• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Bhairpawali:  Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) about Worshipping Bhairva deity


Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarakhand (India)-310
(Asian, Himalayan Folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings, Tantra-mantra, Jagar Series)
                 कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -310
                                      By: Bhishma Kukreti

        There are many stories about Bhairon deity.  Bhairava is also a Nathpanthi brave man. The Bhairapavali is collection of Nathpanthi Mantra of Bhairva. It is said that after taking consecration from Luna Chamarin (a disciple of Guru Gorakhnath) Bhairava learnt Buksad vidya from Nur Bukas; Kanvar ki Dhul from Kalu Bukas; a secrete languages (ganjmunjya Bhasha) from Chaubat Chungti and Sona Macchhyaran , Bhairon took shelter in Dhaulya Udyar for complete accomplishment (siddhi). He got Siddhi in Dhaulya Udyar. The Bhairava folk poetry is sung in Jagar and Mantra as well. After getting accomplishment, Bhairon stays in Langurgarh or Bhairongarh.
Bhairava Jagar or Mantra  describes the Yogi posture of Bhairava as -


मन्त्र में भैरव का योगी वेश चित्रण


(संकलन -डा विष्णु दत्त कुकरेती )
(इंटरनेट प्रस्तुती : भीष्म कुकरेती )

एक हाथ धरीं च बाबा तेरी छुणक्याळी लाठी
एक हाथ धरीं च बाबा तेरी तेजमली को सोटा
एक हाथ धरीं च बाबा तेरी   रावणी चिमटा
कनु लगाई बाबा तिन आळी -पराळी को आसन
हे गोस्सारी की धूनी लाइ धौऴया उड्यारी
तेरी धौऴया उड्यारी पर छन चौंसठ दिउड़ा
तेरी धौऴया उड्यारी पर छन लोहा की तिरसूल
तेरी धौऴया उड्यारी पर छन लोहा की फावड़ी
लूहा की फावड़ी पर छन धुनी पेट धारी
वीं  धौऴया उड्यारी तिन डिमक्यारी नाच लगाये     

O Brave Bhairava! You have musical Stick in one hand
O Brave Bhairava! You have a magical cane in other hand
O Brave Bhairava! You have big Ravani forceps in hand
O Brave Bhairava! You are sitting (Yogic posture) on Ali-Prali (paddy straw)
O Brave Bhairava! You fumigated Gossari in Dhauli cave
O Brave Bhairava! There are sixty four lamp placing structures in Dhauli cave
O Brave Bhairava! There is Iron trident in Dhauli cave
O Brave Bhairava! There is Iron crutch in Dhauli cave
O Brave Bhairava! You are leaning on iron crutch in Dhauli cave
O Brave Bhairava! You danced Dimkyari dance in Dhauli cave






कुछ भैरवों के नाम

(संकलन -डा विष्णु दत्त कुकरेती )
(इंटरनेट प्रस्तुती : भीष्म कुकरेती )

प्रथमें नाद्बुद भैरों चौपुरी का चौरंगीनाथ भैरों I मठपुर का मच्छीन्द्र नाथ भैरों , जल भैरों , थल भैरों , आकासे भैरों , पाताले भैरों , बाई  भैरों , वरण भैरों , चौडिया आला भैरों , सुकावीर भैरों , जुकावीर भैरों , निरंकार वीर भैरों , खंकार वीर भैरों ,घोर भैरों , अघोर भैरों , नील भैरों , अनील भैरों , अनादि भैरों , जुगादि भैरों , चंड भैरों , प्रचंड भैरों , डीगर   भैरों ...


Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 5/8/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...311 
Refrences
1-Vishnu Datt Kukreti, 2003 Nathpanth
2-Kusum lata pandey, Garhwal me Dev Puja
3-Abodh Bandhu Bahguna ,1975,  Gad Mateki Ganga     
Xx                        xxx
उत्तराखंड से  लोक गीत , दुसांत से बाल  गीत; चमोली  गढ़वाल से  लोक गीत ;गदकोत चमोली गढ़वाल से  लोक गीत ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल से  लोक गीत ; पौड़ी गढ़वाल से  लोक गीत ; टिहरी गढ़वाल से  लोक गीत ;उत्तरकाशी गढ़वाल से  लोक गीत ;केदार उत्यपका गढ़वाल से  लोक गीत ; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल से  लोक गीत ; लैंसडाउन गढ़वाल से  लोक गीत ; कोटद्वार गढ़वाल से  लोक गीत ;नरेंद्र नगर गढ़वाल से  लोक गीत ;प्रताप नगर गढ़वाल से  लोक गीत ; गौचर गढ़वाल से  लोक गीत ; पुरोला गढ़वाल से  लोक गीत ; राठ  क्षेत्र गढ़वाल से  लोक गीत ; गैरसैण  गढ़वाल से  लोक गीत ; दूधातोली गढ़वाल से  लोक गीत  श्रृंखला जारी ..
Xx               xx                         xxx
Notes on Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Pauri Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Chamoli Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Rudraprayag Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Tehri Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Uttarkashi Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Dehradun Garhwal about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Haridwar  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Udham Singh Nagar Kumaon  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Nainital Kumaon  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Almora Kumaon  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Champawat Kumaon  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Bageshwar Kumaon  about Worshipping Bhairva deity; Garhwali-Kumaoni Folk Remedies Ritual (Mantra/Jagar) from Pithoragarh Kumaon  about Worshipping Bhairva deity

Bhishma Kukreti

  पारम्परिक  समाज अर हवा मांगक (वर्चुअल ) समाज



                          चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती

            इन कबि नि ह्वे कि मिनख द्वी तरां समाज मा रौंदु ह्वा धौं I इन कबि नि ह्वे कि मनिख मृत्युलोक मा बि रावो अर देवलोक मा रम्भा दगड़ रम्बा -सम्बा नाच बि नाचणु  रावो I हां एक  दै विश्वामित्रन महर्षि बणनों बान एक हैंक लोक बणै जरुर छौ अर वै तैं हम त्रिशंकु लोक बुल्दवां I इन बोदन बल त्रिशंकु लोक छैं बि च अर नि बि च I इनि इंटरनेट लोक बि च जु छैं त च पण कख च कै तैं नि पता ! बस इंटरनेट छैं च I
  इंटरनेट मा बि समाज च अर यु समाज च पण पारम्परिक समाज अर हवा माँगक समाज मा कुछ समानता छन तो भौत सा बातों मा असमानता बि च I
असली समाज अब उथगा असली नी च अर वर्चुअल सोसाइटी   हवा माँगक समाज उथगा नकली नि  रै ग्यायि जथगा लोक सुचदा छा I कबि कबि त इन लगद कि वर्चुअल समाज जादा असली च I
  नेट समाज अर पारम्परिक समाज मा समानता या च कि दुयुं मा नब्बे टका छ्वीं बेकार , बकबास, बकवाद , हूंदन जै तैं  छूं ना कुरुड़ बुले जांद I
आपन पारम्परिक छुयाँळु  मादे देखि होलु कथगा हि छुंयाळ एकि रट लगांदन और सुणा क्या हाल छन ? नेट सोसल मीडिया मा बि कथगा इ लोग बस गुड मौर्निंग या सुनाओ क्या हाल हैं दोस्तों तक ही सीमित रौंदन I
गप लगाण वाळ तैं गपास्टी , गपोड्या बोले जांद छौ अर गप समौ बरबाद करणों एक माध्यम माने जांद छौ अर आज इंटरनेट का गपोड्यों तैं चैटैड्या बुले जांदI  चैटैड्योँ तैं बि भलु नि माने जांद I
पारम्परिक समाज मा  दगुड़ बणाण सौंग नि होंद बलकणम  कठण होंद पण नेट मा  दगुड़ खुज्याण सरल च I अब त इन्टरनेट माँ दगुड़ या दोस्त की परिभाषा ही बदल गे I अब बुले जांद चलो जरा फ्रेंड करे जावो या लेट अस फ्रेंड याने नेट पर दगड्या करे जावो . अब फ्रेंड या दगड्या संज्ञा नी च बलकणम  वाचक ह्वे ग्यायि I परसि  मीन एक पारम्परिक दगड्या कुण फोन  कार त वैन बोलि बल भीषम  जरा थ्वड़ा देरम फोन कौर आइ ऍम फ्रेंडिंग याने कि   मि फ्रेंड्याणु या  दगड्याणु छौं I नेट मा ब्याकरण कखन से कख पौंछि गे I
नेट समाज मा 'LIKE ' अब क्रिया नि रै ग्याइ बलकणम संज्ञा ह्वे ग्याइ I अब हम 'LIKE' दीन्दा या लींदा I पेल बुले जांद छौ मि त्यार इख औलु त तू क्या देलि अर तु म्यार इख ऐलि त क्या लैलि I अब नेट पर इन लिखे जांदो -मीन त्वे तैं दस दै 'LIKE' देन अर तीन अबि तलक मै तैं एक बि 'LIKE ' नि दे , अब मीन त्यार दगड़ नि फ्रेंड्याणाइ ( I not frenduig  with you ) I
पारम्परिक समाज मा   काका -ब्वाडा रिश्ता हूंद इख इन रिश्तेदारी कमि होंद I हां   क्षेत्रीय ब्लौग मा तुम तैं काका -ब्वाडाक रिश्तेदारी मीलि जालि I
चौंतरा मा जब बिंडी लोग बैठिक गप लगावन तो कुछ पुरण बैरि बि हूंदन जो तुम कुछ बि बोलिल्या वो तुमर काट जरुर कारल I  इनि सॉसल मीडिया मा बि च I पप्पू अर फेंकू बैर्युं उदाहरण छन  जो पारम्परिक बैरी छन I
हमर गां मा एक ददा जी छया जौंक इख छ्वारा बैठ्यां रौंद छा, तमाखु पीण सिखदा छा अर बेझिझक तमाकु पींदा छा दगड़म छ्वीं बि लगांदा छा I सरा गाँ वाळ वै ददा तैं 'लौड़ बिगाड़ु  ' बुल्दा छा I  आज नेट सोसल मीडिया तै 'छोरा -छोरी ' बिगाड़ु बुल्दन I
जुआर्युं तास चौपड़ की बैठ्वाक भलि नि माने जांद छे त अचकाल नेट माँ उपलब्ध 'जुआ' का विरुद्ध बि समाज विरोध करणु रौंद I 
चौंतरा मा बैठिक कथगा हि नौनी -नौन्याळु  जोड़ी खुज्याये जांद छे आज इन्त्र्नेत जोडी खुज्याणो  बडु माध्यं ह्वे गे I
अपण अपण लगाण अर हैंकाक नि सुणण द्वी समाजों मा इकजसी समानता च  I
आलोचना -प्रशंसा द्वी जगा इकसनी छन I 
पारम्परिक बैठ्वाकम जो तुमन हैंकाकि बात नि सुणनाइ या जबाब नि दीणाइ   त बौग मरण पोड़द  त नेट पर डिलिट करण पोड़द या मेल ब्लौक करण पोड़द I 
कुछ लोग अबि बि सोसल  मीडिया क्या इन्टरनेट तैं बेकार माणदन यी बाबा आदम जमाना का लोग छन I
इनि भौत सि बात छन जो पारम्परिक चौपाल -की- कछेड़ी मा बि छन तो इंटरनेट -की -कछेड़ी मा बि छन अर कुछ गुण /चरित्र दुयुं मा बिलकुल अलग अलग  छन I     


Copyright @ Bhishma Kukreti  7/8/2013

Bhishma Kukreti

            Ganesi: Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song 

Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarakhand (India)-309
(Asian, Himalayan Folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)
                 कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -311
                                      By: Bhishma Kukreti

            Garhwal and Kumaon had been producers of army men from Mahabharata time. Therefore, the patriotic folk songs creation is a common phenomenon among folk creators.
The following folk song is an example of folk creators creating patriotic folk song.


गणेसी : एक देशभक्ति का लोक गीत

(संकलन,  सन्दर्भ: चिट्ठी पत्री  2003 )
(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )

गणेसी ब्योडू पाक्यो  बौर
गणेसी जा गणेसी घौर
गणेसी मैं जांदू लड़ाई
गणेसी जा गणेसी घौर   
सिपै जी त्यौल की कढ़ाई
सिपै जी मैं द्यावा मरदाना सूट
सिपै जी मैं जांदू लड़ाई
गणेसी चौरी जालो भेरो
गणेसी नौनो होलो तेरो
गणेसी आधा होलो नाम मेरो
गणेसी ब्योडू पाक्यो  बौर
डुट्याळो गणेसी   पौंछाया
डुट्याळो गेरी गणेसी छौर
डुट्याळो तौली  का समान
डुट्याळो गणेसी   पौंछाया
डुट्याळो बैणी का  समान
गणेसी ग्युं रोटी गरम
गणेसी मैन जाण लड़ाई
गणेसी मेरो च  धरम
गणेसी देस को धरम
गणेसी जा गणेसी घौर 
गणेसी मैं जांदू लड़ाई   


Ganesi! Dear you go to home
Ganesi! I am going for War.
O My beloved Husband! Let me put on army dress and I shall go for war
O Ganesi! You are pregnant and we shall have child
O Ganesi! Send gifts for my sister through Dotiyal
O Ganesi! My duty is fighting in war for the country
O Ganesi! It is duty of country to fight war





Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 7/8/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...311 
   
Xx                        xxx
उत्तराखंड से  लोक गीत , दुसांत से बाल  गीत; चमोली  गढ़वाल से  लोक गीत ;गदकोत चमोली गढ़वाल से  लोक गीत ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल से  लोक गीत ; पौड़ी गढ़वाल से  लोक गीत ; टिहरी गढ़वाल से  लोक गीत ;उत्तरकाशी गढ़वाल से  लोक गीत ;केदार उत्यपका गढ़वाल से  लोक गीत ; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल से  लोक गीत ; लैंसडाउन गढ़वाल से  लोक गीत ; कोटद्वार गढ़वाल से  लोक गीत ;नरेंद्र नगर गढ़वाल से  लोक गीत ;प्रताप नगर गढ़वाल से  लोक गीत ; गौचर गढ़वाल से  लोक गीत ; पुरोला गढ़वाल से  लोक गीत ; राठ  क्षेत्र गढ़वाल से  लोक गीत ; गैरसैण  गढ़वाल से  लोक गीत ; दूधातोली गढ़वाल से  लोक गीत  श्रृंखला जारी ..
Xx        xxx
Notes on Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Chamoli Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Rudraprayag Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Pauri Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Uttarkashi Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Tehri Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Dehradun Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Haridwar Garhwal; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Pithoragarh Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Champawat Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Bageshwar Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Almora Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Nainital Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Udham Singh Nagar Kumaon ; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from Central Himalaya; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from  Himalaya; Indian (Garhwali) Patriotic Folk Song from North India   

Bhishma Kukreti

उत्तराखंड  मा    जम्बो मच्छरूं आतंक

                                             चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती


            (सचेकि न्यूज एजेंसी ) न समाचार दे कि उत्तराखंड की राजधानी देहरादून मा एक हाथी जथगा बड़ा विदेशी मच्छर ऐ  गेन अर इ विदेशी मच्छर एक टैम पर पांच छै लीटर ल्वै पे जांदन I उन हमर सचु संवाददाता न रन्त रैबार दे बल पैल यी मच्छर पहाड़ी गाऊं  मा गे छ्या पण उख यूं मच्छरों तैं मनमाफिक खून निकाळनो माहौल  नि मील I सबि लोग स्वदेसी मच्छर प्रेमी छा तों झक मारिक विदेशी जम्बो मच्छर  ड्याराडूण जिना ऐ गेन I फिर यूं बड़ा मच्छरों तैं  इन  मनिख  बि चएंदन  जौं पर पांच छै लीटर खून ह्वावो I  फक्वा संवाददाता न पता लगाइ बल उख गाऊं वाळुक खून पेक सबी छुट -बड़ नेता  लोकुन अपण बसेरा देहरादून माँ बसै याल तो जम्बो बरोबर मच्छर अट्टा  जन मोटा नेताओं की खोज मा देहरादून ऐ गेन I समणि पर बुलण वाळ उल्टु बादीन खोज कार त पायी कि भ्रष्ट अधिकारी बि जनता क खून पेकि मुस्टंडा बणी गेन अर अब जम्बो मच्छरों नजर यूं मुस्टंडा अधिकार्युं पर च I आँख दिख्युं हाल बताण वाळ  इकअंख्या रिपोर्टर की रिपोर्ट च कि सैकड़ों ठेकेदार बि जन कल्याण योजनाओं का ठेका लेक गैबण हाथी  जन हुयां छन अर जम्बो मच्छर युंक घौर  का आस पास मंडरांद दिखे गेन I
          हमर फंड धुऴयूं खबरीन कामैक खबर दे बल चुंकि   स्वास्थ्य मंत्रालय अपण बूता पर ब्लड बैंक का वास्ता खून जमा नि  कौर सकद तो प्रदेश स्वास्थ्य मंत्रालयन  खून चुसो विदेशी मच्छरूं दगड़ फोरेंन  कोलेबोरेसन का नाम पर सांठ -गाँठ कौरि आल अर अब विदेशी मच्छर प्रदेश ब्लड बैंक तैं खून  सप्लाई कारल I स्वास्थ्य मंत्री क बुलण च बल यूँ विदेशी मच्छरों दगड़ टांका -भिड़ण से उत्तराखंड मा  खून  की नदी बगण बिसे जाला I
उन जनता मा कुछ गलत फहमी या भरम को माहौल बि च किलैकि कुछ स्वदेशी विचारकों न अफवा फ़ैलै दे बल फोरेन ब्लड सकर्स आर इनवेडिंग उत्तराखंड I पण जनता का खून से पऴयाँ -पुस्यां नेताओं अर मुस्टंडा अधिकार्युं न हरेक जगा कैम्प लगैक लोगुं तैं बथाइ कि यी विदेशी मच्छर लोचा -लोचड़ी जन खून नि पीन्दन कि दर्द ह्वावो  I नेता अर अधिकार्युं न समझाई कि विदेशी मच्छर बगैर दर्द का खून पींदन अर मरीज तैं पता बि नि लगद कि खून बगी गे I अब जनता मा विदेशी जम्बो मच्छरों से खून चुसवाणो होड़ -छौम्पा दौड़ लगीं च I विदेशी जंबो मच्छर बि खुश छन  बल पैल वो जनता को खून   चुसदन  अर फिर वै खून तैं मंहगा से मंहगा दामों मा स्वास्थ्य मंत्रालय तैं बेचीं दींदु I जब इ जंबो मच्छर इखुलि  हुंदन त भारत की फोरेन डाइरेक्ट इन्वेस्टमेंट योजना पर खूब जोर जोर से हंसदन कि अपण खून चुसाण तैं भारतंम फोरेन इन्वेस्टमेंट नाम दिए गे I
   चूंकि भारतम प्रजातंत्र च त विरोधी पक्ष को काम विरोध मा फड़्याण जरूरी होंद तो विरोधी पक्षन  स्वास्थ्य मंत्रालय अर जंबो मच्छरूं  कोलेबोरेसन का विरोध मा विधान सभा तैं युद्ध स्थल बणै द्यायि I विरोध क्यांको  च इ त विरोधी नेता तैं बि नि पता बस विरोध करण च त करणा छन I 
   स्वदेशी  विचारक 'मेरी क्वी नि सुणदु ' न एक वार्ता मा लोगुं तैं याद दिलाई कि जब आज  को प्रतिपक्ष सत्ता मा छौ त यूंन विदेशी जूंकुं  दगड़ कोलेबोरेसन करि छौ I  वाई बगत सत्ता पक्ष को तर्क छौ बल ग्लोबल वार्मिंग का वजै से पहाड़ी -स्वदेसी जूंक गोर -भैंसुं खून चुसणम नाकामयाब छन अर मेवेस्युं खून चुसवाण आवश्यक च तो विदेसी जूंक उत्तराखंड मा लाण जरूरी च I जनता न तब अपण पहाड़ी जुंकुं तैं मारिक विदेसी जूंकुं तैं अपण पाणीम जगा दे छे अर अब उत्तराखंड का विदेसी जूंक पहाड़ी गोर -भैंसुं ल्वै निर्यात बि करद पण असली फैदा विदेसी सरकार तैं हूणु च I
विचारा स्वदेशी  विचारक 'मेरी क्वी नि सुणदु ' तैं क्वी नि सुणणु च I

       

Copyright @ Bhishma Kukreti  9/8/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]   

Bhishma Kukreti

       Salient Features of Katyuri Sculptures of Early Medieval Asia Era

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 117

   Early Medieval   Asian History of Katyuri Imperialism of Kartikeyapur in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) -28

          (Early Asian Medieval History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))
                          (Early Asian Medieval History (740-1100 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti


                     The sculpture making inside temples in Uttarakhand started quite before Katyuri period. Dr Dabral informs that oldest sculpture in Uttarakhand is Lakulish Shivling. The Shivling is shaped by line drawing as penis.  The Shivling sculpture making tradition was there in Katyuri Kingdom too.
               There are evidences that making the long Booted Sun sculpture system of Shaka-Kushan era were in tradition in Katyuri period too.
                The classic way/Gupta era of sculpturing was very much sustaining in Katyuri period.
            The auras of deity sculpture of Kushan era were simple but in classical sculpture the Prabhamandal or aura of deity sculpture are found decorated. The striking features of classical temple are its external ornamentation. The head of sculpture is decorated by lotus, leaves, flowers, gandharva, etc.
            The Har-Gauri; Mahishmardani, Vakratund Ganesh, Kartikey and Durga sculptures of seventh and tenth centuries are best sculpture of Uttarakhand.  The Sheshnag-Vishnu sculpture making was started in this time. Barah incarnation, Nrisigh Barah, Trimukh of Vishnu and Narsingh sculptures were also moulded in this time.  In some Vishnu sculpture, Lakshmi is also seen.
                   The sculptors used brown stone for carving sculpture. The polishing is so marvelous that sculpture look like as if made by black stone. The polishing is so durable that till date the sculptures are erosion less. The stone was available in Uttarakhand.
                Lakhamandal, Haridwar (Mayapur), Barahat, Ranihat, Shrinagar, Adi badri, Joshimath, Baijnath, Jageshwar, Bageshwar were the main sculpture producing centers of Katyuri era.
The Veerbhadra, Ganpati with Saptmatrika, Kartikey, Har-Gauri, Vishnu, Durga, lakshmi narayn and Alinganmudra sculptures are beautiful figures of this age.
                 The Samudramanthan sculpture of Jheenvarhedi village (Haridwar) is one of the best sculptures of Katyuri period. The emotions of demons and deities are clearly visible in the sculptures. The deities are shown as sages with long bearded and demons are shown as Shak with caps, low grown beard and bony face.
          According to Rahul, the famous Katyuri period Akhand Hari-Gauri sculpture of Kalimath temple is the best among all Akhandit Hari-Gauri idols. The beauty on these sculptures is emotional and fine as the sculptures of Ajanta. Shiv ia Chaturbhuj and Gauri is dwibhuj. Shiva is in Lalitasnasth and Guari is Bhudharsuta forms. 
                        Difference among Other Sculptures of this Era
               The sculptures of Khajuraho, Bhuvneshwar and Kangda of this Age are erotic but the sculture of Katyuri Age are completely religious.
  The saddest part is that the marvelous craftsmen did not mention their names on any sculptures.



Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 9/8/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -118
Early Asian Medieval History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued...29
        (Oriental Early Medieval History (740-1100 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on Salient Features of Katyuri Sculptures of Early Middle Age l Asia ; Salient Features of Katyuri Sculptures in Joshimath Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Kalimath Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Chamoli Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Rudraprayag Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Tehri Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Uttarkashi Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Adibadri Garhwal of North Indian Early Middle Age l Asia  Salient Features of Katyuri Sculptures in Shrinagar Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Pauri Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Lakhamandal Garhwal of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures inDehradun  Garhwal of North Indian Early Middle Age al Asia; Salient Features of Katyuri Sculptures in Beerbhadra Garhwal of North Indian Early Middle Age l Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Haridwar  of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Baijnath Kumaon  of North Indian Early Middle Age l Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Jageshwar Kumaon  of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Bageshwar Kumaon  of North Indian Early Middle Age  Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Pithoragarh Kumaon  of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Champawat Kumaon  of North Indian Early Medieval Asia epoch; Salient Features of Katyuri Sculptures in Nainital Kumaon  of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Almora Kumaon  of North Indian Early Medieval Asia Era; Salient Features of Katyuri Sculptures in Udham Singh Nagar Kumaon  of North Indian Early Middle Age  Asia period

Bhishma Kukreti

Dyo Lagi: Sad Folk Song recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images


Folk Songs from Kumaon-Garhwal, Haridwar, Uttarakhand (India)-312
(Asian, Himalayan Folk Song/Traditional Folktales/ Conventional Sayings Series)
                 कुमाऊं, गढ़वाल ,हरिद्वार के  लोक गीत  -312
                                      By: Bhishma Kukreti

            Dyo Lagi folk song is from Gairsain a border region of Kumaon and Garhwal. The folk song is part of Nanda Jat folk song wherein after marrying with Shiva, Nanda remembers her mother's house but she is unable peep towards her mother village region due to heavy cloud.
  The folk song creates sadness of a newly married girl remembering her Mayka (mother's house). The folk song creates fine images of Himalayan rainy season too.

            द्यो लागि


(संकलन,  सन्दर्भ: चिट्ठी पत्री  2003 )
(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )


द्यो लागि  तै पापि बुग्याळा -2
रुण झुण पाणी द्यो लागि -२
लौंकी गे कुयेड़ी द्यो लागि -२ 
घेरीग्या बादळा द्यो लागि -२
तै डांडा का  पोर द्यो लागि -२
मै मैत देखानू द्यो लागि -२
कोई बैणी दीनी द्यो लागि -२
रौंतेला कुमाऊं द्यो लागि -२
मै दीनी बाबान द्यो लागि -२
निबौड़ी का गाऊँ द्यो लागि -२
मै मैत देखानू द्यो लागि -२ 
तै पापि बुग्याळा द्यो लागि -२
मेरा मैत मा हूना  द्यो लागि -२
तै पापि बुग्याळा द्यो लागि -२
काखड़ी मुंगरी द्यो लागि -२
ग्यूं  जौ की उमी द्यो लागि -२
भुजोळी का खाजा द्यो लागि -२
तै पापि बुग्याळा द्यो लागि -२

Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, bckukreti@gmail.com 9/8/2013
Folk Songs from Kumaon-Garhwal-Haridwar (Uttarakhand) to be continued...313 
   
Xx                        xxx
उत्तराखंड से  लोक गीत , दुसांत से बाल  गीत; चमोली  गढ़वाल से  लोक गीत ;गदकोत चमोली गढ़वाल से  लोक गीत ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल से  लोक गीत ; पौड़ी गढ़वाल से  लोक गीत ; टिहरी गढ़वाल से  लोक गीत ;उत्तरकाशी गढ़वाल से  लोक गीत ;केदार उत्यपका गढ़वाल से  लोक गीत ; बद्रीनाथ घाटी गढ़वाल से  लोक गीत ; लैंसडाउन गढ़वाल से  लोक गीत ; कोटद्वार गढ़वाल से  लोक गीत ;नरेंद्र नगर गढ़वाल से  लोक गीत ;प्रताप नगर गढ़वाल से  लोक गीत ; गौचर गढ़वाल से  लोक गीत ; पुरोला गढ़वाल से  लोक गीत ; राठ  क्षेत्र गढ़वाल से  लोक गीत ; गैरसैण  गढ़वाल से  लोक गीत ; दूधातोली गढ़वाल से  लोक गीत  श्रृंखला जारी ..
Xx        xxx
Notes on Sad Folk Song recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Chamoli Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Rudraprayag Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Pauri Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Tehri Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Uttarkashi Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from Dehradun Garhwal recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from  Himalaya recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from  North India recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from  SAARC Countries recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images; Garhwali Sad Folk Song from  South Asia recalling Mother's House and creating Himalayan Rainy Season Images

Bhishma Kukreti

 पाराशर गौड़ की नै  फ़िल्मै कथा


                                चबोड़्या -चखन्योर्या -भीष्म कुकरेती

     
  कुच्छ दिनों से  'जग्वाळ' फ़िल्मौ निर्माता पाराशर गौड़ जी पर हैंकि गढ़वळि फिलम बणाणो भूत लग्युं छौ  I पुछेर -बक्या त बुलणा छन बल भुत ना - खबेश -पिचास लग्युं च I बुलण वाळ तै ज्यूँरा बि नि रोकि सकुद I
खैर सि परसि पाराशर गौड़   द्वी दिनौ कुण मुंबई अयाँ छा त कुछ कहानीकारुं तैं बि मीलिन I फिल्मुं कुण  सबसे बड़ी समस्या कथा की ही होंदी बिचारा दिलीप कुमार अरधंग बुड्या ह्वे गेन पण आज तलक बि बढ़िया कथा की खोज मा छन I
पाराशर गौड़ जी की बि समस्या अच्छी कथा छे  I वूंक बुलण छौ  बल यदि गढवाली फिल्म इंडस्ट्री तैं दुबार खड़ो करण त कथा बढ़िया होण चयेंद I 
पाराशर गौड़ जी तैं एक गढ़वळी फिल्मो नामी कथाकार मील गेन I सुणन मा आई बल यूंन चार पांच गढवाली फिल्मो कुण कथा लेखिन I

पाराशर गौड़ - कथाकार जी मि चांदु कि मेरि नै फिलम से गढ़वळि-कुमाउनी फिल्मो तैं नै जीवनदान मिल जावो अर फिर धड़ाधड़  गढ़वळि-कुमाउनी बणण शुरू ह्वे जैन I
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजी मी स्टाम्प पेपर मा लेखी दे दींदु कि फिल्म जरूर हिट  होलि I एक लाख तलक सीडी एकी  बिक  जाली !
पाराशर गौड़ -हाँ मी बि चांदो कि लोगुं तैं गढ़वळि-कुमाउनी फिल्म दिखणो ढब पोड़ि जावो I
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजी ढब ही ना चाखो लगि जालो !
पाराशर गौड़ -बस फिलम मा कथा जोरदार हूण चयेंद
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजि गौड़ जी ! मेरी कथा जोरदार ना झन्नाटेदार च I
पाराशर गौड़ - त शुरू करे जावो ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - हाँ हाँ ! आज का अबि फिलम निर्माण शुरू कौर सकदवाँ !
पाराशर गौड़ -मी फिल्मौ कथा शुरू करणों बात करणु छौ
गढ़वळि फिलम कथाकार - अच्छा अच्छा ! त तुमम बि कथा क प्लाट च क्या ?
पाराशर गौड़ - अजि मेरि त जाणि द्याव I तुम अपणि कथा लगावो I
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजि क्या लगौं अपण कथा I कोटद्वारम पढ़णु छयो त दगड्योन बवाल बल मि फ़िल्मी लैक छौं अर मि मुंबई ऐ ग्यों अर फिर शुरू ह्वे फ़िल्मी संघर्ष , भूख -तीस .... 
पाराशर गौड़ -फ़िल्मी केरियर संघर्ष की कथा ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजि नि पूछो ! जख गाँव मा खै खैक मि दिन मा  तीन दै झाड़ा जांद छौ त  इख तिन तिन दिन तलक भूकि रौं !
पाराशर गौड़ -हैं ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - हाँ फिर मि प्रोड्यूसर , डाइरेक्टर , ऐक्टर जू बि मील वैक चमचा बणदु ग्यों I
पाराशर गौड़ -पण या  कथा ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - अजि या कथा नी च या एक सच्चाई च
पाराशर गौड़ -पण मि यीं कथा पर फिलम नि बणै सकुद !
गढ़वळि फिलम कथाकार - त कैन ब्वाल कि तुम यीं कथा पर फिलम बणावो I मि त तुमर बुलण पर अपण आप बीती सुणाणु छौ !
पाराशर गौड़ -भाई साहब मी तैं फिल्मो वास्ता कथा सुणावो !
गढ़वळि फिलम कथाकार - त इन ब्वालदी !  समझ तुम मेरि आत्म  कथा सुणण चाणा छ्या
पाराशर गौड़ -ना ना ! मि तैं इंटरेस्ट फ़िल्मी कथा मा च
गढ़वळि फिलम कथाकार - औ ! त इन च फिलम मा छै सात या दस गाणा होला
पाराशर गौड़ - दस गाणा ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - हाँ द्वी सीडी त गाणो कि ही बणलि अदा पैसा गाणों सीडी बेचिक मिलि जाल
पाराशर गौड़ -अछा चलो कथा सुणावो
गढ़वळि फिलम कथाकार - एक गाणा जै जै उत्तराखंड पर होलु
पाराशर गौड़ -हाँ हाँ ! अग्नै की कथा ...
गढ़वळि फिलम कथाकार - एक चार धाम यात्रा का लम्बो गाणा हूणि चयेंद
पाराशर गौड़ -ठीक च पण कथा ....
गढ़वळि फिलम कथाकार - एक थड्या गीत होलु I अचकाल तेलगु फिल्मो स्टाइल चलणु च त सामुहुक थड्या -नाच गाण साऊथ इन्डियन स्टाइल मा डाळे  जाला
पाराशर गौड़ -पण मेरी फिलम त गढ़वळि फिलम च
गढ़वळि फिलम कथाकार - हाँ वांक बान द्वी गाणा बौ सुरीला का तर्ज पर फिलमाए जाला I फिलम मा सेक्स दिखाणो सबसे कामगार सीन !
पाराशर गौड़ -फिलम मा  कथा ...
गढ़वळि फिलम कथाकार - हां वांक बान एक सिपै जीक गीत जरूरी च अर यदि जादा ही गढ़वळि तर्ज दीण त एक जागर बि धौरि द्योला I मजा  ऐ जालो
पाराशर गौड़ - पण दर्शक ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - वांकुण द्वी कैबरे डांस बि धौरि द्योला
पाराशर गौड़ -कैबरे डांस ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - नै नै ! हेलेन वाळ कैबरे डांस ना ! मुन्नी बदनाम हुयी तेरे लिए या चमेली जन  नाच गाण I अचकाल दर्शकुं रूचि बदल गे ना तो कैबरे जगा आइटम सौंग  जरूरी च I औडिएंन्स  उछळि  जालि I
पाराशर गौड़ -कथा ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - फिर एक बलात्कार हूंद दै बैक ग्राउंड सौंग बि जरूरी च
पाराशर गौड़ -भाई साब ! आप कथा कब सुणैल्या 
गढ़वळि फिलम कथाकार - गौड़ जी मि कथा इ तो सुणाणु छयो
पाराशर गौड़ -ह्यां पण फिलम मा कु कु मुख्य  चरित्र होला , कु कु गौण चरित्र होला .... ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - हाँ त आप फिलम शुरू कारों अर जथगा तुमर बजेट होलु वै हिसाब से चरित्र घुसेड़ द्योला I चरित्रों तै ही त घुसेड़ण बकै क्या च ?
पाराशर गौड़ -डायलौग बगैरा ?
गढ़वळि फिलम कथाकार - सेट पर जन मौक़ा लागल तनी डायलौग बि लेखि ल्योला ? डायलौग हिंदी माँ द्योला अर कलाकार अफिक अपण हिसाब से गढ़वळि माँ डायलौग बोली द्याला
पाराशर गौड़ जी वै दिन बिटेन कड़कड़ हुयाँ छन अर वूं तैं कड़कड़ो हालात मा कनाडा लिजये ग्याइ I सुणण मा आयि कि अब पाराशर जी थोड़ा ठीक ह्वे गेन किलैकि अब वो बरड़ाणा रौंदन बल -मुझे एक अच्छी कथा की जग्वाळ है , अछि कथा की जग्वाळ है 



       
Copyright @ Bhishma Kukreti  10/8/2013

[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं पर   गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...] 

Bhishma Kukreti

                South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 118

   Early Medieval   Asian History of Katyuri Imperialism of Kartikeyapur in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) -29

          (Early Asian Medieval History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))
                          (Early Asian Medieval History (740-1100 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti

                  Golden Period of Uttarakhand History

  Katyuri period is called as Golden period of Uttarakhand history.

            The historical period of Katyuri kingdom of Kartikeyapur is suggest from 740 to 1000AD. Dr Dabral suggest following historical dates for medieval Katyuri imperialism –
Historical period of Vasantan Katyuri Dynasty-- 740-800 AD.
Historical period of Nimbar  Katyuri Dynasty---800-876 AD
Historical period of Salonaditya  Katyuri Dynasty—908-1000AD

          Historical Importance of Katyuri Imperialism in Uttarakhand History

Peace and Stability - One of the remarkable characteristics of Katyuri period is that there was peace and stability in this important historical period.

Strong Defense Mechanism the Katyuri kings will be remembered for their strong defense against Northern neighbor of Tibetan invaders.

Administration- The inscriptions are witness that Katyuri kings had logical, lawful administrative system

Intelligent Diplomacy- History will always appreciate the intelligent diplomacy for tackling the border kingdoms of plain regions. The Katyuri showed their diplomatic intelligence in relation with Nepalese kings too.

Internal strong security and Law and Order Situation – The internal security was appreciable in Katyuri period. The people were not having fear. There was a strong protection for tourists coming from all over India.

Tourism Development: Katyuris paid attention on tourism development.  There were facilities for tourists. Religious tourism increased and became stable in Katyuri period.

Communication- The historical analysis shows that Katyuri kings had communications with other far distanced Indian kingdoms.

Strong Characters- The inscriptions witness that Katyuri kings were having strong and noble characters.

Sanskrit Development- There was arrangement for Sanskrit learning in Katyuri kingdoms. Sankaracharya wrote many Sanskrit books in Badrinath. Medhatithi a great Sanskrit scholar was dependent on Katyuri king. There were Sanskrit Brahmins those could translate local language into Sanskrit for inscriptions and other purposes.

Local Language- It seems that there was a common language Katyuri or Kaintura language in Katyuri period all over Uttarakhand. This Kaintura language might have given birth to two languages –Kumauni and Garhwali in future.

Art and Sculptures- Medieval history will remember Katyuris for their love for temples, art and sculpture. There was development of exclusive Pahadi style in architectures and art in Katyuri period. Hundreds of temples were built in this period. The exclusiveness of Lakhamandal temples and sculpture are also exclusive in nature and style. 

Secularism- Katyuris were Shaivatian. However, they always provided freedom to other religions as Buddhism and Jainism.   

Katyuri king as Gram Devta (Village Deity) - Till date, in many parts of Uttarakhand, Katyuris are worshipped as village deity. There are many folk ritual songs related to Katyuri. Kaintura worshipping is nothing but worshipping Katyuri kings as deities. There are many local Nathpanth Mantras those speak about Katyuri king history.                     

Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 10/8/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -119
Early Asian Medieval History of Katyuri Dynasty in Kumaon, Garhwal and Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued...30
        (Oriental Early Medieval History (740-1100 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Pauri Garhwal; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Chamoli Garhwal ; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Tehri and Uttarkashi; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Pithoragarh, Bageshwar; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Almora and Champawat; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Nainital and Udham Singh Nagar ; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Doti Nepal ; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Haridwar; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Dehradun; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Uttarakhand; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Garhwal Uttarakhand; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Kumaon Uttarakhand; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Haridwar Uttarakhand; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Uttarakhand, North India; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Uttarakhand, Central Himalaya; South Asian (Indian) Medieval Historical Importance of Katyuri Imperialism in Uttarakhand, Himalaya;

Bhishma Kukreti

                     Latu Devta Jagar: Ritual Folk Songs for Adopted Brother of Goddess Nanda Devi
Folklore, Folk Legends, Folk Myths of Kumaon-Garhwal, Uttarkahnd-1
                           Bhishma Kukreti

                         Latu deity is one of the important deities worshipped in northern Garhwal. Nanda Devi is one of the most worshipped goddesses in Kumaon and Garhwal.
               There is folk story about Latu deity.
लाटू देवता की गाथा


(संकलन,  सन्दर्भ: चिट्ठी पत्री  2003 )
(इंटरनेट प्रस्तुती व व्याख्या - भीष्म कुकरेती )


बाणा बारा लौटू रैद्यों कैद्यों -२
भूमियाँ बण्यु रैद्यों कैद्यों -२
तादीना मंका रैद्यों कैद्यों -२
रिषी गी यादा रैद्यों कैद्यों -२
वे बूढ़ा रिषी रैद्यों कैद्यों -२
गंगू बौगीगा रैद्यों कैद्यों -२
कख गौया ह्वलारैद्यों कैद्यों -
व ई रे लाटू रैद्यों कैद्यों -२
लाटू लागीगा रैद्यों कैद्यों -२
कै इ ध्यान मंगा रैद्यों कैद्यों -२
गंगा रे वारा रैद्यों कैद्यों -२
लाटू ऐ गौया रैद्यों कैद्यों -२
बाणा को बौसा रैद्यों कैद्यों
ल्वाजिंगा खाळा   रैद्यों कैद्यों -२
तखा गो बौसो   रैद्यों कैद्यों -२
देबाळू पौंछिगा रैद्यों कैद्यों -२
गंगा पौंछिगा रैद्यों कैद्यों -२
तखा बैटीगा  रैद्यों कैद्यों -२
मुठी बांदी कनै रैद्यों कैद्यों -२
द्यखणा बैठीगा  रैद्यों कैद्यों -२ 
रिषी को ध्याना रैद्यों कैद्यों -२
वे माल़ा जम्पनू लाटू तु देबाळु  रे मंगा -२
कैली गंगा बैठ्युं ह्वला यो बाणै बारा लाटू -२
माळू झ्याला ऐगी रैद्यों कैद्यों -२
आपुणी धज्जा रैद्यों कैद्यों -२
बाणा ग लौटू रैरैद्यों कैद्यों -२ द्यों कैद्यों -२
रैद्यों कैद्यों -२
बगोळी बारा रैद्यों कैद्यों -२
धज्जा घट्येला  रैद्यों कैद्यों -२
धज्जा पकड़ी रैद्यों कैद्यों -२
आमै डाऴयो   रैद्यों कैद्यों -२
जुगुं स्ये गौया रैद्यों कैद्यों -२
बारामासा नींदरा रैद्यों कैद्यों -२
चौमास्या फून्कारा रैद्यों कैद्यों -२
xx            xxx
हाजौरी ह्वे जौनू द्यब्तों गो पुजारी -२
यको हाता ल्ह्यौला वे रैणा पीठाई -२
xx     xxx
हाजौरी वे रे ह्वे जौलो खैरगढै खौखरा हाजौरी  ...
हाजौरी वे रे ह्वे जौलो म्यौरो छड़ी वौलौ हाजौरी 
  ...   ...
हाजौरी वे रे ह्वे जौलो वीरे हणमन्ता हाजौरी
  ...   ...

                   Once, in Kailash, Bhagwati Nanda was feeling sadness. She was very unrest mentally and was sitting still for hours. Lord Shiva asked the reasons for her sadness. Goddess Nanda told that she does not have any brother to remind her seasonal changes. Goddess Nanda requested Shiva her to find a brother. Lord gave permission.
   Goddess Nanda reached to prime minister of Kannauj. The name of wife of prime minister was maina too as Nanda's mother's name was also Maina. Maina asked the reasons for Nanda's coming to Kannauj. Nanda told that she does not have brother to provide her seasonal gifts. Maina had two brilliant sons Batu and Latu. Nanda requested Maina to give her Latu as Nanda's adopted brother. After continuous persuasion from Nanda, Maina gave her son to Nanda.
   Nanda reached Ban village by passing Bans Bhabhar, Ringal Bhabhar, Anvala Bhabhar, Ver Bhabhar and Burans Bhabhar. Nanda went to KailNadi for bathing. Latu was sitting on the road. Latu felt thirsty and he asked water from village women of ban village. The women, instead of offering water to Latu, gave some jand-mand (addictive) juice to Latu. Latu became unconscious. Nanda came to know the realities through her potent spiritual knowledge and cured Latu. Nanda told to Latu that there would be his temple in Ban village. Nanda also promised Latu that Nautiyals of Nauti village would be priest for that Latu temple.  Nanda told to her brother Latu that when at every twelve years people would bring Nanda Jat procession, people will also worship Latu. She promised that none other than Nauitylas would be permitted to enter into Latu temple.
From that day, people worship Latu along with Nanda deity. People also offer goat as sacrifice to deity.
Nautiyals open the Latu temple of Ban village and they only shut the door of Latu temple.


Curtsey and references:
Dr Trilochan Pandey, Kumaoni Bhasha aur Uska Sahity
Dr Siva Nand Nautiyal, Garhwal ke Lok Nrityageet 
Dr Govind Chatak, Garhwali Lokgathayen
Dr Urbi datt Upadhyaya, Kumaon ki Lokgathaon ka Sahityik Adhyan
Dr. Prayag Joshi, Kumaon Garhwal ki Lokgathaon ka Vivechnatmak Adhyayan
Dr Dinesh Chandra Baluni, Uttarakhand ki Lokgathayen
Dr Jagdish (Jaggu) Naudiyal, Uttarakhand ki Sanskritik Dharohar, (Ravain) 
Copyright (Interpretation) @ Bhishma Kukreti, 8/4/2013
Folklore, Folk Legends, Folk Myths of Kumaun-Garhwal, Uttarakhand- to be continued...2

Bhishma Kukreti

अमिताब बच्चन की  फिल्मोंन अन्ना आन्दोलन नेस्ताबूद कार


                  भकलौण्या : भीष्म कुकरेती

जी हाँ ! मि धै लगैक बुलणु छौं बल अमिताभ बच्चन की फिल्मों भ्रष्टाचार विरुद्ध अन्ना आन्दोलन नेस्ताबूद कार  I
हाँ हाँ ! मि खुले आम , बीच बजार मा अर इन्टरनेट कु थौळम गर्जिक -बर्सिक बुलणु छौं बल अन्ना आन्दोलन खतम करण मा अमिताब बच्चन फिल्मो  योगदान च I
हाँ भै हाँ ! मि बगैर भंगुल -दारु पेक बथाणु छौं बल भारतम संसाधनों पर लग्युं भ्रष्टाचार  को कीड़ो विरुद्ध बिगुल बजाण वळु  अन्ना आन्दोलन कि मुखर आवाज बंद करणों  वजै अमिताभ बच्चन की फिल्म बि छन I
बोलि याल ना कि मि ढोल घुरैक  , दमौ बजैक कन्टर बजैक,  सबि हिदुस्तान्यूं तैं धाद दीणु छौं बल अन्ना आन्दोलन पर अमिताभ बच्चन की फिल्मोंन पाणी फ्यार, अन्ना आंदोलन को जजबा अमिताभ बच्चन की फिल्मोंन खतम कार , अमिताभ बच्चन की फिल्मोंन अन्ना आन्दोलन क जड़नास कार I अन्ना आन्दोलन जो समाजम एक उथल-पुथल , बदलाव  लाण वळ थौ अमिताभ बच्चन की फ़िल्मोन वै आन्दोलन की भ्रूण हत्या करी दे ! अमिताभ बच्चन की फिल्मोंन अन्ना आन्दोलन कि कमर तोड़ि I
क्या बुना  छंवां बल  मि बौळे ग्यों ? तुमर विचार से -सुचण से   मि पगलै ग्यों ?
न्है न्है ! ब्याळि  डाक्टरन  पूरो चेक अप कार अर डाक्टरन ब्वाल बल जब आदिम पर बिंडी बीति जान्दि तो वो कारणों जड़ तलक पौंछणो कोशिस करदो I
अब आप ही बथावो कि सहत्तर -अस्सी को दसकम अमिताभ बच्चन की फिलम हिट किलै ह्वेन ? आखिर हिन्दुस्तानी -पाकिस्तानी -बंगलादेसी -नेपाळी -श्री लंकाई किलै अमिताभ बच्चन की फिल्मो दीवाना ह्वैन ?
जब हिन्दुस्तानी -पाकिस्तानी -बंगलादेसी आदि अपण व्यवस्था , अपण शासन , अपण प्रशासन , अपण धर्मुं ठेकेदारुं , समाजौ ठेकेदारों से त्रस्त , भयभीत , पीड़ित , दुखी ह्वे गे छा , डौर गे छा I समाज तैं , व्यक्ति तैं व्यवस्था को प्रताड़ना से मुक्ति को क्वी आस , क्वी  साधन , क्वी माध्यम नि दिख्याणु छौI  व्यक्ति एआरएम समाज मा  आशाहीन मानसिकता ऐ गे छे, समाज अर व्यक्ति किम कर्तव्य को भंवरों बीच फंसी गे छौ तो  अमिताभ बच्चन की विद्रोही आवाजन , अमिताभ की फिल्मों मा विजय नामौ चरित्र का समाज तैं दबाणै  व्यवस्था  का विरुद्ध विद्रोही स्वरों , एकाधिकारी व्यवस्था विरोधी डायलौगूं से हम तैं लग कि हम तैं अभिब्यक्ति मिलि गे  भारतीय उपमाहाद्वीप का जन मानस तैं लग कि अमिताभ बच्चन विजय ही तो  प्रतिछाया च I  अमिताभ को चरित्र याने विजय आम भारतीय उपमहाद्वीप का  लोगुं अभिव्यक्ति को प्रतिनिधि बौण गे I लोगुं तैं लग अब विजय ही कुप्रशासन खतम कारल I जनता तैं लग अब विजय नामक  अकेला व्यक्ति ही हम तैं जगा जगा बैठ्याँ एकाधिकारियों से मुक्ति दिलाणम   काफी च I लोगुन तैं पूर्ण विश्वास ह्वे गे बल विजय नामक केवल एक चरित्र सबि तरां को अनाचार्युं , अत्याचार्युं , व्यभिचार्युं, दुराचार्युं , पतितों   तैं ख़त्म कौर द्याल I भारतीयोंन अमिताभ बच्चन को चरित्र तैं सच समजी याल I
पण असलियत , हकीकत , वास्तविकता , रियलिटी कुछ हौरि छौ I अमिताभ बच्चन की फिल्म एक अकेला व्यक्तिवाद तैं दिखाणु छौ कि  दमघोटू दुर्व्यवस्था तैं नेस्ताबूद करणों बान  बस समाज मा एक 'विजय' चरित्र काफी च अर समाज केवल दर्शक बण्यु बि रालो तो भी 'विजय' नामौ चरित्र मुक्ति दिलै द्यालो I अमिताभ बच्चन की अधिकतर फिल्मों मा दुराचार , अनाचार , अत्याचार मिटाणो बाण केवल एक ही व्यक्ति 'विजय'  दिखाये गे अर समाज की भूमिका केवल मूक दर्शक की दिखाए गे I
जब कि असलियत मा जरूरत विजय की भी छे जो हमारी अभिव्यक्ति को प्रतिनिधित्व अवश्य कारो अर समाज मूक दर्शक नि रावो बलकणम  समाज अपणो सामाजिक, सामूहिक भागीदारी निभावो I जब एकाधिकारी या अनाचारी व्यवस्था   ह्वावो तो वीं ताकतवर , खतरनाक व्यवस्था तैं बदलणो बान   व्यक्ति तैं सामूहिक रूप से लड़ण जरूरी च I  दक्षिण भारतीय फिल्मों पर नजर डाळो  त उख बि ऐम . जी रामचंद्रन , ऐन . टी . रामाराव या आज का चिरंजीवी , रजनीकांत,  आदि की फिल्मोंन  भी वाही भूमिका निभाई जो अमिताभ बच्चन की फिल्मोंन निभाई याने समाज मूक दर्शक अर एक व्यक्ति दुराचार -अनाचार नाशक !
अन्ना हजारे मा भारतीयों न 'विजय' चरित्र  द्याख अर सरा उप महाद्वीप आशावंत ह्वे ग्याइ कि अब हम तैं 'विजय' चरित्र मीलि ग्याइ अर समाजान अन्ना हजारे या 'विजय' नामक चरित्र तैं  समर्थन , सहयोग दे जन लोगुंन ऐम . जी रामचंद्रन , ऐन . टी . रामाराव या आज का चिरंजीवी , रजनीकांत, अमिताभ की फिल्मों तैं समर्थन दे पण जो समाज से अपेक्षित/आशा  छौ वो समाजन नी दे I समाज से अपेक्षित छौ कि अन्ना हजारे दगड़ भागीदारी निभावो पण हम तो अमिताभ बच्चन की फिल्मों का व्यसनी ह्वे गेवां अर एक व्यक्ति का भरोसा बैठि गेवां अर अपणी भागीदारी निभाण बिसरी गेंवाँ I
यदि हम दैंत -दिवतौं इतिहास पर बि नजर मारवां तो हम दिखला कि शिवजी , विष्णु जी या अन्य देवियों -दिबतौं अकेला कारनामा से दैंत -राक्षस खतम नि ह्वेन . शिवजी , विष्णु , देवी का भौं भौं रूप दैन्तों  से रोज लड़णा रैन पण दैंत मूल नाश तब  बि नि ह्वे I दैंत मूल नाश तबि ह्वे जब दिबतौंन सामूहिक भागीदारी निभाई अर वो सामूहिक भागीदारी छे ' समुद्र - मंथन' I  समुद्र मंथन ' सामूहिक भागीदारी को एक अनूठा मिसाल छौ जख मा 'विजय ' चरित्र शिव -विष्णु -ब्रह्मा रूप छा पण  दिबता कट्ठा ह्वेक दैंत संघार को करतब मा शामिल छा I 'समुद्र मंथन ' मा एक एक दिबता को महत्व छौ, एक एक दिबता की अपणी अलग भूमिका छे अर तबि दिबतौंन दैंतों तै हमेशा क बान (सदा के लिए)  कमजोर बणाइ , दैंत खतम करे गेन I
यदि अन्ना हजारे जन आन्दोलन तैं सफल करण तो प्रत्येक जण -बच्चा याने व्यक्ति तैं अपण भागीदारी भि निभाण पोड़ल जन हरेक दिबतान राक्षस मूलक यज्ञ 'समुद्र मंथन ' मा निभाई छे I

Copyright @ Bhishma Kukreti  12/8/2013