• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

                   History of Pradyuman Shah as Kumaon King

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 222

                                              By: Bhishma Kukreti

         Pradyuman Shah-  Ruling Period – 1779-1786
Contemporary King
Garhwal -Jaykrit Shah -1780-1786
       Before, the Garhwal army attack on Kumaon, Pradyuman Shah was coroneted the King of Kumaon in Shrinagar Garhwal as adopted son of late Kumaon King deep Chandra.
  Joshi family and their supporters rules Kumaon on behalf of Pradyuman for one year. Pradyuman Shah was only thirteen years old and he was very soft by body and by nature too.
       Kumaon Bajir or whole and sole of Kumaon Harsh Devi sent many messages to Garhwal King Lalit Shah to depute Pradyuman Chandra to Almora.
             Garhwal King Lalit Shah had experience of Kumaon Kingdom where kings were killed by their own administrators or relatives in past. Lalit Shah wanted to correct the situation himself in Almora before deputing Pradyuman. Lalit Shah wrote to Joshis that first he wanted to experience the real situation. Joshis wrote back that Lalit Shah should not worry and should depute only Pradyuman Shah.
  However, Lalit Shah was not satisfied the reply from Joshis. Garhwal King reached to Khetsari in Kumaon with huge army. Joshis became afraid and Harsh Dev Joshi fled away from Almora. Jaya Nand Joshi met the Garhwal King. Jaya Nand Joshi informed that people of Kumaon fled away from the area due to fear of Garhwal King. Jaya Nand suggested Garhwal King Lalit Shah that he should go back to Duladi (towards Garhwal and back away from Khetsari). Lalit Shah agreed the advice of jaya Nand Joshi and camped at Duladi.
                  Lalit Shah was there in Duladi for seven months but Harsh Dev Joshi did not come to meet Lalit Shah. Lalit Shah wanted to meet Harsh dev Joshi for future assurance for protection of his son Pradyuman. Lalit Shah sent many letters to Harsh Dev Joshi. Harsh Dev Joshi did neither send the reply not he paid visit to Garhwal king.
   Jaya Nand Joshi and Lalit Shah used to show cordial relation for each other but both were playing games with each other. No side trusted the other side. Lalit Shah wanted that Pradyuman should administrate Kumaon Kingdom but Jaya Nand Joshi had plan that Pradyuman would be king but real administrations should be in the hand of Joshis. Harsh dev Joshi sent message for Garhwal king to return and send Pradyuman Shah. Lalit Shah wanted to meet Harsh dev Shah.
       One day, Harsh Dev Joshi came to meet Lalit Shah with army. He entered to camp of King and suddenly went away from his camp without discussion.
             The Garhwal King paid huge money to Joshi to buy army and support. Now, Harsh Dev Joshi and other Joshi were showing their intention. Now, Joshi were ignoring Garhwal King.
  Lalit Shah got malaria in Duladi. In August 1780, Lalit Shah died. Garhwali soldiers brought the dead body of Lalit Shah to Shrinagar Garhwal.
           Lalit Shah could not send his son Pradyuman Shah to Almora. However, his greed for taking Kumaon Kingdom generated group enmities and divisions among Garhwal Kingdom administrators.


Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 20/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -223   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)



Bhishma Kukreti

   Bitanu:  Garhwali, North Indian Folk Tale for Brilliant Managers

Garhwali Folk Tales, Fables, Traditional stories, Community Narratives for Effective Managers, Effective executives, Effective Boss, Effective Supervisors or Stories for Effective management, management Lesson from Garhwali Folk Literature from Garhwal, part- 35   

       Translated by: Bhishma Kukreti (Management Training Expert)

              Bitanu was small in size. Itanu was elder brother of Bitanu.  They had a she buffalo. Itanu was crook. When their parent died, Itanu said to his brother to divide the buffalo. Itanu told that the mouth side of buffalo is for Bitanu and tail side buffalo is for him. Bitanu accepted the division.
           Bitanu used to provide fodder to buffalo and Itanu used to take benefits of dung. Buffalo delivered the child.  Due to division promise, Itanu got the milk.
            One day, Bitanu took the buffalo to outside village for grazing. Buffalo had dung and Bitanu was covered by dung. Buffalo went to a crop field and ate the whole crop. The field owner killed buffalo. Barely seeds were with dung. Crow came to eat barely grains and due to disturbing dung by crow, Bitanu could come out from dung.
             Bitanu tried to search for his buffalo but buffalo was dead. Bitanu dried the skin of buffalo and went towards a forest out of village boundary. In night, Bitanu sat under a big tree. After some time, thieves came there and sat under that tree. They started to distribute the theft cash, gold, silver, gems and jewelries. Afraid of them, Bitanu shook the dried, scanty buffalo skin and that skin created a sound. Thieves thought that police had come there. They ran away leaving there cash, silver, gold, gems and jewelries. Bitanu took all the precious items and came to his room in night. He buried the wealth under the soil. Bitanu married a wise girl. Due to wise wife of Bitanu, Itanu and his wife could not make fool of Bitanu. Bitanu started living happily.   


**The above Folk Story is taken- Dr. Anil Dabral, 2007, Garhwali Gadya Parampara
Copyright @ Bhishma Kukreti 20/12/2013 for review and interpretation
Garhwali Folktales, Fables, Traditional stories for Managers,/executives, boss, supervisors or Stories for management from Garhwal to be continued...

                  References
1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003
2- Bhishma Kukreti 2003, Salan Biten Garhwali Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
3- Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Kathaon ma Prabandh Vigyan ka Tantu , Chitthi Patri's Lok Kathayen Visheshank  , Dehradun
Xx
Garhwali, North Indian Folk Tale for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Dhangu Patti Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Lansdowne Tehsil Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Pauri Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Uttarkashi Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Tehri Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Dehradun Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Haridwar Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Chamoli Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Rudraprayag Garhwal for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Garhwal, South Asia for Brilliant Managers; Garhwali, North Indian Folk Tale from Garhwal, Himalaya for Brilliant Managers;

Bhishma Kukreti

Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb - Apan Mund Afik ni Mundyand:


                   (A Research Review on Garhwali, Kumaoni, Hardwar Folk Literature)
                               
              Successful Management Lessons in Garhwali-Kumaoni Folk Proverbs -13
                Management Lessons in Garhwali –Kumaoni Folk Literature part -36 

             By: Bhishma Kukreti (Yogic Ways of Marketing Management Expert) 

              The literal meaning of Garhwali proverb 'Apan Mund Afik ni Mundyand' is that you cannot shave or your head hair by your own.
             The above proverb is used when a person tries to act his own when he is totally ineffective to do so. We need cooperation from all sides to accomplish out aims.

                Defining Outsourcing

Outsourcing is a management practice in life or in business by companies or people to reduce cost, labor or difficulties by transferring work to outside suppliers than completing inside or ourselves.

               Importance of Outsourcing Management

  Saving Time by Outsourcing-Outsourcing is effective management practice to save time when done properly

Cost Effectiveness in Outsourcing-Outsourcing is many times more affordable than if work is completed in house.
Reducing Overheads in Outsourcing- Outsourcing is a weapon to reduce overheads.
Operational Control in Outsourcing – For many company, outsourcing is the way of operational control.
Outsourcing brings Staffing Flexibility- In cyclic or seasonal production business, outsourcing brings staffing flexibility. For example if you are in air coolers business you may hire labor from contractors for three four months.
Continuity in Staff High Turnover- Outsourcing create continuity when there is high staff turnover in the company
Bringing talent inside- When you hire outsourced talent you get chance training of your staff by outside staff.

               Most Outsourcing Tasks
There are following main outsourcing tasks-
1-Accounting
2-Taxation services
3-Manufacturing and Engineering
4-Computer Data processing
5-Customer services
6-Web design, computer programming and web software services
7-Research and development
8-Market research and other marketing programs
9-Legal Services
10-Legal Services
11-Creative services
12-Training services
13-Healthcare services
14- Unskilled or skilled human resources
When a person or company is unable to act perfectly the outsourcing is the best solution.







Copyright @ Bhishma Kukreti bckukreti@gmail.com  18/12/2013

     Notes on   Management Lessons in Garhwali –Kumaoni –Haridwar Folk Literature to be continued....
Management Lessons in Garhwali-Kumaon Folktales, Folk Stories, traditional Narratives, Community stories to be continued ...
Research Review of Garhwali-Kumaoni Literature to be continued....
                  References

1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003
2-Anil Dabral, 2007, Garhwali Gadya Parampara,
3- Bhishma Kukreti, 2003, Salan Biten Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
4- Bhishma Kukreti, October 2007, Gadhwali Lok Kathaon ma Prabandh Shastra ki suchna, Chitthi Patrika (Lok Ktha Visheshank), Dehradun
Xx
Importance of Outsourcing Management Tips in South Asian, Garhwali Folk Proverb; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Malla Dhangu Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Dhangu Patti Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Gangasalan Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Pauri Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian,  Garhwali Folk Proverb from Haridwar Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Dehradun Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Uttarkashi Garhwal; Importance of Outsourcing Management  tips in South Asian, Garhwali Folk Proverb from Tehri Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Chamoli Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Rudraprayag Garhwal; Importance of Outsourcing Management Tips in South Asian, Garhwali Folk Proverb from Garhwal, Uttarakhand; Importance of Outsourcing Management Tips in Asian, Garhwali Folk Proverb from Garhwal, Himalaya; Importance of Outsourcing Management Tips in South Asian, Garhwali Folk Proverb from Garhwal, North India;

Bhishma Kukreti

                 शिक्षा मंत्री बणन पर घ्याळ दाक चुनाव क्षेत्र माँ बरजात (शोक )

                                चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

                          जब घ्याळ दाक  चुनाव जितणो समाचार चुनाव क्षेत्र मा फ़ैल त मिश्रित प्रतिक्रया छे पण फिर बि ख़ुशी जादा छे।  आश्चर्य यु छौ कि भूतपूर्व विधायक कनकै हारी गे।  सब्युंन बोली बल साफ़ च कि वोटरूंन दारु भूतपूर्व विधयाक की घटकायी अर वोट घ्याळ दा तैं देकि  आइ गेन।  एकान त इक़  तलक ब्वाल बल पैल नेताओं क्वी दीन इमान नि छौ अब वोटरूं क्वी दीन इमान नि रै गे। यदि विश्वामित्र तैं मेनका जन अप्सरा नि भरमाइ  साक अर वोटरूं तैं दारु नि लुभाइ साक तो समजि  ल्यावो कि चुनाव मा इनकम्बेन्सी फैक्टर ही सबसे बड़ो फैक्टर च।  चुनावुं  रिजल्ट आण पर सयाणा अर जणगरा चुनाव जीतण वाळै बात कम करदन चुनाव हारण वाळै बात जादा करदन किलै कि जितण वाळ त पक्वड़ बणाण मा व्यस्त ह्वे जांद तो विश्लेषण हार का अथवा हरण वाळक ही होंद।  आज बि अकबर किलै जीत का विश्लेषण नि होंद बल्कणम विश्लेषण हूंद कि राणा प्रताप किलै हार।   जीत का क्वी विशेष कारण नि दिख्यांदन  पण हार का कारण सैन्दिस्टि दिख्याणा  रौंदन तो सब हर्युं मनिख का विश्लेषण जादा करदन अर पक्वड़ खाणा जितण वाळक ख्वाळ जांदन।
                  जब तलक राज्य मंत्री मंडल कु शपथ ग्रहण नि ह्वे छौ तब तलक घ्याळ दाकि वाह वाही हूणी छे।  सम्भावनाउं मा लोगुं तै जादा रस आंद।  जब तलक ब्वारि स्वील नि ह्वावो तब तलक सासु रगर्याणि रौंदी अर जनि नातण की खबर मिलदी बुडड़ी मुखान कुशब्द आंदन - मुक़दानौ बाछि ह्वे ग्ये ।  ऊनि घ्याळ दाक चुनाव क्षेत्र मा बि ह्वाइ जनि सूचना आइ कि घ्याळ दा मंत्री बणना छन कि पार्टी का मुख्य मुख्य कार्यकर्ताउंन असीमित आशा मा स्वाळ -पक्वड़ बणाणो बान तेल की कढ़ाई चुलु मा चढ़ाई आल छौ पण जनि सूचना मील कि घ्याळ दा शिक्षा मंत्री बणि गेन त सबि कायर्कर्ताउंन आग बुजै दे।
                         क्षेत्र माँ खुसी शुरू ह्वे  कि घ्याळ दा मंत्री बौण गेन पर मातम बि शुरू ह्वे गे  कि घ्याळ दा शिक्षा मंत्री बणिन।  बात बि सै च बच्चा होणै खुसी की खबर का बाद जब पता चलदो कि बच्चा ना तो नौनु च अर ना ही नौनी च पर तिसरो ही क्वी चीज च तो परिवार मा शोकलहर ही आलि ।
                     पार्टी का कार्यकर्ता सुचणा छा कि घ्याळ दा सार्वजानिक कार्य विभाग मंत्री बणदा तो कथगा कामुं ठेकेदारी पक्की छे।  घ्याळ दा मनरेगा , जनरेगा , उनरेगा , तनरेगा, जलरेगा , जंगलरेगा का मंत्री बणदा तो कार्यकर्ता घपलों की बिठगी लगांदा।  घ्याळ दा गृह मंत्री बणदा तो अपराध्युं तैं छुड़ांदा अर देहरादून मा कोठी लगांदा।  पण घ्याळ दाक  शिक्षा मंत्री बणन मा कार्यकर्ताओं तै अपण   भविष्य अंधकारमय दिख्याण मिसे गे।
                आम जनता बि शिक्षा तैं एक आवश्यक बीमारी ही माणदी तो आम जनता मा बि तकरीबन शोक की ही स्तिथि छे।  लोगुं मा विकास की छवि माने सड़क , नळ या बिजली का खंबा।  शिक्षा विकास सेतु ह्वे सकद यां पर सुचणो जनता मा समय नी  च।
हां घ्याळ दाक चुनाव क्षेत्र की  जनता एक प्रश्न अवश्य आयि कि कांडो गदन मा सात साल पैल आइटीआइ भवन अद्धा बौण छौ वो भवन पूरो ह्वाल कि  या जो डेढ़  साल पैल रगड़ -बगड़ गदन मा साइन्स कॉलेज को भवन शुरू ह्वे छौ वैको काम पूरो ह्वाल ?
                   सात साल पैल जब ये चुनाव क्षेत्र की जनतान अपण विधायक पर कुछ करणो भरी दबाब बणाइ तो विधायक जी आइटीआइ का परमिट लेकि ऐ गेन। सन  बावन मा लोकसभा अर विधान सभा चुनाव बगत भक्तदर्शन जीन बि ये क्षेत्र वाळु तैं आश्वासन दे छौ कि जगमोहन सिंह जी तै चुनाव जितण द्यावा इख आइटीआइ खुलल। सतावन अठावन साल बाद ही सही क्षेत्र का वास्ता आइटीआइ खुलणो परमिसन ऐ गे।
                   आइटीआइ स्कूल का वास्ता भवन शिलान्यास का कार्यकर्म मा विधायक जीन अफिक  अफु तै 'इंजीनियर पुरुष 'की उपाधि दे दे। चुनाव आंद आंद तक आइटीआइ भवन चार साढ़े चार फुट उच्चु बौणि गे।  चुनाव टैम पर 'इंजीनियर पुरुष' जीन सरा जनता तै बताइ कि अब क्षेत्र की सब समस्या दूर ह्वे गेन किलैकि जनि आइटीआइ मा पढ़ै शुरू ह्वेलि कि क्षेत्र की बदहाली खतम ह्वे जाली।  पण बेरहम जनतान 'इंजिनियर पुरुष ' का स्क्रू ढीला करि देन अर विधायक जी चुनाव हारी गेन।  राज्य मा बि 'इंजीनियर पुरुष' की पार्टी चुनाव हारी गे।  अब चूंकि कांडो गदन मा 'आइटीआइ ' खुलद तो लोगुन बुलण छौ कि 'इंजिनियर पुरुष ' की बदौलत ही आइटीआइ खुल तो पिछली सरकारन ( ज्वा इंजीनियर पुरुष की विरोधी पार्टी की छे ) आइटीआइ भवन को काम इलै रोकि कि चूंकि आइटीआइ खुलण से कांडा गदन का किनगोड़ा क बुट्या नष्ट ह्वे जाला तो पर्यावरण सुरक्षा की दृष्टि से इक  आइटीआइ भवन निर्माण नि बौण सकद।  अर सरकार तो छोडो 'इंजीनियर पुरुष ' अर जनता बि बिसरि गे कि कांडो गदन मा कबि आइटीआइ  शिल्यानास  का बगत वा उख ढोल -दमौ की आवाज मा लोग नाची छ।
                     फिर जनतान पिछ्ला विधायक पर दबाब बणाइ कि भै कुछ विकास कारो।  तीन साल तक विधायक जी दबाब सौणा रैन पण जब प्रेसर भौत ह्वे गे अर ऊं तैं बि लग कि जनता तैं क्वी खिल्वणि नि पकड़ाल तो ऊँन चुनाव हारि जाण तो वो क्षेत्र का वास्ता साइन्स कॉलेज का अलगजा लेक ऐ गेन।  रगड़ -बगड़ गदन मा साइन्स कॉलेज  को शिलान्यास ह्वे अर विधायक जीन अफु तैं अफिक  ''विज्ञान पुरुष 'की उपाधि दे द्याइ।  चुनाव आंद आंद साइन्स कॉलेज भवन डेढ़ फ़ूट उच्चु ही बौण साक। अर ये चुनाव मा 'विज्ञान पुरुष ' हारि गेन उनि जन  राज्य मा विज्ञान पुरुष ' की पार्टी बि चुनाव हारि । 
                  सब तैं पता च कि चूंकि घ्याळ दा की पार्टी की सरकार वो सब निर्माण कार्य बंद करी द्याली जो पिछली सरकारन शुरू कार छौ तो साइन्स कॉलेज अब क्षेत्र मा कतै नि खुल सकुद।  पिछ्ला दस सालुं मा उत्तराखंड मा इनि हूणु च कि  भाजापा ज्वा योजना शुरू करद कॉंग्रेस सरकार वीं योजना तैं बंद कौरि दींद।  कॉंग्रेस सरकार  जैं योजना तैं   शुरू करद भाजपा सरकार वीं योजना की फ़ाइल ही बंद कौर दींदी।
               घ्याळ दा अब शिक्षा मंत्री बौण गेन तो बहस का मुद्दा या च कि क्या घ्याळ दा आइटीआइ योजना तैं पुनर्जीवित कारल ? जख तलक घ्याळ दाकी पार्टीक क्षेत्र मा सवाल च अब 'इंजीनियर पुरुष ' अडवाणी जन अप्रसांगिक  स्थिति मा छन अर अब पार्टी वाळ उँमा आशीर्वाद लीणो बि नि जांदन।  गूणी दा आइटीआइ का सख्त विरोधी छन वूंक हिसाब से आइटीआइ की जगह पॉलीटेक्निकल स्कूल खुलण चयेंद छौ अर स्याळ दा गूणी बाडा  का जनम जात विरोधी ह्वाई तो स्याळ दान गूणी दा तैं नीचा दिखाणो बान आइटीआइ खुलणो  समर्थन करण पण कुरस्यळ काका बि आइटीआइ का घोर समर्थक च तो स्याळ दान  कुरस्यळ काकाक विरोध मा आइटीआइ का बि विरोध करण। फिर क्वी बि नेता चाहे गूणी बाडा ह्वावो या स्याळ दा ह्वावो या ह्वावो कुरस्यळ काका क्वी बि इन नि चालो कि जनता 'इंजिनियर पुरुष 'तै याद करण बिसे जावो , किलैकि इंजीनियर पुरुष कु नौनु अब राजनीति मा आण लैक ह्वे गे।   याने कि आइटीआइ कु अधा चिण्युं भवनन   क्षेत्रीय राजनीति मा कुछ ना कुछ खदर -बदर त अवश्य लाणी च ।
घ्याळ दाको शिक्षा मंत्री बणणो बाद जनता मा छ्वीं आइटीआइ भवन की चलणी छे ना कि घ्याळ दाकी।
गूणी बाडा , कुरस्यळ काका अर स्याळ दा कुण घ्याळ दाको विधयाक पद जितण खुसी की बात त नि छे परन्तु पार्टी जीती गे  यामा खुस हूणी छौ ।  पण  घ्याळ दाक शिक्षा मंत्री बणणो मतलब च अब इ तिनि दस साल तलक विधायक  का वास्ता अप्रसांगिक  ह्वे जाला। याने कि अबि से कुछ करण तिन्युं कुण एक आवश्यकता ह्वे गे।  देहरादून शिक्षा मंत्री तैं बधाई दीणो  बहाना करणों अर ह्वे साक तो कै छ्वट -मुट निगम की चेयरमैनशिप या सदस्य बणणो कामना से तिनि देहरादून का वास्ता रवाना ह्वे गेन।
एक बात हैंकि छे  तिनि जाणदा बि छन  कि यदि घ्याळ दा की  छवि भली बणी गे  तो यि लोग कबि बि यीं पार्टी से विधायक नि बौण सकदन। 


Copyright@ Bhishma Kukreti  21/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

                 Calling Pradyuman Shah to Almora by Harsh Dev Joshi and company

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 223

                                              By: Bhishma Kukreti

                Pradyuman was Panwar but then, he was being called Pradyuman Chandra and as Kumaon King.
         Joshi and company were ruling Kumaon in the name of King Pradyuman Chandra living in Shrinagar palace. However, it was not possible for Joshi to rule like that for ever. They needed Pradyuman Chandra as cover for their rule.  Lalit Shah died in Kumaon. Now, his eldest son Jayakirti Shah was Garhwali King. It was necessary for Joshi to take permission from Jayakirti to bring Pradyuman Chandra in Almora.
               Prempati Khanduri one of the high positioned administrators of Garhwal Kingdom was still in Almora. Doti queen was mother of Pradyuman and Parakram. Prempati Khanduri was in the side of Doti Queen of Garhwal kingdom (second wife of late Lalit Shah). Lalit Shah appointed Prempati Khanduri as guardian of Pradyuman Chandra. A family member of Prempati Khanduri, Nitya Nand Khanduri was Mukhtyar (minister) and director of Kingdom administration from the time of Lalit Shah. He used took after income and expenses of the kingdom. Nitya Nand Khanduri was Faujdar or Jagirdar of Salan (south Pauri Garhwal) and his income was around rupees one and quarter lakh. Nitya Nand was quite old.
                The Garhwal army chief of the army sent for Kumaon attack was Minyan Dhanu Gaddi. Prempati Khanduri and Dhanu Gaddi were close friends.  Prempati Khanduri was very close to Harsh Dev Joshi and Jaya Nand Joshi. Jaydev Dangwal in Shrinagar was also supporter of Joshi Company. Later on Jaydev Dangwal became minister of Kumaon Kingdom.


       Conspiracy of Nitya Nand Khanduri against Garhwal King
  Nitya Nand Khanduri had political affiliation with Doti queen. Nitya Nand Khanduri wanted to make Pradyuman Shah as Garhwal king. When Jayakirti Shah became Garhwal King he appointed Kripa Ram Dobhal as Mukhtyar or prime minister in place of Nitya Nand Khanduri.                    Now, Nitya Nand was Faujdar and director of revenue only. Nitya Nand Khanduri became annoyed by that change.
           Due to changes in administration in Garhwal kingdom due to death of King Lalit Shah, Pradyuman Chandra was not sent to Kumaon.
             Joshi of Kumaon wanted that Pradyuman Shah reach to Almora and Nitya Nand Khanduri wanted that Kripa ram Dobhal is vanished. 
          Nitya Nand Khanduri sent a message to Joshis that Kripa Ram Dobhal had a plan to come to Kumaon to take over Kingdom and Dobhal would harm Joshis. Khanduri sent message to Joshis that they should come to Shrinagar and after killing Jayakirti Shah and Kripa Ram Dobhal they can take Pradyuman Chandra. Khanduri told in message that youngest prince Parakram would be king of Garhwal. Nitya Nand advised to Joshi that by this way he would be ruling Garhwal and Joshis would be ruling Kumaon.
  Getting message from Nitya Nand Khanduri, Jaya Nand Joshi made a plan to attack on Garhwal.

        Letter of Jaya Nand Joshi to Kripa Ram Dobhal

Jaya Nand Joshi sent a letter to Kripa Ram Dobhal that "Garhwal king sent the army to Kumaon to defeat Mohan Chand. As per advice from Lalit Shah we also appointed free lancer soldiers in Kumaon. By that Mohan Chand was defeated.
              Now, Garhwal Kingdom did not send Pradyuman Chandra to Almora not Garhwal Kingdom sent money for salaries to soldiers. All the soldiers including free lancer soldiers are desperate, wanted we go to Shrinagar and they themselves are insisting to come to Shrinagar. Therefore, you send Pradyuman Chandra to Almora and pay salaries to soldiers. If these soldiers come to Shrinagar they would destroy everything there."
                 Now, Kripa Ram Dobhal was a worried man. On that period, there was a fashion of free lancer soldiers. These free lancer soldiers would fight for anybody who paid them high salary or looting opportunity. A couple of years back, Lalit Shah sent such army to conquer Sirmaur-Nahan. That army did not defeat Sirmaur Kingdom and returned to Shrinagar. The free lancer soldiers created violence and disturbance in Shrinagar. Lalit Shah had to sell his personal jewelry and gold to pay back salaries to these free lancer soldiers.
          The news came that  Jaya Nand Joshi was coming Shrinagar with army.   
            In the mean time, Kripa Ram Dobhal came to know about the conspiracy of Nitya Nand Khanduri. Before, Jaya Nand Joshi could reach to Shrinagar with army Kripa Ram Dobhal took action. In a night, Kripa Ram Dobhal arrested Nitya Nand Khanduri and his all family members and put them in Bangadh jail. Nitya Nand was blinded by putting indigo in his eyes. The wealth and  Jagir of Nitya Nand Khanduri was snatched. 
 



Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 21/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -224   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)

Bhishma Kukreti


              शिक्षा मंत्री इस साल शिक्षा मंत्री पद मिलने के विरोध में दीपावली नही मनाएंगे

                              चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )


राजनीति सचल च।  राजनीति मा  जु अचल च राजनीती नि व्हे सकद।
राजनीतिज्ञ चुप नि रै सकुद।  पण भूतपूर्व शिक्षा मंत्री अजकाल चुप छन तो उखमा बि सक्रिय राजनीति ही च। प्रदेस मा विधान सभा का रिजल्ट आणो बीसेक दिन बाद सरकार मा  ब्याळि मंत्रियुंन शपथ ले। यूं बीस दिनुं मा भूतपूर्व शिक्षा मंत्री की पार्टी ज्वा आज विरोधी पार्टी च वीं पार्टी तैं विरोध कु पाट खिलणै आवश्यकता ही नि पोड़।  पैल त आजै सरकारी दल मा कै तै मुख्यमंत्री बणये जालु जन समस्या समाधान मा ही सरकारी दल की जगहंसाई ह्वे।  मीडिया अर जनता ही  विरोधी पार्टी की भूमिका अदा करणा छा अर विरोधी पार्टी मूक दर्शक की भूमिका मा बैक सीट पर छे।  फिर  मंत्री मंडल गठन मा ज्वा देर ह्वे वांक समाचार न्यूयार्क टाइम्स मा बि छप कि "जु अमेरिकी निवेशक उत्तराखंड मा टूरिज्म अर शिक्षा मा निवेश करण चाणा छन वुंकुण उत्तराखंड  से बुरी खबर च ! इन मा भूतपूर्व शिक्षा पार्टी कुण सरकारी दल का मखौल उड़ाणै जरूरत ही नि पोड़।  विरोधी पार्टी वाळुम युं  दिनुं कुछ काम इ  नि छौ। चुप रौण बि एक रणनीति हूंद।
भूतपूर्व शिक्षा मंत्रीम बि कुछ काम नि छौ।  भूतपूर्व शिक्षा मंत्री सिमसाण जी चुनाव हारी गे  छा। जनता या यार दोस्तुंन पश्त्यॊ , सांत्वना दीण छौ वु मातम कु क्रियाक्रम तीन दिन मा हि निपट गे । तिरैं -बरखी जन क्रियाक्रम  एकि दिन मा निपट जांदन  ऊनि चुनाव हारणो बाद सांत्वना क्रियाकर्म बि तीन दिन तलक ही चलद अर वैक बाद हार का कारण खुजे हूंद तो उखमा पांच साल लग जांदन।  असल मा अब हरण वाळ पार्टी हार का कारण खुज्यांद इ  नी च किलै कि अळग बिटेन तौळ तलक पार्टी मा दलबंदी , पाळीबंदी , धड़ेबाजी अर कार्यकर्ताओं की  अनदेखी अलावा दुसर कारण हूंदी नी च।
भूतपूर्व शिक्षा मंत्री सिमसाण जी बि तीन सौ वोट से हार गे छा।  भूतपूर्व मुख्यमंत्री डा घाघ खंकरियालन अपण ही शिक्षा मंत्री सिमसाण जी तैं हराणो बान एक निर्दलीय उमीदवार तैं पैसा से मदद कार अर वु निर्दलीय उमीदवार  सिमसाण जीक तीन हजार वोट खै गयाइ अर सिमसाण जी जितदा जितदा हारि गेन।  सिमसाण जी पार्टी फोरम मा कुछ नि बोल सकद छा किलैकि सिमसाण जीन  बि 'विज्ञान पुरुष' विधायक तै हराणो बान एक निर्दलीय उमीदवार की धन से सहायता कौर छे।  'विज्ञान पुरुष' हारी गे अर राजनीति मा एक नया चेहरा घ्याळ दा चुनाव जीती गेन. असल मा सिमसाण जीक 'विज्ञान पुरुष' से कुछ बि अदावट या विरोध नि छौ।  सिमसाण जी की  अदावट 'विज्ञान पुरुष ' का सरंक्षक  भुवनेश चन्द्र बंडुड़ी जी से छे।  भुवनेश चन्द्र बंडूड़ी  जीन सिमसाण जी तैं जल विभाग मंत्री नि बणन दे छौ अर सिमसाण जी तैं उच्च शिक्षा मंत्री , माध्यमिक शिक्षा मंत्री , आधारिक शिक्षा मंत्री अर सांख्यकी मंत्री बणये गे। तबि सिमसाण जीन कसम खै छे कि भुवनेश चन्द्र बंडूड़ी से बदला लीण।  'विज्ञान पुरुष ' की हार से सिमसाण जीन भुवनेश चन्द्र बंडूड़ी  से दुसर दैं बदला लेइ ।

भूतपूर्व शिक्षा मंत्री सिमसाण जी बि आज मंत्री मंडल शपथ ग्रहण समारोह मा गे छा अर शपथ ग्रहण का तुरंत बाद अपण ड्यार ऐ गे छा।
सिमसाण जी छात्र जीवन मा बिंडी त ना पण फिर बि आदर्शवादी छा अर डायरी लिखणो आदि ह्वे गे छा।  अब बि डायरी लिखदन पण अब डायरी डिप्लोमेटिकली भाषा मा लिखदन।
भूतपूर्व शिक्षा मंत्री सिमसाण जी ड्यार ऐन ।   ड्यारम क्वी नि छौ। परिवार  बुरा ग्रह शान्ति बान खड़िक वाळ बाबाम जयां छा।
सिमसाण जी अपण डायरी पढ़ण बिसे गेन अर वै पेज पर ऐ गेन जैदिन ऊंन शिक्षा मंत्री की शपथ ले छे।
             कातिक ,  कृष्ण पक्ष,  एकादस

जनि राज भवन बिटेन खबर आइ कि मी तैं शिक्षा मंत्रालय मिलणु च त में फर बौळ चढ़ी गे। या बात सै च कि मुख्यमंत्री डा. 'घाघ' खंकरियाल जीन  मी तैं मलाइदार , रौबदार मंत्रालय कबि बि नि दीण छौ पण डा घाघ खंकरियाल मा इथगा हिम्मत बि नि छे कि मे सरीका तगड़ा  नेता तै शिक्षा मंत्रालय अर सांख्यकी जन जयां बित्यां मंत्रालय पकड़ै द्यावन।  मीन अपण सूत्रों से पता लगाइ तो पाइ कि मि तैं जल संसाधन अर नदी खनन निषेध मंत्रालय मिलण वाळ छौ पण  सांसद भुवनेश बंदुड़ी को एक ख़ास विधायक  तैं बि मंत्री बणाण जरुरी छौ अर भुवनेश बंदुड़ी जी अडि गेन कि ऊंक ख़ास विधायक तैं यदि शिक्षा मंत्रालय जन जयुं बित्युं तो ऊन मंत्री मंडल शपथ ग्रहण मा नि आण।  सांसद बंडूड़ी जी भूतपूर्व प्रधान मंत्री का गुट मा छा तो भुवनेश चन्द्र बंडूड़ी जीकी ही चौल तो डा घाघ तैं मि तैं शिक्षा मंत्री बणाण पोड़। मीन बाबा भ्यूंळ की कसम खै कि सांसद भुवनेश चन्द्र बंडूड़ी  से मीन अवश्य ही बदला लीण।
मंत्री  मंडल गठन का बाद, अपण ख़ास आदमियुं की शुभ कामना लीणो बाद  मि मंत्रालय ग्यों।  यद्यपि विरोध मा विरोध करण से मि आज बड़ो नेता छौं पण यु पैल बार च कि मि मंत्री बौण।  तो शिक्षा मंत्रालय कु चीफ सेक्रेटरी  अर म्यार प्राइवेट सेक्रेटरी से मंत्रालय को प्रशासन का मुख्य तत्व समजद समजद अर बीच बीच मा लोगुं सांत्वना एवं शुभकामना का फोन व्यवधान का कारण रात ग्यारा या बारा बजी गेन।
मि विधायक अर मंत्री निवास कॉलोनी मा औं तो जु जु मंत्री बौणेन अर जौं तैं सार्वजनिक संस्थानुं चेयरमैनशिप याने अघोषित राज्य मंत्री पद मील ऊंक ड्यार आजि बिटेन दिवाली को माहौल छौ। एक घर की   बिजली की लड़ी दुसर घर की बिजली लड़ी से प्रतियोगिता करणी छे। नया नया बण्या सार्वजनिक मंत्री बड़ख्वाळ  जीक ड्यार बि रोशनी की चकाचौंद छे जब कि परसि ही ऊंक बुबा जी को देहावसान ह्वे।
मि ड्यार औं तो म्यार विधायक बंगला अन्ध्यर मा डुब्यूं छौ। मि तैं नखुर  लग कि ड्यारम चुपट अंधकार किलै हुयुं च। इख तलक कि गेट पर रोजाना तरां जळण वाळ बलब बि नि जळणु छौ।  गेट से भितर तक बि रस्ता मा आज उज्यळ नि छौ।
मि कनि कौरिक बि भितर ग्यों त परिवार वाळ सब मेरि ब्वेक कमरा मा जुम जुमकार मा बैठ्यां छा।  जब म्यार बुबा जी मोर छा तब इ मीन अपण परिवार तैं एकसाथ ब्वेक कमरा मा इन गमगीन देख छौ।  निथर ब्वेक कमरा मा क्वी एक साथ नि जांदन । म्यार सरकारी निवास मा केवल ये ही कमरा मा उज्यळ छौ वो बि जीरो वाटो बल्ब को।
मीन पूछ - यी क्या भै दिवाली बगत ड्यारम अन्ध्यर ?
म्यार नौनु - पापा आप एज्युकेशन मिनिस्ट्री से आज का आज आबि रिजाइन कर दो।
मि -अरे राजनीतिज्ञ बड़ी मुस्किल से मंत्री बणद  अर तू बुलणू छे रिजाइन करि द्यूं ? क्या बात ह्वे ?
नौनि - पापा मेरी प्रिंसिपल का फोन आया कि 'पिंकी ! आइ एम वेरी  वेरी सॉरी योर डैड गौट एज्युकेशन मिनिस्ट्री !"
नौनु - अर पापा मेरे  फ्रेंड, सोसल मीडिया के फ्रेंड अर विधायक कॉलोनी के सभी फ्रेंड कंडोलेंस मैसेज याने श्रद्धांजलि संदेस भेज रहे हैं ऐज इफ आइ लॉस्ट माइ बिलवेड ।
घरवळि - अरे जथगा बि विधायक निवास की जनानी छन सब इन बुलणा छा जन बुल्यां ससुर जी दुबर मोरि गेन  धौं।  कति टिपोड़ी जनानी त ताना दीणा छा कि क्या बात सिमसाण जी त धाकड़ नेता छा फिर इन बेकार का मंत्रालय किलै मील।  इख तलक कि दूध वाळ पुछणु छौ कि भोळ बिटेन दूध कम त नि भिजण ?
मि -क्या ?दूध वाळ पुछणु छौ कि दूध कम त नि भिजण ?
घरवळि -अर सब्जी वाळक फोन आयि कि रोजाना तरां चार सब्जी भिजण कि एकी सब्जी मा काम चल जालु ? राशन वाळक फोन आयि कि घी भिजण च कि ना या तेल से ही  काम  चलैल्या ?
मि -पर तुमन  इन बकबास किलै सूण ?
ब्वे - कै कैक जि गिच पकड़ला हम।  तेरी काकीक फोन आइ चिरड़ाणि छे कि अब द्यूर जी मास्टरुं समिण बुळख्या पाटि लेकि जाला  हैं ?
मि -द्याखो - शिक्षा मंत्रालय कु बजेट सरा बजेट को पांच प्रतिशत च अर फिर बगैर शिक्षा विकास से  उत्तराखंड   विकास थोड़ा कौर सकुद।
नौनु -पापा दिल बहलाने के और भी बहाने हैं ग़ालिब !
घरवळि -सूणो तुमर पछ्याणक  एक रिपोर्टर ऐ छौ कुछ कुछ पुछणु छौ कि हमन दिवाली कन मनौला ?
मि -तुमन क्या जबाब दे
ब्वे - मीन त बोलि दे ये साल हमर दिवळि मनाणो क्वी बिचार नी  च।
मि - पण त्वैकुण कैन ब्वाल कि तू पत्रकारुं दगड़ बात कौर ?
ब्वे -पण उ नाती त त्यार बुबाजीक ममाकोट कु च !
मि -सूणो राजनीतिज्ञ , पुलिस वाळ अर पत्रकार अपण बुबाक बि नि हूँदन।
मीन सब तैं समजाणै कोशिस कार कि शिक्षा मंत्रालयकु बड़ो  महत्व च पण क्वी बि मेरि बात सुणनो मूड मा नि छा।  सबि तकरीबन अधभुकि से गेन।

कातिक ,  कृष्ण पक्ष,  द्वादस   ,
मि घाम आणम  बिजु।    बीड़ी पीणै आदत नि गे त ट्वाइलेट जाणा बान मीन  खूब बीड़ी पेन। . अर मि अखबारूं प्रतीक्षा करण बिसे ग्यों। अखबार लेक मि ट्वाइलेट मा घुस। 
प्रदेस मा  सबसे जादा बिकण वाळ अखबार कु फ्रंट पेजम मंत्री मंडल गठन कु समाचार का साथ समांतर म्यार बारा मा बड़ो समाचार छौ
महत्व हीन पद मिलने के कारण शिक्षा मंत्री का परिवार इस साल दिवाली नही बड़जात (शोक ) मनायेगा
जब कि सर्वाजनिक मंत्री के पिता मृत्यु का शोक नही मनाएंगे अपितु धूमधाम से दिवाली त्यौहार मनाएंगे।
------------
------------समाज के सभी वर्गों से मिल रहे उलाहना भरे टिप्प्णियों से  शिक्षा मंत्री परिवार उदास है । .
हो सकता है कि आज शिक्षा मंत्री सिमसाण जी त्यागपत्र भी दे दें।
समाचार पौडिक  मेरि झाड़ा -पिसाब हर्ची गे छे ।  मि सुचणु छौ कि अब मुख्यमंत्री अर प्रदेस अध्यक्ष का फोन आण इ वाळ ह्वाल !

Copyright@ Bhishma Kukreti  22/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

  History of Jaya Nand Joshi in Shrinagar and Pradyuman Chandra entering into Kumaon

          (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
   
                     (History of Panwar Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 224

                                              By: Bhishma Kukreti

               Jaya Nand Joshi reached with army near to Shrinagar. There, Jaya Nand Joshi got the information of his supporter Nitya Nand Khanduri was in prison by the order of Kripa Ram Dobhal. Kripa Ram Dobhal was supporter of Garhwal King Jaya Kirti Shah and not Doti queen (mother of Pradyuman and Parakram Shah). Now, Joshi was in danger as he sent his threatening letter to Shrinagar and had conspiracy with Nitya Nand Khanduri against Jaya Kirti Shah. However, Jaya Nand Joshi was wiser than fox. He made strategy to make profit from unfortunate days. Jaya Nand Joshi entered Shrinagar.
         Jaya Nand Joshi visited court of Jay Kirti Shah. Jaya Nand Joshi requested to Garhwal King that Garhwal king should send Pradyuman Chandra immediately to Almora as people are not paying tax without King.
  Jaya Nand Joshi also demanded payment for soldiers in Kumaon kingdom.
        Garhwal King Jaya Kirti Shah accepted sending Pradyuman Chandra to Kumaon but refused to pay payment for soldiers in Kumaon. Jaya Kirti Shah told that Kumaon king and administrators should collect tax and should arrange for payment to soldiers in Kumaon.
In past, with the help of Nitya Nand Khanduri, Jaya Nand Joshi collected money from late Garhwal King Lalit Shah. But this time Joshi could not make fool of Jay Kirti Shah. It seems that Jaya Kirti Shah was ready to pay payment of Garhwal soldiers sent by Lalit Shah but did not agree to pay Kumaon soldiers.

                     Pradyuman Chandra in Kumaon

                 Garhwal King provided a horse as gift to Jaya Nand Joshi. Jaya Kirti Shah did graceful, diplomatic farewell party and paid gifts to Pradyuman Chandra. Pradyuman Chandra was accompanying   soldiers, a few court administrators and servants. People from all regions of Kumaon came to Almora. Pradyuman Chandra was officially declared Kumaon King there in 1780.
          Fourteen year old Pradyuman Chandra was Kumaon king for the sake of King. Pradyuman Chandra had palace for sleeping and food for living. In reality, Jaya Nand Joshi was the King. Jaya Nand Joshi was administrating the rule. There was no need to take order from Pradyuman Chandra by any administrators.
      Pradyuman Chandra could gauge the reality and he called his younger brother Parakram in Almora. Parakram was strong built man and ambitious too. Parakram came to Kumaon.
   Prempati Khanduri was guardian of teen age Pradyuman Chandra in Almora.  People of Kumaon were frustrated by watching the conspiracy of Joshi and company. People well understood that Joshi Company was not real well wishers of Kumaon and they would never provide justice to anyone. Harsh dev Joshi, Jaya Nand Joshi and Gada Dhar Joshi were in commanding top positions. Jaya Nand Joshi and Gada Dhar Joshi were from Auliya village.
  Joshi brothers gifted lands to their relatives and supporters on behalf of their puppet Pradyuman Chandra. The following were receivers of government favors as per inscriptions of 1781, 1782, 1784 respectively - Krishna Nand Joshi, Beniram Upreti, Revadhar Joshi and Balkrishna Joshi.

                 Marriage of Pradyuman Chandra
  When Pradyuman reached to Kumaon he was fourteen and a couple of months old teen aged boy. After some time, Harsh Dev Joshi arranged his marriage with a daughter of Manral caste from Kumaon. Manral were related to Katyuri Kings. Historians called her as 'Kumaoni Rani' or 'Kumaoni wali' queen. 
      That Kumaoni queen delivered son in 1784. He was named s Sudarshan Shah. Sudarshan Shah became Tehri Riyasat King n 1815. 


             
Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 22/12/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev's Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
Sarkar, fall of Mogul Empire
Sailendra Nath Sen, 2010, An Advanced History of Modern India
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -225   
History of Kumaon (1000-1790) to be continued....
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued...
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued...)

Bhishma Kukreti

               उत्तराखंड परिपेक्ष में पर्यटन स्थल प्रबंधन व्याख्याएं

                   Destination Management in Context of Uttarakhand Tourism Development

(Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--21  )



                                          उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 21
                                                       लेखक : भीष्म कुकरेती                             
                                                    (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )


                                                    पर्यटक स्थल की परिभाषाएं
           पर्यटन प्रबंधन में विद्वानो द्वारा कई विचारों की परिभाषाओं में अंतर है।  पर्यटक स्थल के बारे में भी विचार व परिभाषाओं में असमानता है।  जैसे मेरे लिए अब मेरा पैतृक गाँव वास्तव में पर्यटक स्थल ही है।  किन्तु देखा जाय तो वह गाँव साधारण स्थिति में पर्यटक स्थल नही है।
                          बीगर  (2005 ) के अनुसार पर्यटक स्थल वह भौगोलिक स्थल  (गाँव , प्रदेस , देस , महाद्वीप या क्षेत्र ) है जिसे मेहमान अपने पर्यटन हेतु चुनाव करता है। पर्यटक स्थल में रहने , खाने , खरीददारी , मनोरंजन या मेहमान के उदेश्य की पूर्ति हेतु कार्य अथवा क्रियाओं की सुविधा होनी आवश्यक है। अत: यही कारण है कि पर्यटक स्थल एक प्रतियोगी इकाई है जिसमे व्यापार की रणनीति निहित होती है।  याने कि पर्यटक स्थल में मेहमान व मेजवान के मध्य व्यापार भी होना चाहिए।  यही कारण है कि यद्यपि मेरे लिए मेरा  पैतृक गाँव पर्यटक स्थल भले ही हो किन्तु वह गाँव पर्यटक स्थल नही है क्योंकि मेजवानों ने मेरी सुविधा हेतु कोई व्यापारिक रणनीति नही बनायी है।  मेरे पैतृक गाँव से पांच किलोमीटर दूर सिलोगी बाजार है वहाँ मेरी सुविधाओं हेतु व्यापारियों ने रणनीति तहत दुकाने खोली हैं।  अत: मेरा गाँव पर्यटक स्थल नही है किन्तु सिलोगी बजार एक पर्यटक स्थल है।
योरपियन कमीसन (2000 ) के अनुसार पर्यटक स्थल पर्यटकों के लिए एक निश्चित किया हुआ व विकसित स्थल है जहां प्रशासनिक या अप्रशाशनिक , व्यापारी या सस्थानो द्वारा पप्रीतक की सुविधाओं का आदान प्रदान होता है।

                                      पर्यटक स्थल व पर्यटक स्थल प्रबंधन में प्रतियोगिता  का समावेश

                       आधुनिक व प्राचीन पर्यटन में एक विशेष अंतर यह है कि आधुनिक पर्यटक स्थलों में प्रतियोगिया का समावेश एक आवश्यक तत्व है।  अब पर्यटन व पर्यटक स्थल प्रतियोगिता से प्रभावित होते हैं। पाठकों के लिए एक उदाहरण आवश्यक है -कैँडूल (मल्ला ढांगू , पौड़ी गढ़वाल ) में एक स्थान प्रसिद्ध प्रसिद्द है जहां सावित्री को यमराज ने उसके पति सत्यवान का जीवन लौटाया था। यहाँ हर वरस मेला लगता है , किन्तु बहुत ही छोटे स्तर पर।   वहीं मल्ला ढांगू में ही ठंठोली गाँव के ऊपर बेलधार जंगल  में एक पुराना शिवालय है।  पांच दस साल पहले ठंठोली निवासी ने किसी ऋषिकेश के भक्त द्वारा उस शिवालय का जीर्णोद्धार कराया और प्रति वर्ष वहाँ अब सैकड़ों लोग जुटते हैं।  गढ़वाल में सभी जगह शिवालय हैं याने शिवालय साधारण स्थल ही माना जाएगा और सावित्री को पीटीआई का जीवन मिलने का स्थल अति महत्वपूर्ण  स्थल माना चाहिए किन्तु विपणन प्रतियोगिता के कारण बेलधार मंदिर में अधिक भीड़ जुटती है व सावित्री -सत्यवान मिलन स्थल अभी भी एक उपेक्षित स्थल ही है।
           पर्यटक स्थल के विकास में प्रतियोगिता जीतने की रणनीति आज एक सामयिक आवश्यकता है जब कि प्राचीन काल में पर्यटन स्थलों में प्रतियोगिता रणनीति बहुत ही कम मिलती थी।

                            पर्यटक स्थल व पर्यटक स्थल प्रबंधन में पर्यावरण सुरक्षा का समावेश
आज पर्यटन विकास में केवल प्रतियोगिता धर्म का समावेश ही नही हुआ है अपितु पर्यावरण रक्षा -सुरक्षा भी एक आवश्यक तत्व है।
स्थल का बुद्धितापूर्ण  व सावधानी पूर्वक  उपयोग व उपभोग - पर्यटन स्थल का उपभोग व उपयोग वुद्धिपूर्वक व सावधानी पूर्वक होना पर्यटन स्थल प्रबंधन की महत्वपूर्ण आवश्यकता है। पर्यटन स्थाल का दोहन इस तरह ना हो कि आने वाली पीढ़ी को नुकसान उठाना पड़े।
उन वस्तुओं का प्रयोग ना किया जाय जो पर्यावरण व नई पढ़ी के लिए हानिकारक हों जैसे प्लास्टिक , का उपयोग , गंगा किनारे शौचालय बनाना आदि

स्थल व प्रकृति का दोहन - पर्यटक स्थल का दोहन इतना ना हो कि स्थल की प्रकृति व प्राकृतिक सामर्थ्य ही समाप्त हो जाय।

प्राकृतिक संपदा में उन्नति व सुधार - पर्यटन से प्राकृतिक सम्पदा में सुधार आना चाहिए व सम्पदा की उन्नति होनी चाहिए।

पर्यटन साधनों में आपदा प्रबंधन - प्रत्येक पर्यटन साधन में आपदा प्रबंधन का समावेश आवश्यक है।


                                पर्यटक स्थल व पर्यटन स्थल विकास में मानवीय पहलुओं का समावेश


पर्यटन स्थल विकास व प्रचार -प्रसार में यह ध्यान रखा जाना चाहिए कि पर्यटन से जुड़ा प्रत्येक मनुष्य प्राकृतिक सम्पदा व प्राकृतिक विधियों पर ही  निर्भर है।
मानव जनसंख्या  जबरदस्त रूप से बढ़ रही है।
संसाधन  उपयोग  में प्रति व्यक्ति की भागीदारी बडग रही है।
मनुष्यों की अधिक क्रियाएँ व प्रतिक्रियाएं वातावरण व प्रकृति की मौलिकता के लिए खतरा बन सकती है.
मनुष्य  के कृत्य मनुष्यता व प्राकृतिक संसाधनो को समय से पहले ही  खत्म कर सकते हैं।
मनुष्य व प्रकृति के मध्य ऐसा जटिल संबंध  है कि भविष्य की भविष्यवाणी करना सरल नही है।

                          पर्यटन विकास में अहिंसा का स्थान
प्राकृतिक व कृत्रिम संसाधनो का उपयोग हो किन्तु अप्राकृतिक रूप से क्षरण ना हो कि स्थानीय लोग व भावी पीढ़ी प्राकृतिक संसाधनो से बंचित रह जाय।
पर्यटन विकास से सौहार्द्य नष्ट नही होना चाहिए।
पर्यटन विकास से मानवीय सौहार्द्य पर गलत प्रभाव नही पड़ना चाहिए।
पर्यटन से अन्य जीव जंतुओं व वनस्पति पर विपरीत प्रभाव नही पड़ना चाहिए

       सांस्कृतिक वा ऐतिहासिक धरोहर का संरक्षण

पर्यटन से स्थानीय सामाजिक , सांस्कृतिक , ऐतिहासिक धरोहर का संरक्षण होना चाहिए ना कि क्षरण।
पर्यटन में  स्थानीय , राष्ट्रीय व अंतराष्ट्रीय नियमों का पालन होना चाहिए .
पर्यटन विकास से लाभ वितरण इस तरह न हो कि लाभ कुछ ही लोगों तक सीमित हो जाय अपितु सभी को पर्यटन विकास से लाभ मिलना चाहिए।
पर्यटन विकास से स्थानीय मानव  प्रतियोगिता गुणो में सुधार व  विकास  पर्यटन की प्राथमिकता होती है।

Copyright @ Bhishma Kukreti 20 /12/2013

Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वारा , गढ़वाल

xx

Destination Management in Context of Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Almora Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Nainital Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Champawat Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Bageshwar Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Haridwar, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Pauri Garhwal, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Chamoli Garhwal, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Tehri Garhwal, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand Tourism Development; Destination Management in Context of Dehradun Garhwal, Uttarakhand Tourism Development;

Bhishma Kukreti

       Choli: A Garhwali Folktale for Winning Managers

Garhwali Folk Tales, Fables, Traditional stories, Community Narratives for Effective Managers, Effective executives, Effective Boss, Effective Supervisors or Stories for Effective management, management Lesson from Garhwali Folk Literature from Garhwal, part- 37   

       Collected and edited by: Bhishma Kukreti (Management Training Expert)

            There was a village. The water source was far from the village. The villagers had to take water by vessel on their head.  The villagers used to take their cattle to water source.
                 There was a widow in the village. She had two daughters. Both were different from each others. The widow had a pair of bulls. Turn by turn the daughter used to go to water source by taking bulls to water source.
        It was dry summer. Their mother was cooking sweet rice pudding (Kheer). That day was the turn of Choli to take bulls for water source. Choli was in hurry to take Kheer. She wanted to eat Kheer earlier than anybody else.
    Choli took the bulls towards water source. However, her eagerness to eat Kheer compelled her to take a sinful decision. 
  On the half way, she urinated on the bull's feet and came back to cattle shed without taking Bulls to water source. Her mother saw that bull feet were wet.
Choli took Kheer before her sister.
Due to summer and thirst, by evening, both the bulls died. Bulls cursed Choli.
In next life, Choli took birth as a bird called Choli or Papiha (sparrow hawk). The sparrow hawk does not take water from land but have to depend on rain and always she cries "sarga dida pani de , pani de or O heaven give me water , give me water).


Copyright @ Bhishma Kukreti 22/12/2013 for review and interpretation
Garhwali Folktales, Fables, Traditional stories for Managers,/executives, boss, supervisors or Stories for management from Garhwal to be continued...

                  References
1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003, 
2- Bhishma Kukreti 2003, Salan Biten Garhwali Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
3- Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Kathaon ma Prabandh Vigyan ka Tantu , Chitthi Patri's Lok Kathayen Visheshank  , Dehradun
Xx
Himalayan Garhwali Folktale for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Dhangu Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Gangasalan Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Lansdowne Tehsil Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Pauri Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Hardwar Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Dehradun Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Uttarkashi Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Tehri Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Rudraprayag Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Chamoli Garhwal for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Garhwal, Uttarkashi  for Winning Managers; Himalayan Garhwali Folktale from Garhwal, North India  for Winning Managers;

Bhishma Kukreti

           विरोधी दल को काम च कठिण सवाल पुछण तो सरकार को काम च जबाब नि दीण

                             चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

  घ्याळ दा याने शिक्षा मंत्री क  दुसर दिन च। घ्याळ दा सुबेरि उठ जांद तो आज बि सुबेरी उठ।  घ्याळ दान ड्राइवर याने ख्यातवाल जीकुण ब्याळि रात बोलि याल छौ कि भोळ मि पैदल ही कार्यालय पौंछ जौल तो आणै जरुरत नी  च। घ्याळ दा क सुचण छौ कि सुबेर सुबेर चलिक जाला तो  खुट चलणा राला निथर खुटुंन  जाम ह्वे जाण ।
क्षेत्र से पार्टी का वरिष्ठ नेता बि अयां छन वुं तैं दिन मा मिलण।
घ्याळ दा  पर ऑफिस पौंछिन अबि तलक स्टाफ आदि क्वी नि ऐ छा।
चतुर्थ श्रेणी कु एक कार्मिकन शिक्षा मंत्री तैं कैबिन तक पौंछए।
घ्याळ दा अपण कुर्सी मा बैठिक ब्याळि शिक्षा विभाग का चीफ सेक्रेटरी करम सिंह रावत जी अर शिक्षा मंत्री को प्राइवेट सेक्रेटरी माणावाल जी अर घ्याळ डाक मध्य बातचीत  याद करण मिसे गेन।
घ्याळ दा -करम सिंग  जी ! यि  मंत्री अर सरकारी तंत्र कु असली काम क्या च ?
करम सिंग - जी ! मुख्य रूप से द्वी खंड छन।  एक च राजनैतिक खंड अर दुसर च प्रशाशनिक याने गवर्नेंस
घ्याळ दा - राजनैतिक खंड क्या च ?
करम सिंग -विरोधी पार्टी को काम च शिक्षा मंत्री से सर्वथा कठिन  अर बेकार सवाल करण अर सरकार को काम च सवालुं जबाब नि दीण।
घ्याळ दा -पण विधान सभा मा सवालुं जबाब त दीणि पोड़ल कि ना ?
करम सिंग -हां पर अधिकतर सवाल जबाब दयावो या नि द्यावो को बरोबर ही होंद।
घ्याळ दा - इन कनकैक ह्वे सकुद ?
माणावाल - आप सर तैं एक सवाल पुछिक त दिखावा ?
घ्याळ दा - अति दक्षिण गढ़वाल मा आइटीआइ स्कूल कब खुलली
करम सिंग - आप तैं सत्य जबाब चैंद कि राजनैतिक जबाब ?
घ्याळ दा - सही सत्य।
करम सिंग -अब उख आइटीआइ स्कूल खुलि नि सकद।
घ्याळ दा -पण ये उत्तर से तो सरकार की बेज्ज्ती ह्वे जालि ?
करम सिंग - इलै इ त मीन ब्वाल कि सरकार को काम च जबाब नि दीण।
घ्याळ दा - रावत जी जब सवाल पूछे गए हो तो जबाब बि दीणि च।
करम सिंग -इकम राजनैतिक जबाब ही काम आंद अर राजनैतिक जबाब अधिकतर जबाब नि दीणो बराबर ही होंदन।
घ्याळ दा - सत्य अर राजनैतिक जबाबुं अंतर कनकै ह्वै सकदन ?
करम सिंग -माणावाल जी जरा विधान सभा मा ये विषय पर पुछ्यां सवाल जबाबु बारा मा अपण लैपटॉप मा द्याखदि कि क्या सवाल छया  अर क्या जबाब दिए गे
माणावाल (अपण लैपटॉप दिखद ) -सर ! 2009 मा शिक्षा मंत्रीन जबाब दे छौ कि चूंकि आइटीआइ भवन से पर्यावरण विशेष रूप से जंगली जानवरों व कांटेदार झाड़ियों के जीवन पर  प्रभाव पड़ रहा है इसलिए इसलिए वैज्ञानिक टोली अन्वेषण कर रही है कि भवन से पर्यावरण पर कितना प्रभाव पड़ेगा।  2010 मा वै ही प्रश्न को जबाब मा भूतपूर्व शिक्षा मंत्री न विधान सभा मा बोलि छौ कि जंगली जानवरों चलने के वैकल्पिक रास्तों के बारे में अध्ययन चल रहा है।  सन 2011 मा शिक्षा मंत्री क उत्तर छौ कि जंगली झाड़ियों के लिए अन्य कौन सा स्थान आरक्षित किया जाय पर खोज हो रही है। 2012 मा विधान सभा मा बुले गे कि भूगर्व वैज्ञानिक , जंतु शास्त्री व वनस्पति शास्त्री इस बात पर विचार कर रहे हैं कि जंगली जानवर अर जंगली झाडियों के न होने से इस क्षेत्र के पर्यावरण को कितना नुकसान होगा।
घ्याळ दा - पण जब आइटीआइ भवन बणण वाळ छौ तो इथगा सारा अध्ययन नि ह्वे छौ ?
करम सिंग -मंत्री जी ! वै इ अध्ययन की रिपोर्टुं से त भूतपूर्व मंत्रीन जबाब दे छौ।
घ्याळ दा - मतबल ?
करम सिंग -इन च मंत्री जी ! एक आम  कूड़ लगांद दैं बि दसियों आशंका तो हूंदी छन कि ना ?
घ्याळ दा - हां
करम सिंग -फिर हम ऊं आशंकाओं का विश्लेषण करदा अर जु बेकार की या कम महत्वपूर्ण आशंका हूँदन उंकी उपेक्षा कौर दींदा कि ना ?
घ्याळ दा -हां
करम सिंग -पण यदि वीं जगा मा कूड़ नि बणानै  तो हम छुटि से छुटि आशंका तै बि बड़ी आशंका बतैक उखम कूड़ नि बणादा।
घ्याळ दा -सही बात च।
करम सिंग -बस यही बात च।  भूतपूर्व मंत्री जीन छुटि -मुटि बेकार की आशंकाओं तै बड़ी आशंका बतैक सिद्ध कार कि उखम आइटीआइ स्कुल खुलणम परेशानी च।
घ्याळ दा -यदि मि तैं विधान सभा मा जबाब दीण पोड़ तो म्यार जबाब क्या ह्वाल ?
करम सिंग -यदि जबाब नि दीण तो आपको जबाब होलु कि वै स्थान की झाड़ियों के कटने से निकटवर्ती गाँवों के स्वास्थ्य पर विपरीत प्रभाव पड़  सकता है।
घ्याळ दा - क्या उयाद जबाब च यु ?
माणावाल - सर ! भवन निर्माण से पैल जु आकलन हवे छौ उखमा एक आशंका या बि च ।
घ्याळ दा -यदि स्कूल कु काम दुबर शुरू करण ह्वावो तो म्यार क्या जबाब होलु ?
करम सिंग -अब पता नी  च कि काम बंद किलै ह्वे धौं ? अब तो नया शिरा से काम ही कराण ठीक रालो।
घ्याळ दा - मि विधान सभा मा जबाब की बात करणु  छौं।
माणावल -तो आपक राजनैतिक जबाब होलु कि अति शीघ्र क्षेत्र में आइटीआइ स्कूल खुल जायेगी।
घ्याळ दा -पण यदि सवाल ह्वाल कि स्कूल कब खुलेगा तो जबाब क्या होलु ?
माणावाल -चूँकि अब आप सत्य बुलण चाणा छन तो अब यु जबाब प्रशाशनिक हिसाब से ही दिए जालु
घ्याळ -याने कि राजनैतिक जबाब झुठा  अर प्रशासनिक जबाब सत्य ?
करम सिंग - एस मिनिस्टर  ! नो सर
घ्याळ - क्या ?
करम सिंग - एस मिनिस्टर मतलब मि आप तै सम्बोधित करणु छौं
घ्याळ दा - अर नो माने
करम सिंग - नो माने च कि  सरकार कबि बि झूठ नि बुल्दी अर प्रशासन तै झूठ बुलणो संवैधानिक आदेस  कतै नी  च।
घ्याळ दा अपण सोच मा इथगा तल्लीन छा कि उंन सूणी नी कि माणावाल जी दरवाजा भचोळिक बुलणा छन , " सर ! में आइ कम इन।  आइ ऐम  माणावाल"
कैबिन का दरवाजा भचोळणो  आवाज से   घ्याळ दा की तंद्रा टुटि।  घ्याळ दान ब्वाल , "क्वा च।  भितर आवो। "
माणावाल जी भितर ऐन।  माणावाल जीक दगड़ पांच  चपड़ासी दस दस फ़ाइल लेक भितर आणा छा।



Copyright@ Bhishma Kukreti  23/12/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]