• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

               ब्रेकिंग न्यूज :उत्तराखंड में कॉंग्रेस लोकसभा की ढाई  सीट जीत रही है

                          हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल मालिक - सालो तुम दस दस संपादक फसोरिक सियाँ छा अर सरा इन्डिया मां एक्जिट पोल कु घ्याळ हुयुं च।  आज क्या च हमर चैनेल कि टीआरपी ?
टीआरपी  मैनेजर  - जी माइनस चार प्वाईंट।
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक -क्या मतबल माइनस चार प्वाईंट
टीआरपी मैनेजर  - जी हमर स्टुडियों का कर्मीं बि आज हमर चेनेल नि दिखणा छन।
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक - इन क्या भंगुल जामि गे कि हमर कर्मिक हमर चेनेल नि दिखणा छ्न ?
टीआरपी मैनेजर - सर ! हम एक्जिट पोल नि दिखाणा छंवां।
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक - ये उतकु घस्सा ! एक्जिट पोल किलै नि दिखाणा छंवां ?
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक - ये उल्लू का पट्ठा ! आळी -जाळी सर्वे मैनेजर मैनेजर ! मि त्वैं तैं पुछणु छौँ  कि हमर चैनेल एक्जिट पोल किलै नि दिखाणा छन ?
आळी -जाळी सर्वे मैनेजर- जी हमन जै  बि बोटर तैँ पूँछ वैंन ज़बाब दे कि हमन त नोटा बटण दबाईं याने नॉट टु अबव।
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक - तो सालो मै तनखा तुमारी गेरडी भरणे के लिये देता हूँ ?
संपादक - सर ठीक च मि एक्जिट पोल की ब्रेकिंग न्यूज दींदु।
उत्तराखंड भों.   टीवी चै. मालिक - तो हरामखोर मेरा मुँह क्या देखता दे ब्रेकिंग न्यूज।  आज चैनेल  टीआरपी नही बढेगा तो भोळ से तू मेरे ड्यार  मे चाय बनाएगा।
उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल सक्रीन मां बड़ो जोर कु धमाका हूंद - ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! सरासर झूटो  मार्केट रिसर्च ग्रुप के अनुसार उत्तराखंड मे भाजपा सभी सीटेँ जीत रही है।
संपादक - हमर  अनजान संबाददाता अचेत  राम भाजपा का दफ्तर मां मुंड फुंडणु च , जऱा वै से पुछे  जाव कि भाजपा कि क्या राय च ?अचेतु राम भाजपा नेता धुर्या चंद की क्या प्रतिक्रिया च?
अचेत  राम - धुर्या चँद जी ! सरासर झूटो  मार्केट रिसर्च ग्रुप का अनुसार 2014 मा भाजपा उत्तराखंड की पांचो की पांचो सीट जितणि च।  आपकी प्रतिक्रिया ?
धुर्या चँद जी- अजी हम पांच ना छैं सीट जितणा छंवां।  एक सीट सतपाल महाराज की बि मानीं लेवां।
ऐंकर कम संपादक - अब हमर संबाददाता गुड़  -गोबर सिंग कॉंग्रेसी नेता अफुखवा सिँग कि प्रतिकृया बतालु।
गुड़  -गोबर सिंग- अफखवा सिँग जी ! सरासर झूटो  मार्केट रिसर्च ग्रुपका सर्वे अनुसार कॉंग्रेस उत्तरखंड से एक बि लोकसभा सीट नीं जितणि च। आपकी प्रतिक्रिया ?
अफुखवा सिँग- ना तो हमारी महारानी और ना ही हमारो  राजकुमार ओपिनियन पोल या एक्जिट पोल पर विश्वास करदन।  सब बकबास च यु एक्जिट पोल।
ऐंकर कम संपादक - तो यी छे द्वी प्रतिक्रिया।  हमर हरच्यां संबाददाता हौर पार्टयूं प्रतिकृया लाणो जयां छ्न।  सैत च पर्स्युं तक प्रतिक्रिया ऐ जालि।
विज्ञापन मैनेजर - सर ! सर !
उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल मालिक -क्या रै विज्ञापन मैनेजर ! त्यार मुख पर रंगुड किलै पोड्युं च ?  तेरि कज्याण रंडोळ याने विधवा ह्वे गे क्या ?
विज्ञापन मैनेजर - सर ! उत्तराखंड सरकारन सब सरकारी विज्ञापन बंद करि देन ?
उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल मालिक - किलै बै ?
विज्ञापन मैनेजर -सर ! राज्य मा कॉंग्रेसी सरकार हूंद हमर चेनेल घ्याळ लगाणु च कि राज्य मा भाजपा जितणि च।
उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल मालिक - ऐ संपादक ! जु सरकारी विग्यापन बंद ह्वे ना तो तीन भोळ बिटेन म्यार गुसलखाना साफ़ करण हां !
संपादक - सर चिन्ता नि कारों !
उत्तराखंड भोंपू टीवी चैनेल सक्रीन मां बड़ो जोर कु धमाका हूंद - ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! टोटल कन्फ़्यूजिंग मार्किट सर्वे का एक्जिट पोल सर्वे के अनुसार कॉंग्रेस उत्तराखंड लोकसभा की ढाई सीट जीत रही है।
संपादक - अब हमर संबाददाता गुड़  -गोबर सिंग कॉंग्रेसी नेता अफुखवा सिँग कि प्रतिक्रिया  बतालु।
कॉंग्रेसी नेता - जी  अब आपक सर्वे बिल्कुल सही सर्वे च।  हम आपके सर्वे की प्रशसा करते हैँ।  हमर अनुमान बि ढाइ से साड़े तीन लोकसभा सीट जितणो च।
ऐंकर - ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! कॉंग्रेस अब एक्जिट पोल पर   विश्वास क़रण लग़ गे। 
संपादक -हमर  अनजान संबाददाता अचेत  राम भाजपा का दफ्तर मां मुंड फुंडणु च , जऱा वै से पुछे  जाव कि भाजपा कि क्या राय च ?अचेतु राम भाजपा नेता धुर्या चंद की क्या प्रतिक्रिया च?
अचेतु राम -धुर्या चँद जी !टोटल कन्फ़्यूजिंग मार्किट सर्वे का एक्जिट पोल सर्वे के अनुसार कॉंग्रेस उत्तराखंड लोकसभा की ढाई सीट जीत रही है।आपकी प्रतिक्रिया ?
धुर्या चंद -सरासर बकबास , बेकार की बाते है। अजी  हमारी पार्टी एक्जिट पोल पर विश्वास ही नहीं करती हैं .
संपादक - ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! भाजपा का कहना है कि भाजपा एक्जिट पोल पर विश्वास ही नहीं करती है।




Copyright@  Bhishma Kukreti  14/5//2014   ...
.
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

  History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Coin  Mint in Haridwar

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -93       
   
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -339 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                             Akbar Coinage Mint at Haridwar and Saharanpur

               Present Haridwar district of Garhwal region was under Akbar at the time of Garhwal King Sahajpal.
Akbar had two copper coin mints at Saharanpur and Haridwar.
            The present city of Haridwar was laid down by Raja Mansingh the minister of Akbar. After the death of Raja Mansingh Singh, the ashes of Raja Mansingh Singh were submerged in Ganges at Haridwar by order of Akbar. The last rites of Man Singh were performed in Haridwar.
               Manmohan Singh Sharma (1979) describes about Man Singh Chhatri (Canapy of Mansingh) that it constructed in Mogul style.
         Raja Man Singh renovated Har-ki –Faidi. Raja Man Singh also built a couple of temples in Haridwar.
       The copper for coins was bought from Garhwal for Akbar Coinage Mint of Haridwar and Saharanpur.
                   History Review of Mogul Coins found in Garhwal
  Dr Dabral offered the details of Mogul cons found in Garhwal-
1-Kuntani (Dabralsyun, Pauri Garhwal) -Around 1945, labor found a vessel (Gagar) with coins while digging foundation for Kuntani primary school (border of Khaman). Dr. Dabral could only got two damdi coins and two adheli coins.
2- Kainti Gaon (Dugadda , Salan, Pauri Garhwal)-Dr. Dabral found two silver coins of Mogul period in Kainti village.
3-Sald Mahadev (Salan, Pauri Garhwal)- Dr Dabral found two Shah Alam copper coins in Sald Mahadev excavation.
4-Dr. Dabral found a couple of coins from lal Dhang
    It seems that the coins of mogul period were commonly used in Garhwal as exchange medium.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 140/5/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -340
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued

XX
History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Chandighat Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Hari-ki-Paidi Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Rurkee, Haridwar, Garhwal;  History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Jwalapur, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Bhagwanpur, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Sakurada, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Telpura, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Jhabarera Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Manglaur, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Sultanpur Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Laksar, Haridwar, Garhwal; History Review: Mogul Emperor Akbar Copper Mint in Haridwar with context History of Landhaur, Haridwar, Garhwal;       

Bhishma Kukreti



                                                         ट्रैवल एजेंसी व्यापार मे मानव  संसधान प्रबंधन 

                                               Human Resource Management in Travel Agency Business

                                                 ट्रैवल एजेंसी व्यापार का सुचारु रूप से संपादन  - भाग -9
                                Business Management of Travel Agency  in context Uttarakhand Tourism and Hospitality Development Part -9



                         (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--62 ) 
                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 62   

                                                                      लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ ) 


ट्रैवल एजेंसी व्यापार मे आन्तरिक मानव संसधान प्रबंधन की अहम  होती है।
मानव संसाधन प्रबंधन मे निम्न मुख्य कार्य आवश्यक होते हैं -
१- कर्मिकों संख्या निर्णय
२- प्रत्येक कर्मिक के कार्य व्याख्या
३- कर्मिक पर खर्चा
४-कर्मिक के लिए स्थान की व्यवस्था
५- कर्मिक के कार्य की समीक्षा हेतु प्रबंध
६- कर्मिक  चुनाव प्रबंधन
७-कर्मिक की नियुक्ति
८- कर्मिक को कार्य संपादन प्रशिक्षण का प्रबंध
९- समय समय पर संभावित प्रशिक्षण का इंतजाम
१०- कर्मिकों में उत्साह वर्धन
११- कर्मिकों मे संस्थान के प्रति भक्ति उत्पन करना
१२-पुराने कर्मिकों  ध्यान रखना
१३- सेलरी व अन्य व्यक्तिगत संबंध आदि  प्रबंधन
१४- अनुशासन
१५-कर्मिकों  स्वास्थ्य व सुरक्षा प्रबंध


Copyright @ Bhishma Kukreti  14/5/2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...


उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल
xx

Human Resource Management in Travel Agency Business; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Pauri Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Chamoli Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Rudraprayag Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Tehri Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Uttarkashi Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Dehradun Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Haridwar Garhwal , Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Nainital Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Almora Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Champawat Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Bageshwar Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ; Human Resource Management in Travel Agency Business in context Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand Tourism and Hospitality Industry Development ;

Bhishma Kukreti

                         मनमोहन सिंह विदाई समारोह मा कॉंग्रेस्यूं सोनिया गांधी प्रशंसा गीत प्रतियोगिता

                                         हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

ब्याळि 14 /5//2014 कुण प्रधानमंत्री मनमोहन सिंह तैं यूपीए चेयरपरसन सोनिया गांधीन  जीमण दे।  मीन स्वाच कि विदाई समारोह मा ख़ास ख़ास कॉंग्रेस्यूं भाषण कन रै होला ।
सुशील कुमार शिंदे - आदरणीय सोनिया गांधी जी ! आपतैं मुबारकबाद जु तुमन ये कट्ठण समय पर बि अपण नौकर चाकरूँ सम्मान मा भोज कु इन्तज़ाम कार आप मा जिगर च , छप्पन छपन इँच की छाती आपमा इ च।  पता च कि हम मनमोहन सिंह जीक वजै से हारणा छंवां फ़िर बि आपन विदाई भोज धार तो मि आप तईं हार्दिक धन्यवाद दींदु।
सभी कॉंग्रेसी - सही कहा हम राजकुमार राहुल गान्धी की वजह  नहीं हारे बल्कि मनमोहन सिंघ ज़ी क़ी नीतियां से हारे।  सोनिया गाँधी की जै !
एके अंटोनी - थैंक यू मैडम सोनिया जी ! आपकी गाइडेंस मा मीन डिफ़ेंस मिनिस्ट्री मा भौत बढ़िया काम कार।  मी आपकी गाइडेंस कबि नि बिसर सकुद।  आप जाणदा इ छन जब बि मि तैं लगुद छौ कि मनमोहन सिंह जी अपण दिमाग चलाणा छन तबि मि आपम दौंड़ि  दौड़ि ऐ जांद छौ , अापमा शिकैत लगाइ दींदा छा अर फ़िर आपकी अर अहमद पटेल जीक हिसाब से रक्शा सौदा तैँ अँजाम दींदा छा।  यु आपको हि बड्डपन च कि मि र अधिकतर आपकी राय मशवरा का नाम पर बड़े मजे से अपण मरजी से काम करदु छौ अर प्रधान मंत्री मौन रौंदा छा। या आपकी गहरी सोच छे कि आपन हम ताईं एक मौनी प्रधान मंत्री भेंट मा दे।  मैडम सोनिया जी ! थैंक यू अगेन फॉर युवर डे टु ड़े गाइडेन्स ! एक्जिट पोल का हिसाब से हम हारणा छंवां।  इलै  हम सब कॉंग्रेस्युं तै एक दुख च कि मनमोहन सिंह जीक नेतृत्व मा हम नि जितणा छंवां। 
सभी कॉंग्रेसी -सही कहा हम राजकुमार राहुल गान्धी की वजह  नहीं हारे बल्कि मनमोहन सिंघ ज़ी के कमज़ोर नेत्रित्व के कारण हारे।  सोनिया गाँधी की जै !
पी चिदंबरम - थैंक यू मैडम सोनिया जी ! आपक कुशल नेतृत्व का कारण इंडिया कु GDP बढ़ , मिसिज गाँधी जी  ! आपक सलाह से ही FDI मा विदेस्यूंन रूचि ले।  किन्तु मनमोहन जीन  कुछ आर्थिक निर्णय गलत लेन तो मनमोहन जीक गलत आर्थिक निर्णंयों का वांक वजै से राहुल ज़ी लोगुं तै समजै नि सकद छा कि भारत मा मँहगाई किलै बढ़ अर रोजग़ार किलै कम ह्वेन। 
सभी कॉंग्रेसी - जी हाँ ! मनमोहन सिंह जी का गलत आर्थिक निर्णय से कोंग्रेस हरणी च।  सोनिया जी की जय ! राहुल जी की जय ! प्रियंका जी  ......
सोनिया जी - कृपया , प्लीज नो प्रियंका ......
कमल नाथ - श्रीमती सोनिया गांधी  जी  !  लोकसभा  व राजयसभा जथगा समय बि चौल सब आपकी कुशल रणनीती से चल। यदि हम  मनमोहन सिंह जी की सुणदा तो शायद एक दिन बि संसद नि चलैं सकदा छा। यदि हम जितला तो  तो राहुल जीक स्ट्रांग एडमिनिस्ट्रेटिव कैपेबिलिटी की वजै से अर हरला तो मनमोहन सिंह जीक ढुलमुल प्रशासनिक अयोग्यता से।
सभी कॉंग्रेसी - सही कहा ! सही कहा ! यदि हम जितला तो  तो राहुल जीक स्ट्रांग एडमिनिस्ट्रेटिव कैपेबिलिटी की वजै से अर हरला तो मनमोहन सिंह जीक ढुलमुल प्रशासनिक अयोग्यता से। सोनिया जी की जय हो।
वी नारायण सामी - मैडम सोनिया की जय हो ! अहमद पटेल गवाह छन कि मि हमेंशा हि गुपचुप पीएमओ कि सूचना मेडम गांधी जी तै दीणु रौंद छौं अर याँसे सदा हीं मैंडम सोनिया जीक आषीर्वाद से पीएमओ ठीक से काम करदु छौं। यदि हम हारणा छंवां तो मनमोहन जीक शान्त व्यवहार से हरणा छंवां ना कि चुनावुं मा राहुल गांधी का बिना बातुं बौंळ बिटाण से।
सभी कॉंग्रेसी -सत्य वचन ! सत्य वचन ! यदि हम हारणा छंवां तो मनमोहन जीक शान्त व्यवहार से हरणा छंवां ना कि चुनावुं मा राहुल गांधी का बिना बातुं बौंळ बिटाण से।
इनि हरेक कॉंग्रेसिन भाषण दे।
अंत मा दिग्विजय सिंह जीन ब्वाल  - श्रीमती सोनिया जीकी जथगा बि प्रशंसा कऱे जावु वु कम ही च।  ओसामा बिन लादीन जी अर गुरु अफ़ज़ल ज़ी की सौंगंध खैक मि बोलि सकुद छौं कि मनमोहन सिंह जीन ज़ू बि प्रशंशनीय कार्य करिन वो श्रीमती सोनिया गांधी की सलाह से हि  करिन अर सरकार से जो बि गलति ह्वेन वो श्री मनमोहन सिंह जी की अकुशल नीतियुं से ह्वेन। 
सभी कॉंग्रेसी -मनमोहन सिंह जीन ज़ू बि प्रशंशनीय कार्य करिन वो श्रीमती सोनिया गांधी की सलाह पर करिन अर सरकार से जो बि गलति ह्वेन वो श्री मनमोहन सिंह जी की अकुशल नीतियुं से ह्वेन।
कॉंग्रेसी प्रेस नोट - प्रधानमंत्री मनमोहन सिंह विदाई समारोह मा सबि कॉंग्रसी निरास छा , निरुत्साहित छा , उदासीन छा कि राहुल गांधी का नि आण से हरेक कॉंग्रेसी राहुल गांधी की जयजयकार करण से बंचित रै गैन।  सभी कॉंग्रेसियुं एकी राय च कि कॉंग्रेस कीं हार का जुमेवार मनमोहन सिंघ जी  हीं छन।

Copyright@  Bhishma Kukreti  15/5//2014   ...
.
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]


Bhishma Kukreti

History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -94       
   
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -340 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

Demand of Garhwal Products in other Indian Territories including Akbar Kingdom
Garhwal was famous for following produces in other parts of India in Sahajpal Period-
Sword etc- Khukhari, Chhuri(knife), Khande etc.
Minerals and precious metal-Borax, Gold dust, copper
Dress materials- Woolen products, wool, leather, Hemp fiber etc
Forest and herbal produces- Herbal medicines and herbs, bamboo, bamboo products etc
Spices etc- Hemp, Dal chini
Animals- Tiger, horses were supplied to Akbar. There was demand for deer, rabbits etc especially from Bhabhar. Chanvar Gay was in demand.
The exclusive products  of Tibet border were also in demand.
Ganga water- Ganga water was exported from Garhwal.






Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 15/5/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -341
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
XX
History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Haridwar Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Dehradun Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Uttarkashi Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Tehri Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Chamoli Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Rudraprayag Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Pauri Garhwal; History Review: Commercial Relationship of Garhwal Kings with Mogul Emperor Akbar or Export from Garhwal with context History of Bhabhar Garhwal;


Bhishma Kukreti

                                           उत्तराखंड में ट्रैवल , टूरिज्म , होटल , हॉस्पिटैलिटी मैनेजमेंट कॉलेज /संस्थान

                              Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Uttarakhand

                                                    ट्रैवल एजेंसी व्यापार का सुचारु रूप से संपादन  - भाग -10
                                Business Management of Travel Agency  in context Uttarakhand Tourism and Hospitality Development Part -10 



                         (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--63  ) 
                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 63   
 
                                                    लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ ) 

Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Uttarakhand



1-Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Almora, Uttarakhand

Government Institute of Hotel Management and Catering



2- Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Dehradun Uttarakhand



All India Institute of Aeronautics

BFIT group of Institution 

Blue Mountain College of Hotel Management

Himalaya Institute of Hotel Management Technology 

Institute of Media Management and Technology

Institute of Educational Leadership

Government Institute of Hotel Management and Catering

Kukreja Institute of Hotel Management and Catering Technology

Landmark Foundation Institute Management and Technology,

National Institute of Hotel Management

Ram Institute of Hotel and Catering Technology

Uttarakhand Technical University

Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Garhwal, Uttarakhand

HNB University

3-Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Haldwani, Uttarakhand

Amrapali Institute of Hotel management

Vertex Aviation and Hospitality Academy



4-Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Kotdwara, Uttarakhand

Hope Institute Hospitality Management

Institute of Hotel Management Studies



5-Tourism, Travel, Hotel, Hospitality Management Colleges/Institutes in Nainital Uttarakhand



6 -Uttarakhand Open University




Copyright @ Bhishma Kukreti  15 /5/2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...


उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल
xx

Bhishma Kukreti

Yatra Prarambh me Dudh Peene se Apshakun: A Ravain (Garhwali) Folk Tale about Unlucky Omen by taking Milk at the Start of Journey   

Garhwali Folk Tales, Fables, Traditional Stories, Community Narratives -96

  Compiled and Edited by: Bhishma Kukreti (Management Training Expert)
                                         (Reference: Dr Jagdish Naudiyal)

      There are many beliefs in Garhwal including Ravain about consumptions of eatables. In Ravain, it is said that taking milk at the start of journey brings unlucky omen. The folk story is as follows-
          Chandan Singh was a strong built man. Chandan Singh never fell ill.  He was supposed to go to another village. At the start of his journey for that village he consumed milk. When Chandan reached to his destination he was suffering from fever. Chandan had to wait there for many days. His relative consulted the Bakya (Future Teller). Future teller told that since, Chandan Singh took milk at the start of journey he got unlucky omen. Bakya suggested goat sacrifice before the deity. Chandan Singh sacrificed goat in deity temple. Chandan Singh got healthy.

Copyright @ Bhishma Kukreti 15/5/2014 for review and interpretation

Garhwali Folk Tales, Fables, Traditional stories, Community Narratives for Effective Managers, Effective executives, Effective Boss, Effective Supervisors or Stories for Effective management, management Lesson from Garhwali Folk Literature from Garhwal, to be continued ...in next chapter

                                 References

1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003, 
2- Bhishma Kukreti 2003, Salan Biten Garhwali Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
3- Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Kathaon ma Prabandh Vigyan ka Tantu , Chitthi Patri's Lok Kathayen Visheshank  , Dehradun
Garhwali , Himalayan folk Stories from Garhwal sequence; Garhwali folk Stories from Haridwar  Shivalik  , Garhwal; Garhwali folk Stories from Dehradun , Shivalik, Garhwal chain; Garhwali folk Stories from Uttarkashi Himalayan Garhwal; Garhwali folk Stories from Tehri Garhwal series; Himalayan Garhwali folk Stories from Chamoli Garhwal; Himalayan Garhwali folk Stories from Rudraprayag Garhwal; Garhwali folk Stories from Pauri Garhwal Series to be continued ..   
XX

Bhishma Kukreti

Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -95       
   
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -341 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

              Akbar was always conscious about new discover. Akbar was fond of or obsessed about Ganga Water. He had employed faithful servants at Ganga Bank to dispatch Ganga water to place where he was staying.
When he was in Agra –Fatehpur, Akbar used to get Ganga water from Soron. When Akbar was in Punjab or Delhi he used to call Ganga water from Haridwar.
  Akbar was habitual of taking food cooked in Yamuna or Chinav Rivers water. Ganga water was mixed with water used for cooking.
  Akbar sent a expedition party for finding the source of Ganga. It is said that the expedition  reached to Mansarovar for finding the Ganga source. The expedition team showed Mansarovar as the source of Satlaz and Brahmputra Rivers in their map. The team showed the source of Sarju as Rakshastal in the map.
Less is known whether the team reached to Gomukh and Alkapuribank.


Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 16/5/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -342
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
XX
Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Rudraprayag Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Chamoli Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Pauri Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Tehri Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Uttarkashi Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Dehradun Garhwal; Discovery of Ganga Source in Garhwal King Sahajpal Period: A History Review of Haridwar Garhwal;


Bhishma Kukreti

               लाल कृष्ण आडवाणी अर मुरली मनोहर जोशीs आपसम छ्वीं
           
                          हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

मीन स्वाच कि  2014 लोकसभा चुनाव रिजल्ट आणो बाद आडवाणी जी अर डा जोशी का मध्य क्या बात ह्वे होलि।
डा मुरली मनोहर जोशी-आडवाणी जी ! वधाई हो !
लाल कृष्ण आडवाणी ( रुषेक )-क्यांक वधाई ? वधाई दीणाइ त वै विघनी मोदी तैं द्वावो।
डा मुरली मनोहर जोशी-मि आपक  व्यक्तिगत जीत पर वधाई दीणु छौं
लाल कृष्ण आडवाणी (हौर बि गुस्सा मा ) -खन्नु करण मीन यी जीत से ? खैर तुम तैं बि कानपुर से जितण पर वधाई !
डा मुरली मनोहर जोशी-कांड लगाण मीन यीं जीत पर।  लोग क्या , पत्रकार त छ्वाड़ो म्यार परिवार बि बुलणु च कि मि नरेंद्र मोदीक वजै से जीतु।
लाल कृष्ण आडवाणी (रोष मा ) -यी त आग लगीं च कि सबि बुलणा छन कि मोदी ह्वा जु लाल कृष्ण आडवाणी जीति ग्यायि निथर त आडवाणी अपण जमानत बि नि बचै सकुद छौ।
डा मुरली मनोहर जोशी- यूं लोगुंक सांस त द्याखो मे सरीखा विद्वान , रणनीतिकार नेता कुण बुल्याणु च कि मि मंत्रीपद जोग बि नि छौं।
लाल कृष्ण आडवाणी -हाँ मेकुण बि बुलणा छन कि मि अब प्रधान मंत्री पद की दौड़ से भैर छौं।
डा मुरली मनोहर जोशी-वी त मि बुलणु छौं। पर यीं जनता कु क्वी ठिकाणा नी च।
लाल कृष्ण आडवाणी -हाँ ! जनतान बड़ो धोखा दे। या जनता बि ना !
डा मुरली मनोहर जोशी-हाँ ! हमन त खुट -मुंड कु जोर लगै छौ कि हम 160 -170 सीट से अधिक नि जीतवां। इख तलक कि सुषमा स्वराजन बि जोर लगै छौ कि कै बि हिसाबसे 160 सीट से ज्यादा भाजपा नि जीत सौक।
लाल कृष्ण आडवाणी -मीन त ममता , जयललिता , नितीश कुमार से व्यक्तिगत तौर पर बात करि याल छौ कि नरेंद्र मोदी तैं कतै बि प्रधान मंत्री नि बणन दीण।
डा मुरली मनोहर जोशी-हाँ सबि जाणदन कि यदि भाजपा 160 सीट लांदी तो आपन ही प्रधानमंत्री बणन छौ।
लाल कृष्ण आडवाणी -अरे इक तलक कि मुलायम सिंह जीन तो  मुसलमानुं कसम खैक बोलि छौ कि वो मेन टैम पर लोकसभा से वाक आउट करि द्याल।
डा मुरली मनोहर जोशी-हाँ अब त जनतान धोखा देइ दे अर भाजपा तैं 283 सीट मिल गेन।
लाल कृष्ण आडवाणी -हाँ अब त बस मोदीक दया पर जीण पोड़ल।
डा मुरली मनोहर जोशी-मेरि आत्मा तो गवाही दीणी च कि ऐक्टिव पॉलिटिक्स से दूर ह्वे जौं
लाल कृष्ण आडवाणी -आत्मा तो मेरी बि बुलणी  बल -  आडवाणी जी अब रिटायरमेंट कु बगत ऐ गे।
डा मुरली मनोहर जोशी-पर आत्मा मारिक तो हमन राजनीति कार तो अब बुड्यान्द दैं जि किलै आत्माक आवाज सुणे जाव।
लाल कृष्ण आडवाणी -हाँ जब इथगा सालुं से हमन आत्मा कि आवाज नि सूण तो अब किलै ?
डा मुरली मनोहर जोशी-मी त अबि बि दिन मा सरकार मा नंबर टू इन कैबिनेट कु   सुपिन दिखणु
लाल कृष्ण आडवाणी -म्यार त हाल बुरा छन अबि बि  हमेशा हर पल प्रधान मंत्री बणनो सुपिन दिखणु रौंद !
डा मुरली मनोहर जोशी-क्या हमर सुपिन पूर ह्वाल  ?
लाल कृष्ण आडवाणी -हे भगवान ! क्या मीन बगैर प्रधान मंत्री बण्या ही रै जाण ? क्या मि प्रधान मंत्री नि बौण सकुद ?

      Copyright@  Bhishma Kukreti  18/5/2014 
   
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं।
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

Attack by Akbar Aide Hussain Khan Tukadiya on Garhwal: A History Review 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -96       
   
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -342 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

          Akbar had cordial relation with Garhwal King Sahajpal and Kumaon King Rudrachand. However, Akbar's regional commander Hussain Khan Tukadiya was fanatic Muslim soldier. Akbar's regional commander Husain Khan Tukadiya a fanatic Muslim Commander attacked on East of Kali River that is Kumaon, Gangasalan (Ajmer, Langur, Shila, Dhangu, Udaypaur Pattis of Pauri Garhwal), Dehradun, Sirmaur region of Himachal Pradesh.  The fanatic Muslim commander of Akbar looted brutally Kumaon, Gangasalan (Ajmer, Langur, Shila, Dabralsyun, Dhangu, Udaypaur Pattis of Pauri Garhwal), Dehradun, Sirmaur region of Himachal Pradesh.
                 

             Attack on Ajmer (Today's Gangasalan) by Akbar Aide Husain Khan Tukadiya

                Hussain Khan invaded Kumaon twice. Hussain Khan was annoyed by Akbar's decision. Hussain Khan heard that there are gold and silver bricked temples, gold silver mines in Sivalik hills (Kumaon-Garhwal). Hussain Khan heard lot of prosperity in Kumaon and Garhwal.
    He captured or looted whole of plains of Kumaon and Bhabhar Garhwal including Ajemr region (today's Gangasalan- Ajmer, Shila, Langur, Dabralsyun,Dhangu, Udayapur Pattis). Usually, hill men used not to resist the invaders in plains and used to ran away on hills and then used to slip stones on the enemy soldiers.
Hussain Khan broke many sculptures, destroyed worshipping places in Garhwal.
       

          Attack on Vasantpur (Today's Dehradun?) by Akbar Aide Husain Khan Tukadiya

Around 1575, rebellion of Akbar Husain Khan Tukadiya destroyed looted, Kumaon Bhabhar, Garhwal Bhabhar (Gangasalan) and Vasantpur (Dehradun). In Vasantpur he lost many his soldiers and he returned to Gadh Mukteshwar. Akbar ordered to capture Hussain Khan. Hussain Khan died in 1575.

   

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 18/5/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -343
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
XX
Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Bhabhar Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Sheela Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Talla Langur, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Malla Langur Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Malla Dhangu Patti,  Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Talla Dhangu Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Bichhla Dhangu Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Dabralsyun Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Malla Udaipur Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Talla Udaipur Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Walla Udaipur Patti, Garhwal; Attack by Akbar Aid Husain Khan Tukadiya on Garhwal: History Review of Dehradun, Garhwal;