• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor   , Garhwali Comedy Skits  , Satire, Wit , Sarcasm  , Garhwali Skits  , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya

                             ब्वे बिचारि,  बिमार च , बेबस च !

                             चबोड़्या :  भीष्म कुकरेती

                मि ब्वेक बान भौत चिंतित रौंद। पता नि क्या च पर मि तैं लगणु च ब्वे पर डिप्रेसन-सुप्रेसन कु रोग लग्युं च।   पर क्यफ़णि सि नयो वैद अयुं च अचकाल क्या बुल्दन वैकुण सोसल साइंटिस्ट।   वु बुलणु छौ कि  हम बच्चों द्वारा लापरवाही बरतण से ब्वे पर डिसॉर्डर औफ़ सेपरेसन रोग लग गे।  पर हम भायुं बि क्या कसूर ब्वे तैं अपण दगड़ बि नि रै सकदां अर ब्वे तैं इख बि नि लै सकदां।  हम ब्वे दगड़ रौला त खौला क्या ? यदि हम एक दादा जीक सब भाइ उख ब्वेक दगड़ इ रौला तो हमम कूड़ लगाणो बि जमीन नि होली।  तबि त ब्वेन हम तैं हूंदी परमाण घुट्टी दगड़ या सीख बि पिलाइ बल - बुबा ! ब्वे छोड़िक जैलि  त मातबर बणी जैलि।  हम पर ब्वेक बुल्युं असर पोड अर हम ब्वे तैं छोड़िक ऐ गेवां।

  अब फिर ब्वेक रैबार ऐ छौ कि संयुक्त परिवार मा नी रयाणु च।  ब्वे तैं सयुंक्त परिवार मा अपण हिसाब से ना त ठीक से खै सकदी , ना अपण हिसाब से पुंगड़ पत्ता कर सकदी , ना अपण मैतक झुमेला -चौंफळा लगै सकदि अर एकै पैसा बान बड़ ददा जीक भीख जन दियुं पैसा पर गुजर करण पड़द।

खैर जु भाई घौर छया ऊँन अर हमन जोर लगाइ अर ब्वे अलग ह्वे गे।  मतबल अब हमर थोक अलग , मुंडीत अलग।  हम भायुंन सोची छौ अलग हूण से ब्वे सुखी रालि।  पर अब ब्वेक रैबार पर रैबार आणा छन कि वा दुख्यारि इ च।  अब हम सब भाई जु ब्वेछ्वड्या छंवां परेशान छंवां कि अब बिगळेक बि ब्वेक कुगति इ च त हम क्या कर सकदां।  ब्वे तैं अपण दगड़ ली नि सकदां अर ब्वेक काखम रौंला तो भूकि मोरणै नौबत ऐ जाली।  उनि बि अबि बि ब्वै जु भाई घौरम छन ऊंक बच्चों तैं घुट्टीक दगड़  सीख दीणी रौंदि - बुबा ! अपण बुबाक तरां म्यार दगड़ नि रयाँ हाँ ! मि त बोदु कि तुम पढ़णो बि भैर चल जावो।  अर अब भाइक स्कुल्या बच्चा बि अपण दादी याने हमर ब्वे से दूर ह्वे गेन अर अलग हूणों बाद बि ब्वेकि इकुलास कम नि ह्वे।  ब्वेक आर्थिक दसा हौर खराब ह्वे गे।  हौळ तांगळ बि बंद अर फिर भौत सि हौर तंगी से परेशान च  अर बिमार च। अब सुणन मा आयि कि हम भैरहुयां भै जब ड्यार जांद छा तो दारु सारू बि लीजांद छा।  भाई तैं इ ना अब बच्चों तैं बि हमर कारण दारुक चस्का लग गे अर ब्वेक डिप्रेसन और बढ़ गे।

हालांकि वु कुपथि वैद त बुलणु छौ बल ब्वे पर आर्थिक संकटौ रोग लग्युं च बल अब हम भाई जु भैर छंवां ऊंन मन्योडर भिजण बंद कर यालि।

ड्यारम जु भाइ छन उ हम पर अभियोग लगाणा रौंदन कि हम ब्वेक तरफ़ान उदासीन छंवां तो हम भैर हुयां ड्यारक भै पर इल्जाम लगौंदा कि घौर रैक बि ब्वेक हिफाजत नि कर सकणा  छन।  जब घर्या भाई हम तैं राय दींद त हम भैरहुयाँ भै आँख घुरैक बुल्दां कि -तू तो कूपमंडूक छे त्वे पर ले क्यांक अकल।  अर जब हम भैरहुयाँ भाइ घर्या भाइयुं तैं राय दींदा तो घर्या भै बंद चमताळ मारदा मारदा बुल्दन बल अच्छा दिल्ली वाळ अब हम तै सिखाल कि ब्वेक सेवा टहल कन करण ? बस इनि झगड़ा मा ब्वे इ  पिस्याणि च , पिल्स्याणि च , पित्याणि च याने  ब्वेक बरखबान हूणु च।

ब्वेक बिमारि बारा मा बिंडी बथौल त पता नि कै गैणा रात खुलि जाल धौं।  आज इथगा इ।

अच्छा अच्छा त तुम मेरि ब्वेक नाम पुछणा छंवां ?

उत्तराखंड च ब्वेक नाम। 



12/3/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत! 




Bhishma Kukreti


   History: Wars of Gorkha Army with Bushahr Thakurais 

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -60
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -578
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)
  Due to Ranjit Singh pushing Gurkha/Gorkha from west of Sutlej River region, the honor of Gurkha/Gorkha was in challenge. Amar Singh Thapa was eager to get back the honor. Amar Singh Thapa army was camping in Rampur City in Busahr Region. In August 1810, the Bushahr King and his three neighboring Kingdoms armies pushed Gurkha/Gorkha army from Rampur. Gurkha/Gorkha army had to camp in Jadapanth. The hill Kings collected twelve thousands soldiers with hard long Stick. The hill army surrounded Gurkha/Gorkha army comprising with one thousand soldiers. There was rainy season and rivers and rivulets were overflowing.The conditions for Gurkha/Gorkha was not suitable. The Gurkha/Gorkha commander Shamser Jung was in terror. The Army astrologer Harku Padhya enhance the self esteem of soldiers and five hundred Gurkha/Gorkha soldiers jumped into the fray and cut 500 soldiers by their Khukri (sword).  By killing Hill soldiers, Gorkha/Gurkha army reached at safe place.
Amar Singh tried to capture Punjab regions – Pinjor, Narayangarh and Laharpur (those were initially under Sirmaur) but was unsuccessful due to British and Sikh Army. He also tried to capture Budhiya and Palasi but could not do anything.
  East India Company was in rage due to attack of Thapa on its territories.
          Amar Singh Thapa Meeting Colonel Ochterlony
Colonel David Ochterlony was regional commander of East India Company of Punjab region. He wanted to punish Amar Singh Thapa for his attack on Butauli etc. However, Govenr Genral did not allow Ochterlony to fight with Gurkha/Gorkha.
Gurkha /Gorkha commander had to meet East India Colonel David Ochterlony and they met on 10th November 1813 near Pinjor.
By that time, Amar Singh Thapa lost the honor and people were already against Gorkha/Gurkha 's cruel torturing deeds.

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued  -61

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 12/3//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -580
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maularm , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas
Xx
History of Gorkha/Gurkha Forts of Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Jotgarh, Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Banasaur, Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Sabathu, Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Dhami, Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Baghal Raj Himachal; History of Gorkha/Gurkha Fort, Sirmaur Himachal;

स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

         Arjun Visiting Uttarakhand in Vanvas in context History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur

                                              हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में अर्जुन द्वारा उत्तराखडं भ्रमण



                                            History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --77


                                       हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -77 

                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                                                द्यूतक्रीड़ा और पांडवों को वनवास
इंद्रप्रस्थ से कुरु कुमार दुर्योधन दुखी था।  एक रणनीति के तहत हस्तिनापुर में पांडवों व कौरवों के मध्य दरबार में जुआ खेला गया जिसमे युधिष्ठिर राज्य , सर्व सम्पति ही नही द्रौपदी को भी हार  गया। द्रौपदी का चेर हरण हुआ।  और अंत में पांडवों को बारह वर्ष का वनवास व एक वर्ष का अज्ञातवास हुआ।
वनवास जाने से पहले पांडवों ने कुंती को विदुर के पास छोड़ा व अपने आप पुरोहित धौम्य के संरक्षण में द्रौपदी संग वन को गए।  सबसे पहले पांडव गंगातीर में एक महान वत वृक्ष -प्रमाणकोटी के नीचे गए। क्या यह बट वृक्ष हरिद्वार या बिजनौर में था ? हस्तिनापुर से नजदीक का गंगातट तो हरिद्वार , बिजनौर , मजफरनगर आदि क्षेत्र ही हो सकता है।
फिर पांडव द्वैतवन , काम्यकवन में रहे और उस दौरान गुरु धौम्य पांडवों के सभी सांस्कृतिक -धार्मिक कर्मकांडों को निभाते रहे।
           दिव्यास्त्र पाने हेतु अर्जुन उत्तराखंड  भ्रमण पर गया। गंधमाधन से आगे इंद्रकील पर्वत पर तपस्या करने लगा जहां इंद्र ने  उसे दिव्यास्त्र प्राप्ति हेतु शिवजी की तपस्या करने की सलाह दी।
अर्जुन को शिवजी से पाशुपात अस्त्र प्राप्त हुआ।
इससे इतिहासकार अंदाज लगाते हैं कि उत्तरी गढ़वाल व उत्तरी कुमाऊं में ताम्र व लौह खाने थीं और तब धातु से अस्त्र शस्त्र बनाना भी आज के न्यूक्लियर बम्ब बनाने जैसा ही था।  विवेचना से लगता है कि द अर्जुन ने गढ़वाल में धातु के अस्त्र गढ़वाए होंगे। फिर अर्जुन देवलोक से इंद्र द्वारा प्रदत दिव्यास्त्र लेकर आया।  क्या इन्द्रपुरी तिब्ब्त के नजदीक किसी खनिज खानों के नजदीक था ?


** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  12 /3/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --78

हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -78
   
History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur;
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humorous Children Stage Plays -A Comedy Drama for Children , Garhwali Comedy Skits-A Comedy Drama for Children , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya - -A Comedy Children Drama

                                                     मूसुं खबळिs  (चूहेदानी )


                                   बाल  प्रहसन नाटिका संकलन ::: भीष्म कुकरेती

(s = आधा अ )

--------------------नाटिका चरित्र ---------------

आदिम

जनानी

मूसु

डाक्टर

मुर्गी

बुगठ्या

सुंगर

--------------साजो सामान-------------------

चूहेदानिक बक्सा

साबुनदानी

थर्मामीटर

सूत्रधार -एक मूस दीवालो दुंळ बटें दिखुद बल यां एक आदिम अर एक जनानी एक बक्सा खुलणा छन।

मूस (अफि अफिक , स्वगत ) - हूँ ! छ तो स्यु पैकेट सुंदर च।  इख पुटुक क्या भोजन होलु ?

सूत्रधार - ये मेरि ब्वे ! जब मूसन चूहेदानी द्याख त वैक पुटुक चयाळ पड़ि गेन , आत्मा परमात्मा हिल गेन। वु हौर मूसुं तैं बथाणो दुंळ से भैर गे।

मूस (धै लगैक ) - सूण ल्यावो ! सूण ल्यावो ! टक्क लगैक सूण ल्यावो ! तख चूहेदानी च   .... मकानम चूहेदानी च   .... चूहेदानी

सूत्रधार - एक मुर्गी जमीनक कीड़ा टिपद टिपद ब्वाल ।

मुर्गी -ये  भै ! मीन सूण बल तुम भारी बिपदा मा छंवां।  पर मेकुण फिकरै बात नी च।  मि चिंता नि करदु।

सूत्रधार - मूस और चिंतित ह्वे अर वु ढिबरम गे।

मूस - मिस्टर बुगठ्या  ! तख मकानम चूहेदानी च।

बुगठ्या  - ब्या ब्या अ अ , मि तैं लगद यु मेकुण नी च। पर भये मि कुछ नि कौर सकुद।  हाँ मि प्रार्थना कर सकुद।  शांत चित से रौ।  मेरी दुआ छन त्यार दगड़।

सूत्रधार -तब मूस गौडिम गे।

मूस - मिसेज सुंगर  ! तख चूहेदानी च।

सुंगर  -हाँ तो ? क्या मि बिपदा मा छैनूं ? मे नि लगद कि मे पर कुछ फरक पोड़ल।

सूत्रधार -तब दुखी मूस छुपणो भितर कखि बैठि गे। वींइ रात जब सब जगा चुप्पी छे तो एक बड़ी आवाज आई।  इन लग जन चूहेदानी मा क्वी शिकार फंस गे। जनानी भाग कि चूहेदानी मा कु फंस।  वींन अन्ध्यर मा नि देख कि चूहेदानी मा  विषैला गुराक पूँछ फँस्युं च। सांपन वीं जनानी क खुट तड़कै दे।

जनानी - ये ब्वे ! मि तैं गुरान तड़कै दे (वा बेहोश ह्वे गे )

सूत्रधार - अदिमान डाक्टर भट्याइ।

डाक्टर - अब विषक प्रभाव तो खतम ह्वे   गे।  पर तुमर घरवळि तैं तेज बुखार च।

आदिम - क्या करे जाव ?

डाक्टर - यूँ तैं मुर्गिक रस्सा पिलाओ। रस्सा पेकि वींक बुखार उतर जाल।

सूत्रधार - अब आदिम अपण चौक मा गे अर मुर्गी तैं पकड़णो वींक पैथर भाग।

आदिम - सूण इना आ मीन अपण घरवळि कुण मुर्गी  रस्सा बणाण।

मुर्गी - मुर्गिक रस्सा ! भागो।

सूत्रधार -पर आदिमन मुर्गी पकड़ अर रस्सा बणै , अपण घरवळि तैं पिलाई।

आदिम - अब मेरी घरवळक हालत मा सुधार ह्वे गे।  कमजोरी नी जाणि च।  डाक्टरन ब्वाल कि यीं तैं बुगठ्याक मांस अर डौण्यूँ रस खलावो।  त अबि बुगठ्या मरण आवश्यक च।

बुगठ्या - नमस्कार ! आज मजेदार दिन च। घाम ना तेज ना कम !

आदिम - बुगठ्या तैयार ह्वे जा।  आज तेरी शिकार बणान अर डौण्यूं रस  ...

सूत्रधार - फिर आदिमन अपण जनानी तैं बुगठ्याक शिकार खलाई अर डॉंण्यूं रस पिलाइ। अब आदिमक घरवळि बिलकुल ठीक ह्वे गे।  त यार दगड़्योँन जिम्नो /पार्टीक मांग कर दे अर सुंगरौ शिकार की ख्वाइश कार। पार्टीक दिन जीमणों /पार्टीक दिन आदिम सुंगर मरणोचौक मा गे।

आदिम - आज जीमण च।

सुंगर - ऑ त  तुम  मि तैं न्यूत दीणो अयाँ छंवां ?

आदिम - हाँ आज त्यरो मांस पकाये जालु।

सूत्रधार - ये तरह से सुंगर बि मारे गे। मूस अब मुसदुंळ से भैर ऐ गे।

मूस -द्याखो जब क्वी मुसीबत मा ह्वाओ त इन नि समजो कि तुम पर मुसीबत नि आली किलैकि चूहेदानी  घौरम हो तो  मुसीबत हरेक पर इ आली । हम तैं वूंक सहायता अवश्य करण चयेंद जौंतैं सहायता की जरूरत हो।



** एक प्रसिद्ध लोककथा  पर आधारित
13 /3/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ;  Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Ridicule in Garhwali Language -A Comedy Children Drama  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama ; Best of  Disdain in Garhwali Language- a Comedy Kid Stage Play  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language a Comedy Kid Stage Play   ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar a Comedy Kid Stage Play  ;
Garhwali Vyangya a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Hasya a Comedy Kid Stage Play a Comedy Kid Stage Play  ,  Garhwali skits a Comedy Kid Stage Play  ; Garhwali short skits a Comedy Kid Stage Play  a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Comedy Skits a Comedy Kid Stage Play  , Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits a Comedy Kid Stage Play   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!



Bhishma Kukreti

History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal, Himachal

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -61
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -580
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            There are un-proofed and non-analyzed tales, written statements /articles, sayings, and folk tales from Gorkha
Gurkha sides about Gurkha/Gorkha attacks on Kumaon, Garhwal and Himachal, Gurkha/Gorkha capturing Kumaon, Garhwal and Himachal; Gurkha/Gorkha rule in Kumaon, Garhwal and Himachal.
                  Gurkha/Gorkha Tales about Gurkha/Gorkha Capturing Kumaon
             Nepali writer  Ramji Upadhaya writes in Nepalko Itihas arthat Digdarshan (Suba Homnath, Kedarnath, Banaras , 1950) That Kumaon King had influences on Acchap and Doti Kingdoms (Now, in Nepal). After capturing Doti, Nepali / Gurkha/Gorkha arm led by Amar Singh Thapa marched towards Kumaon and there was battle between Kumaoni army and Gurkha/Gorkha army in Gangoli. Gurkha/Gorkha army defeated Kumaon Army and Kumaoni King fled to Almora. Gurkha/Gorkha captured Almora in ealrly 1791.
Historical Discussion on Gurkha/Gorkha Tales about Gurkha/Gorkha Capturing Kumaon
The reliable records show that Gurkha/Gorkha army attacked on Kumaon in January 1790. On those days, Mahendra Chand the son of Mohan Chand was ruling Kumaon. Atkinson mentions that Gurkha/Gorkha captured Almora in February 1790.

*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued -62

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 13/3//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -581
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maularm , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ks kumson psr Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal, Uttarakhand;कुमाऊं , उत्तराखंड का इतिहास ; गढ़वाल , उत्तराखंड का इतिहास ; डोटी , पूर्व उत्तराखंड का इतिहास ;गोरखाओं /गुर्खाओं का कुमाऊं पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का गढ़वाल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का हिमाचल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का  इतिहास ; नेपाल इतिहास
Xx
History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal, Himachal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Kumaon,; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Garhwal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Himachal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule and Dealing Ranjit Singh, Himachal;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


Bhishma Kukreti

                                 Arjun Visiting Uttarakhand in Vanvas in context History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur

                                              हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में अर्जुन द्वारा उत्तराखडं भ्रमण , उत्तराखंड तीर्थ यात्रा



                                            History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --77


                                       हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -77 

                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती

                                                द्यूतक्रीड़ा और पांडवों को वनवास
इंद्रप्रस्थ से कुरु कुमार दुर्योधन दुखी था।  एक रणनीति के तहत हस्तिनापुर में पांडवों व कौरवों के मध्य दरबार में जुआ खेला गया जिसमे युधिष्ठिर राज्य , सर्व सम्पति ही नही द्रौपदी को भी हार  गया। द्रौपदी का चेर हरण हुआ।  और अंत में पांडवों को बारह वर्ष का वनवास व एक वर्ष का अज्ञातवास हुआ।
वनवास जाने से पहले पांडवों ने कुंती को विदुर के पास छोड़ा व अपने आप पुरोहित धौम्य के संरक्षण में द्रौपदी संग वन को गए।  सबसे पहले पांडव गंगातीर में एक महान वत वृक्ष -प्रमाणकोटी के नीचे गए। क्या यह बट वृक्ष हरिद्वार या बिजनौर में था ? हस्तिनापुर से नजदीक का गंगातट तो हरिद्वार , बिजनौर , मजफरनगर आदि क्षेत्र ही हो सकता है।
फिर पांडव द्वैतवन , काम्यकवन में रहे और उस दौरान गुरु धौम्य पांडवों के सभी सांस्कृतिक -धार्मिक कर्मकांडों को निभाते रहे।
           दिव्यास्त्र पाने हेतु अर्जुन उत्तराखंड  भ्रमण पर गया। गंधमाधन से आगे इंद्रकील पर्वत पर तपस्या करने लगा जहां इंद्र ने  उसे दिव्यास्त्र प्राप्ति हेतु शिवजी की तपस्या करने की सलाह दी।
अर्जुन को शिवजी से पाशुपात अस्त्र प्राप्त हुआ।
इससे इतिहासकार अंदाज लगाते हैं कि उत्तरी गढ़वाल व उत्तरी कुमाऊं में ताम्र व लौह खाने थीं और तब धातु से अस्त्र शस्त्र बनाना भी आज के न्यूक्लियर बम्ब बनाने जैसा ही था।  विवेचना से लगता है कि द अर्जुन ने गढ़वाल में धातु के अस्त्र गढ़वाए होंगे। फिर अर्जुन देवलोक से इंद्र द्वारा प्रदत दिव्यास्त्र लेकर आया।  क्या इन्द्रपुरी तिब्ब्त के नजदीक किसी खनिज खानों के नजदीक था ?

                                       उत्तराखंड में तीर्थ यात्रा

  महाभारत अनुसार अर्जुन के स्वर्ग से अस्त्र शस्त्र लेने जाने पर युधिष्ठिर , पुरोहित धौम्य व ऋषि लोमेश के साथ उत्तराखंड यात्रा को चल पड़े।
वे कनखल से आगे उशीरबीज , मैनाक , कालशैल पर्वतों को लांघकर गंगातट से होकर राजा कुलिंदराज सुबाहु के राज्य की और चल पड़े।  इसका अर्थ है कि युधिष्ठिर ने चण्डीघाट , स्वर्गाश्रम , लक्ष्मणझूला , शिवपुरी , हिंवाल -गंगा संगम फूलचट्टी , बंदरभेळ , ढाँगगढ़, महादेवचट्टी , कांडी , ब्यासचट्टी , देवप्रयाग आदि का रास्ता अपनाया होगा।  कुलिंदराज सुबाहु ने पांडवों का स्वागत किया। अगले दिन पांडव द्रौपदी को सुबाहु के संरक्षण में सौंप गंधमाधन वन की और बढ़े।  आगे अलकनंदा नदी के किनारे छलते चलते वे गंधमाधन पर्वत तल पर पंहुचे।
वहां कठिनाई से द्रौपदी मूर्छित हो गयी व भीम ने घटोतकच्छ को याद किया तो घटोतकच्छ व उसके रक्षण गण पांडवों व द्रौपदी को पीठ पर बिठाकर आगे बद्रिकाश्रम ले गए। वहां वन में जटासुर जब पांडवों का अपहरण कर लेजाने  भीम ने जटासुर को मर गिराया।
बढ़ वर्ष वनवास में बिताने पर धौम्य ऋषि के परामर्श से पांडव विराट नगर अज्ञातवास विटने गए।  जहां उन्होंने कीचक व ने शत्रुओं का वध किया। वहीं दुर्योधन ने त्रिगत की सहायता से विराटनरेश पर आक्रमण किया और पांडवों ने कौरव सेना , सेननयकों व त्रिगत सेना को हराया।

** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज
घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India  12 /3/2015

   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --78

हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -78
   
History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur;
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास
                       स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत


--


Bhishma Kukreti

             मि मृत औरत से भौत प्यार करदु
        ( हत्या संबंधी अनूदित लघु कथामाला - 1 )
               अनुवाद   - भीष्म कुकरेती
रंधावा भौत सालुं से एक मृत औरत का प्रेम मा अंधु ब्वालो या फँस्युं ब्वालो छौ। जब बि वु वीं औरतक फोटोग्राफ दिखुद छौ वै तैं उत्तेजनात्मक संतोष मिल्दु छौ। हालांकि वीं जनानी तैं मर्यां चालीस साल ह्वे गे छा पर अबि बि रंधावा का प्रेम मा वी जोश छौ।   हालंकि वा वैक जनम हूण से पैलि मर गे छे, पर यांसे वैपर कुछ फरक नि पड़ुद  । वैक जीवन मा कथगा इ औरत ऐन पर क्वी बि वैक प्रेम कम नि कर सकिन।
एक दुफरा मा रंधावा वीं जनानिक एकी बेटी भामा तैं मिळणो गे। वै तैं पूरी उम्मीद छै बल बेटी से मिलणो बाद वु वींक ब्वेक बारा मा जाणि जालु।
रन्धावान भामा से ब्वाल - तुमर  भौत बढ़िया मकान  च।
भामा - धन्यवाद ! अच्छा मि तैं कुछ कारणु से दिन मा द्वी पैग जिन पीणै आदत पड़ीं च।  क्या आप भी ?
रंधावा - ना ना , मि तैं जल्दी च जरा।
भामा - तो मि पेल्युं ? क्वी ऐतराज   ... ?
रंधावा - हाँ हाँ !  मि तैं क्यांक ऐतराज ?
-मि तैं पीण नि चयेंद पर कैपणी बोल च बल पूरणि आदत नि जांदन , वा खितखित हौंस।
- हाँ ! आदत अड्ड ही हूंदन अर नि मरदन।  रंधावा बि हौंस।
भामा - अच्छा आप आराम से कुर्सी मा बैठो।  मि एक मिनट मा आंदु।
रंधावा - जन आप बुलिल्या ।
भामा किचन मा गे अर एक पैग जिन पेक न घटकैक ड्रवाइंग रूम मा ऐ गे।
भामा - अच्छा आप मेरि मा पर किलै लेख लिखण चाणा छंवां ?
रंधावा - भौत सालुं से मि मिसेज खिरकवालक सम्मान इ ना , एक तरां से  प्रेम करदु।
भामा -हैं ! किलै ?
रंधावा -मिसेज खिरकवालक मेरी जिंदगी मा बडु महत्व च। जब मि छुटु लड़का छौ तो म्यार बुबाजीन मि तैं मिसेज खिरकवालक फोटो दिखै छे।  बस तब से ही प्रेम ह्वे गे।  मिसेज खिरकवाल वास्तव मा अति  सुंदर जनानी छे। आज बि वा अति सुंदर जनानी च।  मीन इथगा औरत दिखेन पर इथगा सुंदर औरत नि दिखे।
भामा - बड़ी लोमहर्षक बात च।  है ना ?
रंधावा - यदि मि कै मृत औरत तैं प्यार करूद तो यांक मतलब यु नी च कि मि पागल छौं। जब तुम कै से प्यार कारो तो तर्क काम नि करदन।  आपकी समज मा या बात नि ऐ सकदि। 
भामा - आप इथगा प्यार करदां ?
रंधावा - यदि प्यार नि हूंद त मि आंद बि ना।
भामा - अच्छा ! आप तैं क्या जानकारी चयेणी च ?
रंधावा - वा कनकैक मोर ?
भामा - वींक हत्या ह्वे छे।
रंधावा -कनकैक ?
भीमा -ज्यादा कुछ ना।  एक स्याम , म्यार बुबा जीक घूर लौटण से पैल एक आदिम हमर ड्यार घुस।  वैन मेरी माक गळा घोटणै कोशिस कार।  मेरी माँन बचणै  भौत कोशिस कार पर वैन अंत मा माँक गौळ घोटिक हत्या कर इ दे। वु भौत तागतवर छौ।  जब वैन माँ मार दे तो वु म्यार पैथर पड़ि गे
रंधावा -फिर ?
भीमा -फिर क्या घरक अलार्म बज गे अर वै तैं भगण पोड़।  मि कथगा बि भुलणो कोशिस करदु पर बिसर नि सकुद।  हर समय वु हलंकारी दृश्य म्यार आंखुं समिण ऐ जांद। यु दृश्य म्यार पैथर नि छुड़द।
रंधावा -तुमन भौत भोग हैं ! भौत बुरु ह्वे।
भीमा -हाँ पर यदि ज़िंदा रौण तो सब सहणै आदत डाळण पड़द।   
रंधावा - कखि न कखि , हम दुयुं मा एक समानता अवश्य च।
भीमा -क्या ?
रंधावा -मि जब छुटु छौ तो मीन बि अपण बुबा खोये , गँवाई।
भीमा -ये मेरि ब्वे ! च्च , च्च !
रंधावा -हाँ, वु मोर नी च पर  वु मे से सदाक वास्ता बिछुड़ गए। मिस भामा वु भलु मनिख नि छौ।  वु हत्यारा छौ।  वैन बुड्या , मध्य वय अर बच्चा सबि मारिन।  अर अधिकतर जनानी ! हाँ हाँ ! मिस धामा खिरकवाल म्यार बुबा एक सीरियल किलर छौ। मि एक सीरियल किलर कु नौनु छौं।
भीमा -क्या तुम गंभीर छंवां ?
रंधावा -जब वै तैं पुलिसन पकड़ अर जब जेल जाणु छौ त म्यार बुबान मि तैं मिसेज खिरक्वालक फोटो दे।   मीन बि शपथ ले ले अर प्रण ल्याइ। 
भीमा -क्यांक शपथ ? क्यांक प्रण
रंधावा -कि मि  वैक अधूरा कार्य तैं पूर करण पोड़ल। कि मी वैक अधूरा छुड्युं कार्य तैं पूर करुल।  प्रण लियुं च।
भीमा -क्या बोल रहे हो ?
रंधावा -मि तेरी माँ तैं प्यार करदु छौ , अर अबि बि मि भौत प्यार करदु।  पर मि तैं अपण प्रण पूर करण।  अर अपण बुबाक अधूरा कार्य तैं पूरा करण।
भीमा -मतलब तू मेरी माँ कु हत्यारा का पुत्र छे ?
रंधावा - हाँ।  जिंदगी  आश्चर्य से भरपूर च।  है ना ?
भामा  (जोर से किरांदी ) - तू पागल है।
रंधावा - यीं दुन्या मा सब पागल इ त छन।
     -समाप्त --

13/3/15 Bhishma Kukreti
Garhwali Murder Mystery Short Story

Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor -A Comedy Drama for Children , Garhwali Comedy Skits-A Comedy Drama for Children , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya - -A Comedy Children Drama

                                               होशियार छौना -छौनी

                                   बाल  प्रहसन नाटिका संकलन ::: भीष्म कुकरेती

         -- चरित्र -

सूत्रधार

बखरि

बखरिक छौना (बच्चा )

स्याळ

सबसे छुटि छौनि

सूत्रधार -एक दिन बखरि तैं अपण बच्चों बान भोजन पाणि निड़ाणो बान भैर जाण पोड़।

बखरि (छौना -छौन्युं कुण )-  सूणो ! क्वी बि ह्वावु द्वार नि खुलिन।  बस  जब मि हूँ तबि द्वार खुलिन।  अर हां स्याळ से सावधान रैन हाँ।

सूत्रधार - बखरि जांदि अर कुछ देरम स्याळन द्वार खखटै।

छौना -  कु च ?

स्याळ (बखरिक आवाज मा ) - तुमर ब्वे।  द्वार ख्वालो।

सबसे छुटि छौनि -नै हमर ब्वेक आवाज त भौति मयळि आवाज च।  तू स्याळ छे।

सूत्रधार - स्याळ चल जांद , थुड़ा देरम वु फिर आयि। अबै दैं वैन और बि मयळि आवाज मा धै लगै -बल द्वार ख्वालो।

सबसे छुटि छौनि - जरा अपण  खुरड़  दिखादि

सूत्रधार - स्याळन  अपण खुरड़ दिखाइ।

नन्हा छौना -छौनी - नै नै ! हमर ब्वेक त सुफेद खुरड़ छन जब कि त्यार त काळ खुरड़ छन (फटाक से ऊंन द्वार भेड़ि दे )

सूत्रधार - स्याळ अपण खुरडूं मा सफेद आटु लगाणो बान दौड़ पर ये चक्कर मा वु नदी मा पोड़ि गे अर डुबण लग गे।

स्याळ - बचाओ ! बचाओ ! मि डुबणु छौं।

सूत्रधार - तना बखरि छे।  वींन आवाज सूण।

बखरि - यदि तू प्रण करिल कि हम तै नि खैली तो हम त्वे तैं बचौला!

स्याळ - मि कसम खांदु।

सूत्रधार - तब बखरि अर छौना -छौन्युंन नदी एक रस्सी फेंक अर स्याळ भैर आई।

स्याळ -धन्यवाद तुमन मेरी जान बचाई।  मि अब जंगळ जिना  जाणु छौं।

सूत्रधार - बखरि खुस छे कि बच्चा सही सलामत छन अर शत्रुओं से बचण सीखि गेन।


** एक प्रसिद्ध यूनानी  लोककथा  पर आधारित
143/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ , चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ;  Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Ridicule in Garhwali Language -A Comedy Children Drama  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama ; Best of  Disdain in Garhwali Language- a Comedy Kid Stage Play  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language a Comedy Kid Stage Play   ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar a Comedy Kid Stage Play  ;
Garhwali Vyangya a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Hasya a Comedy Kid Stage Play a Comedy Kid Stage Play  ,  Garhwali skits a Comedy Kid Stage Play  ; Garhwali short skits a Comedy Kid Stage Play  a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Comedy Skits a Comedy Kid Stage Play  , Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits a Comedy Kid Stage Play   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!



Bhishma Kukreti

History Analysis for Gurkha/Gorkha Sayings Tales about Gurkha/Gorkha Rule in Garhwal

History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal, Himachal -2

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -62
   
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -581
 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                 Gurkha/Gorkha Sayings Tales about Gurkha/Gorkha Rule in Garhwal
       Gurkha/Gorkha Historian Ramji Upadhyaya stated that Gurkha/Gorkha captured Langurgarhi, Pauri Garhwal after capturing. It is said that the Garhwal King Pradyuman Shah with his friend Jagat Prakash of Sirmaur was defeated by Gurkha /Gorkha army. They both fled away. Sirmaur King accepted the rule of Gurkha and Gorkha. There was Gorkha /Gurkha rule in Garhwal just after Langurgarh battle. As per Upadhyaya, there was Gurkha/Gorkha rule in Kumaon, Garhwal, and Haridwar in 1792. On that time Gurkha/Gorkha army had to return Nepal as China attacked on Nepal (Atkinson).
Discussion on Gurkha/Gorkha Sayings Tales about Gurkha/Gorkha Rule in Garhwal
      According to Nepal saying, Gurkha captured Garhwal in 1792 and the army crossed Alaknanda River. It was said that Sirmaur King Kirti Prakash (father of Jagat Prakash) went to help Garhwal and he was not given sufficient supply of food etc from Garhwal side. Kirti Prakash died in 1789.
Both the stories are wrong as there are no records in Garhwal. Sirmaur King Jagat Prakash  helped Garhwal King Jai Kirti Shah in 1785.Perhaps Jagat Prakash came to Langurgarh in 1792,and while returning to Sirmaur he died  in Lakadghat (12 miles near to Chandighat). Therefore Jagat Prakash death can't be before 1792. There are no records for Jagat Prakash accepting Gurkha/Gorkha Rule. According to Garhwal saying, Jagat Prakash deceived Garhwal and had accord with Gorkha around Langurgarh (a Handwritten note 'Rajawali ' of Tehri Court  Museum along with papers of Historian Hari Krishna Raturi as described by Dr Dabral) . According to "Rajawali', Jagat Prakash and his assistant Ishwar Singh died in Lakadgarh.     

@@ Ram Ji Upadhyaya, Nepal Ko Itihas (Digdarshan) Banaras
*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued -63

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 14/3//2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -582
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts ...
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of aFive Years Residence at Nepaul Vol.1
Maularm , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya

XXX
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas;  Gurkha/Gorkha ks kumson psr Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal, Uttarakhand;कुमाऊं , उत्तराखंड का इतिहास ; गढ़वाल , उत्तराखंड का इतिहास ; डोटी , पूर्व उत्तराखंड का इतिहास ;गोरखाओं /गुर्खाओं का कुमाऊं पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का गढ़वाल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का हिमाचल पर अधिकार इतिहास ; गोरखाओं /गुर्खाओं का  इतिहास ; नेपाल इतिहास
Xx
History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal, Himachal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Kumaon,; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Garhwal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule in Himachal; History: Gorkha Folk Tales and Sayings, Reports about Gorkha Rule and Dealing Ranjit Singh, Himachal;
स्वच्छ भारत !  स्वच्छ भारत ! बुद्धिमान भारत




Bhishma Kukreti

Best  Harmless Garhwali Humor -A Comedy Drama for Children , Garhwali Comedy Skits-A Comedy Drama for Children , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya - -A Comedy Children Drama

                                                हाथी की अलग अलग व्याखा


                                   बाल  प्रहसन नाटिका संकलन ::: भीष्म कुकरेती

-----------------चरित्र -----------

नौनु

चक्षुहीन  -१

चक्षुहीन  -२

चक्षुहीन  -३

चक्षुहीन  -४

चक्षुहीन  -५

चक्षुहीन  -६

मार्गदर्शक

        -----------नाटिका आलेख --

                  ----मंच सेटिंग -जख हाथी चलद ----


नौनु - आवा आवा ! हाथी आणु च।  हाथी दिखला , हाथी दिखला , हाथी आणु च।

(चक्षुहीन लोगुं  मंच मा प्रवेश )

चक्षुहीन १ - मि तैं पता नी च हाथी कन हूंद।

चक्षुहीन २  - मि तैं बि नी पता।

चक्षुहीन  ३ -मि तैं बि नी पता।

चक्षुहीन ४  -हाथी कन हूंद जाणनै मेरी बड़ी इच्छा च।

चक्षुहीन ५ -जग्वाळ करदां अर वै पर हाथ लगैक छू ला

चक्षुहीन ६ -हमर अंगुळी इ हमर हाथ छन तो हम हाथक स्पर्श से पता लगौला कि हाथी कन हूंद।

मार्गदर्शक - सावधान हाथी ऐ गे।

चक्षुहीन १ - मीन हाथी कबि नि देख मि तैं स्पर्श करण द्यां।

मार्गदर्शक - , डरो ना ,  यु  हाथी बड़ो सांत च। स्पर्श कारो

चक्षुहीन १  (हाथीक लद्वड़  याने शरीर स्पर्श करिक ) -मीन देखि याल।   अरे हाथी तो एक खुरदरी दीवाल जन हूंद।

चक्षुहीन २ (पैर स्पर्श करिक ) - नै नै।  तू झूट बुलणु छे।  हाथी तो खड़ो डाळ जन हूंद।

चक्षुहीन ३ - चलो झूठ नि ब्वालो।  हाथी तो भाला जन हूंद

चक्षुहीन ४- नै हाथी तो लतमड़ु सुप जन हूंद।

चक्षुहीन ५ - तुम सब बेवकूफ छंवां।  म्यार हाथ से अधिक संवेदनशील तुमर हाथ नि छन। हाथी त डुडड़ जन याने रस्सी जन हूंद।

चक्षुहीन ६ -सब झूठ बुलणा छन।  हाथी तो गुरा जान याने सांप जन हूंद।

चक्षुहीन - तुम सब झूठा छंवां

सबी एकैक करिक  - तू झूठा।

सबि एकैक करिक - मि होशियार छौं।  तुम सब मुर्ख छंवां। मीन त्यार दगुड़ नि करण।  आज से म्यार रस्ता अलग अर त्यार रस्ता अलग।

मार्गदर्शक - लडो नही , लडो नही , झगड़ा नहीं।

सब एकैक करिक - मि सचु छौं।

मार्गदर्शक - सूणो मि बतौल सच क्या च। जैन हाथीक पेट पर हाथ लगाई वैन ब्वाल दीवाल च , जैक हठ खुट पर लगिन वैन हाथी तैं पेड़ समज ; जैन कन्दुड़ पर हथ धार वैन हाथी तैं कोमल सुप्प समज ; जैन पूछ पकड़ वैन रस्सी समज , सूंड तैं एकान भाला समज तो हैंकान गुरा समज।

चक्षुहीन १- हमन लाट -कालों तरां ब्यवार कार।

चक्षुहीन २-हम सब गलत छया

चक्षुहीन ३- हम सब गुस्सा हूणा छया।

चक्षुहीन ४ -हम बगैर समज्यां बुज्याँ  एक दुसर तैं मूर्ख बुलणा छया।

मार्गदर्शक  - असल मा  हरेकन बगैर पूरो अध्ययन कर्याँ निर्णय ल्याइ। जब तक पूरी बात नि समजो तो निर्णय कदापि नि लीण चयेंद।

चक्षुहीन ५ - हाँ निथर हाथी तो एक इ  छौ पर हम वैकि व्याख्या अपण अपण ढंग से करणा छया।

तो आज से हम जब तक पूरी बातक अध्ययन नि करला अपण निर्णय सुदि नि करला।

सबि चक्षुहीन - धन्यवाद मार्गदर्शक जी !

मार्गदर्शक (हाथी मा चढ़िक अग्नै बढ़िक ) हाँ सच जाणणो बान हरेक भाग की छाण निराळ करण आवश्यक हूंद।

सबि चक्षुहीन - चलो सब ठीक ह्वे गे अब फिर से दोस्ती।

** एक प्रसिद्ध लोककथा  पर आधारित
15/3/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India
Best of Garhwali Humor in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ;  Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language -A Comedy Drama for Children ; Best of  Ridicule in Garhwali Language -A Comedy Children Drama  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  -A Comedy Children Drama ; Best of  Disdain in Garhwali Language- a Comedy Kid Stage Play  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language a Comedy Kid Stage Play   ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  a Comedy Kid Stage Play  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar a Comedy Kid Stage Play  ;
Garhwali Vyangya a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Hasya a Comedy Kid Stage Play a Comedy Kid Stage Play  ,  Garhwali skits a Comedy Kid Stage Play  ; Garhwali short skits a Comedy Kid Stage Play  a Comedy Kid Stage Play  , Garhwali Comedy Skits a Comedy Kid Stage Play  , Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits a Comedy Kid Stage Play   
                    स्वच्छ भारत  , स्वच्छ भारत , बुद्धिमान भारत!