• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

******जनता बिचारी बलि बेदी चढ़ी*****



                      कवि- डॉ नरेन्द्र गौनियाल

स्वार्थ कि रीति मा,राजकि नीति मा।
जनता बिचारी, बलि बेदी चढ़ी।।

ढोल कि पोल खुली कि खुली।
आंखि उघाड़ी तू बी देख भुली।।

भाड़ मा जाये जनता फनता।
मुराद हो पूरी यूँका मन की।।

अफु पेट भर्री गळदम सळदम।
भूख मिटे न मिटे जन की।

विकास-विकास की बड़ी बात करीं।
आंख्युं देखि सब नाश करीं।।

काम कबी क्वी करीं न करीं।
खीसौं माँ राशि धरीं ही धरीं।।

चांठों अर चेलों की,कैम्प अर मेलों की।
देखो जख बी भरमार पड़ी।

मिले न मिले सुविधा कबी क्वी।
रैगे जनता फिर हाथ ज्वड़ी।

आंख्युं कु खैड़ सी बाखरो बैड़ सी।
रिपु ह्वैगे तुम्हारो,पाणि मा गैड़ सी।।

लागद शूल सी तुम्हारी जिकुड़ी।
जैन नि करी तुम्हारा मन की।।

माल़ा हो गालुंद ट्वपलि हो डालुंद।
तुमारा तरपां देश जाव भ्यालुंद।।

डॉ नरेन्द्र गौनियाल सर्वाधिकार सुरक्षित ..narendragauniyal@gmailcom                                           

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य

हौंसि  हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                            भारतीय अर्थव्यव्स्थौ खिचडु- टिकडु                                         



                                          चबोड्या : भीष्म कुकरेती



  जू बि मिल्दो स्यू बुल्दु बल चुनाव आण वळ छन त मनमोहन  जी और ऊंका लोग भारतीय अर्थव्यव्स्थौ मुतालिक कुछ ना कुछ पकाणा छन।

मि तै   भर्वस बि छौ अर अणभर्वस  बि छौ , उमेद बि होणि छे अर नाउमेंदि  डौरक च्याळ  बि , कौज्याळ  घंघतोळ बि त उज्यळ अर्थव्यव्स्थौ ख़याल बि ।

मि सि ब्याळि औंसि रात उठ अर सूद भेद लीणों प्रधान  मंत्री कूड़ो पिछ्वाडि चौड़ सौड़ (मैदान ) मा ग्यों। त उख सकल सूरत से मोंटेक सिंग आहलुवालिया जनों एक मात्रिक एक बड़ी कड़ाई मा बड़ा बड़ा करछों  लेकि कुछ पकाणों छौ .

मीन पूछ ," ए जी ! क्या पकाणा छंवां ?"

मान्त्रिक न जबाब दे ,'मि भारतीय अर्थव्यव्स्थौ पुलाव ना ना  बिरयानी पकाणु छौं ."

में से नि रयाइ  अर बोलि दे ," मतबल, भारतीय अर्थव्यव्स्थौ  खिचडु-टिकडु ?"

वून रुसेक बोल , " यूं ब्लडी इन्डियन !  वेल नोन नेम इंडियन इकॉनोमी क बिरयानी तै भारतीय अर्थव्यव्स्थौ खिचडु-टिकडु बुल्दो शरम नि औंदि ?"

मीन बोलि , " सौरि ! मिस्टेक से गलती ह्वे ग्याई जु  मीन इंडियन इकॉनोमी तै हिन्दुस्तानी नाम दे द्याई"

वूंन अंग्रेजी मा टिप्पणी दे , " इलै इ त इन्डियन इकॉनोमी नी सुदनी च। जब हमन अमेरिका बिटेन रिफौर्म सिद्धांत उधार लियुं च त नाम तो अंग्रेजी मा लीण सीखो . ब्लडी इग्नोरेंट इन्डियन !"

 

मीन बि अंग्रेजी मा पूछ ," व्हाट इज कुकिंग इन इन्डियन इकॉनोमिकल बिरयानी ?."

वूंन पुळेक बोले , " औ तू त समजदार , तमीजदार , धारदार होशियार लगणु छे भै "

मीन अंग्रेजी मा इ ब्वाल , " जी क्या पकणु च ?"

वूंको जबाब छौ ," पकाणों त मि अमेरिकी बर्गर छौ पर इख पकाणों अनाज इ इन मीलेन कि क्या से क्या पकि गे ."

मीन हथ पसारिक ब्वाल ,"जरा चखावदी कनो स्वाद च धौं ?"

वून मै कडै बिटन गाडिक कनफणि सि कुछ दे . मीन जीव मा धौरिक इ उकै उल्टि कौरि दे अर ब्वाल , " हत ! यि पर त , रिसेसन की गंदी बास आणि च ?"

वूंन रुंदा मुखान ब्वाल , " मीन क्या करण ? मीन त रिटेल मा ऍफ़ डी आइ मांगी छौ जां से रिसेसन की गंध बास कम पता चौलु . पण अबि तलक कुज्याण  किलै चिदम्बरम जी रिटेल मा ऍफ़ डी आइ फ्लेवर नि लैन धौं ? अछा रुको हां ! मि जरा डीजल अर गैस सब्सिडी कम करणों छौं . ल्या जरा अब चाखो "

वूंन दुबर खिचडु द्याई अर जीब मा धरीकि म्यार आंख कतड्याण मिसे गेन . म्यार कतड़या आँख देखिक वूंन बोलि , " ओहो ! यां से ईं बिरयानी मा इन्फ्लेसनो गंध याने मंहगाई दर की असह्य गंदी बास बढ़ी गे जां से आप तै  लगणु च कि क्वी तुमर गौळ दबैक मारणु च। मि जरा रिजर्ब बैंक बिटेन लयुं कम ब्याज दरो कर्ज डाऴदु अर दगड़ मा सरकारी सब्सिडी बि जादा डाऴदु  हां ! ले अब चाख ."

मीन  जनि बिरयानी क एक टींड जीव मा क्या धार कि म्यार सरा सरैल से पसीना बगण बिसे गे .

वूंन घबरैक ब्वाल , " ये मेरि ब्वे ! यी त फिस्कल डेफिसिट स्वादों चिन्ह छन . उं !उं ! चलो मि इंडाइरेक्ट रेविन्यु इनहैन्सरो याने इंडाइरेक्ट टैक्स कु मसाला डाळदु  हां . ले अब चाखदी कन च?"

अर जनि मीन एक टींड मुख जिना लीगो कि देखिक इ म्यार  अंदड़ो मा असह्य मरोड़ शुरू  ह्वे गे अर मि डावन , दर्दन जोर जोर से किराण बिसे ग्यों .

वूंन रवैक ब्वाल , " ओहो तुम पर आण वाळ मंहगाई क डौर बैठि गे . अछा मि भ्रष्टाचार -घोटालों छवि ठीक करणों मैणु मसाला डाळदु। ले अब चाख ."

मीन बिरयानी चाखि अर हौर जोर से किरौं , ये मेरि  ब्वे मोरि ग्यों , ये बाबा ! मोरि ग्यों। "

वूंन घबरैक ब्वाल , " हैं ! तुमर पेटम बिरयानी दगड़ त अफसरशाही -राजनीतिज्ञों अर ब्यापार्युं क नेक्शस द्वारा  देस बिचणो मंशा का बीज बि चली गेन ."

मीन किरै किरैक ब्वाल," या मरोड़ त भौति असह्य ह्वे गे ."

वूंन ढाड्स दिलाई , " चलो अब मि ब्लेम गेम कु घ्यू डाळदु  "

मीन पूछ ," ब्लेम गेम ? मतबल भगार, लांछन , कलंकित करणों, दोषारोपण , कसूरवार ठैराणो खेल .."

वूंन विश्वास दिलांद ब्वाल , " हां ! मि अब विरोधि दलों पर भगार की गोळी , मीडिया पर दोष कु फ्लेवर , भ्रष्टाचार उन्मूलन आन्दोलन तै कलंकित करणों दिग्विजयी मसाला यीन इन्डियन इकौनोमी बिरयानी मा डाळणु छौं . ले अब चाख ."

मीन एक ना कथगा इ टींड चाखिन . मीन ब्वाल ," कुछ पता इ नि चलणु च कि इन्डियन इकॉनोमी क स्वाद  कनो  च .."

वूंन उत्साहित ह्वेक ब्वाल ,' यांक  च भगार खेल कु मसाला काम करणु च ."

मीन ब्वाल, " अर अब म्यार सरैल सुन्न पड़णु च , मि तै इन लगणु कि मि कन्फ्यूज होणु छौं , सुध बुध बिसरणु  छौं .. सैत च  भारतीय अर्थव्यवस्था कु क्या हाल होलु का  बारा मा सोचिक इ मि बिसुध होणि वाळ छौं .."

मीन बेहोश हूण से पैल मांत्रिको यी शबद सुणिन, " हाँ ! हाँ ! सर ! खराब भारतीय इकॉनोमी क दोष आप विरोधियों, अन्ना हजारे   अर  मीडिया पर लगांदा जावो , जोर शोर से लगांदा जावो . जनता सुंताळ (सुन्नपट्ट, बेसुधी हालत ) मा  पौंछि जालि..."       



 



Copyright@ Bhishma Kukreti 18/11/2012

Bhishma Kukreti

Jantantra ku Chakrachal: Satire about The King can do no wrong
Critical review of Garhwali satirical prose- 102
Garhwali Satire Prose 'Jantantra ku Chakrachal, Bagh-Bakhri ku Khel 'by Prakash Mani Dhashmana -8 (Rant Raibar 15/10/2012)
                                            Review by Bhishma Kukreti
[Notes on Satire about The King can do no wrong; Garhwali Satire about The King can do no wrong; Uttarakhandi Satire about The King can do no wrong; Mid Himalayan Satire about The King can do no wrong; Himalayan Satire about The King can do no wrong; North Indian Satire about The King can do no wrong; Indian Satire about The King can do no wrong; Asian Satire about The King can do no wrong; Oriental Satire about The King can do no wrong]
             In the satirical write up 'Jantantra ku Chakrachal, Bagh-Bakhri ku Khel', Prakash Dhashmana tells the famous Panchatantra story wherein a tiger kills a goat kid that his grandmother toasted the water. Now the satirist discusses the recentevents related to ex-minister A.Raja, former common wealth in charge Kalmadi, Bdra, foreign minister Salman Khursheed and their corrupt methods due to their being in power and position. Whoever took the cases of these thugs to the people the government punished them as central government punished Bab ramdev, Kejrival, Anna Hajare etc.
  The satire makes aware the people that these thugs are not serving people but are destroying country. The satirist Dhashmana uses metaphors to make his point more aggressive.   

Copyright@ Bhishma Kukreti 18/11/2012
Critical review of Garhwali satirical prose to be continued...103
Garhwali Satire Prose by Prakash Mani Dhashmana to be continued...9 
Notes on Satire about The King can do no wrong; Garhwali Satire about The King can do no wrong; Uttarakhandi Satire about The King can do no wrong; Mid Himalayan Satire about The King can do no wrong; Himalayan Satire about The King can do no wrong; North Indian Satire about The King can do no wrong; Indian Satire about The King can do no wrong; Asian Satire about The King can do no wrong; Oriental Satire about The King can do no wrong to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य

हौंसि  हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                           

                                          पहाडुंम बागवानी                                           

                                       चबोड्या : भीष्म कुकरेती



-- बल भैजि! किलै छंवां रंगताणा  जन बुल्यांपुटुं कुंद भौत बड़ी मरोड़ ह्वा उठणि?

--अरे ! त्वे वे क्या पता। क्या च मै पर बितणि?

--बतैल त पता चौल जाल क्वा बात च तुमारि  जिकुडि खाणि

-- एक मैना से जादा ह्वे ग्याई मन्योडर नि आई। पुंगड़-पटळ  करण सौब बंद छन . त कखन बौड़ाण  दुकानदारों अर दीणदारों लेणि देणि?

-भैजि कुछ नयो उद्यम कारो जां से  बंद ह्वे जावों सौब रूणी -झाणि 

- अरे समज मा नि आंदो बल  यूं पाख पखड्यो मा क्या उद्यम ह्वे सकुद जो दे द्याओ चंगर्या भौरि भरपूर रुप्या पाणि

- भैजि ! एक रामबाण छ त छें च जो लै सकद ठुपुर भौरि रुप्या पाणि

-  इन जि होंद त किलै भुगतदा हम इख  पहाड़ोम या फोकटै रूणी-धाणी अर पैसों टरकणि ?

-बागवानी लगावा , बांज पुंगड्योम फलुं डाळ लगाओ . फल खाओ , फल बि ब्याचो अर फिर द्याखो कन होंद धौं रुप्यों तड़क्वणि !

- अच्छा !  पहाडु कुणि बागवानी ह्वे सकद रामबाण ? क्या बागवानी लै सकदी रुप्यों तड़क्वणि ?

- हाथम धगुल त दिखणो बान ऐना की क्या जर्वत ? कश्मीर द्याखो अर देखि ल्यावदी हिमाचल का सेवो बगीचा   

-पण  हमर   पहाड़ ?

-त जरा पौड़ी गढ़वाल मा खंड, ढागू क सत्य प्रसाद बड़थ्वालौ बागवानी से कमाइ पर नजर त मारो फिर चचलै जैल्या कि बागवानी से कनों हूंद रुप्यों तड़क्वणि!

-हां वो सत्य प्रसाद तै बाग्वानिम हडक तुड़द त दिख्युं च म्यरो। तुमारी बात सै च बागवानी सौकार -धनवान बणानो अणसाळ च

-त फिर तुम किलै छंवां बैठ्याँ ? किलै छंवां तुम बौंहड़ सिंयाँ ?

-ना भै ना !  बांज पुंगड़ो तै हडका तोड़िक नजीलो करुल मि अर खांद दें हिस्सेदारी जमाणों ऐ जाला मेरा द्वी प्रवासी भाई

- पण भाई त तुमारा इ छन . वूंको बि त हक्क च बापदादों जमीन पर ?

-वूंको क्यांक हक ? जमानो से वो शहरों मा मजा करणा छन . रौणि दे अपणि राय अफुम  जब पादिक काम चलणो ह्वाओ त हगणो जाणै क्या जरूरत ? हैंक दै नि दे इन मजाकिया राय

xxx                   xxxx                                               xxxx

- बल प्रवासी भैजि ! किलै च या उठा पौड़ी ? किलै च भूक-तीस -निंद हर्चीं

- अरे जैक खुट पर खुब्या ह्वा पुड्यू तों  डा -दर्द त वै तै इ होंद

- बल प्रवासी भैजि इख शहर मा अछी भलि नौकरि च . बच्चा बि अब हौळ लगाण लैक  बल्द  ह्वेइ गेन फिर क्यांकि फिकर ?

-अरे चिंता रिटायरमेंटक बादै च कि कनै क्वी काम से समय बि कटि जावो अर दगड़ मा घौर चलाणों रुप्या पाणि बि इंतजाम ह्वे जावो

-अचकाल त इन्वेस्टमेंट .प्लान ..

-अरे  पर मीमा इथगा रुपया कख च कि मि इथगा इन्वेस्टमेंट करू सौकु .

-त थ्वडा सि इन्वेस्टमेंट मा अपण बांज पड्या  पुंगड़ोम बागवानी लगावो अर रिटायरमेंट क बगत पर रुप्या कमाओ

-सोचि त मीन बि छौ . पण रूप्या लगौं मि अर हिस्सेदारी जमाणों आला मेरा द्वी भाई . ऊं दुयुं तै दीण से  बढ़िया त कम खौंलु सुखि रौंलु .  हैंक दै नि दे इन मजाकिया राय

xxx                 xxx

-बल सरकार जी ! सरकार जी ! आप पहाड़ों म बागवानी किलै नि छंवां   लगवाणा . बागवानी बडो रोजगार च।

- छोड़ इन बेकार की बात करण . अरे जब उखाक बासिंदों अर प्रवास्युं तै नी च पड़ी कि उख कुछ करे जावो त मै तै गुरान तड़कयूं  च जु मि कुछ कौरुं . जन चलणो च तन्नि चलण  द्यायो। ज़िंदा कौम की निसाणी कुछ हौर होंद . बेजान मुर्दों  तै फूंक मारिक ज़िंदा नि करे जांद                 



Copyright@ Bhishma Kukreti 19/11/2012

Bhishma Kukreti

Ghooskhori ar High Technology: Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement 
Critical review of Garhwali satirical prose- 103
'Garhwali Satire Prose by satirist Bhishma Kukreti -51
Ghooskhori ar High Technology (Garh Aina, 20/5/1990), A Garhwali satirical article written by Bhishma Kukreti 
                       Review By: Bhishma Kukreti
[Notes on Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Garhwali Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Uttarakhandi Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Mid Himalayan Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Himalayan Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement;  North Indian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement;  Indian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Indian subcontinent Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; SAARC Countries Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Asian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Oriental Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement]
                  Satirical article Ghooskhori ar High Technology by Bhishma Kukreti raises the issue of technical advancement in India and also takes the readers to history pages that corrupt officers of Rana Sanga or corrupt Indians paved the ways for foreigners to rule India. Kukreti criticizes that British always used corrupt Indians for their ruling India. Now, India needs technological development but India is lagging behind due to corrupt Indians.  Kukreti states that corrupt Indians always takes Indian technical advancement policies back to past as they get more benefits from non technical development in India. The corrupt people will always block the technology those can check corruption.
त इनमा भारत का घूसखोर अर काल़ो धन का मालिक वीं तकनीक तै भारत मा आणि नि द्याला जां से घूस अर काल़ो धन खतम ह्वे जालो
The style is in the form of dialogues and narrative description.
References-
1-Abodh Bandhu Bahuguna, Garhwali Sahity ma Hasy Vyngy, Kaunli Kiran, Jankapuri, Delhi (Pl. refer part of Satire in Garhwali Literature)
2-Dr Anil Dabral, 2007, Garhwali Gady Parampara (Pl. refer part of Satire in Garhwali Literature)
3- Dhad, Garh Aina, Paraj , Hilans, Buransh,  Khabar sar, Rant Raibar publications. (For Garhwali satire by Bhishma Kukreti published in periodicals and discussion on satire)
4- Ghati ke Garjate swar, Dehradun, (For Satire by f Bhishma Kukreti)
5- http://www.merapahadforum.com/uttarakhand-language-books-literature-and-words/satire-on-various-social-issues/30/(For Satire by f Bhishma Kukreti)
6- http://bedupako.com/blog/wp-admin/post.php?post=5177&action=edit (for satire by Bhishma Kukreti)
7-http://e-magazineofuttarakhand.blogspot.in/2012/11/blog-post_9060.html (for satire by Bhishma Kukreti)
Copyright@ Bhishma Kukreti 17/11/2012
Critical review of Garhwali satirical prose to be ... 104
'Garhwali Satire Prose by satirist Bhishma Kukreti to be continued...52
Literary Commentary on Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Garhwali Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Uttarakhandi Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Mid Himalayan Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Himalayan Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement;  North Indian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement;  Indian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Indian subcontinent Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; SAARC Countries Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Asian Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement; Oriental Satire Criticizing Corruption blocking Technical development or advancement to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य

हौंसि  हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                              इ रूणा किलै छन ?         

                                         

                                      चबोड्या : भीष्म कुकरेती   



- ये मेरि ब्वे ! इ ग्राम प्रधान, सरपंच , ब्लॉक प्रमुख इन ह्यळि  गाडि गाडिक किलै रूणा छन ?  यूंका -क्वी सगा मोरि गे क्या ?

-अरे कैको धरम बुबा मोरि जावो त यूंन निरस्येक रूणि इ च कि ना ?

-अरे पण धरम बुबा मोरण पर इन ह्यळि ? अरे इन लगणु च जन बुल्यां यूंन भुकि मोरि जाण . इन लगणु च जन बुल्यां मोरण   वळो दगड़ यूंको पाणि धार बि बिसकि जालो अर यूं सब्युनं तिसा मोरि जाण

-हां ! हां बुन्याल यूंका घास -तेल -पाणि  इंतजाम करण वळो जि सोरग जोग ह्वे गे .

-हें 

-हां जी

- अर यि क्या  फंड धुऴया, काम बिगड्या, दल्ला बि इनि रोणु च जन बुल्यां यु रंड्वा ह्वे गे ह्वाउ, यु त दुखम इन रूणु च जन बुल्यां एकी सरा  कुटुमदारि  इकसुठी छुरे गे होलि धौं

- अरे जु भिखार्यु भीक मांगणो जगौ दल्ला जब कैक परतापन भौत बड़ो ट्रेडिंग एजेंट बौणि जावो अर इनमा जब गौड फादर मोरि जावो त ये दल्ला खुणी त एकी सरा कुटुमदारि इकसुठी छुरे गे भै

-हैं मोरण वळो ए दल्ला कु बि धरम बुबा छौ ?

-हां- ये भै  ! सि शराब बिरोधी सामाजिक कार्यकर्ता त माटो मा दुखन धृतराष्ट्र जन  रतबऴयाणु च जन बुल्यां  येको पूरो खानदान इ सफाचट ह्वे गे हो धौं

-  जु दिनम शराब विरोधी आन्दोलन चलाओ अर रात शराबो ठेकेदार बिटेन चंदा ल्याओ अर इनमा शराबो ठेकेदार मोरि जावो त ये महान सामाजिक कार्यकर्ता बान पूरो खानदान इ सफाचट ह्वे गे कि ना ?

- त मोरण वळो शराब माफिया छौ

- नै वो त  गवर्मेंट अप्प्रूव्ड लिकर डिस्ट्रिब्युटर  छौ

- हैं ! सि  सार्वजनिक निर्माणों धुर्या ठेकेदार, लैंड माफिया, अर हौरि माफिया सरकारी अधिकार्युं दगड़  भकोरा भकोरिक किलै रूणा छन

-किलैकि मोरण वळो सरकारों बदौलत दसियों सरकारी ठेका जि लींदो छौ   त सब्युं तै इमानदारी से बांटी मीलि जांदी छे अब कैकि बांटी लुठे जावो त वैन रूणि च कि ना ?

-हे भै ! छ्वटा नेता, सरकारी नेता , विरोधी दलों नेता आज एकि ढौळ मा इन सोग मनाणा छन जन बुल्यां यूंका ब्वेबाब इकदगडि सांग मा सजे  गे होवन धौं

- अरे राज्य कु सबसे बडो चालबाज , जालसाज, धोकाबाज ,   जु यूं नेताओं घौर रुपयों थड़का लगांदो ह्वाओ मोरि जावो त यूंन इनि त रुण जन यूं नेताओं  ब्वे बाब मड़घट  जोग ह्वे गे ह्वावन धौं

-औ त   राज्यौ सबसे बड़ो छक्टू (ठग ), बेईमान, घूसबाज , अनयाड़ो ब्यापारी फुड्डा मोरि गे ?

- नै नै वो अफिक नि मोर दुई भाई आपस मा  लड़िक मोरि गेन

-औ तबि यूं अनाचार्युं घौर बरजात पोडि च। अछा यूं बेशर्मों धरम पिता फुड्डा मोर अर युं  दुराचार्युं न छुपुल पैरि दे

-हां प्रजातंत्र मा इनि  होंद।   







  Copyright@ Bhishma Kukreti 20/11/2012

Bhishma Kukreti

Bada bado ka bada kam: Satire about Beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends 
Critical review of Garhwali (Indian regional language) satirical prose- 104
Bada bado ka bada kam (13/1/2010) Garhwali Satire Prose by Parashar Gaud- 22
                                            Review by Bhishma Kukreti
[Notes on satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Garhwali  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Uttarakhandi  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Mid Himalayan  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Himalayan  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; North Indian  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Indian satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Asian satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Oriental satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends]

                  Famous Garhwali film maker Parashar Gaur is poet, dramatist and is satire prose maker too. In the present satire 'Bada bado ka bada kam' , states that when a person has  power nobody dares to criticize and as soon the person looses power all show his weaknesses. Bhajram becomes village council chief and there is always praises for him. However, when Bhajram loses the village council chief post everybody starts condemning him.   
People are slave of might is the motto of Gaur in this satirical prose. The satire also talks about laugh and the world laughs with you, weep and you weep alone.
The satire is in story form depicted by the writer. The satire is successful in stating beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends.
Critical review of Garhwali (Indian regional language) satirical prose to be ... 105
Garhwali Satire Prose by Parashar Gaud to be ... 23
    Copyright@ Bhishma Kukreti 20/11/2012
Literary comments on satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Garhwali  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Uttarakhandi  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Mid Himalayan  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; Himalayan  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends; North Indian  satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Indian satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Asian satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends;  Oriental satire about beautiful flowers are soon plucked or a fat purse lacks on friends to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य

हौंसि  हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                        इ राम दां  जु मि बि गजेन्द्र राणा हूंदु !



                                                  चबोड्या : भीष्म कुकरेती



    मेरि घर्वळि  चिरड़ेक , निरय्सेक ब्वाल , " काश ! तुम बि गढ़वाली गितांग गजेन्द्र राणा होंदा त ..?"

मीन ब्वाल," अरे ये बुढ़ापाम म्यरा दोष खुज्याणि छे ? अबी तलक त मि अमिताभ से बि बढ़िया पति

वींन मेरि बात अणसुणि करिक बोलि , " तुम भलो गौळऔ स्वामी हूंदा अर छ्वटा बिटेन तुम तैं गींत -घड्यळु से लगौ होंदु ."

मीन बिचि म ब्वाल ," अरे मेरि गुंदरी ! जैक जनम गढ़वाली गौं म होलु  अफिक वैक लगाव गींत -घड्यळु से ह्वेई जांद ."

घर्वळि सुणनों मूडम नि छे , " फिर तुम कबि गोरम , कबि थौळम,  कबि स्कूलम, कबि कखिम लोक गीत, जीत सिंग नेगिक गयां गीत गांदा अर लोगुंक शाबाशी पांदा अर लोग बुल्दा हे भै क्या  हुन्यारी गौळ पयुं च "

मीन बोलि ," हां गौं मा बि लोग पारखी होंदन जु  बडै लैक होंदु वैक बडै त होंदी च "

मेरि घर्वळिक टक (ध्यान) में फर नि छौ ," फिर जवानी आंद आंद तुम तै बि लग जांदो कि तुम बि गाणा गैक नाम -दाम दुई कमै सकदा ."

मीन बोल ," हां हरेक कलाकार तै जब तलक आत्मविश्वास नि ह्वाओ वो तब तलक बड़ो क्या छ्वटो  कलाकार नि बौण  सकदो .
मेरि बथों तै टाऴदो /उपेक्षा करदो वींन बोलि ," सांस्कृतिक प्रोग्रामो मा कैक बि गाणा गैक तुमारो नाम होंदा जांदो अर जरा जरा तुमारि साख -सिक्कि बणदि  जांदी ."

मीन ट्वाक ,"त  इखम नै बात क्या च हरेक कलाकार तै बड़ो संघर्स करण  पोड़द।"

अपणि  रौ , अपणि रंगतम वा बुल्दि गे ," फिर तुम तै औडियो वीडिओ कैसेट  निकाळणों मौका मिल्दो "

  मीन बोल ," भई मनिखम योग्यता होलि, अळग औणे हिकमत हो ,  संघर्ष करणों सक्यात ह्वाओ ,  अर समय पछ्याणो गुण ह्वाओ त एक ना एक दिन कलाकरों कुणि सुबेर ह्वेइ जांद ."

आज वा मि तै सुणणो मूडम कतै नि छे," पण नरेंद्र सिंह नेगी , चन्द्र सिंग राही , हीरा सिंग राणा सरीखा दिग्ज्जो समणी आपक कुछ नि चल्दी . तुम  तै बस एक तगमा मिल्दो कि तुमर बि एक कैसेट रिलीज ह्वे ,बस !"

मीन बचावम ब्वाल ," इखम बि क्या च हरेक कलाकार तै पुराणों, प्रसिद्ध, जम्याँ कलाकारों विरुद्ध संघर्ष करणों इ पड़द। किशोर कुमार तै मोहमद रफी , मुकेश जना जम्याँ  गितांगुं एकाधिकार तुडन मा दसियों साल लगिन ,लता मंगेशकर अर आशा भोंसले कु एकाधिकार तुड़णम जनानि गितांगु तै कुज्यांण  कथगा जुग लगिन धौं !"

वा एकि  डगर मा  बुल्दि गे ," जब तुमारो केसेट रिलीज होण पर बि वा पछयाणक नि मिल्दि त तुम निरसे जांदा ."

मीन बिचिम बोलि," यु त हरेक नयो कलाकार , लिख्वारो जीवन मा होंदि च . पछ्याणक   बणाणम सालों लग जांदन।"

अपणो इ ध्यान मा वींन बोलि ," फिर तुम बि गजेन्द्र राणा तरां एक तरीका खुज्यांदा अर वो तरीका होंदो संस्कृति तोड़क  गीतुं गाण ."

मीन ब्वाल ," यो तो एक सद्यानो यानि सास्वत सच च बल हरेक कलाकार तै कै ना कै रूपम संस्कृति भंजक बणन पडदि च "

वा बोल्दि गे ,"  फिर तुमारो एक संस्कृति भंजक गीत आंदो 'बबली तेरो मोबाइल ..' अर आप एकि दिन मा अप-सासंकृतिक गीत गाण से प्रसिद्ध ह्वे जांदा .तुमारो ये गाणा कि बडी काट होन्दि , बडि भर्त्सना होन्दि "

मीन बचाव कार , " इखमा गजेन्द्र राणा पर भगार लगाण वळु तै यु दिखण चयेणु छौ कि हमारा लोक गीतुं म यां से बि ख़राब गाणा छन ."

वींन ब्वाल ," फिर एक तरफ तुम प्रसिद्ध बि होंदा जांदा त दुसर तरफ तुमारि काट बि होंदी जांदी ."

मीन फिर बचाव कार ," रजनीश या ओशो को बि यी हाल छौ . एक तरफ बड़ाई त हैंक तरफ घोर आलोचना ."

वींन बगैर मै सुण्या ब्वाल ," फिर तुमारा गजेन्द्र राणा तरां छकना बांद ,फुंदड़ी बांद , धुक्कड़ी बांद जना गीतुं केसेट बजार मा हिट ह्वे जांदा . एक तरफ तुमारा केस्ट बिकदा दूसर तरफ तुम तै गाळी बि पड़दा।"

मीन ब्वाल , नै नै मै तै गाळी नि चयाणी छन "

वा अपणी रौ मा छे , " फिर तुम नरेंद्र सिंग नेगी जी क विरुद्ध एक गीत गांदा अर उत्तराखंडम औडळ -बीडळ  ऐ जांदो ."

मीन ब्वाल , " नै नै , मि नेगी जीक विरुद्ध गीत जरूर गांदो पण इथगा निम्न स्तरीय शब्दों गीत कतै नि गांदो ."

वींको बुलण छौ ," फिर इथगा प्रसिद्ध ह्वे जांदा बल इंटरनेट मा  तुम पर टिप्पणी होंदी-- तुम  कुत्ते हो, तुम गंदे हो , तुम हरामखोर हो , तुम उल्लू के पट्ठे हो ..तुम ये हो तुम बकबास हो .."

मीन ब्वाल , " इन गाऴयूं से त गुमनामि रौण ठीक च ."

वींको बुलण छौ ," गुमनामी से त बढ़िया बदनामी च . क्या हुआ जो बदनाम हुए , नाम तो हुआ .."

मीन वींको मुख पर हाथ धार अर ब्वाल , मि तै नि चयाणों इन बदनामी  वळु  नाम ."

 



Copyright@ Bhishma Kukreti 21/11/2012

Bhishma Kukreti

Myar Kuchh Asafal Prem: Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal
Critical review of Garhwali satirical prose- 105
Garhwali Satire and humorous Prose by satirist Bhishma Kukreti -52
'Myar Kuchh Asafal Prem '(Garh Aina, 13/5/1989), A Garhwali humorous and satirical article written by Bhishma Kukreti 
                       Review By: Bhishma Kukreti
[Notes on Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Garhwali Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Uttarakhandi Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Mid Himalayan Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Himalayan Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; North Indian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Indian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Indian subcontinent Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; SAARC Countries Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; South Asian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Asian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Oriental Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal]     

             There are place to place geographical differences those differ in the process of child development. There are cultural aspects of different places those differ in child development processes. The time and class differentiation are also factors for different child development processes across the globe.
      Bhishma Kukreti that is credited for writing maximum numbers of Garhwali satirical articles shows the stages of general child development process through his humorous write up 'Myar Kuchh Asafal Prem '. No doubt, Kukreti also satirizes the ignorant methods from the contemporary (1989) time of urban way of children development.
             Kukreti starts his humorous article by showing differences between two sides of lovemaking- western way of love making and oriental way of love making.  Kukreti states that western people try to make love and oriental people fell in love. That is why western people state –I make love with you and Indian says It happened.   
     Kukreti states that his first love was to weep but his mother stops loving to weep by slapping. Second love was to scratch soil and eating it but again parents or elders stopped it. Like that, Kukreti shows many general events of child development in rural Garhwal of sixties.  The satirical and humorous write up is entertaining and depicts the life style of rural Garhwal of sixties.
मऴयो खाण से जब मि हेट करण बिस्यौ त म्यार प्रेम आग कु तरफ बढ़ी गे .होंद क्या छौ कि मेरि ददि अर ब्वेक प्रेम पुंगड़ो से छयो त धाणिक जाण पड़दो छौ . वूं दुयुंक प्रेम गोर बछरो से बढ़दो छौ त एक ग्वेरण बणदि छे त हैंकि लखड़्वेर . बस मि उबर ग्वाड़ी दिए जांद छौ . अर अन्ध्यरम मि तै चुल्लु से प्रेम ह्वे ग्याई . मि अपुण प्रेम प्रकट करणों वास्ता घुसेक चुल्लो तरफ चलि जौं अर आगक दगड़ चिपटा चिपटी खेल खिलण बिसे जौं . अर जन कि प्रेम मा हूंद कि प्रेमाग्नि मा डड्याण पड़द। मि डडे जांद छौ . हर प्रेम का वास्ता त्याग करण पड़द ........ म्यार चुलौ आग प्रेम से मेरि ददि अर ब्वे नराज ह्वे गेन। अफु वो पुंगड़, पटळ, गोर भेंसों प्रेम नि छोड़ि सकदा छा पण इ नि देखि सकदा छा कि मि चुल्लु से प्रेम कौरु . हैंक दिन मि तै खटला पया से बढ़े गे अर वो अपण गोर, खेती प्रेम मा व्यस्त ह्वे गेन...
The style is in firs personal narrating his memoir.

References-
1-Abodh Bandhu Bahuguna, Garhwali Sahity ma Hasy Vyngy, Kaunli Kiran, Jankapuri, Delhi (Pl. refer part of Satire in Garhwali Literature)
2-Dr Anil Dabral, 2007, Garhwali Gady Parampara (Pl. refer part of Satire in Garhwali Literature)
3- Dhad, Garh Aina, Paraj , Hilans, Buransh,  Khabar sar, Rant Raibar publications. (For Garhwali satire by Bhishma Kukreti published in periodicals and discussion on satire)
4- Ghati ke Garjate swar, Dehradun, (For Satire by f Bhishma Kukreti)
5- http://www.merapahadforum.com/uttarakhand-language-books-literature-and-words/satire-on-various-social-issues/30/ (For Satire by f Bhishma Kukreti)
6- http://bedupako.com/blog/wp-admin/post.php?post=5177&action=edit (for satire by Bhishma Kukreti)
7-http://e-magazineofuttarakhand.blogspot.in/2012/11/blog-post_9060.html (for satire by Bhishma Kukreti)
Copyright@ Bhishma Kukreti 21/11/2012
Critical review of Garhwali satirical prose to be ... 106
'Garhwali Satire Prose by satirist Bhishma Kukreti to be continued...53
Commentary  on Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Garhwali Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Uttarakhandi Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Mid Himalayan Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Himalayan Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; North Indian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Indian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Indian subcontinent Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; SAARC Countries Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; South Asian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Asian Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal; Oriental Humorous write up on Stages of Child Development Process in Old Garhwal to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य व्यंग्य

हौंसि  हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                              बेटी , ब्वारी अर सासु सुख



                                         चबोड्या : भीष्म कुकरेती

    मि जब छ्वटो थौ अर गां मा थौ या गौं औंदो जौंदो थौ त दिन मा एक बात जरुर सुणदो थौ बल स्या कनि भग्यान च पैल बेट्युं सुख द्याख अब ब्वार्युं सुख दिखणि च . उन कथा दें इन सुणनो बि मिल्दो थौ तैनी ना त सासु सुख द्याख अर जब ब्यार्युं सुख दिखणो दिन ऐन त द्वी ब्वारि  देस (प्रवास ) जोग ह्वे गेन .

    सबसे खतरनाक सुख बेट्युं माने जांद थौ . अब ब्वारि या सासु सुखौ दगड्या दगड़ ब्वारिक या सासुक तून (ताने ) बि सुणन  पड़दा बल मि सि छौं यीं दुफराम घाम मा भर्चेक घास लाणु   अर स्या च दिन दुफरा मा सुंगर जन सियीं . पण बेटिक सुख मा कनि बि तून नि सुण्यान्दा छा . ब्वे बि अपणि बेटी बि अपणि। बेट्युं ब्यौ ह्वाई ना कि ब्वेक समज मा नि आंदो थौ कि कब लखड़ो जौं अर कब पऴयो थड़कौं , कब धाणि जौं अर कब गोरम जौं .

जादातर ब्वारि ड्यार आइ त सासु उमर का हिसाबन भैर भितरो काम संबाऴदि  छे , जवान सासु घास लखडु जांदी छे पण ब्वारिक काम भितरो नि होंदु थौ ब्वारि क अधिकार क्षेत्रम पुंगड़, बौण हूंदा छा अर कर्तब्यों मा दुन्या भर का काम इख तलक कि कुटण -पिसण बि सासुक हिसाबन भैरौ काम इ हूंद थौ।

हां कुछ सासुं भाग मा ब्वारि सुख नी बि हूंद छौ किलैकि ब्वारि अलग चुलु जि चीणि लींदि छे अर फिर दुयि दूसरों कांद मा रुंदी छे बल मीन सासु सुख नि द्याख या मीन क्या जणन कि ब्वारिक सुख क्या हूंद !

अब अचकाल ब्वे बेट्युं सुख नि देखि सकदी . अब बेटिम पढै काम याने होम वर्क इथगा होंद कि बेटी तै पता इ नि चल्दो दाळ भुजि मा जब तलक हल्दि नि डाळे जावो दाळ भुजि रंग पीलो नि होंद .पढै ख़तम ह्वाओ त नौकरी टेंसन मा बेटी क समजम इ नि आंदो कि आमौ अचारो कुणि लिम्बु ना आमु जर्वत पड़दि। ब्वे बिचारि सुपिन दिखदि रै जांदी कि कबि त बेटी रुस्वड़म जैक  जीरू अर भन्गजीरू मा फरक  चिताओं . अब इन बेटी जब ससुराड जांदी त सासु सुख की तलास मा रौंदी . उना ईंकि सासु ज्वा जमानो से ब्वारिक सुखो बान सैकड़ो सोमवारों बर्त धरणि राई वीं भक्तण तै शिबजीन बि जबाब दे द्याई बल अचकाल 'ब्वारिक सुख' शब्द इ  शब्दकोश से हटी गे त मि कखन त्वे तै ब्वारिक सुखौ बरदान द्यों ? अब जब पार्वती जी अर शिवजी  छौंद ब्वार्युंक बि  ब्वार्युं सुख नि बरती सकणा छन त वो कखन सासुओं  तै  ब्वारिक सुखो बरदान द्यावन ! गणेश जीक अर कार्तिकेय जीक घरवळि बल स्वर्गलोक प्रशासन मा बड़ा मैनेजर छन अर यी ब्वारी उल्टां पार्वती जी से सासु सुख मा रेडिकल इम्प्रूवमेंट (आमूल सुधार ) की मांग रोज करणा रौंदन।

            अचकाल सबि जगा सासु सुख कि छ्वीं लगदन।  जनानी वा इ भाग्यशाली माने जांद जैं तैं सासु सुख मिलणों रावो . अचकाल जवान , अधबुढ़ेड़ जनानी रोज सुबर स्याम 'सासु-सुख' चालीसा पड़णा रौंदन .

क्या शहर क्या गाँव सबि जगा 'सासु-सुखौ '  बान जनानी साल भर मा एक कीर्तन जरूर करान्दन अर अब त जनानी 'ससुर -सुखो ' बान बि नागर्जा-नर्सिंगो घड्यळ धरदन . पैल रिटायर्ड ससुर खालि पेंसन का खातिर इ पूजे जांद छौ अब रिटायर्ड ससुरौ पदोन्नति ह्वे गे अब पेंसन से जादा ससुरौ महत्व बच्चा घिराण अर घौरै देखभाळ करण से बढ़ी गे .

पैल भाई आपसम झगड़ा करदा छा कि नै नै ब्वे  अर बाब तै तू इ पाळ पण अब भायुं झगड़ा यु होंद बल नै नै ब्वे बाबु पर मेरो एकाधिकार च . हाँ द्वी झण नौकरी कारन त सासु ससुर की कीमत प्रोविडेंट फंड से जादा हुणि च . अचकाल वर्किंग कपलों कुणि बूड बुड्यो वैल्यू बोनस से जादा च .

क्या गां क्या शहर ! अब त सबी जगा भाइयुं बीच ब्वे बाबु बंटवारो इनि होणु च जन कि तैल अर उपजाऊ  पुंगडो बंटवारो  हूंद थौ। यो सौब सासु सुख या ससुर सुख का बानि होणु च।

अर जब सासु अर ब्वारि दुयि नौकरी करदन त सासु ब्वारि द्वी इकदगड़ि भगवान से प्रार्थना करदन बल हे भगवान हम तै इमानदार , कामगति नौकर -नौकर्याणि मिलणा रैन . युंकुण नौकर -नौकर्याणि सुख महत्वपूर्ण च .

अब भोळ क्या होलु ना तुम जाणदा ना मि जाणदु पण जू बि बदलाव आलो हमन खौंऴयाणइ च     

               




Copyright@ Bhishma Kukreti 22/11/2012