• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

Arrival of Madhvacharya in Uttarakhand in  Baijnath Katyuri King time: a Period of Himalayan Medieval Age 

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 127

    Himalayan Medieval Age History of Katyuri Imperialism of Baijnath/Baidyanath (Uttarakhand, India) - 8
          (Himalayan Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))- (740-1250 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti

                  Arrival of Madhvacharya in Garhwal in Katyuri King –Uday Pal Period

  There is dispute for life span of Madhvacharya or Purn Prajna or Anand Teerth, the founder of Madhav sect of Hindu religion. Some state that his life span is 1118-1197Ad and others refer as 1199-1278. Madhvacharya was chief proponent of 'Tattvavad' or philosophy of reality.
   The legends state that Madhvacharya visited Badrikashram twice in his life.
The first visit to Badrikashram by Madhvacharya is supposed to be 1153 AD.
Madhvacharya desired to visit North India and Badri Ashram after completing his tour of South India. Madhvacharya visited Badrikashram and presented his commentary on Geeta to Sage Vyas.
    Madhavacharya observed complete silence in Badrikashram for 48 days. Daily, he used to take dip in Ganga. 
   Sage Vyas presented Madhavacharya three deity sculptures made by Shaligram stones. Madhavacharya founded these sculptures in Subrahmaniyam, Udipi and Madhyasthal temples.
Madhvacharya did 'darshan' of Vyasa and Narayan in Badrikashram. After returning from Badrikashram, Madhvacharya wrote commentary on 'Brahmsutra'.
It is said that he visited Badrikashram twice and after second visit to Badri, Madhvacharya wrote Mahbharata-Tatparya –nirnay.

                       Effects of Visit by Madhvacharya
The effect of visit by Madhavacharya to Badrikashram on religious tourism of Uttarakhand is still visible.


Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 26/8/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -128
Himalayan Medieval Age History of Baijnath/Baidyanath Katyuri to be continued...
  (Himalayan Medieval Age History (740-1200 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on Madhvacharya visit to Badrinath via Rishikesh Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Udaypur region of Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Shivpuri Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Ful Chatti , Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Ghattu Gad , Dhangu, Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age;  Madhvacharya visit via Garudchatti Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Mohanchatti, Dhangu Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Nothkhal, Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Bandarbhel, Dhangu , Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Mhadev Chatti, Dhangu, Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Simal, Dhangu Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Kandi Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Vyaschatti Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Dev Prayag, Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age; Madhvacharya visit via Pandukeshwar . Garhwal in Baijnath Katyuri King Time: a Period of Himalayan Medieval Age     

Bhishma Kukreti

कुमाउंनी-  गढ़वाली  व राजस्थानी  लोकगीतों में  पानी और पानी लाने की समस्या

                                    राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों का तुलनात्मक अध्ययन:भाग-10   


                                           भीष्म कुकरेती

                 जल जीवन है । सभी क्षेत्रों में सोत्र से पानी भरने  परम्परा होती थी । राजस्थान हो या गढ़वाल -कुमाऊं  का भूभाग सभी जगह सोत्रों से पानी भर कर लाना जीवन का एक मुख्य भौतिक कार्य होता था। भौगोलिक विशेषताओं के कारण   दोनों क्षेत्रों में पानी भरने की व पानी लाने की शैली अलग अलग हैं और उसी कारण पानी लाते वक्त समस्याएं अलग अलग हैं।

                               राजस्थानी  लोकगीतों में  पानी और पानी लेन की समस्या
              राजस्थान में पानी की कमी है . पानी भरने दूर कुँएँ तक जाना होता है और पानी लेन की क्या क्या समस्याएं हैं वः इस गीत में दर्शाया गया है ।

सागर पानी लेने जाऊं ।
सागर पानी लेने जाऊं ।।
म्हारो इंगरू लो टीको , रंग उड़ उड़ जाए । सागर पानी लेने जाऊं ।
म्हारो बाजू बंद डोरा , लूमा खुल खुल जाए ।। सागर पानी लेने जाऊं ।
रतन जड़त म्हारो लूगड़ी मोती झर झर जाए ।। सागर पानी लेने जाऊं ।
हरी छींट को घाघरो मैलो होय होय जाए ।। सागर पानी लेने जाऊं ।
म्हारो कासनी सा डोला फीको पड़ -पड़ जाए ।। सागर पानी लेने जाऊं ।




                         गढ़वाली-कुमाउंनी  व राजस्थानी  लोकगीतों में  पानी और पानी लाने की समस्या

गढ़वाल -कुमाऊँ की पहाड़ियों में पानी की समस्या नही है , किन्तु दूरी एक समस्या तो थी । इसके अतिरिक्त पानी सोत्र के पास पानी अधिक होने से फिसलन भरा रास्ता एक विकट समस्या तो थी ही । गढ़वाल -कुमाऊं में पानी भरने के कई गीत प्रसिद्ध हैं। एक प्रचलित लोक गीत को देखिये
द्वी बालों को मै छै, पानी नै जाए ।
बुवारी गमस्वाली,पानी नै जाए ।
जल चिफालो , तू रड़ी  मरललै ।
भट भूटी खौंल , पानी नै जाए ।
चौमास को दिन , पानी नै जाए ।
छेपड़ा छ्ल्याल , तू छली मरलै।
भूख रै जौंल , पानी नै जाए ।
द्वी बालों को मै छै, पानी नै जाए ।
बुवारी गमस्वाली,पानी नै जाए ।
----------------अनुवाद -----------------------
दो बच्चों की मां  है , पानी भरने न जा।
बहु गमस्वाली , पानी भरने न जा।
रास्ता फिसलन भरा है तू फिसल कर मर जायेगी।
भट भूजकर खायेंगे , पानी भरने न जा।
मेंढक छल्याएंगे तू डॉ कर मर जायेगी।
चौमास का समय है , पानी भरने न जा।
भूखे रह जायेंगे , पानी भरने न जा।
दो बच्चों की मां  है , पानी भरने न जा।
बहु गमस्वाली , पानी भरने न जा।



Copyright@ Bhishma  Kukreti 26 /8/2013
सन्दर्भ -
लीलावती बंसल , 2007 , लोक गीत :पंजाबी , मारवाड़ी और हिंदी के त्यौहारों पर गाये जाने वाले लोक प्रिय गीत
डा नन्द किशोर हटवाल , 2009 उत्तराखंड हिमालय के चांचड़ी  गीत एवं नृत्य ,विनसर पब क. देहरादून(अनुवाद सहित )
K.S Pangti , Lonely Furrows of Borderland -गीत संकलन

Bhishma Kukreti

 मुंबई अर गौं  मा फरक -भेद

                 चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती


                   एक संजैत पूजा बान गौं जाण पोड़ । सुंदर दान  बोलि छौ बल कोटद्वार ऐक वीं बौ कुण फोन करि द्युं कि द्वी चार चीजुं जरुरत रै ग्यायि त  बौ (गौं वळि) बता देलि अर मि कोटद्वार बिटेन लै औल ।
मीन कोट्द्वार बिटेन बौ कुण फोन कार - पछ्याण कौन ?
बौ -जु अदा गढ़वाळि  अर अदा हिंदी मा ब्वालल तो वु भैरौअ मनिख   होलु । अब हम गां मा केवल शुद्ध हिंदी मा बचऴयोंदा !   अच्छा जरा सि इशारा दि त मि बतै द्योल बल क्वा च ?
मि -पोर भेळा  कि  कू छे घस्यारी माळु ना काटि तू  माळु ना काटि।
बौ -ह्याँ ! अब दाथी इ हर्ची गैन त ये जमनम  माळुक्या तिमल बि नि कटेंदन ।
मि -चल भुन्दरा बजार जयोला , मिठि भीलि खयोला हो !
बौ -हैं !  गीत त म्यार बूड ससुर जीक बगतौ च । अब भुन्दरा तैं भिल्ली नि खालांदन अब त कैडबरी चौकलेट खलाये जांद । जु बि छे त्वै तैं अब गांवक ज्ञान कतै नी च । चौकलेटौ जमनम भिल्ली - अन्दरखी की छ्वीं लगाणु छे !
मि -हिट कौंसिला म्येरी गाडी में घुमि आलि गरुड़ ला
बौ -अब त पक्कु ह्वे ग्यायि कि रिश्ता मा तु मै  से छ्वटु जरुर छे पण छे तू म्यार बूड ससुरो बगतौ ! अजकाल हमर गाँ मा गीत हूँदन बल चलती है क्या खंडाला !
मि -भिषम बुलणु छौं !
बौ -ये मेरि ब्वे ! ये द्यूर जी ! मीन त सूणि छौ बल तू यूरोप -थाइलैंड  घूमिक ऐ गै बल ?
मि -हाँ ! तो ?
बौ -ह्यां ! इथगा जगौं यात्रा करणो बाद बि यि बूड ससुर जीक टैमौ गीत गाणि छे ?
मि -हैं ?
बौ -अछा फंड फूक तौं गीतुं तैं । इन बतादि कि तू सबि चीज लयेलि ना ?
मि -हाँ बोल !
बौ -पैल इन बथा बल तू सुबेर चार बजि इ  बिजदि कि घाम आणो परांत ?
मि -कनो ! अबि बि मि सुबेर चारि बजि बिजदु अर बिजदि चा चएंदि ।
बौ -हाँ ! तो तू अफुकुण मिल्क पौडर लए ।
मि-मिल्क पौडर ?
बौ -हाँ ! वू क्या च नजीबाबाद की  दूधौ जीप नौ बजि पौंछदि त चाय बान त्वै तैं मिल्क पौडर से इ काम चलाण पोड़ल।
मि-मतबल अब गौड़ी भैंसी पळण  सब बंद ?
बौ -हाँ । ये गै -भैस से याद आयि बल तू एक कीलो गायक मोळ बि लये । पूजा मा जरुरत पोड़लि !
मि-गायक मोळ ?
बौ -इथगा जोर से किलै चिल्लाणु छै ? अरे जब गाँ मा गौड़ नी छन त पूजा बान गायक मोळ कोटद्वार से नि मंगाण त दिल्ली से मंगाण ?
मि-गायक मोळ ?
बौ -हाँ ! इख बजारम बि मिल्दु पण यी बणिया  गाइ मोळ मा भैंसौ मोळ बि मिलै दींदन।
मि-ठीक च और ?
बौ -और इन कौर एक ना अदा पूळ कुणजु लए !
मि-अदा पूळ कुणजु?
बौ -हाँ हाँ ! जखम पैल कुणजु हूंद छौ वीं जगा पर त लैंटीना अर कौंग्रेस घासन कब्जा जमै याल तो सरा क्षेत्र मा कुणजु दिखणौ बि नि मिल्द ।
मि-ठीक च । हौर ?
बौ -अरे हाँ ! दुबल जरुर लए हाँ । वू क्या च इख दुबल मा गूणी -बांदर -सुंगर हौगि दींदन त साफ़ दुबल नि मिल्दु । इलै सबि ऋषिकेश -कुटद्वर बिटेन दुबल मंगादन।
मि-हौर !
बौ -जौ , तिल , सबि अनाज दुकानदार तैं पुछिक लयै । दुकानदार तैं बुलण गढ़वाळम पूजा सामन द्यावो तो वो जौ , सटी , दाळ वगैरा अफिक धौर द्यालो 
मि-ठीक हौर ?
बौ -अछा सूण ! पूजाक  पिठै बान पन्दरा   किलो प्याज बि लये !
मि-पूजा मा प्याज ?
बौ -हाँ अजकाल पंडित , जागरी अर औजी पूजा मा तबि आंदन जब पंच पंच कीलो प्याज की पिठै आश्वासन दिए जांद ।
मि-हौर ?
बौ -हाँ ! वो गेंदा का बीस पचीस फूल लये ।
मि-पण गाँ मा संतराजौ फूल त भौत हूँदन ।
बौ -द्यूर जी ! अब हम इकीसवीं सदी मा छंवाँ । गंवड्या संतराज अब पूजा मा धरण गरीबी की निसाणी माने जांद ।
मि- ओ ! हौर कुछ ?
बौ -हाँ , वो तीनेक सौ चौकलेट बार जरुर लाण हाँ !
मि-तीन सौ चौकलेट बार ?
बौ -ये त्वै  पर चिल्लाणै बीमारी च क्या ?
मि-पण तीन सौ चौकलेट बार ?
बौ -हाँ त पूजा बाद गाँ मा मिठै नि बंटण ?
मि-हाँ पण गुड़ या लड्डू ?
बौ -नै अब गुड़ या लड्डू जमन नि रै ग्यायि अब गुड़ या लड्डू जगा चौकलेट बार बंटे जांदन ।
मि-एक बात बथावदि कि अब मुंबई अर गाँ मा क्या फरक रै ग्ये ?
बौ -भौत बड़ो फरक च ।
मि-क्या ?
बौ - मुंबई मा नौकरी -चाकरी मील जांद पण गाँ मा नौकरी नि मिलदी !



Copyright@ Bhishma Kukreti 27/8/2013



[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...] 

Bhishma Kukreti

Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age


History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 128

    Himalayan Medieval Age History of Katyuri Imperialism of Baijnath/Baidyanath (Uttarakhand, India) - 9
          (Himalayan Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))- (740-1250 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti

                                           King Anantpaldev Katyuri

           The Dungiri or Drongiri rock inscription (place above Dwarhat, Kumaon) states a king named Anantpaldev. The year is 1238Samvat or 1181 AD. That means king Anantpaldev was the fourth generation king in Tribhuwanpaldev dynasty of Katyuri of Baidyanath.
   At the end of twelfth century around 1175 there was total disintegration of Katyuri kingdom or it might be said this was the period when Uttarakhand was totally disintegrated.

         Separation of Garhwal Region from Katyuri Kingdom

Before, Anantpaldev Katyuri, Salan Garhwal and Dehradun regions were separated from Katyuri kingdom. At the time of Anantpaldev, there was separation of Nagpur, Pindar and Mayapurhat (Haridwar). The governors of these regions became kings of their own areas.

                                       Rise of Sui Kingdom
   The ambitious soldier Brahmadev founded a small kingdom at lower Kaliganga valley. He built the fort at Suidurg or Sui Kot.

                          Foundation of Dumkot or Donkot Kingdom
      A Rawat army man founded his own kingdom at Domkot or Donkot at the boundary of Suikot.
The rulers of Domkot and SuiKkot used to fight on each and every dispute.
             It is said that a Chandravanshi warrior from Jhunsi (near Prayag/Allahabad) came to Kaliganga valley with a few soldiers. Brahmadev offered him his daughter a land in Champawat. With the help of this Chandravanshi Thakur or warrior, Brahmadev was able to fight his neighbors. It is said the said warrior from Allahabad was the founder of Chand dynasty in Kumaon.

                   Khas chieftains becoming Kings
                 
                   Many Khas army chiefs or chieftains of various regions became free from Katyuri kingdom and founded their own kingdoms.

                              Attack by Ashokchall

            It seems the Nepali king Ashokchall attacked on Uttarakhand at the time of Anantpaldev and captured whole of Uttarakhand. It seems small kings who became free from Katyuri rule accepted over ruling of Ashokchall 
               
Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 27/8/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -129
Himalayan Medieval Age History of Baijnath/Baidyanath Katyuri to be continued...
  (Himalayan Medieval Age History (740-1200 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Pithoragarh at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Dwarhat at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Champawat at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Suikot at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Dompur at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Salan at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Ngapur Garhwal at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Pindar Garhwal  at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Haridwar at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Kumaon at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age; History of Salan Garhwal at the time - Disintegration of Uttarakhand in Anantpaldev Katyuri Time of Himalayan Medieval Age;

Bhishma Kukreti

कुमाउंनी-  गढ़वाली  व राजस्थानी  लोकगीतों में  खाद्यान , कृषि आदि  विषय

                     Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs

                                    राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों का तुलनात्मक अध्ययन:भाग-11     


                                           भीष्म कुकरेती

भारत कृषि प्रधान देश है तो लोक गीतों में , खेतों , खलिहानों , अनाज , बुआइ , कटाई विषय आवश्यक हैं । राजस्थानी  और गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतोंमें कृषि, खेती, खेत , खलियान विषय प्रचुर मात्रा में मिलते हैं । सांस्कृतिक और भौगोलिक कारणों से खेत , खेती और खलियान के विषय  क्षेत्र की विशेषताओं अनुसार विशेष अभिव्यक्ति पा  गए हैं यथा -

                                                               
             राजस्थानी  लोकगीतों में  खाद्यान , कृषि आदि  विषय                             



                     
             चौमासो  आओ रांगला ....

म्हारी दोराणया जेठानियाँ रुसगी
म्हारी सासू जी मणावण जाय, चौमासो  आओ रांगला ....
मैंने आला में बोई बाजारी,
मैंने आला में बोई ज्वार ,चौमासो  आओ रांगला ...
म्हारी फूटन लागी बाजारी,
म्हारी फूटन लागी ज्वार , चौमासो  आओ रांगला ...
मैं तो सींचन लागी बाजारी,
मैं तो सींचन लागी ज्वार , चौमासो  आओ रांगला ...
मैं तो काटन लागी बाजरी ,
मै तो काटन लागी ज्वार ,चौमासो  आओ रांगला ...

राजस्थान में ज्वार -बाजरा मुख्य भोजन है तो राजस्थानी लोक गीतों में ज्वार -बाजरे के गीत हैं ।



                      कुमाउंनी-  गढ़वाली  व राजस्थानी  लोकगीतों में  खाद्यान , कृषि आदि  विषय
                     कुमाऊं -गढ़वाल का मुख्य भोजन झंगोरा या धान का चावल मुख्य भोजन है । दिन में बगैर झंगोरा या धान के भात खाए संतुष्टि या तृप्ति नही होती है । इसलिए कुमाऊं -गढ़वाल के लोक गीतों में अलग ढंग के खाद्यानो की चर्चा होती है ।  आश्चर्य नही कि पारिवारिक संबंधो की चर्चा और खाद्यानो का पारिवारिक सदस्यों के साथ संबंध वार्तालाप दोनों क्षेत्रों में  प्रलक्षित होती है ।

                                        जिरी झमाका
यो माऊ फागुण लो , जिरी झमाका ।
जिरी की बुतैई लो , जिरी झमाका ।
आड़ी कला केड़ी लो , जिरी झमाका ।
जिरी की बुतैई लो , झमा  झमाका ।
जिरी की गोड़ई लो , जिरी झमाका ।
जिरी बड़ी ह्वैगी, झमा  झमाका ।
जिरी की लवाई लो ,जिरी झमाका ।
जिरी की मंडै च लो , झमा  झमाका ।
मेरा बल्द नि खांदा लो ,जिरी झमाका ।
जिरी  को पराळ लो ,  झमा  झमाका ।
मेरी भैंसी नि खान्दी लो ,जिरी झमाका ।
जिरी  को पराळ लो ,  झमा  झमाका ।
मेरा सौसरा नि खांदा लो ,जिरी झमाका ।
जिरा चौंळ भात लो , झमा  झमाका ।
मेरी नि खान्दी लो ,जिरी झमाका ।
जिरी नौ को भात लो , झमा  झमाका ।
मेरा स्वारा  नि खांदा लो ,जिरी झमाका ।
जिरी नौ को भात लो , झमा  झमाका ।
मैन द्यब्तों चढौण लो ,  जिरी झमाका ।
जिरी नौ को चौंळ  लो , झमा  झमाका ।
मैन द्यब्तों चढौण लो ,  जिरी* झमाका ।
जिरी नौ को चौंळ  लो , झमा  झमाका ।


*जिरी =धान की अच्छी प्रजाति जैसे -बासमती

-----------------------------अनुवाद -------------------
इस माघ फागुन , लदफक  धान होगा,
धान की बुआइ , भरपूर  धान ।
धान का खेत सुधारेंगे , लदफक  धान ।
धान की गुड़ाई , भरपूर  धान ।
धान बड़ा हो गया , लदफक  धान ।
धान की लवाई,  भरपूर  धान
धान की मंड़ाई ,लदफक  धान ।
मेरे बैल नही खाते,
धान के पुवाल को
मेरी भैंस नही खाती
धान के पुवाल को
मेरे ससुर जी नही खाते
धान के चावल
मेरी सास नही खाती ,
धान के चावल
मेरे ससुराली नही खाते
धान के चावल
चावल का भात
मैंने देवताओं को चढाना
धान के चावल ,भरपूर  धान
चावल का भात मैंने देवताओं को चढाना
धान के चावल , लदफक  धान.


उपरोक्त लोक गीत अपने अपने क्षेत्र के विशेष , महत्वपूर्ण खाद्यान वर्णन के साथ पारिवारिक संबंधों की भी चर्चा करते हैं

Copyright@ Bhishma  Kukreti 26 /8/2013
सन्दर्भ -
लीलावती बंसल , 2007 , लोक गीत :पंजाबी , मारवाड़ी और हिंदी के त्यौहारों पर गाये जाने वाले लोक प्रिय गीत
डा नन्द किशोर हटवाल , 2009 उत्तराखंड हिमालय के चांचड़ी  गीत एवं नृत्य ,विनसर पब क. देहरादून(अनुवाद सहित )
अबोध बंधू बहुगुणा , धुयांळ , दिल्ली

[Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Exclusive features of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Different Style and Mood of Rajasthani Traditional Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Differentiation between Rajasthani Customary  Songs and Garhwali-Kumaoni long-established  Songs; Assessment of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Appraisal of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analytical review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analysis of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Traditional  Songs)


Bhishma Kukreti

Kisran: Poetries Raising Burning Questions

Review of 'Kisran' a Garhwali language poetry collection by Jagdish Prasad Chaturvedi
(Himalayan, Garhwali Literature criticism Series)

                 Bhishma Kukreti

          Jagdish Prasad Chaturvedi is a retired government official. However, being a social issue sensitive person he started writing poems after his retirement.
In this volume, there are twenty Garhwali poems concerned to Garhwal. His poems are of varied subjects as praise for Garhwal; problems of migration from Garhwal, the painful states of women in Garhwal. Chaturvedi also describes geographical and social images of Garhwal and beauty. 
         The poems are of modern style that is without conventional 'Chhand' or free verses.
  Famous Indian Singer Narendra Singh Negi and Madan Duklan appreciated his poems. 
  Chaturvedi is successful in raising the burning issues of rural Garhwal.
Kisran
Garhwali Poetry collection
Poet- Jagdish Chaturvedi
Year of Publication -2010
Samay Sakshya
Faltu line
Dehradun

Copyright@ Bhishma Kukreti 27/8/2013

Bhishma Kukreti

नीचानगर  !

                       चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती
            हिंदी सिनेमा को नामी निर्देशक चेतन आनन्द भौत पुराणि फिलम छे 'नीचा नगर '। यीं फिलम मा चेतन आनन्दन एक नयो प्रयोग कौरि छौ बल जब बि कै बड़ो -धनी मनिखौ डायलौग ह्वावन तो कैमरा तौळ रौंद छौ जां से वो उच्चु मनिख उच्चु दिख्याओ । फिर जब बि क्वी निम्न वर्ग को चरित्र ह्वावो त कैमरा मथि रौंद छौ जां से चरित्र छुट दिखाये जावु । यांक आलावा जब बि निम्न अर उच्च वर्ग का द्वी चरित्र इकदगड़ि ह्वावन त उच्च चरित्र थोड़ा मथि खड़ो रौंद छौ अर निम्न चरित्र कम उंचाई पर खड़ो रौंद छौ । फिल्मांकन से उच्च अर निम्न वर्गीय भेद बथाणो नायाब कौंळ ( कला ) , ब्यूंत (शैली , तरीका ) छौ ।
  परसि यमकेश्वर बिटेन गढ़गौरव का सम्पादक शैलेन्द्र थपलियाल जीक  फोन आयि - भीषम जी चुंकि अब जनान्युंम कुटण पिसणो काम नी च त अखबार बंचणा रौंदन अर अच्काल जनान्युं मांग च बल मनमोहन सिंह जी पर कुछ ल्याखो । पण इन ल्याखो कि कबि कैमरा तौळ हो त कबि कैमरा मथि हो ।
मीन ब्वाल -थपलियाल जी फिलम हूंदी त मि एक दै मनमोहन सिंह जीक फोटो धार मा धौरि दींदु अर कैमरा तौळ अर दुसर दै मनमोहन जी तै गदन बिठा दींदु अर मथि धार मां कैमरा धौर दींदु।
थपलियाल जीन बोलि बल - आप हि देख ल्यावो कि क्या करण पण मनमोहन जीक चरित्र दर्शांद दै नीचा नगर जन प्रयोग हूण चयेंद ।
अब सम्पादकों अर सेठ लोगुं क्या जाणु च बोलि दीन्दन इन हूण चयेंद त बस हूण चयेंद ।
       मीन स्वाच बल मनमोहन जीक गाह , पंजाब पाकिस्तान मा जनम लीण से लेक वित्त मंत्री बणन तक की यात्रा दिखांद दै कैमरा तौळ इ रालो बल एक गरीब घर को नौनु ऑक्सफोर्ड बिटेन अर्थ शास्त्र मा डॉक्टरेट कारो त कैमरा तौळ ही राल अर मनमोहन जीक जात्रा डाँडो मा इ दिखाए जालि । मनमोहन जीक संयुक्त राष्ट्र मा काम करद दै बि कैमरा तौळ ही रालो अर मनमोहन जी अळग धार मा इ हिटद दिखाए जाला । फिर मनमोहन सिंह जीक रिजर्व बैंक ऑफ इंडिया को गवर्नर बणद दै बि कैमरा भ्यूं रालो अर मनमोहन सिंह जी मथि रिजर्व बैंक ऑफ़ इंडिया क बिल्डिंग मा चढ्या राला । कु भारतीय मनमोहन सिंह जी से प्रेरणा नि लीण चालो कि एक गरीब घर कु नौनु बि रिजर्व बैंक कु गवर्नर बौण सकुद च ? मनमोहन सिंह जी जब वित्त मंत्री क शपथ लींद दिखाये जालो तबि बि कैमरा तौळ रालो अर मनमोहन सिंह जी डांड मा राला । फिर कैमरा मथि डांड मा जालो अर दिखाए जालो कि जब मनमोहन सिंह जी न शपथ ले छे त भारतीय अर्थ व्यवस्था मृतप्राय: अवस्था मा छे , डाक्टरोंन आस छोड़ि दे छे अर सरा भारतवास्युं  टक -निगाहें प्रधान मंत्री नर  सिम्हा राव अर वित्त मंत्री मनमोहन सिंह जी पर छे ।
  फिर कैमरा तौळ चली जालो अर मनमोहन सिंह जी रिफौर्म को झंडा लेकि एवरेस्ट मा चढ्या छन अर शायद मनमोहन सिंह फिलम को यो ही भागचमकीला -गर्वीला भाग होलु । कैमरा तौळ होलु अर भारतीय उच्चा डाँडुं माँ इम्पोर्टेड पेन्सिल , इम्पोर्टेड रबर, इम्पोर्टेड रुमाल , आयतित बंडी , आयातित सिगरेट , इम्पोर्टेड  गणेश जी की मूर्ती , इम्पोर्टेड माटो द्यु लेक खुश छन । कैमरा तौळ अर पहाड़ों मा विदेशी मैग्जीनो मनमोहन सिंह जी की बडै का बैनर लग्याँ छन । कैमरा तौळ अर भारतीय डांड मा खुस कि विदेशी लोग मनमोहन सिंह जीक प्रशंसा करणा छन ।
    अर जब मनमोहन सिंह जी प्रधान मंत्री बणिन त मि कैमरा तौळ ल्हीगो कि मनमोहन जी उच्चा दिख्याला पण कुनगस कखि मनमोहन जी नि दिख्याणा छया बस सबि डाँडु मा सोनिया गांधी या राहुल गांधी दिख्याणा छ्या ।प्रधान मंत्री कुर्सी उच्चि जगा मा छे पण कैमरा की पकड़ माँ केवल छाया बैठिं छे अर कुजाण किलै वा छाया बि सोन्या गांधी की छाया हि दिखेणि छे । मनमोहन सिंह जीक गंध -बॉस प्रधान मंत्री कुर्सी नजीक बि नि छे। मीन अपण कैमरा लाल कृष्ण अडवाणी जी अर दिग्विजय सिंह जीम बि दिखायि पण कैमरा मा सोनिया गांधी
की ही परछाईं दिखे ।
मीन कैमरा भारतीयों जिना  घुमा तो ऊंक क मनसा छे कि प्रधान मंत्री त प्रधान मंत्री हूंद वो क्वी क्लर्क नि होंद । भारतीयुं  मन मा प्रधान मंत्री माने सर्वे सर्वा पण म्यार कैमरा मनमोहन सिंह जी तैं पकड़ी नि सकणु छौ जो मनमोहन सिंह जी तैं प्रधन मंत्री सिद्ध कारो ।
म्यार कैमरा मंत्री परिषद की बैठक मा बि ग्यायी तो उख बि प्रधान मंत्री क कुर्सी मा सोनिया गांधी की छाया बैठिं छे । मनमोहन सिंह जी कखि नि दिख्यायि । लोक सभा अर राज्य सभा मा म्यार कैमरान मनमोहन सिंह जीक फोटो ले पण वा फोटो एक लाचार मनिखौ फोटो छे उखमा कखि बि प्रधान मंत्री की अनवार नि छे ।
भारतीयों हिसाब से भारत तैं इमानदार मंत्री , बेदाग़ मंत्री चयान्दन अर ये हिसाब से म्यार कैमरान मनमोहन सिंह जी तैं इमानदार पायी पण एक इमानदार प्रधान मंत्री का अधिसंख्य दागी मंत्र्युं क्लास लीणु अर मंत्री छन कि बेलगाम हुयां छन । म्यार खुफिया कैमरा मा उल्टां भौत सा मंत्री प्रधान मंत्री तै दनकाणा छ्या ।
म्यार कैमरा मा एक भारतीय प्रधान मंत्री दागी मंत्र्युं दाग लुकांद पाए गे ।
म्यार कैमरा मथि डांड गे त कैमरा तै मनमोहन सिंह जीक प्रधान मंत्रित्व काल मा सामजिक मूल्यों , सार्वजनिक -राजनैतिक -प्रशासकीय मूल्यों माँ गिरावट ही दिख्यायि अर इथगा गिरावट तो भारतीय इतिहास मा कबि नि दिखे गे छे । देश की संपदा  की लूट खसोट अपण चरम सीमा पर छे । भारतीय उत्पादन उद्यम की जगा बिचौलिया उद्यम की जादा मांग दिख्याणि छे।
जै रिफोर्म की  जै जैकार हूणि छे वै ही रिफौर्म की थू थू हूणी छे । अर म्यार कैमरा समिण एक बैनर छौ जैमा लिख्युं छौ - रिफौर्म करणाइ त भारत को हिसाब से कारो , उधार-पगाळ को विचारों  से रिफौर्म नि होंद। म्यार कैमरा मा मनमोहन सिंह जी एक अर्थ शास्त्री को हिसाब से बि  निम्न वर्ग मा हि दिख्याणा छया ।
म्यार कैमरा मा भारत नीचानगर सि दिख्याणु छयो अर वै  नगर मा नीच प्रवृति की तादात बढ़णि छे !




Copyright@ Bhishma Kukreti 28/8/2013



[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]   

Bhishma Kukreti

Sadhuvardev Katyuri (1184-1191) King in Context Himalayan History

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 129

    Himalayan Medieval Age History of Katyuri Imperialism of Karvipur (Uttarakhand, India) - 10
          (Himalayan Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))- (740-1300 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti

           The inscription date of Sadhuvardev Katyuri is 1184. It is assumed that Sadhuvardev Katyuri ruled from 1184-1191AD.
            There was more disintegration of great Katyuri kingdom at the Sadhuvardev Katyuri period. There was no strong rule over the regional chieftains from Sadhuvardev Katyuri. There was loose administration everywhere in Uttarakhand.
  Taking benefits of weak administration and infighting, the Baitadi-Doti chieftain Ashokchall captured most of territories of Mansabhumi (Kumaon) Kedarkhand (Garhwal).
There is no record that Ashokchall killed Sadhuvardev Katyuri or Sadhuvardev Katyuri accepted the rule of Ashokchall.
There are inscriptions of successors of Sadhuvardev Katyuri –Indradev, Vijaypaldev, Mahipaldev and Lakshmanpaldev.




Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 27/8/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand) to be continued... Part -130
Himalayan Medieval Age History of Baijnath/Baidyanath Katyuri to be continued...
  (Himalayan Medieval Age History (740-1300 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on Himalayan History; Himalayan History of Kumaon; Himalayan History of Dwarhat Kumaon; Himalayan History of Askot Kumaon; Himalayan History of Baijnath Kumaon; Himalayan History of Jageshwar Kumaon; Himalayan History of Bageshwar Kumaon; Himalayan History of Almora Kumaon; Himalayan History of Nainital Kumaon; Himalayan History of Udham Singh Nagar Kumaon; Himalayan History of Pali Kumaon; Himalayan History of Karvipur Kumaon; Himalayan History of Domkot Kumaon; Himalayan History of Ganai Kumaon; Himalayan History of Charal Kumaon; Himalayan History of Champawat Kumaon

Bhishma Kukreti

   कुमाउंनी-  गढ़वाली  व राजस्थानी  लोकगीतों में  ईश्वर संबंधी अवधारणा

                        Deity Blessing in Rajsthani, Kumaoni-Garhwali Folk Songs

                     Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs-12

                                    राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों का तुलनात्मक अध्ययन:भाग-12   


                                           भीष्म कुकरेती

भारत -देवी देवताओं का देश है । भारत  में पत्थरों, पेड़ों , पत्तियों , जानवरों को भी भगवान का दर्जा मिला है ।  लोक गायक का ईश्वर उसी की मौलिक कल्पना है । लोक विश्वास है कि भगवान है । लोक साहित्य में भगवान की विशेष -मौलिक कल्पना हमे प्रत्येक क्षेत्र में मिलता है ।

                                                       
                                      राजस्थानी  लोकगीतों में  ईश्वर संबंधी अवधारणा

लोक का अपने राम से बड़े घनिष्ट व निकट के संबंध हैं । वह अपने राम से जीवन की सभी अनिवार्य वस्तुओं की मांग  बिना लाग लपेट की करता है यथा इस राजस्थानी लोक गीत में राम प्रार्थना में दिखता है -


म्हारा राम रघुनाथ इतरा बर तो म्हानो दीजो
नील उठ जाडूं दोनूं हाथ
आपूणो तो खेत दीज्यो बीच में दीज्यो नाडी (नदी )
घर वाली ने छोरो दीज्यो भैंस लावै पाड़ी


प्रार्थी को सम्पूर्ण विश्वास है कि रामकृपा से उसे खेत , नदी , बच्चे और भैंस सभी मिल सकेगा ।




                         कुमाउंनी-  गढ़वाली  लोकगीतों में  ईश्वर संबंधी अवधारणा


कुमाऊं , गढ़वाल क्षेत्रों में भी वही लोक विश्वास है कि भगवान , देवी -देवता धन -धान्य दाता हैं । निम्न रवाँई क्षेत्र के लोक गीत (जागर में जागरी द्वारा घर के मालिक हेतु प्रार्थना ) में इश वन्दना का रूप भी राजस्थानी लोक गीत जैसे ही है -


हे देव यूं को  राज रौणी दे
हे देव यूं को माथा भाग दे
हे देव यूं को  लाड़िक राजी रौ
हे देव यूं को कुल बढै रौ

-----------अनुवाद ----------

हे देव इनका राज रहने दो
हे देव इनको भाग्यवान रहने दो
हे देव इनके लडके -लडकी कुशल रहने दे
हे देव इनके कुल को बढ़ने दो


Copyright@ Bhishma  Kukreti 28/8/2013


सन्दर्भ

डा जगमल सिंह , 1987 ,राजस्थानी लोक गीतों के विविध रूप , विनसर प्रकाशन , दिल्ली
डा जगदीश नौडियाल उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर:रवाँई क्षेत्र का लोक साहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन 

[Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Exclusive features of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Different Style and Mood of Rajasthani Traditional Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Differentiation between Rajasthani Customary  Songs and Garhwali-Kumaoni long-established  Songs; Assessment of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Appraisal of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analytical review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analysis of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Traditional  Songs,God blessing in Rajasthani folk Songs, Deity blessing in Rajasthani Folk Songs, goddess blessing in Rajasthani folk Songs, divinity blessing in Rajasthani folk Songs, Blessing of Holy being in Rajasthani folk songs, Blessing of Supernatural power in Rajasthani folk songs, Deity blessing in Garhwali-Kumaoni Folk Songs, goddess blessing in Garhwali-Kumaoni folk Songs, divinity blessing in Garhwali-Kumaoni  folk Songs, Blessing of Holy being in Garhwali-Kumaoni  folk songs, Blessing of Supernatural power in Garhwali-Kumaoni  folk songs, Gaod blessing in Kumoani-Garhwali folk songs  )

Bhishma Kukreti

सादा या लुण्या (नमकीन ) बाड़ी

                                    Non -Salty or  Salty Badi (Finger Millet Badi )

(Kumaoni Food, Garhwali Food, Ethnic Food of Uttarakhand , Himalayan Food, Garhwali Cuisine, Kumaoni Cuisine, Garhwali cookery, Kumaoni cookery, Garhwali food preparation, Kumaoni food preparation, Garhwali food preparation, Ethnic food from Kumaon, Ethnic food from Garhwal ,)


                                    सर्यूळ   - भीष्म कुकरेती

(क्वाद /क्वादु /कोदो (Finger Mille, Eleusine coracana) का बारा मा कुछ वैज्ञानिक बुल्दन बल कोदु क जन्मा हिन्दुस्तान मा इ होय त कुछ बुल्दन असल मा कोदु का जन्म अफ्रीका मा ह्वे छौ अर फिर भारत ऐ।  कोदु एक अति पोषक तत्वयुक्त अनाज च जैमा कैल्सियम , लोहा, फाइबर , कार्बोहाइड्रेट्स, एमिनो एसिड्स , फाईटिक एसिड , विटामिन A , B1  , B2 B3 अर फाइबर  हूदन । ) ये अनाज मा कोलेस्ट्रौल नि हूंद ।
गढ़वाल -कुमाऊं मा कोदु एक महत्वपूर्ण अनाज छौ अर कोदाअ भौत सा उपयोग छा । एक उपयोग छौ बाड़ी।

                                        सादा बाड़ी बणाणो विधि
2 कप चून  (क्वादो आटु )
                                 कढ़ाई या पैन मा द्वी कप पाणि गरम  कारो अर फ़िर ये खिड़खिड़ो याने उबऴदो पाणि मा चून डाळो अर बेलण या दबळ  से तेजी से घुटद जावो कि जां से डुबक (Lumps ) नि रै जावन । तकरीबन आठ या दस मिनट तक घ्वाटो अर जब बाड़ी बणि गे त उतारि दयावो । बाड़ी दाळ , फाणु आदि मा डुबै गरमागरम खावो अर स्वस्थ रावो ।   

                                      लुण्या (नमकीन ) बाड़ी बणाणो विधि
  सामग्री -
2 कप चून
पाँव चमच दही (चाहो तो )
चमच भर जीरू /जख्या
अधा चमच लाल मर्चौ चुरा
पाव चमच हींग 
कटीं हरी मर्च   (अपण हिसाब से )
  तेल
हौरु  धण्या
स्वादानुसार लूण   
                   
कढ़ाई या पैन मा द्वी कप पाणि अर दही   गरम  कारो । दही आप की मर्जी च डाळो या नि डाळो
अब गरम पाणि मा  जीरो , मर्चौ चूरा , हींग चूरा , कटीं मर्च , लूण डाळो अर  खिड़खिड़ो कारो ।   
अब गरम पाणि मा चून डाळो अर बेलण या दबळ  से तेजी से घुटद जावो कि जां से डुबक (Lumps ) नि रै जावन । तकरीबन आठ या दस मिनट तक घ्वाटो अर जब बाड़ी बणि गे त उतारि दयावो । तेल-जीरो या जख्या   कु छौंका द्यावो । गरमा गरम खावो ।

Reference for Nutrients in Kodo/Finger Millet-

Pragya Singh, Rita Singh Raghuvanshi,2012, Finger Millet for Food and Nutritional  Security, African Journal of Food Science, Vo-6(4)

Copyright@ Bhishma Kukreti 28/8/2013