• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

नै जमानौ  गढ़वळि कथाकार



                            भीष्म कुकरेती



(s= आधी अ ) 



जैदिन बिटेन मनिखोंम बोलि आयि दगड़म कथा बि आयि .  कथा बुलण अर सुणन मनिखो ख़ास परविरति च।   कथा कैं बात तैं भलि तरां बिंगाणो एक बिलखणि अर कामौ ब्यूंत च . इलै त हरेक समाजम अपण लोक कथा छन अर अग्वाड़ी बि रालि .पुराणि संस्क्रित्युं मादे मिश्री कथौं रिकौर्ड 3500 साल पैलो  बच्यां छन। 2500 साल पैलाक यूनानी कथौं रिकौर्ड मिलदो . संस्कृतम बि 2500 साल पैलाक कथौं रिकार्ड मिल्दन।   

                    गढ़वळि लोक कथौं पुराणों इत्यास च .महाभारतम जो बि गढ़वाळो बाराम लिख्युं च वो रचनाकारन असलि घटना अर लोक कथौं आधार पर इ लेखि . राहुल सात्याकृतन , डा पातीराम , हरी कृष्ण रतूड़ी , डा शिव प्रसाद डबराल जन इतियासकारोन बि भौत सा इतियासौ छ्वीं गढ़वळि लोक कथौं आधार पर लेखिन .

                        .   गढ़वळि लोक कथौं इकबटोऴया लिख्वार



   गढ़वळि लोक कथौं बटोळन्देर अर विश्लेषकों  मादे   ओकले , तारा दत्त गैरोला , गोविन्द चातक , मोहन बाबुलकर , हरी दत्त भट्ट शैलेश, अबोध बन्धु बहुगुणा , भजन सिंग सिंग , चक्रधर बहुगुणा , वीणा पाणी  जोशी, जय लाल वर्मा ,  भीष्म कुकरेती , डा अनिल डबराल, जग्गू नौडियाल , पुंडीर  को नाम ख़ास छन . जौर्ज  ग्रियर्सनो प्रयास से पंडित गुणा नन्द धष्मानान गढ़वाली लोक कथाक पैलि दै रिकोर्डिंग सन 1919 मा करी



                                 नै जमानो गढ़वळि कथौं कथा

   

गढ़वळि गद्यौ पवाण (शुरुवात ) बाइबलो कथौं अनुवाद (1820औ  करीब )अर गोविन्द घिल्डियालो हितोपदेसो अनुवाद (1895 करीब ) से लग

     सही मानेम नै जमानो (आधुनिक ) पैलि गढ़वळि कथा सदा नन्द कुकरेतीs  लिखीं कथा 'गढ़वाली ठाट ' (विशाल कीर्ति, 1913 ) च। 'गढ़वाली ठाट ' कथा कथ्य; कथा बुणौट/कथा गात रचण; बचऴयाण  ( डाइलोग ); वार्ता लगाणों ढंग -ब्यूंत ;चरित्र चित्रण;चरित्रोंम भेद बिभेद,तणाट/तनाव,कथाम अफिक अयुं उकाळ -उंधार; भाषा , निसाण्यु (प्रतीकों) से सै मनौ-रिखडा/मनम छैलु  (बिम्ब ) बणान;  तकरारो सै उपयोग को मामलाम 'गढ़वाली ठाट' दुन्याक उत्कृष्ट द्वी सौ कथाओं में से एक कथा च। कथा चबोड़,  अर असलियतौ उमदा मिऴवाक़ च।

       महान कथाकार सदानंद कुकरेतीऐ   जगा दुन्याक कथा संसारम ब्लादिमीर नबोकोव, फ्लेंनरी ओ'कोंनर, कैथरीन मैन्सफील्ड , अर्न्स्ट हेमिंगवे, फ्रांज काफ्का, शिरले जैक्सन , विलियम कारोल विलियम्स , डी .एच लौरेन्स , सी. पी गिलमैन, लिओ टाल्स्टोय , प्रेमचंद, इडगर पो , ओस्कार वाइल्ड जन महानतम कथाकारों दगड़ च . 'गढ़वाली ठाट ' कथा संसार की सर्व श्रेष्ट प्रतिनिधि कथाओं मादे एक च 

परुशराम नौटियालन 'गोपी ' जन द्वि कथा छ्पैन (1913-1936 ).

'पांच फूल' पैलो गढ़वळि कथा खौळ (संग्रह ):  भगवती प्रसाद पांथरी क'पांच फूल' पैलो गढ़वळि कथा खौळ (1947 ) च जखमा पांच कथा छन .कथा सिखंदर्या  (प्रेरणात्मक ) अर स्वांगदर्या  (नाटकीयता ) छन .हां 'ब्वारी' असलियत्या (असलियतवादी) कथा  च।

रैबारओ कथा खौळ (1956 ) रैबार पत्रिकाs कथा खौळम  सतेश्वर आज़ादऔ सम्पादनम डा शिवा नन्द नौटियाल, भगवती चारण निर्मोही, कैलाश पांथरी , दयाधर बमराड़ा, कैलाश पांथरी , उर्बीदत्त उपाध्याय व मथुरा दत्त नौटियालऔ कथा छपिन .

उपन्यास रचनेर दयाधर बमराडाs कथा 'रैबार' पत्रिकाम छपी (1956)

डा शिवा नन्द नौटियालौ  पांच छै कथा (1960 से पैलि ) छपिन अर नौटियालो कथौंम मथि मुलक्या ख़ास पछ्याणक दिखेंद . 'धार माकी गैणी ' प्रतिनिधि कथा च .

भगवती चरण निर्मोही कथा 'मैती' अर 'रैबार '   पत्रिकौम (सन 1970 से पैलि ) छपेन . कथा मयळि अर  सिखंदर्या  छन

उर्बीदत्त उपाध्यायौ द्वी कथा 'रैबार'म (1970 से पैलि )छपिन

काशी राम पथिकक  शिल्पकार अर  बिठुं बीच समाजौ अर संस्कृत्या  संबंधुं सूद भेद लींदी    कथा ' भुला भेजी देई' मैती'म  (१९७७ ) छप .

भगवती प्रसाद जोशी 'हिम्वंतवासी ' को कथा खौळ 'एक ढांगा क आत्मकथा ' गढ़वळि कथौंम एक चमकदो -दनकदो  जेवर च। छूटि छूटि बथों तै रौंसदार बणाणम जोशी होशियारुं हुस्यार कथाकार छन अर  जोशी न गढ़वळि कथा संसार तै नयो ब्यूंत त द्यायि च त आम  निसाण्यु से असरदार मनौ-रिखडा/मनम छैलु (बिम्ब ) जन्माणम बि जोशी बड़ो नामि , ब्यूंतदार कथा-रचन्देर  च।

मोहन लाल नेगीs द्वी कथा खौळ -'जोनि पर छापु' (1967) अर 'बुरांश की पीड़' (1987) से गढ़वळि कथौम दौड़णै सक्यात आई . भौं भौं विषयुं  कथा संवेदनशील अर लोकोक्युक्ति वळि छन .नेगी भाषौ खिलंदेर च .'जोनि पर छाप 'न आजौ गढ़वळि कथौं हिटाई बढै   

आचार्य गोपेश्वर कोठियालो कथा सन 1970 से पेल युगवाणीम छपिन अर कथौंम टिहरी जिनाक छैलु (बिम्ब ) मिल्दो .

शकुन्त जोशीs कथा (1977 ) मैती 'म छपिन

चन्द्र मोहन चमोलीs 'सच्चा बेटा 'कथा  बाडुळी '(1977)म छप

पुरुषोत्तम डोभालऔ पैलि कथा 'बाडुळी' (1979 ) पतड़ीम  (पत्रिका )  छप अर डोभालन गां गौळु (समाज ) संबंधी पांच छै कथा लेखिन .कथा  मयळि छन।

अबोध बंधु  बहुगुणाs द्वि कथाखौळ छपिं छन (कथा कुमुद अर  रगड्वात ). बहुगुणाs कथा बुद्धिवादी छन अर  संस्कृतण्या भाषाम छन। बहुगुणा आखरुं खिलंदर च .

नित्या नन्द मैठाणीs कथा मौलिक मने जान्दन . शब्दुं मैनेजर  च मैठाणी 

गढ़वळि कथौं तै डमडमो करणम अर  परिष्कृत करणम  दुर्गा प्रसाद घिल्डियालो नाम अग्वाड़ि च .'गारी' (१९८४), 'म्वारी' (१९९८६) , और 'ब्वारी (१९८७ ) तीन कथागळ गढ़वळि कथौं खग्वळि, मुर्खल अर बुलाक छन।  घिल्डियालो कथौंम समौ समाज रौंद अर जगा -डाळ -बूट कम।

प्रयोगधर्मी भीष्म कुकरेतीs कथौंम या त जनानी समस्या , चबोड़ या गां -गौळु समस्या रौन्दन . बीस पचीस कथौं मादे -दाता की ब्वारी कन  दुखयारी , कैरा को कतल , बिठु पर भिड्याणो सुख , घुघोती बसोति (सम लैंगिक विषय ) चर्चा माँ रैन।कुकरेतीन विदेसी भाषों कथौं अनुवाद कौर .

रमा प्रसाद घिल्डियालो द्वि कथा हिलांसम छपिन अर द्वि कुछ कुछ समळौण्या बिरतांत लगदन

कुसुम नौटियालो द्वि कथा हिलांसम (1981-1982 ) छ्पेन .कथौंम गां -गौळ ,जगा अर प्रकृति मिऴवाक रौंसदार  च 

सुदामा प्रसाद डबराल 'प्रेमी ' कथा जिकुड़ेळि ( संवेदनशील), सरल रौंदन , कथौंम मुवारों प्रयोग बढिया च. डा. अनिलो मुताबिक़ भाषा ढबाड़ी (हिंदी -गढ़वाली ) च .सुदामा प्रसादों तीन कथागळ (संग्रह ) छपि गेन .

बीस पचीस कथौं रचंदेर डा महावीर प्रसाद गैरोलाs कथा सिखंदेरी कथा छन पण सरल छन .गैरोलाs कथाखौळ छप्युं च . भाषाम टिर्याळि सुबास खूब रौंद

  बालेन्दु बडोलान नि बि होला त तीसेक कथा त  छपै होला . कथौं विषय लोक कथौं जन छन अर ब्यूंत बि परम्परावादी च


सदानंद जखमोलाs   पाच कथाएछ्पेन जन ' छौं को वैद (गढ़ गौरव १९८४)

प्रताप शिखरs कथा संग्रह 'कुरेड़ी फट गे ' (१९८९) मा  कथौं  घाळ च  कथौं मा गां गौळो असलियत मिल्दी कति  कथा रेखाचित्र बि बणी जान्दन , प्रताप शिखरs भाषा टिर्याळि च ज्वा एक खासियत च .



पूरण पंत पथिकs  द्वि कथा   कथा (हिलांस १९८३ व चिट्ठी २१ वां अंक ) छ्पेन . कथाओंम  में कथात्व कम च  विचार उत्प्रेरणा अर चबोड़ जादा च .

मनोविज्ञानी कथाकार काली प्रसाद घिल्डियालs दसेक कथा छ्पेन  . काली प्रसाद की कहान्यूंम  जटिल मनोविज्ञान मिल्दो जटिल मनोविज्ञान तै सरलता दीणम काली प्रसाद घिल्डियाल ब्यून्त्दार च .

जबर सिंह कैंतुरा 1985 उपरान्तो कथाकार च जैकि जण बारेक कथौं  मा संघर्ष , मनिख्यात , मनिख चुषणै (शोषण ) खराब आदत विषय ख़ास छन। टिर्याळि क कथगा इ शब्द गढ़वळी  बान नगीना छन .

  मोहन लाल ढौंडियालs कथा हिलांसम (1985-1988) छपिन। कथा सिखंदेरी अर परम्परा वळो ब्यूँतो छन .

  विजय सिंह लिंगवालs  तीनेक कथा हिलांस (1988-89)म छपेन . कथा सरल छन अर कथौंम मुवावरादार छन

   

जगदीश जीवटs एकी रोंसेळि  कथा दिखणम आइ (धाद , 1988) 




विद्यावती डोभालs पांचेक कथा छपि होला अर 'रुक्मी' (धाद ,1989) चर्चा बि  ह्वे   

'चिन्मय सायर's  ननि अर छ्वटि दसेक कथा चिट्ठी अर शैलवाणीम  छपेन . कथा सारगर्भित छन . जादा सि समौ दिखांद (सामयिक ) कथा छन। कथौंम   बदलपुर्या भौण च 

विजय गौड़s 'भाप इंजिन (चिठी ) अति आधुनिक माने जांद 

विजय कुमारs पांचेक कथा छपेन . एक बाळ -कथा बि छ . कथा जिकुड़ेळि अर आधुनिक छन   

गिरधारी लाल थपलियाल 'कंकाल s एकी रौंसदार कथा 'सुब्यदरी ' (धाद १९८८)छप .

जगदम्बा प्रसाद भारद्वाज 'सच्चु सुख' (धाद १९८८ ) म छप अर . कथा अभिव्यक्ति कौंळो   उम्दा नमूना च .

  : प्रसिद्ध गढवाली कवि सुरेन्द्र पालऐ  कथा 'दानौ बछरू' अर एवम 'नातो' (धाद १९८८) गढवाली कथा का नगीना छन .



मोहन सैलानीs  कथा ' घोल' (धाद १९९०) एक कळकळि  भौणै कथा च .

महेंद्र सिंह रावतs  इकु कहानी गाणी (धाद १९९० ) छप . .

सतेन्द्र सजवाण : सतेन्द्र सजवाणs  एक कहानी 'मा कु त्याग ' (बुग्याल १९९५ )मा छप .

बृजेंद्र सिंह नेगीs सन  २००० उपरान्त   'उमाळ ' व छिट्गा' नाम से द्वि दो कथाखौळ छपिन  कथौं  विषय गाँव, मनिखों  सम्बन्ध , अंधविश्वास , समस्या संघर्ष , जन छन जु  आम मनिखों रोजै  जिन्दगी से मुतालिक छन .. भाषा मुवावरेदार अर निपट  सल़ाणी च।





ललित केशवानs पांच कथा छपी गेन जादातर कथा भूतों कथा छन अर  सिरोंठी , इड्वाळस्यूंम घटित कथा छन .

ब्रह्मा नन्द बिंजोलाs  आठेक  कथा इना उना छपीं छन  ' फ़ौजी की ब्योली ' कथागळ  प्रकाशाधीन च कथा मार्मिक व गढवालऔ  जन जीवन सम्बंधीं छन कथौंम चौन्दकोट्या भाषा साफ़ दिखेन्दि .




कन्हया लाल डंडरियालs द्वीएक  कथा छपीं छन 

लोकेश नवानीs  चारेक कथा धाद, चिट्ठी , दस सालैक खबर सार (२००२) , मे प्रकाशित ह्वेन।.



गिरीश सुन्दरियालs  छैएक कथा छपिन   डा अनिल डबरालओ  लिखण च बल इन कथा  मादक, हृदयस्पर्शी , प्रगल्भ छन 

डा कुटज भारतीs  भुकण्या तैं घुरण्या ल़ीगे ' कथा   (खबर सार , १९९९ ) रौंसदार हंसोड़ी लोक लकीरऐ कथा च .

वीणा पाणी जोशी  एकि कथा ' कठ बुबा ' बिरतांत मिल्दो .

डी एस रावत : डी एस रावत की एक कथा 'छावनी' चिट्ठी पतरी , १९९९) मा छप जैंम बच्चा क नजर से सैनिक छावनी बिरतांत च .

वीरेन्द्र पंवारस तीन चार ननि कथौं बिरतांत मिल्दो

अनसुया प्रसाद डंगवालs अब तक दस बारह कथा छपि गेन (शैलवाणी ) . कथा सामाजिक विषयि  छन हैं. भाषा चरित्रों हिसाबन  छन  कुछ कथा बंचनेरूं तै सुचणों मजबूर बि करदन



राम प्रसाद डोभालs २०००उपरान्त छपिन

सत्य आनंद बडोनीs  एकि कथा मंगतू (चिट्ठी पतरी , २०००) दिखे .

विमल थपलियाल 'रसालs  एक दार्शनिक कथा  ' खाडू -बोगठया' ( खबर सार (२०००)  छप   

चंद्रमणि उनियालs  चिट्ठी रूपम एक कथा 'रुकमा ददि ' चिट्ठी पतरी ' ( २००१) दिखे . .

अज्युं तलक प्रीतम अपछ्याणs   पांचएक कथा २००० उपरान्त  चिट्ठी पतरीम  छपींन . कथा चबोड़ बि करदन त आजौ समौ बि दिखांदन

.

सर्वेश्वर दत्त कांडपालs 'खाणी 'दादी चाणी ' (चिट्ठी पतरी २०००) दिखे अर समौ बदलाव दिखान्दि

संजय सुंदरियालs द्वी  कथा चिट्ठी पतरी (२००० परांत) छपिन .

सीताराम ममगाईंs ननि कथा ' अनुष्ठान ' चिट्ठी पतरी (२००२ ) छप .

 

पाराशर गौड़स चबोड़ी ननि ननि कथा इन्टरनेट पर छपीं छन। भाषा  निपट  असवाळस्युं की च अर कथा आधार अखबारी खबर छन .



गजेन्द्र नौटियालs एकि मार्मिक  कथा 'मान की टक्क 'चिट्ठी पतरी' (२००६) मिल्दि



ओम प्रकाश सेमवालस एक कथा खौळ 'मेरी पुफू' (2009) छपीं च अर हैंको छपण वळ च। कथा आदर्शवादी , सिखंदेरी , आशा जगांदी छन अर डांडा -कांठाओं (पहाडी विन्यास ) ऐना छन . भाषा इ ना विषयोंम बि केदारदूण ऐ पूरी छाप च .   

 

जनान्युं संवेदनाओ तै  दर्शाण वळी कथाकार आशा रावतज़s एक कथासंग्रह ( ' शैल्वणी' प्रकाशन कोटद्वार  (2012 )म छपी गे कथा मार्मिक, समस्या मूलक छन , बचऴयात (संवाद) कथाम तेजी लांदन .

शेर सिंह गढ़देशीs लोक लकीरै (परम्परावादी) कथा 'नशलै सुधार' एक सुधारवादी कथा च  (खबर सार (२००९)

सुधारवादी कथाकार जगदीश देवरानीs  एक कथागळ (20120) छपी गे अर कथा बिलकुल आदर्शवादी  छन।  भाषा पर लंगूर-शीला पट्टी क प्यूरी छाप च



दिनेश ध्यानीs   कथा खौळ  'न्यूतेर ' सन 2012म  में प्रकाशित  ह्वे  अर यूंकि कथौं पर छ्वीं बथा बि खूब ( चर्चा ) लगिन .



  उन त कविता अर नाटकुं बनिस्पत गढ़वळि कथौंम उथगा  काम नि ह्वे जथगा हूण चएणी छे पण जथगा बि ह्वे अमूल्य च . विषयुंम भिन्नता , लिख्वारो अपणों अपणों ब्यूंत  से लगद जु लिख्वार कथा विधा जिना आवन त गढ़वळि कथौंम बाढ़ आलि       









सन्दर्भ :

१- भीष्म कुकरेती, २०११, गढवाळी कथाकार अर हौरी भाषाओं क कथाकार , शैलवाणी के (२०११-२०१२ ) साठ   अंकों से बिंडी  लंगत्यारी ( क्रमगत )लेख

२- अबोध बंधु बहुगुणा , १९७५ गाड म्यटयेकि गंगा, देहली (गढवाली गद्य साहित्य का क्रमिक विकास )

३- डा अनिल डबराल, २००७ गढ़वाली गद्य परम्परा ,

४- अबोध बंधु बहुगुणा , १९९०, गढ़वाली कहानी , गढवाल की जीवित विभूतियाँ और गढवाल का वैशिष्ठ्य, पृष्ठ २८७-२९०

५- ललित केशवान (२०१०) का भीष्म कुकरेती कुणि लम्बी चिट्ठी

६- अबोध अबन्धु बहुगुणा , २००० , कौंळी  किरण

7- कई कथाकारों दगड़ फोन पर छ्वीं





Copyright@ Bhishma Kukreti January 2012


Bhishma Kukreti

Shri Devi Lalau Dagad Mukhabhent: Satire satirizing, ridiculing (hitting hard) the Farmer leaders as Devi Lal
Critical review of Garhwali satirical- humors prose by Asian satirist - 126
Garhwali language Satirical, sardonic, ridiculing, mocking, spoofing, lampoon, and humorous Prose by regional Asian satirist Bhishma Kukreti -62
'Shri Devi Lalau Dagad Mukhabhent  ' (Garh Aina, 10/4/1990), A Garhwali humorous and satirical mocking, spoofing, lampoon, and humorous article written by regional Asian satirist Bhishma Kukreti 
                       Review By: Bhishma Kukreti
[Notes on Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders; Garhwali  Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders ; Uttarakhandi Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders ; Mid Himalayan Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer leaders ; Himalayan Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer leaders ; North Indian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer /agriculture leaders ; Indian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; SAARC Countries Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; South Asian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; Asian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; Oriental Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ]   

  Recently, In a well read Internet site, Ankita states six major problems of Indian farming/farmers or agriculture –population pressure, small and fragmented  land holdings, inadequate irrigation facilities, depleted soils, and farm implements,. This author read these same problems in 1961 in his upper primary books.
There have been army of political leaders in India at every stage after independence those claimed the real well wishers of Indian farmers. One of such pseudo farmer leader was Devi Lal Chautala (Dy Prime Minister in V.P. Singh Cabinet).  Devi Lal used to perform live drama to show his ambition as only one well wisher of Indian farmers of his time.
   Kukreti ridicules many  acts of Devi Lal in his satirical article 'Shri Devi Lalau Dagad Mukhabhen' Kukreti shows that Devi Lal claims that he is farmer leader but Devi Lal does not have any creative idea to transform the Indian agriculture.
मसलन मीन ऊंखुणि इख तलक बोलि आल कि शहरी तस्करों जगा सिरफ किसाणु तै आण चयांद . म्यार मतबल च क्वी इन फील्ड नि हूण चयेंद जख किसाणु कब्जा नि ह्वाओ
...
देवी लाल - मीम किसान भलाई बान मौलिक विचार किलै नी छन ! म्यार विचार च किसाणु तै दर मैना दस हजार पगाळ दिए जावो अर हैंक मैना लोन माफ़ करे जावो ...

Kukreti uses interview for satirizing famer political leaders as devil al and the satire is in dialogue form as used by great satirist Art Buchwald and Busybee. Apart from Garhwali, here and there, the dialogues of Devi Lal is also in Kaurvee or Hariyanavee  for creating atmosphere as if Devi Lal was giving interview in real.

Copyright@ Bhishma Kukreti 9/1/2013
Critical review of Garhwali satirical sardonic, ridiculing, mocking, spoofing, lampoon, and  humors prose by Asian satirist to be continued... 127
Garhwali language Satire mocking, ridiculing, spoofing, lampoon and humorous and humorous Prose by regional Asian Satirist Bhishma Kukreti to be continued...63
Comments  on Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders; Garhwali  Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders ; Uttarakhandi Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer/agriculture leaders ; Mid Himalayan Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer leaders ; Himalayan Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer leaders ; North Indian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmer /agriculture leaders ; Indian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; SAARC Countries Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; South Asian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; Asian Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders ; Oriental Satire satirizing, ridiculing, mocking, spoofing, lampooning (hitting hard) the Farmers/agriculture  leaders

Bhishma Kukreti

Par: Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others 
Critical review of Garhwali satirical prose- 127
Critical Garhwali review of Satire by Great Satirist Harish Juyal -2
Par (Satire collection Khubsat, 2012) Garhwali Satire Prose by Great Garhwali satirist Harish Juyal (A review)
                            Review by Bhishma Kukreti
[Notes on Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Garhwali Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Uttarakhandi Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Mid Himalayan Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Himalayan Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; North Indian Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Indian language Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others]
                  In Garhwali Par lagan (पर लगाण) has many meanings as to defame e person for his real weakness or false weakness too; slandering, calumny, slurring, lying, telling false character, bending the truth, misrepresentation, denigration, back biting, disparagement, scorning, deprecation, belittling, condemnation, unfair criticism etc.
   The great Garhwali satirist Harish Juyal in his satirical article 'Par' discusses different style of defaming slandering, vilification, calumny, slurring, lying, telling false character, bending the truth, misrepresentation, denigration, disparagement, back biting, scorning, deprecation, belittling, condemnation, unfair criticism styles and their wrong effects on the victims.

The great Garhwali satirist Harish Juyal did experiment in this prose by using Par words for different meaning. The great Garhwali poet and editor Madan Duklan appreciates such experiment of great Garhwali satirist Harish Juyal.
पर लगणा डैर से हमरा कथगै भै बंद परदेसी ह्वे गेन , पर वख सि विचरा परवश माँ छन . बाजि बाजि पर से बचणा खुणै पेपर बेचणा छन .परखंड खेलिक परभुत्व नि मिलदु .पर हमारी परदेसी ,परदेश्यु बीचम बि परशन छन .यना परदेसी भायुं खुणी पर्थम परणाम करणु छौं
Harish is on top on repeating word par (पर) and creating different meaning
Copyright@ Bhishma Kukreti 7/01/2013
   Critical review of Garhwali satirical prose to be ... 128
Critical Garhwali review of Satire by Great Garhwali Satirist Harish Juyal to be ...32
Commentary on Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Garhwali Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Uttarakhandi Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Mid Himalayan Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Himalayan Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; North Indian Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others; Indian language Satire satirizing People defaming (calumny, vilification, traduce, slander, libel) others to be continued...

Bhishma Kukreti

                 Chhpti Geet  : Love Folk Song of Ravain Garhwal
                      Internet Presentation by Bhishma Kukreti

[Notes on folk love songs, Ravain folk love songs; Garhwali folk love songs; folk love songs of Uttarkashi; folk love songs of Tihri Garhwal; folk love songs of Pauri Garhwal; folk love songs of Chamoli Garhwal; folk love songs of Rudraprayag; folk love songs Of Kedarghati; folk love songs of Udham Singh Nagar; folk love songs of Ranikhet; folk love songs of Haldwani; folk love songs of Haridwar; folk love songs of Ranikhet; folk love songs of Nainital; folk love songs Almora; folk love songs of Dwarhat; folk love songs Pithoragarh; folk love songs of Lainsdown; Mid Himalayan folk love songs; Himalayan folk love songs; North Indian folk love songs; Indian folk love songs; Asian folk love songs; Oriental folk love songs]

  Ravai is very exclusive area of Uttarkashi Garhwal for its exclusive and varied folk literature and culture. Late Dr Jagdish Naudiyal (Jaggu Naudiyal) provides us various aspects of culture and customs of Ravain.
  Chhopti genre is a folk love song of Ravain region. The Chhopti love songs are in question and answer type. There are are questions from female and male lovers in poetic pattern. The pattern of Chhopati poetry is in Bajuband format (that is first stanza is meaningless and is only for creating pad). The people may sing the song in crowd or singer may sings singularly. Usually the Chhopti love songs are sung on the top of hill.

                          छोपती गीत
(यह लेख स्व जग्गू नौडियाल को समर्पित है जिन्होंने रवांई क्षेत्र की संस्कृति को अपनी पुस्तक में समेटा )
पुरुष -
सरी जालो सांदो सरी जालो सांदो, मैणा चलकूड़ी सरी जालो सांदो
आछी रैणो मैणा मै भेडूक जांदो ,मैणा चलकूड़ी मै भेडूक जांदो
स्त्री -
घोली जाल्यो घेरो , घोली जालो घेरो , मैणा चलकूड़ी घोली जालो घेरो
तुई जो चली जान्दो मैकू लागे बुरो , मैणा चलकूड़ी मैकू लागे बुरो
The boy says to his lover that she be happy as he is going with his sheep to grazing field. The girl says that she is feeling bad by separation.

                      एक अन्य वियोग भरा छ्पोती गीत
गुल्यारी की गोरी , भै ले घास पियारी ,गुल्यारी की गोरी , भै ले घास पियारी।
कैज बाण होली घास पियारी , मन की पियारी , घास पियारी
झंगूरा कू वाला घास पियारी , घोरे झंगूरा कू वाला घास पियारी
देखि -देखि मेरा घास पियारी छोरी आंखी होइगे लाल घास पियारी
  The boy is separated from his lover and saying that where is is lover lost in forest. His eyes are red due to weeping for their separation. He is searching his lover here and there in forest


गीत संकलन- डा. जगदीश नौडियाल, २०११, उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर ( रवांइ क्षेत्र के लोकसाहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन page 106-107), विनसर पब्लिशिंग कं. देहरादून

Copyright@ Bhishma Kukreti, 10/1/2013
Notes on folk love songs, Ravain folk love songs; Garhwali folk love songs; folk love songs of Uttarkashi; folk love songs of Tihri Garhwal; folk love songs of Pauri Garhwal; folk love songs of Chamoli Garhwal; folk love songs of Rudraprayag; folk love songs Of Kedarghati; folk love songs of Udham Singh Nagar; folk love songs of Ranikhet; folk love songs of Haldwani; folk love songs of Haridwar; folk love songs of Ranikhet; folk love songs of Neonatal; folk love songs Almora; folk love songs of Dwarhat; folk love songs Pithoragarh; folk love songs of Lainsdown; Mid Himalayan folk love songs; Himalayan folk love songs; North Indian folk love songs; Indian folk love songs; Asian folk love songs; Oriental folk love songs to be continued....

Bhishma Kukreti

Contemporary political Subject in Ravai, Garhwali Folk Songs
               Internet Presentation: Bhishma Kukreti
[Notes on Contemporary political Subject in Folk Songs; Contemporary political Subject in Ravai, Uttarkashi Folk Songs; Contemporary political Subject in Folk Songs of Tihri; Contemporary political Subject in Folk Songs of Dehradun; Contemporary political Subject in Folk Songs of Haridwar; Contemporary political Subject in Folk Songs of Pauri Garhwal; Contemporary political Subject in Folk Songs of Rudrapryag; Contemporary political Subject in Folk Songs of Chamoli Garhwal; Contemporary political Subject in Folk Songs of Udham Singh Nagar; Contemporary political Subject in Folk Songs of Rani Khet; Contemporary political Subject in Folk Songs of Nainital; Contemporary political Subject in Folk Songs of Almora; Contemporary political Subject in Folk Songs of Dwarhat; Contemporary political Subject in Folk Songs Pithoragarh; Contemporary political Subject in Folk Songs of Uttarakhand; Contemporary political Subject in Mid Himalayans Folk Songs; Contemporary political Subject in Himalayan Folk Songs; Contemporary political Subject in Indian Folk Songs; Contemporary political Subject in Asian Folk Songs; Contemporary political Subject in Oriental Folk Songs]


The folk songs of Ravai, Uttarkashi, Garhwal, are with varied subjects and tones. After studying the periodical folk music songs of Ravai, Uttarkashi, Garhwal; it is clear that the folk song creators have been creating songs on contemporary regional and national subjects as political subject. In the following song, there is description of killing of Indira Gandhi the former Indian prime minister. 
रवांइ गढ़वाल क्षेत्र का प्रचलित चलते लोक गीत
[यह लेख गढवाली और हिंदी के साहित्यकार स्व। जग्गू नौडियाल को समर्पित )

तरु डाल्यो पाजा इंदिरा तरु डाल्यो पाजा हे।
ज्वारी लाल की प्यारी इंदिरा चला ओली राजा हे।
पहले के जमाने इंदिरा , इंडिया चला ओली राजा हे।
.ज्वारी लाल की प्यारी इंदिरा,इंडिया चला ओली राजा हे।
सलोरिया की सेटी इंदिरा , सलोरिया की सेटी हे।
इंडिया चलाओली राजा इंदिरा ज्वारी लाल की बेटी हे।
फापीर की पोली इंदिरा ,फापीर की पोली हे।
खोयो ना खराव्यो इंदिरा , शूदी चलाई गोली हे।
खडिका को रूका इंदिरा , खडिक को रूका हे।
तउं मरी के प्यारे इंदिरा दुनिया करोली शोका हे।
संकलन व अन्वेषण : डा.जगदीश नौडियाल , २०११, उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर -रवांइ क्षेत्र के लोकसाहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन , (पृष्ठ -110 )विनसर पब्लिशिंग कं देहरादून


Shrimati Indira Gandhi was ruling the country. Indira Gandhi was daughter of Jawahar Lal Nehru. Innocent Indira Gandhi was killed. There was sadness all over world on the killing of Indira Gandhi
                                  Chalta Dance
The dancers dance on the above song and is called Chalta dance. The men and women dance in the circle.             
Copyright@ Bhishma Kukreti 11/1/2013
Comments  on Contemporary political Subject in Folk Songs; Contemporary political Subject in Ravai, Uttarkashi Folk Songs; Contemporary political Subject in Folk Songs of Tihri; Contemporary political Subject in Folk Songs of Dehradun; Contemporary political Subject in Folk Songs of Haridwar; Contemporary political Subject in Folk Songs of Pauri Garhwal; Contemporary political Subject in Folk Songs of Rudrapryag; Contemporary political Subject in Folk Songs of Chamoli Garhwal; Contemporary political Subject in Folk Songs of Udham Singh Nagar; Contemporary political Subject in Folk Songs of Rani Khet; Contemporary political Subject in Folk Songs of Nainital; Contemporary political Subject in Folk Songs of Almora; Contemporary political Subject in Folk Songs of Dwarhat; Contemporary political Subject in Folk Songs Pithoragarh; Contemporary political Subject in Folk Songs of Uttarakhand; Contemporary political Subject in Mid Himalayans Folk Songs; Contemporary political Subject in Himalayan Folk Songs; Contemporary political Subject in Indian Folk Songs; Contemporary political Subject in Asian Folk Songs; Contemporary political Subject in Oriental Folk Songs to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य
हौंसि हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                    उत्तराखंडक  भूतपूर्व मुख्यमंत्र्युं आत्मकथा



                                                 चबोड्या: भीष्म कुकरेती



(s=-माने आधा अ )



   भारतम राजनीतिग्य आत्मकथा कमि लिखदन . एक त इख क्वी बि नेता राजनीति बिटेन रिटायर नि होंद जु यूं तै आत्मकथा लिखणो समौ मील साको , अफार अपण लाल कृष्ण अडवाणी जी तै इ देखि ल्यावदी इख  आत्मकथा लिखणो बगत च त अडवाणी जी उख प्रधानमंत्री बणणो खटकरमुम व्यस्त छन .

   अब सवाल आंदो बल उत्तराखंडऔ मुख्यमंत्र्युंन उत्तराखंड बाबत अबि तलक आत्मकथा किलै नि लेखी होलु /

सि भग्यान नित्यानंद स्वामी लेखि सकदा छ बल उन त वो हरियाणो छया पण बुबा जीs फौरेस्ट  रिसर्च इंस्टिच्यूटम  होण से ऊंन देहरादून तै अपण कर्मस्थली बणाइ . पेल जनसंघऔ प्रत्यासी ह्वेक  विधान सभा चुनाव हरदा छा। फिर कोंग्रेस माँ गेन . कुमया  अर गढ़वाऴयूं  आपसी मनभेद अर मतभेद हूण से अध्यापकीय सीट से उत्तर प्रदेश विधानपरिषद सदस्य बणदा छा . कुमयों  अर गढ़वाऴयूं आपसी मनभेद अर मतभेद पर स्वामी जी दसेक अध्याय लेखि सकदा छा अर गैर कुमया गढवाऴयूं लोगुं तै बथै सकदा छा बल बस कुमयों अर गढ़वाऴयूं तै लड़ान्दा  जावा , बन्दरबांट करदा जावा अर  सत्ता का उच्च पद पर पदासीन होंद जावो .

                स्वामी जी अपण आत्मकथाम देहरादुना गढ़वाळयूं मजाक बि कौर सकदा छा कि देहरादूनम गढ़वाळयूं बहुमत च पण गढ़वाळयूंम   एका नि हूण से देहरादून विधान सभा सीट गढ़वाली  नि जीत सकुद .स्वामी जी अपण आत्मकथाम लेखि सकदा छा देहरादूनs गढ़वाळयूंम अपण भाषा या कौमs प्रति क्वी उत्साह इ नी च त उख देहरादूनम दिखे जावो त गैर गढ़वाळयूं राज च। स्वामी जी अपण आत्मकथाम फिर से बथै सकदा छा बल कुमयों अर गढ़वाऴयूं आपसी मनभेद अर मतभेद का वजै से इ एक गैर कुमया-गढ़वळी उत्तराखंड राज्यौ पैलो मुख्यमंत्री  बौण। जख तक एक नाकमयाब मुख्यमंत्री हूणों सवाल च स्वामी जी ईं बात तै लुकै दींदा बल नित्या नन्द स्वामी एक निहयती नाकामयाब मुख्मंत्री सिद्ध ह्वे .नित्यानंद स्वामी जीन अपण आत्मकथाम इन नि लिखण छौ बल एक नयो राज्यौ नयो नयो मुख्यमन्त्री अपण राज्य तै एक नयो दिशा दीन्द एक नयो रस्ता बथांद . नित्या नन्द स्वामी आत्मकथाम इन बि नि लिखदा बल चूंकि 'कवों भागन घीयक घौड़ फुट  '(बिल्ली की भाग से छींका फूटा ) वजै से वों मुख्यमंत्री बणिन त ऊं तै क्या पड़ी छे जु  राज्यौ बाराम कुछ सोचदा .

           जु भगत सिंह कोशियारी जी आत्मकथा लिखदा त हिंदी मा लिखदा अर कखिम बि कुमाउनी शब्द नि रौंदा किलैकि कुमया शब्दों से राष्ट्रीय छवि कमजोर ह्वे जाणों डौर रौंदी .  जु  भगत सिंह  कोशियारी जी आत्मकथा लिखदा बि त उंकी  आत्मकथाम निराशा वळि छ्वीं  लिखीं रौणी छे । अब कोशियारी जी इन बि त नि लेखि सकदा छ बल ना ही ओ एक कामयाब मुख्यमंत्री सिद्ध ह्वेन ना ही ऊंमा इथगा तागत,पुन्यात,सक्यात च कि वो उत्तराखंडों एकछत्र -एकमात्र नेता ह्वे सौकन।

  अहा जु अपणा नारायण दत्त तिवारी जी आत्मकथा लिखदा त भारत तै नयो जमानो वात्सायन मिल्दो जो नयो -कामसूत्र लिखदो। तिवाड़ी जी अंग्रेजी मा बतांदा बल अस्सी सालो उपरान्त बि अपण जवानी कनकैक बरकरार रखण .तिवाड़ी जीक कामसूत्री आत्मकथा अमेरिका म बि खूब बिकदी। पण चूँकि तिवाड़ी जी अबि बि रिटायर नि ह्वेन अर अबि बि वो बिगरैलि बांदो पर खोज करणा छन त तिवाड़ी जीम आत्मकथा लिखणो  टैम नी च।

  जख तलक रमेश निशंक जीक आत्मकथौ सवाल च मै लगद डा रमेश जी तै अफिक अपण आत्मकथा लिखणो जर्वत इ नी च . जब बि निशंक जी तै आत्मकथा लिखणो  इच्छा ह्वेली वो लिख्वारो तै पैसा देकी अपण नाम से दसियों आत्मकथा छ्पाला . हाँ वूं आत्मकथाम कुमाउनी अर गढ़वाळी भाषा बचाणों बात कखिम बि नि होलि पण संस्कृत भाषा बचाणों दसियों अध्याय होला फिर उखमाँ अपणी खूब बड़ाई अफिक कारल  कि कन ऊंन संस्कृत तै उत्ताराखंडै राजभाषा घोषित करी। रमेश जीक आत्मकथाम एक दुःख पर कथगा इ अध्याय होला  कि ऊंको राजमा कुम्भ मेला बढिया ढंग से सम्पन ह्वे अर ऊं तै नोबल पुरुष्कार नि मील . 

     अब भुवन चन्द्र खंडूरीs आत्मकथौ सवाल च त आत्मकथाम सड़को छोडिक कुछ ख़ास नि होलु .  चूंकि आत्मकथाम अपणी प्रशंशा अर मन्शा पर जोर हूंद त खंडूरी जी कोटद्वार विधान सभा चुनाव किलै हारिन पर कुछ नि लिख्युं मीलल . अब खंडूरी जी बेवकूफ थुका छन जो अपणी कमजोरी लोगुं तै बथाला .

हाँ जु उत्तराखंडौ ब्याळै मुख्यमंत्र्युं आत्मकथा सवाल च कैं बि आत्मकथाम  उत्तरखंडम पहाड़ो विकास पर एक बि छ्वीं नि होलि किलैकि यूं ब्याळै मुख्यमंत्र्युं तै उत्तरखंडम पहाड़ो विकासौ बारम कुछ अता पता हूंद त यि अपण मुख्यमंत्री कालम कुछ त करदा जां से पता चलदो बल यूं भलमानसु तै पहाड़ की चिंता च . कैक बि आत्मकथाम कुमाउनी अर गढ़वाळी भाषा अर संस्कृति छ्वीं नि होलि .

उन एक रैबार म्यार बि  च जै बि भूतपूर्व मुख्यमंत्री तै आत्मकथा लिखाण हो त बन्दा हाजिर च .

             

   Copyright@ Bhishma Kukreti 12/01/2013   


Bhishma Kukreti

             Magh Tyauhaar Folk Songs of Ravain, Garhwal for festival

                       Internet Presentation: Bhishma Kukreti
[Notes on Folk Songs for Makar sankranti  festival ; Folk Songs of Ravai Garhwal for Makar sankranti festival; Folk Songs of Uttarkashi for Makar sankranti festival; Folk Songs of Tihri for Makar sankranti festival; Folk Songs of Uttarakhand for Makar sankranti festival ; Folk Songs of Mid Himalaya for Makar sankranti festival; Himalayan Folk Songs  for Makar sankranti festival; North Indian Folk Songs for Makar sankranti festival; Indian Folk Songs for Makar sankranti festival; Indian subcontinent Folk Songs for Makar sankranti festival; SAARC Countries Folk Songs for Makar sankranti festival; Asian Folk Songs for Makar sankranti ; Oriental Folk Songs for Makar sankranti festival]

Makar sankranti has many names as Makar Sankranti in Rajasthan, Andhra, and Haryana etc. In Gujrat it is called Uttaryan; In Himachal, Punjab it is called Maghi; In Tamil it is celebrated as Pongal; In Assam valley, this day is called magh Vihu.
  In Ravai, Magh tyauhar has very important place in its culture. Magh tyauhar songs are sung by male and females from first day of Paush till first day of Magh. The women come back to their mayka (parental village) and all those girls/women enjoy the month by singing different songs in houses. Males also participate in these Magh tyauhar dances and songs
Here are two popular songs of Magh tyauhar sung in the month of Posh in Ravai region of Garhwal
रवांइ गढ़वाल क्षेत्र का प्रचलित माघ त्यौहार लोक गीत
(यह लेखमाला  स्व जग्गू नौडियाल को समर्पित है )
1-कुकड़ी कु भीता

लडकियाँ चौक में बैठकर लम्बी धुन में गाती हैं -
कुकड़ी कु भीता पौष विचो माघ ले बौड़ी -बौड़ी गैना रीता मेरा पानू बो
बाजी जालो वाणों , बौड़ी गैन रीता सौरे सौरे पड़ा जाणो मेरी पानू बो .
Paudh moth is gone. Now are the days for farm works. Now we have to go to in laws houses
                2- मै रामा जुबली हे

2- मा शू को मेशारा रे , मै रामा जुबली हे
मैं आच्छो मानन्दो रे , मै रामा जुबली हे
पोश को त्योहारा रे , मै रामा जुबली हे
चूलूं भान्यो डेलो रे , मै रामा जुबली हे
मैं आच्छो मानन्दो रे , मै रामा जुबली हे
हिंडोडा को मेलो रे , मै रामा जुबली हे
बजी जालो वाणी रे , मै रामा जुबली हे
ताई भी जाई आणो रे , मै रामा जुबली हे
मैं आच्छो मानन्दो रे , मै रामा जुबली हे
संकलन व अन्वेषण : डा.जगदीश नौडियाल , २०११, उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर -रवांइ क्षेत्र के लोकसाहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन , (पृष्ठ -109 )विनसर पब्लिशिंग कं देहरादून
I like the festival of Paush month. I also like very much the fair Hindoda held in the day of Makar Sankranti. That is why my dear friend (Jubli) you also visit the Hindoba fair
Copyright@ Bhishma Kukreti 12/1/2013
Comments  on Folk Songs for Makar sankranti  festival ; Folk Songs of Ravai Garhwal for Makar sankranti festival; Folk Songs of Uttarkashi for Makar sankranti festival; Folk Songs of Tihri for Makar sankranti festival; Folk Songs of Uttarakhand for Makar sankranti festival ; Folk Songs of Mid Himalaya for Makar sankranti festival; Himalayan Folk Songs  for Makar sankranti festival; North Indian Folk Songs for Makar sankranti festival; Indian Folk Songs for Makar sankranti festival; Indian subcontinent Folk Songs for Makar sankranti festival; SAARC Countries Folk Songs for Makar sankranti festival; Asian Folk Songs for Makar sankranti ; Oriental Folk Songs for Makar sankranti festival to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य
हौंसि हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                     म्यार गांवक नै राजकीय निशाण (चिन्ह )



                                     चबोड्या: भीष्म कुकरेती

(s=-माने आधा अ )



                      आज इ ना महाभारत इ बिटेन एक रिवाज च बल हरेक मनिख  अर हरेक गां अपण राजकीय निशाण /चिन्ह घोषित इ नि करदो वाई निशाण तै अपणि पछ्याणक बणादु।म्यार गांs बि कथगा इ राजकीय निशाण था . हाँ पैल हमर गांवक राजकीय पछ्याणकौ चिन्ह या निशाण सैकड़ो सालम बदलदा छा अब साल द्वि सालम इ गौंs राजकीय निशाण बदल्याणा छन।



                                 अब जन कि जब गुस्साम हमारा उदयपुर्या विधायक (अर प्रदेश मंत्री ) भग्यान  जगमोहन सिंह जीन ढांगू-डबरालस्यूं वळु कुण बोलि 'यि खीरा (कद्दु )खाण वळा मि तै क्या वोट द्याला " त ढांगू - डबरालस्यूं पट्टी वाळुन अपण कूड़ो मुंडळो मा अपण स्वघोषित राजकीय निशाणी खीरा धरण शुरू करी दे अर जब बि क्वी कॉंग्रेसी दिख्यावो त वै तै खीराs  दाण  दिखांदा छा . तब बिटेन आज तलक ढांगू-डबरालस्यूं वळुन खीरा की निशाणी नि छोड़ी याने कि यि पट्टी अबि बि गैर्कोंगरेसी कौम च . हां यूं ढांगू-डबरालस्यूं   पट्टी वाळुक कूड़ो मुंडळोम खीरा दाण खोजिक बि नि दिखेंदन अब ढांगू-डबरालस्यूं  पट्टी वाळुक कूड़ो मुंडळोम खीराs जगा देसी कैक्टस दिखेन्दन अर अब जैक मुंडळम देसी कैक्टस नि जम्युं ह्वाओ समजी ल्याओ वो ढांगू - डबरालस्यूं पट्टीक नी च।ढांगू-डबरालस्यूं पट्टीs  प्रवासी जब बि ड्यार जांदन वो अपण दगड बनि बनि देसी कैक्टस लिजान्दन अर अपण इ ना दूसरों कूड़ोम बि देसी कैक्टस लगैक ऐ जांदन . देसी कैक्टसन खीरा की राजकीय पदवी लूठि  याल अर अब हमारो मुंडळो राजकीय निशाणी देसी कैक्टस ह्वे गे।चूंकि भौत सा प्रवासी गां नि जांदन , वो लोग नागराजा-नरसिंगो  भेंट भ्याजन या नि भ्याजन पण वो हर साल अपण कूड़ो मुंडळो बान देसी कैक्टस या इम्पोर्टेड कैक्टस भिजण नि बिसरदन।



                   पैल हमर गौंक चरित्रौ राजकीय निसाणी 'गौड़ी' छॆ ज्वा राजकीय निसाणी  बथांदी छे बल हम सीधा साधा दूसरों भलै सुचण वळा छंवां .अब या राजकीय निसाणी प्रजातंत्र की रक्छा करणों खातिर बदले गे अब गौंक पंच अर प्रधानो घौरम घट्यूं झंडामा राजकीय निसाणी मुसक्या चोर जन स्याळs फोटो छप्युं रौंद जो बथांद बल अब हम बि अब धुर्यापन, चोरी चपाटी , धोखाधड़ीम विश्वास करण लगि गेवां। 

                     

                     पैल हमर सीधो सच्चो, दयामय  जीवन की राजकीय निसाणी  घिंडुडि (गौरया ) छे अब हमारी मंशा की  राजकीय निसाणी गरुड़ -चिलंग छन ज्वा बथांदी बल हम अब लूठा-लूठी का गुलाम ह्वे गेवां .



  पैल हमर राजकीय पशु निशाणी बल्द  होंद था अब राजकीय पशु निशाणी सुंगर ह्वे गे



   पैल सुबेर बिजाऴणो खुणी हम कुखड़ पाऴदा छा अब हम तै गुणी बांदर बिजाऴदन अर घाम अयां भौत देर ह्वे गे  की सूचना दीन्दन . गूणी-बांदर समय सूचक निसाणी ह्वे गेन।



   पैल हमर दास संग्रान्दो नौबत बजैक दिन बार मैना सूचना दीन्दा छा अब हम अंग्रेजी कैलेण्डर पर ही भरवस करदा।



         पैल लुट्या हमर  हर कामौ निसाणी छौ अब प्लास्टिकौ बोतलन लुट्या भेळुन्द जोग कौरि आल.



         पैल हिसरोंम भुज्याँ बुखणो /खाजों  कुमराण  हमारि निसाणी हूंदि छे अब हमर दांत कमजोर ह्वे गेन त मुंगर्युं,तोरs बुखण बुकाण कट्ठण ह्वे गे त हमन बहु राष्ट्रीय कम्पन्यु नमकीन बुकाण शुरू कार अर यांकी राजकीय निसाणी याने प्लास्टिकौ थैला हमारो चौक, गुठ्यार,गुरबट, चौबट, खल्याण अर पुंगड़ोम सुलभता से दिखे सक्यान्दन . या हमारी अमर राजकीय निसाणी च .हजारो साल बाद बि या निसाणी खतम नि ह्वे सकदी। प्रवासी यीं अमर निसाणी बड़ो संवाहक छन .


        पैल  हमारो गांवक राजकीय मिठै  अरशा छौ अब  प्रवास्युं दबाब से , प्रेरणा से कुछ हौर मिठै राजकीय पदम बैठ्यां छन अर अरशा आर्किओलौजिकल  म्यूजियम जोग ह्वे गेन।



पैल हमारो राजकीय घास 'डड्यळ' छौ अब हमारो राजकीय घास 'लैंटीना' ह्वे गे।



पैल गंगा पर हमारो हक छौ अब सुणनम आयि बल गंगा पर हक्क उत्तर प्रदेश , हरियाणा अर दिल्ली सरकारूं  च।



रिकार्ड बथान्दन बल हमारि राजकीय अर दुधबोली एकि छे याने गढ़वाली राजभाषा  छे  अब हिंदी हमारि दुधबोली ह्वे गे अर अंग्रेजी राजभाषा ह्वे गे

   

   हमारो पैल एकि राजकीय पेय छौ अर वों छौ पाणि अब हम सौब पाणि बचाणों बान राजकीय पेय 'शराब' पींदा।

         

 

                               



Copyright@ Bhishma Kukreti 13/01/2013   

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य
हौंसि हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                           

                                               गंगा जी -जमुना जीक भगवानुंम जाणु   



                                            चबोड्या: भीष्म कुकरेती

(s=-माने आधा अ )


      जख करोड़ो लोग मक्रैणि कुंभ नयाणों प्रयागराज जयां छन तखि गंगा जी अर जमुना जी इलाहाबादs बजार बिटेन अगरबत्ती , धूपबत्ती , घ्यू खरीदीक भगवान ब्रह्मा ,विष्णु अर शिवजी पंचैतम पौन्छ्याँ छ्याइ . वूं दुयुंन अर्घ चढै तिनि भगवानू पूजा कार .

अर उखम हंसदी सरस्वति देखिक दुयुंन रोष अर रुन्दि भौणम ब्वाल ," ये भुलि सरस्वति हैंसी लेदि हमर दुर्दशा पर . अफु त तू गढ़वाळी प्रवास्युं तरां हम परिवार वाळु तै तै नरक छोड़ी ऐ गे .कुज्याण कै दिनों पाप छौ जु हम भुगणा छंवां!"

सरस्वतिन बोलि ,"ये दीद्युं ! मीन त तबारि बोलि याल थौ बल  यीं पृथ्वीम कलजुग आण वळ च चलो इख छोड़ी सोराग बसि जौंला .पण तुम दुयुं पर मानव कल्याणो रागस लग्युं छौ . तुम पृथ्वीमाँ इ रै बसि गेवां .अब भुगतो मानव कल्याणों पुण्य ."

  दुयुंन उस्वासी छोडद बोलि ," हम क्या पता छौ मानव कल्याण का ऐवजम हम तै डंड मीलल"

ब्रह्मा जीन पूछ ," हे देव-मानव पाप निवारणियो ! इन क्या बिपदा ऐ ग्यायि जख आज मक्रैणि दिन  तुमतै करोड़ो लोगुक श्रधा भक्ति क ऐवजम पुण्य बंटण थौ अर तुम इख रूणो अयाँ छा ? क्या जम्बूद्वीपम क्वी नया राक्षसs राज ह्वे गे ?  "

गंगा -जमुनाक समज माँ नि आयि अर ऊंन पूछ ," ब्रह्मा जी ! हम जम्बूद्वीपs बात नि करणा छंवां .हम त इंडियाक बात करणों अयां छंवां ."

सरस्वतिन दुयुं तै बिंगाई ," ओहो ! तुम द्वी त अब जम्बूद्वीप नाम  बि बिसरी गेवां। जम्बूद्वीप माने इंडिया ."

   

  गंगा -जमुनान इकदगड़ि ब्वाल," अब बिसरण इ त च . उख जख बिटेन अलकनंदा शुरू होंद उखम बड़ी पाटी पर लिख्युं च दिस इज माणा विलेज द लास्ट इंडियन विलेज , इनि गौमुख अर यममुखम बि बोर्डम लिख्युं रौंद द मोस्ट औस्पेसिअस इंडियन प्लेस . त हमन भूलण इ च कि कबि हमारि जन्म धरती  जम्बूद्वीप या भारत छौ"

यांमा ब्रह्मा जीन पूछ 'क्या इंडियाम रागस राज च क्या ?"

गंगा न बथाई ," ब्रह्मा जी अचकाल हमारो उद्गम इ बिटेन लोक कूड़ाकरकट चुलांदन कि हमर आँख इ बंद ह्वे गेन त हम तै पता इ नि चलणु च बल इंडियाम रागस राज च या मनिखों राज च ."

विष्णु जीन पूछ ,'त तुम कन्दूडु से सूणिक बि त जाणि सकदवां बल उख भारतम कैक राज च ?"

जमुना जीन  भेद ख्वाल ," जब हमर छालों (किनारों ) पर ध्वनि प्रदूषण इथगा बढ़ त धन्वन्तरी वैद जीन हमारा कन्दुड़ इ सील देन बस ! हम डिवाइन हियरिंग एड का बदौलत दिवतौं बात सुणि सकदवां ! बस !"

शिवजीन पूछ ,"पण तुमारो स्पर्शेंद्रियां त काम करणी होला ? स्पर्शेंद्रियों से  पता लग सकुद बल भारतम कैक राज च ?"

जमुना  जीन रुन्दि भौंणम ब्वाल ,"  प्रभो ! चोहड़पुर बाद जु गुवारोळी-मूतारोळी- फैक्टर्युं गंदो पाणि मिलावट मीमा होंदी कि दिल्ली आंद आंद मी बि अपुण पाणि नि पींदु बल्कणम बोतलुं मिनरल वाटर पींदु ..."

  गंगा जीन बोलि ,' शिव पूरी बिटेन मेरो पाणिम गू -मूत -भंगार -कूडा करकट फिंके जांद वां से मै पर खौड़ू रोग (छुवा-छूत को स्किन डिजीज ) ह्वे गे अर मेरि अर जमुनाक स्पर्शेंद्रियां काम नि करणा छन ."

ब्रह्मा जीन ब्वाल ,"पण तुम दुयुंम मानयोग की शक्ती च  त ..."

सरस्वती जीन खुलासा कार ," भगवन ! विभिन्न साधु संतो संगठनम  भयंकर  वैमनष्य , अखाड़ो आपसी लड़ाई , आचार्यों भेषम लोभी -लालची , भक्तो भेषम खरदूषण, शंकराचार्यों अर महंतों राजनैतिक अभिलाषा अर अति महत्वाकांक्षा देखिक यि द्वी मनोरोगी ह्वे गेन अर यूंमा जो मनशक्ती छे वा भ्रमित शक्ति ह्वे गे। अर अब यि द्वी मनशक्ति से कुछ बि   बथाणम अशक्य ह्वे गेन।'

विष्णु जीन बोल ," यांक मतबल च हम सौब तै कुछ ना कुछ करण पोड़ल ..पण मै लगणु च मि बेहोश हूण वाळ छौं ..अं ...अं ..अं "

शिवजी अर ब्रह्मा जीन बि इकदगडि ब्वाल ,' मै बि लगद बल मि बेहोश हूणु छौं ..अं ...अं ..अं "

सरस्वतीन गंगा जमुना तै पूछ ,' तुम द्वी इ अगरबत्ती -धूपबत्ती -घ्यू कखन लै छया ?"

गंगा -जमुनान ब्वाल ,"प्रयाग राज बिटेन अर कखन ? कनों क्या ह्वाइ ?"

सरस्वतीन जबाब दे ," हूण क्या छौ . अगरबत्ती -धूपबत्ती अर घ्यू नकली छौ अर विषैली गंध से भगवानो भगवान बि बेहोश ह्वे गेन ."

गंगा -जमुनान पूछ ,' अब क्या हमारो  होलु /"

सरस्वती जीक जबाब छौ," इन मा भगवान बि कुछ नि कौर सकदन अब त जू बि कौर सकदन वो इन्डियन इ करी सकदन।"                   

     

 

Copyright@ Bhishma Kukreti 14/01/2013   

Bhishma Kukreti

Bhoot Mantra of Ravain Garhwal: Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection
                              Internet Presentation: Bhishma Kukreti
(Notes on Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Ravai-Garhwali Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Uttarakhandi Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Mid Himalayan Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Himalayan Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; North Indian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Indian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Indian subcontinent Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection;  South Asian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection;  Asian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Oriental Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Gangotri for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Jamnotri for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Uttarkashi for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Tihri Garhwal for Evil/Bad sprit/souls Protection]
  There are many Mantras for protecting or removing evil spirits or evil eyes from the human body in Ravain, Garhwal. One of the Mantras is as under as stated by Dr Jagdish Naudiyal
रवाइं क्षेत्र में प्रचलित भूत भगाने का मन्त्र
(यह लेखमाला  स्व जग्गू नौडियाल को समर्पित है )
भगूती माता भगुती पिटा , कौन आणी कौन जाणी
गुरुजा माता ने आणी , पार्वती माता ने जाणी
अटे जटे गुरु गुरु को नाथ , कहां लगाऊं
अंग में लगाऊँ निलथापू माथे पे लगाऊँ
फूल मन्त्रे हिन्सूर वाचा पड़ी डाग मन्त्रे , भूत मन्त्रे
पिचास मंत्रे निकट नही आवे
(इस मन्त्र को सात बार करें )
संकलन व अन्वेषण : डा.जगदीश नौडियाल , २०११, उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर -रवांइ क्षेत्र के लोकसाहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन , (पृष्ठ -136 )विनसर पब्लिशिंग कं देहरादून
The tantric reads the above Mantra while touching the ash in a plate or leave. Then the ash is rubbed on the patient and ash is also kept below the pillow of patient.
Copyright@ Bhishma Kukreti 2013
Notes on Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Ravai-Garhwali Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Uttarakhandi Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Mid Himalayan Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Himalayan Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; North Indian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Indian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Indian subcontinent Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection;  South Asian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection;  Asian Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Oriental Folk Remedies for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Gangotri for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Jamnotri for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Uttarkashi for Evil/Bad sprit/souls Protection; Folk Remedies of Tihri Garhwal for Evil/Bad sprit/souls Protection