• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director

Life Sketches of Kumaon-Garhwali (Uttarakhandi) Film Activists- 23

Review of Development of Garhwali-Kumauni (Uttarakhandi) Films, Music Albums, Documentary films, Animation Films -35

                  Bhishma Kukreti

          It is difficult to produce experimental films or music albums in Garhwali and Kumaoni as it is financially not viable.

            However, there are language development enthusiastic personalities carrying out experiments in various field of film production. One of enthusiastic Garhwali film producers is Bhupendra Kathait.
           Though there have been trials for inserting animated characters in feature films as Kamli directed by Anuj Joshi or Nanda Jat documentary film by Bhupendra Kathait in past.
                     Four minutes animated film Panchayat of DB film claims to be the first Garhwali animated film broadcasted on net on 17/4/2013. However, the film seems to be either dubbed or copied as no way the film seems to be Garhwali barring language. There clips available of animated Garhwali video films on net as baby dancing, furki band and Kolavari de child version.
     Bhupendra Kathait produced, directed Garhwali animated film 'Ek Tha Garhwal in 2013 too'.  The characteristics of film match with Garhwal. The film is based on problem of migration from rural Garhwal.   In real sense, from culture point of view, the two minute Ek tha Garhwal film would be called first Garhwali animated film
                   
  Bhupendra Kathait was born in 1972 in Bamradi village, Bangadsyun of Pauri Garhwal.  After taking junior education from Garhwal he came to Delhi where he took four year diploma in Designing. He joined animation filming job.
          He was connected with many animated films of Doordarshan and other TV channels. Chhotu Patlu film is one of his famous ventures.
         In 2008, Bhupendra made animated film for Shri Nagar Nagar Palika wherein he created many historical characters for history of Shrinagar. 
He has tremendous love for his language. Due to love for his mother tongue he produced two minutes Garhwali animated film Ek Tha Garhwal. The film is a sensible film.
Bhupendra lives in Dehradun and has plan to produce a one hour animated film



(Based on Telephonic Talk had with Bhupendra Kathait Dehradun, 9690071167)

Reference: Bhishma Kukreti, 2013, उत्तराखंडी फिल्मों का संक्षिप्त इतिहास
Copyright@   Bhishma Kukreti 27/7/2013
Life Sketches of Kumaon-Garhwali (Uttarakhandi) Film Activists to be continued... 24

Review of Garhwali and Kumauni Films, music albums, documentary films, Animation films (Uttarakhandi) to be continued...36
Xx xxx
Notes on Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Garhwal; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Bangadsyun Garhwal; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Pauri Garhwal; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Uttarakhand; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Central Himalaya; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from North India; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Indian subcontinent, Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from  SAARC countries; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from South Asia; Bhupendra Kathait: a Promising Garhwali Animation Film Producer –Director from Oriental region

Bhishma Kukreti

 विज्ञानौ क्रान्ति से गढ़वळि  गाऴयूं  मा  चौतरफा परिवर्तन 


[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला ]


                          चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती


  वैज्ञानिक खोज अर तकनीकी परिवर्तन से पलायन बढ़द, आर्थिक-राजनैतिक-सामाजिक  उलट फेर हुंदन अर याँ  से संस्कृति अर भाषाओं पर जबरदस्त फरक पोड़द। वैज्ञानिक खोज को भाषा परिवर्तन से ब्वे बेटी सम्बन्ध च I
गाळि दीण  कै बि समाज मा आम बात च अर कति मनोवैज्ञानिक बथांदन  बल गाळि दीण कति दें फैदामन्द बि च I   
गाळि भाषाक जेवर  हूँदन , गैणा  हूंदन , फूंदा हूंदन अर गाळि कै बि समाज का सामाजिक , धार्मिक , आर्थिक , सांस्कृतिक स्वभाव-स्तिथि  को दर्पण हूंदन I
भाषा वैज्ञानिक मानल कि सदियों से गाळि नि बदलेन किलैकि गाळि मूल भूत भावनाओं से   जुड़ी होंदन।
पण अब गाऴयूं मा आमूल -चूल परिवर्तन ऐ ग्यायि।
परसिपुण मि गाँ जयुं छौ त मीन द्याख बल गाऴयूँ मा भाति बदलाव ऐ गेन ।
           जब बिटेन  कैसेट अर मोबाइल रिंग टोन  क्रांति आयि  तो  पहाड़ी अपण लोक गीतुं महत्व समजि  गेन अर अब वै हिसाबन अपण मिजाज बदलणा छन I जब  बिटेन पहाड़ का लोगुंन " 'मेको पाड़ा नि दीण पिता जी,  पाड़ी लोक खराब होंदन। पाड़ी लोग मा बैणि गाळी दींदन " गीत कैसेटों  अर मोबाइल रिंग टोन  मा सूण वो अब मा बैणि  गाळि नि दींदन अब गांवुं  मा लोगुं तैं शहरी ब्वारी चयाणि च तो वूंन मा बैणि पारम्परिक गाळि पटाक से बंद करी दे अब  माँ बैणि  गाळि जगा अंग्रेजी का स्लैंग शब्दों प्रयोग करे जांद I अर्थ वो ही च पण चुंकि बात अंग्रेजी मा च तो  बदतमीजी वळ  स्लैंग कतै बि गाळि नि माने जांदन अर अब गाऊं मा चौंदकोट्या बांद की जगा शहरी बांद ब्वारि बौणि आणा छन. यि शहरी ब्वारि  नया नया अग्रेजी 'स्वियरिंग' स्लैंग शब्द देकि हमारी भाषा शब्दकोश  बि बढ़ाणा छन I पारम्परिक 'अपण ब्वैक मैशु' शब्द अब इतिहास की बात छन I
   पैल खेती बि छे,खेती छे त उज्याड़ बि छौ अर इन मा गौड़ी बि छया I  गौड़  अपण गुसैण (मालकिन) क वर्क  करणों बान उज्याड़ बि  जांदा छया I अर जैं  मौक उज्याड़ खये जावो वीं मौ की जनानी  अपण सांस्कृतिक कर्तव्य निभाण कबि बि नि बिसरदि छे वा रोष मा , गुस्सा मा गाळि पद्यगीत गान्दि छे , " जा ! स्या गौड़ी अबि तड़म लगी जा ! "; कीड़ पोड़ि जैन तैंक दूध पर!" " तैंक पांस सुखी जैन " I अब चूँकि उज्याड़ एक गुनाह छौ तो लोग गाळि शान करी दींदा छा अर बुल्दा छा - गरम पाणिन कूड़ नि फुकेंद अर गाऴयुंन लौड़ -गौड़ नि मरदन I इन मा गाळि अभिव्यक्ति जताणो  अर क्रोध शांत करणों एक जरिया हूँद छौ.  आज   जैंन गाळि खैन वा  जनानी अपण गाऴयूं बहीखाता मा गाळि दीण वाळिक लेजर फोलिओ मा  गाळि जमा कौर दींदी छे अर जब समौ आंद छौ त चक्रवर्ती ब्याज का साथ गाळि बौडै (वापस ) दींदि  छे अर अतिरिक्त गाळि हूंद छे - स्या गौड़ि बाग़ जोग ह्वे जैन, भेळ जोग ह्वे जैन, तैं पर खुर्या ह्वे जैन , स्या गौड़ि कठबड़ (विषैली घास) खै जैन I
  अब जब हमर गां मा वैज्ञानिक क्रान्ति से खेती  अर गोर पळण बंद ह्वे ग्यायि अर  उज्याड़ खाण  बंद ह्वे तो गौड़्यूं  तैं गाळि दीण  अफिक बंद ह्वे ग्यायि I पण दूध को महत्व कम  थुका ह्वाइ। अब गाळि गौड़ि छोड़िक दूध जीना सरकि गेन. उन त मेरि बोडि अर काकि मा मेल मिलाप खूब च पण जब बि राजनैतिक प्रतिबद्धता को सवाल आंद द्वी बिसरी जांदन कि द्वी द्यूराण -जिठाण छन I बोडि च मनियारस्यूं कि अर हमर विधयिका विजया बड़थ्वाल ह्वे बिलखेत की तो बोडि  विजया बड़थ्वाल की घोर समर्थक अर काकी ह्वे उदयपुर पट्टी की    त शक्ति कपरवाण की घोर समर्थक अर बस यूं दुई राजनेताओं क कारण दुयुं मा महाभारत ह्वे जांद। चूंकि दुयूंम गौड़ि त छ नी छन अर बजार बिटेन थैल्यूं दूध से खीर बणान्दन    त  गौड़ि सम्बन्धी गाळि छोड़िक अब द्वी दूध मुतालिक गाळि दींदन जन कि -
काकी -   नागराजा सच ह्वाओ तो जा ! त्यार दूध मा    एडीसनल स्टार्च अर शुगर मिल्युं रावो
बोडी - म्यार ग्विल्ल सच होलु त त्यार दूध मा बेन्जोइक अर सैलीसाइक्लिक एसिड मिलायुं रावो।
काकी -  भूम्या  से बिनती च बल त्यार दूध मा साबुण अर फोर्मिलिन मिल्युं रावो
बोडी -जा त्यार नर्सिंग गसे जैन अर अमोनियम सल्फेट मिल्युं रावो।
अब इन नै गाऴयूं पैथर वैज्ञानिक क्रान्ति को ही हाथ च
अब क्वी " जा तू से अर बिजि ना "; "तेरी छाती फटी जैन " गाऴयूं से क्वी नाराज नि होंद हाँ पण क्वी इन गाळि दे द्वावो - " जा जैदिन तू मोरी तो कखि बि शराब को एक बून्द नि मिलेन" से अंग्वाळ बट्वै (मल युद्ध) शुरू ह्वे जांद। किलैकि मरण त सब्युंन च पण यदि वै  क्षेत्र माँ शराब अप्राप्य होलू तो मुडै नि मीलल तो मुर्दा मड़घट कनकै जालो? आज म्यार गाँव मा " जा जैदिन तू मोरी तो कखि बि शराब को एक बून्द नि मिलेन"  सबसे बुरी गाळि माने जांद अर ईं नई  गाळि पैथर वैज्ञानिक अर सामाजिक क्रांति या बदलाव को ही हाथ च I
  अब क्वी कैं जनानी तै गाळि द्यावो  कि -"जा तेरी बेटी या बेटा अणब्यवा रै जैन" तो जनानी नाराज नि होंदन किलैकि अब ब्वे-बाब  बेटि-बेटा क ब्यौ नि कौर साकन तो बेटिम  या बेटाम भाजिक ब्यौ करणों कथगा ही विकल्प खुल्यां  छन I हाँ . अब कै तैं गाळि   दे द्यावो कि -" जा तेरो जंवै सरकारी नौकरी मा रैक बि सच्चो , इमानदार अर निघूसखोर रावो" तो या गाळि भौत बड़ि गाळि माने जांद कि जँवै सरकारी पद पद पर बि उपरी कमाई नि कारो अर या गाळि हथतुडै या दांत तुडै युद्ध पैदा कौरि दींद   I इनि " जा त्वे तैं इन ब्वारी मीलो ज्वा नौकरी नि करदी ह्वावो !" गाळि बि भौत बुरी गाळि मने जांद ।
  अब कैकुण बोलि   दयावो कि "जा ! तू रांड ह्वे जै" तो अब क्वी नाराज नि होंद किलैकि अब पेंसन त मिल्दि ही च पण जरा " जा ! त्यार  पेन्सन मा खटपट ह्वे जावो "  गाळि देक  द्याखो तो सै I गाळि खाण वाळ अग्यौ मचै द्यालो।
अब कैकुण बोलि द्यावो कि - "जा त्यार हौळ -ज्यू टूटि जैन"  तो क्वी नि रुस्यांद पण जरा -" जा त्यार मोबाइल की बैटरी खराब ह्वे जैन" या " जा त्यार मोबाइल तैं सिग्नल नि मीलेन " तो ल्वैखतरी ह्वै जांद । तकनीकी क्रान्ति से गाऴयूं मा बदलाव जि ऐ गे I
  अब कैकुण समणि  पर इ घात घाळो  कि - "जा  !  त्वे पर हज्या ह्वे जैन " या " जा त्वै तैं छरका लगी जैन" या " त्वै पर खाज -खौड़ ह्वै जैन " तो क्वी बि यूँ गाऴयूं तै गाळि नि माणदो किलैकि मेडिकल क्रान्ति से बिमारी अब बिमारी नि रै गेन  बलकणम मेडिकल इन्स्युरेंस से कमाणो जरिया ह्वे गेन   पण जरा इन बोलिक द्याखो -" जा त्यार कम्प्यूटर पर सद्यानो कुण वाइरस लगि जैन" तो तुमारि खैर नी  च अर जरुर तुमर दांत टूटि जाला। वैज्ञानिक क्रान्ति गाऴयूं मा बि क्रान्ति लांद I
जरा गां मा  कै तैं ब्वालो त सै -" जा त्यार जीमणो राति  बिजली खम्बा टूटि जैन" तो वो तुमर आँख फोड़ी द्यालो I
गाँ माँ ब्वालो कि -"खत्ताउन्द जालो यु बच्चा" तो अब ब्वे बाबु पर क्वी असर नि पड़द पण जरा बोलिक दिखावो कि -"हे भगवान तै बच्चा तैं अंग्रेजी स्कूलम एडमिसन नि मीलो " तो बच्चा का ब्वै बाब तुमर मुंड जरूर फोड़ी द्याला I

   
इनि दसियों उदाहरण छन जो साबित करदन कि वैज्ञानिक क्रान्ति  गाऴयूं साहित्य मा बि क्रान्ति लांद।




Copyright @ Bhishma Kukreti  28/7/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखलाजारी ...] 

Bhishma Kukreti

Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur (South Asian Early Medieval History) -1


History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 109

   Early Medieval South Asian History of Katyuri Imperialism of Kartikeypur in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) -20

          (Early Asian Medieval History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand))
                          (Early Asian Medieval History (740-1100 AD)

                                 By: Bhishma Kukreti

                 Borders of Katyuri of Kartikeypur Imperialism

            The historians suggest Katyuri r Imperialism period of Kartikeypur from 740-1065 AD.
The Katyuri inscriptions do not throw light on exact borders of Katyuri Imperialism of Kartikeypur. Surprisingly, the Katyuri inscriptions were found from north Garhwal (Chamoli district) and north Kumaon that ifs- Pandukeshwar, Bageshwar and Baleshwar. The inscriptions are silent on western part of Yamuna.
               It is undecided about kings of south Garhwal and Kumaon. Still it is dark about rule on Dehradun, some part of Uttarkashi and Haridwar. Though, there are historical ruins in these territories of Katyuri period and those ruins are insufficient to put light on history background of these regions.   
      The Katyuri of Kartikeypur inscriptions suggest that Katyuri Kings had infantry, cavalry force, camel force and elephant army division. It is also true that a couple of inscriptions are copied from Pal inscriptions. The titles of government officers tally with other contemporary Indian inscriptions. 
It seems that Katyuri kings had territory of plains of Garhwal and Kumaon (Bhabhar and Tarai).
          Sarvavarman, Harsha and Yashovarman ruled for some time or on irregular basis in hills of Uttarakhand. Other kings of plains of Indian Territory could nor encroach hills of Uttarakhand from 750-1050AD.   
  There are no inscriptions suggesting Katyuri rule on eastern part of Kali Ganga River. However, Katyuri ruled over Doti (Nepal) for many centuries and that suggest that Katyuris rules far away east from Kali Ganga River –western Nepal till Gandaki too.
  Kartikeypur or Joashimath is very near to Tibet border. Having capital at Joshimath region suggests that Katyuris had rule over some regions of Tibet.
The studies of old traditions suggest that Katyuri also ruled   partly on Rohilkhand if not at all the time but some period.
  On the basis of Long Boot Surya temple at Nirat in Himachal Pradesh, Rahul claims that Katyuri ruled on some part of eastern Sutlej River.
  Oakley and Gairola suggest that around 900-1000 the Army chiefs of Mayapur (Haridwar), Bhabhar of Garhwal and Kumaon became free from Katyuri and established their own rules. At this same period, the governors or Thakurs Katehriya or Katehr of Tarai of Kumaon became free. It is concluded that around 900-1050, there was decrease in Katyuri domination over Bhabhar of Garhwal, Dehradun, Haridar and Tarai of Kumaon including partial territories of Rohilkhand that was under Katyuri.   

***Read balance - Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur (South Asian Early Medieval History) Part -2

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 28/7/2013
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -110
Early Asian Medieval History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) to be continued...21
    (Oriental Early Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand) to be continued...)
    (Oriental Early Medieval Age History (740-1100 AD to be continued...)

                                        References
A1- Agrawal, D.P., J.S Kharkwal, 1998, Central Himalayas: an archeological, linguistic and cultural synthesis 
1-Atkinson, E.T. 1974 (new edition), 1974, Kumaon Hills
1A- Adhikari, Suryamani, 1997, The Khasa Kingdom
1B- Chandola, Khemanand, 1987, Across Himalayas through Ages: a study of relations between central Himalayas and western Tibet
2--Chaurasiya, Radhey Shyam, 2002, History of Ancient India: Earliest time to 1000AD
3--Dabral, Shiv Prasad , 1968, Uttarakhand ka Itihas, Bhag-3 Pages 429-513)
3A- Elliot and Dowson, History of Indian (2nd part)
4--Handa, O.C. 2002, history of Uttaranchal, Indus Publishing Company, New Delhi 27, page 22-44
4A- Joshi, M.C., 1990, Uttaranchal (Kumaon-Garhwal) Himalaya: an essay in historical anthropology 
5-Linrothe, Rob, 1999, Ruthless Compassion: Wrathful Deities in Early Indo Tibetan Esoteric Buddhist Art
6-Mishra, Nityanand, Source Materials of Kumaon History 
7-Mishra Baldev Prasad, Nepal ka Itihas
8- Pandey, B.D, 1937, new edition (1990), Kumaon ka Itihas
9- Pandey, Ram Niwas, 1997, Making of Modern Nepal, page 170
10-Rawat, Ajay S., 19 Garhwal Himalayas: A Study in Historical Perspective 
11-Satyankritan, Rahul, Garhwal
11A-Saklani, Dinesh Prasad, 1998, Ancient Communities of The Himalayas
11B- Tripathi, Ramdatt , Katyur ka Itihas
12-Notes on Archeological Aspects of Uttarakhand: ascidehraduncircle.in/uttrakhand.html
13-Indian Archeology: A review, (edited by D. Mitra) 1979-80
14- Epigraphia  Indica 1982, Vol. XIII

Xxx                              xx
Notes on Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Pithoragarh (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Chamoli Garhwal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Rudraprayag Garhwal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur Tehri Garhwal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Pauri Garhwal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Haridwar  (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur of Dehradun  (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Bhabhar Garhwal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Champawat (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Bageshwar (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Haridwar (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Tarai of Kumaon (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Nainital (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Almora  (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Udham Singh Nagar (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur on Nepal (South Asian Early Medieval History); Historical Characteristics of Katyuri Imperialism of Kartikeypur On Rohilkhand (South Asian Early Medieval History);

Bhishma Kukreti

Dhakesa Bal Lok Geet: Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song Criticizing Dirtiness, Uncleanness   



Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarakhand (India)-304
(Oriental, Himalayan Folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)

                                      By: Bhishma Kukreti

                 There are tens of children folk songs in Garhwali of varied subject.
The following Asian (Garhwali) folk song is to criticize dirty habit.
The Oriental (Garhwali) traditional kid song disapproves of uncleanness
The South Asian (Garhwali) time-honored poetry approves dirt free, unsoiled habit from an old man.
The Oriental (Garhwali) children folk song states that such dirty man should be sent to live in cowshed.
The Asian (Garhwali) children folk song explains that if father is filthy his children would be of same habits to live in mess. 



कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -304


             ढकेसा  (बाल लोक गीत )

(संकलन ; जगदीश सती , सीरी गाँव , चमोली, सन्दर्भ: चिट्ठी पत्री  2003
(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )   


हे रे बुड्या ढकेसा 
गोठा जा गोठा ढकेसा 
त्यार बांठै की ढकेसा 
नौणी रोटी ढकेसा 
वखि पौंछौला ढकेसा 
निरभैगी बुड्या ढकेसा 
गोठै मरौला ढकेसा 
गोठै सड़ौला ढकेसा
हे रे बुड्या ढकेसा
लोखुं गा लड़ा ढकेसा
इसकूला पढाला ढकेसा
बुड्या का लड़ा ढकेसा
कंटर बज्याला ढकेसा
निरभैगी बुड्या ढकेसा
खंकौर फरौनू  ढकेसा
गोठ जा गोठ जा ढकेसा
हे रे बुड्या ढकेसा


Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 28/7/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...305 
   
                                  Curtsey and references

Dr. Krishna Nand Joshi, Kumaon ka Lok Sahitya (Folklore texts of Kumaon)
Dr Trilochan Pandey, Kumaoni Bhasha aur Uska Sahity(Folklore literature of Kumaon )
Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Lok Nrityageet  (Folk Songs and Folk dances of Garhwal )
Dr Govind Chatak, Garhwali Lokgathayen (Folklore of Garhwali)
Dr. Govind Chatak, Kumaoni Lokgathayen (Folklore of Kumaoni)
Dr Urvi Datt Upadhyaya, Kumaon ki Lokgathaon ka Sahityik Adhyayan (Literary review of Folklore of Kumaon)
Dr. Dip Chand Chaudhri, 1995, Askot ka Palvansh , Gumani Shodhkendra, Uprada, Gangalighat
Dr. Prayag Joshi, Kumaon Garhwal ki Lokgathaon ka Vivechnatmak Adhyayan (Critical Review of Folklore of Kumaon and Garhwal)
Dr Dinesh Chandra Baluni, Uttarakhand ki Lokgathayen (Folklore of Uttarakhand)
Dr Jagdish (Jaggu) Naudiyal, Uttarakhand ki Sanskritik Dharohar, (Partially Folklore of Ravain) 
Ramesh Matiyani 'Shailesh' 1959, Kumaun ki Lok Gathayen
Abodh Bandhu Bahuguna, Dhunyal (Folklore and Folk Songs of Garhwal)
Shambhu Prasad Bahuguna, Virat Hriday
Kusum Budhwar, 2010, Where Gods Dwell: Central Himalayan Folktales and Legends 
C.M. Agarwal , Golu Devta, 1992, The God of Justice of Kumaon Himalayas
N.D .Paliwal, 1987, Kumaoni Lok Geet
E.S. Oakley and Tara Datt Gairola 1935, Himalayan Folklore
M.R.Anand, 2009, Understanding the Socio Cultural experiences of Pahadi folks: Jagar Gathas of Kumaon and Garhwal
Dr. Pradeep Saklani, 2008, Ethno archeology of Yamuna Valley
Shiv Narayan Singh Bisht, 1928, Gadhu Sumyal, Banghat , Pauri Garhwal
Anjali Kapila (2004), Traditional health Practices of Kumaoni women
Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Natkon ke Mukhy Tatva va Vivechana
Helle Primdahi, 1994, Central Himalayan Folklore: folk Songs in Rituals of the Life Cycle
Hemant Kumar Shukla, D.R. Purohit, 2012, Theories and Practices of Hurkiya Theater in Uttarakhand, Language in India Vol.12:5: 2012 Page 143- 150
Dev Singh Pokhariya, 1996, Kumauni Jagar Kathayen aur Lokgathayen
Madan Chand Bhatt, 2002, Kumaun ki Jagar Kathayen 
Bhishma Kukreti, Garhwal ki Lok Kathayen, Alaknanda Prakashan
Bhishma Kukreti, Notes on History, Folk Literature of Haridwar
Khima Nand Sharma, Veer Balak Haru Heet, Kumauni Sahitya Sadan, Delhi, 1980.
*Dr Shiv Prasad Naithani, 2011, Uttrakhand Lok Sanskriti aur Sahitya, Udgata, page 119-126
Xx                        xxx
(टिहरी से गढवाली जागर, लोक गीत;  उत्तरकाशी से गढवाली जागर, लोक गीत; पौड़ी से गढवाली जागर,  लोक गीत; चमोली -रुद्रप्रयाग से गढवाली जागर,लोक गीत; नैनीताल से कुमाउनी जागर,लोक गीत; अल्मोड़ा से कुमाउनी जागर,लोक गीत;पिथोरागढ़ -बागेश्वर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;चम्पावत , उधम सिंह नगर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;उत्तराखंडी जागर,लोक गीत;,  हरिद्वार से जागर,लोक गीत;,मध्य हिमालयी जागर,लोक गीत;, हिमालयी जागर,लोक गीत;उत्तर भारितीय जागर,लोक गीत; भारतीय जागर,लोक गीत; एशियाई जागर,लोक गीत श्रृंखला,
Xx          xxx
Notes on Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Oriental (Garhwali, Indian) kids Folk Song from Siri Garhwal Criticizing filthiness, Uncleanness; South Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Chamoli Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Garhwal disapproving e of filthiness, dirtiness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Rudraprayag Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Joshimath Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Karnaprayag Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Nand Prayag Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Pandukeshwar Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Nandkini valley Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Pindar valley Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; South Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Pauri Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Oriental  (Garhwali, Indian) Kids  Folk Song from Tehri Garhwal Criticizing Dirtiness, Uncleanness; Asian (Garhwali, Indian) Children Folk Song from Uttarkashi Garhwal Criticizing grubbiness, Uncleanness

Bhishma Kukreti

Rajmaun Mela-Harul Geet: Oriental Folk Song (Jaunpur , India) about Festival

Oriental/Asian Folk Song and Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal -48 
  रवांइ, उत्तरकाशी, देहरादून गढ़वाल क्षेत्र  के  प्रचलित   लोक गीत- 48     

    Translation, Interpretation by: Bhishma Kukreti
  There are many festivals in Ravain. The Raj Maun festival of Dhangaryan is very important festival. In old age the King of Tehri Riyasat used to inaugurate or attend the festival.
The following folk song explains the rush of people for participating in Raj Maun festival. People ask the forecaster about the date of festival. The forecaster tells that the auspicious date for Maun festival is on twelfth of Ashadh, Sunday.

जौनपुरी   ( मोरी , जौनसार , गढ़वाल क्षेत्र  ) भाषा का   लोक गीत 45

  राज मौण मेला : हारुल गीत
(सन्दर्भ:-  Surendra Pundir, चिट्ठी पत्री पत्रिका,  ओक्टोबर 2003)
( इंटरनेट प्रस्तुति  एवं अतिरिक्त व्याखा - भीष्म कुकरेती )

बक्युं लाय  त घण  स्याणा
बक्युं लाय  त घण  ओ ...
कदी  जूड़ स्याणा छोड़ेबू
ढुंगर्याण   मौण ओ ...

पूजे त मसाण   स्याणा
पूजे त मसाण ओ ....
ढुंगर्याण   मौण ओ ...
बारा गते अषाढ़ ओ ....

पकायो तो भोज स्याणा
पकायो तो भोज ओ ....
बारा गते अषाढ़ ओ .... पकायो तो भोज
ऐतवार क रोज ओ ....
Copyright Interpretation, @ Bhishma Kukreti 28/7/2013 

Oriental/Asian Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal to be continued ...49 
( रवांइ क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हर की दून, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जानकी चट्टी, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; फुल चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; मोरी रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुजेली , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुरोला , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बनाल पट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; राढ़ी डांडा,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; यमुनोत्री , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हनुमान चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; खरसाली रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; गंगनाणी ,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बडकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; नौगाँव , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; आराकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जर्मोला धार रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;लाखामंडल,  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;चकरौता  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;अनहोल रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; त्यूणी  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत श्रृखला जारी)
Xx           xxx
Notes on Oriental Folk Song (Ravain, India) about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Chakrata Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Tyuni Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Anhol Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Lakhamandal Uttarakhand about Festival; Oriental Traditional  Song (Ravain, India) from Jarmola Dhar Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Badkot Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Arakot Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Naugaon Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Gangnani Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Kharsali Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Hanuman Chatti Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Har ki Dun Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Yamunotri Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Tones Valley Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Radhi danda Uttarakhand about Festival; Oriental Folk Song (Ravain, India) from Uttarakhand about Festival;

Bhishma Kukreti

 क्लीन चिट  मा गुवाँण -मुताण किलै आंद ?


[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला ]


                          चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती


   मै लगणु च अचकाल क्लीन चिट पाणौ, दीणौ, लीणौ, दिखाणौ मौसम आयुं च I
ब्याळि ना परसि गजेन्द्र काका फ़ोन आयि  बल -  भीसम मि तैं क्लीन चिट मीलि ग्यायि।
मीन पूछ - कनो  क्या व्है छौ ?
(हालांकि मै पता च बल गजेन्द्र काकान हम प्रवास्युं  फर्जी बैंक आकौंट खोलिन अर मनरेगा , धनलीजा, दुसरौ -पाणि-पेजा     जन स्कीम मा फरजी काम दिखैक हजारों झोल झाल कौरि छौ I अर बात गाँ से भैर नि जावो को कारण गाँ वाळुन  जाणणो बान एक जांच समीति बणै छौ. मि त बिसरि गे छौ कि आज गजेन्द्र काकाक अफिक फोन आयि ) 
गजेन्द्र काका जबाब छौ - अरे   वू म्यार विरोधी सुरेन्द्रन मी पर मनरेगा -धनलीजा, दुसरौ -पाणि-पेजा स्कीम मा धांधळी अभियोग लगै छौ ना ?
मीन दिखाणो बान ब्वाल मी - हाँ हाँ   याद आई अर क्वी समीति बि बौण छे
गजेन्द्र काकन उत्साहित ह्वेक ब्वाल -हाँ हाँ अर वीं समीतिन मै तैं आजी क्लीन चिट दे आल
मीन पूछ -काका समीति मा कु कु छा ?
गजेन्द्र काकाक जबाब छौ - द्वी पंच अर एक भैराक सरपंच I
( मि जाणदो  छौं बल - द्वी पंच छा एक त गजेन्द्र काकाकि घरवळी अर दगड्या मोहन (जै पर दुसर केस मा अभियोग लग्युं च) अर भैराक सरपंच छौ गजेन्द्र काकाक सडु भाइ )
मि - चलो भलु ह्वे ग्यायि कि क्लीन चिट मिलि ग्याइ।
गजेन्द्र काका - अछा सूण जथगा बि देहरादून अर गढ़वाल का अखबारों मा समाचार छपवाइ दे कि गजेन्द्र को क्लीन चिट मीलि ग्यायि I
मीन बोल - ठीक च
गजेन्द्र काका -अर सूण कौंग्रेस का नेताओं इन्टरनेट साईट अर ट्वीटर मा बि ये समाचार तैं घुमै दे हाँ !
मि - कौंग्रेस की इन्टरनेट साइटों मा ये समाचारों क्या मतलब ?
गजेन्द्र - अरे सि लोक सभा चुनाव आणा छन कि ना ?
मि - हाँ
गजेन्द्र - तो मि चांदो कि कॉंग्रेसी  सरकल मा म्यार नाम फैलि जावो
मि - लोक सभा चुनाव लड़नो इच्छा ...... ?
गजेन्द्र - न्है रै . वो तो मि चाणो छौं कि लोक सभा चुनाव मा मि कौंग्रेस कु चुनावी एजेंट बणि जौं I यी त बगत च कुछ कमाणो!
गजेन्द्र काकान फोन धार कि सुरेन्द्र क फोन आई
(गजेन्द्र काका , सुरेन्द्र अर मि एकी थोक का छंवा अर एकी उमरा क छंवाँ )
सुरेन्द्र - भैजि मि तैं क्लीन चिट मीलि ग्यायि।
मि - क्यांकुण ?
(  उन मि तैं पता च बल सुरेन्द्रन पाख पख्यड़ुम  "सुखा मा  -कुछ तू खा -कुछ मि तैं बि  देजा " स्कीम का तहत चार पांच कुंवा खुदै छा अर वांक तहकीकात का बान  एक समीति बणी छे )
सुरेन्द्र - अरे खां मा खां गजेन्द्र काकान मैं पर "सुखा मा  -कुछ तू खा -कुछ मि तैं बि  देजा " स्कीम मा अभियोग लगाई छौ तो मि तैं क्लीन चिट मिलि ग्यायी।
(समीति मा पंच छा सुरेन्द्र की काकी अर सुरेन्द्र की फुफ्या सासूक  जँवै अर भैराक सरपंच छौ सुरेन्द्रक मम्या ससुर )
मि - चलो भलु ह्वे ग्यायि त्वै तैं बि क्लीन चिट मीलि ग्यायि I
सुरेन्द्र - अच्छा सुणो ! वो अखबारों मा अर भाजापा का नेताओं की इंटरनेट साइटों मा ये सुखद समाचार फैले दे जरा I  लोक सभा का चुनाव नजीक  छन ना !
मि - क्या बात ! लोक सभा चुनाव लड़णाइ क्या ?
सुरेन्द्र - न्है न्है ! मि लोक सभा मा भाजापा क चुनाव एजेंट बणणो कोशिस मा छौं I यी त बगत च कुछ कमाणो !   
गाँ ही ना सरा भारत मा अजकाल क्लीन चिट पाणों अर क्लीन चिट दीणो मौसम आयुं च I
भाजापा नरेंद्र मोदी तैं सेक्युलर होणो क्लीन चिट दीणि च त कौंग्रेस सज्जन कुमार अर जगदीस टाईटलर तैं बि सिख दंगों मा क्लीन बथाणि  च.
इन्डियन क्रिकेट कंट्रोल बोर्डन म्याप्पन आद्युं तैं क्लीन चिट दे याल जन भाजापा अर कौंग्रेसन शिब्बू शोरण तैं क्लीन चिट दे I
सुणण मा आणु  च बल इनकम टैक्स का मामला मा  कौंग्रेस मुलायम सिंह यादव तैं क्लीन चिट  दीण वाळ च I
भाजापा यदुरप्पा अर कौंग्रेस जगन रेडी तैं क्लीन चिट दीणौ अभ्यास करणा छन I
खैर भ्रष्टाचार्युं  तैं क्लीन चिट मीलि बि जालो तो भि जनता तैं सबि क्लीन चिट मा गुवाण की गंध तो आली ही I
भले ही राजनीतिज्ञ ब्वालल कि अलण नेता क्लीन च पण  लोगुं तैं वीं क्लीन चिट से चिराण (मुताण )  की गंध त आलि ही I
भले ही दंगा फिसाद कराण वाळु तैं सुफेद कागज मा क्लीन चिट मिलि भि जालि तो भी  किड़ाण ( गोस्त भूनते वक्त की गंध ) अर गनैन (कीचड़ अर मूत के सयुंक्त गंध ) आली ही I
  भले ही हे बलात्कारी नेता या अधिकारी तैं क्लीन चिट मीलि बि जावो  तो भी की  खिराण, खिकराण (तम्बाकू की गंध ) जनता की नाक बिटेन भैर नि जांदी।
भले ही कोयला घोटाला मा नेताओं,  सामाजिक कार्यकर्ताओं अर अधिकार्युं तैं सुफेद कागज़ मा क्लीन चिट मील बि गे तो भी क्लीन चिट की धुवैण, भभलाण -भभकैण की गंध कतै नि जै सकदी ना ?
पब्लिक डिस्ट्रिब्युसन मा अनाज घोटाला मा सैकड़ों लोगुं तैं क्लीन चिट मिलणी रौंद पण क्लीन चिटों से जनता तैं  खौंखेण  (सड़े अनाज की गंध ) तो आली कि ना ?
       



Copyright @ Bhishma Kukreti  29/7/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]   

Bhishma Kukreti

Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur, India


History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 110

   Early Middle Age South Asian History of Katyuri Imperialism of Kartikeypur in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) -21

          (Early Asian Middle Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))
                          (Early Asian Middle Age  History (740-1100 AD)

                                 By: Bhishma Kukreti
  There are historical characteristics of Katyuri Kingdom of Kartikeyapur of Middle Age Asia.

                             Title and Characteristics of Katyuri Kings


          Except Tribhuwanraj, Nimbar and Salonaditya, other eleven Kartikeypur Katyuri kings of Asian middle age period assumed titles as 'Parambhattarak Maharajadhiraj Parmeshwar'.  Most of Indian sovereign kings used to assume these titles in middle age.

              It was assumed as the King was the incarnation of God or part of God. It was believed that by seeing the King a sinful person would become virtuous.
                  The inscriptions describe Katyuri kings of Kartikeyapur as incarnation of Dharma; they were law protectors and had bright characters.
             The middle age inscriptions portrayed Katyuri kings were having characters of kindness, donors, truthfulness, humble, stable mentality, high bravery, energetic, serious and sensitive to people.
             The middle age inscriptions state that people had great respect for Kartikeyapur Katyuri kings and people were devotee of kings.
              The middle age copper inscriptions express the Katyuri kings were protectors and used to provide asylum to poor, orphans and weak people.
         The middle age historical dedications (Today's Uttarakhand India, Asia)   explain that the kings were industrious and scholars.
           The middle age copper inscriptions (Middle Himalaya, India, Asia)   or administrative orders inform that Brahmins used to come for visiting the courts of King for donations and honor.  The kings used to donate gold and used to pay honor to scholars.
  The middle age inscriptions notify that Katyuri kings (Himalayan India, Asia)   were scholars, financially sound and respectful Kings.   
 

                Characteristics of Family Members of Kartikeyapur Katyuri Kings

             The middle age inscriptions of Katyuri Kings (Central Himalayan region, India, Asia)   described the names of king's eldest wife as Mahadevi or great queen and eldest son as heir.
                The middle age inscriptions of Katyuri Kings (North India, Asia) suggest that the sons of King Family used to get important position in administration.
                Where in the middle age inscriptions, the title is Parambhattarak (Brave of Braves) Maharajadhiraj (king of Kings) Parmeshwar (God) , for Katyuri King , the 'Raja'  (simple king) word was used for brothers, uncles of King.
Perhaps the Rajanyak meant for prince.
  Rajputr was used for the sons of brothers of King.       
             
 
 


         

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 29/7/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -111
Early Asian Middle Age History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued...22
        (Oriental Early Middle Age History (740-1100 AD to be continued...)

                                        References
A1- Agrawal, D.P., J.S Kharkwal, 1998, Central Himalayas: an archeological, linguistic and cultural synthesis 
1-Atkinson, E.T. 1974 (new edition), 1974, Kumaon Hills
1A- Adhikari, Suryamani, 1997, The Khasa Kingdom
1B- Chandola, Khemanand, 1987, Across Himalayas through Ages: a study of relations between central Himalayas and western Tibet
2--Chaurasiya, Radhey Shyam, 2002, History of Ancient India: Earliest time to 1000AD
3--Dabral, Shiv Prasad , 1968, Uttarakhand ka Itihas, Bhag-3 Pages 429-513)
3A- Elliot and Dowson, History of Indian (2nd part)
4--Handa, O.C. 2002, history of Uttaranchal, Indus Publishing Company, New Delhi 27, page 22-44
4A- Joshi, M.C., 1990, Uttaranchal (Kumaon-Garhwal) Himalaya: an essay in historical anthropology 
5-Linrothe, Rob, 1999, Ruthless Compassion: Wrathful Deities in Early Indo Tibetan Esoteric Buddhist Art
6-Mishra, Nityanand, Source Materials of Kumaon History 
7-Mishra Baldev Prasad, Nepal ka Itihas
8- Pandey, B.D, 1937, new edition (1990), Kumaon ka Itihas
9- Pandey, Ram Niwas, 1997, Making of Modern Nepal, page 170
10-Rawat, Ajay S., 19 Garhwal Himalayas: A Study in Historical Perspective 
11-Satyankritan, Rahul, Garhwal
11A-Saklani, Dinesh Prasad, 1998, Ancient Communities of The Himalayas
11B- Tripathi, Ramdatt , Katyur ka Itihas
12-Notes on Archeological Aspects of Uttarakhand: ascidehraduncircle.in/uttrakhand.html
13-Indian Archeology: A review, (edited by D. Mitra) 1979-80
14- Epigraphia  Indica 1982, Vol. XIII

Xxx                              xx
Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Joahsimath , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Pandukeshwar region, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Chamoli Garhwal , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Chamoli Garhwal , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Tehri Garhwal, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Pauri Garhwal , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Rudraprayag , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Dehradun, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Haridwar , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Uttarkashi , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Doti Nepal; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Pithoragarh, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Bageshwar , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Champawat, India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Almora , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Nainital , India; Asian Middle Age Historical General and Exclusive Characteristics of Katyuri Kings of Kartikeyapur of Udham Singh Nagar, India

Bhishma Kukreti

Saryun Ko Ayi: Oriental (Garhwali) Children Folk Song about Ring Ceremony or Engagement Ceremony

Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarakhand (India)-305
(Oriental, Himalayan Folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)
                 कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -305

(उत्तराखंड से बाल लोक गीत , दुसांत से बाल लोक गीत; चमोली  गढ़वाल से बाल लोक गीत ;गदकोत चमोली गढ़वाल से बाल लोक गीत ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल से बाल लोक गीत ; पौड़ी गढ़वाल से बाल लोक गीत ; टिहरी गढ़वाल से बाल लोक गीत ;उत्तरकाशी गढ़वाल से बाल लोक गीत ;केदार उत्यपका गढ़वाल से बाल लोक गीत ; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल से बाल लोक गीत ; लैंसडाउन गढ़वाल से बाल लोक गीत ; कोटद्वार गढ़वाल से बाल लोक गीत ;नरेंद्र नगर गढ़वाल से बाल लोक गीत ;प्रताप नगर गढ़वाल से बाल लोक गीत ; गौचर गढ़वाल से बाल लोक गीत ; पुरोला गढ़वाल से बाल लोक गीत ; राठ  क्षेत्र गढ़वाल से बाल लोक गीत ; गैरसैण  गढ़वाल से बाल लोक गीत ; दूधातोली गढ़वाल से बाल लोक गीत  श्रृंखला)

                                      By: Bhishma Kukreti

   The Garhwali (Oriental) children folk songs are of varied colors and varied topics. I. Opie and P. Opie divided children songs into various types. The Garhwali (Asian) children traditional songs could also be divided into
1-Children Amusement folk verses including action folk songs
2-Counting Kids Folk rhymes
3-Lullibies conventional Poetries
4-Children Folk riddle
5-Improper children folk verses
6-Children folk jingle
7-Children Folk style Joke verses
8-Children Customary Nonsense poems
9- Children folk verses with humor
10-Tongue twisting children traditional poetries


    The following folk song for children is a popular type of song.
The following Garhwali (Asian) children verse is illustrating about boy party coming to girl house for ring or engagement ceremony.
This kids folk poetry in question-answer style.



सार्युं का नीस को आई? --एक बाल लोक गीत   


(संकलन ; सन्दर्भ: चिट्ठी पत्री  2003 )
(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )   

सार्युं का नीस को आई,   सार्युं का नीस को आई, 
बेटी का माँगण्या आई,  बेटी का माँगण्या आई
बैठी जा बैठी जा राजा ,बैठी जा बैठी जा राजा
यो बैठा सो बैठा राजा ,यो बैठा सो बैठा राजा
बेटुली चा बणै दे , बेटुली चा बणै दे
चा पाणि हम नि पेंदा ,चा पाणि हम नि पेंदा
फर्र लौटी क्यांकु आई ,फर्र लौटी क्यांकु आई
भौत खीरू तुमारु घीया ,भौत खीरू तुमारु घीया
बौड़ी जा  बौड़ी राजा ,बौड़ी जा  बौड़ी राजा
घी दैजा क्य दैजा देला ,घी दैजा क्य दैजा देला
लैंदी गौड़ी दुदाळ , लैंदी गौड़ी दुदाळ
सूना का गौणा जिहोरा , सूना का गौणा जिहोरा
चांदी की झीनी झांवरी ,चांदी की झीनी झांवरी
ब्योली क्या करदी काज ?ब्योली क्या करदी काज ?
बौण  घौरै धाण -पाण , बौण  घौरै धाण -पाण
इंटर  पास च ब्योली , इंटर  पास च ब्योली
तुमारो ब्योला क्या कादो ,तुमारो ब्योला क्या कादो
देसुंम साब च वो ,देसुंम साब च वो
ठीक ठाक जोड़ी मिलीं च ,ठीक ठाक जोड़ी मिलीं च
सार्युं का नीस क्वो गाई ,सार्युं का नीस क्वो गाई
बेटी का माँगण्या गाई , बेटी का माँगण्या गाई

                     Extract of Children Folk Song


Who are those below Farms?
They are from boy party visiting to girl house for ring ceremony
The host is asking to guest about tea
Why did the boy party return so early?
The boy party is asking huge dowry
The boy party says no for tea
What does girl do?
She does home and forest works.
She is Inter pass girl
What does boy do?
The boy is officer in plains
 

Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 29/7/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...306 
   
                                  Curtsey and references

Dr. Krishna Nand Joshi, Kumaon ka Lok Sahitya (Folklore texts of Kumaon)
Dr Trilochan Pandey, Kumaoni Bhasha aur Uska Sahity(Folklore literature of Kumaon )
Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Lok Nrityageet  (Folk Songs and Folk dances of Garhwal )
Dr Govind Chatak, Garhwali Lokgathayen (Folklore of Garhwali)
Dr. Govind Chatak, Kumaoni Lokgathayen (Folklore of Kumaoni)
Dr Urvi Datt Upadhyaya, Kumaon ki Lokgathaon ka Sahityik Adhyayan (Literary review of Folklore of Kumaon)
Dr. Dip Chand Chaudhri, 1995, Askot ka Palvansh , Gumani Shodhkendra, Uprada, Gangalighat
Dr. Prayag Joshi, Kumaon Garhwal ki Lokgathaon ka Vivechnatmak Adhyayan (Critical Review of Folklore of Kumaon and Garhwal)
Dr Dinesh Chandra Baluni, Uttarakhand ki Lokgathayen (Folklore of Uttarakhand)
Dr Jagdish (Jaggu) Naudiyal, Uttarakhand ki Sanskritik Dharohar, (Partially Folklore of Ravain) 
Ramesh Matiyani 'Shailesh' 1959, Kumaun ki Lok Gathayen
Abodh Bandhu Bahuguna, Dhunyal (Folklore and Folk Songs of Garhwal)
Shambhu Prasad Bahuguna, Virat Hriday
Kusum Budhwar, 2010, Where Gods Dwell: Central Himalayan Folktales and Legends 
C.M. Agarwal , Golu Devta, 1992, The God of Justice of Kumaon Himalayas
N.D .Paliwal, 1987, Kumaoni Lok Geet
E.S. Oakley and Tara Datt Gairola 1935, Himalayan Folklore
M.R.Anand, 2009, Understanding the Socio Cultural experiences of Pahadi folks: Jagar Gathas of Kumaon and Garhwal
Dr. Pradeep Saklani, 2008, Ethno archeology of Yamuna Valley
Shiv Narayan Singh Bisht, 1928, Gadhu Sumyal, Banghat , Pauri Garhwal
Anjali Kapila (2004), Traditional health Practices of Kumaoni women
Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Natkon ke Mukhy Tatva va Vivechana
Helle Primdahi, 1994, Central Himalayan Folklore: folk Songs in Rituals of the Life Cycle
Hemant Kumar Shukla, D.R. Purohit, 2012, Theories and Practices of Hurkiya Theater in Uttarakhand, Language in India Vol.12:5: 2012 Page 143- 150
Dev Singh Pokhariya, 1996, Kumauni Jagar Kathayen aur Lokgathayen
Madan Chand Bhatt, 2002, Kumaun ki Jagar Kathayen 
Bhishma Kukreti, Garhwal ki Lok Kathayen, Alaknanda Prakashan
Bhishma Kukreti, Notes on History, Folk Literature of Haridwar
Khima Nand Sharma, Veer Balak Haru Heet, Kumauni Sahitya Sadan, Delhi, 1980.
*Dr Shiv Prasad Naithani, 2011, Uttrakhand Lok Sanskriti aur Sahitya, Udgata, page 119-126
Xx                        xxx
उत्तराखंड से बाल लोक गीत , दुसांत से बाल लोक गीत; चमोली  गढ़वाल से बाल लोक गीत ;गदकोत चमोली गढ़वाल से बाल लोक गीत ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल से बाल लोक गीत ; पौड़ी गढ़वाल से बाल लोक गीत ; टिहरी गढ़वाल से बाल लोक गीत ;उत्तरकाशी गढ़वाल से बाल लोक गीत ;केदार उत्यपका गढ़वाल से बाल लोक गीत ; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल से बाल लोक गीत ; लैंसडाउन गढ़वाल से बाल लोक गीत ; कोटद्वार गढ़वाल से बाल लोक गीत ;नरेंद्र नगर गढ़वाल से बाल लोक गीत ;प्रताप नगर गढ़वाल से बाल लोक गीत ; गौचर गढ़वाल से बाल लोक गीत ; पुरोला गढ़वाल से बाल लोक गीत ; राठ  क्षेत्र गढ़वाल से बाल लोक गीत ; गैरसैण  गढ़वाल से बाल लोक गीत ; दूधातोली गढ़वाल से बाल लोक गीत  श्रृंखला जारी ..

Xx                    xxx
Notes on Oriental (Garhwali) Children Folk Song about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Chamoli Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Gadkot Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Rudraprayag Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Tehri Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Uttarkashi Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Rudraprayag Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Pauri Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Badrinath region Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Gauchar region Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Gopeshwar Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Nandakini valley Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Vishnuganga valley Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony; Oriental (Garhwali) Children Folk Song from Pindar valley Garhwal about Ring Ceremony or Engagement Ceremony;

Bhishma Kukreti

Dwee Bwaryun Kajai: Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal (Asian)

Oriental/Asian Folk Song and Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal -49 

  रवांइ, उत्तरकाशी, देहरादून गढ़वाल क्षेत्र  के  प्रचलित   लोक गीत- 49     

    Translation, Interpretation by: Bhishma Kukreti

        There are all types of traditional folk songs from Ravain region of Garhwal.
There are humorous and satirical folk songs criticizing wrong happenings
One of following ironic, hilarious folk songs criticizes the man having two or more wives 
Another folk song criticizes his father

रवाँल्टी के हास्य -व्यंग्य लोक गीत


(सन्दर्भ: महावीर रंवाल्टा, 2011, उत्तराखंड में रंवाइ क्षेत्र के लोक साहित्य की मौखिक परंपरा, उदगाता, पृष्ठ 48- 56 )   
( इंटरनेट प्रस्तुति  एवं अतिरिक्त व्याखा - भीष्म कुकरेती )


पाणी भरी बाल्टी
द्वी सैण्यूं कू रसिया आफुइ बणा खाणू
That man who has two wives
The man has to clean his vessels his own
The man has to cook his food his own
xx      xxx

पारी धरौंदु क्वा टट्याणु
मुई तकी बुए बट्याणु     
O Mom! I thought it is crow but he was father calling.

Copyright Interpretation, @ Bhishma Kukreti 29/7/2013 

Oriental/Asian Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal to be continued ...50 
( रवांइ क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हर की दून, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जानकी चट्टी, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; फुल चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; मोरी रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुजेली , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुरोला , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बनाल पट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; राढ़ी डांडा,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; यमुनोत्री , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हनुमान चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; खरसाली रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; गंगनाणी ,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बडकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; नौगाँव , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; आराकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जर्मोला धार रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;लाखामंडल,  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;चकरौता  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;अनहोल रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; त्यूणी  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत श्रृखला जारी)
Xx           xxx
Notes on Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain, Uttarkashi Garhwal (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain, Dehradun,  Garhwal (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal, Uttarakhand  (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal, Central Himalaya  (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal, North India  (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal Indian subcontinent ( Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal SAARC Countries (India, Asia); Satirical and Humorous Folk Songs/Traditional Music from Ravain Garhwal, South Asia

Bhishma Kukreti

गढ़वळिम नै नै मुहावरा ऐ गेन


[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला ]


                          चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती

         
   अजकाल हेरक भाषा मा चौतरफा बदलौ होणु च I भाषौं मा सबसे जादा बदलाव नई टेकनोलोजी अर राजनैतिक घटनाओं से होणु च I आज नया नया मुहावरा भाषौं तैं मिलणा छन , कुछ मुहावरा पैदा हूंदि मोरणा छन , कुछ कुछ दिनों माँ खतम ह्वे जान्दन कुछ नया मुहावरा दीर्घजीवी बि छन I
गढ़वळिम परिवर्तन स्थान को हिसाब से बि पैदा हूणा छन जनकि मुंबई मा मुहावरा अलग अर गढ़वाळ मा अलग I
अब द्याखो ना अब क्वी नि बोल्दु बल तैनि घास या भ्यूँल चोरी कार सबि बोल्दन स्या लालू प्रसाद यादव ह्वे ग्यायि  I या तै गांवक लालू प्रसाद यादव छन I
एक मुहावरा छौ 'मोळ माटौ मादेव " अब पता नि कख हर्ची ग्यायि यू मुहावरा अब लोग खाली इन बुल्दन - तैन कुछ नि कौर सकण स्यु त "मनमोहन सिंह" च I 
अब जन कि क्वी सभा सोसाइट्यूं माँ   चुप रावो तो बुले जांद बल स्यु '"मनमोहन सिंह " ह्वे ग्यायि I अब 'मौनी बाबा' बाबा शब्द आर्कियोलौजी किताबुं मा ही मिलद अब त नया  शब्द कुठारुं (डिक्शनरी) मा 'मौनी बाबा ' की जगा "मनमोहन सिंह " मिलद I
एक दै जब महाराष्ट्र मा शिव सेना की सरकार छे अर प्रसिद्ध छौ कि मुख्यमंत्री को रिमोट कंट्रोल  त शिव सेना सुप्रीमो बाल ठाकरे मा च त लोगुन टीवी  रिमोट कंट्रोल को  नाम ही बाल ठाकरे धरी आल थौ  अर बुले  जांद थौ  बल बच्चों हात पर "बाल ठाकरे" नि दीण चयेंद हर समौ WWF  प्रोग्राम दिखणा रौंदन I
एक कहावत छे बल "गोर्कटा मन्दिरौ पुजारी" अब यीं कहावत की जगा हैंकि कहावतन ली आल "धर्म निरपरेक्ष को ठेकेदार -नीतेश कुमार "
हरेक समाजम  हरेक जुग  मा सच तैं झूठ अर झूठ बथाण वाळ मिलदन I अचकाल सच तैं झूठ अर झूठ बथाण वाळौ कुण बुले जांद " ले अफार ! स्यू पार्टी प्रवक्ता ऐ गे " I
हमार गाँ मा अचकाल क्वी बि निरर्थक सरकारी काम ह्वावो या बेकार की योजना ह्वावो तो बुले जांद " द ले ! अब "'गूणि  बांदरूं कुण पुळ" बौणल" I  भौत दें जंगळ मा खाली कागजों मा पुळ बणन पर ये कहावत की उत्पति ह्वे I
हमार गाँ मा एक कहावत छे बल जख जौ हुंदन उख ग्यूं बोलि त भुखमरी आली ही I सन साठ का करीब सरकारी हल्ला -गुल्ला बदौलत गांवुं मा जापानी ढंग से सट्यूं खेती करे गे अर वै साल लोगुंन चूड़ा तक नि चाख अर आज बि एक मुहावरा बुले जांद "पहाड़ों मा जापानी ढंग की खेती करिल्या त भूकि  मरिल्या" I
कबी नजीकी भूतकाल मा एक बढ़िया कहावत छे "बूतो  मूस अर लौवू हूस " I याने कि काम क्वी कारो अर फैदा क्वी उठै जावो I अब या कहावत कै तैं याद नी च किलैकि अब यिं  कहावत की जगा नै कहावत ऐ ग्यायि अर वा कहावत च -"उत्तराखंड क्रांति दल"I
एक कहावत या कथन छौ -स्या बड़ी कंद्यूरा च याने छुप कर छ्वीं सुणण वाळ च  अब त  गढ़वाली का साहित्यकार हि नि  जाणदन कि कंद्यूरा  बि क्वी शब्द छौ त आम जनता न क्या जाणन ! अब त बुले जांद स्या बड़ी स्टिंग ओपरेटर च I
कहावतों मा सबसे जादा बदलाव टीवी विज्ञापन, मोबाइल, कम्प्यूटर  अर इंटरनेट से आइ I
भाषा सबसे जादा संवेदनशील च वा परिर्तन तै भौत जल्दी अंगीकार करदी I  पैल बुले  जांद छौ "ब्वारि सऊर /सवर मुतणि से दिखे जांद अब बुले जांद " ब्वारीक  सवर मोबाइल रिंग टोन से जणे जांद " या " ब्वारि सवोर वींक  फेस बुक फ्रेंड्स प्रोफाइल से पता चल जांद"
मुहावरा वैज्ञानिक खोज से ही जादा प्रभावित होंद I पैल बुले  जांद छौ बल " मुख धूणो सवोर नी च अर घामौ चस्मा लगायाँ छन" I अचकाल बोले जांद बल " मुख धूणो सवोर नी च अर हथ पर स्मार्ट फोन च " I 
अजकाल जब बि कैक दगड़ इखुलि बात याने प्राइवेट मा बात करण  वो "तखलिया -तखलिया " नि बुलद ओ अब बुलद बल " जरा ऑफ लाइन मा बात करण छे" I
पैल नेताओं बारा मा बुले जांद छौ कि नेता लोग जु सूचना दीणा छन वो विश्वसनीय नी हूंदन I अब अविश्वसनीय सूचना बारा मा बुले जांद "गारबेज  इन गारबेज आउट " I "गारबेज  इन गारबेज आउट " कम्प्यूटर की भाषा च पण अब आम भाषा बौणि गे I
" मीन तेरी भौत सूण याल अब मेरि बि सूण " की जगा अब बुले जांद " अब मि तैं डाउनलोड करण दे" I कम्प्यूटर भाषा जद प्रचलन मा आण बिसे गे I
पैल बुले जांद छौ अब मेरी  वींक या वैक दगड़ कुट्टी ह्वे ग्यायि अब बुले जांद "हमर लौग ऑफ" ह्वे ग्यायि
अब इन नि बुले जांद कि "स्यु बकबास करणु च " अब त बुले जांद " स्यू स्पैम च" I
अब क्वी लम्बो चौड़ो भाषण द्यावो या बात लम्बी कौरिक ब्वालो तो वै तैं कम से कम शब्दों मा बात करणों हिदैत इन दिए जांद " जी जरा SMS भौण /ढौळ (Type ) मा ब्वालो" I
SMS साहित्य त नई भाषा इ लाणों तैयार बैठ्यूँ च I
अचकाल बुले  जांद या खबर सब्युं माँ ट्वीट कर दिया हाँ  को सीधा साधा अर्थ हूँद बल यीं  बात तैं सबि जगा बथाण I
  भाषा मा ताबड़तोड़  बदलाव से साबित होंद कि संस्कृति अर भाषा बगद नदी छन अर दुयुंम  बदलाव हूणा ही राला I






Copyright @ Bhishma Kukreti  30/7/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  प्रिथ्वादी मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]