• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Dramas


Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -166 
                  गढ़वाली लोक नाटकों के वाद्य यंत्र
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)
      Daf is an Arabic or Persian name. It is said that Dafli was common in old age in Rome, Middle East, Greece and Indian sub continent.
Dafli is very rarely used by common people of Garhwal.  Dhol Sagar describes Dafli as musical instrument of Garhwal. Dafli is used rarely in religious rituals.
Dafli is consisted by wood or plastic frame with pairs of metal jingles (Zils).


Copyright@ Bhishma Kukreti 6/6/2014
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas   
XX
Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used   in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used   in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Dafli:  Percussion, Membrophone Music Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia

Bhishma Kukreti

         कखि प्र.मं.  नरेंद्र मोदी जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस दिखणौ आल त ?

                  घपरोळया , हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )


               अजकाल सबि जगा नरेंद्र मोदी की ही चर्चा च। अबि द्वी -तीन दिन पैल नरेंद्र मोदिन केंद्रीय मंत्रालयुं सेक्रेटिर्युं मीटिंग मा ब्वाल बल सब्युं तैं अपण कार्यालय मा सफै ध्यान रखण पोड़ल अर ऑफिस मा कखि बि फाइलुं  चट्टा नि दिखण चयेंद।  अहमदाबाद मा नरेंद्र मोदिका नजदीकी बुल्दन बल नरेंद्र मोदी तैं गंदगी अर फाइलुं से इनि  चिढ़ च जन ममता दीदी तैं कम्युनिस्टुं  से चिढ च। 
   दिल्ली मा नरेंद्र मोदिका कुछ करिब्यूंन मि तै सूचना देकि नरेंद्र मोदी  कखि बि , कै बि शहर मा बगैर बतायां केंद्रीय कार्यालय दिखणो जाण वाळ छन। अर नरेंद्र मोदीक सरकारी दफ्तर दिखणो मुख्य उद्येस्य रालु कि दफ्तर मा सफै च कि ना अर सब फ़ाइल निबटाइं छन कि ना। 
बस जैदिन बिटेन नरेंद्र मोदीक करीबीन सूचना दे कि प्रधान मंत्री केंद्रीय सरकार का कै बि कार्यालय की बगैर सूचना दियां चेकिंग कर सकदन तो मेरी भूक -तीस -निंद हर्ची गे। मि डर्युं छौं कि कखि नरेंद्र मोदी हमारा प्यारा पोस्ट ऑफिस दिखणो ऐ गया तो क्या ह्वाल ?
            हरेक भारतीय सरकारी दफ्तर अर सरकारी कर्मचारी -कारिंदा से चिरड्यान्द च फिर चाहे उ दफ्तर रासन कार्ड बणाणो हो , ब्लॉक हो , पीएफ -पेन्सन ऑफिस हो , बिजली -पाणी दफ्तर हो आम भारतीय यूं दफ्तरुं मा आण नि चाँद अर भगवान याने सेक्युलर खुदा से ख्वाइस करद कि कबि बि कै सरकारी कर्मचारी से क्वी काम नि पड़ो।
सरकारी दफ्तरों व सरकारी कर्मचार्युं मा एकि सिरफ़ एकी सरकारी दफ्तर च जै से आम भारतीय घृणा नि करद अर एकी सरकारी कर्मचारी च जैसे हरिया काका जन मजदूर अर मुकेश अम्बानी सरीखा धन्ना सेठ बि वै सरकारी कर्मचारी से प्रेम करद अर वु सरकारी कर्मचारी छन पोस्ट ऑफिस का पोस्टमैन अर पोस्ट ऑफिस का कर्मचारी।  आप इनकम टैक्स कमिश्नर तैं  कोढ़ी हूणों श्राप दीणा रैल्या  किन्तु पोस्टमैन अर पोस्ट मास्टर , पोस्ट ऑफिस का रजिस्ट्री बाबू या टिकेट -स्टैम्प बाबू तैं कबि बि तुमन गाळी नि दे होलि।  रोज तुम रिस्तेदारुं  आण से अर मेमानुं खिदमत से तुम परेसान ह्वे जैल्या किन्तु तुम ईश्वर याने सेक्युलर खुदा से इबादत करदां कि पोस्टमैन रोज तुमर ड्यार आवु।  आज चाहे सूचना प्रसारण का कथगा ही माध्यम ऐ गेन , टेलीग्राम बंद ह्वे गेन पर डाकिया  बाबू से हमर प्रेम खतम नि ह्वे।
इनि मुंबई मा जोगेश्वरी मा पोस्ट ऑफिस च , जख पोस्ट मास्टर बाबू जी छन , रजिस्ट्री बाबू जी छन , सेविंग अकाउंट बाबू जी छन , अर अब त बिजली -टेलीफोन बिल का बाबू जी छन अर सबसे बड़ा छन हमर पोस्टमैन साब।  मि अपण घौर का बाद पोस्ट ऑफिस से प्रेम करुद।  रिस्तेदारुं से अधिक मि पोस्टमैन साब तैं इज्जत दींदु।
मि तैं डौर लगणी च कि कखि अपण प्रधान मंत्री जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस चेक करणो ऐ तो क्या ह्वाल ?डॉरान म्यार प्राण सुकि जांद।
           सबसे पैल त पता इ नि चलद कि पोस्ट ऑफिस कखम च।  सरकारी फ़ाइल का हिसाब से एक दीवार पर दिशा मार्गदर्शक तीर का साथ पोस्ट ऑफिस का बोर्ड लग्युं च किंतु असलियत मा वीं दीवार पर ट्युसन क्लासेज , समाप्त हुयी जवानी पुनः प्राप्त करें , साडी -रसगुल्ला सेल आदि का बोर्ड इथगा ज्यादा छन कि पोस्ट ऑफिसौ साइन बोर्ड दिखेंद इ नी च।  हाँ रोड साइड पर द्वी हरा अर लाल लेटर बॉक्स देखिक अंदाज लगाण पोड़ल कि सैत च ह्वे सकुद च इखपुण कखि पोस्ट ऑफिस ह्वावु।  लेटर बॉक्स का पास पोस्ट ऑफिस हूणै गारंटी नी च किलैकि मुंबई मा रेलवे स्टेसन या बस स्टौपूं पास लाल लेटर बॉक्स मिल जांदन। हाँ जखम पोस्ट ऑफिस ह्वाऊ उखम लेटर बॉक्स की गारंटी हूंद।  जोगेश्वरी मा नटवर नगर रोड पर लेटर बॉक्स से पता नि चलुद कि इखम पोस्ट ऑफिस च पर लेटर बॉक्सुँ पास एक टेबल पर रजिस्ट्री , मन्योडर आदि कु काम करण वाळ से अवश्य पता चल जांद कि इखम अवश्य ही पोस्ट ऑफिस च।  जोगेश्वरी मा बि लाल हौर लेटर बॉक्सुँ पास की एक टेबल मा रजिस्ट्री , मन्योडर फौर्मुं से पता चल जांद कि जरूर इखपुण कखि पोस्ट ऑफिस च। टेबल पर पोस्ट ऑफिस कंसल्टेंट की दुकान हूंद।
      मि तैं डौर च कि जब नरेंद्र मोदी जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस विजिट पर आला तो मोदी जी तैं रोड  का किनारा टेबल लगैक बैठ्युं पोस्ट ऑफिस सलाहकार से ही पता लगल कि जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस कखम च।  खैर मोदी जि एक ग़ुरबट जन रस्ता से बिल्डिंग भितर पोस्ट ऑफिस का समणि जाला तो मोदीजिन अपण सेक्रेटरी से सीधा बुलण कि अंग्रेजुं जमानो मा सि लग्युं पुराणो धुराणो साइन बोर्ड बदला तो सेक्रेट्रिन बुलण कि चूँकि सरकार खामखाँ का खर्चा बचाणो बच्चनबद्ध च तो बोर्ड नि बदले सक्यांद।  यांपर मोदीजी सेक्रेटरी से ब्वालल कि बोर्ड नि बदल सक्यांद  तो  साइन बोर्ड दुबर पेंट तो कारो।  इखपर सेक्रेटरी कु जबाब होलु कि चूंकि पोस्ट ऑफिस एक रिहायसी बिल्डिंग मा च तो साइन बोर्ड का वास्ता आधा फ़ीट चौड़ु अर द्वी फ़ीट बोर्ड ही लग सकुद अर बोर्ड पर पेंटिंग करे जाल तो बोर्ड मा चार भाषाऊं अंग्रेजी , मराठी , हिंदी अर उर्दू मा इबारत लिखण पोड़ल अर बोर्ड कु साइज इन च कि चार त क्या एक भाषा मा बि अड्रेस पेंट नि ह्वे सकुद।  बिचारा नरेंद्र मोदी निरसे जाला कि प्रधान मंत्री ह्वेक बि जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस तैं नया बोर्ड नि दे सकदन।
निरस्यां नरेंद्र मोदी जनि पोस्ट ऑफिसक ड्वार पर जाला तो ऊंक समझ मा नि आल कि वु पोस्ट ऑफिस मा अयां छन कि कै गोडाउन मा अयां छन अर पोस्ट मैनूं तैं छोड़िक यु पता लगाण कठण ह्वे जाल कि ग्राहक कु छन अर पोस्ट ऑफिस का कारिंदा कु छन।  कारिंदौ कुण टेबल छन , कुर्सी छन किन्तु सुबेर इथगा अधिक डाक आदि कि हरेक टेबल अर कुर्सी मा डाक ही डाक धर्युं रौंद अर डाकिया व डाक विभाग का बाबू व चतुर्थ श्रेणी का कारिंदा डाक छंटण मा व्यस्त रौंदन।  इन मा अधिकतर ग्राहक बीच मा गलती से घुस जांदन अर जन कि सब जाणदन कि हिन्दुस्तान मा पोस्ट ऑफिस का ही सरकारी कारिंदा इन छन जो जनता तैं झिड़कद नि छन तो ग्राहकुं तैं हौर ग्राहक ही बतांदन कि जना  खिड़की छन ऊना रजिस्ट्री , मन्योडर , सेविंग, स्टैम्प बिक्री , बिल भरान आदि कु काम हूंद। भारत मा पोस्ट ऑफिस ही एक इन कार्यालय हूंदन जख आप तैं सरकारी कर्मचारी ना त सींद मीलल ना ही निठल्ला मीलल अर मोदीजी अवश्य ही पोस्ट ऑफिस का कारिंदों व्यस्तता से पुळयाल अर भविष्य मा उत्तराखंड हॉर्टिकल्चर विभाग का निट्ठल्ला कर्मचार्युं तैं भाषण दयाला कि काम करण सिखण हो तो जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस का कर्मचार्युं से सीखो।
मोदी जी जब पोस्ट ऑफिस की मेज कुर्सी द्याखल तो कुर्सी -मेजुं रंग देखिक दंग रै जाला कि लकड़ी को रंग इन अजीब किलै ह्वे गे।  पोस्ट ऑफिस की रिपोर्ट बतांद कि कबि एक इंच मोटी परत की अर एक बाई एक पाया वाळ मेज ये पोस्ट ऑफिस मा  भिजे गे छे किन्तु रुपयों की सेविंग का साथ पोस्ट ऑफिस की मेजों पर धूल -गर्द आदि की भी सेविंग बड़ी तत्परता से हूंद तो अब हरेक मेज की  परत की मोटाई तकरीबन चार इंच ह्वे गे अब धूळ -गर्द अर मेज की लकड़ी मा फर्क करण मुस्किल च।  नरेंद्र भाई अपण सेक्रेटरी तैं मेज कुर्सी से धूळ -गर्द की सफाई का आदेश द्याला तो सेक्रेटरी ब्वालल कि या धूल -गर्द पचास साल पुराणी च तो इन ओल्ड  ऐसेट , प्राचीन सम्पति , पुरातन परिसम्पति की सफाईका  निर्णय केवल  आर्कियोलॉजिकल सर्वे निदेशक हे दे सकद तो बिचारा नरेंद्र मोदीजीक सरकारी कार्यालयों मा सफाई प्रेम का परखचा उडी जाला।
नरेंद्र मोदी फिर ग्राहक सेवा स्थल का पास का वातवरण द्याखल तो बेहोस हूणै स्थिति मा जाण वाळ ह्वे जाल।  मोदीजी तैं समझ मा इ नि आल कि यु स्थल गूंद , लाख , फटयाँ स्टाम्पुं गटर च कि ग्राहक सेवा स्थल च।  वो सेक्रेटरी तैं ग्राहक सेवा स्थल की सफाई का आदेश द्याला तो सेक्रेटरी ब्वालल कि चूँकि इन तरह की सफाई का वास्ता पर्यावरण विभाग से अग्रिम आज्ञा जरूरी च अर पर्यावरण का मामला मा पीएमओ अनावश्यक दखलंदाजी नि करद।  सेक्रटरी नरेंद्र मोदी जी तैं सरदार सरोवर डाम की याद दिलाला कि भूतपूर्व प्रधान मंत्री की इच्छा हूण पर बि प्रधान मन्त्रीन सरदार सरोवर की ऊंचाई बढ़ाणो वास्ता पर्यावरण विभाग मा दखलंदाजी नि कार।  चूँकि भारत मा प्रधान मंत्री बि पर्यावरण विभाग से पंगा नि ले सकुद तो बिचारा सफाई प्रेमी नरेंद्र मोदीजी अपण सि मुख लेक पोस्ट ऑफिस से भैर ऐ जाला।  इथगा मा भूतपूर्व प्रधान मंत्री मनमोहन सिंह कु फोन  आलो ," नरेंद्र भाई ! मीन सूण कि आप जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस की विजिट पर छंवां ?"
नरेंद्र भाइक उत्तर होलु ," हाँ मनमोहन जी !"
मनमोहन सिंह जी ब्वालल ," नौ साल पैल मीन बि जोगेश्वरी पोस्ट ऑफिस विजिट करि छौ।  क्या आप ये पोस्ट ऑफिस की सफाई करवै सकदा ?"
नरेंद्र मोदीक जबाब होलु ," मैं लगद कि जब तलक ब्रिटिश राज का सन 1858 मा बणयां नियम नि बदल्याल तब तलक भारत का क्वी बि प्रधानमंत्री पोस्ट ऑफिस जन छुट केंद्रीय सरकारी कार्यालय की सफाई नि करवै सकद। "
मनमोहन जीन टौन्ट कसला  ," याँकुण त तुम्हारी सरकार तैं कथगा इ संवैधानिक अनुच्छेद बदलण पोड़ल। "
"हाँ " नरेंद्र भाइक जबाब होलु
मनमोहन जी बताल ," अर यांकुण तुम तैं लोकसभा अर राजयसभा मा बिल पास करण पोड़ल। "
"हाँ "
" आप लोकसभा मा तो बिल पास करै देला पर राजयसभा मा क्या करिल्या ?" मनमोहन जीन पूछ
"कुछ समझ मा नि आणु च। " नरेंद्र भाइक जबाब छौ।
"ठीक च तुम लोकसभा मा कॉंग्रेस तैं लीडर ऑफ अपोजिसन बणाओ त कुछ हद तलक राजयसभा मा हम बिल पास करौला।  एक द्वी दिन मा जबाब दे देन। " इन बोलिक मनमोहन जीन फोन काटी दे



Copyright@  Bhishma Kukreti  7/6/2014 
   
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं। 

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language,Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]

Bhishma Kukreti

               History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar

            History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -115       
   
               History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -361 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                According to Tuzk-e-Jahangiri or Jahangirnama (Memoirs of Jahangir), Mughal Emperor Jahangir visited Haridwar in 1621. 
            Agra's climate was not suiting the health of Mughal Emperor Jahangir. Jahangir planned that after finding a hill region near Ganga bank suitable for his health he would establish his summer capital there.  Jahangir visited Haridwar (Shiva district as per Jahangir administration) in search of healthy region for his summer capital.
                Jahangir reached to Haridwar in 1621. Mughal Emperor Jahangir camped at Ganga Bank in Haridwar. Jahangirnama describes that Haridwar was one of the established place of worship of Hindu people where Brahmins and recluses and retire in lovely places to worship God in their own ways.
                 Jahangir offered various types of gifts and cash to such Saints and sages who were living there in their huts. Jahangir stayed in Haridwar for a couple of days (perhaps) to find the climate of Haridwar. However, Jahangir did not find the climate of Haridwar suitable for his ailing health. From Haridwar, Jahangir marched to Kangra and from there he went to Jammu in search of summer capital.  J.S Mishra (Mahakumbh: the greatest Show in the earth) writes that Jahangir visited Allahabad Kumbh fair (perhaps at that time when he was living in Fort built by his father Akbar in Allahabad). Is it possible that means Jahangir might have visited Haridwar at the time of Kumbh in Haridwar?
Now, Shahi Snan (King's bath) is common for Akhada heads. Perhaps the naming of 'Shahi Snan' started from Akbar or Jahangir time in Kumbh.
There is no mention about Shrinagar Garhwal King meeting Jahangir at Haridwar.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 7/6/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -362
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
XX
History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Kankhal, Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Jwalapur Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Landhuar Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Manglaur Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Telpura, Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Sakrayuda , Haridwar;  History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Bhagwanpur, Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Rurkee, Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Jhabarera Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Laksar, Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Sultanpur Haridwar; History of Mughal Emperor Jahangir visiting Haridwar in context History of Pathri Haridwar; 

Bhishma Kukreti

                                                                पैकेज्ड टूर का जन्म

                                                              Origin of Packaged Tour

                                         ट्रैवल एजेंसी व्यापार का सुचारु रूप से संपादन  - भाग -20   

                                Business Management of Travel Agency  in context Uttarakhand Tourism and Hospitality Development Part -20 



(Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--78    ) 
                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 78   
 
                                                              लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

पैकेज्ड टूर का जन्म की कहानी बड़ी रोचक और रचनात्मक सोच  कहानी है।

थॉमस कुक (1808 -1892, डर्बीशायर इंग्लैण्ड )  एक टेम्पेरेन्स आंदोलनकारी था। थॉमस कुक  जीविका कमाने हेतु बढ़ई का काम करता था।

सन 1841 में थॉमस कुक ने 570 धार्मिक टेम्पेरेंस आंदोलनकारियों को रेल द्वारा लॉफबोरॉफ़ से लेसिस्टर भेजा।  लेसिस्टर में टेम्परेंस आदंोलंकारियों की बैठक थी।

थॉमस कुक ने एक पैम्फ्लेट भी छापा था जिसमे यात्रियों को बन व चाय  अलावा दस मील लम्बी यात्रा  में संगीत  सुविधा   प्रचार किया गया था। उस समय कुक ने इस यात्रा का किराया एक शिलिंग  वशूल किया था।

5 जुलाइ 1841 के दिन यह दुनिया का प्रथम पैकेज्ड टूर था। इस तरह थॉमस कुक दुनिया का पहला ट्रैवल एजेंट कहलाया जाता है.

1895 में थॉमस कुक ने पेरिस में होने वाली प्रदर्शनी में उद्योगपतियों का शामिल होने के लिए इंग्लैण्ड से पेरिस व अमेरिका से पेरिस यात्रा का पैकेज्ड टूर बनाया जो अपने जमाने में बहुत ही चर्चित हुआ।

1896 में थॉमस कुक ने 'ग्रैंड टूर 'नाम से यूरोप देशों की लक्जरी यात्रा  पैकेज्ड टूर  रचना  और इस तरह पैकेज्ड टूर को नया जामा पहनाया। यात्रियों के लिए फस्ट क्लास का रेल , जल जहाज की यात्रा का प्रबंध , अच्छे होटल सुविधा के साथ साथ यात्रियों के लिए टूर गाइड का इंतजाम भी था।

थॉमस कुक की सफलता के पीछे कुक द्वारा परिहवन , होटल , साइट सीइंग  भोजन अग्रिम व्यवस्था  हाथ था जो इससे पहले एक अनसुनी बात थी।

धीरे धीरे थॉमस कुक की सफलता से यूरोप व अमेरिका में अन्य व्यवसायी भी पैकेज्ड टूर ब्यापार में आये व इस व्यापार को बढ़ाते गए। आज   दुनिया हर क्षेत्र में पैकेज्ड टूर का व्यवसाय फल फूल रहा है।

आज थॉमस कुक संस्थान दुनिया में टूर ऑर्गनाइजरों का नेतृत्व करता है और पैकेज्ड टूरिंग में नए नए प्रयोग करता रहता है .

आजकल इनबाउंड , आउटबाउंड , डोमेस्टिक और ग्राउंड चार तरह के टूर ऑपरेटर्स होते हैं.

Copyright @ Bhishma Kukreti  7 /6/2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...


उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

xx

Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development Concepts in Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Almora Kumaon, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Origin of Packaged Tour in context  Travel, Tourism and Hospitality Industry Development Concepts in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


Bhishma Kukreti

 Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Garhwal, Kumaon, Haridwar

Notes on Traditional Folk Games/Sports from Garhwal, Kumaon and Haridwar (Uttarakhand Folk Games) Part -8 
Event or and Marriage Traditional/Folk games of Garhwal, Kumaon and Haridwar part- 6

                          Narration: Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

               The literal meaning of 'Juth Gich Karan' is to defile the mouth. When the marriage knot tied or marriage is completed or Sat Fere is completed there is a custom of 'Juth Karan' in Garhwal, Kumaon and Haridwar. 'Juth Gich Karan' is for bride and groom introducing each other.
  In this custom, the bride and groom are told to sit nearby and first the bride is asked to put 'Arsa' or Laddu' into mouth of groom. The bride would take 'Arsa' or Laddu' near the mouth of groom but immediately groom would take away his mouth and bride becomes unsuccessful in feeding Arsa or Laddu to groom. The same action is repeated for a couple of times and public gets joy by this act. When Bride becomes successful in feeding 'Arsa' or Laddu' to groom, it is the turn of groom to feed 'Arsa' or laddu' to bride. Groom also acts as bride. The public enjoys very much by watching the game of Juth Gich Karan'.



Copyright@ Bhishma Kukreti 7/6/2014

      References

Bhishma Kukreti, 2010, Folk Games of Uttarakhand, merapahad.com
XX
Notes on Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Garhwal, Kumaon, Haridwar; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Pauri Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Rudraprayag Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Chamoli Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Tehri Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Uttarkashi Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Dehradun Garhwal; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Haridwar ; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Udham Singh Nagar Kumaon; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Nainital Kumaon; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Almora Kumaon; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Bageshwar Kumaon; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Champawat Kumaon; Juth Gich Karan (Defiling Mouth): A Marriage Ritual Folk Game of Pithoragarh Kumaon;

Bhishma Kukreti

Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas


Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -167 
                  गढ़वाली लोक नाटकों के वाद्य यंत्र
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

Bell has many names as Ghanti, Ghandi, Ghandal, Ghanta in Garhwal. Bell has much shape and sizes and is used differently at different places. Bell is mostly used in religious dramas or rituals.
Bell is usually hollow, cup shaped, conical shape but when the bell is made of tin it is cylindrical shape too. Ussualy bell is made of cast metal.
Typical Bell has following parts –
Yolk
Crown
Head
Shoulder
Waist
Sound rim
Lip
Mouth
Clapper
Bead Line
Bell is quite old musical instrument of India and Garhwal.



Copyright@ Bhishma Kukreti 7/6/2014
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas   
XX
Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Pauri Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Chamoli Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Rudraprayag Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Tehri Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Uttarkashi Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Dehradun  Garhwal, Himalaya, North India; Ghandi , Ghanti, Ghanta or Bell: A  Percussion and Idiophone Musical instrument used in Garhwali Folk Dramas from Haridwar, Garhwal, Himalaya, North India;


Bhishma Kukreti

                      टाइम पास राजनीति


                 घपरोळया , हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

इंदिरा गांधी मृत्यु बाद भारतीय राजनीतिक केंद्र विंदु विरोधी पार्टी रैन।  नरसिम्हा राव सरकार से लेकि मनमोहन सरकार तलक हरेक सरकार अल्पमत की सरकार राइ अर प्रधान मंत्री हमेशा डर्युं रौंद छौ कि कखि क्वी सहयोगी अपण खाम -खंबा नि खींच ल्यावो अर सरकार उंद  भेळ जोग नि ह्वे जाउ।  इनमा नरसिम्हा सरकार से लेकि मनमोहन सरकार तलक विरोधी दल हमेशा ताकतवर राइ अर विरोधी दल का खेल सरकारी नीतियुं अर सरकारी कामकाज पर प्रभाव डाळणि रौंद छे।  फिर सहयोगी दल बि विरोधी दल की भूमिका निभांदा छा जन ममता बनर्जी या टीएमसी  सदस्य रेलमंत्री अवश्य छया किंतु रेलमंत्री ममता बनर्जी का व्यवहार से इन लगद छौ कि वा ही यूपीए गठबंधन सरकार की सबसे बड़ी विरोधी च मुलायम सिंग अर मायावती त अबि तक नि बथै सकणा छन कि वु यूपीए तैं सहयोग किलै दीणा छया।
खैर राजीव गांधी सरकार का बाद यु पैल बार च कि कैं पार्टी तैं लोकसभा मा पूर्ण बहुमत मील।  अर इनमा पता इ नि चलणु च कि विरोधी पार्टी क्या क्या करणा छन अर कारल तो क्या कारल ?
असल मा अचकाल हरेक विरोधी पार्टी टाइम पॉलिटिक्स खिलणि च ।
अब द्याखो ना आम आदमी पार्टी मा अचकाल कुछ काम नी च तो न्यूज मा रौणो बान एक नेता की हैंक नेता कुण लिखीं गोपनीय चिट्ठी तैं दीणा छन अर बताणा छन कि मीन कन अपण खासम ख़ास सहयोगी तैं नंगी कार।  आम आदमी पार्टी  अपण नंगई खुले आम दिखाणि च तो समझ ल्यावो कि टाइम पास पॉलिटिक्स का पासा फिंक्याणा छन।  अंतर्कलह तैं मीडिया समिण लाण टाइम पास करणो एक तरीका च।
जनता दल (शायद अधिक सेक्युलर ) कर्नाटक बि टाइम पास करणी च।  कर्नाटक मा यूंक नेता पत्रकार सम्मलेन करणा छन अर बखणा छन कि यद्यपि हम तैं लोकसभा मा एकी सीट मील किन्तु हमर वोट शेयर बढ़ च।  जनता दल (शायद अधिक सेक्युलर ) का यु बखान टाइम पास करण मा क्षेत्रीय दल बि कम नि हूंदन कु एक उदाहरण च।
तेलंगाना की टीआरएस  पार्टी तैं सोचणो टाइम इ नि मिलणु च कि लोकसभा मा एनडीए का विरोध करे जाव कि सहयोग करे जाव।
सीमांध्रा का वाईएसआर कॉंग्रेस कु किरण रेड़ी अचेत हुयुं च अर अचित्यां मा बरडाणु च कि मि प्रधान मंत्री नरेंद्र मोदी तैं मिलणो टैम मंगणु छौं पर नरेंद्र मोदी मिलणो टाइम नि दीणा छन।  चूँकि वाईएसआर कॉंग्रेस कु टैम खराब चलणु च त भौत सा नेता अपण टाइम बर्बाद नि करण चाणा छन अर टीडीपी याने चंद्रा बाबू का ड्वार पर नौबत बजाणा छन अर चंद्रा बाबू नायडू का बड़ा मंगणा (प्रशंसा गीत गाण ) छन। टाइम टाइम की बात च।
बिहार मा तो अजीब स्थिति च टाइम पास करणो बान लालू यादवन जनता दल (शायद असली एकमात्र सेक्युलर ) सरकार तैं समर्थन दियुं च अर टाइम की जग्वाळ मा छन कि कब नीतीश कुमार को नामोनिशान मिटाये जाव। उन लालू यादवन टाइम पास करणो बान अपण पार्टीका लोगुं तैं बि बुलाई याने 'चुनाव माँ हार पर  आत्म चिंतन' की सेक्युलर बैठक बुलाई अर आत्म चिंतन का बाद पाई कि यदि नीतीश कुमार की पार्टी चुनाव मा भाग नि लेंदी तो सब सेक्युलर वोट यादव फेमिली पार्टी तैं मिलण वाळ छया।
जनता दल (शायद असली एकमात्र सेक्युलर ) कु शरद यादव की समझ मा नि आणु च कि यदि नीतीश कुमार ऊं तैं राजयसभा मा नि भ्याजल तो वो बेकार मा भट्ट कनकै भूजल याने कनकै टाइम पास कारल ?
नीतीश कुमार टाइम पास नि करणा छन वो बिहार  मुख्यमंत्री जतिन राम मांझी  कंधा मा बैठिक राज चलाणा छन।  माझी बि सुचणा छन कि बिन मांगे मुख्यमंत्री पद मिल ग्याई तो जथगा टाइम मिल्युं च वांको आनंद लिए जावु।
उत्तर प्रदेश मा बहिन  मायावती टाइम करणों बान दलितुं पर बलात्कार की घटना स्थलुं टाइमली टूर करणो सुचणी च अर बहिन मायावती का लोगुं बुलण च बल जब बि बहिन मायवती जी तैं टाइम पास करणो क्वी काम नि मीलल तो वा बदायूं जन जगा पर टाइम पास करणो बान धरना पर अवश्य बैठलि।
समाजवादी पार्टी का सबि कार्यकर्ता "  गर्ल रेप हंटिंग " का खेल से टाइम पास करण चाणा छन अर अखिलेश यादव टाइम पास करणो ध्येय से अधिकार्युं मॉस ट्रांसफर याने एकमुश्त तबादला का खेल मा व्यस्त ह्वे गेन।
कॉंग्रेस मा परेशानी या च कि पिछ्ला दस सालों से सबि नेता सरकारी खर्च पर टाइम पास करदा छा अर अब यूँ नेताओं तैं बगैर सरकारी खर्चा का टाइम पास करण पोड़ल तो कैक बि समझ मा नि आणु च कि टाइम पास कनकै करे जाव।  पूर्व विदेश मंत्री सलमान खुर्शीद तो अपण कुत्ता बिल्लियों फ़ौज का दगड़ टाइम पास करी ल्याल पर ऊंकी चिंता या च कि अब कुत्ता -बिल्लियों फ़ौज का वास्ता सरकारी निवास नि मिलण।
बहुत सा कॉंग्रेसी एमएलए टाइमली बात करण चाणा छा कि राहुल गांधी नेता ना जोकर अधिक दिखेंद किन्तु समय  नजाकत देखिक कॉंग्रेसन यूँ विधायकों तैं पार्टी से भैर करी दे।
कॉंग्रेस का नेता जन कि शशि थरूरन टाइम पास करणो बान बयान दे दे कि नरेंद्र मोदीकी शैली प्रगतिवादी च तो टाइम पास करणो बान मणि शंकर अय्यरन थरूर तैं उज्जड़ बोलि दे अर यूँ दुयुंक बयानबाजी से कॉंग्रेसी नेता टाइम पास करणा छन। सबसे बड़ो टाइम पासु सुब्रमणियम स्वामिन बोलि दे कि थरूरन स्वार्थबस नरेंद्र मोदीक बड़ै कार तो पत्रकारुं बि टाइम पास ह्वे गे।
उन कॉंग्रेस बि फुल्ल टाइम पास करणो बान केंद्रीय अर राज्य स्तर का गांधी परिवार का चमचा अधिकारीयों की जगा नया नया कद्दावर चमचा बिठाणो तयारी मा च। गांधी परिवार का चमचाऊं मा फेर बदल तैं कॉंग्रेस 'संगठन मा फेरबदल' का नाम दींदी।
लाल कृष्ण आडवाणी , डा मुरली मनोहर जोशी आदि बुड्या नेता परेशान छन कि नरेंद्र मोदी ऊंक टाइम पास करणो बान क्वी राजकीय खिल्वणि किलै नि पकडाणु च।
बीजेपी का गैर मंत्री सांसद परेशान छन कि नरेंद्र मोदी ऊँ तैं टाइम पास करणो बान पुस्तकालय मा किताब पढ़णो सलाह दीणो छन। सबि गैर मंत्री भाजपाई सांसदुं  मानण च कि किताब को ही जि शौक हूंद तो राजनीति माँ आंदा ?


Copyright@  Bhishma Kukreti  8/6/2014 
   
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं। 

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language,Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]


Bhishma Kukreti

Runwa Bhareen Puri- Swal Khilan/ Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Garhwal, Kumaon and Haridwar

Notes on Traditional Folk Games/Sports from Garhwal, Kumaon and Haridwar (Uttarakhand Folk Games) Part -9 
Event or and Marriage Traditional/Folk games of Garhwal, Kumaon and Haridwar part- 7

                          Narration: Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

             This was a tactical game played in marriage party. Usually, in past groom party used to reach bride village by evening. The groom party reaches to bride village where groom party is welcomed by villagers. At the time of dinner, the groom marriage party members are dined separately and Pundit, Groom and a couple of groom's friends are offered dinner separately in respect.  In many cases, in past, the bride villagers used to stuff cotton in Puri/Swal (bread fried in hot oil) specially cooked for groom and his couple of private friends. In many cases the groom starts eating cotton stuffed Puri and the girl villagers then used to tease groom that he is hungry and does not have sense of recognizing cotton stuffed Puri/Swal. If groom party is aware they do not eat such Puri and girl side villagers inspire them to eat such Puri. This is funny folk game.
                   Now days, this custom is seen very rare.

Copyright@ Bhishma Kukreti 8/6/2014

      References

Bhishma Kukreti, 2010, Folk Games of Uttarakhand, merapahad.com
XX
Runwa Bhareen Puri- Swal Khilan/ Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Garhwal, Kumaon and Haridwar; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Pauri Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Chamoli Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Rudraprayag Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Tehri Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Uttarkashi Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Dehradun Garhwal; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Haridwar; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Pithoragarh Kumaon; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Champawat Kumaon; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Bageshwar Kumaon; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of  Almora Kumaon; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Nainital Kumaon; Runwa  Bhareen Puri- Swal Khilan/  Feeding Cotton Stuffed Puri to Groom: Amusing Marriage Folk Game of Udham Singh Nagar Kumaon;


Bhishma Kukreti

Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Dramas
 
Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -168 
                  गढ़वाली लोक नाटकों के वाद्य यंत्र
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

               Ghughru, Ghungaroo, Ghungar is one of many metal bells strung together. Ghungru are tied on ankle with anklet. There may be 10 small bells to 100-200 bells in many Ghungru or Ghungar.
         As far as Garhwali folk dramas are concerned, usually professional class Badi-ban used to dance with Ghungru. 


Copyright@ Bhishma Kukreti 8/6/2014
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas   
XX
Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia;  Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia;  Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Ghungar, Ghugroo, Ghanghru: Musical Instrument used in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia

Bhishma Kukreti

                       हरीश रावत से भाजपा नेता किलै निरस्याणा छन ?

               घपरोळया , हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     

(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

भाजपा नेता -भै ये मुख्यमंत्री हरीश रावत का चालचलन हम तैं ठीक ठाक नि लगणा छन।
मि ------ कनो क्या अफवाह फैलीं  च कि हरीश रावत बि डा रमेश निशंक जन अपण जवानो  जवान नारयण दत्त तिवारी का रस्ता पर हिटणा छन ?
भाजपा नेता -ना भै ना ?
मि ------तो क्या समाज मा छवि बण गे कि हरीश रावत जी बि हड़क सिंग जीक तरां बेटी -ब्वार्युं दगड़ छेड़खानी करदन।
भाजपा नेता -वी त रूण च कि हरीश रावत पर जनान्युं प्रेमी जन अभियोग नि लगणु च। मि त बुलणु छौं कि हरीश रावत जी कॉंग्रेसी कल्चर पर नि चलणा छन।
मि ------हैं ! क्या हरीश रावतन राहुल गांधी तैं लीडर ना जोकर ब्वाल ?
भाजपा नेता -नै नै हरीश रावतन इन क्वी बयान नि दे कि राहुल गांधी जयूँ बित्युं लीडर च , किदलु च।  पर हरीश रावत कॉंग्रेस हिसाब से काम नि करणा छन।
मि ------क्या हरीश रावत जीन  उत्तराखंड से उर्दू भाषा हटाई आल कि जु तुम बुलणा छंवां कि हरीश रावत कॉंग्रेस का हिसाब से काम नि करणा छन।
भाजपा नेता -नै भै हरीश रावतन बि उत्तराखंड मा उर्दू गिरती दशा पर अत्यंत चिंता जताई।  पर फिर बि हरीश रावत गैर कॉंग्रेसी मुख्यमंत्री तरां व्यवहार करणा छन।
मि ------गढ़वाली -कुमाउनी भाषा पर कथगा खर्च करे जाव यो पुछणो उत्तराखंड  का मुखिया  हरीश रावत जी दिल्ली राहुल निवास नि जांदन ?
भाजपा नेता (गमगीन ह्वेक )-नै नै !  ये मामला मा हरीश रावत पक्का कॉंग्रेसी छन अर हरेक हफ्ता हनुमान मंदिर की जगा राहुल निवास मा आरती उतारणाs जांद छन।
मि ------द लगा सुंगरुँ दगड़ मांगळ ! भै जब हरीश रावत हर हफ्ता राहुल गांधी चरण स्पर्श का वास्ता दिल्ली भागणा रौंदन तो आप कनै बोल सकदन कि हरीश रावत गैर कॉंग्रेसी मुख्यमंत्री जन व्यवहार करणा छन।
भाजपा नेता (गंभीर ह्वेक ) -ठीक च कि हरीश रावत सोनिया वंदना हेतु हर हफ्ता दिल्ली जांदन किन्तु उ जू बि उत्तराखंड मा करणा छन वो कॉंग्रेसी मुख्यमंत्री का हिसाब से नि करणा छन। 
मि ------क्या हरीश रावत भूतपूर्व मुख्यमंत्री विजय बहुगुणाक तरां निठ्ठला बैठ्याँ दिख्यांदन ?
भाजपा नेता  (एकदम से गुस्सा मा भड़किक )- वांकि त रूण च कि हरीश रावत निठ्ठला बैठ्याँ नि दिखेंदन।
मि ------तो क्या हरीश रावत  निर्णय कि मंत्रीमंडल बैठक अल्मोड़ा मा हो क्वी बुरु काम च , गैरमुनासिब काज च ?
भाजपा नेता (चिरड़ेक )- वांकि त रूण च कि हम भाजपा वाळ हरीश रावत  निर्णय की आलोचना नि कौर सकणा छंवां।  हम बस औपचारिक रूप से ही बरानामौ विरोध जताणा छंवां।
मि ------क्या गैरसैण मा विधान सभा सत्र बुलाण क्वी गैर वाजिब कार्य च ?
भाजपा नेता (भुनी मुंगरी दाणि जन उछिन्डेक)   -भीषम जी ! लगता है तुम कॉंग्रेस  हाथों बिके हुए लेखक हो।  यही तो रूण च कि हम गैरसैण मा विधानसभा सत्र बुलाणो विरोध नि कौर सकदवां।
मि ------ जरा विरोध करिक दिखावा त सै जैं जनतान  तुम तैं लोकसभा चुनाव जिताइ वै जनता जुते द्याली।
भाजपा नेता (ह्यळीक भौण मा रुंद सि )  -वही तो मै कह रहा हूँ कि हरीश रावत जी गैर कॉंग्रेसी मुख्यमंत्री  तरह व्यवहार कर रहे हैं।
मि ------क्या हरीश रावत केदारनाथ पुनर्निर्माण कार्य निरक्षणौ बान केदारनाथ नि गेन ?
भाजपा नेता (तिड़केक )  -ओहो रूण यांकि त च कि हरीश रावत बबरट्या  कामगति मुखिया जन काम करणा छन।
मि ------क्या हरीश रावत विकास अर जनकल्याण का काम नि करणा छन ?
भाजपा नेता (अत्यंत गुस्सा मा ) -गुड़गोबर यी त हूणु  च कि हरीश रावत विकास अर जनकल्याण पर ध्यान दीणा छन अर अपण कुर्सी बचाण पर ध्यान नि दीणा छन।
मि ------क्या हरीश रावत अनिर्णय की स्थिति मा छन ?
भाजपा नेता (बिकराळ ह्वेक )  -काण्ड यी त लगी गेन कि हरीश रावत की छवि एक निर्णय लीण वाळ मुख्यमंत्री की बणनि च।
मि ------कनकै
भाजपा नेता (निराशा मा ) -हरीश रावत का जनसम्पर्क हम भाजपा वाळु तरां च।
मि ------जन कि ?
भाजपा नेता (आंख्युं मा अंसदारी ) -जन कि र गणमान्य लोगुं तैं अर मीडिया तैं रोज सुबेर इंटरनेट से पता चल जांद कि आज मुख्यमंत्री कु क्या प्रोग्राम च अर ब्याळि मुख्यमंत्रीन क्या क्या कार।
मि ------नेता  यु त उत्तराखंड की दृष्टि से भलो काम च कि लोगुं तैं पता लगणु च कि उत्तराखंड मा कुछ कामकाज हूणु च अर हमर मुख्यमंत्री कामगति मुख्यमंत्री च।
भाजपा नेता (किड़कताळी मारद )   -अरे जनता का बीच  मेसेज -सूचना पंहुचो कि मुख्यमंत्री कामगति च अर निर्णायक च पर तो नरेंद्र मोदी जी को एकाधिकार छौ।
मि ------पर आप तैं क्या परेशानी च कि हरीश रावत काम करणा छन अर ऊंक जनसम्पर्क करणो ढंग बि प्रशंसनीय च
भाजपा नेता (जन बुल्यां क्वी सगा संबंधी मोरी गे हो ) -यदि मुख्यमंत्री बढ़िया ढंग से काम करण लग जाल तो हम भाजपा वाळुन क्यांक विरोध करण ?
मि ------तो आप रचनात्मक विरोधी की भूमिका निभावो। याने कंस्ट्रक्टिव अपोजिसन की भूमिका !
भाजपा नेता -बाइ द वे ! यी कंस्ट्रक्टिव अपोजिसन हूंद क्या च ?



Copyright@  Bhishma Kukreti  9/6/2014 
   
*कथा , स्थान व नाम काल्पनिक हैं। 

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language,Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language
[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक  से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  द्वारा  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले द्वारा   पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले द्वारा   भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले द्वारा   धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले द्वारा  वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  द्वारा  पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक द्वारा  विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक द्वारा  पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक द्वारा  सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक द्वारा  सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक द्वारा  राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; ढोंगी धर्म निरपरेक्ष राजनेताओं पर आक्षेप , व्यंग्य , अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनेताओं द्वारा अभद्र गाली पर हास्य -व्यंग्य    श्रृंखला जारी  ]