• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

  Parakram Shah as Mukhtyar or Representative of Pradyuman Chandra Shah in Kumaon

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 228

                                              By: Bhishma Kukreti
                 When Jaya Kirti Shah had to flee from Devalgarh due to attack of Joshi brothers, Pradyuman Chandra (presently Kumaon King) came to Shrinagar.
  Pradyuman sent his younger brother Parakram to Almora. Parakram Shah was representing Pradyuman in Kumaon. In 1780, Parakram was called to Almora from Shrinagar.
Garhwal administrators as Ajab Ram Negi advised him to become Garhwal king in place of Jaya Kirti Shah. Parakram was also ambitious to take Kumaon Kingdom. However, Joshi brothers did not encourage him. Joshi brothers did not like Parakram Shah. Parakram Shah started making friends the supporters of Mohan Chandra (who was in exile) in Almora.  Parakram was administrating Kumaon kingdom. However, Parakram was proved as weak administrator and he was also not liked by the people.
   Parakram never wanted the Kumaon Kingdom. He was more interested in getting crown of Garhwal. When Pradyuman Chandra returned to Almora from Shrinagar, Parakram Shah started his journey to Shrinagar. Before, reaching Shrinagar by Parakram Shah, Jaya Kirti Shah recaptured Shrinagar Garhwal. As per advice of Parakram Shah, Ajab Ram started making strategy to dislodge Jaya Kirti Shah.
             Jaya Kirti Shah sent Dhani Ram Dobhal for getting army from Sirmaur. Parakram went to Almora for taking advices from Pradyuman Shah.

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 27/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -230   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)
Xx
Notes on History of Kumaon, Himalaya; History of Pithoragarh Kumaon, Himalaya; History of Champawat Kumaon, Himalaya; History of Bageshwar Kumaon, Himalaya; History of Nainital Kumaon, Himalaya; History of Almora Kumaon, Himalaya; History of Udham Singh Nagar Kumaon, Himalaya; History of Kumaon, Himalaya, North India; History of Kumaon, Himalaya, South Asia;

Bhishma Kukreti

 Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery (Prakriti) in Garhwali Folk Drama

                   गढवाली लोक नाटकों / लोक  गीतों में   प्रकृति रस

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -65

                                    Bhishma Kukreti

          There is no Prakriti Ras in Bharat's Natya Shastra. However, many poetic and drama scholars added new raptures as Prakriti or rapture by geographical nature. The rapture by geographical beauty or nature is part of rapture of love.
The poems or dramas or literature related to geographical nature that creates rapture is called rapture of geographical Beauty or imagery.

ग्वीराळ फूल फूलिगे म्यार भीना
(गढ़वाली लोक गीत)
संकलन डा. शिवा नन्द नौटियाल
इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती


         ग्वीराळ फूल फूलिगे म्यार भीना
           माल़ू बेडा फ्यूलड़ी फूलिगे भीना
          झपन्याळी स्किनी फूलिगे भीना
          घरसारी लगड़ी फूलिगे भीना
          द्यूंळ-थान कुणजु  फूलिगे भीना
       गैरी गदनी तुसार फुलिगे भीना
         डांडयूँ फुलिगे बुरांस म्यार भीना
           डळ फूलों बसंत बौडिगे भीना
            बसंती रंग मा रंगदे भीना
            ग्वीराळ फुलिगे म्यारा भीना

I this folk song and dance, there is description of blooming of various types of flowers and create rapture by natural geographical beauty .

Copyright@ Bhishma Kukreti 27/12/2013

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter.

                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali lok swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
Xx
Rapture  of Natural Beauty or Geographical Beauty in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Rapture  of Geographical Beauty or Nature's Imagery in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Rapture of Geographical Beauty or Nature's Imagery in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia;
गढवाली लोक नाटकों में  प्रकृति रस  टिहरी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  प्रकृति रस;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में   प्रकृति रस, हरिद्वार गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  प्रकृति रस;देहरादून गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  प्रकृति रस;पौड़ी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  प्रकृति रस;चमोली गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में प्रकृति   रस; रुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में प्रकृति   रस;

Bhishma Kukreti

                  साम्प्रदायक ताकतों को दूर रखने के लिए कठोर सिंग और भानुमती केंद्रीय सरकार को समर्थन देते रहेंगे !

                                         चुगनेर,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

(ब्याळि आपन  पौढ़ बल शिक्षा मंत्रीन मिड डे मील का वास्ता स्कूल की अपनी पट्टी से ही स्थानीय अनाज खरीदणो अर राज्य प्रकाशन को काम मेरठ की जगा राज्य मा ही करणो आदेस सबि संबंधित विभागुं कुण भेज।  अर तीन बजे प्रेस कोंफेरेंस बि करि।  घ्याळ दान अपण न्यूज टीवी चैनेलुं मा देख त भौत हि पुळेन (खुश ह्वेन ). पण काम की व्यस्तता   का कारण ऊं तैं पता ही नि चौल कि उत्तर प्रदेश का कुसपा नेता कठोर सिंह अर कैकुसपा  की नेत्याणि भानुमति न केंद्रीय सरकार से  समर्थन वापस लीणै धमकी दे दे।  रात घ्याळ दा ड्यार पौंछ  त मुख्यमंत्रीक फोन आयि कि अब्याक अबि म्यार ऑफिस आवो। ")
मुख्यमंत्री कार्यालय मा माणावाल जी अर आश्चर्य कि करम सिंग रावत जी पैलि बिटेन छा। मुख्यमंत्री व्यस्त छा।   चीफ मिनिस्टर कु डिकोरम सेक्रेटरी घ्याळ दा तैं एक कैबन मा लीग।
उख पार्टी क उत्तराखंड राज्य कु केंद्रीय प्रभारी चौधरी बलबिन्दर सिंग पैल इ बिटेन बैठ्यां छा।  दगड़ मा पार्टीक राज्य महामत्री पन्ना लाल टमटा बि छा। चौधरी बलविंदर सिंह हरयाणा का मुख्य्मंत्री तैं  कारन तो पार्टीन बलविंदर सिंग तै उत्तराखंड अर मणिपुर का प्रभारी बणै।  चूँकि मणिपुर दूर च त बलविंदर सिंग जादातर देहरादून मा ही पड्यां रौंदन।
चौधरी बलविंदर सिंग - घ्याळ दा ! तुम पार्टी का वास्ता एक गौळ का फोड़ा छंवां!
पन्ना लाल टमटा -याने पार्टी का वास्ता एक मुसीबत !
घ्याळ दान गुस्सा रोकिक  ब्वाल - क्या मतबल ?
चौंधरी बलविंदर सिंगन सुबेरक द्वी सर्कुलर की कापी दिखैक जोर से ब्वाल - इ क्या च ?
घ्याळ दा - मिस्टर सिंह ! फर्स्ट ऑफ आल आइ  डिमांड रिस्पेक्ट फ्रॉम आल बिकॉज  आइ पे रिस्पेक्ट टु अदर्स टू।
चौंधरी बलविंदर सिंगन बौळेक ब्वाल - ये  क्या   बक रिया इंग्रेजी में ?
पन्ना लाल टमटा - चौधरी जी मै समझाता हूँ शिक्षा मंत्री जी को.
चौंधरी बलविंदर - काहेका शिक्षा मंत्री ! इन्ने तो केंद्रीय सरकार ही गिराने का काम कर रिया है।
घ्याळ दा -व्हट ! मीन त उत्तराखंड कृषि विकास अर उत्तराखंड राज्य उत्पादन उत्थान का बान सर्वोचित निर्णय ले।
पन्ना लाल टमटा - पण घ्याळ दा ! आपका निर्णय से केंद्रीय सरकार गिरण वाळ च।
चौधरी बलविंदर सिंग -घ्याळ दा ! तुमे यो नीतिगत फैसला लेन्ने कौन बोल्ले है ?
घ्याळ दा -इखमा क्या च ? राज्य हित मा ही मेरो निर्णय च।
चौधरी बलबिन्दर - पर थारे उत्तराखंड राज्य हित के निर्णय से  केंद्रीय सरकार गिरने वाली है उसका क्या ?
घ्याळ दा - सर ! इन आदेशों का केंद्रीय सरकार से क्या तालुकात ?
चौधरी बलबिन्दर सिंग - ये पन्ना लाल तू इ समजा इस मंत्री को !
पन्ना लाल टमटा -घ्याळ दा ! मिड डे मील का वास्ता जो अनाज अर दाळ की सप्लाइंग ऐजेंसी च ना ?
घ्याळ दा -हाँ ! डेप्राइव्ड पीपल वेलफेयर सोसाइटी बिजनौर।
पन्ना लाल - अर उत्तराखंड प्रकाशन का काम कख हूंद
घ्याळ दा - वीं कम्पनीक नाम च दीनहीन दुनिया प्रकाशन , मेरठ।
बलबिन्दर -जाणे है डेप्राइव्ड पीपल वेलफेयर सोसाइटी, बिजनौर का मालिक कौन है ?
घ्याळ दा - नहीं
पन्ना लाल - बहिन भानुमती जी की बहिन दयावती डेप्राइव्ड पीपल वेलफेयर सोसाइटी, बिजनौर की मालिकिन च
घ्याळ दा - ये मेरी बवे !
पन्ना लाल -अर दीनहीन दुनिया प्रकाशन , मेरठ का मालिक कठोर सिंग जीकी समदण श्रीमती कौशल्या च।
घ्याळ -औ अब आइ मेरि समज मा।  तो बहिन भानुमती और कठोर सिंह चाहते हैं कि उनके व्यापार में कोई छेड़ -छाड़ ना हो।
बलबिन्दर -हाँ ! उनके पेट में लात मारोगे तो वो सरकार गिराएंगे ही !
घ्याळ दा -पण उत्तराखंड का हित भी  त  महत्वपूर्ण च।
बलबिन्दर - पार्टी बचेगी तो ही उत्तराखंड का हित होगा कि नही ?
घ्याळ दा - अब क्या करण ?
बलबिन्दर -इस आदेस को अबि का अबि खारिज करना है।
घ्याळ दा -पन्नालाल जी  ! ह्रदय से ब्वालो !   क्या यु सै च कि उत्तराखंड का हित की बलि चढ़ाये जाव ?
पन्ना लाल - अब दिल्ली मा पार्टी क सरकार बचाण त उत्तराखंड हित तैं कचरा पेटी मा डाळण ही पोड़ल।
घ्याळ दा - ठीक च।  मिस्टर बलवबिन्दर जी ! आइ शयल टेक बैक दोज ऑर्डर्स बैक।
बलबिन्दर -मै दिल्ली फोन करता हूँ।
बलबिन्दर सिंह (फोन पर ) -महामंत्री जी ! बहिन भानुमती और कठोर सिंग जी के  पास  फिलर्स भेज दो कि उनके बिजिनेस पे कोई फर्क ना पड़  रिया है। हाँ हाँ आदेस वापस ले लिए हैं। कनि भर बी फिकर ना करो।  थैंक्स कोनो बात।  यो तो म्हारो काम है।
बलबिन्दर - अब उन दोनों आदेशों को वापस लो।  भाई ओ दोनों सचिवों को भेजो
करम सिंह रावत अर माणावाल भितर आंदन।
बलबिन्दर -घ्याळ दा मै जा रिया हूँ।  दोनों आदेस अबि वापस लो
बलबिन्दर सिंग भैर जांद अर राज्य चीफ सेक्रेटरी भितर आंद ,
चीफ सक्रेटरी -मिस्टर रावत ! व्हट इज हैपेनिंग ? यू डोन्ट नो वी आर बाउंड बाइ रूल्स ऐंड रेगुलेशन्स
रावत -सॉरी सर !आइ वाज ऑन लीव।
चीफ सेक्रेटरी - व्हट अबाउट यू ?
माणावाल -सर ! मिस्टर मिनिस्टर इंसिस्टेड टु डु सो।
चीफ सेक्रेटरी - इंसिस्टेड ! नॉनसेंस।  अब द्वी आदेस की कॉपी हरेक विभाग से वापस मंगवावो। मि मुख्यमंत्री जी से बोलि दींदु कि सुबेर  दस बजी तक सब आदेस वापस ह्वे जाल।
(चीफ सेक्रेटरी भैर जांद )
करम सिंह रावत -माणावाल जी ! सी दैट द वर्क इज कंप्लीटेड बाइ टेन।
माणावाल - सर एक गलती ह्वे गयाइ
रावत -क्या ?
माणावाल - वु क्या च।  दिन भर विभागीय कम्प्यूटर अर प्रिंटर सब होल्ड ह्वे गे छा
घ्याळ दा - तो ?
माणावाल - तो अबि तलक आदेस की एक कापी बि दुसर विभागों मा नि गे साक।
घ्याळ - हे भगवान ! तीन बचै दे !
माणावाल - सौरी सर ! गलती ह्वे गे।
घ्याळ दा - नै नै ! हम सब मनुष्य छंवां त हरेक से गलती होंदी च।
रावत -एस मिनिस्टर !
माणावाल -जी मंत्री जी

उना मुख्यमंत्री टीवी मा  न्यूज दिखणा छा - ब्रेकिंग न्यूज - अभी अभी सूत्रों से पता चला है कि श्री कठोर सिंह और बहिन भानुमति ने सांप्रदायक ताकतों को बहार  रखने हेतु केंद्रीय सरकार को बाहर से समर्थन देते रहने का फैसला लिया है



Copyright@ Bhishma Kukreti  28/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

                    History of Pradyuman Chandra as Garhwal King 
   
          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 230

                                              By: Bhishma Kukreti
             There is no agreement among historians for whether Garhwal King Jaya Kirti Shah died by natural death or conspirators killed Garhwal King. Jaya Kirti was eldest step brother of Pradyuman and Parakram.
       After the death of Jaya Kirti Shah, Ajab Ram and other selfish people looted the Kingdom wealth and then after sent the message of death to Almora. Pradyuman, Parakram and Harsh Dev Joshi came to Shrinagar Garhwal in 1786. Pradyuman Chandra took the oath of Garhwal King as Pradyuman Shah. Pradyuman Shah was puppet of Harsh Dev Joshi. Harsh Dev Joshi wanted that Pradyuman Shah become King of Garhwal too that Joshi could command both the territories.
               Parakram Shah aided by hi supporter wanted that he become Garhwal King.  Faujdar Ajab Ram was stern supporter of Parakram. Ajab Ram had his own small army. Ajab Ram was opponent of Harsh Dev Joshi. Harsh dev Joshi killed Ajab Ram through somebody. The Garhwali administrators and elites were in terror. They came to understanding that Harsh Dev Joshi was a cruel administrator and selfish too. Garhwal Kingdom administrators and elites came to conclusion that king maker Harsh Dev Joshi can't be beneficial to the kingdom. They beat Harsh Dev Joshi and Harsh Dev Joshi had to flee Kumaon. Harsh Dev Joshi could not correct the mess in the Kumaon Kingdom administration.

                          Mohan Chandra becoming super Active
                     As soon as Pradyuman went to Shrinagar, Mohan Chandra (the ex Kumaon King in exile) became active for taking Kumaon kingdom. Mohan Chandra got the support of Tarai ruler Nand Ram. Mohan Chandra sent message for Parakram Shah in Shrinagar. Parakram Shah was annoyed by his elder brother becoming Garhwal King too. Parakram collected army for supporting to Mohan Chandra.
  Nand Ram aatacked on Kumaon from foothills of Kumaon and Mohan Chandra along with his brother Lal Singh attacked on Kumaon from Kali Kumaon side. The army reached to Naithanagarh of Dora Talla patti of Pali Pargana. The army of Parakram Shah also reached at Naithanagarh.
      Harsh Dev Joshi was there with army. Most probably Pradyuman Shah did not send Garhwal army to help Harsh Dev Joshi. Hundred of Kumaon soldiers were annoyed by behavior of Pradyuman Shah that though he was Kumaon King but his heart was for Garhwal. Such Kumaon patriotic soldiers deserted Harsh Dev Joshi.
  Mohan Chandra defeated Harsh Dev Joshi. Harsh Dev Joshi fled towards plains.
    Mohan Chandra took the administration of Kumaon Kingdom. However, the mess in Kumaon was deep that he could not correct the mess.
  Parakram declared himself as Garhwal King.  There was situation of civil war in Garhwal Kingdom.

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 28/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -231   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)
Xx
Notes on History of Kumaon, Himalaya; History of Pithoragarh Kumaon, Himalaya; History of Champawat Kumaon, Himalaya; History of Bageshwar Kumaon, Himalaya; History of Nainital Kumaon, Himalaya; History of Almora Kumaon, Himalaya; History of Udham Singh Nagar Kumaon, Himalaya; History of Kumaon, Himalaya, North India; History of Kumaon, Himalaya, South Asia;

Bhishma Kukreti

                            सरकार चलाणो बान  क्यांक तयारी अर क्यांक प्रशिक्षण ?

                                        चुगनेर,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

घ्याळ दा शिक्षा मंत्री बौण त गेन  पण घ्याळ दाक समज मा अबि तलक नि आयि कि मंत्री करदा क्या छन।  अर  राजनीतिज्ञ मंत्री बंणनो राजनीति मा किलै आंद ?
घ्याळ दा तैं तरतीब से काम करण इ कठण हुयुं च।
सबसे बड़ी समस्या च हफ्ता या दस दिन मा दिल्ली भागण।  यद्यपि घ्याळ दान बि मंत्री पद कु सुपिन  नि देख छौ जन राखी बिरलान कबि नि सोची छौ कि वा इथगा कम उमर मा दिल्ली परदेश की मंत्री बौणलि। पैल पैल उंन  मंत्री पद तैं  महत्व  नि दे किन्तु अब ऊं तैं मंत्री पद से प्रेम , लगाव हूण बिसे गे।  अर अब वु नि चांदन कि वु मंत्री पदहीन  रावन। अब घ्याळ दा तैं हर समय डौर लगणि रौंद कि मंत्री पद नि छिन जावो।  अर उत्तराखंड मा मंत्री बण्युं रौण तो दिल्ली मा सत्ता का गलियारों मा कै ना कै तैं सलाम ठोकणो आण ही पोड़द।
फिर इथगा काम च कि घ्याळ दा की समज मा ही नि आंद कि कब यु काम पूरो ह्वाल।
रोज दैनंदिनी भरीं रौंद अर रोज एक चौथाइ बि काम पूर नि हूंद।
रोज चार जगा भाषण ह्वेइ जांदन।  एक भाषण तयार करण मा अंडर सेक्रेटरी या अपर डिवीजन कलर्क तै तीन चार घंटा त लगदी होला , फिर सुधार  कारो अर तब जैक भाषण दीण लैक हूंद।  कबि कबि त इन हूंद कि सुबेर रुड़की महाविद्यालय मा मांश अर अंडा भक्षण कु महत्व  पर घ्याळ दा एक घंटा भाषण द्यावों त द्वी घंटा बाद  शिवानंद आश्रम मा शिवानन्द जयंती की मीटिंग मा मांश व अंडा विक्री बंद करणै सरकारी नीति का बारा मा बतांदन। 
             रोज फाइलुँ चट्टा लगणु च पर घ्याळ दामा टैम इ नी च कि फाइलुं निपटारा सुव्यवस्थित , सुचारु रूप से ह्वे साको। कति फ़ाइल त इन छन जु बणी जांदन पण मंत्री  दस्तखत का वास्ता इनी तरसणा रौंदन जन मध्यकाल मा नबाब लोग कैं कज्याण से ब्यौ त कर लींद छा पण फिर कबि बि जिंदगी भर बेगम साहिबा तैं नबाब साहेब की सूरत दिखणो मौक़ा हि नि मिल्दो छौ।  बेगम साहिबा सुचदि छे कि यां से बढ़िया तो वा ऊं मजदूरों मासे कै एक  मजदूर  को दगड़ ही भागि जांदी जो वीं तैं डोलि मा उठैक बजार घुमांदन। इनी फ़ाइल बि सुचदि होलि कि हम खाली ही ठीक छा ।   अम्बानी ग्रुप कम्पनी का मैनेजिंग डाइरेक्टर क्या इन कौर सकद कि वैक ऑफिसम हजारों फ़ाइल सालों तक अनिर्णीत रावन ? पर घ्याळ दा बि क्या कारु बिचारु शिक्षा मंत्रालय छोड़िक कैबिनेट मीटिंग , कैबिनेट सब कमीटी की दसियों मीटिंग, पार्टी मुतालिक कथगा ही कमेटी मीटिंग मा जाण ही ना कुछ जगा तो अपण भागीदारी बि निभाण पोड़द। 
                    विधान सभा चलणि ह्वावो तो  मुसीबत।  इना ऑफिस मा एक फ़ाइल उठाओ ना कि घंटी बज जांद कि वोटिंग का वास्ता  विधान सभा भितर आवो कि कखि सरकार नि गिर जावो।  कबि सरकार गिरणो डौर नि बि ह्वावो तो विरोधी पार्टी कु घ्याळ -हल्ला तैं निरस्तर करणो बान घ्याळ  लगाणो विधान सभा अटकण पोड़द।  कबि सूण च कि रिक भगाणो बान तुम घ्याळ लगावो अर तुमर घ्याळ का जबाब मा रिक ही घ्याळ लगाण बिसे जावो।   जी हां विधान सभा मा विरोधी पार्टी कु घ्याळ कम करणो बान सरकारी दल बि घ्याळ लगांद।  कबि विरोधी पार्टी गम्भीर प्रश्न (बकौल सरकारी दल राजनीती से प्रेरित ) विधान सभा मा उठावो अर सरकारी दल नि चाँद कि  विषय पर प्रश्न उठ तो सरकारी दल विधान सभा की बैठक मुल्तवी करणो बान खुद ही घ्याळ लगाण बिसे जांदन अर विधान सभा अध्यक्ष तैं वै दिन विधान सभा मुल्तवी याने एडजोर्न करण पोड़द।
              फिर जब बिटेन हाई कमांड को जंवाई जॉर्ज बड्रा जीन प्रेम नगर मा कुछ चाय बगीचा क्या खरीदेन कि विरोधी पार्टी विधान सभा मा ये विषय पर प्रश्न उठावो ना कि मंत्री तो छोड़ो , मुख्यमंत्री तैं बि घ्याळ लगाण पोड़द। फिर सरा दिन हरेक मंत्री कु काम हूंद कि पत्रकारों या टीवी चैनेलों तैं जॉर्ज बड्रा की तरफ से सफाई द्यावो।  एक दिन घ्याळ दान एक रास्ट्रीय चैनेल मा जॉर्ज बाड्रा की तरफ से सटीक सफाई दे तो हाई कमांड से आदेस आइ कि अब घ्याळ दा तैं हमेशा ही इनि सफाइ दीण पोड़ल। अब जब बि जॉर्ज बाड्रा का बारा मा रास्ट्रीय चैनेलों मा सफाई दीण हो तो घ्याळ दा तैं देहरादून ही रौण पोड़द।  कति दै तो यीं सफाइ दीणो बान शिक्षा मंत्री तैं अपण महत्वपूर्ण यात्रा कैंसिल करण पोड़द।  एक दिन शिक्षा मंत्री तैं श्रीनगर विश्वविद्यालय मा दीक्षांत समारोह मा जाण छौ किन्तु जॉर्ज बाड्रा प्रकरण इथगा जोरों पर छौ कि तीन दिन तलक शिक्षा मंत्री तैं देहरादूनमा  ही रौण पोड़।
  घ्याळ दा जब बि अपण कार्य कु विश्लेषण करद तो पांद कि वु  अपण काम सटीक ढंग से तो क्या काम हि नि करणा छन तो प्रेसर से ऊंक कुल्लि खाण बिसे जांदन।
घ्याळ दा सुचद कि हरेक जॉब का वास्ता अभ्यार्थी की शिक्षा व प्रशिक्षण का बारा मा पूछे जांद पण मंत्री क्वी बि बौण सकुद।  मंत्री बणणो बान शिक्षा , प्रशिक्षण , अनुभव की आवश्यकता छैं इ नी  च।   जब कि हम चार जनों  परिवार मा मुखिया वै तैं इ माणदा जैमा लियाकत ह्वावो अर जु अनुभवी ह्वावो । पाइलेट बणणो बान मनिख  हवाई जाज चलाणो  प्रशिक्षण लींद , मास्टर बणणो बान बीएड करे जांद। इख तलक कि साइकल चलाणो बान साइकल सिखद।   यदयपि  राजनीतिज्ञ सरकार चलाणो बान अपण पोलिटिकल केरियर बणान्द किन्तु सरकार कन चलाण का  प्रशिक्षण कबि नि लींद। 

घ्याळ दा द्वी कैबिनेट सब कमेटी मीटिंग से ऑफिस ऐन कि कुछ काम करे जावो।
जनि सीट मा बैठिन कि माणावाल जीन बोलि कि आपकी कंस्टिट्वेन्सी से कै जगमोहन कंडारी कु चार दैं फोन आयि.
घ्याळ दा -कांड लगि गेन।
माणावाल -क्या ह्वे मंत्री जी
घ्याळ दा -मि त मंत्री बणणो बाद बिसरि ग्यों कि मेरी अपण विधान सभा क्षेत्र का प्रति क्वी जुमेवारी बि च।
माणावाल -येस  मिनिस्टर।  बट नो मिनिस्टर !

**  भोळ पौढ़ा कि जगमोहन कंडारीन फोन किलै कार ?
Copyright@ Bhishma Kukreti  29/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

        History of Mohan Chandra Becoming Second Time the Kumaon King 

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 231

                                              By: Bhishma Kukreti
Second time rule of Mohan Chandra – 1786-1788
Inscriptions – 1786, 1787,1788
Contemporary Kings
Garhwal- Pradyuman Shah
Nepal (Kantipur or Kathmandu) - Gorakshadhis Ranbahadur Shah -1777-1799
With the help of army of Parakram Shah, Mohan Chandra defeated the army of Harsh Dev who was representative of Pradyuman Shah (king of Kumaon and Garhwal).
  Mohan Chandra took Kumaon crown in 1786 again.

                 Friendly Treaty with Parakram Shah

           Mohan Chandra had friendly treaty with so called Garhwal King Parakram Shah. They both demarked the boundaries of Kumaon and Garhwal. However, there is no historical record in Garhwal that Parakram was king of Garhwal for a moment.
                New Taxes in Kumaon

                  Mohan Chandra won the Naithana Garh battle by hiring professional soldiers. Those soldiers were pursuing Mohan Chandra for their salaries. The treasury was empty. The administration was in total mess.
  Mohan Chandra collected tax (Manga Kar) from the subjects and rich people by suppression. Mohan Chandra collected money from Mara and Fadtyal group by force and tactful methods. By that money, Mohan Chandra paid the salaries of hired soldiers.

               Donations

Mohan Chandra donated land for religious works
He donated land to Bageshwar temple thrice, Bhairav temple twice and Raghunath, Badrinath and Bhairavnath temple once.

              Treaty with Nepal King

         When there was unrest, civil war type situations in Kumaon and Garhwal, Nepal kingdom was emerging with one entity by winning small kingdoms of Nepal. There was fear of Nepali army terror everywhere in Nepal and the news of their terror was reaching to Kumaon too. Kumaon Kingdom wisely requested a friendly treaty with Nepal Kingdom.
         The friendly treaty was signed by Nepal King Gorkhadhis Ranbahadur Bahadurshah Shamsher Jang and Kumaon King Mohan Chandra on 13th January 1788 witnessed by deities as Lakshmi Naryan, Badrinath, Kedarnath, Kalika and Purvpeeth deities. It was called Dharmapatra or religious deeds. According to that deeds Nepal and Kumaon were friends and enemy of anyone would enemy of both.
                Resurgence of Harsh Dev Joshi

  Harsh Dev Joshi was always active in exile. In Badhpur, Joshi collected army of soldiers from Kumaon, Rohila and Badhapuri Rajput.
Harsh dev Joshi marched towards Almora via Havalbag. Mohan Chandra came with his army. There was battle between two armies in Sitoli-Railkot. Harsh dev Joshi defeated Mohan Chandra, His army captured Mohan Chandra and his brother Lal Singh. Harsh dev Joshi pardoned Lal Singh.
  Mohan Chandra was taken towards Narayan Tiwari temple below Hari Dungari. There in small hut, Mohan Chandra was killed for his cruel deeds.
  Mahesh Chandra the son of Mohan Chandra ran away from Almora to Rampur.
            Now, Harsh Dev Joshi was the ruler of Kumaon. Harsh dev Joshi was aware that people would not accept a Brahmin as the King. 
  Harsh dev Joshi invited Pradyuman Shah to rule over Kumaon. However, Pradyuman Shah refused to come to Almora. Pradyuman was aware the plan of Harsh Dev Joshi. Harsh Dev Joshi ruled Kumaon without a king. 
Harsh dev Joshi was now, in search of Rautela who would become Kumaon king.



Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 29/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -232   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)
Xx
Notes on History of Kumaon, Himalaya; History of Pithoragarh Kumaon, Himalaya; History of Champawat Kumaon, Himalaya; History of Bageshwar Kumaon, Himalaya; History of Nainital Kumaon, Himalaya; History of Almora Kumaon, Himalaya; History of Udham Singh Nagar Kumaon, Himalaya; History of Kumaon, Himalaya, North India; History of Kumaon, Himalaya, South Asia;

Bhishma Kukreti

                                  उत्तराखंड के   पर्यटक हेतु  पर्यटन प्रोडक्ट या वस्तुएं /उत्पाद

                               Tourism Products in Destination Management in Uttarakhand

(Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--26    )

                                          उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 26 
                                                       लेखक : भीष्म कुकरेती                             
                                          (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

किसी भी पर्यटक स्थल व्यवस्था हेतु पर्यटकों के लिए पर्यटन उत्पाद होना आवश्यक है।

                    पर्यटन उत्पाद / परिभाषा

पर्यटन कोई फैक्ट्री से बना माल नही है कि निर्माण किया और   बेच दिया अपितु पर्यटन में कई जटिल अवस्थाएं जुडी हैं।  उदाहरणार्थ किसी डेनमार्क के विद्यार्थी को बद्रीनाथ में धार्मिक कर्मकांड पर अन्वेषण करना है तो उसे भारत के लिए पासपोर्ट , वीसा से लेकर बद्रीनाथ में ठहरने व कर्मकांडों को समझने के लिए स्थान रिजर्व कर उन कर्मकांडो के  गुजरना पड़ेगा।  अत: उस डेनिस विद्यार्थी के लिए सभी पर्यटन सेवायें व उपभोग की वस्तुएं पयटन वास्तु या पर्यटन उत्पाद हैं।  यहाँ तक कि बद्रीनाथ के माननीय रावल द्वारा व धर्माधिकारी की अर्चना -प्रार्थना भी पर्यटन उत्पाद है। 
  अत:पर्यटन उत्पाद या वस्तु वह है जो पर्यटक खरीदता है , सेवा में उपयोग करता है  व अनुभव करता है।  पर्यटक का स्मरणीय अनुभव भी  पर्यटन पदार्थ या उत्पाद है। पर्यटक स्थल जो भी अपने ग्राहक को देता है वह पर्यटन उत्पाद या वस्तु है।

                पर्यटन उत्पाद /वास्तु के मुख्य  भाग

पर्यटक का आकर्षण  - जो भी वस्तु या अनुभव पर्यटक को आकर्षित करते हैं वे सभी  पर्यटन उत्पाद का एक भाग हैं। पर्यटक स्थल पर्यटन का केवल एक भाग है। पर्यटक का मन आकर्षण पैदा करने हेतु महत्वपूर्ण है। 

पर्यटक व मेजवान की क्रियाएँ - पर्यटक व मेजवान की क्रियाएँ पर्यटन उत्पाद का एक विशेष अंग हैं।

पर्यटक हेतु सुख सिविधाएँ - सभी सुविधाएं पर्यटन उत्पाद का एक भाग हैं।

सुलभताएं - सभी सुविधाओं की सुलभता से प्राप्ति पर्यटन उत्पाद का एक अंग है।

            पर्यटन में गुणवत्ता

पर्यटन में गुणवत्ता का अपना निशिचित व महत्वपूर्ण स्थान है।  पर्यटक स्थल व्यवस्था में निम्न बातो का ध्यान आवश्यक है।

पर्यटक स्थल का वैश्विक पर्यटन मापदंड के अनुसार  प्रतियोगी गुणो से भरपूर होना आवश्यक है।
पर्यटक स्थल को पर्यटक की आकांक्षाओं  व आशाओं को पूरा करने के क्षमता होनी चाहिए और इन व्यवस्थाओं में निरंतरता आवश्यक है।
सभी पदार्थ सामयिक गुणवत्ता के अनुसार होने चाहिए।

          गुणवत्ता का विकास

पर्यटक की आशाओं को पूर्ण करने की व्यवस्थाएं चाहिए
हर समय सामयिक वास्तु व सेवाओं में सुधार होते रहना चाहिए।
मानवीय संसाधन में निरंतर विकास पर्यटन विकास के लिए आवश्यक है।
गुणवत्ता के वे सभी मानदंड अपनाये जायं जो सामयिक व वैश्विक रूप से मान्य हों।


Copyright @ Bhishma Kukreti 29  /12/2013

Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल
xx
Importance of Tourism Products in Destination Management in Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Udham Singh Nagar Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Nainital Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Almora Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Champawat Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Bageshwar Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Pithoragarh Kumaon Uttarakhand; Importance of Tourism Products in Destination Management in Haridwar, Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Dehradun Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Uttarkashi Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Tehri Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Chamoli Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Rudraprayag Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Pauri Garhwal Uttarakhand; importance of Tourism Products in Destination Management in Uttarakhand, Central Himalaya;




Bhishma Kukreti

Grahan (Eclipse): A Garhwali Folk Story for Managers

Garhwali Folk Tales, Fables, Traditional stories, Community Narratives for Effective Managers, Effective executives, Effective Boss, Effective Supervisors or Stories for Effective management, management Lesson from Garhwali Folk Literature from Garhwal, part- 43   

       Collected and edited by: Bhishma Kukreti (Management Training Expert)

                  It was the period when Sun and Moon were passing human life on the earth. Sun and Moon were brother and sister whose parents expired in their early age. Sun and Moon were passing life with severe adversity. Every time, they had to take grains on loan. A few villagers used to help them too.
           Once, both Sun and Moon were hungry for a couple of days. They could not get grains from anywhere. There was Grahan a money lender in the village.  Grahan used to charge interest more than other money lenders.  On that day, when Sun and Moon could not get grains from any source, they went to Grahan for loan. Grahan loaned them a kilo of Finger Millet flour (Chuna ku Ata). They brought flour and made bread and then only could satisfy their hunger.
             Sun and Moon used to help people. Both sister and brother could not return back flour to Grahan. Grahan used to harass them.
  In their birth, Sun and Moon started shining in the sky. On new moon night, Grahan shows cow bone to Sun and asked," La Myar Chun ser – return my finger miller flour." On full moon night, Grahan shows cow bone to Moon and ask her to return finger millet flour.
        By watching cow bone and fear of Grahan, Sun hides himself on new moon night and moon hides on the full moon night. Due to hiding Sun, there is new moon day eclipse and by hiding by moon, there is full moon eclipse.

Copyright @ Bhishma Kukreti 29/12/2013 for review and interpretation    
Garhwali Folktales, Fables, Traditional stories for Managers,/executives, boss, supervisors or Stories for management from Garhwal to be continued...

                                 References

1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003, 
2- Bhishma Kukreti 2003, Salan Biten Garhwali Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
3- Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Kathaon ma Prabandh Vigyan ka Tantu , Chitthi Patri's Lok Kathayen Visheshank  , Dehradun
Xx
A Garhwali Folk Story for Managers; Garhwali Folk Story from Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Dhangu Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Gangasalan Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Lansdowne Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Haridwar Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Dehradun Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Uttarkashi Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Tehri Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Rudraprayag Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Chamoli Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Pauri Garhwal for Managers; Garhwali Folk Story from Garhwal, Himalaya for Managers; Garhwali Folk Story from Garhwal, North India for Managers;         

Bhishma Kukreti

        भ्रस्टाचार को अब सात समुद्र पार भागना ही पडेगा  !

              चुगनेर,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

  ब्याळि घ्याळ दान अपण कामौ विश्लेषण कार त पायि बल वु शिक्षा विभाग का क्वी बि काम नि करणा छन।
अब घ्याळ दा कारो तो क्या कारो ?
वैदिनै कि ही बात ले ल्यावो ।  विदिन घ्याळ दान एक सामजिक संस्था की रिपोर्ट पौढ़ तो मंत्री ह्वेक बि वूं तैं बि रूण ऐ ग्यायि कि ग्रामीण उत्तराखंड  मा शिक्षा कु बुरा हाल छन।  जब कि मंत्री तैं कैं  बि, कनि बि दुर्दशा  से दुखी नि हूण चयेंद पण घ्याळ दाक जिकुड़ी मा डाम लग कि पहाड़ी  गाँवुं स्कूलुँ  मा अब अस्सी प्रतिशत विद्यार्थी शिल्पकार जमात का ही पढ़दन  अर छोरी -छोरा त राइ दूर अधिकाँश मास्टरों तैं नि पता कि वूंक जिला राजधानी क्वा च।
  घ्याळ दाक मानण छौ कि यदि अशोक महान का बाद भारत मा मौलिक खोज रुक अर हरेक क्षेत्र मा 2000 साल तक प्रगति रुकीं राइ तो वांक एकी कारण छौ कि शिल्पकारुं जातीय हिसाब से अवहेलना ही ना शिल्पकारुं द्वारा अन्वेषण करणो सब स्रोत्र बंद ह्वे गे छा। सब तै पता च कि महान आयुर्वेदाचार्य  चरक अर सुश्रुवान जो बि ल्याख वांक पैथर शिल्पकारुं अन्वेषण अर शिल्पकारुं व्यवहारिक ज्ञान कु हाथ छौ। शिल्पकार वै जमाना मा रचनाधर्मी छा।  अर आज बि  जब तलक आम जनता की शिल्पकारिता मा अन्वेषण अर रचनाधर्मिता नि होलि तो भारत जन देस प्रगति कौर इ  नि सकद ।
  शिक्षा मंत्रीन आधारिक विद्यालय का निदेशक अर टीम तैं अपण कॉन्फेरेंस रूम मा बुलाइ कि ग्रामीण इलाका मा शिक्षा स्तर कनकै बढ़ाये जै सक्यांद।
घ्याळ दा तैं आधा घंटा मीटिंग का बाद आश्चर्य ह्वे कि हरेक टीम सदस्य का पास ग्रामीण शिक्षा स्तर बढ़ाणो सरलतम उपाय छा।  पण उपायों तैं क्रियावनित करणो बान जो राजनैतिक आत्मशक्ति , सहायता चयाणि छे वांक समुचित उत्तर नि छौ।
घ्याळ दान भावुक ह्वेक सब्युं तैं आवाहन कार  कि भई नौकरी की बात तो जाणि द्यावो हमर अपण मनुष्यगत कर्तव्य बि च कि शिक्षा स्तर मा विकास ह्वावो।  अब जब सबि उत्साहित ह्वेक विचारूं तैं क्रियावनित करणो विचार विमर्श करण ही वाळ छा कि माणावाल जी ऐन अर ब्वाल  "क्षमा मंत्री जी ! एक इमेरजेंसी ऐ गे।  आप तैं अर शिक्षा मुख्य सचिव रावत जी तैं चीफ मिनिस्टर जीक ऑफिस पौंछण।  "

घ्याळ दा तैं गम्भीर मीटिंग छोड़िक मुख्यमंत्री कार्यालय जाण पोड।
सबि मंत्री अर पार्टी अध्यक्ष मुख्यमंत्रीक कैबिन मा जमा छा।
प्रदेस पार्टी अध्यक्षन ब्वाल - अबि अबि हमर राष्ट्रीय उपाध्यक्ष याने हमर राजकुमार जीन प्रेस कॉन्फेरेंस मा ब्वाल कि हमर पार्टी भारत से भ्रस्टाचार हटैक भ्रस्टाचार को सात समोदर पार करा देगी  ।
एक मुख्यमंत्री को ख़ास मंत्री - त मुख्यमंत्री जी आप आज दिल्ली जाणा छन ?
मुख्यमंत्री - हाँ जाणि पोड़ल कि ना जब पार्टीन  नीतिगत  फैसला ले आल तो एक दैं राजकुमार जीक आस पास ऊं तैं बताणो जाण ही पोड़ल कि हमर राज्य सरकार  इं नीति तै अमल पर लाणो बान काम कारलि ।
घ्याळ दा से चुप नि रये गे।  घ्याळ दान पूछ - पण सर इखमा नीतिगत फैसला क्या च ? सन बावन मा   ही भ्रस्टाचार खतम  करणो नीति बणी गे छे ।
प्रदेस पार्टी अध्यक्ष - घ्याळ दा ! आप राजनीति नया छन तो आप नि समझदां कि मेसेज क्या हूंद।  राष्ट्रीय उपाध्यक्ष याने राजकुमार जीन एक नयो शब्द चुन कि हमर पार्टी भारत से भ्रस्टाचार हटैक भ्रस्टाचार को सात समोदर पार करा देगी  । हम राजनीतिज्ञ सिम्बोलिक याने प्रतीकात्मक भाषा मा बात करदां अर हरेक राजनीतिज्ञ तैं सिम्बोलिक शब्द पछ्याणन आण चएंदन .
मुख्यमंत्री -यांक अर्थ च कि अब कुछ करण पोड़ल।
प्रदेस पार्टी अध्यक्ष - मि अर मुख्यमंत्री  दिल्ली मा मोर्चा संबाळणो जाणा छंवां तो आप सब तैं इक मोर्चा संबाळण।
मुख्यमंत्री -हरेक विभाग से सबि  छुट  मुट अखबारों मा विज्ञापन जाण चयेंद कि हमारी सरकार हमर पार्टी उपाध्यक्ष के सपनो को साकार करेगी और   भ्रस्टाचार को सात समुद्र पार करेगी। अर द्वी तीन दिन मा टीवी मा बि विज्ञापन ऐ जाल कि हमारी सरकार भ्रस्टाचार को सात समुद्र पार करने जा  रही है।
प्रदेस पार्टी अध्यक्ष -सबी मंत्रालयों तैं ये किस्मों विज्ञापन दीण जरूरी च। जु सम्पादक -प्रकाशक हमरी पार्टी का समर्थक छन वुं तैं फुल पेज विज्ञापन मिलण चएंदन अर बाक्युँ तैं आधा पेज विज्ञापन।
मुख्यमंत्री - ख़ास शहरों याने जिला राजधान्युं मा हेरक मंत्रालय द्वारा एकेक होर्डिंग बि लगण चयेंद कि हमारे राष्ट्रीय उपाध्यक्ष के मार्गदर्शन में हमारी सरकार भ्रस्टाचार को सात समुद्र पार कर रही है।
घ्याळ दा - महोदय ! भ्रस्टाचार हटाणो वास्ता क्वी ख़ास नई नीति ?
प्रदेस पार्टी अध्यक्ष  - घ्याळ दा !  भ्रस्टाचार मिटाणो कुण भ्रस्टाचार निरोधक क़ानून , लोकपाल , आईपीसी का सैकड़ों क़ानून छन कि ना ?
मुख्यमंत्री - मी अर प्रदेस  पार्टी अध्यक्ष यीं मीटिंग का बाद एक प्रेस कॉन्फरेंस करणा छंवां।  उखमा मा संयुक्त बयान मा बुले जालो कि उत्तराखंड में अब भ्रस्टाचार बर्दास्त नही होगा।
प्रदेस पार्टी अध्यक्ष - कै तैं कुछ पुछणाइ ?
उद्योग मंत्री - अध्यक्ष जी ! शिक्षा मंत्री हमर बात नि सुणदन अर अपण मनमानी करदन।
मुख्यमंत्री -क्या बात च ?
उद्योग मंत्री - मुख्यमंत्री जी ! शिक्षा विभाग मा सुदामा ऐंड सुदामा कम्पनीन पांच हजार कुर्स्युं सप्लाइ   कौर छे अर शिक्षा विभागन सब कुर्स्युं तैं रिजेक्ट करि देन .
घ्याळ दा - सर कुर्सी शीसम की लकड़ी से बणी हूण चयाणी छे किन्तु हरेक कुर्सी कीड़ा खयां आम की लकड़ी की छन।
मुख्यमंत्री - घ्याळ दा ! पता च सुदामा ऐंड सुदामा कम्पनी कैक च ?
घ्याळ दा -ना ।
मुख्यमंत्री - वा कम्पनी राज्य प्रभारी बलबिन्दर जीक जंवाई क कक्या ससुर जीक च ।  तो आज ही कुर्सी सप्लाइ पास कारो अर भोळ पेमेंट दिलवै द्यावो। (धै लगैक ) शिक्षा विभाग का रावत जी तैं बुलावो।
रावत  - एस चीफ मिनिस्टर ?
मुख्यमंत्री - भई रावत जी ! वो सुदामा ऐंड सुदामा कम्पनी कु चेयर सप्लाई बिल पास करवाओ अर भोळ पेमेंट करवाओ।
रावत - एस चीफ मिनिस्टर।  सुदामा ऐंड सुदामा कम्पनी तैं भोळ पेमेंट मिल जाल ।
मुख्यमंत्री - बस आज की कैबिनेट मीटिंग ख़तम। भोळ बिटेन " राज्य सरकार भ्रस्टाचार को सात समुद्र पार खदेड़ देगी"  का विज्ञापन शुरू ह्वे जाण चयेंदन

घ्याळ दा पिछ्ला दिनु काम काज की एकेक घटना  याद करण मा तल्लीन छया कि माणावाल जीक आवाज आइ - सर जगमोहन कंडारी जीक फोन च।
घ्याळ दा -ठीक च।  कनेक्ट कारो।

Copyright@ Bhishma Kukreti  30/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]


Bhishma Kukreti

                  History of Kumaon King Shiv Chandra

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
      
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 232

                                              By: Bhishma Kukreti
Ruling Period- 1788
                 Harsh Dev Joshi was fully aware that he was Brahmin and people would not accept him as a king. He was eager to find a Rautela (member from Chand family) for making Kumaon King. Harsh Dev Joshi found a Rautela named Shiv Singh. Harsh Dev Joshi declared him as descendent of King Udyan Chandra. Harsh Dev Joshi crowned Shiv Singh as Shiv Chandra the Kumaon King.
  Harsh Dev Joshi took initiated to correct the messed administration but failed miserably. The mess was in great mess.
          Just after some time of Shiv Chandra being crowned as Kumaon King, Lal Singh with the help of Nabab Faizulla Khan of Rampur attacked on Kumaon. There was battle between army of Lal singh and army of Harsh Dev Joshi at Dharamshila in Bhimtal. Gadadhar the army commander of Joshi was killed and Joshi army soldiers were killed. Harsh Dev Joshi, Shiv Chandra and other supporters ran to Garhwal for getting army. Lal Singh followed Harsh Dev Joshi and his supporter till Ulkagarh of Garhwal.

                    Battle of Ulkagarh

               In Ulkagarh, Harsh Dev Joshi collected armed force.  Pradyuman Shah the Garhwal King supported Harsh Dev Joshi to stop Lal Singh entering into Garhwal. Now, Harsh Dev Joshi defeated Lal Singh in Ulkagarh battle. Lal Singh had to run to Kumaon. In the mean time army of Pradyuman Shah also reached to Ulkagarh.
  Harsh dev Joshi and army of Garhwal followed Lal Singh till Chukam of Kumaon at the bank of Kosi.
  Lal Singh also requested Parakram Shah for help. The army of Parakram also reached to Chukam. Lal Singh defeated Harsh Dev Joshi.
       Harsh Dev Joshi ran to Shrinagar and took shelter under Pradyuamn Shah.
          Parakram and Lal Singh crowned Mahendra Chandra the son of Mohan Chandra as Kumaon King in 1788.
Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 30/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -233   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)
Xx
Notes on History of Kumaon, Himalaya; History of Pithoragarh Kumaon, Himalaya; History of Champawat Kumaon, Himalaya; History of Bageshwar Kumaon, Himalaya; History of Nainital Kumaon, Himalaya; History of Almora Kumaon, Himalaya; History of Udham Singh Nagar Kumaon, Himalaya; History of Kumaon, Himalaya, North India; History of Kumaon, Himalaya, South Asia;