• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

माठु-माठु
कवि:  पूरण पन्त पथिक
भैजी क्यों छां,किले -कख तुम ,अटगणा  छां माठु -माठु
अट्ग्गा-भट्गी मां रैल्या कख तुम रिबडी-रिबडी माठु -माठु.
ढुंगा छां क्या गंगल्वाड़ा  -मवाळो मादेव  छौ क्या तुम
तुमतैं अपणो  कुछ पता बी ,बींगी जैल्या माठु-माठु .
बिन्सरी त होली ही ईं अँधेरी रात मां होण क्या?
भ्विंचळ  जब आलो तब तुम बींगी लेल्या माठु -माठु.

हैंसदा रावा ,रिन्गदा रावा ,औडुळो   अर ढाण्डु बि 
दिखालो औकात तुमतैं ,टक लगैक  माठु-माठु.
अहा दाज्यू ,सुपिना -गाणी-स्याणी,हर्ची गैन कख
पछ्याँन्दा नी तुम ,कबी-न कबी ,बींगी जैल्या माठु- माठु.

२-
हमत अपणो की छवीं लगाणा छाया ,खामखाँ ऐन बीचम फुन्द्या
बिसरी कै दूद अपणी ब्वे-इजा को ,राज छन कन लग्यां,बन्या फुन्द्या.

मुखडी की नी रईं छ पछ्याण ,लुंड अर तुंड बन्याँ यखा फुन्द्या .
फूल मुर्झैन ,धरती बी शरमाई ग्ये,हाल -बेहाल-कुहाल छन हुन्याँ

पित्रकूद्यों की कैरी कनी कुदशा ,पैरी माला ,हैंसन लग्यां फुन्द्या .
थकुली मां आग पैदा होण लाग्ये, ठट्टा समझन लग्यां इ फुन्द्या
वग्त जब पूछलो छक्क्वैकी सवाल ,कूण कै कुम्च्यारा लुकला फुन्द्या .
@पूरण पन्त पथिक देहरादून ३० सितम्बर 2012

Bhishma Kukreti

व्यंग्य साहित्य गढ़वाली  भाषा में

चबोड़ इ चबोड़ मा , हौंस इ हौंस मा



                                दरोड्या तै ब्वालो बल  शराबै भट्टी उजाड़ 

                                              चबोड्या: भीष्म कुकरेती



[[व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी व्यंग्य साहित्य; हिमालयी व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय व्यंग्य साहित्य; भारतीय व्यंग्य साहित्य; एशियाई व्यंग्य साहित्य; जसपुर वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; ढांगू वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;मुंबई वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;महाराष्ट्र वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य ;राजनैतिक गढ़वाली व्यंग्य, सामाजिक गढ़वाली व्यंग्य , धर्म विषयी गढ़वाली व्यंग्य ; शिक्षा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; खेल संम्बधी गढ़वाली व्यंग्य ; आर्थिक नीति संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; भाषा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सांस्कृतिक गढ़वाली व्यंग्य ; रोजगार संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वैचारिक स्तर के गढ़वाली व्यंग्य ; पारिवारिक सम्बन्धो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; स्त्री उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; बाल उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; कृषि संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पलायन संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; युवाओं की समस्या संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ;ग्राम विषयक गढ़वाली व्यंग्य; शहर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; महानगर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सिंचाई संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वन घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; जंगल माफिया राज संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पोलिस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; विदेसी धौंस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; शराब संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , सार्वजनिक निर्माण संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , क्षेत्रीय राजनैतिक दल संबंधी गढ़वाली व्यंग्य, लेखमाला ]


                 अच्काल देसौ  कुण्या कुण्या  मा एक घंघतोळ खड़ी हुईं च. केजरीवाल जी बुल्दन बल राजनीति इ भ्रष्टहीन   भारत लालो त अन्ना जी बुल्दन बल भ्रष्टहीन भारत क वास्ता सामाजिक दबाब जादा सटीक च  अर राजनैतिक दल ये काम नि करी सकदन . द्वि बातुं मा दम च.

              जख तलक अन्ना जीक सवाल च ऊंक  सुचण च बल जब राजनीति मा भ्रष्ट नेता जम्याँ  छन  त कनक्वैक भ्रष्टहीन व्यवस्था ऐ सकदी . मेर समज मा अन्ना जीक बात मा जादा दम च .

अब द्याखो ना भाजापा ज्वा पार्टी भ्रष्टाचार का विरोध मा इथगा घ्याळ लगाणि च  जब क्वी  यूँ तै पुछदु बल  यदुरप्पा अर शिबू सरीन क बारा मा क्या खयाल च या संचेती क बारा मा कुछ त बताओ त यि भाजापा वळ फट से टुटगाँ से जान्दन. भाजाप वळ क्या भ्रष्टहीन भारत बणाल ?  अब बथाओ बल स्याळ  खुण बुले जाव कि  तू घास पात खा त क्या स्याळ अछेकी शाकाहारी ह्व़े जालु.

                    मि तै त विश्वास नि होंद, ज्यू त नि माणदो  पण लोग बुलणा इ रौंदन कि आन्ध्र प्रदेश का खान मालिक रेडी भयात अर  .सुषमा स्वराज जीमा कुछ ना कुछ संबंध त छें इ च  . अब जब रिक शहद क छत्ता /पेथण क समणि बैठ्यु ह्वाओ अर वैकुणि बुले जाव कि तू शैत/शहद  नि खा बस पेथण कि जग्वाळ करद जा , त इन मा क्या रिक बगैर शहद खैक रालो ? ध्यान से दिखणै बात च हाँ !  कि सुषमा स्वराज जन नेता भ्रष्ट हीन भारत बणाणो  पौ ख्वादल.

                       अब द्याखो ना म्यार त दिल नि बुल्दो पण पता नि किलै लोग बाग़ बुलणा रौंदन बल भाजापा न . रमेश निशंक कि जगा खंडूड़ी  जी तै इलै बैठाळ  बल निशंक जी पर शक छौ कि निशंक जी  भ्रष्ट छन (ज्यू त नि माणदो) . अब इन मा माछो कुणि क्वी ब्वालल बल तालाब कु पाणी सुखाओ त क्या माछ बेवकूफ छन जु तालाब कु पाणी सुखाला ? गहन विचार करणै बात च हां!  कि डा. निशंक भ्रष्ट हीन भारत बणाणो  ईंट लाला .

              अब द्याखो ना बिचारी जयललिता मैडम कथगा परेशान च . ईं पर बि न्यायलय मा भष्टाचार क वजै से  मुकदमा चलणा छन. अब इन मा  वा बिचारी भ्रष्टाचार मिटाण मा सहयोग द्यालि कि अफु पर भ्रष्टाचार का दाग मिटाणो करतब दिखाली ?  अब तुमि ब्वालदि  ! बल जब कैपर गू लपड्यू ह्वाऊ अर वैकुणि ब्वालो बल जरा गुदनड़ो गू साफ़ कौर त क्या वु पैल अपण बदन पर लग्युं गू साफ़ कौरल कि दीन दुनिया क गू साफ़ कॉरल? सुचणै बात च हां! कि जयललिता मैडम भ्रष्टहीन भारत का वास्ता गारू माटू लालि .

    अब द्याखो ना बिचारा समाजवाद कु बड़ा  पैरवीकार मुलायम सिंग जी तै बि फोकट मा इनकम टैक्स का झमेलों मा फंसायो गे. समाजवादी त इनकम से दूर रौंदन. अब इन मा मुलायम सिंग जी इनकम टैक्स औफ़िस का चक्कर  काटल कि लोक पाल बिल पास कराणो बान कोंगेस तै पटाल ? जब कैक बिस्कुण बरखा मा भिजणु ह्वाओ त क्या ओ दुसरो गोर बौड़ाणो जालो कि पैल अपण बिस्कुण बचालो. इन मा मनन करणै बात च हाँ ! बल  भ्रष्ट हीन भारत बणाणो  बान मुलायम सिंग जी अपण मिळवाक द्याला.

  बिचारा जगन रेडी जब तलक कौंग्रेस मा छ्या त कुज्याण इ इन्फोर्समेंट या हौरी बि सरकारी एजेंसी सैत च सिंगापुर या अमेरिकी दौरा पर जयां छा. अर जनि जगन रेडी कौंग्रेस से अलग ह्वाई यूँ सबि सरकारी महकमा क कारिंदों तै याद आई बल अरे जगन रेडी त भ्रष्ट तरीको से ब्यापार करणु च . अब एक बात बथावदी बल क्वी  अफीमच्युं बान अफीम कि खेती कारल त वै तै अफीमच्युं से प्यार ह्वाल कि ना ?  इन मा बिंगणै बात च बिचारा जगन रेडी क्या भ्रष्ट हीन भारत बणाणो बान बौळि या पटला सारी सकदन ?

  अब क्या बुलण तुम मा ! सयांदु इ नी च , दिख्यांदु इ नी च . अपण शरद पंवार की त भतीजा अजीत पंवार नाम गंदो इ करी दे. अब क्वी दुघर्या या तिघर्या  हम तै सती सावत्री या   सीता क बारा मा उपदेस दयाली त क्या हम सुणला ? सुचणै बात इ नी च बल  भ्रष्ट हीन भारत बणाणो बान  शरद पंवार जी क्वी एक ढुंग  बि सारी सौकन धौं !

  अब करूणा निधि जी जब ए.राजा, अपण बेटी या मारन  जन नेताओं क स्वागतो बान स्वागत द्वार खड़ कराल त यूँ से क्या उम्मेद लगाण की यि भ्रष्ट हीन भारत बणाणो बान  क्वी छजा पथर लाला !

  अब जब लालू यादव  जी क भैस से या उम्मीद त ह्व़े नि सकदी की घास छोड़िक खाली पाणी पेकि दिन  गुजारन ! न्यूक्लियर बम से शान्ति की आशा करण त बेमानी इ च. आग से हील करणै आस इ बेमानी च. 

  अब बिचारा कोंग्रेस, अकाली दल या हौर राजनैतिक दल भ्रष्ट हीन भारत बणाणो बान  क्या जि कौरन !  यूँ राजनैतिक दलों हाल देखिक त यि बुले सक्यांद बल दरोड्या तै ब्वालो बल शराबै भट्टी उजाड़ .




  Copyright@ Bhishma Kukreti 2/10/2012   

व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी व्यंग्य साहित्य; हिमालयी व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय व्यंग्य साहित्य; भारतीय व्यंग्य साहित्य; एशियाई व्यंग्य साहित्य; जसपुर वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; ढांगू वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;मुंबई वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;महाराष्ट्र वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य ;राजनैतिक गढ़वाली व्यंग्य, सामाजिक गढ़वाली व्यंग्य , धर्म विषयी गढ़वाली व्यंग्य ; शिक्षा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; खेल संम्बधी गढ़वाली व्यंग्य ; आर्थिक नीति संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; भाषा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सांस्कृतिक गढ़वाली व्यंग्य ; रोजगार संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वैचारिक स्तर के गढ़वाली व्यंग्य ; पारिवारिक सम्बन्धो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; स्त्री उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; बाल उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; कृषि संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पलायन संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; युवाओं की समस्या संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ;ग्राम विषयक गढ़वाली व्यंग्य; शहर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; महानगर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सिंचाई संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वन घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; जंगल माफिया राज संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पोलिस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; विदेसी धौंस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; शराब संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , सार्वजनिक निर्माण संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , क्षेत्रीय राजनैतिक दल संबंधी गढ़वाली व्यंग्य, लेखमाला  जारी ...

Bhishma Kukreti

Meri Ghanghtol: Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability
Critical Review of Garhwali Satire and Humorous Prose – 59)
  (Critical review of Garhwali Humor and Satire written by Bhishma Kukreti – 29)
                    Review by Bhishma Kukreti 
    [Notes on Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Garhwali  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Uttarakhandi  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability;  Mid Himalayan  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Himalayan  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; North Indian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Indian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Asian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability]         
              From the day human being started agriculture, human being also started destroying environment. However, the past civilization took care for sustainable environment. With fast economic development human beings are forgetting environment preservation. There are extreme environment supporters and extreme economic development advocates those don't see eye to eye.  The satire Meri Ghanghtol '(Garh Aina, 31/5/1990) by Bhishma Kukreti discusses the two extremes and advocates for balance between the two. As economic development and environment preservation both are must for human society.
जनि मी पर पर्यावरण कु डौन्ड्या नरसिंह क नरसिंघाण चड़द अर अपण बिल्डिंग मा औणो ज्यू इ नि बुल्यांद . बिल्डिंग का ईंट, गारा, चूना , सीमेंट, बळु पत्थर सब्बी कुछ ट पर्यावरण हत्या कौरिक ऐ होलू
xxx
जब मै फर औद्योगीकरण का भूत लगद त इकौलौजी या मनिख संस्कृति नि दिख्यांदी. तैबरी बस धनी बणनै राक्षसी भूख लगदी
Kukreti,  at one stage,  takes the readers to his family history when his forefathers might have cut the tress for agricultural land in thirteen century in Garhwal.  The satire compels readers for thinking balance between economic developmental works and environment sustainability.
Copyright@ Bhishma Kukreti 2/10/2012 
Next articles..
Critical Review of Garhwali Satire and Humorous Prose – 60)
  (Critical review of Humor and Satire written by Bhishma Kukreti – 30)
Notes on Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Garhwali  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Uttarakhandi  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability;  Mid Himalayan  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Himalayan  Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; North Indian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Indian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability; Asian Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability to be continued..
References (author read the following for )-
1-Abodh Bandhu Bahuguna, Garhwali Sahity ma Hasy Vyngy,hasya vyngya  Kaunli Kiran, Jankapuri, Delhi  2-Dr Anil Dabral, 2007, Garhwali Gady Parampara, Delhi,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
3- Dhad, Garh Aina, Paraj , Hilans publications. Delhi, (For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
4- Merpahad .com and e-Uttarakhand Patrika  5- Ghati ke Garjate Swar , Dehradun Delhi ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
6- Bhishma Kukreti, 2012, Merapahad etc, Harish Juyal k Garhwali Vyngya ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
7- Bhishma Kukreti, 2012 Puran pant Pathik k vyngy, Sankalp ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
8- Puran Pant Pathik, 2011, Introductory Notes on satires in 'Kablat' a satirical essay collection book by Bhishma Kukreti, ( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
9- Virendra Panwar 2011, 'Been', reference book for Critical review of Various Satirical books in Garhwali, ( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
10- Puran Pant Pathik, 2012 Swasti Shri (Garhwali Satire Collection by Pathik),( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability) 
11- Bhishma Kukreti, 2011, Kablat a Garhwali Satire collection ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
12- Prakashmani Dhashmana a regular satirical column 'Chakdait Uvach of Rant Raibar weekly, Dehradun ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
13- Tribhuwan Uniyal, helo , hello !  Pradhani  Bau ,( For Satire Discussing Complex Interaction between Economic Development and Environment sustainability)
14- Translations of various Garhwali satirical articles in Nirala Uttarakhand, Jaipur

Bhishma Kukreti

ब्यूंत  विचार

(चबोड़ बि अर विचार बि )


                                          डीजल ऊर्जा विकल्प कि  छ्वीं जादा जरूरी छन


                                                चबोड्या: भीष्म कुकरेती



                     कबि त रानजीति  जन आकांशा तै प्रभावित करदी  अर कबि  जन आकांशा राजनीति पर असर डाळदि  . डीजलो कीमत बढ़न पर जख जाओ घ्याळ इ घ्याळ हूणु च. जु  डीजलो कीमत बढ़णो विरोध मा रस्ता जाम करणा छन, टी.वी चैनलों मा ऐड़ाट भुभ्याट  करणा छन, मनमोहन सरकार से अपण पल्लाबंद खतम करणा छन, चंगेर्यून  अन्सदारी बगाणा छन वो बि जाणदा छन बल डीजलो  कीमत अबि हौरी बढ़ण अर बढ़णो इ रालो. सरकार लोक लुभावनी करतबों या चुनावी गणत फिट  करणो बान

या त सब्सिडी देक डीजलो रेट नि बढ़ान्दी या दुसर जगा सब्सिडी मा कमी कौरिक डीजलो रेट कम रखदी या फिर कुछ नि कौरी सकदी त डीजलो कीमत बढ़ाई  दीन्दी.  यि सबि जाणदन बल भारत मा डीजल हूंद नी च त कीमत हमर हाथ मा नी च.  एक बात हैंकि अटल च (अटल विहारी वाजपाई ना हाँ ) बल जु डीजल या हौरी चीजुं दाम नि बढ़दन त यांको मतबल च कि डीजल पर सरकारी सब्सिडी बढ़णि च अर क्वी  हौर सामाजिक काम जन कि शिक्षा पर सरकारी सब्सिडी मा कमी कर्याणि च.

                          असल मा हमारा नेता अर न्यूज माध्यम अब सिरफ़ अपण टी.आर. पी. बढ़ाण मा इ ध्यान दीणा छन अर अपण असली जुमेवारी  बिसरणा छन. यि द्वी लोग जनता क ध्यान नरेंद्र मोदी न मैडम सोनिया कुणि क्या ब्वाल पर   खैंचणा छन अर हम तै क्या करण चएंद क बारा मा टुटकाँ  सिंयां छन. डीजल क दाम त अब भगवान बि कम नि कौर सकुद त क्या हम तै इनी चुप से  जाण चयेंद ?  या जब बि डीजलो रेट बढ़न त घ्याळ कौरी द्याओ अर फिर बौंहड़  से जाओ . आज सबि लोगूँ अर सरकार तै डीजल ऊर्जा क विकल्प खुज्याण चएंद या जु विल्कप छन ऊं पर ध्यान देकी ऊं विक्लपूं तै जनता बान सरलता से सुलभ कराण चंयेंद. आज डीजल या पेट्रोलियम चीजुं मा  ज्वा बि सब्सिडी च वांक कुछ हिस्सा उर्जाक नयो विल्कप या जु विल्कप छन ऊं तै सुधारणो बान लगाण चयेंद.

                      भारत मा डीजल कति इन जगा प्रयोग मा अंद जख वैकल्पिक ऊर्जा से काम चौल सकद जन कि जनरेटर्स , कुल्याणो पम्प या पानी अळग लाणो पंप आदि अर जु इख सोलार या सौर ऊर्जा क प्रयोग ह्वाओ त  डीजल कि मांग/खपत  घटलि अर  सब्सिडी पर बोझ काम ह्व़े जालो .

                  पण यू तबि ह्वाल जब हमारा नेता अर  न्यूज माध्यम टी.आर.पी छोडिक आधारभूत बातुं  पर अपण दिमाग लगावन. आज जरुरत च कि सरकार पर सौर ऊर्जा उद्यम तै ताग्त्वर बाणानो पर ध्यान द्याओ. हम त भरीं दुफरा मा घाम से बचणो उपाय कि  छ्वीं छोड़िक रिंगाळ किलै इं दुफरा मा रिंगणु च पर बहस का आदि ह्व़े गेवां.

                    आज छ्वीं लगण चयेणि छे कि  ऍफ़. डी. आई या विदेसी निवेश  तै कना सौर ऊर्जा उद्यम मा लाये जाओ पण हम त जन भावना क खेलूं मा बात जाम करणा छंवां. छ्वेन लगण चयेणि छे कि डीजल कु पर्याय दीण वळु उद्यम जन कि सौर ऊर्जा उद्यम मा तेजी कने लौन्ला त हम छ्वीं लगाणा छंवां  कि जंतर मंतर मा धरना दींद दै मुलायम सिंग कि धोती क रंग क्या छौ. घोर ह्यूं/बर्फ पड्यु ह्वाओ अर बर्फ फिड़णो/हटाणो फिकर छोडि हम थर्मामीटर कि लम्बाई चौड़ाई पर बहस का आदि ह्व़े गेवां. थर्मामीटर बस तापमान बताई सकदो ना कि ह्यूं/बर्फ फिडणो जुगत कौरी सकदु.

                   आज जब बहस याँ पर हूण चयेणि छे कि डीजल कु पर्याय वास्ता सौर ऊर्जा क उद्यमु बान क्या सरकारी योजना कामै छन कि ना? पण  हम छ्वीं लगाणा छंवां  कि ममता बनर्जी तै सरकार तै गाळी दीणो बान  हिंदी मा बुलण चयेंद कि अंग्रेजी मा?. फेरा लींद दै बर कु सुलार फ़टी जाओ त वै सुलार कि फिकर कि जगा बराती बहस करला कि घराती गाँ मा कथगा ब्वान/झाड़ू  छन त आप यूँ बरात्यु बारा क्या बोलिल्या ? आज हम सौब तै छ्वीं लगाण चयेंद कि सौर ऊर्जा या पवन ऊर्जा  क बान हिन्दुस्तान मा क्या क्या होणु च ना कि  नरेंद्र मोदी सुनिया मैडम खु णि बैणि बुल णु च कि मैडम बुलणु च . 

                   आज जब डीजल ऊर्जा मा तंगतंगी आणि च त छ्वीं हूण चयेंदन बल वैकल्पिक ऊर्जा विकास क बान क्या ठोस नीति बणण चयेंदन. पण हम डीजल ऊर्जा क विकल्प उद्यम का क्या क्या कल पुर्जा लगदन अर ये वैकल्पिक उद्यम मा क्या क्या औसंद आणि छन  कि जगा करुणा निधि क विकल्प पर सरा टैम खराब करणा छंवां . गां मा खुर्या रोग सौर्युं च अर हम खुर्या रोग कु उपचार छोड़िक गौड्यु रंग अर सिंग पर हल्ला करणा छंवां. आज टैम च कि हम वैकल्पिक ऊर्जा क बान मसिनरी कि छ्वीं  लगौवां ना कि बिहार का मुख्यमंत्री नीतेश कुमार मा कथगा ऊर्जा च.

          आज छ्वीं को बगत च बल  सौर ऊर्जा क रिसर्च डेवलपमेंट, सौर ऊर्जा निर्माण मा काम आण वळ कल पुर्जों , प्रोडक्सन क लागत  कनै कम ह्वाऊ जां से भारत कि आम जनता तै डीजल ऊर्जा कि ब्ध्दी लागत  से निजात मीलो पण हम त अफु तै बेकार कि बतों से बौगाण गीजी गेवां.

   मेरी समज मा त स्थानीय पत्र पत्रिका अर स्थानीय माध्यमों तै बि जोरो से वैकल्पिक ऊर्जा कि छ्वीं लगाण चएंद कि जां से जनता सरकार पर वैकल्पिक ऊर्जा निर्माण मा ध्यान दीणो दबाब बढ़ा.



Copyright@ Bhishma Kukreti 3/10/2012   

Bhishma Kukreti

********जितणि च जंग हमन******-एक गढ़वाळी देशभक्ति कविता 

                            कवि-डॉ नरेन्द्र गौनियाल

जितणि च जंग हमन
लड़णि च लडै हमन
भौत ह्वैगे
हमन अब नि सैणु
दुश्मनोंन अब नि रैणु

रैणु च हमन
मिलि जुली कि
मारि कि भजळला
दुश्मनों तै
चुनि-चुनि कि

अब तक भौत ह्वैगे
भौत ल्वे बोगिगे
अब न कबी इनु होलू
लुक्यां होला जु
कोणा-काणों मा
एक-एक तै
चटगौंला
एक-एक तै 
भटगौंला   
एक-एक तै
कटगौंला


तुमारा सौं
देश का बीरो
तुमारी शहादत
बेकार नि जालि
मौका मिलण पर
देश का बाना
हमरि बि
जिंदगी काम आलि

देश कि आन
देश कि बान
देश कि शान
कम नि हूणि द्यूंला
जब आलि घड़ी
जब होलि जरूरत
देश कि खातिर
हम बि 
कुर्वान ह्वै जौंला                 

       डॉ नरेन्द्र गौनियाल सर्वाधिकार सुरक्षित narendragauniyal@gmail.com

Bhishma Kukreti

Anjali: Story of In law Conflicts ending in Family Destruction 
Critical Review of Modern Garhwali Stories -120
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories
                              Review by Bhishma Kukreti

[Notes on stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Garhwali stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Uttarakhandi stories of in law Conflicts ending in Family Destruction; Mid Himalayan stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; North Indian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Indian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Asian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Oriental stories of In law Conflicts ending in Family Destruction]
   The in law conflicts, quarrels, differences, tensions, stress or strains are common subject of worries all world from the day marriage system came in existence. Most of the time families divide or pain of the families are due to conflicts or tensions between mother in law and daughter in law. Psychologists or social scientists as Dr. Teri Apter (2008), Chrisman Almeida (2009), Philips J. Swehart (2006), Pawlik -Keinlen (2007) provide various reasons for the in laws conflicts or tensions.
    Virendra Datt Maithani searches the reasons behind the differences or tensions between mother in law and daughter in laws in Garhwali story 'Anjali' (Hilans, March 1989).  An orphan girl Anjali is married to Dharmu. However, mother in law could not balance the relationship and there started family tension on daily basis. One day, Anjali took hard decision and she went to forest. Dharam also went in search of his wife. However, when the incident took place in the forest it was irreversible shock for mother in law for her whole life.
  Maithani narrates story in simple way and twists in the story came as if these are way of life. At the end, story writer provides unbearable shock to the readers.
Copyright@ Bhishma Kukreti, 3/10/2012

Critical Review of Modern Garhwali Stories to be continued...121
Notes on stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Garhwali stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Uttarakhandi stories of in law Conflicts ending in Family Destruction; Mid Himalayan stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; North Indian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Indian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Asian stories of In law Conflicts ending in Family Destruction; Oriental stories of In law Conflicts ending in Family Destruction to be continued...
References- (the author read the following literature for Garhwali stories of In law Conflicts)
1-Abodh Bandhu Bahuguna, Gad Myateki Ganga (Garhwali stories of In law Conflicts)
2-Dr Anil Dabral, 2007 Garhwali Gady Parampara (Garhwali stories of In law Conflicts)
3-Bhagwati Prasad Nautiyal, articles on Durga Prasad Ghildiyal l in Chitthi Patri (Garhwali stories of In law Conflicts)
4-Dr. Nand Kishor Dhoundiyal, Garhwal Ki Divangat Vibhutiyan (Garhwali stories of In law Conflicts)
5-Notes of Prem Lal Bhatt on the Stories of Durga Prasad Ghildiyal (Garhwali stories of In law Conflicts)
6- Gaytri Bwe, 1985 Gadh Bharati Sanstha, Delhi (Garhwali stories of In law Conflicts)
7- Bhishma Kukreti, 2012 Garhwali Katha Sansar, Sankalp, Delhi (Garhwali stories of In law Conflicts)
8- Bhishma Kukreti, 2012 Kathaon ki Katha, Notes on Worldwide short  stories  in Shailvani weekly, Kotdwara, Garhwal (Garhwali stories of In law Conflicts)
9- Stories of 'Katha Kumud', Garhwali Prakashan, Janankpuri, Delhi (Garhwali stories of In law Conflicts)
10-Mini short stories by Chinmay Sayar in Shailvani, Hilans Kotdwara (Garhwali stories of In law Conflicts)
11-Mini short stories by Puran Pant Pathik (Garhwali stories of In law Conflicts)
12- Mini short Stories by Bhishma Kukreti in internet medium (Garhwali stories of In law Conflicts)
13- Minis and Short stories by Dr. Narendra Gauniyal on Internet medium (Garhwali stories of In law Conflicts)
14-21st issue of Chitthi magazine, Dehradun (Garhwali stories of In law Conflicts)
15- Garhwali Stories in Bugyal magazine, Noida, U.P.
16- Bhishma Kukreti, 2011, Adhunik Garhwali Katha Sansar in various Internet sites (Garhwali stories of In law Conflicts)
17 Abodh Bandhu Bahuguna, Garhwali Kahani, Hilans, May 1985 issue. (Garhwali stories of In law Conflicts)
18- Bhattacharya.P 2009, taming the Mother in law, Interview with Dr. Chrisann Almeida, Indian Weekender
19-Teri Apter,  Mother in Law and Daughter in law: Friendship at The Impasses in many research journals.
20- Philips J. Swehart 2006 a Chapter In-Law Relationship from the book 'Focus on the family...'
21- Pawlik -Keinlen, 2007, How to be a Great Daughter in Law, a Blog note
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!

Bhishma Kukreti

Iskulya 10, Master Dwi:  Satire on Disappointing situation in Education System in Rural Garhwal 
Critical Review of Garhwali Satire and Humorous Prose – 60)
  (Critical review of Garhwali Humor and Satire written by Prakash Mani Dhashmana – 3)
                    Review by Bhishma Kukreti
[Note on Satire on Disappointing situation in Education System; Garhwali Satire on Disappointing situation in Education System; Uttarakhandi Satire on Disappointing situation in Education System; Mid Himalayan Satire on Disappointing situation in Education System; Himalayan Satire on Disappointing situation in Education System; North Indian Satire on Disappointing situation in Education System; Indian Satire on Disappointing situation in Education System; SAARC countries Satire on Disappointing situation in Education System; South Asian Satire on Disappointing situation in Education System; Asian Satire on Disappointing situation in Education System; Oriental Satire on Disappointing situation in Education System] 
            Prakash Mani Dhashmana is a satirical columnist of Rant Raibar, a Garhwali language weekly. In 'Iskulya 10, Master Dwi '(Rant Raibar, 11/7/2011) satirical column, Prakash shows concern over the less numbers of students in primary schools of rural Garhwal.  Dhashmana portrays the rotten education system in rural Garhwal. Once, there was problem of lesser numbers of teachers than required numbers. However, now in rural Garhwal, there are schools where students are below ten and teachers are as found in other normal schools. The low numbers of students are dangerous that teachers don't get enthusiasm in teaching and students don't get passion in studies. The write up is successful in provoking readers for worsening situation in education system in rural Garhwal 
  Prakash Mani uses lesser satirical phrases or ornamental phrases in this piece and thus the article is nearer to reporting.
Copyright@ Bhishma Kukreti 3/9/2012
Critical Review of Garhwali Satire and Humorous Prose to be ... 61)
  (Critical review of Garhwali Humor and Satire written by Prakash Mani Dhashmana – 4)

Note on Satire on Disappointing situation in Education System; Garhwali Satire on Disappointing situation in Education System; Uttarakhandi Satire on Disappointing situation in Education System; Mid Himalayan Satire on Disappointing situation in Education System; Himalayan Satire on Disappointing situation in Education System; North Indian Satire on Disappointing situation in Education System; Indian Satire on Disappointing situation in Education System; SAARC Countries Satire on Disappointing situation in Education System; South Asian Satire on Disappointing situation in Education System; Asian Satire on Disappointing situation in Education System; Oriental  Satire on Disappointing situation in Education System; to be continued..

Bhishma Kukreti

 Syani:  Story about Conflicts between desires of a Mother and   ambitions of son
Critical Review of Modern Garhwali Stories -121
(Critical Review of Modern Garhwali Story by Kali Prasad Ghildiyal - 7)
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories
                              Review by Bhishma Kukreti
[Notes on stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Garhwali stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Uttarakhandi stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Mid Himalayan stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Himalayan stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; North Indian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Indian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; South Asian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Oriental stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son]
          Kali Prasad Ghildiyal selects subject for his stories from the society. In Syani' (Hilans, May-June 1989) story, he takes the subject of conflicting situations between desires of a mother from her son and the ambitions of the son. When Kirti Singh was in the womb his father expires. His mother Saka takes every care for his development and for his studies. After passing B.A, Kirti Singh goes to Delhi and gets good job. Saka dreams that her son marries the daughter of Thokdar ji of their area. However, Kirti Singh is very ambitious. The difference between the dreams of Saka and ambition of Kirti Singh takes the death toll.
  The story telling style of Kali Prasad is as usual simple narration. The dialogues and phrases create desired images for the story. The twist and conflicting situations are from the real life. 

Copyright@ Bhishma Kukreti, 4/10/2012

Critical Review of Modern Garhwali Stories to be continued...121
(Critical Review of Modern Garhwali Story by Kali Prasad Ghildiyal to be continued... 8)
Notes on stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Garhwali stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Uttarakhandi stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Mid Himalayan stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Himalayan stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; North Indian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Indian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; South Asian stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son; Oriental stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son to be continued...
References (Author read the following for) 
1-Abodh Bandhu Bahuguna, Gad Myateki Ganga (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
2-Dr Anil Dabral, 2007 Garhwali Gady Parampara (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
3-Bhagwati Prasad Nautiyal, articles on Durga Prasad Ghildiyal in Chitthi Patri (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
4-Dr. Nand Kishor Dhoundiyal, Garhwal Ki Divangat Vibhutiyan (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
5-Notes of Prem Lal Bhatt on the Stories of Durga Prasad Ghildiyal (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
6- Gaytri Bwe, 1985 Gadh Bharati Sanstha, Delhi (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
7- Bhishma Kukreti, 2012 Garhwali Katha Sansar, Sankalp, Delhi (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
8- Bhishma Kukreti, 2012 Kathaon ki Katha, Notes on Worldwide short  stories  in Shailvani weekly, Kotdwara, Garhwal (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
9- Stories of 'Katha Kumud', Garhwali Prakashan, Janankpuri, Delhi (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
10-Mini short stories by Chinmay Sayar in Shailvani, Hilans Kotdwara (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
11-Mini short stories by Puran Pant Pathik (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
12- Mini short Stories by Bhishma Kukreti in internet medium (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
13- Minis and Short stories by Dr. Narendra Gauniyal on Internet medium (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
14-21st issue of Chitthi magazine, Dehradun (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
15- Garhwali Stories in Bugyal magazine, Noida, U.P.
16- Bhishma Kukreti, 2011, Adhunik Garhwali Katha Sansar in various Internet sites (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)
17 Abodh Bandhu Bahuguna, Garhwali Kahani, Hilans, May 1985 issue. (For stories about conflicts between desires of a mother and ambition of son)

Bhishma Kukreti

व्यंग्य साहित्य गढ़वाली मा

चबोड़ इ चबोड़ मा, हौंस इ हौंस मा

                                           बिंडी-मुख्या शिक्षा 

                                           चबोड्या: भीष्म कुकरेती

[व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी व्यंग्य साहित्य; हिमालयी व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय व्यंग्य साहित्य; भारतीय व्यंग्य साहित्य; एशियाई व्यंग्य साहित्य; जसपुर वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; ढांगू वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;मुंबई वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;महाराष्ट्र वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य ;राजनैतिक गढ़वाली व्यंग्य, सामाजिक गढ़वाली व्यंग्य , धर्म विषयी गढ़वाली व्यंग्य ; शिक्षा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; खेल संम्बधी गढ़वाली व्यंग्य ; आर्थिक नीति संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; भाषा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सांस्कृतिक गढ़वाली व्यंग्य ; रोजगार संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वैचारिक स्तर के गढ़वाली व्यंग्य ; पारिवारिक सम्बन्धो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; स्त्री उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; बाल उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; कृषि संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पलायन संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; युवाओं की समस्या संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ;ग्राम विषयक गढ़वाली व्यंग्य; शहर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; महानगर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सिंचाई संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वन घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; जंगल माफिया राज संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पोलिस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; विदेसी धौंस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; शराब संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , सार्वजनिक निर्माण संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , क्षेत्रीय राजनैतिक दल संबंधी गढ़वाली व्यंग्य, लेखमाला ]


      जी हाँ हमर इख शिक्षा बिंडी मुख्या च. अब तुमि द्य्खादी बल तुमर गाँ अर शरु स्कुलूं हाल कथगा फरक च एक बिचारो स्कुल्या छौं  क बान डाळ  खुज्यांद त शहर कु स्कुल्या विचारों स्कुलो एक कमरा बिटेन हैंक कमरा मा जाणो बान  मैप दिखदु. एकाकुण टट्टी  पिसाबौ खुण अलग अलग बाथरूम /टोइलेट छन , ट्वैलेट मा क्वी से बि जाओ त आनंद इ आनन्द  च अर हैंको खुले आम धरती मा झाड़ा पिसाब करदो अर बुल्दो बल अहा अस्मान क तौळ अर धरती ऐंच  झाड़ा पिसाब मा जु मजा च , जु आनंद च , जु खसी च ओ हौर जगा कख च.   

      शहर का स्कुल मा कमरा छन त फैन छन , खिड़की छन त इख गाँ मा स्कुल्यों बुबा बुल्दन बल अब ये गौंक स्कुल मा बुलणो बान कुछ त छें च.

शहर कि स्कूलों मा मास्टर लोग जिन्दगी भर कौंट्रेक्ट  मा पढ़ाणो तैयार छन त गाँ क मास्टर शहर मा ट्रांस्फरो बान  हर मैना जिला मुख्यालय मा चढ़ावा चढ़ाणो जाणा रौंदन. गां क मास्टरों नौन्याळ पैदा होंदी शहर चलि जान्दन किलैकि गाँ क मास्टर डौरु बजैक  थाळि छणकैक, रौंटळ पर कटांग लगैक,  ढोल घुरैक बीच गाँ मा धाई लगांदन  बल ज्वा शिक्षा शहरूं  मा च वा शिक्षा गाँ मा कख च?

       सिलेबस एक पण कुज्याण क्या बिजोग पड्यु च  कि स्कुल्यो क मिजाज मा स्थान भेद कु कारण शिक्षा प्राप्ति मा बि फरक ह्व़े जान्दो. एक स्कुल्या महात्मा गाँधी तै राष्ट्रपिता बुल्दु त हैंको अड जान्दो कि नो नो ,  इट इज रबिश टु  काल गाँधी एज रास्ट्रपिता.बट महात्मा गांधी वज फादर ऑफ़ नेसन. एक गान्कू स्कुल्या इम्तान मा लिखुद कि भारत एक  कृषि प्रधान देस च त शहर कु स्कुल्या लिखुद बल इंडिया प्रोड्यूसेज मीलियन्स ऑफ़ पुअर फार्मर्स.

    फिर जरा नजर घुमावदी कि इम्तान एकी च , सवाल एकी छन पण पास हूणो  बान शिक्षा मा बिजां मुख छन बिजां रस्ता छन.जन हमर गाँ मा एकी जगा मा पाणी कथगा इ  दुंळु या छ्वायों से भैर आन्द उनि एकी सवाल कु जबाबो बान स्कुल्या तै कथगा इ संस्थानों मा दबखण पड़द  .

    अच्काल बच्चा   पास पैथर हूंद  कोचिंग क्लास नामक संस्थान मा पैल भर्ती होंद.   पैल स्कुल्यों बुबा घमंड से बुल्दा छा कि म्यार नौनु फलण स्कुल मा पड़दु पण अब बुबा या ब्व़े बुल्दन बल हमारी नौनि त हाई किलास कोचिंग किलास म पढ़दि जखाक फीस द्वी लाख सालाना च .. अब त  कोचिंग क्लास परेंट्स कु स्टेट्स सिम्बल ह्व़े ग्याई . जु स्कूलों मा दस रूप्या फीस बढ़ी जाओ त पैरेंट्स असोसिएसन धारणा दीणो विधान सभा पौंची जान्दन पण जब कोचिंग क्लास वळ  फीस बढ़ान्दन  त ब्व़े बाब पुळयान्द छन , खुस हून्दन, हैपी होन्दन बल  कोचिंग क्लासक स्टैण्डर्ड बढ़ी गे. 

फिर कोचिंग क्लास से इ स्कुल्यों  ज्ञान पाणों धीत नि भर्यांदी , ड्यारम प्राइवेट टयूसन बि एक जरूरी बुराई च. 

फिर याँ से बि स्कुल्यों ज्ञान पिपासा नि बुझदी .ओ हरेक विषय कि कुंजी बि पड़दो . फिर कुंजी से जब कुछ घंघतोळ होंदी त स्कुल्या स्योवर शौट क्वेस्चन कि किताब बि मंगादन.  जब  स्कुल्या स्योवर शौट क्वेस्चन रटी लीन्दन त ब्व़े बाब अपण पित्री धरम निभाणो बान क्वेस्चन ऑफ़ लास्ट फाइव यिअर्स का आनसर  कि किताब बि लांदन. 

  फिर कुछ स्कुल्या जनम जाती मौलिक रचनाकार बि हुंदी छन. मी साहित्यकार छौं अर मी जाणदो छौं कि नकल करण बि एक महान रचनात्मक अर दिमाग लगाण वळ माने मगज खपाण वळ काम च. . त कुछ मौलिक रचनाधर्मी स्कुल्या  परीक्षा से एक मैना पैल पर्ची बणाण मा लगी जान्दन अर पर्ची से नकल करणों प्रैक्टिस/ अभ्यास इनी करदन जन योगी योग्याभ्यास करदन. कुछ स्कुल्या हाथ, खुट, कमीज या जंग्या  मा लिखण सिखणो बान विशेषज्ञों राय लीणो बान इना उना फिरणा रौंदन. बिचारा स्कुल्या !

उन कुछ स्कूल अर कॉलेज विश्वास करदन कि किलै स्कुल्यों तै परेशान करे जाओ त हरेक क्षेत्र मा  कुछ स्कूल अर कौलेज मॉस चीटिंग या मॉस कौपिंग मा अफिक प्रसिद्ध ह्व़े जान्दन.

सिलेबस एक, सवाल एक अर पास हूणो बान स्कुल्यों तै इथगा रस्तो से जाण पोड़द . क्या यू बच्चों पर सार्वजनिक अन्याय नी च ?



Copyright@ Bhishma Kukreti 4/10/2012   

व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी व्यंग्य साहित्य; हिमालयी व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय व्यंग्य साहित्य; भारतीय व्यंग्य साहित्य; एशियाई व्यंग्य साहित्य; जसपुर वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; ढांगू वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; गढ़वाली प्रवासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य; प्रवासी उत्तराखंडी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी मध्य हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी हिमालयी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;प्रवासी उत्तर भारतीय द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;मुंबई वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य;महाराष्ट्र वासी द्वारा गढ़वाली व्यंग्य साहित्य ;राजनैतिक गढ़वाली व्यंग्य, सामाजिक गढ़वाली व्यंग्य , धर्म विषयी गढ़वाली व्यंग्य ; शिक्षा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; खेल संम्बधी गढ़वाली व्यंग्य ; आर्थिक नीति संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; भाषा संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सांस्कृतिक गढ़वाली व्यंग्य ; रोजगार संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वैचारिक स्तर के गढ़वाली व्यंग्य ; पारिवारिक सम्बन्धो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; स्त्री उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; बाल उत्पीडन के गढ़वाली व्यंग्य ; कृषि संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पलायन संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; युवाओं की समस्या संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ;ग्राम विषयक गढ़वाली व्यंग्य; शहर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; महानगर संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; सिंचाई संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; वन घोटालो संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; जंगल माफिया राज संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; पोलिस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; विदेसी धौंस संबंधी गढ़वाली व्यंग्य ; शराब संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , सार्वजनिक निर्माण संबंधी गढ़वाली व्यंग्य , क्षेत्रीय राजनैतिक दल संबंधी गढ़वाली व्यंग्य, लेखमाला  जारी

Bhishma Kukreti

गढ़वाली गीत, गढ़वाली कविता                 


              उत्तराखंड मां
कवि- पूरण पंत पथिक

(गढ़वाली  कविता, गढ़वाली गजल, गढ़वाली गीत, , गढ़वाली पुराने गीत, गढ़वाली नये- पुराने गीत, गढ़वाली में आधुनिक गीत, गढ़वाली में अति आधुनिक गीत, गढ़वाली लोक गीत आधारित गीत, , गढ़वाली लोक गीत आधारित गढ़वाली नई कविता, गढ़वाली पद्य, गढ़वाली में व्यंग्य गीत, गढ़वाली में आधुनिक व्यंग्य गीत, गढ़वाली में  आधुनिक कविताओं  में  व्यंग्य कि कविता लेखमाला  ) 

उत्तराखंड मां


भासणौ   अर आंकडों की खेती उत्तराखंड मां
शिलान्यासों -उद्घाटनों की मौज उत्तराखंड मां .

कनु विकास ह्वै पहाडौ ग्वर्ख्या-पूर्ब्या भ्वरें यख
निपल्टो यखौ ह्वै मन्खी भैर का ऐ गैन यख .

कै को बी हो राज भैजी  उस्तादी उत्तराखंड मां
उल्लू ही बणान्दा रैन सदाने उत्तराखंड मां .

उद्योग लगीं कख लागणा कब लागला पहाड़ मां .
यई राज्यौ हिस्सा छ -पहाड़ - उत्तराखंड मां .

शिक्षा क्यांकि ,कनी साक्षरता ,आंकडों की बात छ.
बीस-पन्दरा सूत्र क्या छन फाइलों की बात छ.

बल,रुपया बाँटना ,कै खुने ,क्यों ,उत्तराखंड राज्य छ
खुर्सी-सत्ता-फुन्द्या -गलादार ,मौज उत्तराखंड मां .

भासणौ को भात ,वायदों -दाल उत्तराखंड मां
अपणी मवासी बणै  ,हैन्कै धार,उत्तराखंड मां .

स्वास्थ्य-सुविधौं काची गप्प ,दायजिन बी मिलदी नी
ग्वर्या दाग्टर,पौ चलै,नर्स ,आया ,दाई नी .

कम्पौदर-स्वीपर बन्या दाग्टर ,साब देरादून जी
राजधानी चखल-पखल,घसड़-पसड़ होंड जी .

सब्बी खुश छन हैन्सना अर मस्त उत्तराखंड मां
मिस्स्याँ रुप्प्या बित्वालन पर सब्बी उत्तराखंड मां.
@पूरण पन्त पथिक देरादून ,३ अक्तूबर २०१२
गढ़वाली कविता, गढ़वाली गजल, गढ़वाली गीत, , गढ़वाली पुराने गीत, गढ़वाली नये- पुराने गीत, गढ़वाली में आधुनिक गीत, गढ़वाली में अति आधुनिक गीत, गढ़वाली लोक गीत आधारित गीत, , गढ़वाली लोक गीत आधारित गढ़वाली नई कविता, गढ़वाली पद्य, गढ़वाली में व्यंग्य गीत, गढ़वाली में आधुनिक व्यंग्य गीत, गढ़वाली में आधुनिक कविताओं ने व्यंग्य कि कविता लेखमाला  जारी ...