• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

                                 हत्त्याएँ कौरिक उच्च पदासीन हूणो कौंळ , कला अर दार्शनिक सूत्र

                                       भुक्तभोगी ::: भीष्म कुकरेती

ब्याळि मि एक सिगरेट कम्पनी सेल्समेन ट्रेनिंग क्लास दिखणौ जयुं थौ।  तथा मीन स्यु द्याख -
ट्रेनर - आज मि तैं ख़ुशी च कि मि एक अंतरास्ट्रीय वैधानिक हत्त्यारी  कम्पनी का हत्त्यारा प्रतिनिध्युं तैं हत्त्या करिक पदोन्नति करण , हत्त्या से अंदादुंद पैसा कमाण अर हत्त्या करणो परांत पाप मुक्त रौणो गुर , सूत्र , फॉर्मूला सिखौल।   मि आप सब हत्त्यारा सेल्समैनुं  हार्दिक स्वागत करदु।
सब सेल्समैन - जुगराज रयाँ , धन्यवाद,थैंक यू वेरी मच । 
ट्रेनर - सिगरेट बिचणो सबसे प्रथम सूत्र  या च कि तुम तैं मन मा , दिमाग मा अर अहम चित्त मा यि नि लाण कि  तुम मानव नाशी छंवां , तुम जघन्य हत्त्यारा छंवां  अर  तुम  महा पापी छंवां !
सबि -याने कि हम तैं अपण आत्मा की कत्तै नि सुणन अर कसम खैक सिगरेट बेचिक मानव सभ्यता कु जड़नास करण।
ट्रेनर - एक्सलेंट ! तुम वास्तव मा  जघन्य से जघन्य हत्त्या करिक बि पैसा कमाण वळ छंवां।
सबि -पैसा कमाण हि हमर असली धर्म च।
ट्रेनर -जरा इन बतावो कि भारतम बीड़ी -सिगरेट अर तम्बाकू हत्त्यारा उद्यम कथगा बड़ो उद्यम च ?
सबि -भारतम तम्बाकू उद्यम बहुत बड़ो उद्यम च। सरा संसार मा सिगरेट ही 5 . 8 ट्रिलियन सालना बिकदन। हर साल चार पांच प्रतिशत विक्री बढ़णी  च।
ट्रेनर -मतबल तुम सेल्समैनुं  वास्ता ये  वैध्य हत्यारा उद्यम मा पैसा कमाणो, पदोन्नति करणो अर करोड़ों मनिखों हत्त्या करणो सुलभ अवसर छन।
सबि -जी हाँ ! जथगा ज्यादा मानव हत्त्या तथगा ही अधिक हमारो सेलरी पैकेज, उथगा ही अधिक हाइ स्टैंडर्ड अर तनि  समाज मा हमर जोरों का दबदबा !
ट्रेनर -वेरी गुड। मि मानी ग्यों कि तुम अवश्य ही बड़ा हत्त्यारा बण सकदवां ! अब इन बताओ कि ये  वैध्य हत्त्यारा उद्यम मा तुम्हारी आकांक्षा क्या च ?
सबि -हम कै बीड़ी , सिगरेट , गुटका कम्पनी या तम्बाकू निर्यात कम्पनी का चीफ एक्जीक्यूटिव ऑफिसर (सीईओ , CEO ) बणन चांदा !
ट्रेनर -तो हरेक तम्बाकू संबंधित व्यापार का सीईओ कु एकमात्र लक्ष्य क्या च ?
सबि -हरेक तम्बाकू संबंधित कंपनी सीईओ का प्रथम एकमेव लक्ष्य हूंद वैधानिक ढंग से अधिक से अधिक मनिखों हत्त्या !
ट्रेनर -तो तुमारो प्रथम ध्येय हूण चयेंद कि बीड़ी -सिगरेट पिलैक अर तंबाकु खलैक ज्यादा से ज्यादा मनिखों वैधानिक ढंग से हत्त्या कराये जाव अर ?
सबि -अधिक से अधिक दमा का रोगी पैदा करे जावन अर वो बि संविधान का नियमों अनुसार !
ट्रेनर - एक्सलेंट ! अब बताओ तम्बाकू कम्पनी का सीईओ कु दुसर मुख्य काम क्या हूँद ?
सबि -हरेक तम्बाकू बिचण वाळ कम्पनी कु सीईओ कु दुसर मुख्य  काम हूंद कैच द्यम यंग याने बच्चों मा बचपन से ही बीड़ी -सिगरेट -तंबाकु पीणै आदत डळवाण।
ट्रेनर -एक्सलेंट ! कनकै एक पापी , जघन्य हत्त्यारा याने सीईओ बच्चों मा बचपन से ही बीड़ी -सिगरेट -तंबाकु पीणै आदत डळवांदु ?
सबि -भौत सरल च।  परमोसन , प्रचार,  प्रसार पर अंदादुंद रुपया खर्च करिक बच्चों तैं तंबाकू  बणाये जांद।
ट्रेनर -यांक वास्ता क्या करण पड़द ?
सबि -दुनिया या भारत की प्रभावकारी विज्ञापन एजेंसी अर जनसम्पर्क एजेंसी तैं अप्वाइंट करण अर नया नया विशेष तरीकों से बच्चों मा तंबाकु पीणो -खाणो आदत डळवाण।   
ट्रेनर -जी हाँ ! हरेक तंबाकु विक्री विभाग कु प्रथम ध्येय हूंद बच्चों तैं , युवावो तैं संविधानिक नियमों तहत बिगाड़ो अर रुपयों बिठकी अपण घौर लावो।
सबि -जी हाँ ! हम बिधर्म्युं , बेईमान मानव हत्यारों एकी धर्म च पैसा कमाओ , सिरफ़ अर सिरफ़ पैसा कमाओ फिर चाहे मानवता जाए भाड़ में !
ट्रेनर -जी हाँ यदि तुम जवान सेल्समैन बुलण लग जावो कि फिर चाहे मानवता जाए भाड़ में !तो अवश्य ही तंबाकु उद्यम दिन दोगुनी और रात चौगुनी विकास करेगा ही! जै  तम्बाकू !
सबि -जै बीड़ी !  जै सिगरेट ! जै गुटका !

Copyright@  Bhishma Kukreti 14 /11 /2014     
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

                                                                                           CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti

 History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Garhwal in Pal /Shah Period

         History Aspects of Lifestyle in Garhwal in pal /Shah Era -9

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -46 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -235     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -483 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

   As happened all over India, the Upper caste Hindus deprived Shilpkars or Dooms from many human rights. There were many inhuman restrictions for Shilpkars in Garhwal too.
The Shilpkars could not build their houses or huts adjacent to Bith (upper caste). The place where Upper Castes Inhabitant was called 'Bithana' and the residence of Shilpkar was called 'Dumana'. 'Dumana' had to be far away and lower place than 'Bithana'.
When there was Athwad (sacrificing buffalo) or when cow-bulls used to die, Shilpkars used to take those animals as food. Shilpkar had separate water source. Upper Caste people never took water through 'Dumana' (where Shilpkar resided). Therefore, Dumana could not be in between water source of Bith and 'Dumana'.
         There was no marriage between Bith and 'Doom (Shilpkar). Doom or Shilpkar were not allowed using Dola-Palki, Horses, silver and gold jewelry in their marriage ceremony. Upper caste used Shilpkar for disposing dead animals. Shilpkar used carry Dola Palki of upper caste in marriages and other ceremonies.   


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 15/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -484 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal

XX
History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Haridwar, Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Pauri Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Rudraprayag Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Tehri Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Uttarkashi Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Dehradun Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Restrictions/ Deprivations for Shilpkar in the Society in Bijor around Pal /Shah Period;
                                    Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

                                         Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators

                                           टूर ऑपरेटरों द्वारा ग्राहकों /पर्यटकों के गुणों अनुसार बाजार विभाजित करने की युति



                                           (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--105 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 105   



                                                              लेखक :::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

                               

ग्राहक या पर्यटकों के अनुसार भी बाजार विभाजित किया जा सकता।  है निम्न प्रकार पर्यटकों के गुणों अनुसार बाजार विभाजित किया जाता -है

१- पर्यटक कितनी  बार किसी विशेष पर्यटन स्थल /प्रोडक्ट का प्रयोग करता है

२- पर्यटक का व्यय करने की क्षमता व बजट

३-किसी ब्रैंड के प्रति लगाव

४- लागत /खर्चा

५-सुविधा

६- उपलब्धता

७-सूचना साधन

८-बुकिंग विधिया

९-उपभोग प्रक्रियाएं

Copyright @ Bhishma Kukreti  15 /11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल


Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Using Buyer or User Characteristics for Market Segmentation by Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


                    Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti


                                       Human Life Style in Stone Age of Haridwar

                                                      हरिद्वार में पाषाण युगीन जीवन

                                        हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 3

                                                 History of Haridwar Part -3
                             
                                                  इतिहास विद्यार्थी : भीष्म कुकरेती


   हरिद्वार समेत उत्तराखंड का आदि मानव आखेट व उँछ वृति से अपना जीवन निर्वाह करता था।  हरिद्वार के आदि मानव के भोजन में पशु -पक्षियों का मांश व मछलियाँ एवं शहद का स्थान सर्वोपरि था।  वनैलै  फल फूल व कंदमूल भी आदि मानव के भोज्य पदार्थ थे।
      नर्मदा घाटी का आदि पाषाण युगीन मानव घोड़े , भैंसों , हाथी व हिपोटैमस का मांश भक्षण करता था.
उस काल में हरिद्वार , हिमालय की कम ऊँची घाटियों व पंजाब से नेपाल की घाटियों में उपरोक्त पशुओं के अवशेष  नही मिले हैं।
किन्तु शिवालिक श्रेणी के भाभर क्षेत्र , गढ़वाल, हरिद्वार , सहारनपुर , बिजनौर में मिटटी की ऊपरी दो परतों (कॉन्ग्लोमरेट , बालुज शिलाओं ) में भारी मात्रा में छोटे बड़े पशुओं के फोजिल्स मिले हैं।  इन पशुओं और नर्मदा घाटी के पाषाण कालीन पशुओं में समानता थी. अतः यह निश्चित है कि हरिद्वार में पाषाण कालीन मानव इन्ही पशुओं का आहार करता था।
   हरिद्वार से दो सौ मील नीति द्वार  में (15000 फुट ऊंचाई ) उपरोक्त  पशुओं के अवशेष भी मिले हैं।  इसका अर्थ है कि लाखों साल पहले नीतिद्वार व हरिद्वार क्षेत्र की ऊंचाई में अधिक अंतर नही था।
  पाषाण युगीन आदि मानव हरिद्वार , बिजनौर , भाभर , सहारनपुर आदि जगहों में छोटी छोटी टोलियों में घुमन्तु जीवन व्यतीत करता था व शिकार हेतु इधर से उधर भटकता रहता था।  जलाशयों के निकटवर्ती स्थानो में खुली जगहों व सुरक्षित जगहों में रहता था वह टीलों या वृक्षों में रात व्यतीत करता था. शीतकालीन व वारिश में आदि कालीन, अस्थायी  झोपड़ियों में रहता था। 
हरिद्वार , बिजनौर , उत्तराखंड का आदि मानव भी अपने मृतकों को वन या नदियों में फेंक देता था।  जिनकी वृक्षों से गिरकर , जंगली जानवरों से अकाल मृत्यु होती थी उन्हें वह मानव वैसे  ही छोड़ देता था।
अब तक हरिद्वार के आदि पाषाण युगीन मानव के अस्थि  मिलने से उस कालीन उपकरणों के आधार पर ही आदि मानव के जीवन शैली निर्धारित की जाती है। 




Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 15/11/2014
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 4     


(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)

                   संदर्भ

१- डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड का राजनीतिक और सांस्कृतिक इतिहास भाग - 2

२- पिगॉट - प्री हिस्टोरिक इंडिया पृष्ठ - २२
३- नेविल , 1909 सहारनपुर गजेटियर

Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Kankhal, Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Har ki paidi Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Jwalapur Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Telpura Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Sakrauda Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Bhagwanpur Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Roorkee, Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Jhabarera Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Manglaur Haridwar; History of Laksar, Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Sultanpur, Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Pathri Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Landhaur Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Bahdarabad, Haridwar; Human Life Style in Stone Age of Haridwar in context History of Narsan Haridwar;

                                         
                                  Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

Garhwali Humor  , Satire


                                          सत्ता , पत्ता अर चिलम का स्थाई नियम हूँदन
                                   
                                                           भीष्म कुकरेती

      बेडू पकणो  , तिमल पकणो अर हथनी क बियाणो अपण अपण नियम हून्दन।
      चाय पत्ती सिजाणो , तमाकु सिजाणो (फर्मेन्टेशन ) अर क्याड़ सिजाणो अपण नियम धियम हूंदन।
        इनि सत्ता , पत्ता (ताश -चौपड़ ) अर धुंवा पीणो (चिलम ) अपण स्थाई रुल -रेगुलेसन हूंदन।
हमम पिछ्ला दस हजार सालुं युद्ध -जुद्ध कु इतिहास च अर सब बथांदन बल साम्राज्य्वादी  हो , साम्यवादी तंत्र हो या प्रजातंत्र हो !  सत्ता खेल दस हजार साल पैल बि उन्नी छया , लाल चचकार रूस मा बि उन्नि छया अर अच्छे दिनुंक धड़वै  नरेंद्र मोदीक समौ पर बि उन्नी च।
सबसे पैल सत्ता का सूत्र च सत्ता पाणो बान सब कुछ जायज च।  अब चाहे युधिष्ठर कु झूठ हो , अशोक -औरंगजेब कु भयात कतल्यौ हो या शिवसेना -भाजपा कु गाळिदिवा   कलह हो ।  यूँ सब्युं मा एक समानता च कि सत्ता का खातिर सब कुछ जायज  च । 
   फिर च सत्ता एक दैं ऎ जाव तो वीं सत्ता पर चिपकिक बैठ जावो फिर यांक बान कथगा बि कत्लेआम आम करण पोड़ करदा रावो।  दुर्योधनन बि इनि कार , यूपीएन बि इनि कार अर भाजपान बि इनि करण किलैकि सत्ता कु नियम च एक दैं सत्ता आयि ना फिर सत्ता गंवाण लाट -कालुं काम च तबि त ख़ास आदिम केजरीवाल अजकाल बेज्जती बचाणो बान फिरड़ी -फिरड़ी करणु च। खाणक भरीं थाळि पर ठोकर मारण ,   अयीं लक्ष्मी तरफ पीठ करण अर सत्ता तैं ठुकराण सर्वथा महापाप च  अर बेज्जती कु  काम च। द्याख नी तुमन बिचारो नीतीश कुमार कु मुख ! जब वैन थुक्युं चाट याने लालू यादव का दगड़ जुगलबंदी कार।  सत्ता बचाणम  सब कुछ जायज च।  अब इंदिरा गांधी कु इमरजेंसी हो , यूपीए कु घोटाला ह्वावन फिर तटाकथित पाक साफ़ भाजपा महाराष्ट्र मा सरकार बणाणो बान , शिवसेना तैं सत्ताबिहीन करणो बान , अपण छुट छुट भागीदार पार्टयूँ तैं डंडा दिखाणो बान पवित्र भाजपा आज शरद पवार की नेसनल करप्ट पार्टी (NCP ) का कंधा मा चढ़ीं च।  सत्ता से दूर रौण आदि काल से ही पाप माने जांद।  सत्ता से दूर रौण पाप च अर यु चखुलों मा बि दिखे जांद।  कबूतर शांत स्वभाव कु पंछी माने जांद किन्तु जरा कबूतरों बीच ठौ -घोल का वास्ता लड़ै दिख्ल्या तो तुम बि बोलिल्या कि कॉंग्रेस सरकार बचाणो बान हरीश रावतन सबि विधायकों तैं पार्लियामेंट्री सेक्रेटरी बणाइ तो होशियारी ही कार , शिवसेना महाराष्ट्र मा विरोधी पार्टी च किन्तु दिल्ली मा घोर ठाकरे भक्त गीते जी केंद्रीय मंत्री छन। दस हजार सालक युद्ध इतिहास गवाह च कि जैन बि सत्ता से मुख म्वाड़ ना उ बिचारु केजरीवाल ह्वे जांद। केजरीवाल जन सत्ताहीन का साथ आदर्शवादी लोग बि दगुड़ छोड़ दीन्दन।  भीष्म , द्रोणाचार्य , कृपाचार्य अर विदुर पांडव प्रेमी छया किन्तु सत्तासुख का खातिर यी मृत्यु पर्यन्त दुर्योधन का साथ ही रैन अर युद्ध मा यूंन सत्ताहीन पांडवों का साथ नि दे ।
               युद्ध का दुसर अमर नियम च सत्ता हथियाणो बान आक्रमणकारी तैं सत्ताधारिक सबसे कमजोर बिंदु पर जोर की खचांग मरण चयेंद ।  राम रावण से युद्ध तबि जीत जब रामन रावणक कमजोर नाभि छ्याद।  भीमन दुर्योधन तबि मार जब वैन दुर्योधन का सबसे कमजोर अंग जांघ पर गदा प्रहार कार। सन 2014 का लोकसभा चुनाव मा भाजपान भरस्टाचार आदि का अस्त्र -शस्त्र से कॉंग्रेस की कमजोर कड़ी राहुल गांधी पर जोर का प्रहार कार।   अब आक्रमण की बारी राहुल गांधी की च किन्तु बिचारो तैं पता ही नी च कि नरेंद्र मोदीक कमजोरी क्या च ? राहुल गांधी अर मोदी विरोध्युं की सबसे बड़ी कमजोरी या राइ कि यूँ सब्युंन नरेंद्र मोदिका सबसे शक्तिशाली गुणों पर हथ्वड़ चलाइ , घौण चलाइ , वार कार अर हमेशा नरेंद्र मोदी से शिकस्त खाइ।  गुजरात का दंगा नरेंद्र मोदी की शक्ति च अर वीं शक्ति पर मौत का सौदागर जन बमगोळा चुलैला तो तुमर हि नुकसान होलु।   बहुत सा कॉंग्रेसी आज नरेंद्र मोदी पर भगार लगांदन कि नरेंद्र मोदी अपण मंत्र्युं कमान अफुम रखद अर मंत्री बिचारा नरेंद्र मोदी  का समिण पाणि भरदन।  किन्तु आम जनता तो यो ही चांदी कि मंत्री संत्री प्रधानमंत्री की मुठी माँ रावन ना कि मनमोहन सिंगौ तरां जख हरेक मंत्री प्रधानमंत्री से बड़ो छौ अर प्रधान मंत्री सोनिया गांधीक या राहुल गांधीक ड्यार पाणि भरणो जांद छा।  नरेंद्र मोदी  का मंत्र्युं पर रौब -दाब च , मंत्री अनुशासन माँ छन , नरेंद्र मोदी का सब मंत्री नरेंद्र मोदीक समिण किदलु छन जन छवि असल मा नरेंद्र मोदीक तागत च। उनि  बि ममता बनर्जी , जया ललिता , नवीन पटनायक  कौनसा अधिनायक नि छन?  अर युद्ध मा तागत पर आक्रमण नि करे जांद।  इनि जापान मा ढोल बजाण नरेंद्र मोदी की तागत बथांद अर बिचारो राहुल  बाबा जब ढोल बजाण पर आक्रमण कारल तो जगहँसी का ही पात्र बौणल कि ना।  असल मा कमजोरी हमेशा तागत का अंदर लुकीं रौंद अर नरेंद्र मोदीकी कमजोरी अवश्य ही 'अच्छे दिन आएंगे ' माँ ही होली।
       सत्ता युद्ध का चौथा नियम च यदि तुम दुसर नंबर का आक्रमणकारी नि ह्वै सकदा तो अचाणचक जोरों से नया हथियार लेक सत्तासीन पर पैथर बिटेन आक्रमण कारो ।फ्लैंकिंग युद्ध याने  आश्चर्य या अचाणचक,  जोर से आक्रमण। सन 1962 मा चीन द्वारा भारत पर आक्रमण फ्लैंकिंग अटैक छौ, सन 1977 मा जनता दल बणन अर चुनाव लड़न ,  अर आम आदमी पार्टी द्वारा दिल्ली कु प्रथम चुनाव फ्लैंकिंग युद्ध ही छौ। इखमा आक्रमणकारी वै क्षेत्र पर आक्रमण करद जू सत्ताधारी का वास्ता ख़ास महत्वपूर्ण ना हो या जख सत्ताधारी सियुं हो।
         सत्ता युद्ध मा चौथी रणनीति हूंदी छापामारी या गुरिल्ला युद्ध।  मूसुं तरां , या स्याळु तरां या कवौं तरां शेर का शिकार से झपटा मारिक छीन लीण , लूठि लीण अर भाजि  जाण।  शिवाजी महाराज की रणनीति छापामारी रणनीति छे।  वियतनाम्युंन  अमेरिका दगड़ छापामारी रणनीति से ही युद्ध जीत।  भारतीय प्रजातंत्र मा क्षेत्रीय पार्टी छापामार लड़ाका छन।  यूँ तैं राष्ट्रीय पार्टयूं दगड़ सीधा युद्ध नि करण चयेंद।  सबसे बढ़िया उदाहरण द्रविड़ियन पार्टी अर बीजू जनता दल कु च।  समाजवादी पार्टी आदि तैं समजण चयेंद कि ऊँतें ज्यादा दिन तक टिकण तो प्रधान मंत्री का ख्वाब दिखण बंद कर देवां अर तब चुनाव लड़ां।  फिर इनमा कबि अवसर ऐ गे तो बण जावो प्रधानमंत्री ! क्षेत्रीय पार्टयूं तैं क्षेत्रीयता कबि नि छुड़ण चयेंद।
जू पिछ्ला दस हजार सालुं युद्ध इतिहास जाणदु वै तैं आश्चर्य नि ह्वै कि भाजपान महाराष्ट्र विधानसभा मा ध्वनिमत से विश्वासमत जीत।  किलैकि सत्ता , पत्ता अर स्वार्थ का नियम अपण ही छन। सत्ता , पत्ता अर स्वार्थमा आदर्शवाद की कखि बि , कनि बि, कोर बरोबर बि जगा नि हूंदी।




Copyright@  Bhishma Kukreti 16 /11 /2014     
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

                                                                                           CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

 History Aspects of Social Position of Harijan, Shilpkar in Garhwal in Pal/Shah Period
         History Aspects of Lifestyle in Garhwal in pal /Shah Era -10

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -47 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -236     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -484 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

         The position of Harijan Shilpkar in Garhwal was totally different than the plains as Haridwar and Bijnor. The main reason of difference was geographical adversity of Garhwal. For example, it was necessary that human being is safe in cold season. Therefore, Shilpkar family had a room. Harijan could puff on Chilam of Bith (upper caste). Bith could take oil, milk, ghee, mutton, liquor, Gud, sugar , grains from Doom or Harijan. At the time of Lang ritual performance, Gram Pradhan used to take Badi (a dancing and drama making community) on his soldiers. Even in Marriage or Pandon Ritual, Bith used to take Dhol Badak on their soldiers happily. When there is auspicious ritual, Pithai was offered to Dhol at first instance.
There was relation as uncle, aunt, grandfather, niece, nephew etc among all the communities of society in Garhwal.
          Bith used to offer food to Harijan in feast. When as Thakur (master) dies the Harijan used to go for funeral and shave his head. Bith also go for funeral of Harijan but did not shave the head.
      Harijan or craftsmen were essential part of every village. In a way Harijan were properties of the village. A village can't settle call a craftsman especially Dhol Badak from other village in his village. If there is court case on a craftsman of a village against craftsman of other village, it was in real sense court case of a village on other village.  If the iron smith is penalized it wa s duty of villagers to pay that penalty.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 16/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -485 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx
Notes on History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Garhwali society of Bijnorl around in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Haridwar Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Pauri Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Chamoli Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Rudraprayag Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Tehri Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Uttarkashi Garhwal in Pal/Shah Period; History Aspects of Social Position of Harijan Shilpkar in Dehradun Garhwal in Pal/Shah Period;



                                  Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

             Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators

     

                            टूर ऑपरेटरों द्वारा जनसांख्यकी, आर्थिक व भौगोलिक दृष्टि से बाजार विभाजन  के सूत्र

                                       (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--106 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 106   



                                                              लेखक :::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

   टूर ऑपरेटर ग्राहकों के जनसांख्यकी , आर्थिक व भौगोलिक आधार पर निम्न भाँती बाजार विभाजित कर सकते हैं -

१- आयु

२- लिंग भेद

३-रोजगार

४-सामाजिक हैसियत

५- आय

६- निवास, घरबार  (स्थाई व प्रवास निवास )

७- पर्यटकों की जीवन शैली

                               

       

Copyright @ Bhishma Kukreti  16 /11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल


Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Market Segmentation through Demographic, Economic and Geographic Characteristics by Tour Operators Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


            Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

                                              History aspects of Mesolithic Age in Haridwar

                                             हरिद्वार में प्रस्तर युग या प्रस्तर छुरिका संस्कृति इतिहास

                                           हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 3

                                                      History of Haridwar Part -3
                             
                                                  इतिहास विद्यार्थी : भीष्म कुकरेती
पाषाण युग को इतिहासकार तीन युगों में बांटते हैं -
१- आदि प्रस्तर उपकरण युग (Palaeolithic Age )- पचास हजार साल पहले से एक लाख साल पहले
२- मध्य प्रस्तर उपकरण युग (Mesolithic Age )10 हजार साल पहले से 50000 साल पहले तक
३-उत्तर प्रस्तर उपकरण युग (Neolithic Age ) 10 साल पहले से धातु युग 6 -से 3000 वर्ष पहले तक  ?


  आदिमानव कई लाख सालों तक आखेट संस्कृति पर अटका रहा।  सवा पांच लाख साल  तक मनुष्य अग्नि प्रयोग न कर सका; पशु पक्षियों को पालतू न बना सका और कृषि की खोज न कर सका।
         करीब 70000 वर्ष पूर्व संस्कृति में भारी उलटफेर शुरू हुए।  अगले 50 हजार साल बाद मानव संस्कृति में बदलाव आया और मानव प्रकृति के साथ प्रयोग करने लायक हो गया इस युग को मध्य प्रस्तर उपकरण युग या Mesolithic Age कहते हैं।   इस युग में मानव
काष्ठ , पत्थर व हड्डी के उपकरणों के विकास करना सीख गया। जैसे कि संस्कृति विकास में उपकरण अधिक हल्के और सुविधाजनक होते हैं तो इस काल में भी उपकरण परिस्कृत हुए। मनुष्य नई चकमक पत्थर से आग निकालना भी सीख लिया था। आग को सुरक्षित रखने की कला भी मनुष्य ने इसी काल में सीखी।  माँशादी भूनने की कला मनुष्य ने सीख ली थी।
     मनुष्य अब प्राकृतिक गुफाओं और अस्थाई घास फूस की झोपड़ियों में रहने लग गया था।  आखेट अब भी भोजन का मुख्य स्रोत्र था।
मनुष्य इस युग में अपने मृतकों को अपनी गुफाओं या आस पास दफनाने लग गया था और दूसरे युग में पुनर्जन्म की कल्पना करने लग गया था व मृतक के लिए भोजनादि रखने की परम्परा भी इसी युग में शुरू हुयी।
प्रस्तर उपकरणों में नयापन व विकास हुआ। अब प्रस्तर उपकरण तेज , पतले छोटे होने लगे थे।
भारत में मध्य प्रस्तर युगीन प्रस्तर छुरिकाएँ दक्सिन में तिनवेली , आंध्रा ; पश्चिम में काठियावाड़ , मध्यप्रदेश में छोटा नागपुर आदि में मिले हैं।

                      हरिद्वार उत्तराखंड में प्रस्तर छुरिका संस्कृति

डा यज्ञदत्त शर्मा (Ancient India vol 9 page 71 ) को बहादराबाद , हरिद्वार के पास प्रस्तर छुरिकाएँ व ऐसी शिलाओं के अवशेष मिले थे  जिनसे प्रस्तर छुरिका बनती थीं , डा शर्मा की धारणा थी कि इस स्थान पर प्रस्तर छुरिका बस्तियां बसतीं थीं।
बहादराबाद में बाद में कुछ अन्य संस्कृति के लक्षण भी मिले थे।
सामग्री के अभाव में यह अंदाज लगाना कठिन है कि उत्तराखंड में कब प्रस्तर छुरिका संस्कृति कब शुरू हुयी और कब तक यह संस्कृति रही। 

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 15/11/2014
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 4     


(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)

                   संदर्भ

१- डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड का राजनीतिक और सांस्कृतिक इतिहास भाग - 2

२- पिगॉट - प्री हिस्टोरिक इंडिया पृष्ठ - २२
३- नेविल , 1909 सहारनपुर गजेटियर

History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Kankhal, Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Har ki paidi Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Jwalapur Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Telpura Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Sakrauda Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Bhagwanpur Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Roorkee, Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Jhabarera Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Manglaur Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Laksar, Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Sultanpur, Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Pathri Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Landhaur Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Bahdarabad, Haridwar; History aspects of Mesolithic Age in Haridwar in context History of Narsan Haridwar

                                Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

Garhwali Humor  , Satire

                           नरेंद्र मोदीक राजमा बि कॉंग्रेसन  गाळि  खाणौ ठेका लियुं च !

                                 चबोड़्या , चखन्यौर्या, घपरोळया ::: भीष्म कुकरेती

                         मीन सोची छौ , संकल्प करी छौ , सुपिन देख छौ बल कॉंग्रेस की चबोड़ नि करण , मजाक नि उड़ान , कॉंग्रेस तैं नंगी नि करण।  बात बि सै च कि मरे को मारे शाही मदार , कॉंग्रेस तैं भाजपा अफिक कुटलि , थींचलि , इकछ्वाड़ करिक तिरालि तो इखमा गढवळि साहित्यकारौ राहुल गांधी तैं कमजोर बताणो क्या तुक  ?
                 व्यंग्यकारों कुछ नियम -धियम हूंदन , कुछ संयम हूंदन।  म्यार बि नियम च कि नया नया प्रधान मंत्री , नौलि नौलि ब्वारी अर पैल दफैं बियायिं गौड़ी क सुदि -मुदि विश्लेषण नि करण चयेंद।  अब देवीगौड़ा , इंद्रजीत गुजराल अर देन्द्र फड़नवीस की बात अलग च हाँ ! तो मि  छोड़िक बीड़ी -सिगरेट वाळु धत्त लीणु छौ पर जब कॉंग्रेस का जोग मा नरेंद्र मोदीक राज मा बि असगुन्या गाळि खाणो जोग छन लिख्यां तो मी बि क्या कौर सकुद , अर करणो तो नारायण दत्त तिवाड़ी या दिग्विजय सिंग बि क्या कौर सकुद ?
   अब तुमन क्या, तुमर दगड्या क्या , उत्तराखंड कॉंग्रेस की प्रवक्ता शिल्पा अरोड़ान बि बुलण कि मि चूँकि नरेंद्र मोदीक प्रशसक छौं तो मीन कॉंग्रेस की याने राहुल गांधीक काट करण इ च।  जन कि लालू यादव बुलणा छन कि असादुद्दीन ओवैसी अर राष्ट्रीय स्वयं संघ की आपस मा मिलीभगत च ऊनि भौतसा मेरी बिल्डिंगौ अर गांवक कॉंग्रेसी समजदन कि नरेंद्र मोदीक बुल्युं मानिक मि कॉंग्रेसक छांछ छुळणु छौं। 
       चलो मि जु झूठ बुलणु हों त तुमि न्याय निसाब कारो हाँ !
  अब जन कि क्वी गाँव वाळ इख मुंबई आंद त हम वूं तैं इख मुंबई मा दारु से तर्र करदां  त उख गांवाळ खुस हि हूंदन तो उनि ब्याळि बिज्बेन ऑस्ट्रेलिया मा प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदीक स्वागत ह्वे तो अमूनन हरेक भारतीय खुस ही ह्वे ह्वाल कि भारत का प्रधान मन्त्रीक इज्जत ऑस्ट्रेलिया मा बि हुणि च। चाहे वा इज्जत भारतीय ही करणा ह्वावन पर भैरमुल्कम इज्जत पाण बड़ी बात च।
          इना टीवी वाळ रैबार -खबर दीणा छा कि ब्रिजबेन ऑस्ट्रेलिया मा 78 भारतीयों दगड़ हथ मिलाइ त ऊना भूतपूर्व विदेश मंत्री सलमान खुर्शीद अपण विदेशी ब्रैन्डकी कार से विदेशी लहजा (कैंब्रिज लहजा ) मा बयानबाजी करणा छा कि ब्रिजबेन मा या भीड़ भाजपा द्वारा भारत से भिजीं च।  अब जब क्वी वरिष्ठ कॉंग्रेसी इन उलजलूल बयान द्याल तो निश्चित ही वै कॉंग्रेसी तैं त शाही इमाम सय्यद अहमद बुखारी, शबान बुखारी अर मस्जिदे चारमीनार का इमाम बि गाळि हि द्याला।  सलमान खुर्शीद तैं कु समजाल बल भौत सा समय , ईर्ष्या हूण पर बि संयम से चुप रौण मा हि फायदा हूंद बजाय कि  लण्डेर कुकरौ तरां लप लप जीब भैर लटकै द्यावो !
       फिर नरेंद्र मोदी द्वारा रोमा स्ट्रीट मा महात्मा गांधीक पुतला अनावरण पर  कॉंग्रेसी प्रवक्ता संजय झा कु   बयान ऐ बल नरेंद्र मोदीन सन 2002 मा दंगा नि रोकिन अर अमेरिकान नरेंद्र मोदी तैं वीसा नि दे छौ।  संजय झा तैं पुछणो ज्यु बुल्यांद कि यु अमेरिका कु हूंद ह्यूमन राइट्स की बात उठाण वाळ ? जैक अमेरिकाक हथ पर लाखों लोगुं निर्मम ल्वैखत्री क ल्वै लगीं हो ऊ हम तैं मानव अधिकार का सर्टिफिकेट दीण वाळ को च भै ? क्या अब हम हिन्दुस्तान्यूं तैं कंस सिखाल कि बच्चों जिंदगी कन बचाण ? संजय झा जन कॉंग्रेसी इन बेबसी बयान किलै दींद ह्वाल जाँसे लोग नरेंद्र मोदीक विरुद्ध हुणो जगा कॉंग्रेस विरोधी ह्वे जांदन।
  फिर अबि बि दिल्ली -लखनऊ का कॉंग्रेसी नरेंद्र मोदीक काट करणो वास्ता सन 2002 का दंगौं छ्वीं लगाणा रौंदन अर यी लाटा -काल कॉंग्रेसी नि जाणदन कि अबि बि आम गुजराती नरेंद्र मोदी तैं 2002 का हीरो जन पूजा करदन।  मि इलै बुलणु छौं कि मि 2002 का बाद गुजरात का कूण्या -कूण्या घुम्युं छौं  अर बिचारो संजय झा तो जाणदो बि नि हो कि अहमदाबादमा रिलीफ रोड कखम च।
      इनि एक कॉंग्रेसी ब्याळि बुलणु छौ कि नरेंद्र मोदी या भाजपा इवेंट मैनेजमेंट या मार्केटिंग बढ़िया करदी।  अब मि मार्केटिंग कु आदिम छौं अर जाणदो छौं कि मार्केटिंग कु अर्थ हूंद सूचना दीण अर छवि वर्धन या दुस्मनो छवि मर्दन।  अर पॉलिटिक्स /राजकरणी मा बि सूचना दीण अर छवि वर्धन या दुस्मनो छवि मर्दन करे जांद तो यूँ कॉंग्रेस्यूं तैं बोले जाव कि भै तुम बि मार्केटिंग कारो ; तुम तैं इवेंट मनिजमेंट करण से कैन रोक ? अरे जु नेहरू की 125 वीं  जयंती तैं नि भुनै सकिन वूँ तैं  इवेंट मैनेजमेंट या मार्केटिंग पर छींटा कसी करणो क्वी अधिकार नी च !
              महाभारत मा कुरुक्षेत्र युद्ध मा एक वर्णन च कि बड़ी आतुर्दि मा कौरवोंन नारायण शस्त्र छोड़ी दे छौ अर नारायण शस्त्र का विरुद्ध क्वी बि अस्त्र -शस्त्र चलाये जाव तो योद्धा को ही नुकसान हूण छौ , नारायण शस्त्र कु उज्यळ असह्य छौ।  तब महान रणनीतिकार कृष्णन पांडवों तैं सलाह दे कि ये बगत सब शांत ह्वेक भगवान की याद कारो, युद्ध हथियार भीम धरि द्यावो  अर जब नारायण शस्त्र सळै (ठंडो ) जाव तो फिर लड़ाई शुरू कारो।  इनि अबि भाजपा का नारायण शस्त्र नरेंद्र मोदी प्रयोग मा च तो कॉंग्रेस्यूं तैं बयान दीणो जगा चुप रौण चयेंद अर जब नरेंद्र मोदी क्वी गलती कारो तो ही  लगावो तब घौणै जोरकी  चोट !
     


Copyright@  Bhishma Kukreti 17 /11 /2014     
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

                                                                   CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti

History Aspects of Bhotantik /Bhotiya, Marchha in Garhwal in Pal /Shah Period
         History Aspects of Lifestyle in Garhwal in pal /Shah Era -11

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -48 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -237     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -485 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

          The Morchha, Jad , Nitwal, Tolchha, Johari caste people were of Tibetan blood and Bhotiya used call them Rajput. Bhotiya had Brahmin or Lama Priests. The Morchha, Jad , Nitwal, Tolchha, Johari caste people used to live at Garhwal-Tibetan border. They were called Bintaga or without Yagyopavit people. They were also called Dobasa or people residing in two places. In summer they still live on upper region of Garhwal and in winter they settled at lower level. There were a few settlement of Gyagarkhampa. Jad, Marchha and Nitwal did not have any difference with Khampa for food touching etc. Tolchha used to take torched breads (Roti) from Marchha but did not take touched/cooked rice from Marchha class. Tolchha used to have only tea with Khampa but not other food. The Khasiya Rajput of Painkhanda used to marry their daughters with Tolchha but did not marry daughters with Marchha. Tolchha used to marry their daughters with Marchha grooms but did not marry with daughters of Marchha. There were own Harijan, Shilpkar, craftsmen of Bhotantik people in their villages.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 17/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -486 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx
Notes on History Aspects of Bhotantik /Bhotiya , Marchha, Tolchha, Jad, Nitwal, Johari in Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Bhotantik /Bhotiya, Marchha, Tolchha Jad, Nitwal, Johari  in Mana, Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Bhotantik /Bhotiya, Marchha, Tolchha Jad, Nitwal, Johari in Neeti Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Bhotantik /Bhotiya, Marchha, Tolchha, Jad, Nitwal, Johari in Bampa , Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period; History Aspects of Bhotantik /Bhotiya, Marchha, Tolchha  Jad, Nitwal, Johari in Bhiundhar, Chamoli Garhwal in Pal /Shah Period;

                                  Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !