• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

                       क्या नरेंद्र मोदी द्वारा अपण व्यक्तिगत छविवर्धन सै च ?

                                       विमर्श : भीष्म कुकरेती
अचकाल कॉंग्रेस्यूं , विरोध्युं अर कम्युनिष्टुं पर कंडळी झसाक  लगीं च , मिर्ची लगीं च , अर यि सबि मुर्दार हुयां छन बल भारतौ पंत प्रधान नरेंद्र मोदी भारतौ छवि बनिस्पत अपण व्यक्तिगत छवि ज्यादा चमकाणु च। प्रश्न वाजिब च किन्तु राजनैतिक पारट्यूं  प्रश्न , भगार -लांछन अर ईर्ष्या -जलन गलत च।
     कॉंग्रेस बुल्दी कि भाजपा वळुम  क्वी भूतकाल नी च तबि त भाजपा सरदार पटेल तैं अग्वाड़ी करणी च ।बिलकुल सही च कॉंग्रेस !  अब यदि नरेंद्र मोदी अपण छवि चमकाणु च तो भाजपा का वास्ता नेहरू -इंदिरा जन जननायक पैदा करणु च।  जवाहर लाल नेहरू जु स्वतंत्रता आंदोलन मा अपण छवि नि चमकाँदा तो नेहरू तैं भारतौ पैलो प्रधानमंत्री कु बणान्द ? जु कॉंग्रेसी नरेंद्र मोदी पर भगार -लांछन -अभियोग लगांदन वूं कॉंग्रेस्यूं तै अकल तो होलि ही कि राजनीति मा व्यक्तिगत छवि बड़ो कामयाव अस्त्र हूंद , पर्सनल ब्रैंडिंग बड़ी प्रभावी हूंद अर तबि त राहुल गांधी आम चुनावुं मा टुटकां पोड़।
   मतबल राजनैतिक अखाड़ा मा कुश्तीबाजुं तैं कुश्ती लड़न त आणि चयेंद दगड़ मा यु बताण बि पोड़द कि मि मोहम्मद अली छौं जु तितली तरां उड़दो अर चिमठो-अंगारो  तरां तडक़ांद, कुजगा बि मार करदु ! तबि त एक दैं इंदिरा इंदिरा गांधी राणी बौण।
   राजनीतिक झील -ताल -नदी  मा मगरमच्छ तैं बताण पड़द कि वु ही राजा च , अर यो ही कारण च कि तीन चौथाई बहुमत का बाद बि राजीव गांधी अपण व्यक्तिगत छवि नि बणै साक बिचारो दस जनपथ कु आज्ञाकारी मनमोहन सिंह क्या छवि बणान्दो ?
मि मार्केटिंग  ब्रैंडिंग का पैमाना मा नरेंद्र मोदी द्वारा व्यक्तिगत छविवर्धन की छाण -निराळ करदु तो मि तैं जु यां पर जु कॉंग्रेसी नरेंद्र मोदी की आलोचना करदन वु कॉंग्रेसी बेवकूफ लगदन, जु कम्युनिष्ट व्यक्तिगत छविवर्धन पर मोदी की लत्था लीन्दन अर जु पत्रकार मोदी की काट करदन वु पत्रकार अहमक या पूर्वाग्रह से ग्रसित खबरनिसां लगदन जन कुमार केतकर , विनोद मेहता या विनोद शर्मा।
                 नरेंद्र मोदी भारतौ चीफ एक्जीक्यूटिव ऑफिसर (सीईओ , CEO ) च तो यदि क्वी सीईओ , CEO ( इखम नरेंद्र मोदी ) जब अपण पर्सनल ब्रैंडिंग करद तो ब्रैंड कम्पनी (इखम भारत ) तैं तौळक (निम्न ) फैदा हूंदन -
         यदि जब सीईओ , CEO पर्सनल ब्रैंडिंग करद तो ब्रैंड प्रतियोगियों का बीच विशेष स्थिति पांद।  आप दिखिल्या कि मोदी का आणो बाद विदेशी देसुं मा भारत की छवि मा भौत अंतर आई।  लेनिन से रूस की छवि अलग सि ह्वे छे।  माओत्से तुंग की छवि से चीन की छवि विशेस तरां बौण अर ओबामा की छवि से अमेरिका की छवि कुछ अलग ढंग की बौण।  यानी प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदी तैं उन्नादेसुं , विदेसुं मा अपण व्यक्तिगत छवि चमकाण इ पोड़ल। कै बि देसक प्रधान मन्त्रीक छवि बगैर देस इन लगद जन बगैर गुठ्वळक गोठ , बगैर गवेरक गोर अर बगैर मास्टरौ स्कूल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से ग्राहक मिल्दन , कामक कामगार -अधिकारी मिल्दन अर भागीदार मिल्दन जु सीईओ , CEO पर रिस्क लीन्दन।  भारत मा सामाजिक , आर्थिक व प्रशासनिक विकास और  विदेसूं से निवेश , निर्यात वृद्धि , तकनीक आयात का वास्ता अवश्य ही प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदी तैं अपण छवि वर्धन करण पोड़ल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से  कम्पनी इंडस्ट्री मा नेतृत्व पद (लीडरशिप पोजिसनिंग ) पांद।  इनि जब पंत प्रधान नरेंद्र मोदीक छवि बढ़लि तो भारत  वास्ता बहुत सा निगोसियसन सरल ह्वे जाल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से लोगुं मन मा छवि बणद जू जु बतांद कि ब्रैंड की क्या स्टैंडिंग च , ब्रैंड की अहमियत क्या च। नरेंद्र मोदीक पर्सनल ब्रैंडिंग से भारत की एक विशेष स्टैंडिंग बणली जु भारत , भारतीयों और प्रवासी भारतीयों वास्ता अति लाभदायक होली।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से कम्पनी मा अर कम्पनी का भैर भौत सा नकारात्मक सोच व कार्य बंद ह्वे जांदन अर कंपनी मा सकारात्मक सोच आंद।  प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदीक व्यक्तिगत ब्रैंडिंग से भारत मा सकारात्मक सोच आली अर विदेस्यूं मन मा बि भारत का प्रति सकारात्मक सोच पैदा होलि।  प्रधान मंत्री की छवि का फ़ायदा संबंधी द्वी उदाहरण दीण तर्क संगत होला।
भारत माँ  वास्तविक रूप से भ्रस्टाचार कम नि ह्वे किन्तु लोग सुचणा छन कि भारत मा भ्रस्टाचार कम हूणु च।  इनि पाकिस्तान मा नरेंद्र मोदीक बारा मा कथगा बि घृणा हो किन्तु पाकिस्तानी समझणा छन कि अब भारत मा विकास  गति बढ़ गे।
इलै मार्केटिंग या ब्रैंडिंग विशेषज्ञों राय च कि नरेंद्र मोदी द्वारा  व्यक्तिगत छवि वर्धन भारत का वास्ता एक आवश्यकता च। 

Copyright@  Bhishma Kukreti 20  /11 /2014     
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


                                        CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !
 

Bhishma Kukreti

                       क्या नरेंद्र मोदी द्वारा अपण व्यक्तिगत छविवर्धन सै च ?

                                       विमर्श : भीष्म कुकरेती
अचकाल कॉंग्रेस्यूं , विरोध्युं अर कम्युनिष्टुं पर कंडळी झसाक  लगीं च , मिर्ची लगीं च , अर यि सबि मुर्दार हुयां छन बल भारतौ पंत प्रधान नरेंद्र मोदी भारतौ छवि बनिस्पत अपण व्यक्तिगत छवि ज्यादा चमकाणु च। प्रश्न वाजिब च किन्तु राजनैतिक पारट्यूं  प्रश्न , भगार -लांछन अर ईर्ष्या -जलन गलत च।
     कॉंग्रेस बुल्दी कि भाजपा वळुम  क्वी भूतकाल नी च तबि त भाजपा सरदार पटेल तैं अग्वाड़ी करणी च ।बिलकुल सही च कॉंग्रेस !  अब यदि नरेंद्र मोदी अपण छवि चमकाणु च तो भाजपा का वास्ता नेहरू -इंदिरा जन जननायक पैदा करणु च।  जवाहर लाल नेहरू जु स्वतंत्रता आंदोलन मा अपण छवि नि चमकाँदा तो नेहरू तैं भारतौ पैलो प्रधानमंत्री कु बणान्द ? जु कॉंग्रेसी नरेंद्र मोदी पर भगार -लांछन -अभियोग लगांदन वूं कॉंग्रेस्यूं तै अकल तो होलि ही कि राजनीति मा व्यक्तिगत छवि बड़ो कामयाव अस्त्र हूंद , पर्सनल ब्रैंडिंग बड़ी प्रभावी हूंद अर तबि त राहुल गांधी आम चुनावुं मा टुटकां पोड़।
   मतबल राजनैतिक अखाड़ा मा कुश्तीबाजुं तैं कुश्ती लड़न त आणि चयेंद दगड़ मा यु बताण बि पोड़द कि मि मोहम्मद अली छौं जु तितली तरां उड़दो अर चिमठो-अंगारो  तरां तडक़ांद, कुजगा बि मार करदु ! तबि त एक दैं इंदिरा इंदिरा गांधी राणी बौण।
   राजनीतिक झील -ताल -नदी  मा मगरमच्छ तैं बताण पड़द कि वु ही राजा च , अर यो ही कारण च कि तीन चौथाई बहुमत का बाद बि राजीव गांधी अपण व्यक्तिगत छवि नि बणै साक बिचारो दस जनपथ कु आज्ञाकारी मनमोहन सिंह क्या छवि बणान्दो ?
मि मार्केटिंग  ब्रैंडिंग का पैमाना मा नरेंद्र मोदी द्वारा व्यक्तिगत छविवर्धन की छाण -निराळ करदु तो मि तैं जु यां पर जु कॉंग्रेसी नरेंद्र मोदी की आलोचना करदन वु कॉंग्रेसी बेवकूफ लगदन, जु कम्युनिष्ट व्यक्तिगत छविवर्धन पर मोदी की लत्था लीन्दन अर जु पत्रकार मोदी की काट करदन वु पत्रकार अहमक या पूर्वाग्रह से ग्रसित खबरनिसां लगदन जन कुमार केतकर , विनोद मेहता या विनोद शर्मा।
                 नरेंद्र मोदी भारतौ चीफ एक्जीक्यूटिव ऑफिसर (सीईओ , CEO ) च तो यदि क्वी सीईओ , CEO ( इखम नरेंद्र मोदी ) जब अपण पर्सनल ब्रैंडिंग करद तो ब्रैंड कम्पनी (इखम भारत ) तैं तौळक (निम्न ) फैदा हूंदन -
         यदि जब सीईओ , CEO पर्सनल ब्रैंडिंग करद तो ब्रैंड प्रतियोगियों का बीच विशेष स्थिति पांद।  आप दिखिल्या कि मोदी का आणो बाद विदेशी देसुं मा भारत की छवि मा भौत अंतर आई।  लेनिन से रूस की छवि अलग सि ह्वे छे।  माओत्से तुंग की छवि से चीन की छवि विशेस तरां बौण अर ओबामा की छवि से अमेरिका की छवि कुछ अलग ढंग की बौण।  यानी प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदी तैं उन्नादेसुं , विदेसुं मा अपण व्यक्तिगत छवि चमकाण इ पोड़ल। कै बि देसक प्रधान मन्त्रीक छवि बगैर देस इन लगद जन बगैर गुठ्वळक गोठ , बगैर गवेरक गोर अर बगैर मास्टरौ स्कूल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से ग्राहक मिल्दन , कामक कामगार -अधिकारी मिल्दन अर भागीदार मिल्दन जु सीईओ , CEO पर रिस्क लीन्दन।  भारत मा सामाजिक , आर्थिक व प्रशासनिक विकास और  विदेसूं से निवेश , निर्यात वृद्धि , तकनीक आयात का वास्ता अवश्य ही प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदी तैं अपण छवि वर्धन करण पोड़ल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से  कम्पनी इंडस्ट्री मा नेतृत्व पद (लीडरशिप पोजिसनिंग ) पांद।  इनि जब पंत प्रधान नरेंद्र मोदीक छवि बढ़लि तो भारत  वास्ता बहुत सा निगोसियसन सरल ह्वे जाल।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से लोगुं मन मा छवि बणद जू जु बतांद कि ब्रैंड की क्या स्टैंडिंग च , ब्रैंड की अहमियत क्या च। नरेंद्र मोदीक पर्सनल ब्रैंडिंग से भारत की एक विशेष स्टैंडिंग बणली जु भारत , भारतीयों और प्रवासी भारतीयों वास्ता अति लाभदायक होली।
सीईओ , CEO की पर्सनल ब्रैंडिंग , व्यक्तिगत छवि वर्धन से कम्पनी मा अर कम्पनी का भैर भौत सा नकारात्मक सोच व कार्य बंद ह्वे जांदन अर कंपनी मा सकारात्मक सोच आंद।  प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदीक व्यक्तिगत ब्रैंडिंग से भारत मा सकारात्मक सोच आली अर विदेस्यूं मन मा बि भारत का प्रति सकारात्मक सोच पैदा होलि।  प्रधान मंत्री की छवि का फ़ायदा संबंधी द्वी उदाहरण दीण तर्क संगत होला।
भारत माँ  वास्तविक रूप से भ्रस्टाचार कम नि ह्वे किन्तु लोग सुचणा छन कि भारत मा भ्रस्टाचार कम हूणु च।  इनि पाकिस्तान मा नरेंद्र मोदीक बारा मा कथगा बि घृणा हो किन्तु पाकिस्तानी समझणा छन कि अब भारत मा विकास  गति बढ़ गे।
इलै मार्केटिंग या ब्रैंडिंग विशेषज्ञों राय च कि नरेंद्र मोदी द्वारा  व्यक्तिगत छवि वर्धन भारत का वास्ता एक आवश्यकता च। 

Copyright@  Bhishma Kukreti 20  /11 /2014     
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।


                                        CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !
 

Bhishma Kukreti

                   History Aspects of Village Life in Garhwal in Pal/ Shah Era

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -51 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -240     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -488 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                    In Garhwal, still, Rural Life has two dimensions in Garhwal. One life is Hill Rural life and other is Bhabhar or Plains Rural Life.
  The village settlements in Bhabhar, plains of Dehradun were where water sources was near for irrigation. However, Maleriya, snakes, Bhut –Pret and many other diseases and attacks of Rohillas and Sikhs checked the population growth. It was said that 'Bhabhar ku Vas ar Kul ku Nas' meaning settling in Bhabhar destroys the generation.
In hills where valleys were wide or hills were in slower slips the people settled there. It was easy to dig contour types of farms. In normal circumstances water was available though might be one or two miles away from the village. However, if the old villages are studied, it is found that water source was just ten to twenty meters away from first house established. Slowly, due to land slide or earth quack the water sources dried and people had to go far from village to water source. Jaspur village (Malla Dhangu, Pauri Garhwal) was established on hill top in around fourteenth century and water source was in the village. However, two hundred years ago a land slide wiped away down the water source. There was no shortage of fodders and wood in hills of Garhwal. However, when in British rule the medical facilities became available and death rates came down the population increased in rural Garhwal and there became the shortage of land, water and forests.
  In British rule, in Bhabhar and Plains of Dehradun, Bijnor and Haridwar, due to medical facilities and protection faculties the population increases in those regions too.
                     House Building Specialty in Rural Garhwal
    In hills the people used build houses on a place that had hard rocks and there was no chance of land slide, glacier slip, flooding etc. Houses were built mainly at sunny side. Manly the houses were in line that sun light is available. It was said that Gad ku bas ar Kul ki Nas meaning if you reside in near river you will destroy your generation. Therefore, even the river valleys were fertile, water supply was easy, people used to stay above valley on a Dhar (hill top). River valley had  many disadvantages as low sun light, less time sun light, high disease porn region  in summer, cooler temperature in winter and higher temperature in summer. Houses were also build as if Fort and called Kotha Bhitar.
Bith (upper caste) used to stay at upper side of village and Doom (lower castes) used to have houses at lower side.
             The subgroups stay in a locality in village and called Khwal as Bisht Khwal, Tmta Khwal etc.
            In Garhwal hills, house walls were built by stones and roof too was built by slate flat  stones. Grass was also used for roofing by poor people.
The Bhotantik and North side (as upper Uttarkashi, upper Tehri, Upper Rudraprayg or upper Chamoli) of Garhwalis used to build houses by wood to protect houses from earth quack and winter. In many regions as in Bhotantik region, the roof of houses was made by Bhojpatra leaves too.
Window was uncommon. The houses were usually of ground and first floor with another mezzanine floor (Dhaiper).  There used to a Drawing room at first floor called Tibari. Usually  Kotha Bhitar  (mini fort) type was common that there would be a courtyard and surrounding it used to be houses. This was for protection purpose.


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 20/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -489 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx
Notes on History Aspects of Village , Rural Life in Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Dehradun Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Bhabhar Bijnor in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Haridwar Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Uttarkashi Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Tehri Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Chamoli Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Rudraprayag Garhwal in Pal/ Shah Era; History Aspects of Village , Rural Life in Pauri Garhwal in Pal/ Shah Era;

                                 Swatch Bharat! स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti

                 Selecting Major Market Segments by  Tour Operators 

                 

                         टूर ऑपरेटर द्वारा कुछ मुख्य  बाजारों का चुनाव

                       (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--110 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 110   



                                                              लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

बाजार विभाजित करने के पश्चात टूर ऑपरेटर को कुछ विशेष टूर व्यापरों को ही अपनाना चाहिए ना कि सभी बाजारों को।

बजार चुनाव में निम्न वातों का ध्यान रखा जाता है , संज्ञान लिया जाता है -

१- किन किन बाजारों से अधिक फायदा होगा ?

२- किन किन बाजारों  प्रतिस्पर्धा को जीता जा सकता है

३- टूर ऑपरेटर किन किन बजारों के  लायक है

४  -टूर ऑपरटर किन किन बजारों के बिलकुल भी लायक नही है

५- किन किन बाजारों को अभी तक दोहन नही हुआ है

६- टूर ऑपरेटर ध्येयित बजार को नया क्या दे सकता है की प्रतियोगिता में अब्बल रहे।

Copyright @ Bhishma Kukreti  20/11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Selecting Major Market  Segments by  Tour Operators in    Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


                  Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti

                     Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand

                                           हरिद्वार में ताम्र- कांस्य  उपकरण संस्कृति

                                             Haridwar  in  Metal Age -3
                             
                                                      धातु युग  में हरिद्वार -3

                                  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -8 

                                                      History of Haridwar Part  --8
                                                           
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
हरिद्वार से बारह किलोमीटर दूर बहादराबाद में नहर खोदते हुए जो ताम्र उपकरण मिले थे वे ताम्र उपकरण उत्तर प्रदेश के अन्य ताम्र उपकरण संस्कृति के उपकरण सामान हैं।
अम्लानन्द द्वारा संपादित ऐन इनसाइक्लोपीडिया ऑफ इंडियन आर्कियोलॉजी , पृष्ठ 37 में बहादराबाद के बारे में  लिखा है -
इस स्थान से रेड वेयर और बाद में ताम्र उपकरणो के  ढेर मिले । इन ताम्र उपकरणों में छल्ले , व अन्य उपकरण मिले जो सोन घाटी की संस्कृति द्योतक थे।
घोष व बी बी लाल ने भी बहदराबाद में खोज की। अम्लानन्द के अनुसार बहादराबाद में जार ( घड़ा )भी मिला।
डॉ डबराल ने डा लाल व डा घोष की खोजों और दलीलों के आधार पर लिखा है की गंगाद्वार (बहादराबाद , हरिद्वार ) से ताम्र परशु , छुर्रिकाएँ , कुल्हाड़ी , भाले , बरछे व हारपून्स मिले .
इतिहासकार मानते हैं की इन ताम्र उपकरणों के बनाने के लिए ताम्बा राजपुताना , छोटा नागपुर , सिंघभूमि और उड़ीसा से आता था।
किन्तु डा डबराल सिद्ध करते हैं कि गंगाद्वार (हरिद्वार )  ताम्र उपकरण निर्माण हेतु ताम्बा गढ़वाल के धनपुर , डोबरी , पोखरी (हरिद्वार से 70 मील दूर ) से ही आता होगा।
हरिद्वार से सटे जिला बिजनौर (उत्तर प्रदेश ) के राजपुर परसु में धातु युगीन कुल्हाड़ियों , छड़ें , हारपून्स ,आदि मिले हैं (पॉल यूल , मेटल वर्क ऑफ ब्रॉन्ज एज इन इण्डिया , पृष्ठ 41 -42 ) ।
इसी तरह , हरिद्वार से सटे सहारनपुर जिले के नसीरपुर में भी धातु युगीन उपकरण मिले है ( पॉल यूल , मेटल वर्क ऑफ ब्रॉन्ज एज इन इण्डिया , पृष्ठ 40 -41 )।
बहादराबाद में ताम्र उपकरण मिलने से व मृतका घड़ा मिलने, बिजनौर के राजपुर परसु में मिले धातु  उपकरण (पॉल यूल ) से सिद्ध होता है कि हरिद्वार , बिजनौर व उत्तराखंड की पहाड़ियों में ताम्र संस्कृति भी फली- फूली।   यद्यपि इस युग में कौन सी मानव नृशाखा  के बारे में विद्वानो में कोई सहमति नही है। पहाड़ों में भी मलारी निवासी ताम्र उपकरण निर्माण करते थे या प्रयोग करते थे।
ताम्र उपकरणों  हत्या उपयुक्त हथियार सिद्ध करते हैं कि अवश्य ही युद्ध होते रहे हैं और जनता त्रास में अवश्य रही होगी।
सहारनपुर आदि में हड़पा संस्कृति के अवशेस  भी सिद्ध करते हैं कि हरिद्वार , बिजनौर और पहाड़ों में ताम्र संस्कृति परिस्कृत हो चुकी थी।
ताम्र युगांत में उत्तर भारत में अवश्य ही उथल -पुथल मची थी और हरिद्वार में भी उथल -पुथल मची होगी।


Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 20/11/2014
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 8       


(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)

                   संदर्भ

१- डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड का राजनीतिक और सांस्कृतिक इतिहास भाग - 2

२- पिगॉट - प्री हिस्टोरिक इंडिया पृष्ठ - 22
३- नेविल , 1909 सहारनपुर गजेटियर
४- अम्लानन्द घोष , 1990 ऐन इनसाइक्लोपीडिया ऑफ इंडियन आर्कियोलॉजी , पृष्ठ 37 ,
५  -पॉल यूल , मेटल वर्क ऑफ ब्रॉन्ज एज इन इण्डिया , पृष्ठ 41 -42

Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Kankhal, Haridwar; History of Har ki Paidi Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Jwalapur Haridwar; History of Telpura Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Sakrauda Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Bhagwanpur Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Roorkee, Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Jhabarera Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Manglaur Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Laksar, Haridwar; History of Sultanpur, Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Pathri Haridwar; History of Landhaur Haridwar; Copper -Bronze Age in Haridwar , Bijnor and other parts of Uttarakhand in context History of Bahdarabad, Haridwar; History of Narsan Haridwar;

                                              Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti

Best  Garhwali Humor  , Satire  about Model Village


                                  हमर  गां पिट्यांद च  , पित्यान्द च , गां मा प्रधान जि च!

                                       चखन्यौर्या , चबोड़्या , गंवड्या ::: भीष्म कुकरेती

भारत की आत्मा गांवुं मा बसदि , हमर बि गाँव च , हमर गांवक नाम जिन्दानगर च ।
अब स्मार्ट सिटीज की छ्वीं लगणा छन , स्मार्ट टाउनशिप  कु बोलबाला च , हम तैं कत्तै  बि घमंड नी च बल हमर गाँ स्मार्ट विलेज नी च।
हमर गां की हद्द च ,  हद्द या च  कि हम हद्द पर नि रौण चांदा , हम शहरूं मा रौण चांदा।
हमर गां मा डाळ बूट छन , थोड़ा भौत सग्वड़म  फसल च , हमर इख क्वी पर्यावरणवादी नी च पर लैन्टीना घास खूब च।
हमर इख कुछ गौड़ छन , द्वी चार बाछी छन , हमर इख हळया  क्वी नी च इलै बौड़ एक बि नी च । गौंकि जवान ब्वारी बच्चा पढ़ाणो कोटद्वार -ऋषिकेश रौंदन तो हमर गाँवन बीस साल से भैस नि देखि।
हिमालयी गाँ हूण से  हमर इख सब्युँमा कंबळ  छन , सब्युंमा ऊनि कपड़ा छन , हमर गां मा ढिबर -बखर क्वी नि पाळदु।
हमर गां से भैर जंगळ छन , जंगळु मा जंगळी जानवर रौंदन , गूणी , बांदर अर सुंगर हमर गाँ मा रौंदन।
हमर खेतुं मा दार लैक डाळ छन , हम अपण डाळ नि काट सकदा , जंगल माफिया का का आशीर्वाद से हम तैं सरकारी जंगळ से जथगा चाहो तथगा इमारती लकड़ी मिल जांद।
हमर गाड -गदनो मा रेत च , हम अपर कूड़ो चिणै वास्ता खनन नियमुं कारण अपड़ गाड -गदन से रेत नि खोदी सकदा पर हम तैं कोटद्वार -ऋषिकेश से भरपूर रेत मिल जांद।
हमर गांमा पाणी छोया च , नळ छन अर हर रोज नळका पर पाणि  बंद हूंद इ   हम सरकार तैं गाळी दींदा।
हमर गां मा सरकारी गल्ला  दुकान च , प्राइवेट दुकान च , रिटायर्ड हवलदार जी से दारु मिल जांद।
हमर इख कृषि ही मुख्य रोजगार ह्वे सकद  , हमर इख क्वी खेती नि करद, हमर इख मनरेगा  से ही रोजगार मिलद।
हमर इख सरकारी अस्पताल च , सरकारी अस्पतालम  त दवा नि हूंदन या चिकित्सक नि रौंद , उन हम तै सरकारी अस्पताल  पर भरोसा बि नि हूंद इलै छुटि  मुटि  बीमारी निवारण हेतु हम बक्कीम ही जांदवां।
हमर गांमा जब कै तै क्वी नौकरी नि मिलदी तो वु डीएड , बीएड कर लींदु , हमर गांव मा पैदा हुयां मास्टरू पढ़ाई की सबि लोग प्रशंसा करदन , ब्यौ बंद ह्वेक बि मास्टर बिचारा बैचलर की जिंदगी बितांदन किलैकि हमर गांवक सबि मास्टरुं बच्चा ऋषिकेश  या कोटद्वार पढ़दन।
हम संस्कृति प्रेमी छंवां।  हमर गांमा ब्यौ बि हूंदन , तिरैं बरखि  बि हूंदन अर जीमण  मा प्लास्टिकौ गिलसड़ी पर दारु बांटे जााँद।  दर्यौ ड्या कांचक गिलास फोड़ि दींदन। 
हमर प्रदेश एक ऊर्जा प्रदेश च।  हमर गांवक प्रधानक पुरण फाइलुं मा राजीव गांधी बिजली योजना की चिट्ठी बि च , अब दीनदयाल उपाध्याय ग्रामीण ज्योति  योजना की चिट्ठी बि ऐ गे कि राजीव गांधी बिजली योजना उपाध्याय ज्योति योजना मा समाहित ह्वे ग्यायि,  अबि बि गां वळु इ ना प्रधान जी तैं बि पक्को विश्वास च कि हमर गाँ मा बिजली आण मा दस साल त लग इ जाल।
हमर गांका प्रवासी हर तिसाला नागर्जा पूजै मा गाँव आंदन , अपण उजड्यां कूड़ हूण से दूसरों ड्यार रौंदन , शहरूं मा ड्यार खरीदणो चक्कर घिनी कारण अपण कूड नि रिपेयर कर सकदन। किन्तु हमर प्रवासी बड़ा ग्रामप्रेमी छन , फेसबुक मा अपण कुड़ौ फोटो , उजड्यां घटूँ फोटो शेयर करदन अर सरकार पर जोरों से प्रहार करदन कि गाँव उजड़ना छन अर सरकार कुछ नी करणी च। हम तैं यूं ग्राम प्रेमी , फोटो प्रेमी , रुंदा प्रवास्युं पर गर्व च।
मी बि एक प्रवासी लेखक छौं , पिछ्ला बीस  सालों से गांव नि ग्यों पर अपण गांवक समस्याओं समाधान का वास्ता मि विशेषज्ञ मने जांद।




Copyright@  Bhishma Kukreti 21  /11 /2014   

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language about Model Village; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language about Model Village ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language about Model Village; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language about Model Village; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language about Model Village; Best of  Ridicule in Garhwali Language about Model Village; Best of  Mockery in Garhwali Language about Model Village; Best of  Send-up in Garhwali Language about Model Village; Best of  Disdain in Garhwali Language; Best of  Hilarity in Garhwali Language about Model Village; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language about Model Village;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal about Model Village; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal about Model Village; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal about Model Village; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal about Model Village; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal about Model Village; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal about Model Village; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal about Model Village; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal about Model Village; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar about Model Village;


                                 CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

                History aspects Animal Husbandry in Garhwal in Shah /Pal Period

Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -52 

   History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -241     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -489 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

              Garhwali village means human society and domestic animals. In animals cow, buffalo, goats, sheep, were common. Chicken poultry paltry was limited to Shilpkar. Garhwalis did not /do not breed Pigs.
In Haridwar, Bijnor and Bhabhar Garhwal, a community used to breed pigs.
           Domestic animals were kept on ground floor of houses and people live on upper floor.  There used to be herds of cow dung and attracting flies, insects.
               In summer and rainy season people used to take animals to filed away from village Goth. Goth used to satisfy two needs – maneuvering on the fields so no problem of carrying organic fertilizer and animals could not be effected by hot season while tug in the Gaushala (cowshed).
           Animals were sign of prosperity as animals satisfy the need of milk, maneuvering, mutton, woolen clothing, etc.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 21/11/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -490 
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ....
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued


XX    
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period   History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal;  South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period  History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
Xx
History aspects Animal Husbandry in Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Bijnor in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Haridwar Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Dehradun Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Uttarkashi Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Tehri Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Rudraprayag Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Chamoli Garhwal in Shah /Pal Period; History aspects Animal Husbandry in Pauri Garhwal in Shah /Pal Period;
                               Swatch Bharat! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

                       Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators 

                         टूर ऑपरेटरों द्वारा ग्राहक प्रालेख / वर्गीकरण का विश्लेषण

                     (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--111 ) 

                                  उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 111   



                                                              लेखक ::: भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

बजार चुनाव में टूर ऑपरेटर द्वारा ग्राहक प्रालेख या ग्राहक वर्गीकरण का विश्लेषण आवश्यक है।  निम्न प्रालेखों का विश्लेषण आवश्यक हैं -

१- एकला चलो , लिंग (स्त्री /पुरुष ) , युवा 18 -40 वय

२- समृद्धि अनुसार वर्गीकरण अति समृद्ध।  मध्यम समृद्ध , साधारण समृद्ध

३-अपना घर है कि नही

४-क्या ग्राहक विकसित देशों की और आकर्षित होते हैं

५-भारत में उन्हें क्या आकर्षित करता है

६- पहाड़ों के प्रति अनुराग

७-उत्तराखंड के प्रति अनुराग

८- उन्हें क्या भाता है ?

९- टूर ऑपरेटर सेवा से क्या चाहत है ?

Copyright @ Bhishma Kukreti  21/11//2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल


Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Analyzing Consumer Profiles by Tour Operators in  Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand           

       Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !


Bhishma Kukreti


                                                   Iron Age Culture in North India

                                                        उत्तर भारत में   लौह संस्कृति

                                                   Haridwar  in  Metal Age -4
                             
                                                      धातु युग  में हरिद्वार -4

                                  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -9 

                                                      History of Haridwar Part  --9
                             
                             
                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती
उत्तर भारत में मनुष्य ने कब लौह संस्कृति अपनायी , यह अनिश्चित है।  इतिहासकारों का मानना है कि ताम्बे और कांसे के उपकरण अपनाने के कई अधिक समय पश्चात मनुष्य ने लौह संस्कृति अपनायी।
सिंधु गंगा के मैदानों में ताम्बा -लोहा आवस्क नही मिलता है। यहां के मैदान वासियों को ताम्बे -लोहे के लिए पर्वतीय उत्तराखंड व छोटा नागपुर पर निर्भर करना पड़ता था. इसका अर्थ है कि हरिद्वार व बिजनौर मे ताम्बे -लोहे अवयस्क के आढ़ती व्यापारी भी रहे होंगे। 
  डा डबराल का मंतव्य है कि पर्वतीय उत्तराखंड में लोहे की व ताम्बे की खाने आस पास मिलती थीं  तो अवश्य ही ताम्बा उपकरण  व लौह उपकरण संस्कृति एक साथ जन्म ले सकती थी।
           उत्तराखंड में लोहार और ताम्र उपकरण बनाने वाले एक ही परिवार वाले होते थे।   निष्कर्ष निकल सकता है कि ताम्र उपकरण और लौह उपकरण बनाने वाले भिन्न नही रहे होंगे , शायद ताम्र खनन व धून  व लौह खनन -धून  व प्रयोग पहाड़ों से मैदानों की ओर प्रसार हुआ होगा।
           डा शैलेन्द्र नाथ सेन (ऐन्सियन्ट इंडियन हिस्टरी ऐंड कल्चर , पृष्ठ 28  ) लिखते हैं कि अथर्वेद (2000 -2500 BC ) में लोहा का जिक्र है अतः लौह संस्कृति उत्तर भारत में दक्षिण भारत से पहले आई। भारत में लोहे के प्राचीनतम उपकरण कर्नाटक , दक्षिण , मध्य भारत , ओडिसा , बिहार , आसाम , राजस्थान , गुजरात , कश्मीर में प्राचीन काल की महाशिला समाधियों (Megalithic Monuments ) से प्राप्त हुए हैं। ऐसी समाधियाँ उत्तर प्रस्तर उपकरण युग में शुरू हो गयी थी और तीसरी -चौथी सदी तक चलती रही।





        Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 21/11/2014
History of Haridwar to be continued in  हरिद्वार का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग 10       


(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)

                   संदर्भ

१- डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड का राजनीतिक और सांस्कृतिक इतिहास भाग - 2

२- पिगॉट - प्री हिस्टोरिक इंडिया पृष्ठ - 22
३- नेविल , 1909 सहारनपुर गजेटियर
४- अम्लानन्द घोष , 1990 ऐन इनसाइक्लोपीडिया ऑफ इंडियन आर्कियोलॉजी , पृष्ठ 37 ,

५  -पॉल यूल , मेटल वर्क ऑफ ब्रॉन्ज एज इन इण्डिया , पृष्ठ 41 -42             

Iron Age and History of Kankhal, Haridwar; Iron Age and History of Har ki Paidi Haridwar; Iron Age and History of Jwalapur Haridwar; Iron Age and History of Telpura Haridwar; Iron Age and History of Sakrauda Haridwar; Iron Age and History of Bhagwanpur Haridwar; Iron Age and History of Roorkee, Haridwar; Iron Age and History of Jhabarera Haridwar; Iron Age and History of Manglaur Haridwar; Iron Age and History of Laksar, Haridwar; Iron Age and History of Sultanpur, Haridwar; Iron Age and History of Pathri Haridwar; Iron Age and History of Landhaur Haridwar; Iron Age and History of Bahdarabad; Iron Age and Haridwar; Iron Age and History of Narsan Haridwar;

                      Swacch Bharat ! स्वच्छ भारत !

Bhishma Kukreti

Best  Garhwali Humor  , Satire on  Smart Cities in India


                                                                पहाड़ी बच्चौं  नजर मा स्मार्ट सिटी
     
                                                      चबोड़्या , चखन्यौर्या , शहर्या ::: भीष्म कुकरेती
मास्टरजी - अच्छा बच्चों पिछ्ला तीन मैना बिटेन मि तुम तैं क्या पढ़ाणु छौ ?
एक छात्र (अपण बौंळ पर सींप पुंजद -पुंजद )- हम बच्चों तैं सफाई कन करण चयेंद।
हैंक छात्र (थक थुकिक ) - हम तैं अपण आस पास सफै रखण चयेंद।
एक छात्रा (कन्ना गू साफ़ करद -करद ) - हम तैं केवल अर केवल शौचालय मा शौच करण चयेंद।
मास्टर - बिलकुल सही !
मास्टर - अब इन बताओ कि प्रधान मंत्री पर क्या रबत -खबत लगीं छन ?
एक छात्रा - गंदगी मुक्त भारत !
हैंक छात्र - भ्रष्टाचार  मुक्त भारत !
एक छात्र - कॉंग्रेस मुक्त भारत !
मास्टर -अबे हराम का जयां ! ब्याळि बतै त छौ कि माननीय प्रधान मंत्री की इच्छा च कि
एक छात्र - भारत अमेरिका जन ह्वे जा !
दुसर छात्र - इंडिया जापान से अग्नै बढ़ जा !
तिसर - भारतम सब स्मार्ट ह्वे जावन !
मास्टर जी-  सब स्मार्ट ना ! भारत मा सौ स्मार्ट सिटी बण जावन !
सबि - हाँ हमन टीवी मा देखि छौ कि मोदी जी बुलणा छा कि भारत तैं स्मार्ट सिट्यूं भारी आवश्यकता च।
मास्टर जी - ब्याळि मीन तुम तैं स्मार्ट सिटी कु निबंध पढ़ैक सुणै छौ कि ना ?
सबि - हाँ
मास्टर जी - अब मि स्मार्ट सिटी बाबत  प्रश्न पुछल।  एकक कौरिक जबाब देन हाँ ! आज सिरफ़ स्मार्ट सिटी की परिभाषा पर विचार विचार होलु।
सबि -जी !
मास्टर जी- हे घ्याळु  ! स्मार्ट सिटी क्यांकुण बुल्दन ?
गिंदा - मासाब ! घ्याळुन त गुमखाल बजार बि नि द्याख तो स्मार्ट सिटी बाराम क्या बथाल ?
मास्टर जी -जीब निकाळ द्योल मि हाँ ! मीन पाणी जाज नि द्याख , मीन हवै जाज नि द्याख अर मीन  शतुरमुर्ग बि  नि द्याख तो मि तुम तैं यूँ बथुं बाराम नि पढ़ांदु  ? चल बोल बै घ्याळु स्मार्ट सिटी क्या हूंद।
घ्याळु- यूँ तो भारत एक कृषि प्रधान देस है और भारत में महानगर पाये जाते हैं , भारत में कस्बे पाये जाते  हैं और अब भारत में स्मार्ट सिटियों की भी बिज्वाड़ लगेगी। मि तैं इथगा इ आंद।
मास्टर जी- ठीक च।  ये मस्ता अब तू बोल , स्मार्ट सिटी क्या हूंद ?
मस्ता - यूँ तो भारत एक कृषि प्रधान देस है किन्तु स्मार्ट सिटियों मा स्मार्ट मरद , स्मार्ट जनानी  अर स्मार्ट कुत्ता पाये जांदन।
मास्टर जी -अबै स्मार्ट मरद अर स्मार्ट जनानी त ठीक च पर कुत्तोंक स्मार्ट सिटी मा क्या काम ?
मस्ता - अब जब हमर गां मा कुत्ता ह्वे सकदन तो स्मार्ट सिट्युं मा कुत्ता तो होला ही ?
मास्टर जी- बैठ जा ! हे स्वांरी ! तू बता कि स्मार्ट सिटी मा कूड़ कन होला ?
स्वांरी - यूँ तो भारत एक कृषि प्रधान देस है।  स्मार्ट सिट्युं मा बड़ा बड़ा बंगला हूंदन , ऊँची ऊँची अट्टालिका हूंदन अर हर जगा ऊंचा -ऊंचा शानदार शौचालय हूंदन।
मास्टर जी -बंगला , अट्टालिका तो ठीक च पर ऊंचा ऊंचा , शानदार शौचालय ?
स्वांरी - मास्टर जी ! मीन सूण बल सिट्युं मा पुंगड़  नि हूंदन त इथगा लोग झाड़ा (पाखाना ) कख जाला ?
मास्टर जी- ओहो मीन बोली छौ कि ना कि स्मार्ट सिट्युं मा फ़्लैट का  रसोई का समिण शौचालय हूंदन।
स्वाँरा - रुस्वड़क समिण शौचालय ? बेशरम , बिलंचुं तैं शौचालयक समिण खांद दैं घीण नि लगद ह्वेलि ?
मास्टर जी -  अच्छा अच्छा बैठ जा।  तू बता रै ग्वारा ! स्मार्ट सिट्युं मा रस्ता कन हूंदन ?लोग कन हिटदन ?
ग्वारा - पर मास्टर जी आपन त बतै छौ कि स्मार्ट सिट्युं मा रोड हूंदन फिर रस्ता ?
मास्टर जी - अरे रस्ता कुण ही रोड बुल्दन।
ग्वारा -यूँ तो भारत एक कृषि प्रधान देस है।  स्मार्ट सिट्युं मा रोड लम्बा हूंदन , रोड चौड़ा हूंदन अर हेमामालिनी का गल्वड़  जन चिपुळ हूंदन।
मास्टर जी - हेमामालिनी जन चिपुळ ?
ग्वारा - हाँ म्यार ददा जीन बतै छौ कि लालू प्रसाद जीन बतै छौ कि सबसे सुंदर, बिगरैल  अर टिकाऊ रोड वी हूंदन जु रोड हेमामालिनी का गल्वड़ जन चिपुळ हूंदन।
मास्टर जी - अच्छा स्मार्ट सिट्युं बणन से गढ़वळयूँ तैं क्या फायदा होलु ? तू बोल रै  ज्ञानदाता  !
ज्ञानदाता-  यूँ तो भारत एक कृषि प्रधान देस है। स्मार्ट सिट्युं बणन से गढ़वळयूँ तैं होटलम , ढाबों मा अर घौरम खानसामा की नौकरी मीललि।  द्वी टैम खाणक मीलल , लत्ता कपड़ा मीलल अर बार बार झिड़की बि मीलली।

Copyright@  Bhishma Kukreti 22 /11 /2014   

   *लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on Smart Cities in India ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on Smart Cities in India ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Ridicule in Garhwali Language ; Best of  Mockery in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Send-up in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Disdain in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Hilarity in Garhwali Language on Smart Cities in India; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on Smart Cities in India;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on Smart Cities in India; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on Smart Cities in India; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on Smart Cities in India; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on Smart Cities in India; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal on Smart Cities in India; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal on Smart Cities in India; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal on Smart Cities in India; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on Smart Cities in India; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar on Smart Cities in India;


                                        CLEAN INDIA , स्वच्छ भारत !