• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

व्यंग्य साहित्य गढ़वाली में
चबोड़ इ चबोड़ मा, हौंस इ हौंस मा



                                          क्या आप तै अखबार बंचण मा  रौंस आंद च  ?



                                                           चबोड्या: भीष्म कुकरेती



                   कुज्याण क्या भंगुल जाम धौं ! कुज्याण क्या जख्या जाम धौं कि  अचकाल अखबार बंचण मा रौंस इ नि आंद। अंग्रेजी क न्यूज पेपर ह्वावन , हिंदी क  समाचार पत्र ह्वावन या गढ़वळि छापा ह्वावन यि अखबार मजा इ नि दीन्दन . मै लगद बल  जन बुल्यां हरेक समाचार पत्र बुलणु  ह्वाओं धौं बल ," मजा ना  दूंगा" हरेक न्यूज पेपर धै लगाणु ह्वाओ , " तुझे रौंस , आनंद ना लेने दूंगा।". अर मै  तै सोळ अन भरवस  च आप तै बि समाचार पत्र रौंस , मजा , आनन्द नि दीन्दा होला।

                    नै ! नै ! दरेक अखबार अपण तरफान सचेकी ब्रेकिंग न्यूज इ दीन्द पण कुनगस या च कि  यि ब्रेकिंग न्यूज सन पैंसठ का अखबारु खबर छाप दीन्दन . अब जब हिन्दुस्तान टाइम्स दिल्ली क अखबार आज ल्याखाल  बल विदेस मंत्री जी   फलाणि घटना मा विदेशी हाथ कु अंदेसा   दिखणा छन त तुम तै ,  मै तै या वीं तै क्या मजा औण? इनि हिन्दुस्तान टाइम्स दिल्ली क सन पैंसठ माँ बड़ी खबर छे कि विदेस मंत्री जी अलाणि घटना मा विदेशी हाथ कु अंदेसा दिखणा छन। हिन्दुस्तान टाइम्स दिल्ली क सन साठ पैंसठ कि खबरों आर  आज की खबरूं मा  बस  नाम  कु  अंतर च, स्थान भेद च, लैंग्वेज या क्लास डिफरेंस च . निथर  खबर वाई इ च।

                     आज सेबेरौ  नव भारत टाइम्स मा  ब्रेकिंग न्यूज च बल भारतऔ  वित्त मंत्री बुलणा छन बल हमन मंहगाई कम करणो बाण कठोर कदम उठाई आलिन  . अर जरा नव भारत टाइम्स का सन साठ , सन सहतर , सन असी या सन द्वि हजार दस कु कै  बी अंक बांचो त आप हरेक दिन कु अंक मा  बांचिल्या  बल भारत कु वित्त मंत्री बुलणा छन बल हमन मंहगाई कम करणो बाण कठोर कदम उठाई आलिन। अर  नव भारत टाइम्स मा दगड मा एक खबर हैंक बि  रौंद बल विरोधी दल वाळु न सरकार तै मंहगाई कम नि करणो बान गाळी देन, सरकारऐ  कठोर शब्दों मा बड़ी  से बड़ी आलोचना कार। शब्द, स्थान, नाम, वर्ग भेद छोडिक सन साठ  की अर सन द्वि हजार बारा की खबर मा क्वी फरक नि हून्दी।  कबि कबि त स्थान अर  वर्ग भेद बि  नि  मिल्दो . पार्लियामेंट , विरोधी दल, विरोधी दल कु नेता,  राजनैतिक फुन्द्यानाथ द्वारा बेलगाम   मंहगाई, बढ़ती मंहगाई  की कठोर शब्दों मा   आलोचना,  वित्त मंत्री द्वारा मंहगाई कम करणो बान ठोस कदम, कठोर कदम  उठाणै बाते खबर  सन साठ माँ बि ऊनि छे त  सन द्वि हजार बारा मा बि  ऊनि च। अब इन माँ जैन सन साठ मा बेलगाम, अंतहीन , अथा मंहगाई बारा मा संसद माँ क्या ह्वाई कि खबर बाँचि ह्वाओ अर वाई खबर सन बारा माँ रोज वूं इ  शब्दुं मा बांचल त वै तै यूँ खबरू से बिखलाण आण इ अरे बीमार बि रोज खिचड़ी नि खै सकदो . 

                  सन साठ या पैंसठ का करीब गढ़वाळ मा 'कर्मभूमि '   या सत्यपथ अखबार प्रसिद्ध  छया . उखमा जगमोहन बाडा (जगमोहन सिंह नेगी  जीलैंसडाउन का विधायक) क बयान हूंदा छा बल अविकसित क्षेत्र ढान्गु उदैपुर कु विकास हूँण चयेंद . फिर कुछ दिन या कुछ साल  कर्मभूमि या सत्यपथ का हरेक अंकमा भारत सिंग रावत काका (लैंसडाउन का विधायक ) क बयानों की खबर हून्दी छे कि   ढान्गु उदैपुर कु विकास हूँण चयेंद . फिर चंद्र्मोहान  भैजी (लैंसडाउन का विधायक ) खबरों मा रैन कि अविकसित क्षेत्र ढान्गु उदैपुर कु विकास हूँण चयेंद . अर पता नि यी समाचार पत्रों क संपादको क स्मरण शक्ति तै क्या हवाई कि अब बी खबर हून्दी बल विजया  बडथ्वाल ब्वारी (ढान्गु उदैपुर का विधायक ) बुलणि च  बल अविकसित क्षेत्र    ढान्गु उदैपुर कु विकास हूँण चयेंद। अब इन बासी तिबासी खबर बांचिक मै तै त उकाई ,  उल्टी क्या झाड़ा बि ऐ जांदी . सन साथ बीतें एकी बासी तिबासी खबर बांचिक अब त न्यूज प्वायजनिंग  ह्वे जांदी। अर रूण   या च सन द्वि हजार अस्सी माँ बि म्यार नाती तै बासी तिबासी खबरों से न्यूज प्वायजनिंग  हूँण किलैकी सन द्वि हजार अस्सी मा बि न्यूज न हूँण  कि अविकसित क्षेत्र ढान्गु उदैपुर कु विकास हूँण चयेंद।  न्यूज वै इ ह्वाओ त कब तलक हम न्यूज को प्लेजर ल्योला ?

                      शिक्षा क बारा मा मीन हुमायूं कबीर का बयान बी बांचिन , भक्त दर्शन जी क बयान बी पौढ़ीन, डा शिवा नन्द नौटियालौ बुल्युं बी अखबारों माँ बांच बल भारत माँ शिक्षा कु स्तर दिनों दिन तौळ जाणो  च हम तै कुछ करण पोडल अर अब चूंकि शिक्षा क नाम बदले ग्ये अर अब त  शिक्षा क नाम एज्युकेसन ह्वे ग्याई पण हर मैना अखबारों म खबर बासी इ रौंद  बल ऐज्युकेसन  मिनिस्टर न ब्वाल  बल इन्डियन ऐज्युकेसन  सिस्टम दिनों दिन डाउन जाणु च अर हम तै  कुछ करण पोडल . अब त इथगा  साल पूराणी बासी खबर बांचिक ऊंग आंदी अर शिक्षा बारा मा शिक्षा मन्त्रीक शिक्षा स्तर पर बयान बांचणो   ज्यु इ नि बुल्यांदो .

                        विचारा चंद्रभानु गुप्ता बि अखबारों मा पहाड़ो बान परेशान रैन, कमला पति त्रिपाठी बि पहाड़ो बान चिंतित छया , हेमवती नन्दन बहुगुणा , नारायण दत्त तिवाड़ी, कोशियारी बि पहाडो की कुदसा से जिन्दगी भर बीमार रौंदा छया अर यूँ मुख्यमंत्र्यु   पहाड़ चिंता जनित बीमारी क खबर अखबारों मा हेडिंग  हूंदी छे अर कांड इन लगणा   छन की रोज अख्बारु हेडिंग हुन्द की मुख्यमंत्री तै पहाड़ो चिंता से सन्निपात ह्वे ग्याई, बिस्मृति ह्वे ग्याई ,  मुख्यमंत्री तै पहाड़ो चिंता से उन्द उब की बीमारी लग ग्याई। अब आपि बथाओ   सालो साल अखबार की हेडिंग एकी हवेलि त अखबार बंचण से पैलि इ निंद नि आलि ? 

    मीन त अब अखबार बंचण इ बंद कौरी आल  . आप बथाओ  कि क्या आप तै बासी तिबासी खबर  बंचण मा रौंस आंद च ? अब जब बदलाव इ कुछ नि आलो त  कनकै बासी  खबरों से  मजा आलो ?

 

.Copyright@ Bhishma Kukreti 17/10/2012   

Bhishma Kukreti

Kisan Dashak: Satire on Rural Development accelerates urban development (Increase in urban and rural regional disparity) 
Critical review of Garhwali satirical prose- 73
'Kisan Dashak' (Garh Aina, 1/9/1990) Garhwali I Satire Prose by satirist Bhishma Kukreti -35 (A review)
                                            Review by Bhishma Kukreti
[Notes on satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity); Garhwali satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Garhwali satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)written by Migrated Garhwali; Uttarakhandi satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Uttarakhandi satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)written by writer residing in Mumbai; Mid Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)by migrated Himalayan writer; North Indian satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Indian satire on Rural Development accelerates Urban development; Indian subcontinent satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity);  South Asian satire on Rural Development accelerates Urban development; Asian satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity);  Oriental satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity)]     
           'Kisan Dashak' is different satire. There was talk  It is also a reality that a business house should always watch opportunities for future and Kukreti shows this in simple words in this satire (there is just humor). However, in later part of write up, Kukreti attacks that even the money supply by government for rural development make benefits to urban population more than rural population.
एम . डी .- भई सीधु सि गणत च हमन बम्बै या पूना मा टी . वी . बणाइ अर गांउं मा ब्याच .साबण तेल लिपस्टिक गांउं माँ ब्याच . बम्बै मा लागत हूंद पचास रूप्या अर गां वाळु न सौ रूप्या मा खरीद त गां बिटेन पचास रूप्या बम्बै आई कि ना ?
Copyright@ Bhishma Kukreti 17/10/2012
(Critical review of Garhwali satirical prose to be continued ...74
Garhwali I Satire Prose by Bhishma Kukreti to be continued...-36 (A review) 
Notes on satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity); Garhwali satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Garhwali satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)written by Migrated Garhwali; Uttarakhandi satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Uttarakhandi satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)written by writer residing in Mumbai; Mid Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Himalayan satire on Rural Development accelerates Urban development (Increase in urban and rural regional disparity)by migrated Himalayan writer; North Indian satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity); Indian satire on Rural Development accelerates Urban development; Indian subcontinent satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity);  South Asian satire on Rural Development accelerates Urban development; Asian satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity);  Oriental satire on Rural Development accelerates Urban development(Increase in urban and rural regional disparity) to be continued...

Bhishma Kukreti

Mai Ghaur Chhodiawa: Story /Fiction about Love for Homeland
Critical Review of Modern Garhwali Stories -136
'Mai Ghaur Chhodiawa 'A Modern Garhwali Story by Vinod Sirola' Kavilas' (Rant Raibar, 14 May 2012)-1-a critical Review and Analysis
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!
                              Review by Bhishma Kukreti
[Commentary on Story /Fiction about Love for Homeland; Garhwali modern Story /Fiction about Love for Homeland; Uttarakhandi Story /Fiction about Love for Homeland; Mid Himalayan Story /Fiction about Love for Homeland; Himalayan Story /Fiction about Love for Homeland; North Indian Story /Fiction about Love for Homeland; Indian Story /Fiction about Love for Homeland; Indian subcontinent Story /Fiction about Love for Homeland; SAARC Countries Story /Fiction about Love for Homeland; South Asian Story /Fiction about Love for Homeland; Asian Story /Fiction about Love for Homeland; Oriental Story /Fiction about Love for Homeland]
                Garhwali story   'Mai Ghaur Chhodiawa' By Vinod Sirola is about love for homeland by a migrated woman.  After marriage, she was with her in laws and happily living in village. One day, she disobeyed the wishes of in laws and the conflict started in family. She has to come to Delhi with her husband who is working in a hotel in Delhi. For, five years, she did not remember village. However, when she sees 'Gahath' , she started feeling to fly to her village (in law village). Her husband Prem Datt refuses to send her village. Story end makes happy and proud the Garhwali readers.
      The story is compelling for reading full story. Mostly, the conflicts in the story are realistic (commonly found). 
             Vinod uses figure of speeches (upma Alankar) abundantly specially for depicting geographical nature.
'जून' धार का पिछ्नै हैंसण लगी गे छै किलैकी वीं पता छौ कि लडै भोळ फिर होण . जून अब जादा तेज हैंसण लगि गे छै
Many Hindi words used in this story do not suit in Garhwali language story.
Copyright@ Bhishma Kukreti 18/10/2012
Critical Review of Modern Garhwali Stories to be continued ...137
Garhwali Stories by Vinod Sirola' Kavilas' to be ...2
Notes on Story /Fiction about Love for Homeland; Garhwali modern Story /Fiction about Love for Homeland; Uttarakhandi Story /Fiction about Love for Homeland; Mid Himalayan Story /Fiction about Love for Homeland; Himalayan Story /Fiction about Love for Homeland; North Indian Story /Fiction about Love for Homeland; Indian Story /Fiction about Love for Homeland; Indian subcontinent Story /Fiction about Love for Homeland; SAARC Countries Story /Fiction about Love for Homeland; South Asian Story /Fiction about Love for Homeland; Asian Story /Fiction about Love for Homeland; Oriental Story /Fiction about Love for Homeland to be ...               

                              Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!

Bhishma Kukreti

इ चबोड़ मा, हौंस इ हौंस मा


                                             ना ! ना ! नौनु पढ़ाणो ऑक्सफोर्ड कतै नि भिजण


                                                          चबोड्या: भीष्म कुकरेती

- ह्यां ! ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय  दुन्या मा एक सबसे पुराणों  विश्वविद्यालय च।

-सब  झूट बुल्दन बल ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय  दुनिया क सबसे पुराणि यूनिवर्सिटी च

- पूरा क पूरा सबूत छन  बल ईख सन 1096 से  पढ़ै हूंद

- काण्ड लगाण इन दुन्या क सबसे पुराणि  यूनिवर्सिटी पर . क्या कन  ?

-कन  क्या च मतलब? अरे अपण छौना तै ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी पढ़ाणो भिजण अर  क्या ?

-ह्यां पढ़ाणो भिजण या बिगाड़णो  भिजण ?

--त्यार बुलणो मतलब च कि ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय  माँ छोरा बिगचि जांदन ?

- हाँ  ! हौर क्या ?

- ओ हो ! जाणदि छे बल  यीं यूनिवर्सिटी क छात्रो मादे कथगा इ बड़ा बड़ा प्रसिद्ध लोग  ह्वेन।

- मै तै त  नि लगद बल या यूनिवर्सिटी  काबिल मनिख  बणै सकदी

-ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय  का पचास से जादा विद्यार्थ्युं  तै ओलम्पिक  मैडल मील

-क्या कुण ? कै एनजीओ क  नाम पर चोरी जारी करणो बान ओलम्पिक मैडल मील ह्वाल त कुज्याण।


- भागवान ! !  ऑक्सफोर्ड बिटेन नामी गिरामी लेखक पैदा ह्वेन .

- जरुर जाळी साजी का लेखक पैदा ह्वे हवाल जौन नकली सर्टिफिकेट  बणैक गोलमाल कौरि ह्वाल  जन ऑक्सफोर्ड का डिग्रीधारी अपण सलमान खुर्सीद क  एनजीओ मा लिखापढ़ी क गोरख धंधा ह्वाई .

-तू बि ना केजरीवाल जन नकारात्मक सोच कि ह्वे गे . ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय का कथगा इ छात्रो तै लेखन मा  पुरूस्कार मील

- हाँ मि बि चांदो कि गलत सलत ब्योरा लिखणो बान सलमान खुर्सीद आर लुईस खुर्सीद तै बि ज्ञानपीठ पुरूस्कार मिलण चएंद जां  से ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी क नाम हौर अग्वाड़ी बढ़ी जाओ .

- ईं यूनिवर्सिटी का कथगा इ छात्र दुनिया का नामी गिरामी अर्थशास्त्री ह्वेन .आदम स्मिथ, अमर्त्य सेन , मनमोहन सिंग जन अर्थशास्त्री बि ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी का इ छात्र छया .

-हां इखमा द्वि राय नि ह्वे सकद  कि  ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी मा अर्थशास्त्र की पढै बढ़िया ढंग से हूंद . सलमान खुर्सीद क  एनजीओ घोटाला बि त  अर्थशास्त्र का कथगा इ नया नया सिद्धांत बथान्दो , इन घोटाला नई खोज च अर्थशास्त्र माँ

- मेरी ममी ! ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय का कथगा इ छात्र बड़ा बड़ा नाटककार , कलाकार ह्वेन

- छौना क बुबा जी ! तुम सै बुलणा छंवां ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय नाटककार बि पैदा करद . सि ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय का आभूषण छात्र अपणा सलमान खुर्सीद  यांको बडो बढ़िया संदेष्टि च,  उदाहरण  च बल ऑक्सफोर्डविश्विद्यालय माँ सलमान खुर्सीद जन बेशर्म नाटककार बि पैदा  हून्दन . 


- ह्यां मीन पता लगै याल बल इख बीस क्रिस्चियन सन्तुन पौढ़

-ना ना सब झूट च ऑक्सफोर्ड विश्विद्यालय बिटेन संत पैदा इ नि ह्वे सकदन .

- जु  सलमान खुर्सीद का ढोंग देखिक बुलण त मि बोलि सकुद कि इखाक संत  जरा सि भगार लगण  पर गुस्सा ह्वे जांदन , गुस्सा मा भगार लगाण वाळ कुणि बुल्दन बल एक दै फरुखाबाद आ त सै फिर दिखुद कि कनै फरुखाबाद बिटेन वापस बौडिक आन्द  धौं .इखाक संत जन सलमान खुर्सीद बुल्दो कि अब मि  पेन की  स्याई छोडिक खून से लिखुल

- ये निर्भागण  ! क्या बुलणि छे . जौं संतु क बात मीन कार कि  वो सचेकी महान संत ह्वेन .

- तो यांक मतबल च कि ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी क पढ्या लिख्याँ कों यो मतबल नी च कि वों सबि भला आदिम ह्वालो ही .

-हाँ

- तो फिर यु सलमान खुर्सीद किलै दलील दीणो  च बल चूंकि मि ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी को छात्र छौं त मि विद्वान् छौं , चूंकि मि ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी को छात्र छौं त  मि इमानदार छौं .चूंकि मि ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी को छात्र छौं त मि पवित्र  छौं .

-ओहो एकाद छात्र उछ्यादी ह्वे सकदन . हम तै अपुण नौनु तै  ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी पढ़ाणो भिजण चयेंद .

-ये सलमान खुर्सीदक ढंग ढाळ से त मि बोलि सकुद बल जब ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी मा अमानत मा खयानत इ सिखण, लुच्चापन इ सिखण, बदमाशी इ सिखण त ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी इ क्या कखि बि किलै पढ़ाण  ?  पढ़ाई को मतलब च कि इमानदारी . अर इख त ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी को  महान , ब्रिलियंट  छात्र सलमान खुर्सीद की इमानदारी पर इ  चिन्ह लग्युं च ! 


Copyright@ Bhishma Kukreti 18/10/2012   

Bhishma Kukreti

Bhagti ka Naun: Satire on Corruption in Rural Development Administration Department 
Critical review of Garhwali satire, spoof, skit, lampoon Prose -74
Bhagti ka Naun a Garhwali satire write-up by Puran Pant Pathik (1999)  -8 (a critical review)
                                  Review by:  Bhishma Kukreti
[Notes on satire on Corruption in Rural Development Administration department; Garhwali satire on Corruption in Rural Development Administration department; Uttarakhandi satire on Corruption in Rural Development Administration department; mid Himalayan satire on Corruption in Rural Development Administration department; Himalayan  satire on Corruption in Rural Development Administration department; North Indian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Indian satire on Corruption in Rural Development Administration department;  Indian subcontinent satire on Corruption in Rural Development Administration department; South Asian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Asian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Oriental  satire on Corruption in Rural Development Administration department]
                 Bhagti ka Naun is a satire by pant on the corruption in village development office and other government offices. Pant counts many rural government agencies where their officers are indulged in corrupt methods.
त ब्यटा यखा हाल समाचार इना छन कि हम त जख्या तखि छां . हाँ सरकारी कर्मचारी छड़ी क्वी बि हो सालों साल मालदार बणदा जाणा छन . अबि पर्सी भेल, डब्ल्यू . अर बीडीओ क ट्रांसफर ह्वे बल . लोग ब्वना छा। दु दु ठेलों माँ सामान गे ...... यूँ मादे कथगा लोग बक्सा या रैक्सीनै अटेची लेक ऐ छया ...
  Pant also attacks on political parties those were opposing separate state now want share from cake of Uttarakhand state.   
The satire style is in letter form from a farmer to his legislative leader. 
Copyright@ Bhishma Kukreti 19/10/2012
Critical review of Garhwali satire, spoof, skit, lampoon Prose to be ...-75
Garhwali satire by Puran Pant Pathik to be continued...-9 (a critical review)
Notes on satire on Corruption in Rural Development Administration department; Garhwali satire on Corruption in Rural Development Administration department; Uttarakhandi satire on Corruption in Rural Development Administration department; mid Himalayan satire on Corruption in Rural Development Administration department; Himalayan  satire on Corruption in Rural Development Administration department; North Indian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Indian satire on Corruption in Rural Development Administration department;  Indian subcontinent satire on Corruption in Rural Development Administration department; South Asian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Asian satire on Corruption in Rural Development Administration department; Oriental  satire on Corruption in Rural Development Administration department to be continued...

Bhishma Kukreti

                  Latu: Story about- It is no use to cry on spilt milk
Critical Review of Modern Garhwali Stories -137
'Latu 'A Modern Garhwali Story by Rajaram Juyal (Khabar Sar 16/9/2007)-1-a critical Review and Analysis
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!
                              Review by Bhishma Kukreti
[Commentary on Story about- It is no use to cry on spilt milk; Garhwali Story about- It is no use to cry on spilt milk; Uttarakhandi Story about- It is no use to cry on spilt milk; Mid Himalayan Story about- It is no use to cry on spilt milk; Himalayan Story about- It is no use to cry on spilt milk; north Indian Story about- It is no use to cry on spilt milk;  Indian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Indian subcontinent Story about- It is no use to cry on spilt milk; South Asian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Asian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Oriental Story about- It is no use to cry on spilt milk]
           'Latu' a Garhwali Story is about 'It is no use to cry on spilt milk'. The temple priest is worried about frequent theft from temple. On one mid night, the priest listen the cry of Latu. Priest takes him inside his room.  The village people come there and demanded Latu for punishing him till death as perceiving that Latu is thief. Latu runs away from temple. After some time the culprits kill the temple priest. People came to know that Latu was not thief but it was too late.
               The story telling style is satisfactory for keeping readers engaged and at last stage making a note of 'It is no use to cry on spilt milk'.
Copyright@ Bhishma Kukreti 19/10/2012
Critical Review of Modern Garhwali Stories to be continued ...138
Garhwali Stories by Rajaram Juyal to be ...2
Notes  on Story about- It is no use to cry on spilt milk; Garhwali Story about- It is no use to cry on spilt milk; Uttarakhandi Story about- It is no use to cry on spilt milk; Mid Himalayan Story about- It is no use to cry on spilt milk; Himalayan Story about- It is no use to cry on spilt milk; north Indian Story about- It is no use to cry on spilt milk;  Indian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Indian subcontinent Story about- It is no use to cry on spilt milk; South Asian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Asian Story about- It is no use to cry on spilt milk; Oriental Story about- It is no use to cry on spilt milk to be continued...

                         Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!

Bhishma Kukreti

व्यंग्य साहित्य गढ़वाली में
चबोड़ इ चबोड़ मा, हौंस इ हौंस मा



                                      आई पी ऍल ऐक्स्ट्रा याने इन्डियन पौलिटिकल लीग



                                  चबोड्या: भीष्म कुकरेती

ब्याळि भारत का टीवी न्यूज चैनेलुं टी आर पी 500 करोड़ छे याने हरेक न्यूज चैनेल तै लोगुन कथगा इ दें द्याख। ब्याळि भारत आई पी ऍल याने इन्डियन पौलिटिकल  लीग का द्वी  मैच छ्याई। मैच से जादा  आई पी ऍल ऐक्स्ट्रा टैम पर  टी आर पी असली मैच से जादा  छे।

- ल्या ल्या ब्रेकिंग न्यूज ! सिरफ हमारो बासी पण दिख्याण मु  ताजा न्यूज चैनेल  माँ इ या ब्रेकिंग न्यूज च।

-द्याखो द्याखो हमारो चैनेल जू छ त खत्युं न्यूज चैनेल च, जयुं बित्युं न्यूज चैनेल च   पण टी आर पी मा सब्यूं बुबा च मा धमाकेदार , रिन की चमकार जन , तलवार की धार जन ब्रेकिंग न्यूज द्याखो

- टक लगैक बैठो अब ब्रेकिंग न्यूज ब्रेक  ह्वे ग्याई बल आज एक घंटा बाद अलण इन्डियन पौलिटिकल  लीग अर फिर फलण इन्डियन पौलिटिकल लीग की प्रेस कॉन्फ्रेंस छन . इ द्वी टीम पैलि अन्ना हजारेक टीम मा छयाई अब यूंकी अपणि अपणि टीम छन अर सुणण मा आइ  बल  एकाध मैना मा  किरण वेदी अर सुभाष हेगड़े बि द्वी चार टीम बणाला। याने कि अन्ना हजारे टीम टूटिक दस बारा इन्डियन पौलिटिकल  लीग टीम ह्वे जाली . हमर पैनेल मा भौत सा गपोड़ी , कुज्याण कै पार्टी क पाळीदार पत्रकार छन     

, अफिक बण्या स्वयंभू विश्लेषक छन , कति बड़ा बड़ा धुरंदर धुरंदर विश्लेषक बी छन जु अमेरिकी , ब्रिटिश अखबार पौडिक भारत की  स्तिथि बथान्दन अर अब  नामी गिरामी छन . एकाद यथास्तिथि समजण वाळ विश्लेषक बि हम तै बुलाण  इ पड़द .

-आज द्वी मैच छन त हम सब टीवी न्यूज चैनेल सौब काम छोड़िक इन्डियन पौलिटिकल लीग पर इ बकबास करला . अब हम टीवी वाळुक औकात इथगा इ च कि हम आप तै बकवास की न्यूज आर व्यूज  दिखौला त  अब इन्डियन पोलिटिकल लीग एक्स्ट्रा मा द्याखो कि हम नेताओं तरां तुम तै बेवकूफ बणौन्दा धौं . दर्शको ल्या अब एक घंटा तक खूब बेवकूफ बौणो

- हाँ त आज की भारतीय  पत्रकारिता क  असली गुवण्या मुतण्या चेहरा याने   कौंग्रेस का चमचा पत्रकार जी !  आपक क्या अंक्याण  च आकलन च कि  अरविन्द कजीरवाळ कै पार्टी पर कजीर (कीचड़ ) लगाल , लीपल ?

- चूंकि अरविन्द कजीरवाळ न कौंग्रेस पर  कजीर लगाणो काम पूरो कौरी आल त  आज बारि च भारतीय जनता पार्टी पर कजीर लगाणों .

- ब्रेकिंग न्यूज, ब्रेकिंग न्यूज आज अरविन्द कजीर वाळ भारतीय जनता पार्टी पर कजीर लगाल .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज !  हमर विश्वस्त सूत्रों से पता चौल की अरविन्द कजीर वाळ इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम आज भारतीय जनता पार्टी पर कजीर लगालि .

-  भारतीय जनता पार्टी क खुखली मा बैठिक घी दूध खाण वाळ , राज्य सभा मा जाणो इच्छाधारी प्रकांड पत्रकार ! आपक अंक्याण क्या च बल बी पी सिंगाण की नवाडी इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम कै पर सींप /सिंगाण  लगालि ?

-  कोंग्रेस या कोंग्रेस सहयोगी पार्टी पर इ या नई इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम सींप लगालि .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! भीतरी सूत्रों से हम तै खबर मील बल  बी पी सिंगाण कौंग्रेस या सहयोगी पार्टी पर सींप घूसली याने अभियोग लगालि .

- मि सही माने मा  यथास्थिति बतौण वाळ  पत्रकार छौं त जरा मै तै बि मौक़ा द्याओ .

- सौरी जी ! अच्काल  सेनसेसन कु ज़माना च . इन्डियन पौलिटिकल लीग बि सेनसेसन  मा विश्वास करदी अर हम टीवी न्यूज चैनेल त  आम समाचार तै बि तोड़ी मरोड़ी क सेनसेसनल बणै दीन्दा . आप सरिखा नॉन सेनसेसनल पत्रकार तै पीक टैम पर टाइम देकि सही बात बताण एक नौनसेंस  कु काम च . जब हमम कुछ बताणो नि रालो त आपकी बारी आलि .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज बस  अब दस सेकंड छन बच्यां कि कजीरवाळ इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम कु  कजीर लगाण वळु सेनसेसनल पत्रकार समेलन शुरू हूँण  वाळ च .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज बस अब  पांच सेकंड छन बच्यां कि बी पी सिंगाण इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम कु सींप/सिंगाण  लगाण वळु सेनसेसनल पत्रकार समेलन शुरू हूँण वाळ च।

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! द्वि सेनसेसनल पत्रकार समेलन शुरू ह्वे गेन .

- ब्रेकिंग न्यूज ! द्वि सेनसेसनल पत्रकार समेलन मा  कागज़ पत्र दिखाए जाणु च .

- ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! द्वी जगा पत्रकार सम्मेलन  मा ख़ास नेता पर अभियोग साबित  करण से जादा नाटक हूणु च।

-   ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज !  यु सिद्ध होणु च कि  अरविन्द कजीर वाळ अर बी पी सिंगाण महान नाटककार छन .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! अरविन्द कजीर वाळ कु अभियोग झुटो च अर तैडू खोदणो  बान इथगा बड़ो पख्यड़ ख्वाद अर मील क्या च ? बस एक तिल कि दाणि। खोदा पहाड़ निकली  चुहिया .

  -ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! बी पी सिंगाण कु अभियोग बि भौत पुराणो च . पुरानी शराब नई बोतल

  --ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! यूँ दुयुंक  प्रेस कौंफ्रेंस अर आम राजनैतिक राजनीतिग्य क प्रेस कॉन्फ्रेंस जनि बकवासी , फोकटिया , दुराव छुपाव से भरपूर ,  जनता क त ना पण  ख़ास अपणो स्वार्थ पूरक , बगैर बात कु बतंगड बणाण जनि प्रेस कौन्फेरेंस इ साबित  ह्वे

- ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! कजीरवाळ इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम अर बी पी सिंगाण इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम की न्यूज कौन्फेरेंस से सिद्ध ह्वे ग्याई बल अब  हम न्यूज चैनेल वाळ इ सेन्सेसनल  तरीका से दर्शकों तै बेवकूफ नि बणौन्दा बल्कण म भारत तै भ्रष्टमुक्त का ख़ास धड़वै बि  सेनसेनल तरीका से आम जनता तै बेवकूफ बणाणा छन। उल्टा इन्डियन पौलिटिकल  लीग टीम 'सेन्सेसनलन्यूज चैनेलो' से जादा सेन्सेसनल  छन .

- ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! चूँकि जु  बि  स्वयंभू खुर्रांट , बेतुका बुद्धिजीवी , स्वार्थी   अर  तथाकथित  पत्रकार विश्लेषक छया वु हमारो चैनेल बिटेन  भाजि गेन त झक मारिक हम तै निस्वार्थी समाज का नजीक रौण वाळ  विश्लेषक से इ पुछण पोड़ल कि कजीरवाळ इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम अर बी पी सिंगाण इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम की न्यूज कौन्फेरेंस कु मतलब क्या च .

- जी इन च इतिहास से क्वी नि सिखदो पण इतिहास हमेसा दुराये जांद . जय प्रकाश आन्दोलन से जो जुड़ेन ऊं मादे आज  चारा घोटाला , इनकम टैक्स चोरी मा फंस्यां छन . कुछुन लोहिया की छवि तै पूजिक फैदा उठाई . यूं सब्युंन जय प्रकाश आन्दोलन से फायदा उठाई .अब  अन्ना  हजारे से फैदा उठाण चाणा छन . वस्तुत: यी सौब  लालू यादव , नीतेश कुमार, सुशील मोदी, रवि शंकर प्रसाद , मुलायम सिंह यादव  क  नया अवतार इ छन . यी आज नया अवतार मा अन्ना हजारे क छवि से चतुराई से राजनैतिक लाभ उठाण वळा लोग  छन .

-ब्रेकिंग न्यूज ! ब्रेकिंग न्यूज ! यु सिद्ध ह्वे ग्याई बल  कजीरवाळ इन्डियन पौलिटिकल लीग टीम अर बी पी सिंगाण इन्डियन पौलिटिकल  लीग टीम  वाळु कुण  भ्रष्टाचार की छ्वीं राजनैतिक फैदा पाणों सीढ़ी च, भ्रष्टाचार की छ्वीं यूँ खुण पद पाणों पुळ च, राजनैतिक फैदा पाणों ऐक्सेलेटर च, राजनैतिक फैदा पाणों फ्यूल च    . भ्रष्टाचार की छ्वीं जनता तै पुळयाणों खिल्वणि च। भ्रष्टाचार की छ्वीं जनता तै वेवकूफ बणाणो अलगजा च , भ्रष्टाचार की छ्वीं जनता तै भ्रमित करणों ढोल च दमाऊ च , सिणै च . भ्रष्टाचार की छ्वीं यूंकि राजनैतिक चमक बढ़ाणो पौलिस च .

 



Copyright@ Bhishma Kukreti 19/10/2012     

Bhishma Kukreti

Kisan Das sala kanai manye jaalu? Satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians
Critical review of Garhwali satirical prose- 75
Kisan Das sala kanai manye jaalu?  (Garh Aina, 5/9/1990) Garhwali I Satire Prose by satirist Bhishma Kukreti -36 (A review)
                                            Review by Bhishma Kukreti
[Notes on satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Garhwali satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Garhwali satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali; Uttarakhandi satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Uttarakhandi satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali; Mid Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Mid Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali ; Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians by migrated Garhwali ; North Indian  satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Indian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Indian subcontinent satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; SAARC countries satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; South Asian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Asian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Oriental  satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians] 
             Vishv Nath Pratap Singh the prime minister of Indian in 1990 declared next decade as 'Kisan Dasak'. The reason for declaring next decade as 'Farmer Decade' was compulsion for Vishv Nath Pratap Singh to neutralize the power of Devi Lal his deputy prime minster, Chandra Shekhar , Mulayam Singh Yadav.
            Bhishma Kukreti makes fun of the declaration that the 'Farmer decade' declaration is just a political gimmick of Vishw Nath Pratap Singh. Kukreti satirically imagines that there will be a committee of English speaking non farming intellectuals to organize and work for celebration of 'Farmer Decade' as Nan Chaudasama (Mumbai), Khushvant Singh (Delhi), Raj Babbar, Ravi Shankar(America) , Mallika Sarabhai (Ahmedabad), famous advocate Ram Jethmalani, Arun Shori etc. Since, everybody would be busy there would not be possibility of any meeting of these intellectuals to find out the worries of farmers.  By the time, somebody remembers that there was a committee for 'Farmer Decade' the time would be for new election and 'Farmer Decade' would be dream for farmers or for Indians.
ये साल पन्दरा अगस्त खुणि वी पी सिंग न लाल किला बिटेन धै लगाई कि यों तो भारत एक कृषि प्रधान कंट्री च पण यिं कंट्री मा फार्मरसों की क्वी पूच नी च, त किसानु तै बागाणो बान या देवीलाल - टिकैत का हुक्का पाणी बंद कराणो बान या राजीव गांधी क बोट बैंक पर डाका डाळणो बान या चंद्रशेखर -मुलायम तै धमकाणो बान या क्यांक बान धौं अगला दसक किसान दसक घोषित करे गे।
  Kukreti talks and attacks sharply on committee formation and their working in Indian scenario. Definitely this satire ridicules the showy, brassy, glitzy, jazzy, ostentatious, flashy, gaudy love for farmers by Indian politicians
Copyright@ Bhishma Kukreti 17/10/2012
(Critical review of Garhwali satirical prose to be continued ...76
Garhwali I Satire Prose by Bhishma Kukreti to be continued...-37 (A review) 
Notes on satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Garhwali satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Garhwali satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali; Uttarakhandi satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Uttarakhandi satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali; Mid Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Mid Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians written by migrated Garhwali ; Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Himalayan satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians by migrated Garhwali ; North Indian  satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Indian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Indian subcontinent satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; SAARC countries satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; South Asian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Asian satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians; Oriental  satire on showy, gaudy love for farmers by Indian politicians,  satire ridiculing  the showy, brassy, glitzy, jazzy, ostentatious, flashy, gaudy love for farmers by Indian politicians to be continued..

Bhishma Kukreti

Kakdi Chor:  Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Garhwali Cucumber Culture
Critical Review of Modern Garhwali Stories -138
'Kakdi Chor'A Modern Garhwali Story by Urmil Kala 'Nirmal' (Shailvani 23/9/2012)-1-a critical Review and Analysis
Let Us Celebrate Hundredth Year of Modern Garhwali   Stories!
                              Review by Bhishma Kukreti
[Notes on Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture; Garhwali Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture; Uttarakhandi Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Mid Himalayan Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Himalayan Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  North Indian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Indian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Indian subcontinent Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  SAARC Countries Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  South Asian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Asian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Oriental Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture]
      Himalaya is the origin birth place of cucumber. From Himalaya, cucumber agriculture spread all over Indian and then spread to Mid Asia and other countries. China started culturing cucumber 3 B.C.
               Cucumber theft by young boys in rural Garhwal is common culture. Cucumber theft is not called a social crime as happens in other vegetable thefts but an adventurous kind of theft. The boy who is bred and brought in rural Garhwal would definitely be involved in cucumber theft in his life.
           Every rural Garhwali would have two or more true stories with him about cucumber theft. Urmil Kala depicts the cucumber theft culture of rural hills of Uttarakhand. The story is told in very simple words but create curiosity. At the end, story writer provides poem about cucumber theft culture as:
खाई ककड़ी , खाई ककड़ी लगदी मूत
रामू क ब्वे , गाळी देली त ,
वीं तै पीटी पीटी क
बणा द्योला भूत

Copyright@ Bhishma Kukreti 20/10/2012
Critical Review of Modern Garhwali Stories to be continued ...139
Garhwali Stories by Urmil Kala to be ...2
Notes on Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture; Garhwali Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture; Uttarakhandi Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Mid Himalayan Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Himalayan Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  North Indian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Indian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Indian subcontinent Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  SAARC Countries Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  South Asian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Asian Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture;  Oriental Story (Fiction, Tale) depicting Ethnic Cucumber Culture to be ...

Bhishma Kukreti

व्यंग्य साहित्य गढ़वाली में
चबोड़ इ चबोड़ मा, हौंस इ हौंस मा



                                               स्कूलम एक दिन



                                         चबोड्या: भीष्म कुकरेती



                  सि परसि गौं जयुं छौ . म्यार बाडा क नौनु हमर गांवक नजिक स्कूल मास्टर च . मीन टैम बिताणो स्वाच बल जरा स्कूल  जैक अपण  दिनु स्कूले याद करे जाव . मी बी भैजी  दगड़ स्कूल ग्यों . रस्ता मा बड़ी बढिया छ्वीं लगिन . बचपन माँ हम कने स्कूल जांदा छा , मास्टर जी कन पढ़ान्दा छा , कन पिटदा छा , कन फड्यान्दा छा , मास्टर कन ब्वे बुबौं  गाळी दीन्दा छ; कन हम रोज एक टिक्वा लांदा छा जौं तै मैना मैना मास्टरों गां लिजांदा छा ; नाळी  लांदा छा अर नाळी बि मास्टरों गां पौन्चांदा छा। मास्टर भैजिन बथै बल अब मास्टर  बच्चों पर फडे नि सकुद , मास्टर गाळी नि दे सकुदु . भैजि न बताई बल  मास्टर पिटण त राइ दूर बच्चों पर प्यार से हथ नि लगे सकुदु बल यु अमेरिका  मा असभ्यता कि निसाणि  च त अब भारत मा बि बच्चो पर हथ लगाण  बिचकीं बाते ध्येय या निसाणि माने जांद . मि खुस होऊं बल अब टिक्वा-नाळी जन   संस्कृति नि रै गे

                      सरा  रस्ता मास्टर भैजि खिलंदेर जन हंसणु  छौ , उत्साहित छौ . पण कुज्याण क्या कांड लगिन कि जनि स्कूल नजिक आयी अर मास्टर भैजि  तण्याण बिसे गेन , उंकी हंसी तनाव मा बदले गे जन बुल्यां ऊ तेज झाड़ा रुकणो पुठ्याजोर (कोशिश) लगाणा ह्वावन धौं . जु हथ खुट मजा से हिलणा छया अब स्कुलो नजिक आण से टैट ह्वे गे छा . भैजि इन तण्याणा छा कि इन त नै मास्टर बि नि  तण्यान्दु . मीन पूछ बल भैजि कुछ तबियत  नासाज च? त मास्टर  भैजि न बताई बल ब्याळी जूनियर मास्टर फल लीणो गे छौ त चिंता ह्वे ग्याई कि वु कुज्याण फल पूरी संख्या माँ लायि  कि ना , फल कखि सड्या त नि लै गे हो , अर फ़िर ...! फलूं बान मास्टर भैजि चिंताग्रस्त   ह्वे  गे छा . म्यार बिंगण मा नि आयि कि  जु फल  चिंता दूर करणो दवा हूँदन वी फल किलै चिंता पैदा करण वाळ ह्वे गेन ?

           मास्टर भैजि स्कूल पौंछिन  त पता चौल बल जूनियर मास्टर जी अबि नि ऐन अर मास्टर भैजि की चिंता हौर बि बढ़ी गे . मास्टर भैजि न छ्वारा छोर्युं क मोनिटर तै मास्टरों जगा पर प्रार्थना करवाणों ब्वाल अर अफु कोप भवन जन कुठड़ी (ऑफिस ) मा बंद ह्वे गेन . पता चौल बल ब्याळी जूनियर मास्टर क  बैणि   दिखणो  द्वीएक लोग आणा छा अर  मास्टर भैजि तै चिंता ह्वे कि कखि जूनियर मास्टर स्कूलों बान  लयां फल मेमानो तै नि खले द्याओ ! बस  या इ बात चिंता को कारण छौ . भैजि क ज्यू  लौड़ लौडि पढ़ाण मा नि छौ त स्कुल्या बेमौसम बरसात मा मिंढक जन हाई जम्प अर लॉन्ग जंप मा लीन हुयां छया .

         इथगा मा वै गौं क मोहन काका स्कूल आई। मास्टर भैजिन बथाई बल मोहन काका ये गौं कु पंच च . मोहन  काका न में दगड़ बात बि नि कार कि मोहन काका क छ्वटु भुला सोहन क परिवार मुंबई मा कन च। मोहन काका न  मास्टर भैजि तै पूछ बल आज स्कुल्यो  कुण  क्या फल अयु च . जब मास्टर भैजि न बथै कि जूनियर मास्टर फल लालो त मोहन काका रूसे ग्याई कि अच्कालो मास्टर निहायत इ  गैरजिमेदार ह्वे गेन . मोहन काका नराज छौ कि स्कूल खुल्या द्वी घंटा ह्वे गेन अर अबि तलक  स्कुल्यो फल नि ऐन .भैर बगैर गोसिक छ्वारा छोरि हल्ला-घ्याळ करणा छा। द्वि चार त मुर्दा लिजाणो खेल बि खिलणा छा अर  हथन शंख बि बजाणा छया । कुछ ब्यौ क खेल खिलणा छा अर कुछ थड्या  गीत लगाणा छया . मोहन काका क ध्यान इन छ्वटो म्वटो बातो पर नि गे। 

  भौत देर तलक मोहन काका फल टैम पर नि आण  तै मास्टरों अनुशाशन की कमी बताणा रैन अर अनुशाशन की परिभाषा परिभाषित कर णा रैन . फिर मोहन काका चली गे अर  जांद जंद बोलि गे कि फल चेक करणो  नारायण  आलो . 

               नारायण पांच म तीन दै फेल ह्वे त वै तै हौळ तांगळ सम्बाळण अर अब पार्ट टाइम मा  पंच बि च। इथगा मा स्कूले सरयूळयाणि (भोजन देवी) बि ऐ गे . मास्टर भैजि न सरयूळयाणि  दगड़  आधा घंटा माथा पच्ची कार कि आज  क्या खाणक बणाण। भैर स्कुल्यो घ्याळ   उथगा इ जोर कु छौ . कुछ स्कुल्या लोक कला, ललित कला अर हिंदी फिल्म कला  क अभिनव फ्यूजन माँ व्यस्त छाया त कुछ भौं भौं खेल खेलिक ओलम्पिक  स्पोर्ट्समैन बणणो तैयारी करणा छया . जूनियर मास्टर कु नि आण से शिक्षा व्यवस्था मा व्यवधान नि अयुं छौ बल्कण मा स्कुल्यो कुण फल नि आण सि शिक्षा व्यवस्था डगमगाणि छे .

     इथगा मा नारायण अर द्वि पंच स्कूल ऐन। स्कुल्या ललित कला आदि फ्यूजन प्रदर्शन अर ओलम्पिक खिलाड़ी बणणो   तैयारी मा इ व्यस्त रैन। पंच लोग ऑफिस मा ऐन अर जब ऊं तै पता चौल कि फल अबि तलक नि ऐन त सबि शिक्षा  विभाग का ऐब गणाण  बिसे गेन . अर सरा ऐब स्कुलम बच्चो खुण मुफ्त खाणक  मुतालिक इ छया . मि तै पैल दै पता चौल कि  मुफ्त खाणक  की शिक्षा मा कथगा अहमियत च।

       आज यूं पंचून  ठाणि छे कि जब तलक यी फल नि द्याखल युनं स्कुल नि छुड़ण . खैर जूनियर मास्टर आई अर  फल बि  लायी। सबि पंच फल गणण मा व्यस्त ह्वे गेन अर भैर  स्कुल्यो घ्याळ बढ़णो इ छौ . मै इन लग कि सबि पंच इन घ्याळौ अभ्यस्त छया .फल की गणत पूरी होणो बाद सबि पंचू न जूनियर मास्टर तै  अनुशाशन ज्ञान बाँट . चूँकि फल  पूरा छा त तिनी पंच संतुष्ट ह्वेक चलि गेन .

  आज दुई मास्टरों मूड खराब छौ त बच्चो क  वास्ता ललित कला, लोक कला संगम (फ्यूजन) अर  स्पोर्ट विषय इ स्कुल्यो क आज सिलेबस छौ

    इना स्कुल्यो खाणक तैयार ह्वाई कि प्रधान जी खाणक चेक करणो ऐन . जब प्रधान जिन .खाणक द्याख त संतुष्ट ह्वेक चलि गेन , स्कुल्या अपण एक्स्ट्रा क्युलिकुलर एक्टिविटीज मा बदस्तूर व्यस्त छया .

      स्कुल्यो न खाणक खाई त मास्टर भैजिन स्कूल की जुमेवारी जूनियर मास्टर मा सौंपी अर ब्वाल कि मि भोळो कुण फल लाणो बजार जाणु छौं .

अब हम द्वि भाई पांच  किलोमीटर दूर   बजार जिना क बाटो मा हिटणा  छया .

मीन पूछ, "भैजि यु क्या च? पंच प्रधान स्कुलम बच्चो खुण मुफ्त खाणको बारा मा जादा चिंतित छया अर पढाई क बारा मा  कुछ बि चिंतित नि छया ? '

मास्टर भैजि क जबाब छौ बल "अब समाज बदली गे। जां पर ध्यान दीण चएंद वांकी समाज तै चिंता नि होंदी अर महत्वहीन बातो पर सरा ध्यान रौंद।"

             



     Copyright@ Bhishma Kukreti 20/10/2012