• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Jwaain Meru Chhotu: Ravanlti Folk Song Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition

Oriental/Asian Ravanlti Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal -39 
  रवांइ, उत्तरकाशी  , देहरादून गढ़वाल क्षेत्र  के  प्रचलित   रंवाल्टी  लोक गीत- 39     

                 Translation, Interpretation by: Bhishma Kukreti

  Child marriage tradition especially grills marriage at early young hood was very common in Uttarakhand and worldwide in past time that before fifties. Ravain area was no exception.
  Still the child marriage is common in various regions of globe. Following report (200-2011) will provide the idea of child marriage across the world.

Rank-----------    Country ---------------% Girls Married before 18


1----------------Niger-------------------75
2----------------Chad--------------------72
3------------Bangladesh----------------66
4------------------Guinea --------------63
5-----------------Central African Rep---------61
6----------------Mali--------------------------55
7---------------Mozambique------------------52
8------------------Malawi -----------------------50
9---------------Madagascar-----------------------48
10---------------Sierra Leon --------------------48
11-----------------Burkina Faso---------------------48
12-----------------------India-------------------------47
13----------------------Eritrea ----------------------47
14----------------------Uganda----------------------46
15----------------------Somalia-----------------------45
16-----------------Nicaragua---------------------------43
17-------------------Zambia ----------------------------42
18----------------Ethiopia--------------------------------41
19----------------Nepal-----------------------------------41
20---------------Dominican Republic ------------------40
(United Nations Population funds) 
  The child marriage has many reasons as political, caste systems and tens of social reasons.
   
Ravanlti Folk Song Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition

The following song lines suggest that the society was aware about harms of child marriage. The initiating lines of folk song criticizing child marriage show the sensitivity of folk song creator too.






        बाल विवाह आलोचना के रंवाल्टी लोक गीत


(सन्दर्भ: महावीर रंवाल्टा, 2011, उत्तराखंड में रंवाइ क्षेत्र के लोक साहित्य की मौखिक परंपरा, उदगाता, पृष्ठ 48 56 )   
( इंटरनेट प्रस्तुति  एवं अतिरिक्त व्याखा - भीष्म कुकरेती )

उपाड़ी तु कुडू
पैलीं क साउर कूण तौंले बुरु?
पैंसा गाढ़ी खोटू
सासू मेरी डाग ज्वाइं मेरु छोटू

A Woman- Dear friend! Why are you sad?
Second woman- My mother in law is bad evil and my husband is child.



Copyright Interpretation, @ Bhishma Kukreti 16/7/2013 
   References:
Ranvalta, Mahaveer. 2011, Uttarakhand me Ravain Kshetr ke Lok Sahitya ki Maukhik Parmapara, Udgata, page 48-56
Oriental/Asian Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal to be continued ...40 
( रवांइ क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हर की दून, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जानकी चट्टी, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; फुल चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; मोरी रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुजेली , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुरोला , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बनाल पट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; राढ़ी डांडा,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; यमुनोत्री , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हनुमान चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; खरसाली रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; गंगनाणी ,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बडकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; नौगाँव , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; आराकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जर्मोला धार रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;लाखामंडल,  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;चकरौता  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;अनहोल रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; त्यूणी  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत श्रृखला जारी)
Xx    xxx
Notes on Ravanlti Folk Song Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from –Radhi-Danda Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Yamunotri -Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Kharsali-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Janki Chatti-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Ful Chatti-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Hanuman Chatti-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Gangnani-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Badkot-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Naugaon-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Lakhamadnal-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Chakrata-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Purola-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Mori-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Jarmola Dhar -Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Ringal danda-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Naitwar-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Tyuni-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Anhol-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Arakot -Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Uttarakhand -Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Himalaya-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from North India-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Indian subcontinent -Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Ravanlti Folk Song from Asia-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition; Asian  Folk Song from Ravain-Strongly Criticizing Child Age Marriage Tradition

Bhishma Kukreti

 गढ़वाली - कुमाउँनी साहित्यकार सणि  इंटरनेट मार्केटिंग,वेब मार्केटिंग कौंळ समजण चयेंद


                                                  भीष्म कुकरेती


                   इंटरनेट  गढ़वळि- कुमाउँनी भाषौं बान आज तक का सबि माध्यमों बुबा शाबित ह्वे।  गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकार दुनिया का कै बि हिस्सा मा बंचनेर पाई सकदन।
इंटरनेट मा गढ़वळि साहित्यकारों मादे पाराशर गौड़न पहल करी छे अर जगमोहन जयाड़ा बि अगल्यार लीणम पैथर नि रैन। आज पराशर गौड़ , विजय कुमार मधुर , जगमोहन जयाड़ा , धनेश कोठारी, राजेन्द्र फरियादी, गीतेश नेगी, डा नरेंद्र गौनियाल, विजय गौड़, महेंद्र सिंह राणा , बालकृष्ण ध्यानी, सुनीता शर्मा, अनूप  रावत, उदय राम ममगाईं, जिठुरी, प्रभात सेमवाल, बिजेंद्र नेगी , पीयूष दीप राजन, विमल नेगी, प्रदीप रावत , कबि कबि - दिनेश बिजल्वाण, भीष्म कुकरेती गढ़वळि साहित्य का इंटरनेट माध्यमम पछ्यण्या नाम छन। भौत सा कवियों क कविता आदि जू बि इंटरनेट मा मिल्दी वो अमूनन यूँ साहित्यकारोंन ही पोस्ट करीं छन।
                           
                                              गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यौ पारम्परिक अर इन्टरनेट्या समस्या

इंटरनेट माध्यम मा गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकार गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्य की मूलभूत पारम्परिक समस्याओं अर इंटरनेट माध्यम की मूलभूत समास्याओं से रूबरू होण पड़द। जी हाँ ! गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकारोंक समणि द्वी समस्या खड़ी रौंदन।
पारम्परिक मूल भूत  समस्याओं बारा मा हैंक लेख मा मि छ्वीं लगौल। आज सिरफ इंटरनेट माध्यम की समस्या अर समाधान पर ही बात करे जावो तो ठीक रालो।
                       
                                                          गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यौ इन्टरनेट्या समस्या


मि एक उदाहरण दींदु -जरा तुम गूगल सर्च मा जावो अर Garhwali Kvitaa वाक्य सर्च कारो त तुम पैल्या कि गूगल सर्च मा सबसे अळग पीयूष दीप राजन को ब्लौग दिख्यांद, फिर धनेश कोठारी को पहाड़ी फोरम आंद,तब लोकरंग को ब्लौग आंदो अर उख्मा सबसे पैल कविता विजय गौड़ की च। फिर नम्बर च जनवाणी मा जगदम्बा चमोली की कविता 'घट मूं'। तौळ यू टयूब मा  एक ब्यौ मा मांगळ  आदि छन, फिर हौर तौळ दिनेश बिजल्वाण की कविता आंदी, दुसर तिसर पेज मा मेरा आलोचनात्मक अंग्रेजी लेखों झडी लगि जांदी।  .
                        याने कि गूगल सर्च को पैलो पेज मा धनेश कोठारी अर विजय गौड़ छोड़ि अर पीयूष , विमल छोड़ि कै हौरि कवि की कविता नी आंदन। आम खुजनेर या गूगल सर्चर तिसरू पेज का बाद सर्च बंद करी दींद। याहू सर्च का तो बुरा हाल छन।
                    अंग्रेजी मा Garhwali Poem सर्च कारो तो धनेश कुठारी छोड़ि बकै तकरीबन मेरा लेख सर्च मा आंदन।

                                                            इंटरनेट मा साहित्य पोस्ट से जादा सर्च मा नाम आण महत्व पूर्ण

            जी हाँ इंटरनेट मा साहित्य प्रकाशित करण त ठीक च पण वै से जादा गूगल या याहू आदि सर्च इंजिन मा पैलो , दुसर या तिसुर पेज मा आपकी पोस्टिंग सर्च करद दै बि आण चयेंद। यदि मि 'गढ़वाली कविता' गूगल मा खुज्याणु  छौं त मेकु धनेश कोठारी, विजय गौड़, पीयूष , विमलनेगी  ही गढ़वाली कवि छन या मीन समजण कि इथगा हि कविता गढ़वाली मा उपलब्ध छन। जब कि इंटरनेट मा हजार से बिंडी कविता छपीं छन।
             आखिर इन कुनगस किलै? यांको कारण च हमर साहित्यकार (सबसे जादा कविता ही छन ) इंटरनेट की मूल भूत तकनीक का बारा मा बिलकुल अनभिज्ञ छन।
                 आज अर अग्वाड़ी बि गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकारों अपण पाठकों खोज का बान तैं हर समय इंटरनेट तकनीक को ख्याल रखण ही पोड़ल। अर यांकुण गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकारों बान  इंटरनेट मार्केटिंग या इंटरनेट विपणन पद्धति की समज जरूरी च।   

                                    आखिर इंटरनेट मार्केटिंग क्या च?

जब बि साहित्यकार क्वी साहित्य छपांदु या किताब छपांद त तकरीबन अपण विपणन करद ही च। फ्री मा किताब दींद या समीक्षा लिखवांद , सभा-सोसाइट्यु म अपण साहित्य कि चर्चा करद या चर्चा करांद आदि आदि। इनि साहित्यकार तैं इंटरनेट पर कुछ गोरखधंधा या टुटब्याग (सकारात्मक टेक्नीक) करण पोड़द।
     साहित्यकार को बान इंटरनेट मार्केटिंग माने - जादा से जादा पाठक बणाणो बान व्यब या इमेल द्वारा सूचना; छपवाणो बान साईट अर सही ब्लौग खुज्याण;सोसल मीडिया को उचित इस्तेमाल करण, जन सम्पर्क को इस्तेमाल , अर सबसे पैल यी दिखण कि सर्च इंजिन मा पैलो या दुसर पेज मा दिख्याण। 

                                                      मंतर , तंतर अर जंतर 

  इंटरनेट मा साहित्यकारों तैं मंतर , तंतर अर जंतर (मन्त्र , तन्त्र और यंत्र )सणि समजण जरूरी च

                                                        मंतर याने पाठकुं मन

पाठकुं  मन याने पाठकुं आनंद, पाठकों प्रसिद्धि, पाठकों निश्चय , पाठकों भूतकाल वर्तमान अर भविष्य, पाठकों क अपणो अर्जित  आत्मिक ज्ञान, पाठकों -मन , बुद्धि अर अहंकार का बारा माँ ज्ञान; पाठकों रौणै - खाणै इंतजाम ; पाठकों अभिलाषा , इच्छा , इच्छ्मर्दन शक्ति; पाठकों व्याकरण अर शब्द ज्ञान; पाठकों गुस्सा; पाठकों स्वास्थ्य अर पाठकों स्वास्थ्य सम्बन्धी संवेदनशीलता;पाठकों इतिहास से प्रेम; पाठकों प्रेम; पाठकों विद्या; पाठकों धार्मिक, सामाजिक  अर राजनैतिक विश्वास; पाठकों ज्ञान माध्यम , पाठकों माँ कथगा समय च आदि का बारा मा साहित्यकार तै जणण जरूरी 

                                                       तंतर याने इंटरनेट की टेक्नीक

साहित्यकार तैं इंटरनेट का आधारभूत तकनीक को ज्ञान बि जरूरी च जन कि  सर्च इंजिन कन काम करद आदि।


                                  जंतर याने इंटरनेट तकनीक तै गुलाम बणाणो युक्ति

युक्ति ही गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकारों तै पाठक दिलै सकदी। राजेन्द्र कुंवर फरियादी अर कुछ हद तलक धनेश कोठारी ईं युक्ति तै जाणदन। 

                                                         जादा से जादा साइटों मा गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्य छपवाण

साहित्यकार को पैलो काम च जम्याँ जुम्याँ  साइटों जन कि मेरापहाड़, बेडू पाको, लोकरंग, उत्तराखंड ई पत्रिका, छुयाँळ, पहाड़ी फोरम आदि   मा अपण साहित्य छपवाण। जथगा  जादा साइटों मा साहित्य छ्पो तथगा ही साहित्यकार तैं फैदा च।
सोसल मीडिया ग्रुप जन कि पौड़ी गढ़वाल, पहाड़ी, कुमाउनी -गढ़वाली , उत्तराखंड वासी -प्रवासी , यंग उत्तरांचल अदि मा द्वारा अपण साहित्य ऊंका सदस्यों तलक पौंचावो।
अपण ब्लौग बणावो अर ब्लौग मार्केटिंग कारो। इखमा धनेश कुठारी को काम प्रशंसनीय च। राजेन्द्र कुंवर फरियादी बादशाह च
फेस बुक मा  जादा से जादा फ्रेंड बणावो अर अपणो साहित्य यूं तक फ्वाळो याने वितरण कारो। पाठकों तैं प्रेरित कारो अर अपण साहित्य पर लाइक टिक करवावो
फेस बुक मा हरेक ग्रुप मा अपण साहित्य प्रकाशित कारो। उखमा कुछ इन बंचनेर बणावो जो तुमारो साहित्य के चर्चा करणा रावन। राजेन्द्र कुंवर फरियादी , धरम बुटोला से सीख ल्यावो कि फेस बुक से कनो फायदा उठाण चयेंद।
इमेल मार्केटिंग को इस्तेमाल कारो।
पत्रकारों से इमेल द्वारा सम्पर्क कारो .अर ऊंखुण अपण साहित्य रेगुलर भ्याजो।
कुछ जनसम्पर्क का कम कारो जन कि राजेन्द्र कुंवर फरियादी करद। राजेन्द्र कुंवर  फरियादी केवल अपण कविता नि प्रकाशित करद बलकण मा पाठकों तैं हिंदी मा टाइप  कन करण सिखांद , हिंदी साहित्य मा क्या क्या हूणु च आदि की खबर बि दींद अर यासे राजेन्द्र कुंवर अपण भक्त पाठक अर भक्त दूत बणाणम कामयाब च। मी राजेन्द्र तैं प्रतिक्रिया द्यों ना द्यों पढ़न नि बिसरदो।
एक सामाजिक काम बि हाथ मा ल्यावो जां से लोग आप से जुड्या रावन। कुछ ना सै तो सामाजिक संस्थाओं की सूचना ही दींद जावो।   
यदि तुमर अपण ब्लौग च त वै तैं हौर ब्लौगुं से जोड़ो अपण जाळ बिछाओ।
यदि आप साहित्यकार छंवां तो  फेस बुक मा  आम लोगुं जन क्रिया कलाप नि करण चयेंद याने खाली नमस्ते। गुड मोर्निंग या बगैर परिचय का फोटो आदि भिजण। फेस बुक का पाठक अपण साहित्यकार से कुछ हौरि चांदन  ना कि बगैर परिचय का फोटो।

                                                  विषय

            विषय तो अपण निर्धारित पाठकों हिसाब से हूण चयेंद, सब्युं तैं खुश करणै कोशिस कबि नि हूण चयेंद,. इंटरनेट मा जादा पाठक ना भक्त पाठकों से जादा फैदा होंद। भक्त पाठकों पर जोर द्यावो। विषय जरा हटके हूणि चयेंद। सामयिक विषयों पर बि प्रतीक नया होणि चयेंदन। पारम्परिक विषय जन कि गढवाल -कुमाऊँ की प्रशंसा, पलायन , विकास , भ्रष्टाचार जन विषयुं तैं नया मिजाज द्याव। इखमा मि तैं विजय गौड़ अग्वाड़ि दिख्यांद। गीतेश नेगी द्वारा प्रसिद्ध कवियों अनुवाद से वो अलग दिखेंद।

                                         अपण साहित्यौ चर्चा करावो

कै बि हिसाब से चाहे जोड़ तोड़ से हि सही पण अपण साहित्यौ चर्चा जरुर करावो। अपण साहित्यकार दगड्यों कुण व्यक्तिगत तौर पर साहित्य मेल कारो अर प्रतिक्रिया मंगाओ।  यदि क्वी खुले आम तुमारि काट बि करणु च त आलोचना हूण दयावो उल्टां चर्चा मा भाग ल्यावो। मुखमुलज्या हूणै जरूरत नी च।
इन पाठक खुज्यावो जो तुमर साहित्य को विज्ञापन कारो।

                                           की वर्ड की जानकारी जरूरी च
          साहित्यकार तैं सर्च करण वाळ पाठक सर्च करद दै कौं कौं शब्दों इश्तेमाल जादा करदन वांकि जानकारी अवश्य हूण चयेंद। यांसे साहित्यकार इंटरनेट मार्केटिंग रण नीति बणान्दू . अब एक आम गढवाली कविता प्रेमी त गढ़वाली -कविता या गढ़वाली पोयम या पोयट्री ही सर्च कारल कि ना? याने आपको ब्लौग या कविता पेज मा इन रणनीति हूण जरूरी च कि तुमर पेज गूगल या याहू सर्च मा पैलो या दुसर पेज मा आवो। क्या कारण च कि गढ़वाली कविता या गढ़वाली पोयट्री /पोयम खुज्यांद दै मेरा आलोचनात्मक लेख गूगल सर्च का पैला ना तो दुसर पेज मा आंदन जब कि कवियों कविता गूगल मा सर्च करद दै तिसरो पेज मा बि नि आंद। यांक खास कारण च कि गढ़वळि- कुमाउँनी कवियों न पठकों द्वारा खुज्यांद दै  'की वर्ड' प्रयोग पर कबि बि ध्यान नि दे।   त जब बि आप अग्वाड़ी साहित्य प्रकाशित कारो तो वाई पेज मा इन इंतजाम कारो कि की वर्ड जरुर आवो

                                    की वर्ड औप्टीमाइजेसन
की वर्ड सामान्य या विशेष हूँदन जन कि - कविता शब्द एक सामान्य (जनरल ) शब्द च। अर कैक बस  की बात नी च कि खुजनेर (सर्चर या पाठक ) कविता सर्च करद दै अपक ब्लौग  गूगल का पैलो या दुसर पेज माँ ऐ जावो। तो गढ़वळि- कुमाउँनी साहित्यकारूं तैं विशेष शब्दों पर ध्यान दीण पोड़ल। कविता शब्द सामान्य शब्द च पण गढ़वळि कविता या  कुमाउँनी कविता - 'कविता शब्द का मुकाबल विशेष शब्द च। किन्तु पराशर गौड़ , विजय कुमार मधुर , जगमोहन जयाड़ा , धनेश कोठारी, राजेन्द्र फरियादी, गीतेश नेगी, डा नरेंद्र गौनियाल, विजय गौड़, महेंद्र सिंह राणा , बालकृष्ण ध्यानी, सुनीता शर्मा, अनूप  रावत, उदय राम ममगाईं, जिठुरी, प्रभात सेमवाल, पीयूष दीप राजन, विमल नेगी, प्रदीप रावत की कविताओं वास्ता 'गढवाली कविता' एक सामन्य शब्द या वाक्य ह्वे ग्यायी। अब यु इनि च जन नेगी , रावत बिष्ट शब्द सामन्य शब्द छन पण रिखोला नेगी , कुरैला रावत, पड्यार बिष्ट   विशेष की वर्ड ह्वे गेन। एक मामला मा कुकरेती शब्द बि सामान्य शब्द च अर यदि कुकरेती शब्द गूगल सर्च करद दै टाइप करे जावो तो गूगल का तीन चार पेज तलक म्यार नाम याने भीष्म कुकरेती को नाम कखी नि आंद किलैकि मीन कबि बि कुकरेती शब्द पर ध्यान नि दे या इन जतन  नि कार कि गूगल सर्च करद दै गूगल मा पैलो पेज मा मेरो नाम आवो। पण जनि कुकरेती कास्ट टाइप  कारो तो गूगलौ पैल पेज  मा भीष्म कुकरेती आइ जांदो। नेगी टाइप  करण पर गीतेश नेगी कखी नि आंदो। आखिर क्या कारण च कि इथगा साहित्य प्रकाशित करणों बाद भि मी  या गीतेश नेगी सर्च को मामला मा पिछड्या छंवाँ। यांक कारण च हमन की वर्ड कुकरेती या नेगी (द्वी सामने वर्ड छन ) पर ध्यान नि दे।  सामन्य  वर्ड से विशेष की वर्ड की तरफ जाण मा ही फैदा च।

की वर्ड औप्टीमाइजेसन को अर्थ होंद आपका पेज माँ वू शब्द हूण चएंदन जो पाठक खुज्यान्दन। की वर्ड वाहुल्यता ही पाठकों तै साहित्यकार का पेज तलक लांदी।

                                         की वर्ड याने विशेष शब्द या वाक्य

विशेष शब्द ही फायदामंद होंदन। एक उदाहरण दींदु।
सटायर पोयम्स एक सामन्य शब्द च। ये शब्द या फ्रेज को प्रयोग से की  वर्ड औप्टीमाइजेसन भौत ही कठण च। किलैकि सामन्य शब्दों मा प्रतियोगिता अंदा दुंद रौंद।
मीन एक लेख लेखि छौ Uktat: a Garhwali Satirical Poems by Harish Juyal

इखमा Satirical Poems विशेष शब्द बौण अर मेरो ये लेख मा Satirical Poems शब्द जादा बि छया तो कुछ मैना तलक  Satirical Poems सर्च करण पर गूगल सर्च मा मेरो लेख सबसे मथि याने पैलो नम्बर पर राई। द्वी तीन साल तक Satirical Poems सर्च मा  मेरो लेख गूगल मा पैलो पेज मा राई अब दुसर पेज मा ऐ ग्यायि कारण ये शब्द मा अब प्रतियोगिता बढ़ी गे।
गूगल सर्च मा Garhwaali satire टाइप कारो तो गूगल सर्च को पैलो पेज मा  अधिसंख्य लेख म्यरा हि आंदन याने कि अबि प्रतियोगिता नि ह्वे अर Garhwali satire  एक विशेष  शब्द च। हिंदी मा गढ़वाली व्यंग्य सर्च कारो तो गूगल मा मेरा ही लेख पैला पेज मा आंदन। किन्तु म्यार गढवाली मा लिख्याँ व्यंग्य लेख पेज कखि बि गूगल सर्च मा नि आंद किलैकि मीन कबि बि अपण 'चबोड्या लेखुं' बान की वर्ड औप्टीमाइजेसन ब्यूंत  नि अपणाइ।
गढ़वाली लोक गीत टाईप करण पर बि म्यार एक लेख गूगल सर्च मा दुसर पेज मा ऐ जांदो जब कि पेड ब्लौगुं दगड़ 'गढ़वाली लोक गीत' शब्दों मामला मा भयंकर प्रतियोगिता च। याने कि मीन कखि ना कखि की वर्ड औप्टीमाइजेसन या सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन मा ध्यान दे च।

की वर्ड को दोहराव - की शब्द मा दुहराव हूण जरूरी च।

की वर्ड घनत्व  -की वर्ड घनत्व या की वर्ड वेट /की वर्ड भार को अर्थ होंद पेज माँ सबि शब्दों मुकाबला मा की वर्ड को प्रतिशत क्या च। तीन से सात प्रतिशत की वर्ड्स ठीक माने जांदन.

पर्यायवाची शब्द याने की वर्ड प्रोक्जिमेटी  - की वर्ड का पर्यायवाची शब्द बि आवश्यक होंदन।  पर्यायवाची शब्द बि की वर्ड घनत्व बढ़ान्दन।

की वर्ड कु  पेज मा स्थिति - हेडिंग , और पैला बीस शब्दों मा की वर्ड को महत्व सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन का वास्ता महत्वपूर्ण होंदन।


ब्लौग मा मैटा टैग आदि माँ की वर्ड  - साईट या ब्लौंगुं टैग , मैटाटैग आदि माँ की वर्ड आवो तो सर्च इंजिन मा अग्वाड़ी आणो संम्भावना बढ़ जांदी।

                                     कविता पेज मा की वर्ड कनकै लाये जावो?

  बात सै च कि गद्य मा त की वर्ड्स  लाण सरल च पण कविता मा लाण नुकसानदायक च।
यांकुण हरेक कविता से पैल एक लाइन मा की वर्ड अर कविता समाप्ति बाद कुछ लाइन इन व्यवस्थित कारो कि की वर्ड औप्टीमाइजेसन प्राप्ति ह्वे जावो।

                                        सर्च इंजिन ऑप्टीमाइजेसन या खोजी शब्दों बाहुल्यता


              सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन को अर्थ होंद वो  तारकीब/ ब्योंत जाँ से आपका ब्लौग या पेज मा ट्रैफिक बढ़ोतरी ह्वावो। ट्रैफिक बढ़ोतरी याने सर्च इंजिन (गूबल , याहू सर्च साईट ) मा जब भि पाठक सर्च कारो तो आपको पेज पैलो या दुसर पेज मा आई जावो। पाठक तिसर पेज आंद आंद थकि जांद।
सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन केवल साहित्यकार से नि बलकणम साईट अर ब्लॉग को कंडकटर पर जादा निर्भर करद। इलै आप दिखिल्या कि आपको क्वी लेख /कविता कै ब्लौग मा /गूगल याहू सर्च मा पैलो पेज मा ऐ जांद अर वही लेख /कविता दुसर ब्लौग सर्च मा नि आंदो
   की वर्ड की बहुतायत - आपका पेज मा की वर्ड की बहुतायत हूण चयेंद जांसे कि सर्च इंजिन (यो एक तकनीक को नाम च ) आपका पेज तैं सर्च साईट मा पैलो या दुसर पेज मा लावो। आपका पेज मा कम से कम तीन प्रतिशत अर जादा से जादा ग्यारा प्रतिशत की वर्ड ह्वावन तो समजी ल्यावो कि आपको पेज सर्च साईट मा पैलो , दुसर अर तिसुर पेज मा ऐ सकुद। पण इक्हम बि प्रतियोगिता चलणि रौंदी अर जो बि की वर्ड औप्टीमाइजेसन माँ अग्वाड़ी रालो वो ही जीतल।
किंतु की वर्ड को भिभड़ाट बि सर्च इंजिन पछ्याण जांद तो की वर्ड को बाहुल्य बि होसियारी से करण पोड़द।
ब्लौग वाळ गूगल टूल बार से सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन फल ( रिजल्ट )देखि सकदन।
साहित्यकारों तैं हफ्ता मा दिखण चयेंद कि ऊंको शीर्षक को गूगल सर्च मा क्या स्थिति च।                                           
  यदि आपक  ब्लौग च तो आप तैं सर्च इंजिन औप्टीमाइजेसन का नियम अपनाण चयेंदन। इख पर लम्बो लेख ह्वे जालो।

                                  पेड या समर्थित ब्लौगुँ दगड़ छौंपादौड़ (प्रतियोगिता)

गढवाली अर कुमाउंनी साहित्यकारों तै पर्यटन , भूगोल , इतिहास, गीत , राजनैतिक , लोक गीतू, विकासवादी  विषयों पर पेड साइटों दगड़ गलाकाट प्रतियोगिता करण पोड़द। मि तैं अपण इतिहास लेखों मामला मा टूरिस्ट साइटों दगड़ प्रतियोगिता करण पड़णु च अर अबि बि पेड साईट ही जितणा छन।
अर तबि बि पेड या गूगल सर्च समर्थित ब्लौंगुं दगड़ प्रतियोगिता जीतिक ही अपण पाठकों संख्या बढ़ाण पोड़ल। विशेष शब्दों पर ध्यान देकी या जंग जिते जालि।
                                       
                                       




Copyright@ Bhishma Kukreti 17 /7/2013

Contact 9920066774

गढ़वाली साहित्यकार,  पौड़ी गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार; टिहरी गढ़वाल के गढ़वाली कवि व साहित्यकार;चमोली गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार व लेखक ;रुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार; देहरादून गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार; बद्रीनाथ  घाटी गढ़वाल के गढ़वाली साहित्यकार; सहारनपुर में बसे  गढ़वाली साहित्यकार;दिल्ली में बसे  गढ़वाली साहित्यकार;हरियाणा में बसे  गढ़वाली साहित्यकार;चंडीगढ़ में बसे  गढ़वाली साहित्यकार; पंजाब में बसे  गढ़वाली साहित्यकार;राजस्थान में बसे  गढ़वाली साहित्यकार; उत्तर प्रदेश  निवासी  गढ़वाली साहित्यकार; महाराष्ट्र  निवासी  गढ़वाली साहित्यकार; दक्षिण भारत निवासी  गढ़वाली साहित्यकार;प्रवासी गढ़वाली साहित्यकार;विदेशों में रह रहे गढ़वाली साहित्यकार;दुबई में रह रहे गढ़वाली साहित्यकार;कनाडा में रह रहे गढ़वाली साहित्यकार; कुमाउंनी साहित्यकार  कवि; पिथोरागढ़ कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार  कवि;अल्मोड़ा कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार  कवि;  नैनीताल कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार  कवि;चम्पावत कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार  लेखक , कवि;बागेश्वर कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार  लेखक , कवि;उधम सिंह नगर कुमाऊं के कुमाउंनी साहित्यकार और लेखक , कवि; उत्तर प्रदेश के प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार और लेखक , कवि; दिल्ली के प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार  लेखक , उपन्यासकार , कवि; पंजाब के प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार और लेखक , उपन्यासकार , कवि; हरियाणा  प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार  लेखक , उपन्यासकार , कवि;महाराष्ट्र प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार लेखक , उपन्यासकार , कवि;मुंबई प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार और लेखक , उपन्यासकार , कवि;मुंबई प्रवासी गढ़वाली साहित्यकार  लेखक , उपन्यासकार , कवि; दक्षिण भारत में प्रवासी  कुमाउंनी साहित्यकार ,  लेखक , उपन्यासकार , कवियों तैं  इंटरनेट मार्केटिंग ज्ञान जरूरी च श्रृंखला जारी

Bhishma Kukreti

Geetun ma Pashu-Pakshi: Folk Songs illustrating Birds, Animals (Fauna) showing Animal Love by Hill People


                Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarkahnd-294
(South Asian folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)

[Reviewing Garhwali Traditional  Songs illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali customary  Songs from Uttarkashi Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Folk Songs from Pauri Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Old  Songs from Chamoli Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Conventional  Songs from Rudraprayag illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Time honored Songs from Tehri Garhwal  illustrating Birds , Animals (fauna); Garhwali Folk Songs from Dehradun  illustrating Birds, Animals (fauna)]

                                      By: Bhishma Kukreti
             There are Garhwali traditional songs those illustrate flora of Garhwal and Kumaon. There traditional tales those depict various animals in the tails as Pathya Chinkhu, Rika r Syalo katha etc.
         The following traditional song describes birds as Ghughti, Pandudi, Kafu, Hilans, Mor, Teetar, Munyar. The customary poetry explains butter fly, Ghweed, Kakhad, Rik, Bag, Sungar animals too. 
The song appreciates each animal as Deer, including wild animals as Bear, Tiger, and Wild Boar.
The song explains that people enjoy the bird sounds.


            कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -294         

         

                  गढ़वाली लोक गीतों में पशु पक्षी

(सन्दर्भ : डा. दिनेश चमोला 'शैलेश',  2011,  उत्तराखंड लोक गीतों में सम-सामयिक परिवेश , उद्गाता 131-138)

(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )

घुगती , पंदुड़ी, सेंडली, कफू, हिलांसी,
मोर , तीतर, मुन्यारा अर डाडर फगलासी।
अपणि  प्यारी धुन जब पोथळि सुणौन्दि,
गढ़वाळै भूमि जनों स्वर्ग बणौन्दि।
घ्वीड़, काखड़, रिक बाग़ सुंगरूं की टोली,
कनि प्यारी लगदि घुघती की बोली।   
     
Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 17/7/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...295 
   
                                  Curtsey and references

Dr. Krishna Nand Joshi, Kumaon ka Lok Sahitya (Folklore texts of Kumaon)
Dr Trilochan Pandey, Kumaoni Bhasha aur Uska Sahity(Folklore literature of Kumaon )
Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Lok Nrityageet  (Folk Songs and Folk dances of Garhwal )
Dr Govind Chatak, Garhwali Lokgathayen (Folklore of Garhwali)
Dr. Govind Chatak, Kumaoni Lokgathayen (Folklore of Kumaoni)
Dr Urvi Datt Upadhyaya, Kumaon ki Lokgathaon ka Sahityik Adhyayan (Literary review of Folklore of Kumaon)
Dr. Dip Chand Chaudhri, 1995, Askot ka Palvansh , Gumani Shodhkendra, Uprada, Gangalighat
Dr. Prayag Joshi, Kumaon Garhwal ki Lokgathaon ka Vivechnatmak Adhyayan (Critical Review of Folklore of Kumaon and Garhwal)
Dr Dinesh Chandra Baluni, Uttarakhand ki Lokgathayen (Folklore of Uttarakhand)
Dr Jagdish (Jaggu) Naudiyal, Uttarakhand ki Sanskritik Dharohar, (Partially Folklore of Ravain) 
Ramesh Matiyani 'Shailesh' 1959, Kumaun ki Lok Gathayen
Abodh Bandhu Bahuguna, Dhunyal (Folklore and Folk Songs of Garhwal)
Shambhu Prasad Bahuguna, Virat Hriday
Kusum Budhwar, 2010, Where Gods Dwell: Central Himalayan Folktales and Legends 
C.M. Agarwal , Golu Devta, 1992, The God of Justice of Kumaon Himalayas
N.D .Paliwal, 1987, Kumaoni Lok Geet
E.S. Oakley and Tara Datt Gairola 1935, Himalayan Folklore
M.R.Anand, 2009, Understanding the Socio Cultural experiences of Pahadi folks: Jagar Gathas of Kumaon and Garhwal
Dr. Pradeep Saklani, 2008, Ethno archeology of Yamuna Valley
Shiv Narayan Singh Bisht, 1928, Gadhu Sumyal, Banghat , Pauri Garhwal
Anjali Kapila (2004), Traditional health Practices of Kumaoni women
Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Natkon ke Mukhy Tatva va Vivechana
Helle Primdahi, 1994, Central Himalayan Folklore: folk Songs in Rituals of the Life Cycle
Hemant Kumar Shukla, D.R. Purohit, 2012, Theories and Practices of Hurkiya Theater in Uttarakhand, Language in India Vol.12:5: 2012 Page 143- 150
Dev Singh Pokhariya, 1996, Kumauni Jagar Kathayen aur Lokgathayen
Madan Chand Bhatt, 2002, Kumaun ki Jagar Kathayen 
Bhishma Kukreti, Garhwal ki Lok Kathayen, Alaknanda Prakashan
Bhishma Kukreti, Notes on History, Folk Literature of Haridwar
Khima Nand Sharma, Veer Balak Haru Heet, Kumauni Sahitya Sadan, Delhi, 1980.
टिहरी से गढवाली जागर, लोक गीत;  उत्तरकाशी से गढवाली जागर, लोक गीत; पौड़ी से गढवाली जागर,  लोक गीत; चमोली -रुद्रप्रयाग से गढवाली जागर,लोक गीत; नैनीताल से कुमाउनी जागर,लोक गीत; अल्मोड़ा से कुमाउनी जागर,लोक गीत;पिथोरागढ़ -बागेश्वर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;चम्पावत , उधम सिंह नगर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;उत्तराखंडी जागर,लोक गीत;,  हरिद्वार से जागर,लोक गीत;,मध्य हिमालयी जागर,लोक गीत;, हिमालयी जागर,लोक गीत;उत्तर भारितीय जागर,लोक गीत; भारतीय जागर,लोक गीत; एशियाई जागर,लोक गीत टिहरी के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी;  पौड़ी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; चमोली गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; रुद्रप्रयाग गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी;केदार घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; नीति घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; नयार घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; हिंवल घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; लैंसडाउन गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; उत्तरकाशी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; यमुनोत्री गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; गंगोत्री गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; देहरादून गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; टोंस घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; खोह  नदी घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी; मालनी घाटी गढ़वाल  के  गढ़वाली लोक गीत में पशु -पक्षी;श्रृंखला जारी...
Xx      xxx
Critical Notes on Garhwali customary  Songs illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali customary  Songs from Uttarkashi Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Regular Songs from Pauri Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Old  Songs from Chamoli Garhwal illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Conventional Lyrical songs  from Rudraprayag illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Folk Poetries from Tehri Garhwal  illustrating Birds, Animals (fauna); Garhwali Folk Songs from Dehradun  illustrating Birds, Animals (fauna)to be continued...

Bhishma Kukreti

Ravanlti Apghat Vishayak Lok Geet: Ravanlti Garhwali Sad Folk Song about Accident Death

Oriental/Asian Ravanlti Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal -39 
  रवांइ, उत्तरकाशी  , देहरादून गढ़वाल क्षेत्र  के  प्रचलित   रंवाल्टी  लोक गीत- 409     

                 Translation, Interpretation by: Bhishma Kukreti

   Types of accidental or calamity accidental deaths in Uttarakhand rural are follows as-
1-Accidental Death by falling from trees
2-Mishap passing away by Crossing flooded river
3-Accident death by trees falling on person
4-Accidental death by forest fire or house fire
5-Accident death by falling electricity 
6-Accident death by bridge washing away in between
7-Accident death by slipping from hills/river Bridge
8-Accident death by landslides/flood
9-Accident death by wild animal attacks
10-Accident death by eating poisonous herbs
11-Accident death by snake bite
12-Accidetnal death by spikes of animals
13- Accidental death by drowning into river, pond or lake

            There are various sad folk songs pertaining to each accident in each region. The sad traditional songs regarding accidental deaths are mostly regional and usually don't spread to other regions. In such cases, usually, such distressing, heartbreaking customary folk songs die within short period.
                The following lines are taken from a Ravanlti dialect of Garhwali describing the gloomy scene about death of a pair due to slipping from a river bridge.   




आकस्मिक अपघात मृत्यु का रवांल्टी करुण-दारुण  लोक गीत

(सन्दर्भ: महावीर रंवाल्टा, 2011, उत्तराखंड में रंवाइ क्षेत्र के लोक साहित्य की मौखिक परंपरा, उदगाता, पृष्ठ 48- 56 )   
( इंटरनेट प्रस्तुति  एवं अतिरिक्त व्याखा - भीष्म कुकरेती )

फूली जाली कवाईं, फूली जाली कवाईं
न आई बेटी समुन्दरा  न आई भंडारी ज्वाईं।
फूली जाली कवाईं, फूली जाली कवाईं
न आई बेटी समुन्दर न आई भंडारी ज्वाईं।
ले लुवा गाड़ी कूटी,  ले लुवा गाड़ी कूटी,
तेरी बेटी समुन्दरा सांदरा पुलौ दी छूटी।।
ले लुवा गाड़ी कूटी,  ले लुवा गाड़ी कूटी,
तेरी बेटी समुन्दरा सांदरा पुलौ दी छूटी।।

My daughter Samundara and son in law Bhandari did not come to fair.
O sister1 your daughter and son in law are dead by slipping from the bridge. 


Copyright Interpretation, @ Bhishma Kukreti 17/7/2013 
   References:
Ranvalta, Mahaveer. 2011, Uttarakhand me Ravain Kshetr ke Lok Sahitya ki Maukhik Parmapara, Udgata, page 48-56
Oriental/Asian Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal to be continued ...41 
( रवांइ क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हर की दून, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जानकी चट्टी, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; फुल चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; मोरी रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुजेली , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुरोला , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बनाल पट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; राढ़ी डांडा,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; यमुनोत्री , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हनुमान चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; खरसाली रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; गंगनाणी ,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बडकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; नौगाँव , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; आराकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जर्मोला धार रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;लाखामंडल,  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;चकरौता  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;अनहोल रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; त्यूणी  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत श्रृखला जारी)
Xx    xxx
Review of Ravanlti Garhwali Sad Folk Song about calamity demise; Ravanlti Garhwali depressing Traditional Song from Arakot , Oriental region about Accident decease; Ravanlti Garhwali depressing Traditional Song from about Accident loss; Ravanlti Garhwali miserable conventional Pathos Poetry  from Tyuni Asian territory about misfortune Death; Ravanlti Garhwali  gloomy conventional Pathos Poetry  from Anhol, Indian subcontinent area about Accident Death; Ravanlti Garhwali  heartbreaking  conventional Pathos verse  from Har ki Dun North India about disaster demise; Ravanlti Garhwali  cheerless  traditional  Pathos Poetry  from Janki Chatti  Himalayan region about Accident Death; Ravanlti Garhwali  cheerless  long-established  poems  from Jarmola DHar about Accident Death; Ravanlti Garhwali  miserable  customary  poems  from Mori about Accident Death; Ravanlti Garhwali  somber  time-honored  poems  from Purola about Accident Death; Ravanlti Garhwali  miserable  traditional  Songs  from Lakhamandal about misfortune passing away; Ravanlti Garhwali  cheerless  traditional  poems  from Badkot about Accident loss; Ravanlti Garhwali  heartbreaking   conventional  poems  from Gangnani about catastrophe Death; Ravanlti Garhwali  cheerless  traditional  poems  from Yamunotri about Accident Death; Ravanlti Garhwali  cheerless  traditional  poems  from Tones valley about accident death...

Bhishma Kukreti

Dr. Dinesh Chandra Baluni: Historian of Uttarakhandi Culture

(Great Personalities from Garhwal; Great Personalities from Gangasalan Pargana , Garhwal; Great Personalities from Ajmir Patti, Garhwal; Great Personalities from Yamkeshwar assembly constituency Garhwal; Great Personalities from Lansdowne Tehsil Garhwal; Great Personalities from Pauri Garhwal; Great Personalities from Tehri Garhwal; Great Personalities from Rudraprayag, Garhwal; Great Personalities from Chamoli Garhwal; Great Personalities from Uttarkashi Garhwal; Great Personalities from Dehradun, Garhwal; Great Personalities from Garhwal, Uttarakhand; Great Personalities from Garhwal central Himalaya; Great Personalities from Garhwal North India; Asian Great Personalities from Garhwal series)

                                  Bhishma Kukreti

  Dr. Dinesh Chandra Baluni is one of the prolific historians of Uttarakhand culture and folk literature.
            Dr. Dinesh was born in 1952 of Chhoti Bagi village, Ajmir Patti of Lansdowne Tehsil, Pauri Garhwal. Baluni took his primary education from Ajmir region. Dr. Dinesh Chandra Baluni passed M.A four times in four subjects Sociology, Economics, History and Political science. Dinesh got Ph.D. degree from Ruhelkhand University.
                    Dr. Dinesh Chandra is diploma holder in Bengali language too. Dr, Baluni is teacher by profession.
Dr. Baluni is famous for books as
Uttarakhand Ki Lokgathayen
Uttrakhand ke Sevanirvrit Sainik
Uttrakhand ki Sabhyata aur Sanskriti
Uttrakhand ki Jatiyan aur Jan Jatiyan
             Dr Baluni published tens of articles related to Uttrakhand culture in various magazines and news papers.
    People will remember Dinesh Chandra Baluni for his outstanding works on Folk Literature of Central Himalaya and Uttrakhand culture.

Copyright@ Bhishma Kukreti 18/7/2013
Great celebrity  from Garhwal; Great  Scholars  from Gangasalan Pargana , Garhwal; Great Personalities from Ajmir Patti, Garhwal; Great  researcher  from Yamkeshwar assembly constituency Garhwal; Great Personalities from Lansdowne Tehsil Garhwal; Great Intellectual from Pauri Garhwal; Great Personalities from Tehri Garhwal; Great Personalities from Rudraprayag, Garhwal; Great Writer  from Chamoli Garhwal; Great Personalities from Uttarkashi Garhwal; Great cultural Historian from Dehradun, Garhwal; Great Personalities from Garhwal, Uttarakhand; Great Culture Analyzer  from Garhwal central Himalaya; Great Personalities from Garhwal North India; Asian Great Personalities from Garhwal series to be continued...

Bhishma Kukreti

North Indian Medieval History of Lalitshurdev a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King


History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 100

   North Indian Early Medieval History of Katyuri Imperialism in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) -11

          (North Indian Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand))
                          (Asian Medieval History (740-1100 AD)

                                 By: Bhishma Kukreti

              The copper inscriptions by Lalitshurdev a Katyuri King suggest that Lalitshurdev ruled from 832-854 or just after 854AD. The ruling period of Nimbart and Ishtgandev would be from 800-832 (Dr. Dabral).
        There are two copperplate inscriptions of Lalitshurdev for detailing about administration of Katyuri King Lalitshurdev. There are descriptions on inscriptions of his predecessors too.
         Lalitshurdev got kingdom from his father Ishtgandev.
           The title for Lalitshurdev Katyuri is Parambhattarak Maharajdhiraj Parmeshwar. Lalitshurdev declared himself as the devotee of Brahminical culture –Parammaheshwar Parambrahmanya.
He is described as energetic, brave king and was compared with Prithu, Kirtibij and Gopal. There are effects of Pal inscriptions on these inscriptions.
                         Donation to Temples by Lalitshurdev Katyuri King

          Samadevi one of queens of Lalitshurdev built Narayan temple in Gorunassa village near Kartikeypur.
  Shripurush Bhatt built a Narayan temple in Garudashram. Lalitshurdev donated land for both the temples.
There are mentions of Tapovan.
                      Family of Lalitshurdev
   Lalitshurdev had two queens. Samadevi was Mahadevi or elder queen. Another queen was Layadevi. Layadevi had son Bhudev. Bhudev became the successor of Lalitshurdev.
                         Tribes in Lalitshurdev Period
There are names of castes as-Khas, Drabid, Kaling, Gaud, Ud, Andhra, Chandal, Kirat Hun, Medh in the inscriptions of Lalitshurdev.

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 18/7//2013
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -101
North Indian History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) to be continued...12
    (North Indian Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand) to be continued...)
    (Asian Medieval History (740-1100 AD to be continued...)

                                        References
A1- Agrawal, D.P., J.S Kharkwal, 1998, Central Himalayas: an archeological, linguistic and cultural synthesis 
1-Atkinson, E.T. 1974 (new edition), 1974, Kumaon Hills
1A- Adhikari, Suryamani, 1997, The Khasa Kingdom
1B- Chandola, Khemanand, 1987, Across Himalayas through Ages: a study of relations between central Himalayas and western Tibet
2--Chaurasiya, Radhey Shyam, 2002, History of Ancient India: Earliest time to 1000AD
3--Dabral, Shiv Prasad Dabral, 1968, Uttarakhand ka Itihas, Bhag-3 Pages 429-513)
3A- Elliot and Dowson, History of Indian (2nd part)
4--Handa, O.C. 2002, history of Uttaranchal, Indus Publishing Company, New Delhi 27, page 22-44
4A- Joshi, M.C., 1990, Uttaranchal (Kumaon-Garhwal) Himalaya: an essay in historical anthropology 
5-Linrothe, Rob, 1999, Ruthless Compassion: Wrathful Deities in Early Indo Tibetan Esoteric Buddhist Art
6-Mishra, Nityanand, Source Materials of Kumaon History 
7-Mishra Baldev Prasad, Nepal ka Itihas
8- Pandey, B.D, 1937, new edition (1990), Kumaon ka Itihas
9- Pandey, Ram Niwas, 1997, Making of Modern Nepal, page 170
10-Rawat, Ajay S., 19 Garhwal Himalayas: A Study in Historical Perspective 
11-Satyankritan, Rahul, Garhwal
11A-Saklani, Dinesh Prasad, 1998, Ancient Communities of The Himalayas
11B- Tripathi, Ramdatt , Katyur ka Itihas
12-Notes on Archeological Aspects of Uttarakhand: ascidehraduncircle.in/uttrakhand.html
13-Indian Archeology: A review, (edited by D. Mitra) 1979-80
14- Epigraphia  Indica 1982, Vol. XIII

Xxx                              xx
Notes on North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Joshimath region, Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Badrinath region, Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Chamoli Garhwal Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Pithoragarh Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Tehri Garhwal Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Uttarkashi Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Champawat Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Bageshwar Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Dehradun Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Almora Uttarakhand; North Indian Medieval History of Lalitshurdev Katyuri King of Nainital Uttarakhand; North Indian Medieval History of  Udham Singh Nagar Uttarakhand;

Bhishma Kukreti

Fuhad Janani: North Indian, Garhwali Folk Song illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism 

                Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarkahnd-295
(North India folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)

                                      By: Bhishma Kukreti

  There are every type of Garhwali folk songs. The following folk song depicts filthy or clumsy work by a woman. The learned scholar Dr. Dinesh Chamola states that he is sure that such characterization is not seen in other language folk song.

    कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -295           

   
                      लोक गीतों में फूहड़ स्त्री चित्रण
         
(सन्दर्भ : डा. दिनेश चमोला 'शैलेश',  2011,  उत्तराखंड लोक गीतों में सम-सामयिक परिवेश , उद्गाता 131-138)

(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )


कबि खांद पकौंद जुवाँ मारदी,
दुई हाथुं मुंड कन्याणि च वा।
फिर मैलि सी चालि माँ भात धरी
पदणि च , सिंगाणु चुवाणि च वा,
खुखला पर नौनु वखि हगणु
वखि भातै थाळि  सजौणि च वा।
छन  रुटि माँ जैंकी माख बिलक्याँ
दुई  हाथुन गात कन्याणि च वा।
छन भात मा बाळ, रुटि मा बाळ,
त दाळि मा लाळ चुवाणि च वा।   
While cooking she kills louse
While cooking she scratches head hair
While rice cooking she uses dusty vessel
While cooking she makes false gas, and slavers
While cooking she holds her son who is littering
At this stage she offers food on plate
There are fly on bread
While cooking she scratches her body both the hands
The dal and bread are full of hair
She slavers salvia into Dal 


Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 18/7/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...296 
   
                                  Curtsey and references

Dr. Krishna Nand Joshi, Kumaon ka Lok Sahitya (Folklore texts of Kumaon)
Dr Trilochan Pandey, Kumaoni Bhasha aur Uska Sahity(Folklore literature of Kumaon )
Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Lok Nrityageet  (Folk Songs and Folk dances of Garhwal )
Dr Govind Chatak, Garhwali Lokgathayen (Folklore of Garhwali)
Dr. Govind Chatak, Kumaoni Lokgathayen (Folklore of Kumaoni)
Dr Urvi Datt Upadhyaya, Kumaon ki Lokgathaon ka Sahityik Adhyayan (Literary review of Folklore of Kumaon)
Dr. Dip Chand Chaudhri, 1995, Askot ka Palvansh , Gumani Shodhkendra, Uprada, Gangalighat
Dr. Prayag Joshi, Kumaon Garhwal ki Lokgathaon ka Vivechnatmak Adhyayan (Critical Review of Folklore of Kumaon and Garhwal)
Dr Dinesh Chandra Baluni, Uttarakhand ki Lokgathayen (Folklore of Uttarakhand)
Dr Jagdish (Jaggu) Naudiyal, Uttarakhand ki Sanskritik Dharohar, (Partially Folklore of Ravain) 
Ramesh Matiyani 'Shailesh' 1959, Kumaun ki Lok Gathayen
Abodh Bandhu Bahuguna, Dhunyal (Folklore and Folk Songs of Garhwal)
Shambhu Prasad Bahuguna, Virat Hriday
Kusum Budhwar, 2010, Where Gods Dwell: Central Himalayan Folktales and Legends 
C.M. Agarwal , Golu Devta, 1992, The God of Justice of Kumaon Himalayas
N.D .Paliwal, 1987, Kumaoni Lok Geet
E.S. Oakley and Tara Datt Gairola 1935, Himalayan Folklore
M.R.Anand, 2009, Understanding the Socio Cultural experiences of Pahadi folks: Jagar Gathas of Kumaon and Garhwal
Dr. Pradeep Saklani, 2008, Ethno archeology of Yamuna Valley
Shiv Narayan Singh Bisht, 1928, Gadhu Sumyal, Banghat , Pauri Garhwal
Anjali Kapila (2004), Traditional health Practices of Kumaoni women
Bhishma Kukreti, Garhwali Lok Natkon ke Mukhy Tatva va Vivechana
Helle Primdahi, 1994, Central Himalayan Folklore: folk Songs in Rituals of the Life Cycle
Hemant Kumar Shukla, D.R. Purohit, 2012, Theories and Practices of Hurkiya Theater in Uttarakhand, Language in India Vol.12:5: 2012 Page 143- 150
Dev Singh Pokhariya, 1996, Kumauni Jagar Kathayen aur Lokgathayen
Madan Chand Bhatt, 2002, Kumaun ki Jagar Kathayen 
Bhishma Kukreti, Garhwal ki Lok Kathayen, Alaknanda Prakashan
Bhishma Kukreti, Notes on History, Folk Literature of Haridwar
Khima Nand Sharma, Veer Balak Haru Heet, Kumauni Sahitya Sadan, Delhi, 1980.
Xx                        xxx
(टिहरी से गढवाली जागर, लोक गीत;  उत्तरकाशी से गढवाली जागर, लोक गीत; पौड़ी से गढवाली जागर,  लोक गीत; चमोली -रुद्रप्रयाग से गढवाली जागर,लोक गीत; नैनीताल से कुमाउनी जागर,लोक गीत; अल्मोड़ा से कुमाउनी जागर,लोक गीत;पिथोरागढ़ -बागेश्वर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;चम्पावत , उधम सिंह नगर से कुमाउनी जागर,लोक गीत;उत्तराखंडी जागर,लोक गीत;,  हरिद्वार से जागर,लोक गीत;,मध्य हिमालयी जागर,लोक गीत;, हिमालयी जागर,लोक गीत;उत्तर भारितीय जागर,लोक गीत; भारतीय जागर,लोक गीत; एशियाई जागर,लोक गीत श्रृंखला, टिहरी  के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; उत्तरकाशी के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; पौड़ी के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; रुद्रप्रयाग के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; चमोली के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; भिलंगना घाटी के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; न्याय घाटी के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण; खोह नदी घाटी के गढ़वाली लोक गीतों में फूहड़ता चित्रण;)

Xx      xxx
Notes on North Indian Folk Song illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Uttarkashi Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Tehri Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Chamoli Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Pauri Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Rudraprayag Garhwal illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal, Uttarakhand  illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal, Central Himalaya illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal, Himalaya illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal, Indian subcontinent illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism; North Indian Folk Song from Garhwal, Asia illustrating Filthy- Clumsy Working Mannerism       

Bhishma Kukreti

Janhit Andolan Lok Geet: Ravanlti Folk Song Depicting Public Benefits Movement

Oriental/Asian Ravanlti Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal -41 
  रवांइ, उत्तरकाशी, देहरादून गढ़वाल क्षेत्र  के  प्रचलित   रंवाल्टी  लोक गीत- 41
                 Translation, Interpretation by: Bhishma Kukreti
          There various colors in Tandi Ravanlti folk songs.
           The following initiating a couple lines of folk song depicts the movement for getting the status for the Ravain as 'Janjati Kshetra/ Sheduled Tribe Region. Jot Singh Ravanlta the chairman of 'Tiladi Shahid Smarak Samiti' sat on fast with Maheshanand Semwal of Gangtadi. The lines talk about both the movement activists.


                       जनहित आन्दोलन के रवाँल्टी  लोक गीत

(सन्दर्भ: महावीर रंवाल्टा, 2011, उत्तराखंड में रंवाइ क्षेत्र के लोक साहित्य की मौखिक परंपरा, उदगाता, पृष्ठ 48- 56 )   
( इंटरनेट प्रस्तुति  एवं अतिरिक्त व्याखा - भीष्म कुकरेती )

ढुंगू धोली रैठी
केसरू कू  नेता जोतसिंह हड़ताल ले बैठी
हड़ताल ले बैठी तेरू कूण
ऐसाँ गढ़ी पैंसा
साथी मेरु कूण गंगटाड़ी कू महेशा
Jot Singh of Kesaru sat on fast.
Mahesha Nand Semwal of Gangtadi also sat on fast too.


Copyright Interpretation, @ Bhishma Kukreti 18/7/2013 
   References:
Ranvalta, Mahaveer. 2011, Uttarakhand me Ravain Kshetr ke Lok Sahitya ki Maukhik Parmapara, Udgata, page 48-56
Oriental/Asian Folk Literature from Ravain/Rawaeen, Yamuna-Tons Valley Region, Uttarkashi, Dehradun, Garhwal to be continued ...42 
( रवांइ क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हर की दून, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जानकी चट्टी, रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; फुल चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; मोरी रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुजेली , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; पुरोला , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बनाल पट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; राढ़ी डांडा,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; यमुनोत्री , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; हनुमान चट्टी , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; खरसाली रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; गंगनाणी ,  रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; बडकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; नौगाँव , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; आराकोट , रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; जर्मोला धार रवांइ -उत्तरकाशी क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;लाखामंडल,  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;चकरौता  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ;अनहोल रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत ; त्यूणी  रवांइ -देहरादून  क्षेत्र के रंवाल्टी  भाषा जागर, लोक गीत श्रृखला जारी)
Xx    xxx
Notes on Ravanlti Folk Song Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Tyuni Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Anhol Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Lakhamandal Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Jarmola Dhar Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Naugaon Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Badkot Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Kharsali Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Bnal Patti Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Tiladi, Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Purola Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Pujeli Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Mori Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Tons Valley Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Yamuna Valley Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Yamunotri Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from janki Chatti Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Ful Chatti Depicting Public Benefits Movement; Ravanlti Folk Song from Har ki Dun Depicting Public Benefits Movement;


Bhishma Kukreti

 गढ़वळि कवियुं मा सबसे जादा पाठक बाल कृष्ण ध्यानी का  छन

                        भीष्म कुकरेती

अजकाल उत्तराखंड आपदा वजै से हंसण्या-चबोड़्या लेख लिख्याणु इ नी च तो मि अजकाल इंटरनेट माध्यमम गढ़वाळी साहित्य की खोजबीन करणु छौं.
आज मीन मेरा पहाड़ डॉट कौम मा गढ़वळि कवियों पर सर्वेक्षण कार कि कैक कथगा पाठक छन याने कै कवि तैं लोग कथगा दै विजिट करदन। तो सर्वेक्षण को फल तौळ च


merpahad.com मा दिनांक 19 जुलाई 2013 , सात  बजी सुबेर कर्युं सर्वेक्षण


बाल कृष्ण ध्यानी  अक्टूबर 2011 बिटेन पंवाण  -- 90 -पेज  --पाठक या विजिटर्स -46194 -हिंदी अरगढवाली कविता
पराशर गौड़,सितम्बर 2008 बिटेन पंवाण-- 13 पेज--पाठक या विजिटर्स-18836 -गढ़वळिकविता अर गढ़वाली व्यंग्य
डॉ नरेंद्र गौनियाल , मार्च 2012 बिटेन पंवाण-- 10 पेज--पाठक या विजिटर्स-11344 -गढ़वळिकविता , कथा अर कुछ हिंदी साहित्य
गीतेश नेगी , दिसम्बर 2010 बिटेन पंवाण-- 4पेज--पाठक या विजिटर्स-7412 -गढ़वळिकविता
विनोद जेठुड़ी, जनवरी 2011 बिटेन पंवाण-- 5 पेज--पाठक या विजिटर्स-6179 -गढ़वळिकविता
ब्रिजेन्द्र नेगी , अक्टोबर 2012 बिटेन पंवाण-- 12 पेज--पाठक या विजिटर्स-4827 -गढ़वळिकविता
वीरेन्द्र पंवार  दिसम्बर 2011 बिटेन पंवाण-- 2 पेज--पाठक या विजिटर्स-3846 -गढ़वळिकविता
सुनीता शर्मा लखेड़ा, जुलाई 2012 बिटेन पंवाण-- 6 पेज--पाठक या विजिटर्स-3443 -गढ़वळिकविता, हिंदी -गढ़वाली गद्य
विजय गौड़, जुलाई 2012, बिटेन पंवाण--2 पेज--पाठक या विजिटर्स-1242 -गढ़वळिकविता
इखमा पाए गे बल बाल कृष्ण ध्यानी का विजिटर्स जादा छन.
आश्चर्य की बात च कि पराशर गौड़ जैन गढ़वाली साहित्य बान इंटरनेट माध्यम तै सबसे पैल अपणाइ वो विजिटर्स का मामला मा पैथर ही च.

जब मि बालकृष्ण ध्यानी क ब्लौग balkrishna-dhyani.blogspot.in  मा ग्यों तो उखम बि चीन , फिनलैंड, कोल्हापुर , अमेरिका का पाठक पढ़ना छयाई या पिछ्ला चौबीस घंटा मा पाठकुन ब्लौग माप्रवेश कार. बाल कृष्ण ध्यानी ट्वीटर मा बि च तो फेस बुक माँ बि च
गूगल मा विजय गौड़ टाइप करण पर लोकरंग मा विजय गौड़ की कविता पैन याने विजय गौड़ को कोई अपण ब्लौग नी च या छैं च तोविजय गौड़ अपण ब्लौग को सर्च इंजिन मैक्शिमाइजेसन का बारा मा चिंतित नी च. गीतेश नेगी का भी तकरीबन यो ही हाल च.

डॉ नरेंद्र गौनियाल गूगल सर्च कारो तो गौनियल सबसे मथि बेडुपाको, फिर उत्तराखंड पत्रिका अर फिर मेरा पहाड़ अर पहाड़ी फोरम माँ गौनियाल दिखेंद
विनोद जेठुरी टाइप करण पर यू ट्यूब आन्दन ,  बुक ब्लौग अर फिर मेरा पहाड़   आंद.
सुनीता शर्मा लखेरा टाइप करण पेल मेरा पहाड़ आंद.

बालकृष्ण ध्यानी को विजिटर्स जादा किलै छन? कारण छन सबसे जादा साहित्य छपाण। अर फिर वै साहित्यौ विपणन ठीक से करण. शायद बालकृष्ण ध्यानी ही ट्वीटरपर च. यदि बल कृष्ण ध्यानी को ब्लौग बि द्याखो तो ब्लौग बि आकर्षक च. जनसम्पर्क का मामला मा बि
बाल कृष्ण ध्यानी सबसे अगनै दिख्यांद।

                                                          विजिटर्स याने पाठक लाणों ब्यूंत

                                       कॉमर्सियल या ब्यापारी ब्लौग का बान विजिटर्स लाणो तरीका ही इंटरनेट माँ गढ़वाली साहित्य बान सही तरीका जाला। कुछ टिप्स इन छन -

धाँसू लेख याने धाँसू साहित्य- सबसे पैलि शर्त च कि किलिंग या धाँसू साहित्य  लिखे जावो। शीर्षक बि आकर्षक होणि चयेंद।  साहित्यकारौ एकि उदेश्य हूण चयेंद जब बि पाठक कै साहित्यकार को पेज मा जावो तो वै तैं अपण मन मा बुलण चएंद- यु बढ़िया साहित्य च, ये तैं मि बुकमार्क कौरि लींदु, अपण दगड्यों तैं ये साहित्य की सूचना बि दीण जरूरी च
नेटवर्किंग - दुसरो साहित्य की बड़ाई कारो। जथगा जगा संभव च अपण साहित्य पौंछावो। फेसबुक, ट्वीटर, सोसल मीडिया की सहायता ल्यावो।
दोस्तुं मदद ल्यावो -दोस्तों से अपण साहित्य पर टिप्पणी लिखवावो अर वूं तै साहित्य वितरण योगदान करवावो
ग्रुप बणावो- गढ़वाळी कवितौं बान कवियुं ग्रुप बणावों अर सहकारिता सिद्धांत पर गढवाली साहित्य को प्रचार -प्रसार कारो
भक्त पाठकुं पर  हमेशा ध्यान- भक्त बंचनेरूं पर रोज ध्यान द्यावो।
नया पाठक ख्वाजो- नया पाठक ख्वाजो अर ऊं तैं भक्त पाठक मा बदलो
मथ्या सर्वेक्षण से सिद्ध होंद कि इंटरनेट मा साहित्य छपण ही काफी नि च बलकणम साहित्यौ विपणन याने प्रचार बि एक आवश्यक शर्त च.

Copyright@ Bhishma Kukreti 18 /7/2013

Bhishma Kukreti

 Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King


History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 101

   Himalayan Medieval History of Katyuri Imperialism in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) -12

          (North Indian Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand))
                          (Asian Medieval History (740-1100 AD)

                                 By: Bhishma Kukreti

  Dr. Dabral suggests the ruling period of Bhudev a Katyuri king of Nimbar or Nimbart Katyuri family from 854-876 AD approximately.
  No original inscription of Bhudev is available. Atkinson provided the translation of Bhudev inscription. Bhudev was son of Lalitshurdev from his second queen Layadevi.
        His title was Pattambhattarak Maharajdhiraj Parmeshwar. He was strong devotee of Brahminical system and was against Buddh-Shravan or Buddhism. However, there are no evidence for his bad behaviors towards Buddhists in the region.

       The availability of Gurjar Pratihar dynasty (836-1081) coins found in Saharanpur suggest that some part of plains of present Uttarakhand especially Haridwar region might have been under non Katyuri kings too.


Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 19/7//2013
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -102
Himalayan Medieval History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand) to be continued...13
    (Himalayan Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar (Uttarakhand) to be continued...)
    (Asian Medieval History (740-1100 AD to be continued...)

                                        References
A1- Agrawal, D.P., J.S Kharkwal, 1998, Central Himalayas: an archeological, linguistic and cultural synthesis 
1-Atkinson, E.T. 1974 (new edition), 1974, Kumaon Hills
1A- Adhikari, Suryamani, 1997, The Khasa Kingdom
1B- Chandola, Khemanand, 1987, Across Himalayas through Ages: a study of relations between central Himalayas and western Tibet
2--Chaurasiya, Radhey Shyam, 2002, History of Ancient India: Earliest time to 1000AD
3--Dabral, Shiv Prasad Dabral, 1968, Uttarakhand ka Itihas, Bhag-3 Pages 429-513)
3A- Elliot and Dowson, History of Indian (2nd part)
4--Handa, O.C. 2002, history of Uttaranchal, Indus Publishing Company, New Delhi 27, page 22-44
4A- Joshi, M.C., 1990, Uttaranchal (Kumaon-Garhwal) Himalaya: an essay in historical anthropology 
5-Linrothe, Rob, 1999, Ruthless Compassion: Wrathful Deities in Early Indo Tibetan Esoteric Buddhist Art
6-Mishra, Nityanand, Source Materials of Kumaon History 
7-Mishra Baldev Prasad, Nepal ka Itihas
8- Pandey, B.D, 1937, new edition (1990), Kumaon ka Itihas
9- Pandey, Ram Niwas, 1997, Making of Modern Nepal, page 170
10-Rawat, Ajay S., 19 Garhwal Himalayas: A Study in Historical Perspective 
11-Satyankritan, Rahul, Garhwal
11A-Saklani, Dinesh Prasad, 1998, Ancient Communities of The Himalayas
11B- Tripathi, Ramdatt , Katyur ka Itihas
12-Notes on Archeological Aspects of Uttarakhand: ascidehraduncircle.in/uttrakhand.html
13-Indian Archeology: A review, (edited by D. Mitra) 1979-80
14- Epigraphia  Indica 1982, Vol. XIII

Xxx                              xx
Notes on Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Pithoragarh Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Askot Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Doti Nepal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Champawat Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Udham Singh Nagar Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Nainital Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Bageshwar Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Almora Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Baidyanath Kumaon; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Joshimath region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Tapovan region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Badrinath valley region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Hemkund region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Neeti valley region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Chamoli  Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Kedar valley region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Rudraprayag region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Tehri region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Uttarkashi region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Pauri region Garhwal; Himalayan Medieval History of Bhudev: a Nimbar/Nimbart Katyuri Family King ruling Bhabhar region Garhwal..