• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

           Lord Ripen: The First Authentic Modern Garhwali Poetry

          Critical History of Garhwali Poetry –Part 2

                  Garhwali Poetry from 1750-1846
                 
                                        Bhishma Kukreti

                  Initial Developing Phase of Modern Garhwali Poetry (-1900)


               The Garhwali Poetry critics divided modern Garhwali poetry development into stages. The first stage is called Pratham uttahn as –to 1925.
          Harshpuri Gusain, Lila Datt Kotnala and Hari Krishn Dorgaditi Rudola are said to be first three modern Garhwali poets those initiated modern Garhwali poetries.
     The poetry manuscript by Harsh Gusain (1820-1905) was started by him on 48 (as written on his manuscript 48). 48 means Sanvat 49Jeth and that means he wrote poetries from 1892.
  Lila datt Kotnala was contemporary of Hindi literature creative Harish Chandra. Kotnala's Hindi poetries used to be published in 'Kavi vachan Sudha' edited by Harish Chandra.
         Lila Datt Kotnala wrote poem 'Lord Ripen' paying respect to Viceroy Lord Ripen as Bhartendu Harishchandra wrote poem Ripnashtak' supporting the reform policies of Lord Ripon. Lord Ripon was Indian viceroy from 1881-1884. That means the Garhwali poem Lord Ripen was written before 1884. The logical analysis sate that 'Lord Ripen' is first authentic Modern Garhwali poetry. 


                            लार्ड रिपन
कवि -लीला दत्त कोटनाला (श्रीनगर ,1846 -1926 )
भारत का टोल साब , भारत का टोल
हे लाट रिपन साब तेरो रैग्यो बोल
भारत बधाई साब भारत बधाई
जब बटि आई साब घरु घरु गाई
काबुल लड़ाई साब काबुल लड़ाई
तेरा हाथ जस आई झट वा उड़ाई
जनि जनि बांधि तुमन भलि भलि जथा
तनि तुमरि गाई जांद जख तख कथा
भारत निवासी माँज स्वशासन चर्चा
पूरी जब कैल्या साब ! तब होली चर्चा

                  Lila Datt Kotnala wrote (1846-1926) Virah, holi and Usha Anirudh Vivah Garhwali poems. His Garhwali poetry collection book 'Garhwali Chandmala' in 1918 AD.
 
References-
Abodh Bandhu Bahuguna, 1981, Shailvani, Himalya Kala Sangam, Jankapuri, Delhi, pages 10-13
Dr. Jagdamba Prasad Kotnala, 2011, Garhwali Kavya ka Udbhava : Vikash evam Vaishisthya, page-65
Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Kavita Puran, Angwal, Samay Sakshya
Copyright @ Bhishma Kukreti 1/9/2013
Notes on the First Authentic Modern Garhwali Poetry; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Garhwal; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Uttarakhand; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Central Himalaya; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Himalaya; First Authentic Modern Garhwali Poetry from North India; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Indian Subcontinent;  First Authentic Modern Garhwali Poetry from SAARC countries; First Authentic Modern Garhwali Poetry from South Asia; First Authentic Modern Garhwali Poetry from Asia; First Authentic Modern Garhwali Poetry from oriental region;     

Bhishma Kukreti

                                         महेंद्र सिंह धोनी बखरूं हड़ताल से परेशां !

                                       चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती


               जब बखरुन द्याख बल जब बि क्वी धार्मिक नेता बलात्कार प्रयत्न या कुल्टाचार  तहत पुलिस कस्टडी जांद या जेल जांद त वैका च्याला चांठी हड़ताल कौरि दींदन।  जब बखरुंन देखि बल जब क्वी आतंकवादी पकड़े जांद त भारतम सेंसलेस सेक्युलर  अर नॉनसेन्स सेक्युलर पार्ट्यु मा जुद्ध छिड़ जांद अर एकाद जगा दुसर दिन समाचार ऐ जांद बल फलण जगा द्वी गुटुं मा झगड़ा अर उख धारा एक सौ चवालीस लगि गे।
              जब बखरुंन विश्लेषण कार अर पायि कि अयोध्या मा लोगुं तैं राम मन्दिर की याद तबि याद आंद जब चुनाव नजीक ह्वावन अर बकै दिन कृष्ण से काम चल जांद।  जब बखरूंन कश्मीर मसला को विश्लेष्ण कार त पा बल कश्मीर मा जिहाद करणों क्वी एक बि ठोस कारण नी च अर कश्मीर इथगा बड़ु इश्यु नी च कि कश्मीर तैं जिहाद का बान मनुष्य बलि दियाणि छन।  तो बखरुंन बलि का बकरा बणनो मना करि दे।
          बखरुं समज मा ऐ ग्याइ बल क्वी बि धार्मिक अनुष्ठान जैमा पशु बळि  दिए जांद वो इश्वारादेस नी च बलकणम मनिखौं बणयां नियम छन अर बखर समजि गेन कि जनि उत्तराखंड का बामणुन मांश भक्षण तै जायज ठैराणो बान शास्त्रीय श्लोक  की रचना कार अर बुल्दन कि वेदुं मा लिख्युं च बल ,"उत्तराखंडे ब्राम्हणे मांश भक्षते, विंध्याचले मातुल कन्या अप्यते  । " अर ये श्लोक का बल पर  उत्तराखंड का बामण मुंडळी का हकदार बण्या छन तो  इनि  शास्त्र अर भगवान का नाम पर हर धर्म की धर्मपुस्तकों  मा कुछ न कुछ लेखिक 'बखर बली ' जायज ठहराये गे।
                  बस जनि बखरों तैं मनुष्य का आळी -जाळी -स्वार्थी धार्मिक अनुष्ठानो बारा मा तत्व ज्ञान ह्वै बखारोंन हड़ताल कौरि दे अर साफ़ साफ मना करि दे कि "धार्मिक अनुष्ठानो हेतु हम बली का बकरा बनने को कतई भी तैयार नही हैं !" । देखादेखि अठ्वाड़ का ब्याला , घात मा पुज्याणा  मुर्गा, गिगड़ , गड्याळ , बकर ईद मा कट्याण वाळ बल्द बि हड़ताल मा शामिल ह्वे गेन। 
         धरती मा फिर से ऊनि भूचाल ऐ ग्यायि जनि धर्म की लड़ाई हेतु धार्मिक नेताओंन धर्म का नाम पर बच्चों की फ़ौज बणाइ अर लाखों बच्चों तै धर्म युद्ध मा मरवाई। 
  घूस -  भ्रष्ट तरीकों से रुपया कमाओ अर पशु बलि से स्वर्ग पावो का अनुयायी परेशान छया कि अब जब वो पशु बळि नि द्याला त वूं तैं नरक की जगा सोरग कनकै मीलल !
अनाचारी , ब्यभिचारी बि परेशान छा कि इथगा पाप करणों बाद सौंग उपाय छौ कि पशु बळि द्यावो अर पाप हरण कारो। पशु बळि पाप हरता छौ अर अब यी अनाचारी -ब्याभिचारी दुखी छा कि बखरों हड़ताल से यूंका  पाप कनै कट्याल?
आम जनता अर सबि धर्मों का सहिष्णु धार्मिक नेता परेशान नि छ्या बलकणम नया विकल्प की बात करणा छा कि  पशुबळि नि बि ह्वावो तो धर्म रसातल को नि जै सकुद।  आम जनता अर सबि धर्मों का सहिष्णु धार्मिक नेताउं मानण छौ बल धार्मिक अनुष्ठान महत्व पूर्ण नि होंद बलकणम धर्म महत्वपूर्ण होंद।
  पण व्यापारियुं तैं बखरों हड़ताल से चिर्रि पोड़ गे।  गलादारों तैं पशुऊँ हड़ताल से कुजगा मर्च लगि गे कि अरे हमर व्यापार को क्या ह्वाल ?
महेंद्र सिंह धोनी का परिवार वाळ, साक्षी धोनी व खुद महेन्द्र सिंह धोनी तैयार ह्वे गेन कि सिरी या देओरी मन्दिरम बुगठ्य़ा मारणो जगा रोट या परसाद काटल।
पण महेंद्र सिंह धोनी का स्पोंसर आशंकित छा कि कखि महेंद्र सिंह धोनी की पशुबळि नि दीण से धोनी की फॉर्म खराब नि ह्वे जावो अर वूंका महेन्द्र सिंह धोनी पर लगायां अरबों रुपया नि डूबि जावन।  स्पोंसरों डौर से महेन्द्र सिंह धोनी बि परेशां छा।
आम मुस्लिम अर धार्मिक नेता बखरुं हड़ताल से कतै बि परेशान नि छा।
पण बकर-ईद का बकरा ब्यापारी खौफजदा ह्वे गेन बल बकर ईद पर ही तो वो करोड़ों कमांदन अर पशुबळि बंद ह्वे गे तो इ लोग त रस्ता पर ऐ जाला।
सरकार ये मामला मा तटस्थ ह्वे ग्यायी। 
तो व्यापारियोंन अपण द्वी कारिंदों -एक हिन्दू अर एक मुसलमान कारिन्दा तैं बखर समजाणो भेजिन ।
हिन्दू कारिन्दा तैं क्वी ज्ञान नि छौ कि  गीता मा क्या लिख्युं च।     पण एक ज्ञान छौ कि गीता को स्वार्थ पूरक इस्तेमाल से नरक मिलद। 
वैन बखरों तैं इन समझाई , " द्याखो बकरा समाज ! मि तुम तैं संयोगिता शास्त्र को तत्वज्ञान की बात बथांदु।  संयोगीता  शाश्त्र मा लिख्युं च बल आत्मा अर  शरीर अलग अलग छन।  तुमारी आत्मा अलग भी होलि तो भी कुछ फर्क नि पोड़ल।  हाँ यदि तुमारी देवतौं बान बली चढ़ाई जालि तो तुम तैं नर्क की आग मा नि भर्च्याण पोड़ल बलकणम  अवश्य ही स्वर्ग मीलल अर स्वर्ग मा तुम तै पड्या पड्या अनाजौ चारा अर मखमली पत्ती खाणौ मीलल।  पीणों सदा ही सरस्वती जल मीलल।  बली का बकरा बणण माने स्वर्ग को टिकेट। "
फिर मुसलमान कारिंदा कि बारी आयि।  वै तै बि पता छौ कि कुरान शरीफ का बेवजह इस्तेमाल कुफ्र हूंद।  तो वैन ब्वाल , " देखो ! इब्ने शफी एक बड़ा जासूसी सक्शियत छौ अर इब्ने सफी को फलसफा छौ बल यदि क्वी जनावर खुदा का वास्ता देह त्यागो तो वै जनावर तैं दोजख की आग मा नि भर्च्याण  पोड़ल अर जन्नत को सुख मीलल अर जन्नत मा सदा ही पवित्र पाणि मीलल। "
फिर वूं दुयुंन बखरूं तै नरक का दर्दनाक, दुखी जीवन से डराई अर स्वर्ग का सुखी जीवन का बारा मा बड़ा बड़ा सब्जबाग दिखाइन ।  दुयुंन सिद्ध करि दे कि पशुबळि से पशुओं तै ही स्वर्ग मिलद अर कै बि हिसाब से नर्क नि मिल्द।
बखर मनुष्यों भकलाण मा ऐ गेन अर वो बि सोरग नरक की फांस मा फंसी गेन अर ऊंन अपणि हड़ताल वापस ले ल्यायि। 
अब सब  बखर बलि का बकरा बणणो बान धार्मिक स्थलों मा लैन लगै खड़ा छन अर नारा लगाणा छन - संयोगीता की जय ! इब्ने सफी की जय !




Copyright@ Bhishma Kukreti 2/9/2013



[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]   

Bhishma Kukreti

 Imagination in Rajasthani, Garhwali and Kumaoni Folk Songs -Part 1

                           
                                       राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों में कल्पना

                                           Comparison between Rajasthani Folk Songs, Garhwali, Kumaoni Folk Songs-17

                                        राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों का तुलनात्मक अध्ययन:भाग-17     


                                                                भीष्म कुकरेती

                                 उत्तर पूर्व व राजस्थान लोक साहित्य के जगविख्यात मर्मज्ञ डा जगमल सिंह  सत्य है कि लोक गीतों में यथार्थ -चित्रण के साथ ही कल्पना  अतिरेक भी मिलता है।




                              Imagination in Rajasthani, Garhwali and Kumaoni Folk Songs

                                                राजस्थानी  लोकगीतों में कल्पना
             
लोक गीतों में एक कहावत  "मन के लड्डू फीके तो थोड़े क्यों ?" चरितार्थ होती है।  निम्न राजस्थानी गीत 'ईसर जी ' ( सन्दर्भ -चूंडावत )  में कल्पना का अतिरेक है।
  राजस्थानी लोक गीत में 'गौरी से बोला जाता है कि तुम्हारे लिए सोने जैसा वर लायें।  पडले (गढ़वाली में बरडाली, वर पक्ष से भेंट ) में वर सवा मन चांदी , सवा मन मोती , सवा मन सिंदूर , सवा मन रोली देगा।

       ईसर जी


कौ तो गौरी दे थारें आदित वर  वरां
ओ देवी सवा मण सोनो वर रे पड़लै चढ़े
ओ देवी सवा मण रूपों  वर रे पड़लै चढ़े
ओ देवी सवा मण मोती वर  रे पड़लै चढ़े
ओ देवी सवा मण सिंदूर वर  रे पड़लै चढ़े
ओ देवी सवा मण रोली  रे पड़लै चढ़े


                           Imagination in Rajasthani, Garhwali and Kumaoni Folk Songs

                                         गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों में कल्पना

कल्पना में कृपणता नही की जाती है।  गढ़वाली कुमाउंनी लोक गीतों में भी अतिशयोक्ति भरी पडी है ,  समय समय पर दर्शाते जायेंगे।  निम्न गढ़वाली-कुमाउंनी गीत भी 'गौरा -भवानी ' संबंधित गीत है जिसमे अतिशयोक्ति की कल्पना अंत में की गयी है।


           गौरा भवानी
गौरा मेरि देवि , जै जै बोला। 
मेरी गौरा भवानि ,जै जै बोला।
तेरी जाति को  आयो, जै जै बोला।
गौरा मेरि देवि , जै जै बोला।
भेंट कु क्य ल्हायो ?जै जै बोला।
हे गौरा भवानि ,जै जै बोला।
सोबन धुपाणी ,जै जै बोला।
ओ लौंग सुपारी ,जै जै बोला।
तेरी जातरा को   आयो, जै जै बोला।
गौरा मेरि देवि , जै जै बोला। 
भेंट कु क्य ल्हायो ?जै जै बोला।
मोतियों से भरा थाळ ,जै जै बोला।

-----------अनुवाद -----------
गौरा मेरी देवी , जय जय बोलो।
मेरी गौरा भवानी , जय जय बोलो।
तेरी यात्रा पर आया ,जय जय बोलो।
गौरा मेरी देवी , जय जय बोलो।
भेंट को क्या लाये , जय जय बोलो।
हे गौरा भवानी , जय जय बोलो।
सुन्दर धूपदान ,जय जय बोलो।
लौंग और सुपारी ,जय जय बोलो।
तेरी यात्रा पर आया ,जय जय बोलो।
गौरा मेरी देवी , जय जय बोलो।
भेंट को क्या लाये , जय जय बोलो।
मोतियों से भरा थाल , जय जय बोलो। 


Copyright@ Bhishma  Kukreti 2/9 /2013


सन्दर्भ

डा जगमल सिंह , 1987 ,राजस्थानी लोक गीतों के विविध रूप , विनसर प्रकाशन , दिल्ली
डा दाधीच , (सम्पादन )  राजस्थानी लोक गीत
रानी लक्ष्मी कुमारी चूंड़ावत  , (सम्पादन ) राजस्थानी लोक गीत
डा जगदीश नौडियाल उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर:रवाँई क्षेत्र का लोक साहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन 
लीलावती बंसल , 2007 , लोक गीत :पंजाबी , मारवाड़ी और हिंदी के त्यौहारों पर गाये जाने वाले लोक प्रिय गीत
डा नन्द किशोर हटवाल , 2009 उत्तराखंड हिमालय के चांचड़ी  लोक गीत एवं नृत्य ,विनसर पब क. देहरादून(अनुवाद सहित )
अबोध बंधू बहुगुणा , धुयांळ , दिल्ली
महाबीर रंवाल्टा , उत्तराखंड में रवाँई क्षेत्र  के लोक साहित्य की मौखिक परम्परा, उद्गाता 

[Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Exclusive features of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Different Style and Mood of Rajasthani Traditional Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Differentiation between Rajasthani Customary  Songs and Garhwali-Kumaoni long-established  Songs; Assessment of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Appraisal of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analytical review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analysis of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Traditional  Songs;Comparison and Analysis of Traditional Songs; assessment and Analysis of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; study of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali conventional Songs; Comparison and investigation of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; evaluation and Analysis of Folk  Songs; similarity, dissimilarity  and examination of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; Finding contrast and investigation of Folk  Songs;Imagination in Rajasthani Folk Songs; Imagination in Rajasthani Folk Songs from; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Jaipur Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bikaner Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Udaipur Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Ajmer Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bikaner Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Kota Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bharatpur Division; Imagination in Garhwali  Songs from Garhwal ; Imagination in Kumaoni Folk Songs     

Bhishma Kukreti

       Mahant Harsha Puri Gusain: The Poet of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching

                      Critical History of Garhwali Poetry –Part 3

                  Garhwali Poetry from 1750-1846
                 
                                        Bhishma Kukreti

                  Initial Developing Phase of Modern Garhwali Poetry (-1900)

           

Harsha Puri was born in 1820 and was the chief priest (Mahant) of Kinkleshwar temple Shrinagar Garhwal

Mahant Harsha Puri created poetry in Garhwali and published them in Garhwali, a monthly magazine.

He was also the poet of Braj Bhasha and Khadi boli. This is the reason his Garhwali and the subject is influenced by Braj language and its spiritualism. His poems are with full of tenderness and melody. Social awareness orientation, Inspirational or idealistic subjects is the specialty.
Mahant Harsha Puri expired in 1905.
                   राजनीति
कवि : हर्ष पुरी गुसाईं (1820 -1905 )
राजाऊँ कु राज काज , जनु बगवानि साज
फूलुं का बगीचा मांज , बाड़ बाँधी चाहेंद। 
नानाऊं की गौर कद , ठुलाऊं मौळाइ देंद
छांटि छूंटि चुंगी लेंद , घणोप उपाडेंद।
तांकि कद गेड़ गांठ खाणों लाणो राज फांट
जड़ान उपाड़िक क्या ? येकि बेरी खायेंद। 
परजा कू पीड़ा दीक , बेकसूरों डांड लेक
चाहे कै कि मऊ बीक , अपजस पायेंद     

The above poem is about the important task of government (king is to serve the society.
The king is as gardener who looks after garden
The poem clearly states that when the king punishes innocent the king gets defame.



References-
Abodh Bandhu Bahuguna, 1981, Shailvani, Himalya Kala Sangam, Jankapuri, Delhi, pages 10-13
Dr. Jagdamba Prasad Kotnala, 2011, Garhwali Kavya ka Udbhava : Vikash evam Vaishisthya, page-65
Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Kavita Puran, Angwal, Samay Sakshya

Copyright @ Bhishma Kukreti 1/9/2013
Xx                                   xxx
Notes on Garhwali  Poet of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry of Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Uttarakhand about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Central Himalaya about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Himalaya about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from North India about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from India about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Indian subcontinent about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from SAARC countries about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from South Asia about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching; Garhwali poetry from Oriental countries about  Idealistic Values and Social values, Teaching –Preaching

Bhishma Kukreti





                      भूतूं ब्यथा-कथा

                     चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती
                                                 

एक भूत - वेरी डेड इवनिंग
दुसर भूत -वेरी डेड इवनिंग  टु यूं टू
भूत १- क्या बात त्यार मुक सुज्युं च दिन मा निंद नि आयि ?
भूत २- अरे ये कलजुग मा इ मनिख ना त आफु  चैन मा छन अर ना हि हम भूतुं तैं चैन से सीण दींदन।  त्यार क्या च ! तु त भांगै गोळि खैक फकोरिक से जान्दि त त्वै क्या पता आज दिनम इख श्मशान  पर क्या क्या स्वांग , कना -कना नाटक ह्वेन !
भूत १- अरे भै जब श्मशान स्थल पर बि यि मनिख कुत्ता -बिरळो  तरां लड़दन त इन मा निंद आन्दि नी च त मि भंगुल पेक से जांदु।  अछा बथादि कि आज दिनम क्या ह्वाइ जो त्वै तै निंद नि आयि ?
भूत २ - हूण क्या छौ ! एक बुडड़ि क डेड बौडी आयि त वींक चार नौनु मादे क्वी बि मुंड मुंड्याणो तयार नि छौ
भूत १- किलै क्वी बि अपण ब्वे कुण मुंड्याणो तैयार नि ह्वे ?
भूत २ - अरे हरेक बुलणु कि मीन ब्वे पर सबि भायुं से जादा खर्च कार त मि किलै मुंड्यौ ? हरेकक अपण ब्वे पर कर्युं खर्चाक बही खाता लेक आयुं  छौ।    पट्ठोंन एक सर दर्द की गोळि क बि हिसाब लिख्युं छौ। चार घंटा तलक मुर्दा बिचारि घाम मा सुखणु राइ , इख तलक कि  जादा से जादा मड्वै  मुर्दा तैं बगैर लखड़ दियां वापस चलि गे छा पण यूं चार भायुं झगड़ा नि निपट। 
भूत १- फिर क्वी नि मुंड्याइ? बिचरि ! बरखी  बाद हमर  दगड़ भूतुं गाणी मा ऐइ  जालि !
भूत २ - ना फिर ऊंन अपण मुंडीतौ एक गरीब तै पैसा  देक  पटाई अर फिर वो वीं बुडड़ि कुण मुंड्याइ   अर वी ध्याड़ी (दैनिक वेतन ) हिसाब से क्रिया मा बि बैठल।   
भूत १- अब बथावो ध्याड़ि (दैनिक भत्ता ) पर मृतक  -क्रिया मा भुर्त्यौ बैठणो दिन बि ऐ गेन। या त एक मुर्दा बात ह्वे त तू बुनु छौ सरा दिन भर काईं काईं हूणु राई ?
भूत २ -हाँ एक हैंक मुर्दा आइ  त वु पुरुष मुर्दा तीन घंटा तलक घाम मा सुकणु राइ अर तीन भाई लड़णा रैन। इख तलक कि तिन्युं मा हाथा -पाई बि होइ।  पुलिस आयि त तौंकि हाथापाइ -मारामारी बंद ह्वे।   
भूत १- कनो क्वी बि नौनु अपण बुबाकुण मुंडेणौ तयार नि ह्वाइ ? क्या तौं तैं मृतक-क्रिया मा बैठणौ भुर्त्या नि मील ? 
भूत २ -नै रे नै ! हरेक नौनु चाणो छौ कि वु बुबाक बान मुंड्यावो अर केवल अर केवल वु इ मृतक क्रिया मा बैठो ! 
भूत १- वाह ! क्या आज ये कलजुग मा इन बुबा प्रेमी पुत्र पैदा हूणा छन ?
भूत २ -ना रै ! बुबा प्रेमौ बान वो नि मुंड्याण चाणा छा।  बलकणम बात कुछ हौरि छे।   
भूत १- क्या ?
भूत २ -वो क्या च ! बुड्या मोरद दै बोलि ग्यायि कि जु पुत्र वैक बान मुंड्याल अर मृतक -क्रिया मा बैठल वै नौनु तैं फ़्लैट को अतिरिक्त स्टोर रूम मीलल ! 
भूत १- औ त स्टोर रूमौ बान सबि भाइ बुबाकुण मुंड्याण चाणा  छा अर मृतक -क्रिया मा बैठण चाणा छा।   
भूत २ -हाँ ! निथर क्वा च अचकाल जो ब्वे बुबौं बान मुंड्याणु ?
भूत १- फिर कु मुंड्याई ? कैन लगाइ चिता पर आग ?
भूत २ -कैन बि ना !
भूत १- त ?
भूत २ -त क्या जब तिन्युं मा मारामारी -हाथापाई ह्वे अर पलिस आयि त पुलिस केस बणी गे अर अब केस न्यायालय मा चलि गे कि स्टोर रूम कै तैं मीलल।
भूत १- अरे पण चिता पर आग कैन लगाइ ?
भूत २ -कैन लगाण छौ ? पुलिस का एक सिपाहीन चिता पर आग लगाई अर क्या ?
भूत १- हाँ ! हम भूतुं मा एक आण (मुहावरा ) च बल -भायुं  झगड़ा मा पंच  कुखड़ खावन  अर परधान बुगठ्या  !
भूत २ - हाँ
भूत ३- वेरी डेड इवनिंग टु आल ! अरे यूं मनिखों क क्या ह्वाल ?
भूत १- औ त बिजि गेवां ?
भूत ३- अरे बिजिक बि क्या फैदा ? वो हमन सोचि छ्यायि कि चूंकि यु श्मशान हम लैक नि रै ग्यायि त हम अब शहरी श्मशान छोड़ि ग्रामीण श्मशान मा  डाळळा।  वांक क्या ह्वाइ ?
भूत २- हाँ यार जथगा जळदि ह्वावो हम तै शहर छोड़ी   ग्रामीण श्मशान चलि जाण चयेंद !

-----------------------------------------------------------------------------------------------
कल पढिये कि भूत शहरी श्मशान छोड़ ग्रामीण श्मशान क्यों जा रहे हैं ?

Copyright@ Bhishma Kukreti 3/9/2013



[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...]   

Bhishma Kukreti

Indian Himalayan Medieval History Accounts of Lakshaman Pal in Katyuri Kingdom Resurgence 

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 133

     Himalayan, Indian Medieval Age History of Katyuri Imperialism of Karvipur (Uttarakhand, India) – 15
            (History of Kumaon from 1000-1790)
          (Himalayan, Indian Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))- (740-1300 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti
               Tripathi states that Lakshaman Pal Dev was son of Indra Pal Dev. However, the broken rock inscription of Baijnath state that the title of Lakshaman pal Dev was 'Prambhattarak Mahadhiraj '. In that inscription, Mahipal Dev is engraved before Lakshaman Pal Dev. Mahipal Dev coming before proofs that Lakshaman Pal Dev was successor of Mahipal Dev.
     The title'Prambhattarak Mahadhiraj' indicates that Lakshaman Pal Dev strengthen his power after Ashok Challa. Lakshaman Pal Dev got support of regional ruler (mandalik) and became stronger.

                          Rebellious Regional Chieftains 
           
                         There was jealousy among regional chieftains for re-up rising of Katyuri Kingdom. The chieftains of Eastern Manaskhand (Kumaon) were happy for name sake over rule of Ashok Challa as virtually the regional chieftains were real kings.   

     The Domkot, Sor, Seera, Sonpatti regional chieftains preferred over rule of Ashok Challa of  Doti king far away from them.  Charal-Champawat's Sing regional chieftains flourished because of help from Ashok Challa.  The existence of Jay Singh of Charal-Champawat depended soley on Ashok Challa or his successors.     
                                            Thapuva Raut (1219)
             The Goril temple inscription of Ganai state that a Khasa chieftain Thauva Raut became very strong.  He or his son Jahal revolted against Katyuri king Baichhal Dev of ganai that Katyuri king Baichhal ran away from his kingdom in 1220 AD. Baichhal Dev took shelter in Sui.

                                Attack by Krachalla

         When Lakshaman Pal Dev declared his title as 'Prambhattarak Mahadhiraj in 1222 or 1223, and refused to pay tax to Challa king , Krachalla the successor of Ashok Challa attacked Mansabhumi )Kumaon) in 1223.   
  There was draught and famine in Nepal at this period. Therefore, Krachalla got soldiers for looting in Mansbhumi in numbers. Thorchandra from plains also supported Krachalla in attacking Mansasbhumi.
  When Krachalla crossed Kaliganga the traitors of Lakshaman Pal Dev – two Raut chieftains, three Khsa Gadhpati Jay Singh of Singh dynasty joined hands with Krachalla. Krachalla rewarded them by providing them high post in his court.
                  Krachalla speeded his army and supporters towards capital of Lakshaman Pal Dev Katyuri and defeated Lakshaman pal Dev. Krachulla destroyed Karvipur (Kirtipur) the capital of Katyuri. Lakshaman Pla and his supporters ran towards west. Krachalla handed over the rule to his supporters who supported him to defeat Lakshaman Pal Dev.

           Copper Inscriptions of Krachalla

   Around 900 AD, Katyuri king Deshat Dev engraved a inscription in Baleshwar temple of Champawat. After three hundred years, Krachalla added his declaration on December 1223.
   Krachalla donated land for temple management to the temple priest a Bangaj Brahmin Bhatt Narayan.
There are names of his governors on this inscription- 
Shri hariraj Raut Raj
Shri Aniladitya Raut Raj
Shri Jahaddev Mandlik (regional chieftain)
Shri Chandra Dev Mandlik (regional chieftain)
Shri Vinay Chandra Mandlik (regional chieftain )
Shri Vadya Chandra Mandlik (regional chieftain)
Shri Jay Singh Mandlik (regional chieftain)
Shri Jeehaldev Mandlik (regional chieftain)
Shri Ballaldev Mandlik (regional chieftain)
Shri Musadev Mandlik (regional chieftain)

  After handing over his captured territory to his governors, Krachalla returned to Nepal. The inscription shows that he did not move to Kedarbhumi (Garhwal).
   
              Winning Doti , Nepal by Lakshaman Pal Dev
       
                     After Krachalla returned to Doti, Lakshaman Pal Dev strengthen his position (his rule on west part was there). Lakshaman Pal recaptured his capital Krirtipur. Lakshaman Pal Dev established new capital near Kritipur. Lakshaman Pal used materials from Kirtipur for constructing new capital.
   Baring rebellious leaders, Lakshaman Pal Dev pardoned all Mandlik who accepted rule of Krachalla. Krachalla did not attack on Lakshaman Pal Dev again.
   Lakshaman Pal Dev attacked on Doti most probably after death of Krachalla. Lakshaman Pal captured Doti.
However, it seems that there was rule of Krachalla successors on the territories as Jumla, Vyans, Daikhal, Chaudasof Manskhand (Kumaon). The attack period would be 1225 AD
There are folk songs in contrast that Lakshaman capture Doti.
  Dham Dev took over Katyuri rule after death of Lakshaman Pal Dev.
                     Ruins of Karvir pur or Kartikeypur
  There are ruins of capital Baidyanath  Kartikeypur or Karvir pur in Tailihat, Baijnath , Kot.
             
                                 






Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 2/9/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -134
Himalayan, Indian Medieval Age History of Karvipur Katyuri to be continued...
  (Himalayan, Indian Medieval Age History (740-1300 AD to be continued...)

Bhishma Kukreti

          Imagination of Silver, Gold and  Gems  in Rajasthani, Garhwali and Kumaoni Folk Songs -Part 2

                           
                                      गढ़वाली-कुमाउंनी,  राजस्थानी,   लोकगीतों में कल्पनायुक्त सोना चांदी -2

                                           Comparison between Rajasthani Folk Songs, Garhwali, Kumaoni Folk Songs-18

                                        राजस्थानी, गढ़वाली-कुमाउंनी  लोकगीतों का तुलनात्मक अध्ययन:भाग-18     


                                                                भीष्म कुकरेती


                                              राजस्थानी,   लोकगीतों में कल्पनायुक्त  सोना चांदी -2

लोक गीतों में कल्पना में प्रत्येक रस में पाई  है।  निम्न राजस्थानी 'झूँझार जी' लोक गीत में झूंझार जी का घोड़ा नौ लाख का बताया गया है और घोड़े की जीन मोतियों की है -

झूंझार जी घोड़ो तो सोवें नौ लखो
मोत्यां जडियो पलाण
झूंझार जी बाग़ पकड़ घोड़े चढ़िया
राजस्थानी लोक गीतों में  चांदी मोतियों का बाहुल्य है।



                              कुमाउंनी व  गढ़वाली   लोकगीतों में कल्पनायुक्त सोना चांदी -2


  कुमाउंनी -गढ़वाली लोक कथाओं , गीतों में  भी कल्पना का अति सुन्दर है
निम्न लोक गीत में सुनारों से सोने हिंडोला व चौकी गढ़ने की बात की है और लोक रचनाकार अपनी कल्पनाशक्ति का परिचय देता है देता  है

                              सूजू की सुनारी

                     (सन्दर्भ: डा गोविन्द चातक )

तै सोवन द्वारिका रंद होला कृष्ण भगवान

राणियो को रौन्सिया छया फुलूँ का हौंसिया

रातरू होंदि थोड़ा , सुपिना होंदा भौति

भगवानन सुपिना मा देखे सूजू की सुनारी

नौ गज धौमेली देखि , चूड़ियों भरी हाती

आज जसि आंखी देखी , धौळी जसी माँग

रंग की रावली सुनारी विरह वावली।

xx x               xxx

कनकैक जि  सुनारी , द्वारिका बुलौलो

तब भगवान मंनसूबा ठाणदा , मंत्र  गंठ्योदा

बीती गै रैणि कांठ्यो आई गै घाम -

तै द्वारिका वो धावड़ी लगौंद -

तब द्वारिका बैठी गे घणी सभा

कबीर कमाल बैठिन सुखीर दाद

पंचनाम दिवतौं से कृष्णा बोल्दा

सुणीयाला देवताओ, सुपिना की बात -

मैन गुजराती हिंडोला देखी , फटिंगू का खंब

सबी कुछ पैदा होंदी सोनू कखन आलो?

नाथ की लगदी ये ठाकुर मा बोली -

हे भगवान जन्देऊ मान्यन गर्दनी मालीक
फटिंगू का खंब बणौला चांदी की चौकी

पर सोनो कखन आलौ ?


Copyright@ Bhishma  Kukreti 3 /9 /2013


सन्दर्भ

डा जगमल सिंह , 1987 ,राजस्थानी लोक गीतों के विविध रूप , विनसर प्रकाशन , दिल्ली
डा दाधीच , (सम्पादन )  राजस्थानी लोक गीत
रानी लक्ष्मी कुमारी चूंड़ावत  , (सम्पादन ) राजस्थानी लोक गीत
डा जगदीश नौडियाल उत्तराखंड की सांस्कृतिक धरोहर:रवाँई क्षेत्र का लोक साहित्य का सांस्कृतिक अध्ययन 
लीलावती बंसल , 2007 , लोक गीत :पंजाबी , मारवाड़ी और हिंदी के त्यौहारों पर गाये जाने वाले लोक प्रिय गीत
डा नन्द किशोर हटवाल , 2009 उत्तराखंड हिमालय के चांचड़ी  लोक गीत एवं नृत्य ,विनसर पब क. देहरादून(अनुवाद सहित )
अबोध बंधू बहुगुणा , धुयांळ , दिल्ली
महाबीर रंवाल्टा , उत्तराखंड में रवाँई क्षेत्र  के लोक साहित्य की मौखिक परम्परा, उद्गाता 

[Comparison between Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Exclusive features of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Different Style and Mood of Rajasthani Traditional Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Differentiation between Rajasthani Customary  Songs and Garhwali-Kumaoni long-established  Songs; Assessment of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Appraisal of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analytical review of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Folk Songs; Analysis of Rajasthani Folk Songs and Garhwali-Kumaoni Traditional  Songs;Comparison and Analysis of Traditional Songs; assessment and Analysis of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; study of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali conventional Songs; Comparison and investigation of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; evaluation and Analysis of Folk  Songs; similarity, dissimilarity  and examination of Rajasthani –Kumaoni –Garhwali Traditional Songs; Finding contrast and investigation of Folk  Songs;Imagination in Rajasthani Folk Songs; Imagination in Rajasthani Folk Songs from; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Jaipur Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bikaner Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Udaipur Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Ajmer Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bikaner Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Kota Division; Imagination in Rajasthani Folk Songs from Bharatpur Division; Imagination in Garhwali  Songs from Garhwal ; Imagination in Kumaoni Folk Songs       

Bhishma Kukreti

  Atma Ram Gairola: The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet

                     Critical History and Characteristics of Garhwali Poetry –Part 5

                               Garhwali Poetry from 1750-1925
                 
                                        Bhishma Kukreti

                  Initial Developing Phase of Modern Garhwali Poetry (1900-1925)


              Atma Ram Gairola is the Garhwali poets who initiated creating Garhwali poetry.

          Atma Ram Gairola was born 25th April, 1855 in Lal Dhung, Pati Badiyargarh of Tihri Garhwal.

           He used to publish his Garhwali poems in a monthly magazine- Garhwali. There are his poems published in Garhwali language poetry collection 'Garhwali Kavitavali'. His poems are called as inspiring poems in Garhwali. Gairola used to inspire other Garhwalis to write poems in Garhwali rather than in Khadi boli.

         Chala gwero ! Goru hum charola bhyun ki raw, vakhi machha marla, dhungali bhi vakhi pakaula
Atmaramt Gairola is famous for his uses of pure Garhwali words in poem and was stern advocate of Garhwalism .  Atma Ram, Gairola pointed attention on the village system of Garhwal by his poems.
Atma Ram Gairola expired on 22 June, 1922
            The following poems of Gairola are proof that besides using pure Garhwali words he always used to pay attention on poetic values and lyrical values for creating poetries.
आत्माराम गैरोला (1855 -1922 ) की कविताएँ
      गई कुल्हाड़ी
गई कुल्हाड़ी दुई हाथ जोड़ी
डाळा  मु माँगी एक हाथ टैणी
नाचीज जाणी दिई तैन दीनी
सो , बेंड पैरी जड़ काटण बैठी। 
The Kulhadi poem stresses on cooperation and respecting each other than conflicts.
पंछी पंचक
अरे जागा जागा कब बिटि च कागा उड़ी उड़ी
करी करी 'काका काका ' घर घर जगौणु तुम सणी. 
उठी गैन पंछी करण लगि गनै जय जय
उठा भायौ जागा भजन बिच लागा प्रभु जी का
"घूघती घूघती ' घुगति घूगता की अति भली
भली मीठी बोली मधुर मदमाती मुदमई
हरी डाँड्यौं कांठ्यौं धुनि पर धुनि छंन भरणी
हरी जी की गाथा हिरसी स्या च करणी
कुऊ कूऊ कुऊ कूऊ कुऊ कूऊ कुउऊ
छाजो धारु धारु बणु बणु बिटि गूंजण लगी
......।
The above poem is longer and shows that Gairola was master of creating geographical images.
          बटुलो 

घरमा कुछ आस मेरि छै
अब की दां सुत होण ज्यूं जरूर। 
सुत जोग  छ जन्म पत्री मा माँ
इनु जोशी जी भि बोल्दा छया।
हंसलो इनु खेललो इनु
इनु ग्वाया लगालो शनै शनै
हम दम्पति भी रहस्य मा
....... xxx
हत ! देंद सुणाइ 'बेटलो '
स्विलकूड़ा बिटि शब्द 'बेटुलो'
मरिगे निर्भाग'बेटुलो'
करिगे आस निरास 'बेटुलो'
सब ही आपण कुटुंब का
सुत माता अर भाई बंधु भी
छन शोक भर्याँ दुखी बड़ा
जनु कैको गयी हो मड़ो मरी
xxx
Betuli is is one of the best poems of Gairola. The poem discusses the importance of women and our ignoring their importance in society.
Garhwali magazine published follwong poems of Atma Ram Gairola
Poem----------------------------------Date of Publication
Panchi Panchak-------------------------July 1912
Abla Pukar ----------------------------------July 1912
Betulo-------------------------------------------September 1912
Suryoday ---------------------------------November 1912
Madyastak -----------------------------------April 1913
Tulsi --------------------------------------------October 1913
Ajency Mahima--------------------------------March 1914
Teeri --------------------------------------------Janvary 1920

Garhwali Literature will always remember Atma ram Gairola for his contribution to establish Garhwali poetry of modern time

Copyright @ Bhishma Kukreti, Mumbai, India, 3/9/2013
Notes on Atma Ram Gairola: The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Lal Dhung village; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Patti Badiyargarh; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Tehri Garhwal; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Uttarakhand; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Central Himalaya; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Himalaya; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from North India; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Indian subcontinent; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from ASIA; The Inspiring and Nature's Image Making Garhwali Poetry Poet from Oriental region

Bhishma Kukreti

 सचिन तेंदुलकर रिटायर ह्वालु कि ना ?
                         चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती

  मि मि मुंबई बिटेन ड्यार जाण वाळ छौ त स्वाच प्रवासी भै बन्धुं तैं बथै द्यूं कि ऊंक गाँ मा कुछ काम ह्वाउ त करै द्योलु।
मीन अमेरिका मा डा विनोद  भैजि कुण फोन कार ," भैजि मि ड्यार जाणु छौं. गाँ मा तुमर पिता जी अस्सी सालौ ह्वे गेन अर अबि बि ग्राम प्रधान छन।  तुमर बि इच्छा छे कि अब बाडौ आराम करणा दिन छन।  तो क्या बाडा  तै पूछुं कि वो कब रिटायर होला ?"
डा विनोद  भैजिन जबाब दीणो जगा सवाल इ करि  दे ," सूण अचकाल मि समाचार सुणणु छौं बल सचिन 200 वां टेस्ट खेलिक रिटायर हूणु च ! जरा अपण सोर्सुं से पता त लगा सचिन सचमुच मा रिटायर हूणु च ?"
मि विनोद  दादाम  गांक बारा मा बोलुं त विनोद  भैजि विषय पल्टी कौरि सचिन पर विषय लै जावु।  बस मीन फोन काटी दे।
मीन ऑस्ट्रेलिया मा गजेन्द्र काका कुण फोन कार ," गजे काका ! मि ड्यार जाणु छौं अर गां मा  तुमर भतिजु सुरेंदर अल्कौहलिक ह्वै ग्यायि। त क्या वै तैं रिहैबिलेसनक बान देहरादून ली जौं ?"
गजेन्द्र काकन पूछ , " छोड़ रै सुरेन्द्र की छ्वीं।  सुरेन्द्र का बारा मा बौ तै पूछि लेन।  तु जरा  बथादि कि सचिन रिटायरमेंट का बाद खूब छक्कैक दारु प्यालु या अफु पर कंट्रोल कारल  करदो ?"
मीन बि  बात कौरिक फिर फोन काटि दे।
प्रभात जब परार संजैत  नागराजा पुजैम गां ऐ छौ त गां मा एक आइ टी आइ का तर्ज पर  टेक्नीकल स्कूल खुलणो बान बड़ो उत्साहित छौ . मीन जापान प्रभात कुण फोन लगाइ," हे प्रभात !मि गां जाणु छौं।  अर मीन गां मा टेक्नीकल स्कूल खुलणौ प्रोजेक्ट रिपोर्ट बि बणै याल।  तीन मैना पैल त्वेकुण प्रोजेक्ट रिपोर्ट भेजि छे।  क्या ह्वाइ तीन अपण टिप्पणी नि दे ? क्या मि गां जैक सरकारौ दगड़ चिट्ठी पतरी चलौं ?"
प्रभात कु  जबाब छौ ," इथगा बि क्या जल्दी च।  खुलि त जाल टेक्नीकल स्कूल।  हाँ ! एक बात बथावदि कि क्या सचिन रिटायरमेंट का बाद ग्रेजुएसन पूर कारल कि ना ? या ऊनि ?"
प्रभातौ बान  गाँ मा टेक्नीकल स्कूल से जादा महत्वपूर्ण सचिन तेंदुलकरौ ग्रेजुएसन की डिग्री छे।
मीन दिल्ली मा प्रोफेसर डा हेमंतs काका  कुण फोन लगाइ।  डा हेमंत हिंदी को बड़ो कवि च।  सात आठ साल पैल गां मा वैक कूड़ उजड़ी गे छौ।  परार र जब संजैत नागराजा पूजा मा हेमंत काका ऐ छौ त कसम खैक गे छौ कि जल्दी  कूड़ की मरम्मत कारल।
मीन फोन मा ब्वा," हेमंत काका ! मि ड्यार जाणु छौं।  त उख गां मा त्यार कूड़ छंवाणौ ओडूँ   दगड़ बात कौरुं क्या ?"
हेमंत काकान बोलि," नै यार ये साल त कूड़ छाणो  बजेट नी  च।  ये साल हम सबि परिवार वाळ भारत का पुरात्व भवनों तै दिखणौ जाणा छां।  देख पुरात्व भवनों दिखणो जौंला अर वांक बान टिकेट ल्योला त हमारी संस्कृति का प्रतीकुं मरम्मत का वास्ता  खूब पैसा कट्ठा हूंद रालो ।  अच्छा सूण हम जब मुंबई औंला तो  सचिन तेंदुलकरौ बंगला दिखाणौ जिमा त्यार च हां ! पण तैबरी तक त सचिन तेंदुलकर रिटायर बि ह्वे जालु।  सची न्यूज च क्या ?"
हेमंत काका पुरात्व भवनों मरम्मत का बारा मा , सचिन तेंदुलकर का बंगलो बान चिंतित च पण अपण उजड्युं कूड़ो बान गैरफिकर च।
मीन संगति जै कुण बि फोन कार त सबि सचिन तेंदुलकर का रिटायरमेंट का बारा मा चिंतित दिखेन क्वी बि गां का बारा मा चिंतित नि छौ।
आखिरै मीन हुस्यर ददा कुण फोन लगाइ। जातिक ल्वार हुस्यर ददा अर   मि हमउमर छंवां। हुस्यर ददा खरी खोटि बात करणों बान फेडु नाम से प्रसिद्ध च।  अजकाल हुस्यर ददा लुधियाना रौंद।  हुस्यर ददा बुलण च शिल्पकारुं तै अगर बिठ  (सवर्ण ) बणण त उख बसण चयांद जख क्वी बि अपण गां वाळ नि ह्वावन।  अर हुस्यर ददाक बुलण च बल मैदान मा ऐक कै बि शिल्पकार तैं गढ़वाळी मा नि बचऴयाण चयेंद।  निथर सवर्ण गढ़वाली लोग शिल्पकारों  तै मैदान मा बि याद दिलान्दन कि वो शिल्पकार छन। 
मीन हुस्यर ददा तैं फोन कार ," हुस्यर ददा ! मि जै तै बि फोन करणु छौं वु मुख्य बात छोड़ि सचिन तेंदुलकर का रिटायरमेंट की छ्वीं पर ऐ   जांदु ?"
हुस्यर ददा न बोलि ," बेटा ! जब भी मनुष्य किसी ना सुलझने वाली समस्या से सामना करता  तो वह समस्या से दूर भागता है और पलायनवादी प्रश्नों या बेकार की समस्याओं के बारे में सोचता है। तूने  गाँव वालों को उन समस्याओं के बारे में पूछा जो वै  सुलझा नही सकते हैं तो फिर वे सचिन तेंदुलकर कब रिटायर होगा जैसे उलजलूल प्रश्नों को पूछकर मुख्य समस्याओं से दूर भागना चाहते हैं। "
हुस्यर ददा कि अभिलाषा छे कि गां मा एक संजैत कूड़ बणये जावो जख एक कमरा मा गांकी पुराणि  प्रतीक जन डिबल, कील -ज्यूड़,घण्यस , पथर अर काठौ पयळ , दौंळी - घांडी, माण - पाथो ,पल्ल आदि संग्रहीत करिक धरे जावन कि हमारी कला की समळौण बचीं रावो।
मि हुस्यर ददा तैं संजैत संग्राहलय बाराम पुछणि वाळ छौ बल संग्राहलय को क्या ह्वाल कि वां से पैलि हुस्यर ददान पूछ , " अरे भीषम ! तू तो मुंबई में रहता है तो तुझे पता होगा कि सचिन तेंदुलकर के विभिन्न बल्ले , गेंदों, जूतों , पैड्स आदि का म्यूजियम बन रहा है।  वह  तेंदुलकर म्यूजियम तेरे घर से कितना दूर   बन रहा है ?"



Copyright@ Bhishma Kukreti 4/9/2013



[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य श्रृंखला जारी ...] 

Bhishma Kukreti

Medieval Indian Himalayan History of Ruler Dham Dev Katyuri

History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 135

     Himalayan, Indian Medieval Age History of Katyuri Imperialism of Karvipur (Uttarakhand, India) – 17
            (History of Kumaon from 1000-1790)
          (Himalayan, Indian Medieval Age History of Garhwal, Kumaon, Haridwar, Doti Nepal (Uttarakhand, India))- (740-1300 AD)

                                              By: Bhishma Kukreti

                Multiple views for Dham Dev Katyuri Ruler
   There are many views about Dham Dev Katyuri ruler of Karvipur.
                 Folklore describes that Dham Dev Katyuri won Doti.
                The List of Katyuris of Doti state that Tribhuwanpal Dev was son of Brahma Dev and grandson of Dham Dev Katyuri. However, there is no inscription for supporting this view.
       The historian as Dr Dabral suggests that Dham Dev got kingdom from Lakshaman Pal Dev and his rule began from 1230AD.
There is no name of Lakshaman Pal Dev in Askot and Doti Katyuri list. This suggests that Dhamdev was not direct descendent of Lakshaman Pal Dev Katyuri. There are two possibilities either Lakshaman Pal Dev declared Dhamdev as his successor or Dham Dev captured the rule from Lakshaman Pal Dev.
              There is third folklore too that Dham Dev killed his father Pritam Dev and took the kingdom. The famous Uttarakhand folklore Rajula Malu Shahi is connected to Dhamshahi. It is said that Malushahi was son of Dhamshahi. Malushahi kidnapped Rajula the daughter of Shunpati.
                        Shri Chandra Dev Katyuri

There is name of Chandra Dev as Mandlik (regional chieftain) in Krachalla inscriptions. There is no folklore about Chandra Dev. It is sure that Chandra Dev was a Katyuri soldier and took shelter under Krachalla after Krachalla destroyed Kartipur. It might be possible that after Lakshaman Pal Dev re took his kingdom; Lakshaman Pal might discharge Chandra Dev.

          Shri Ballal Dev
          It seems Ballal Dev Katyuri was regional army chief of Ganai . He might be Baichhal Dev. Baichhal Dev ran could not stop rebellion acts of Jahal the son of Thapuva Raut. Baichhal Dev took shelter in Sui fort.



Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 2/9/2013

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
   
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued... Part -136
Himalayan, Indian Medieval Age History of Karvipur Katyuri to be continued...
  (Himalayan, Indian Medieval Age History (740-1300 AD to be continued...)
Xx                 xxx                xxxx
Notes on Medieval Indian Himalayan History of Ruler Dham Dev Katyuri; Medieval Indian Himalayan History of Ruler Dham Dev Katyuri of Karvipur; Medieval Indian Himalayan History of Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Askot Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Bageshwar Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Champawat Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Dwarhat Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Kapkot Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Gangolihat Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Khagmara KotKumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Bishaud Kot Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Syunara Kot  Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Faldakot Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period; Medieval Indian Himalayan History of Sui Kumaon around Ruler Dham Dev Katyuri period;