तो खिचड़ी आदान प्रदान बि ह्वे जांद छौ तब हमर ब्वे या बुबा लोग भोजन आदान प्रदान तै बुरु नि मानदा छा।  चूंकि कुकरेती , जखमोला या बलोदी गंगाड़ी छन (इन मथि मुलक्या सर्यूळ बुल्दन ) तो हम भात का मामला मा ज्यादा संवेदन शील बि नि छंवां।  त हमर इक नगर गाँव,  असवाल स्यूं का चौहान जी या जखनोळी गाँव , मनियारस्यूं का नेगी जीक इखन खिचड़ी ऐ बि जांद छौ तो हम खै लींद छा।  तो वै बगत मक्रैणी दिन चार पांच किसमौ खिचड़ी खाणो सुवसर मिल जांद छौ।
   अब चूंकि मेरी माँ का उमर की जनान्युं मा मेरी माँ अर खमण की बोडी  (स्व कृष्ण दत्त बडा जी की धर्मपत्नी ),  जैं गां अजमेर की बिष्ट्यांण भाभी ही बचीं छन अर बोडी व बिष्ट्यांण भाभी  बि अब गढ़वाल दर्शन म नि रौंदन त खिचड्या संग्रांद अब पुलाव या बिरयानी संग्रांद तक सीमित ह्वे गे या बंद ही समजो।
     मेरी माँ कु जब तक राज छौ त खिचड़ी , झुळळी का अलावा स्वाळ -भूड़ा आवश्यक छा।  अब धीरे धीरे ना खिचड़ी महत्व रै गे ना स्वाळ -पक्वड़ की।  अब त्यौहारौ गंध लगाणो बान गुलगुला बण जांदन अर पुलाव या   बिरयानी।
     भौत साल तक गढ़वाल दर्शन मा तिल्लुं लडूं क्वी ख़ास महत्व नि छा किन्तु अब तिल्लुं लडू बि आण लग गेन किन्तु बरानामौ कुण। फिर बि द्वी चार घौरम स्वाळ -पक्वड़ बण इ जांदन।
   
      बच्चा लोग देखादेखी पतंग खिल्दा छा पर अब पतंगबाजी बि कम ही ह्वे गे।   नौनी अधिक ह्वे गेन त पतंगबाजी बि समाप्ति ही समजो।
 


14/1 / 2018, Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,
-
    ----- आप  छन  सम्पन गढ़वाली ----
-
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;गढ़वाली हास्य -व्यंग्य ,  जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; ढांगू से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; पौड़ी गढ़वाल से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes

Bhishma Kukreti






                    उत्तराखंड  परिपेक्ष में  लुण्या /जंगली कुल्फा   की सब्जी ,औषधीय व अन्य   उपयोग और   इतिहास

                                                 
          History /Origin /introduction, Food uses , Economic Uses of  Himalayan Purslane (Portulaca oleracea)  in Uttarakhand context

                           उत्तराखंड  परिपेक्ष  में  जंगल से उपलब्ध सब्जियों  का  इतिहास -29

                    History of Wild Plant Vegetables ,  Agriculture and Food in Uttarakhand -29                       
         
                          उत्तराखंड में कृषि व खान -पान -भोजन का इतिहास --  69

  History of Agriculture , Culinary , Gastronomy, Food, Recipes  in Uttarakhand -69


                                                                आलेख :  भीष्म कुकरेती

उत्तराखंडी नाम - लुण्या
हिंदी नाम - कुल्फा , कुल्फो
संस्कृत -लोणिका , लोणी

भारत में तकरीबन हर जगह मिलने वाले इस पौधे के कई क्षेत्रीय नाम हैं।
कुल्फा /लुण्या  भूमध्य सागरीय क्षेत्र , यूरोप , लैटिन अमेरिका सभी जगह मिलता है और इसका उपयोग भिन्न भिन्न रुप हेतु होता है। भूमध्य सागरीय क्षेत्र में  प्रागैतिहासिक काल के इस पौधे के अवशेष (700 BC ) मिले हैं। उत्तराखंड में शायद यह पौधा 2500  ाल से उपयोग में लाया जा रहा होगा। 
उत्तराखंड में अकाल के वक्त लुण्या का बहुत उपयोग किया जाता रहा है।  अब इसका उपयोग कम ही हो गया है।
लाल तने वाले पौधे की पत्तियां छोटी  ,कुछ मोटी , रसीली  होती हैं , कुल्फा का तना एक मित्र तक जा सकता है। फूल पीले होते हैं।  पानी नहर के किनारे अधिक होता है। इसकी रसायनिक रचना सुबह और शाम तोड़ने में भी भिन्न हो जाता है।
आयुर्वेद में लुण्या को पेशाब खुलने या पेशाब गति  बढ़ाने , तापमान कम करने , यकृत संबंधी बीमारी ठीक करने आदि में होता था। जले  पर भी लगाया जाता था।
-
          कुल्फा /लुण्या की सब्जी
-
   लुण्या  की सब्जी आम हरी  सब्जी जैसी बनाई  जाती है।
डंठल सहित धोया जाता है।
   डंठल , पत्तियों , फूलों व कलियों सहित काटा जाता है।
फिर छौंका लगाकर इसे कुछ देर तक तेल में भूना जाता है और मसले व कुछ पानी मिलाकर पकाया जाता है।  नमक कम  डाला जाता है क्योंकि पौधे में नमक होता है। बजी लसलसी होती है। लुण्या को कम आंच में पकाया जाता है।

आभार - प्रोफेसर आर.डी. गौड़ 

Copyright@Bhishma Kukreti Mumbai 2018

Notes on History of Culinary, Gastronomy in Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Pithoragarh Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Doti Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Dwarhat, Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Pithoragarh Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Champawat Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Nainital Uttarakhand;History of Culinary,Gastronomy in Almora, Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Bageshwar Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Udham Singh Nagar Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Chamoli Garhwal Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Rudraprayag, Garhwal Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Pauri Garhwal, Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Dehradun Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Tehri Garhwal  Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Uttarakhand Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Haridwar Uttarakhand;

( उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; पिथोरागढ़ , कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;चम्पावत कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; बागेश्वर कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; नैनीताल कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;उधम सिंह नगर कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;अल्मोड़ा कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; हरिद्वार , उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;पौड़ी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;चमोली गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; देहरादून गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; टिहरी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; हिमालय  में कृषि व भोजन का इतिहास ;     उत्तर भारत में कृषि व भोजन का इतिहास ; उत्तराखंड , दक्षिण एसिया में कृषि व भोजन का इतिहास लेखमाला श्रृंखला )

Bhishma Kukreti

Myths and Religious Importance of Panyyan, Himalayan Cherry  in Uttarakhand (Nirankar Puja)
-
Plant Myths, Religious Importance, and Traditions in Uttarakhand (Himalaya) - 13
By: Bhishma Kukreti, M.Sc. (Botany) (Mythology Research Scholar)
Botanical name – Prunus ceraoides
Local name –Panyyan
Hindi Name –Padma
Sanskrit Name –Padmaka, Charu, kaidara
Economic benefits – Important for rich nectar for bee keeping; drum stick, stick, resin, fodder, fuel; bark paste for relieving contusion, medicines for uterus disease   
                   Myths, Religious Importance and Traditions
      Painyyan or Himalayan wild cherry is very sacred tree of Uttarakhand.  The tree stick are used for drum playing (drum and Thali).
The stick is also kept at Nirankar Thau (Place of Nirankar deity).
   When there is Nirnkar or bad devta Puja  (Ghadela), the person whom Nirankar enters (Nirankar Pashwa) is taken on Pinus or Dwala in a processon  to a sacred Panyyan tree. There is drum and Thali play in the procession. The procession ends at Panyyan tree. Then it is said that Garud and snake come there near the tree. After seeing Garud and snake, the Ghadela and other ritual performances are completed. The Painyyan/payyan or Himalayan wild Cherry tree also worshipped.
Painyyan leaves are inserted into garland as for good luck or auspicious in nature.
Madan Swarup Singh Rawat reports that there are many folklore and songs describing Panyyan in Garhwal (Himalaya a Regional Prospective pages -45)
People very rarely cut the tree for wood purpose.
-
Copyright@ Bhishma Kukreti, Mumbai 2017
-
Plant Myths  , Nirankar Puja, Religious Importance, Traditions , Nirankar Puja ,Garhwal, Uttarakhand ; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Kumaon, Nirnkar Puja,Uttarakhand ;Plant Myths , Religious Importance, Nirankar puja Traditions , Uttarakhand; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, Himalaya; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, North India; Plant Myths , Religious Importance, Traditions , Uttarakhand, South Asia



Bhishma Kukreti


Pratibimb Barthwal: A Garhwali poet and Blogger
(गढ़वाल, उत्तराखंड,हिमालय से गढ़वाली कविता  क्रमगत इतिहास  भाग -228 )
-
(Critical and Chronological History of Garhwali Poetry, part -228)
  By: Bhishma Kukreti   (Literature Historian)   
      Pratibimb Barthwal is multitalented literature creator. Pratibimb Barthwal was born in 1964, Sirain village of Langur Patti, Pauri Garhwal, Uttarakhand.
     A graduate in medical science is working in UAE. Pratibimb create poems in Hindi and in Garhwali too.
    Pratibimb Barthwal published a few Garhwali poems in periodicals and in Internet medium. Pratibimb is blogger and he translates various subjects from Hindi to Garhwali to Kumaoni and vice versa. Pratibimb believes in integrated Uttarakhand in terms of language and culture.
   Pratibimb Barthwal posted Garhwali poems of various subject and his style is creating small poem as well larger poems. He creates in conventional style and free verses. Humor and satire are part and partial of poetry by Barthwal
     His subjects of Garhwali poems vary from contemporary matters, changes in social values,  culture and to spirituality.
     Pratibimb Barthwal uses conventional and nonconventional phrases for creating perfect image. His uses of Anupras Alankar (alliteration) are excellent. Mostly, his small poems are satirical, sharp and compel readers for thinking.
   
प्रतिबिम्ब बड़थ्वाल की कविताएं

कथका ब्वाला पर क्वी नी सुण्दू,
अंगरेज बणीक अपणी सान समझदिन
अरे जख तख जन भी ब्वाला दगड्यो,
पर इख सब अपणी भासा समझदिन
पूछा के ते, मी बी छौं उत्तराखंडी
बड़ू ज़ोर लगे की इन सब बुलदिन
बीन्ग नी सकदिन गढ्वली कुमौनी
बुलण मा कथका त सरम समझदिन
चला दगड्यो ये पन्ना मा अब सीखी जौला
पोस्ट नोट्स चित्र मा हम कुछ आप ते बतौला
जू लिख्यूं च वे पेढ़ी अब तुम कुछ सीखी ल्यावा
अफू बी सीखा दगड्यो ते सिखे अपर प्रेम जतावा
गढ्वली कुमौनी ये पन्ना मा सिखला सिखौला
उत्तराखंडी बणी की हम सच्चू उत्तराखंड बणौला

-खुदेड मन म्यार-
-
-
खुदेड मन म्यार
करदू रैंद भितर भैर
आंदि च कभी मितै खैर
नी दिखदू तब शाम सुबेर

- कैते बतो –
-
बैठ्यू रै ग्यू
सुचणू रै ग्य़ू
सुचदा सुचदा
रुमक पोडी ग्ये
क्वी दिखे नी
कैते बतो क्या सोची?

-क्या छंवी लगाण-
-
यू भी कर दूय़ं
वू भी कर दूयं
क्या बुतण
अर क्या चुसण
अब तुमम
क्या छंवी लगाण

- रगर्याट –
-
आज किलै ह्वाल
हुंयु यू तौं फिर
रगराय़ट
बुढे गीन पर
नी छुट यूंक
सदिन्यु क रगरयाट

- छुंयाळ  -
-
छुंयाळ  छौ !!!
इन बुल्दिन लोग
कभी छ्वी इनै की
कभी छ्वी उनै की
पर बुल्दु छौ जु
लोग बुल्वदिन ..

- बिसर ग्यो –
-
ध्यै लगेकि ब्वालि वीन
चिन्नी लयेन आंद दफे
पहुंची जब बज़ार
मिल गीन यार द्वी चार
लगिन गप्प अर
घूंट गीन भितर द्वी चार
लमडदू लमडदू
पौंछि मी गौ मा
कैकि चिन्नी
मित बिसर ग्यों अपर घार


   
  Poetry critic Dr. Manju Dhoundiyal appreciated the poetic style of Pratibimb Barthwal.

Copyright@ Bhishma Kukreti, 2017
-
चमोली गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; टिहरी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; देहरादून गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ; हरिद्वार गढ़वाल , उत्तराखंड , उत्तरी भारत कविता , लोकगीत  इतिहास ;
-
History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Tehri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Dehradun Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Chamoli Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History and review of Garhwali Poems, Folk Song from Pauri Garhwal, Uttarakhand, South Asia; History  Garhwali poems from Haridwar ;


Bhishma Kukreti

Best  of  Garhwali  Humor , Wits Jokes , गढ़वाली हास्य , व्यंग्य )
-
रिंगाळ पाणीम डुंकुर बडा की धर्मशाला अर  ढंग्वाळुं पर प्रश्न चिन्ह
-
ख्वाब इ ख़्वाब मा    :::   भीष्म कुकरेती   

रिंगाळ पाणी कु नाम इलै पोड़ कि दक्षिण दिशा हूण पर बि इकम खूब रिंगाळ हूंद था।  अब त सरकारी नामपट्टिका मा यीं जगाक  नाम रिंगाल पानी ह्वे गे।  पता नी उत्तर प्रदेश मानसिका का पळयां पुस्यां , हिंदी का पिछलग्गू अधिकारी कनै पाणी रिंगाल धौं।  खैर मि त चाचा नेहरू  जमानो ढंग्वाळ छौं त मे से पाणी नि रिंगाये जांद अर मि क्या ठंठोली का चक्रधर भाई बि यीं जगा तैं रिंगाळ पाणी ही बुल्दन।
     रिंगाळ पाणी याने नौ गढ़ का बिलकुल तौळ याने डेढ़ द्वी  हजार साल पैल बि इखम पाणी छौ तबि त गढ़ी बणाये गे होली।  रिंगाळ पाणी कोटद्वारा -ऋषिकेश मोटर सड़क पर बिलकुल बीच मा च।  सिलोगी से ढाई तीन किलोमीटर पश्चिम मा।  दक्षिण दिशा अर तौळ क्या अगल बगल मा बंजण याने रौंतेली जगा मा पाणी।  रिंगाळ पाणी की महत्ता आजि ना सन 1860 का करीब बि इनि छे।  रिंगाळ पाणी तै टैम क दुगड्डा से पौखाळ डिस्ट्रिक्ट बोर्डक सड़क का किनारा छौ। अर आज मोटर सड़क का किनारा।  ग्वील मल्ला ढांगू की सरहद मा अर बड़ेथ की सरहद पर चिपटीं जगा।  बिचर जसपुर वाळ त स्याणी करदन बल कबि या जगा त हमर छे पर ग्वीलक पधान जीन हममन चालाकी से छीन दे।  खैर द्वी भायुं झगड़ा त महाभारत काल से चलणी च तो इख पर चर्चा बेकार च।  जसपुर कु छौं त गुबार भैर आई जांदन।
या डिस्ट्रिक्ट बोर्ड की सड़क मल्ला ढांगू , बिछला ढांगू अर लंगूर तैं डबरालस्यूं , अजमेर व उदयपुर से जुड़दी।  डिप्टी अब लोग घ्वाड़ों मा यीं सड़क से इ  म्वाइना  करणो आंद छा।
     जी त रिंगाळ पाणी  डिस्ट्रिक्ट बोर्ड सड़क पर च अर कबि सन साठ पैंसठ   तक डिस्ट्रिक्ट बोर्ड सड़क पर रिंगाळ पाणी से  थोड़ा तौळ एक धर्मशाला छै।  यीं धर्मशाला तैं हम छुट बच्चा डुंकुर बडा की धर्मशाला बुल्दा था तो हमर बुजुर्ग डुंकुरु ददा की धर्मशाला बुल्दा छा। मीन या धर्मशाला साबुत दिखीं च शायद तीन कमरा छा अर आगवाड़ी चौक छा। डुंकुर  सिंह नेगी बडा जी जसपुर का छा ।   बटोही , गौड़ी -भैंस्यूं -बखरों गलादारों व सरकारी कारिंदों पनहागार छे या धर्मशाला।
जसपुर का डुंकुर बडा का दादा जीन या धर्मशाला बणवै छे।  क्या जज्बा रै ह्वाल तब वे बूड ददा जी पर।  कनै बणवै होली या धर्मशाला तब जब तकनीक अर कंळदार की ही ना मनिखों  बि तंगी ही रै होली।  एक सामाजिक हित  को हितैषी का जजबा को परिणाम छौ रिंगाळ पाणी की या धर्मशाला।  चूंकि चैलुसैण से  जाखणी धार तक पाणी की भारी कमी छे तो रिंगाळ पाणीम धर्मशाला बिलकुल सही जगा पर छे।  बटोही धर्मशाला म भोजन बि बणांद छा।
      फिर जब या धर्मशाला टुटण लग त कुछ लोग पठळ , दारु सब लीगेन।  डुंकुर बडा क नौनान पता लगाई तो पायी वै टैमक पधान जीन रजिस्ट्री ही नि कौर छे। खैर अब भौतुं तै पता इ नी कबि इखम धर्मशाला छै।
       अब मि दुसर प्रश्न  उठाणु छौं।  मल्ला ढांगू अर  बिछला ढांगू वळुं तैं रिंगाळ पाणीम एक वेडिंग प्वाइंट ब्वालो या टूरिस्ट हाउस चयाणु च।  टूरिस्ट हाउस एक अहम आवश्यकता ह्वे गे।  वेडिंग प्वाइंट या टूरिस्ट हाउस का वास्ता जगा तो सिलोगी ही सही च किन्तु पाणी नि हूण से सबसे उपयुक्त जगा रिंगाळ पाणी ही च।  सब बात करदन बल इखम या तखम कुछ चयांद किन्तु बात हवा मा ही फुर्र ह्वे जांदन।
     यदि 1860 या 1880 मा डुंकुर बडा जी का ददा जी लोगुं सहकार से धर्मशाला बणै सकदा छा तो क्या मल्ला ढांगू का प्रवासी रिंगाळ पाणीम कोऑपरेटिव टूरिस्ट हाउस नि बणै सकदन ? क्या मल्ला ढांगू का प्रवासी यीं बड़ी आवश्यकता तै पूर नि कौर सकदन ? कौर त सकद छन पर हम अब सब कुछ सरकार से चांदवां तो इन मा डुंकुर बडा का दादा जी पैदा नि ह्वे सकदन।  क्वी हमर बांठक झाड़ा बि हौगी आल की मानसिकता से तो सहकारी टूरिस्ट हाउस नि बणद।  मल्ला ढांगू अर बिछला ढांगू वळुं तैं आज ना भोळ सामूहिक , सहकारी वेडिंग प्वाइंट रिंगाळ पाणीम बणाणि पोड़ल त आजि किलै ना मेल मिळवाक से ये पुण्य अर आवश्यक काम तै करे जावो ?
  अब इन नि बुलेन  बल मुंबई मा रैक मि कुछ बि सलाह दे सकदु।  यदि मेरी सलाह मा रति भर भी कमी हो तो  द्वी  जुत मारी  ल्यावो।  मि एक प्रवासी छौं गलती से द्वी चार सालम इ सै मि जसपुर जै इ लींदो , हम मादे एक भाई हर साल  गाँव जांदो तो मि तै पता चल ही जांद कि हम तै क्या क्या आवश्यकता पड़नी  छन। 

15 /1 / 2018, Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India ,


-
    ----- आप  छन  सम्पन गढ़वाली ----
-
Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language , Jokes  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Uttarakhand Wit in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature , Jokes  ; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature  , Jokes    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  , Jokes  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature , Jokes  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal , Jokes  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhand Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal   ;  Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal   ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar    ;गढ़वाली हास्य -व्यंग्य ,  जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; जसपुर से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; ढांगू से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ; पौड़ी गढ़वाल से गढ़वाली हास्य व्यंग्य ;
Garhwali Vyangya, Jokes  ; Garhwali Hasya , Jokes ;  Garhwali skits , Jokes  ; Garhwali short Skits, Jokes , Garhwali Comedy Skits , Jokes , Humorous Skits in Garhwali , Jokes, Wit Garhwali Skits , Jokes