• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Tal Rahmani, Abhiyan or Campaign Music Beat in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Garhwal, Kumaon


Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -175   
Rag Ragini, Tal, Music Beats, Music Notes or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -5

    गढ़वाली गीत संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में ताल, राग रागिनी-3
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar

             The Auji pair (one play Dhol and other Damau) walk along with marriage procession. In between groom village and bride village there are many geographical aspects on the way of marriage procession. On the way, there is plain land; there is steep ascent, medium ascent, descent, hills, valley, river crossing etc.
There are different music beat for each geographical situation. There major four Music Beats of Dhol-Damau while played in marriage procession as per geographical situation.

सेंदार /सीधो बाटू /रास्ता  or Music Beat/Music Rhythm  of Dhol –Damau for  Straight Road/Path –

                          झेगु तक झेगु झेग तक I झेगन झगत I  झे-नन्ह तक II


     उकाळ/चढाई  को बाटू /रास्ता Music Beat/ music Rhythm of Dhol-Raunt for  Ascent Path

                         झेनन  तक   I झे गा झे नन तक II


        उन्धार /उतराई को बाटू /रास्ता /Music Beats /Music Rhythm of Dhol-Damau for descent Road/Path



                         झेगा झे - - I  झे  नन तक II


गाड गदन /नदी तीर or Music Beats/Music Rhythm of Dhol-Damau for  River Bank

                         झेगु झेगु I झग तग II


Sign ___  = अर्धचंद्राकार Concave from beneath

                By hearing the specific tone or rhythm people used to know the exact position of marriage party.
          Auji used to keep their script secret with them and used to convey it through Sruti or oral methodology.

Source- Keshav Anuragi, Nad Nandini (unpublished)

Copyright@ Bhishma Kukreti 20 /6/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas 
20 Keshav Anuragi
21 Dayashankar Bhatt 
XX
Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Garhwal, Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Dehradun Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Uttarkashi Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Tehri Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Rudraprayag Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Chamoli Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Pauri Garhwal; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Udham Singh Nagar Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Nainital Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Almora Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Champawat Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Bageshwar Kumaon; Rahmani , Abhiyan Tal or Campaign Music Beat  in Dhol-Damau Playing in Marriage Procession a Folk Drama of Pithoragarh Kumaon;

Bhishma Kukreti

Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection about  Awakening Lyrics for Environment Protection 


Critical Review of Garhwali Literature- 2277
(Review of Modern Garhwali Literature series)
Ganga ka Mait Biti: A Garhwali Poetry collection by Ghanshyam Raturi 'Shailani'
Review by: Bhishma Kukreti (Regional Language Promoter)

Ghanshyam Raturi is the first Garhwali Poet whose Garhwali Poem 'Chipko Song' was read in international level on 5th June 1988 in International Environment Day Bangkok with English translation. Ghanshyam Shailani read his lyric and environmentalists appreciated the poem.

        The inhabitants of Garhwal have been conscious about saving environment by birth. There have been tendencies in Garhwal for creating proverbs, folk stories, phrases, folk songs, folk dramas for centuries.
             Chipko Andolan or Hugging Trees Movement caught attention in Garhwal and Kumaon due to culture of protecting environment by people of Garhwal and Kumaon.
        Ghanshyam Raturi 'Shailani' was one the front runners of Chipko Andolan with Gaura Devi, Chandi Prasad Bhatt, Sunder Lal Bahuguna and others. Chipko word was taken from the lyric of Ghanshyam Raturi 'Shailani'.
              The 'Ganga ka Mait Biti' a Garhwali poetry collection by Ghanshyam Raturi is totally devoted to Environment and Humanity. Humanity and Environment protection are same and walk together.
Chipko Andolan impacted deeply Garhwali poetry world and today, every Garhwali poet does not forget to create poem of Environment Protection. Ghanshyam Raturi was one of the poets who was taking parts in Chipko Andolan and was also creating Poems for accelerating the Chipko movement too. 
              There are forty four poems related mainly to Environment, forest, rivers, soil, trees, people and humanity. Ghanshyam also included his poems in this volume those he created for social awareness movement as family planning, alcohol prohibition, emergency, political pollution, greed for power, non inclusive development in rural and urban regions inhuman behavior of present society etc. There are poems about women empowerment too.
          Through his simple phrased poems, Ghanshyam is able to make understand readers about disasters due to sudden flood in rivers of Himalaya.
           The poems are easy to sing and were created for women who did not go to school for formal education. Therefore, all poems of Raturi are easily graspable. The reader would like to sing –
                   गीतकार घनश्याम रतूड़ी 'शैलानी ' के गीत
----------आवा धरती सजावा --

ओ हो नई डाळी नया बण लगावा,
धरती सजावा।
ओ हो  धरती को संकट मिटावा,
मिली जुलीक आवा

----पेड़ की पुकार ----

खड़ु होयुं छौ जुग बिटीन,
तुम्हारा खातिर मै ज्यूण चांदौं. 
मै तैं न काटा मै छौं तुम्हारो
तुम तैं अग्वाड़ी कुछ देण चांदौं।।
            There is Hindi translation of each poem and there are three translations in English too those were sung in Environment day in Bangkok in 1988.
   The International Environmentalists will always remember the contribution of Ghanshyam Raturi 'Shailani' as they appreciate poets as A. R Ammons, Robert Bly, Dickinson, Whiteman, Steven, William C. William, Brenda Hillman, Juan Carlos-Galliano, Forest Gander, Cyrus Cassells , Loma Dee Cervantes, Plamela Uschek etc for their marvelous poetries about Environment Protection.

Book Details-
Ganga ka Mait Biti
Poet- Ghanshyam Raturi
Year of Publication -1988
Publisher- Sarvodaya Kutir
Asisangam, gangori
Uttarkashi, Uttarakhand
Pages- 116


Copyright@ Bhishma Kukreti 20 /6/2014
Bhishma Kukreti, 2013, Angwal, Garhwali Kavita Puran (History of Garhwali Poetry ), Dehradun, India 
Critical Review of Garhwali Literature to be continued...
Critical Review of Garhwali Poetry Collection to be continued...
XX
Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by Ghanshyam Raturi about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by Chipko Activists about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by poet born in village Charigard, Kebhar  about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by poet born in Tehri Garhwal about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by Uttarakhand poet about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by Himalayan Poet about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by North Indian Poet about Awakening Lyrics for Environment Protection; Ganga ka Mait Biti: Garhwali Ecopoetry Collection by South Asian poet about Awakening Lyrics for Environment Protection;   


Bhishma Kukreti

                                    चलो रेल भाड़ा वृद्धि  विरोध करला !


                                     घपरोळया -भीष्म कुकरेती     
                   
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )


घरवळि -सुणो ! क्या छंवां तुम परजामा मा जयां ?
मि -हैँ ? मि त क्या सुंदर अमेरिकी लिख्वारौ उपन्यास पढ़णु छौं।  अर  तू बुलणि छे मि परजामा मा छौं।
घरवळि -ह्यां अमेरिका की सकासौरी नि कारो , पढ़ी लेखिक कबि भारत की सुध बि ले लिया कारो।
मि -कनो , अबि बि हिंदी विरोध चलणु च ?
घरवळि -हाँ हिंदी विरोध त चलणु च पर हिंदी को अधिक प्रचलन या कम प्रचलन से हमर पुटकी सोग कम नि हूंद।
मि -पर न्यूआर्क टाइम्स मा त कखि खबर नी च कि इण्डिया मा पुटकी सोग बच्युं च।
घरवळि -न्यूआर्क टाइम्स की छ्वाड़ा अर भारत टाइम्स पौड़ो।
मि -क्या च भारत टाइम्स की हल्लाबोल खबर?
घरवळि -पता च सब विरोध मा ऐ गेन।
मि -क्या सब रोड मा ऐ गेन ?
घरवळि -नै नै , अबि त अब सब टीवी मा विरोध जताणा छन ?
मि -बाई द वे ! विरोध क्यांक च ?
घरवळि - रेल भाड़ा वृद्धि का विरोध करणा छन।
मि -कु कु विरोध जताणा छन ?
घरवळि -ममता बैणिक लोग इन तड़कणा  छन भुजद दैं जुंडळs दाण तड़कदन।   
मि -हाँ भूतपूर्व रेलमन्त्र्याणि ममता बैणि त रेल भाड़ा बढ़ोतरी ही ना रेल पटरी बढ़ान , ऋषिकेश से कर्णप्रयाग तक रेल मार्ग बढाण पर बि तड़कदि। ममता बैणि वृद्धि शब्द से ही चिरड्यान्द!
घरवळि -समाजवादी पार्टी तो बबाल खड़ा करणै धमकी दीणी च कि यदि अल्पसंख्यकों तैं रेल मा रियायत नि मीलल तो उत्तर प्रदेश मा बलात्कार की घटनाओं मा असीमित बृद्धि ह्वे  जाली।
मि -समाजवादी पार्टीक ले क्या , अफु त उत्तर प्रदेशौ बजट मा बेरोजगारी भत्ता , कन्यादान भत्ता अर लैपटॉप स्कीम खतम करणी च अर रेल भाड़ा बढ़ाण पर विरोध जताणी च।
घरवळि -सि नवीन पटनायक बि विरोध करणा छन कि रेल भाड़ा बढ़ण से मंहगाई बढ़लि।
मि -ओडीसा का मुख्यमंत्री से पूछो कि ओडीसा मा रेलमार्ग बढ़ानो वास्ता धन कखन आलो ? ओड़ीसा जन प्रदेश मा रेलमार्ग वृद्धि भारत की समृद्धि का वास्ता बहुत ही जरूरी च अर रेलमार्ग वृद्धि का वास्ता कै ना कै अकाउंट से पैसा आण जरूरी च।
घरवळि -अपण कम्युनिस्ट नेता तो विरोध मा सरकारी बस -रेल जळाणो तयार बैठ्याँ छन पर कम्युनिस्ट कार्यकर्ता बुलणा छन बल अब हमसे भूखा पेट बस -रेल नि जळाये जांद। 
मि -भारतीय कम्युनिस्टों अर्थशास्त्र मेरी समज मा अब तक नि अयि।  कम्युनिस्ट सब चीज फ्री दीणो तयार बैठ्याँ छन किन्तु गौ बुरी चीज च जु यी भारतीयों तैं इन बतै साकन कि फ्री सर्विस याने मुफ्त सेवा का वास्ता धन उपलब्धि का क्या  साधन छन।
घरवळि -अपण नीतीश कुमार बि रेलभाड़ा वृद्धि की कड़क शब्दों मा आलोचना करणा छन। भमक्याणा छन नितीश कुमार जी !
मि -नितीश की आलोचना  मा असली दम च।  बिहार मा रोज बरोजगार पैदा हूणा छन अर वूं बेरोजगारों तैं रोजगार की खोज का वास्ता दिल्ली , मुंबई , गुजरात आण मा रेल भाड़ा वृद्धि से परेशानी तो होलि कि ना ?
घरवळि -हाँ बिचारा एक त बिहार मा रोजगार नी च अर फिर रेल भाड़ा वृद्धि ? बिचारा नितीश कुमार कु नराज हूण लाजमी च।
मि -नितीश कुमार तैं दस साल पैल रेल भाड़ा वृद्धि पर ऊँका बयान का टेप दिखै द्यावो अफिक चुप ह्वे जाल।
घरवळि -फिर अपणा भूतपूर्व  किंगमेकर  लालू यादव बि त विरोध करणा छन।
मि -पॉलिटिकल जोकर लालू यादव तैं बिहार की ही पड़ीं होंदी तो भारत  कुदशा होंदी।  लालू यादव तो अर्थशास्त्र नाम को ही विरोधी च।
घरवळि -अर कॉंग्रेस बि रेल भाड़ा वृद्धि का पुरजोर विरोध करणी च।
मि -सन 2014 कु पॉलिटिकल जोक ऑफ द यिअर या च कि जैं कॉंग्रेस सरकारन फ़रवरी 2014 मा रेल भाड़ा वृद्धि कु आदेश दे हो वाही कॉंग्रेस अब अपणो ही आदेस का विरोध करणी च।
घरवळि -सुणो ! तुम यी अमेरिकी किताब पढ़न बंद कारो।
मि -क्यों क्या ह्वाइ ?
घरवळि -तुम आम जनता का विरोधी छ्वीं लगाणा छंवां।
मि -देख जब तलक रोजगार मिलणो हो अर इनकम बढ़णो हो तो मूल्य वृद्धि तैं हरेक सहन कर सकद।
घरवळि -ह्यां पण रोजगार मिलणा कख छन ?
मि -रोजगार का वास्ता नया प्रोजेक्ट्स चयणा छन अर नया प्रोजेक्ट्स का वास्ता पैसा चयेणु च अर रेलभाड़ा वृद्धि पैसा लाणो एक जरिया च।
घरवळि -नै नई सरकार तैं पैल भआरतियों की इनकम बढ़ाण चयेंद , रोजगार का अवसर पैदा करण चयेंद फिर रेल भाड़ा बढ़ाण चयेंद।
मि -नै पैल धन कु इंतजाम हूण चयेंद जांसे कि नया नया प्रोजेक्ट लग जावन अर ज्यादा इनकम वाळु कुण सबसिडी कम हूण चयेंद
घरवळि -नै पैल प्रोजेक्ट लगण चयेंदन जांसे से जनताक इनकम बढ़ अर मूल्य वृद्धि तैं पचै साकन !
मि -यांकुणि त चिकेन ऐग सिचुएसन याने अंडा पैल आयि कि मुर्गी पैल आयि अवस्था बुल्दन !


Copyright@  Bhishma Kukreti  21/6/2014 
   
*लेख में  स्थान व नाम काल्पनिक हैं

Bhishma Kukreti

History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -125       
   
               History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -372 

                       By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                 The army in the time of Garhwal King Mahipati Shah was divided into two major parts. One part of armed force was regular armed force of the kingdom. The Kingdom used to pay less substantial salary to the soldiers and used to offer land to the soldiers in place of salary (Jagir or Thokdari)
              At the time of war, the young, enthusiastic and brave people were invited to enter into Garhwal Kingdom army. Kingdom used to pay a little salary and chance of portion of got in looting at the time of battle. Armed forces were free to loot in battle time. The Kingdom did not have any arrangement of training the army -temporary or regular.
             Soldiers used to have their own dress, weapons and food. Soldiers used to have Sattu (flour made by roasted wheat, barley etc) and Chabena with them for food. They used to keep Sattu in basket and water in Tumadi (Lauki).
                  The same defense management was being applied about soldiers in Kumaon Kingdom, Tibet Kingdom, Sirmaur Kingdom and other neighboring Kingdoms.

               Region wise Soldiers in Garhwal Kingdom

  The numbers of Garhwali Rajput and Khas Rajput was more in army of Garhwal Kingdom.
  The soldiers from Lohaba and Badhan eregions used to be on front at the time of war.
There was an important brigade of Tunvar soldiers. They were 1200 in Mahipati Shah's army. They were also called Dilliwali Sainik or soldiers from Delhi.
There were Muslim, Pathn soldiers in Garhwal army. Those solders were called Diswali soldiers. Their commander was also Muslim or Pathan.
   Top posts in Army were offered only to Garhwali commanders and not foreigners.
Mahipati Shah was himself a brave soldier. He was strong by body and mind too. He used to enjoy torturing his enemy in battle field.

                 Defense Strategy of Mughal Empire in context History of Haridwar

                       From Haridwar point of view, the Mughal army was more professional than Garhwal kingdom and has huge number of soldiers in comparison to Garhwal. 
  It is also said in folklore that Garhwali soldiers used to pay their temporary services to Mughal Empire for salary and more earnings (Rami Baurani Folklore).

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com 21/6/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -373
   
                                      References

1-Dr. Shiv Prasad Dabral, 1971, Uttarakhand ka Itihas Bhag-4, Veer Gatha Press, Dogadda, Pauri Garhwal, India 
2-Harikrishna Raturi, Garhwal ka Itihas
3-Dr. Patiram, Garhwal Ancient and Modern
4-Rahul Sankrityayan, Garhwal
5- Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
6- Bhakt Darshan, Garhwal ki Divangit Vibhutiyan
7-Foster, Early Travels in India William Finch
8-Upadhyaya, Shri Shankaracharya
9-Shering, Western Tibet and British
10-H.G. Walton, Gazetteer of British Garhwal
11-B.P.Kamboj, Early Wall Paintings of Garhwal
12-H.g Walton, Gazetteer of Dehradun
13- Vimal Chandra, Prachin Bharat ka Itihas
14-Meera Seth, Wall Paintings of Western Himalayas 
15-Furar, Monumental Antiquities
16-Haudiwala, Studies in Indo-Muslim History
17- Rahul Khari 2007, Jats and Gujjar Origin, History and Culture
18- Upendra Singh, 2006, Delhi: Ancient History, Barghahan Books
19- B.S. Dahiya, 1980, Jats the Ancient Rulers (A Clan Study) , Sterling Publications
20- Maithani, Bharat –Gotrapravardeepika
21 Prem Hari Har Lal, 1993, The Doon Valley Down the Ages
22-Dashrath Sharma, Early Chauhan Dynasties
23- Shailndra Nath Sen, Ancient History and Civilization
24-H.M Elliot, 1867, The History of India as told by its Own Historians
25- Jaswant Lal Mehta, 1979, Advance Study in Medieval India
26- Nau Nihal Singh, 2003, The Royal Gurjars: their contribution to India, Anmol Publications 
27- H. Blochmann, 1873,  Aine e- Akbari Translation
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter    
Notes on South Asian Medieval History of Garhwal;  SouthAsian Medieval History of Pauri Garhwal;  Medieval History of Chamoli Garhwal;  South Asian Medieval History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Medieval History of Tehri Garhwal;  Medieval History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Medieval History of Dehradun, Garhwal;  Medieval History of Haridwar ;  South Asian Medieval History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Medieval History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Medieval History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian History of Haridwar district to be continued
XX
History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Pauri Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Chamoli Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Rudraprayag Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Tehri Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Uttarkashi Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Dehradun Garhwal History; History Review of Defense Strategy or War Management of Garhwal King Mahipati Shah in context Haridwar History;


Bhishma Kukreti

                                                    लोकल सर्विस प्रोवाइडर्स या स्थानीय पर्यटन सेवा दाता

                                                          Local Service Providers in Tourism Industry

                              (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--87      ) 
                                                      उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 87   



                                                                 लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )

  पारिभाषिक शब्दावली में लोकल सर्विस प्रोवाइडर (स्थानीय पर्यटन सेवा दाता ) व ग्राउंड ऑपरेटर में अधिक अंतर नही है और देखा जाय तो दोनों लगभग एक ही कार्य करते  हैं।

लोकल सर्विस प्रोवाइडर याने स्थानीय पर्यटन सेवा दाता किसी पर्यटक स्थल पर रहन सहन  (होटल , गेस्ट हाउस , फेमिली हाउस ), भोजन , स्थानीय गाइड , किराए पर औजारों , सांस्कृतिक प्रोग्रामों में जाने , किसी विशेष उत्स्व में जाने ,म्यूजियम भ्रमण , किसी ख़ास आयोजन -प्रयोजन, टिकेट  आदि की स्थानीय  हिसाब से व्यवस्था करता है।

Copyright @ Bhishma Kukreti  21 /6/2014


Contact ID bckukreti@gmail.com

Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी ...

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वार , गढ़वाल

Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Local Service Provider and Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;


Bhishma Kukreti

 Chhampa Daud or Catching and or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Garhwal, Kumaon and Haridwar

Notes on Traditional Folk Games/Sports from Garhwal, Kumaon and Haridwar (Uttarakhand Folk Games) Part -21     
Outdoor Traditional/Folk games of Garhwal, Kumaon and Haridwar part- 12

                          Narration: Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar)

Racing came with human being emergence in this earth.
There are tens of variations in racing in Garhwal, Kumaon and Haridwar. The custom, rules of race process change according to time, period and class of players. Sometime, the racing is competitive and some time it is just for enjoyment. Chhaumpa Daud is catching others too.


Copyright@ Bhishma Kukreti 21 /6/2014
      References

Bhishma Kukreti, 2010, Folk Games of Uttarakhand, merapahad.com
XX
Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Garhwal, Kumaon and Haridwar; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Dehradun Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Uttarkashi Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Tehri Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Chamoli Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Rudraprayag Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Pauri Garhwal; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Haridwar; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Pithoragarh Kumaon; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Champawat Kumaon; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Bageshwar Kumaon; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Almora Kumaon; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Nainital Kumaon; Chhampa Daud or Racing:  Traditional Sport/ Folk Game from Udham Singh Nagar Kumaon;


Bhishma Kukreti

Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Garhwal, Kumaon, Haridwar

Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -176   
Rag Ragini, Tal, Music Beats, Music Notes or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -6

    गढ़वाली गीत संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में ताल, राग रागिनी-6
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar

There are three major beats in Shabad composition of Dhol-Damau playing.
1-Uthaun or introduction or raising
2-Bisaun or resting
3-Kansu
            Uthaun is played in mid beat (Madhy Lay). To reach to Bisaun the Dhol Damau players use Jank beat (changing the beat). In Bisaun composition, Dhol-Damau play is balanced. To get the Kansu beat both Dhol player and Damau player use the stick and fingers in such a way that beats compel audience to move their foot. In these beats, there is ups and down in beats.
     After that, the second phase of Jank is started. Damau player plays greater role in Kansu catch. Damau player performs Kansu beat.
When beat reaches to Kansu the nature of Shabad become fast rhythmic. It is said that at this stage the soul and body of Dhol-Damau becomes one. 
Chhagal means the end.
The following are worldly words for Shabad of Dhol-Damau


                 ढोल दमाऊ वादन में के शब्द (शबद )का संगीत ताल
ढोल सागर में शब्द /शबद का अर्थ होता है नाद , अनुभूति व ज्ञान का समिल्लान -
पारवती उवाच
अरे आवजी कस्य पुत्रे भवे शब्दम
इश्वरो उवाच
शब्द इश्वर रूप च , शब्द क़ि सुरती साखा
शब्द का मुख विचार , शब्द का ज्ञान आँखा
यो शब्द बजाई हृदया जै बैठाई
-----------
                    ढोल वादन में शबद की प्रस्तावना (उठौण )
झेगु  झेगु झेनन् झेनन् तू , झेनन् तू झेनन्  II
झेनन् झेनन् झेनन् झेनन् तू  II झेनन्  झेनन्  झेनन्
झेनन् तू II झे गु ता -II झे गा तुक , झेगा
तुक झेगु झेगु तुक II झे - तक् तक् झिग टिग तक II
झेगन्न्      झेगा - तक्  झेगा -II
                    जंक (प्रथम )-

त्रिणिता , ता - - ता - - ता झेई - ता झेई ता - - II
बिासौण (विश्रांति )
झे तक तक तक , झे तक तक तक, तग झे तक् तक् II

                    वेद कुरपाण –

झेतु , मेतु झेतु  II झे तुग तक तक II झे तक् झे तक्
तुग झे तक , तुग झे तक , ताग्ता ता ग्ता ता ग्ता II ता गता
तक् तक् झे ग्न्न् , झे ग्न्न् , झे गा - झे ग्न्न् झेगा – II

                            जंक (द्वितीय )-
झे गा झे नन्ह s ता - I
            तीन ताल की घौड़ –

नन्ह ता नन्ह - न्ता , ता -ता ता ता - न न्ह
- न्ता, नन्हंता न नन्हंता  ग् II
              कांसु -
झेगनि , झेगनि , झेगिन्  ता झे गिन्ता।
झेगता ग्ता झेग्ता ग्ता ताग्ता ग्ता II
झेग्ता ग्ता - , तक झेगु तक ता , नन्हता नंतन्ता
नहन् नहन् न्हन्ता न हन् -ता  तागुता झिग टिग्
झेगा - - । तगु झेगु झे गा - । ता ग्ता तक झेंग झेगा
तक झेग झेग् तक , झेग तक II


                   छागल (The end)
-
झेगनि झेगा -, झे गु ता -क्  झे क्झे झेंगक् I

सूचना - झेगु , झेनन , तुक , झेग , न्नहंता,  ग्ता तक ,झेगनी झेतु गन्न , ताग़ूता के नीचे अर्धचन्द्राकार चिन्ह समझें


स्रोत्र -केशव अनुरागी द्वारा रचित नाद नंदिनी (अप्रकाशित )
सर्वाधिकार -श्रीमती केशव अनुरागी



Source- Keshav Anuragi, Nad Nandini (unpublished)

Copyright@ Bhishma Kukreti 21 /6/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas 
20 Keshav Anuragi
21 Dayashankar Bhatt 
XX
Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Garhwal, Kumaon, Haridwar; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Haridwar; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Pithoragarh Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Bageshwar Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Champawat Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Almora Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Nainital Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Udham Singh Nagar Kumaon; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Pauri Garhwal; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Chamoli Garhwal; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Rudraprayag Garhwal; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Tehri Garhwal; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Uttarkashi Garhwal; Music Beats/Rhythm in Shabad of Dhol-Damau Playing played in Folk Dramas of Dehradun Garhwal;



Bhishma Kukreti

               दे दे बाबा एक कटोरी चून , अद्दा कटोरी झंग्वर , हंत्या पुजैक  सवाल च

                    घपरोळया , हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     
                   
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )

एक जनानी - हे ममता दीदी ! इ क्या तू हमर गां कब ऐ अर रात कैक घौर ठैरीं छे ?
ममता - ये बिसनी !  मि त अपणि गाँव बिटेन  आणु छौं।
बिसनी - हैं , ह्यां पण अबि त घाम तक नि आयि अर तू हमर गां पौंछि गे ? रतखुनी बि नि ह्वे होलि कि तू अपण गाँ बिटेन पैटी गे होलि हैं ?
ममता - भुली ! जै पर बितदी च ना वैकुण क्या दिन क्या रात ! बिजोग पड्युं च।
बिसनी -हाँ मीन सूण च बल एक साल बिटेन तुम लोग बिपदा भुगणा छंवां बल !
ममता - नि याद दिला भूलि  , सन 2013 त मेरी ब्वे ! क्या क्या नि भुगण पोड़।  मेरी कुटुम्बै जिठाण अर मि बजार बिटेन इकदगड़ि एकी दुकान बिटेन दूधक थैली लांद छा।  मेरी जिठाण त दूध बि पींदी छे , दही बि जमान्द छे अर म्यार लयाँ दूध पर आंदि कीड़ पोड़ जांद छा।
बिसनी - ये मेरी ब्वे !दूध मा चाहे थैलिक दूध हो बड़ो अपशकुन हूंद।
ममता -वी त बुलणु छौं।  फिर पोरुक साल क्या सुंदर बीपीएल कु कार्ड ( below poverty line ) बणन वाळ छौ कि कैन लिखित भाँचि मारी दे कि म्यार कजै दिल्ली बड़ी नौकरी मा च।
बिसनी - मि त बची ग्यों।   भलो ह्वेन पटवारी मामाक कि खूब कमाई हूणों बाद बि हम तै बीपीएल कार्ड मिल गे। पटवारी मामाक अर प्रधान ज्योरूक दया से मनरेगा स्कीम मा बि म्यार नाम च।
ममता -हमर त बुरा दिन चलणा रैन।  मनरेगा , जनरेगा , कुजाणकुरेगा जन सबि स्कीम बिटेन हमर नाम कटि गे।  बड़ो बुरो साल गुजर।
बिसनी -हाँ इन स्कीमुं से नाम कटण से बड़ो अपशकुन ह्वेइ नि सकद।  कुछ टूण टण मण   नि कार ?
ममता -भौत कार पर कुछ नि ह्वे।  फिर बकीन बोल बल म्यार बड्या ससुर जीक हंत्या लगीं च।
बिसनी - बड्या ससुर ? मीन त कबि नि देखिन !
ममता -हाँ वु दिल्ली रौंदा छा।  आज हम जु बि छंवां ऊंकी वजै से छंवां।  ऊनि त म्यार घुत्ता क बुबाजी तैं पढ़ै लिखै।  ऊ उखी दिल्ली ही खतम ह्वेन। क्वी दसेक  साल ह्वे गेन ऊँ तैं गुजर्यां।
बिसनी -त अब आयि ऊंक हंत्या ?
ममता -हाँ , अब आइ ऊंक हंत्या।
बिसनी - क्या बताइ  पुछेर -बकीन ?
ममता -क्या बताण छौ।  बड्या ससुर की मोरद दैं कोदाक रुटी , झंग्वर , अर गहथुं फाणु खाणै इच्छा छे पर बगैर कोदाक रुटी , झंग्वर , अर गहथुं फाणु खयाँ परलोक चली गेन। 
बिसनी -इ राम दा ! बिचारा बगैर कोदाक रुटी , झंग्वर , अर गहथुं फाणु खयाँ परलोक चली गेन ?
ममता -हाँ अर अब बाक मा बक्कीन बोल कि बड्या ससुरक आखिरी इच्छा पूर करण जरूरी च।  तो हंत्या घड्यळ मा पौन पश्वा तैं चुनाक रुटि , झंग्वर अर फाणु खलाण जरुरी च।
बिसनी - हाँ ! अपण बड्या ससुर जीक आखिरी इच्छा हंत्या घड्यळ मा जरूर पूरी करी दे।  बिचारा अबि बि कोदाक रुटी , झंग्वर , अर गहथुं फाणु खुज्याणा होला।
ममता -हाँ यांकी त रूण च
बिसनी -ना ना ! तुमर बड्या ससुर जीन तुमकुण इथगा कार तो त्वे तैं ऊंकी इच्छा जरूर पूरी करण चयेंद।
ममता -ह्यां पर कनकै बड्या ससुर जीक इच्छा पूरी करण ?
बिसनी - कनो जागरी नी मिलणु च ?
ममता -ना जागरी त मिल गेन पर समस्या कुछ हौरि च।
बिसनी -ना ये दीदी , अपण बड्या ससुर जीक इच्छा पूरी करण आवश्यक च हाँ !
ममता -हाँ पर क्वादो चून , झंग्वर अर गहथ बि त चयाणा छन।
बिसनी - कनो ?
ममता -हम तैं  त क्वादु , झंग्वर अर गहथ दिख्यां आठ साल ह्वे गेन। 
बिसनी -हाँ !
ममता -ब्याळि मि अपण गांवक न्याड़ ध्वार का सात गां घूम पर कै बि गां मा एक बि दाणी क्वाद , झंग्वर अर गहथ नि मील।  ऊना भौत सा बच्चोंन त क्वाद , झंग्वर अर गहथ कि दाणि बि नि देख।  अब आस मा त्यार गौं अयुं छौं कि इकै मुठ क्वाद , झंग्वर अर गहथ मिल जालो।
बिसनी - ये मेरी ब्वे    ...
ममता -तू रुणि किलै छे ?
बिसनी - यां हमर गाँव वाळुन क्वाद , झंग्वर अर गहथ दिख्यां सात आठ साल ह्वे गेन।  अर हमर गां त छोड़  आस पास का कै बि गां मा  कुछ नि  मिल सकुद। पैल क्वाद , झंग्वर अर गहथ कोटद्वारम मील बि जांद छौ पर अब कोटद्वारम बि यी चीज नि मिल्दन।
ममता -हैं ? तुमर क्षेत्र मा बि क्वाद , झंग्वर अर गहथक हरचंत ह्वे गे?
बिसनी -हाँ कखि बि नि मीलल।
ममता -अब क्या कौर मि।  जब कोटद्वारम नि यी अनाज नि मिलद त क्या कौरु?
बिसनी - बस एकी उम्मीद च।
ममता -कख ?
बिसनी -देहरादून ...
ममता -देहरादून ? जब कोटद्वारम नि मीलल तो देहरादून मा कनकै मीलल ?
बिसनी -ह्यां !  हिमाचल अर कश्मीर से जख्या , लुब्या ,क्वाद , झंग्वर अर गहथ देहरादून का दुकान्युं मा आंद।
ममता -औ त कै तैं क्वाद , झंग्वर अर गहथ बान देहरादून भिजण ही पोड़ल
बिसनी - हाँ देहरादून भिजण ही पोड़ल।
ममता -धन्य छन ऊ कश्मीरी अर हिमाचली लोग जु क्वाद , झंग्वर अर गहथ उगाणा छन।
बिसनी -हाँ ऊंकी परताप सै हम गढ़वळी पहाड़ी अनाज खै लींदा !



Copyright@  Bhishma Kukreti  22/6/2014 
   
*लेख में  स्थान व नाम काल्पनिक हैं ।


Garhwali Humor in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals , Himalayan Satire in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals , North Indian Spoof in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals , Regional Language Lampoon in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals, Ridicule in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals  , Mockery in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals, Send-up in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals, Disdain in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals, Hilarity in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals, Cheerfulness in Garhwali Language about lack of Conventional Cereals; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal about lack of Conventional Cereals; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal about lack of Conventional Cereals; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal about lack of Conventional Cereals; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; about lack of Conventional Cereals , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal about lack of Conventional Cereals; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal about lack of Conventional Cereals; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal about lack of Conventional Cereals; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal about lack of Conventional Cereals; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar about lack of Conventional Cereals;


Bhishma Kukreti

 Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Garhwal, Kumaon, and Haridwar

Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -177   
Rag Ragini, Tal, Music Beats, Music Notes or Music Scripts in Garhwali Folk Songs and Folk Music part -7

    गढ़वाली गीत संगीत (गढ़वाली लोक नाटकों ) में ताल, राग रागिनी-6
                             
                     Bhishma Kukreti (Folk Literature Research Scholar

             According to Indian Classic Dictionary, Jod means 'Joining' and usually the second section of instrumental alap in which a clear pulse is created. Vilambit means slow tempo and after Vilambit Tal it comes Madhya Tal that is fast 'Laya'. Sthai means 'constant standing and is first section of a composition which is frequently repeated.

               Jod Tal is specific beats of Dhpl Damau playing.  The Jod Tal is part of of Vilambit Lay and are having gaps in beats. The portion of beat are stopped for a moment artistically. Dhol player and Damau player should have extreme and fine coordination in creating Jod Tal. Jod Tal is usually on background of Shabad Tal. But Jod may be created before and after too.
                       ढोल -दमाऊ वादन में जोड़ ताल (बोल संयोजन )

मूल - स्व. केशव अनुरागी
इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती

ढोल -दमाऊ वादन में जोड़ ताल (बोल संयोजन ) के बारे में डा  शिवा नन्द नौटियाल लिखते हैं -
यह ताल कला की दृष्टि से अपरिमेय महत्व की है।  यह बिलम्बित लय प्रधान है।  इस ताल में लय का चलन विराम व्यवस्था से भरपूर है।  अर्थात लय चलन एवं कृति (टुकड़ा ) बजाकर पल भर के लिए अवरुद्ध किया जाता है। तथा पुनः इसी क्रम में कृति -प्रकृतियाँ प्रस्तुत की जाती हैं। कृतियों के कलात्मक संयोजन के कारण यह ताल रचना जोड़ कहलाती है। यह टुकड़े ढोल के पेशकारें हैं।  ढोली और दमामी का सामूहिक प्रयास ऐसे पेशकारों को प्रस्तुत करना होता है। 
  जोड़ की कृतियाँ स्थाई की दुगुन , तिगुण , चौगुन आदि विभिन्न लयों में प्रस्तुत किये जाते हैं। जोड़ प्रस्तुत करना ही कलाकारिता का इम्तिहान है।
जोड़ की रचना प्रायः शबद की पृष्ठभूमि के रूप में प्रस्तुत की जाती है।  जोड़ बजाने के पश्चात शबद की अवतारणा अनिवार्य है और यह भी अनिवार्य नही है कि शबद के प्रारम्भ में जोड़ बजाया ही जाय।
जोड़ की स्थायी तथा उसकी कुछ कृतियों का स्वरूप इस प्रकार है -
स्थायी -
झेई - - - झे - झेई - - - - , ता -,
ता ता , झेई - - - त्रिणिता , झे -- ताग्ता
झगेक , झेई  - - -  II
कृति -1 -
झेंग्झेग् ,झेंग्झेग् , ताताग् -, ताग्झेग   ताताग्
झेता - - - तग्कत्गमक तकतक , तृणिता  तृणिता , - -
ग्ता - ताताग् , कग -ताग् ताग् -ताग्  ताता -झेई -- - -II
कृति -२
झिग्  टिग झेगा -I तक तक झे ता - I झेगत्  झेगतक
झेगु  ताग् झेता - I झेंगक् झेंगक् झेग् झेग-ताग I
ता - - - ग् , ता - - - ग्।  ता ता ता - - ग् I त्रिणी तक
ता ता ता - I ता ताग् , ता - - झेई - - -  I
कृति -३
झेगझेगातुक , झेतझेगतुक , झिगिटतक् - - - I झिगिटि  , 
झिगिटि , झिगिटि तक - - - न्ह्न - - ता - - , तागता
तागता ,  ताता - नहन - - ता - - ,  ग्, झे , ग् ता , ग्
झेई - - - II

* नीचे की लाइन चंद्राकार में दी गईं हैं
स्रोत्र -केशव अनुरागी द्वारा रचित नाद नंदिनी (अप्रकाशित )
संदर्भ - डा शिवानंद नौटियाल , गढ़वाल के लोकनृत्य -गीत
सर्वाधिकार -श्रीमती केशव अनुरागी


Copyright@ Bhishma Kukreti 21 /6/2014 for interpretation notes   
Contact ID -bckukreti@gmail.com
Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter
                 References
1-Bharat Natyashastra
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali Lok Swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
13-Manorama Sharma, Tribal Melodies of Himachal Pradesh: Gaddi Folk Music
14- Anoop Chandola, 1977, Folk Drumming in Himalaya: A Linguistic Approach to Music 
15- Jugal Kishor Petshali, 2002, Uttaranchal ke Lok Vadya
16- Jason Busniewski, Bagpiping in the Indian Himalaya
17- Ian Woodfield, 2000, Music of the Raj
18-Stefen Fiol, 2008, Constructing Regionalism: Discourses of Spirituality and Cultural Poverty in Music of Uttarakhand, North India
19- Andrew Alter, Mountainous Sound Spaces-Listening to History and Music in the Uttarakhand Himalayas 
20 Keshav Anuragi
21 Dayashankar Bhatt 
XX
Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in  Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays;  Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created  in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi GaGarhwal, North India, South Asia;   Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Haridwar; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Pithoragarh Kumaon; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Bageshwar Kumaon; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Champawat Kumaon; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Almora Kumaon; Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Nainital Kumaon;  Jod Tal or Jod Music Beats of Dhol-Damau Playing created in Folk Dramas of Udham Singh Nagar Kumaon; 

Bhishma Kukreti

                     मीन अपण ड्यारम मुर्गा बांधणाइ 


                  घपरोळया , हंसोड्या , चुनगेर ,चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती     
                   
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )


मि -चचि ! त्वैकुण कथगा बोलि आल कि तू मिस काल नि कर्या कौर।  त्यार मोबाइलौ बिल मि मुंबई मा भरणु रौंद।
चची -अरे ! काण्ड लग गेन।  इख गांव  मा मिस काल करणै आदत जि पड़ी गे।  त मि बिसर जांद कि त्वैकुण  फोन करणु छौं।
मि -अच्छा बता फोन क्यांकुण फोन किलै कार ?
चची -वु म्यार बिचार बौण गे कि चौक मा एक मुर्गा बंधे जाव।
मि -अरे वाह ! यी त बढ़िया सोच च कि तख गां मा मुर्गी पालन करे जाव।
चची -ओहो तू बि त
मि -चचि ! तू मुर्गी पालन करलि तो तू बि व्यस्त ह्वे जैलि।  गां वाळु तैं अंडा अर मुर्ग्युं बान इना ऊना दुसर गां नि डंडखण पोड़ल।
चची -त्वै तै पता नी च अब रोज कोटद्वार बिटेन दूधक टेम्पो मा अंडा , ब्रेड , मक्खन अर मुर्गी बि आंदन तो अंडा -मुर्गी बान अब गांऊँ  मा नि डंडखण  पड़द।
मि -हाँ पर जब तू मुर्गी पालन करलि त लोगुं तैं गाँवी मा अंडा -मुर्गी मिलण मिसे जाल तो बढ़िया ह्वे जाल कि ना ?
चची -मै लगद तू अबि बि सुदबिज छे !
मि -नै।
चची -त फिर मुर्गी पालन की छ्वीं किलै लगाणु छे।  अरे जब तेरी नौकरी लग त मीन खेती करण बंद करी छौ कि ना ?
मि - हाँ जनि मेरी नौकरी लग त गाँव वाळु सलाह पर तीन खेती करण बंद कार कि अब जब मन्योडर आइ जाल त खेती पर किलै हडका तोड़े जावन !
चची -अब जब सुंदरु (चचिक नौनु ) की नौकरी लग त मीन क्या कार ?
मि -तीन देखादेखी अर सकासौरी मा गौड़ी भैंस बेचीं देन।
चची -ये जब दु दु कमाण वाळ ह्वे जावन त कैक दिमाग खराब हुयूं च जु मेनत कार।
मि -हाँ हम द्वी भायुंन बि ब्वाल कि बंद कौर सि खेती अर गौड़ -भैस पाळण।
चची -जब तुमरि तनखा बढ़ तो मीन क्या कार ?
मि -तीन सग्वड़म साग भुज्जी बोण बंद कौर दे। 
चची -तो तू क्या समझणी छे मि मुर्गी पालन करलु ?
मि -पर त्वी   .... ....
चची -अरे मी मुर्गी पालन करुल तो गां मा मेरी नाक नि कट जालि कि परिवार मा द्वी नौकरी करणा छन अर मि गुजर बसर का वास्ता मुर्गी पालन करणु छौं ? क्या ब्वालल लोग मेखुण ?
मि -हाँ पर तीनि त ब्वाल कि तू मुर्गा बाँधणी छे।
चची -हाँ मीन मुर्गा बांधणो बात कार मुर्गी पालन की बात थुड़ा कार ?
मि -मुर्गा ? क्यांकुण चयाणु च मुर्गा ?
चची -सुबेर सुबेर बांग दीणो बान चयेणु च मुर्गा !
मि -सुबेर सुबेर बांग दीणो बान चयेणु च मुर्गा ? बांगक बान मुर्गा ?
चची -हाँ ! अचकाल बिजण मा तकलीफ ह्वे जांद।  क्वी सुबेर बिजाळण वाळ इ नी च।   भौत सा बगत त मि दुफरा मा बिजुद अर कबि कबि त दुसर दिन स्याम बिजुद।
मि -पर द्वी घड़ी अलार्म वाळ छन।  एक मेकैनिकल अर एक इलेक्ट्रॉनिक घड़ी।
चची -एक पर मि बार बार चाबी दीण भूल जांद अर दुसर घड़ी पर पता इ नि चलद कि कब बैटरी बदलण।  इनमा मि तैं कु  बिजाळलु ?
मि -मोबाइल पर बि त अलार्म च ?
चची -अरे बिजोग पड़ जांद। मोबाइल मा 7 AM की जगा 7 PM सेट ह्वे जांद।  एक दिन मि मोबाइल कु अलार्म का चक्कर मा सुबेर सात बजिक जगा स्याम सात बजी बिजु।
मि -हाँ त बगल मा कुटुंब की बोडी बि त च।  बोडी बि त बिजाळ सकदी च ?
चची -हां पर तेरी बोडी  तै बि बिजाळण वाळ क्वी हूण   चयांद कि ना ? फिर हम द्यूराण -जिठाण छंवां तो हफ्ता मा एक दिन हम झगड़ा नि करदां तो हमर खाणक नि पचद।  त जब हम अबच ह्वे जाँदा त हम एक हैंक तैं बिजाळणो धै बि नि   लगौंदा।
मि -हाँ पर गां मा हौर बि जनन छन वो त बिजाळ सकदन कि ना ?
चची -हाँ पर जब हमम कुछ काम नी च त हम सब समय बिताणो बान जब झगड़ा झगड़ा खिलदा तो वै टैम पर क्वी कै तैं नि बिजाळदु।
मि -मतबल , सुबेर बिजणो बान मुर्गा आवश्यक च ?
चची -हाँ ! घड़ी , मोबाईल , द्यूराण -जिठाण पर पूरा भरोसा ह्वे नि सकद त मुर्गा ही एक विश्सनीय चखुल च जै पर भरवस करे सक्यांद।
मि -त ठीक च  सुबेर सुबेर बांग दीणो बान बाँध दे मुर्गा चौक मा.
चची -आज ही तू बीस हजार रुपया म्यार खाता मा ट्रांसफर कर दे ।
मि -बीस हजार रुपया मा मुर्गा ?
चची -ना ना ! बढ़िया मुर्गा तो द्वी सौ रुपया मा मील जालो।  मुर्गा कुण चौक मा मुरगाखाना बणाण पर बीस हजार रुपया खर्च आलो।
मि -ठीक च मी बीस हजार रुपया ट्रांसफर कर दींदु।




Copyright@  Bhishma Kukreti  23 /6/2014 
   
*लेख में  स्थान व नाम काल्पनिक हैं ।

Garhwali Humor in Garhwali Language about social and custom changes, Himalayan Satire in Garhwali Language about social and custom changes, Uttarakhandi Wit in Garhwali Language about social and custom changes, North Indian Spoof in Garhwali Language about social and custom changes , Regional Language Lampoon in Garhwali Language about social and custom changes, Ridicule in Garhwali Language about social and custom changes , Mockery in Garhwali Language about social and custom changes, Send-up in Garhwali Language about social and custom changes, Disdain in Garhwali Language about social and custom changes, Hilarity in Garhwali Language about social and custom changes, Cheerfulness in Garhwali Language about social and custom changes; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal about social and custom changes; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal about social and custom changes; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal about social and custom changes; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal about social and custom changes; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal about social and custom changes; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal about social and custom changes; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal about social and custom changes; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal about social and custom changes; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar about social and custom changes;