• Welcome to MeraPahad Community Of Uttarakhand Lovers.
 

Articles By Bhisma Kukreti - श्री भीष्म कुकरेती जी के लेख

Started by एम.एस. मेहता /M S Mehta 9910532720, July 26, 2009, 12:54:53 PM

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य-व्यंग्य

सौज सौजम मजाक-मसखरी

हौंस इ हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा

                       

                       सफल जनानि  पैथर हैंकि जनानि 



                              चबोड़्या-चखन्यौर्या: भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ )



                  'हर सफल आदमी के पीछे एक औरत खड़ी मिलती है ' कहावत त आपन सूणि होलु अर अब हरेक  सफल जनानिs  सफलता मा बि मरद ना जनानिs हाथ हूंद। यो जो महिला स्वतंत्रता की बड़ी बड़ी छ्वीं लगदन त तुम दिखिल्या बल ज्वा बि नामि-गिरामि जनानि वीमेन'स लिब या महिला स्वतन्त्रता की करता धर्ता ह्वेलि वींक पैथर बि जनान्युं हाथ होलु।

    अब सि मिसेज कलावती  गुदखोर तैं इ देखि ल्यावदि। गुदखोर एक बड़ी लेखिका अर महिला स्वतन्त्रता आन्दोलन याने वीमेन'स लिबरेसन की  बड़ी धड्वै   च अर परिवारम संबंधो बाबत कविता -कहानी लिखदि। मीन जब वीं तैं पूछ बल तुम इथगा जादा कनै लेखी सकदा? त मिसेज गुदखोरौ जबाब छौ बल म्यार लिखणम जनान्युं बड़ो हाथ च।

मीन पूछि," क्या मतबल? आपक सफलता मा  मिस्टर मौनि गुदखोरौ बि त हाथ होलु?"

मिसेज गुदखोर- हां जब मि अपण सासु मिसेज बिनबातो बबड़ाट से लिबरेट हों याने बिगऴयों तो म्यार हजबैंडक बि अलग होणम  हाथ छौ। वूंन तब अपण ब्वे पर हाथ छोड़ी छौ पण फिर त म्यार लिखणम सिरफ जन्यान्युं हाथ च।जन कि अचकाल म्यार लिखणम मिसेज घरबाइ  को बडो हाथ च।

मि- मिसेज घरबाइ?

मिसेज गुदखोर- हां म्यरो ड्याराम काम करण वळि। मिसेज घरबाई म्यार ड्यारो सौब काम संभाल्दि,  बच्चों देख रेख करदि अर सबसे बड़ी बात च वा हमर खाणों बि बणान्दि।   

मि- मिसेज घरबाई तनखा लॆन्दि ह्वेली?

मिसेज गुदखोर- हाँ मि अपण कमाई से इ मिसेज  घरबाइ तै तनखा दींदु।

मि- तो तुमर कजै मिस्टर मौनि गुदखोर मिसेज घरबाइ तनखा नि दीन्दन।

मिसेज गुदखोर-नै वूंन साफ़ बोलि बल मि तैं लिखण ह्वावो या महिला स्वतन्त्रता आन्दोलनम जाण ह्वावो त मी तै घौरो काम करणों बाद इ लिखण अर जनान्युं तै लिबरेट करण पोड़ल

मि- पर मिस्टर मौनि गुदखोर तै त तुम पर गर्व हूण चयेंद कि तुम एक सफल लेखिका अर वीमेन'स लिबरेसन की बड़ी धड्वै छंवां।

मिसेज गुदखोर- नै नै मिस्टर गुद्खोर तै मै पर घमंड च अर मै इ ना मिसेज घरबाइ पर बि गर्व च कि वा जाणदि च बल  मिस्टर गुदखोरक टी शर्ट कखम च.                           

मि-वो यांक मतबल च कै बि सफल महिला तै सफलता बान हैंकि महिला अवश्य चयान्दि।

मिसेज गुदखोर- हां। अब स्या मिसेज धड़ाका महिला स्वतंत्रता आन्दोलन की  इथगा बड़ी लड़ाका  धड्वै  बौंण तो वांको कारण च मिसेज धड़ाका की सासु मिसेज कामगती घौरक सौब काम संभाल्दि। मिसेज क्याबुन्या की नन्या  सासु मिसेज क्याकरेजा  नि ह्वावो तो मिसेज क्याबुन्या एक दिन बि नौकरी नि करी सकदी।     

मि- हां अरे ! तुमन त मीरा आँख खोलि दें बल जनानी तै स्वतंत्र हूण  च त हैंकि जनानि तै बंधक बणान पोड़द।.

मिसेज गुदखोर- हां पण हमम क्वी हौर विकल्प बि नी च। सि मिसेज बरखबान की बात ले ल्याओ। विचारि मिसेज बरखबानम स्वतंत्र महिला हूणों सौब गुण छन पण ना हि वींक सासु सहायता दॆन्दि अर ना हि वीं तैं क्वी परमानेंट नौकरानणि   मील त विचारि कुछ नाम नि कमै साक। किलैकि हमर कजै या या पति जात सुधर इ नि सकदन।

मि-   पति जात सुधर इ नि सकदन को मतबल?

मिसेज गुदखोर- अब मेरि बात देखि ल्यावो। म्यार पति  अर मि पेज थ्री की पार्ट्यु मा जांदवां त म्यार पति बड़े  गर्व से म्यार परिचय करांद नि थकदन कि," मीट  माय वाइफ़ गुदखोर। शी  इज ग्रेट राइटर एंड वेरी लिबरेटेड वुमन। पण जनि देर रात  ड्यार आंदा त मि तैं दनकाण नि बिसरदन कि बेडशीट गंदी च, बाथरूमम ठीक से हवा नि औणि च आदि आदि।

मि- आप नयो जमानो नवाड़ी नौन्युं तै सफलता बान क्या संदेश  दीण चैलि?

मिसेज गुदखोर- म्यार संदेश च कि जन्यांयुं तै सफलता बान वीं कौम पर ध्यान दीण जरूरी च जैं कौम से घौरो नौकरानी मिल्दन।

मि- जन कि?

मिसेज गुदखोर- जन कि अचकाल जन्यांयुं तै अपणि  सफलता बान बंगलादेशी जनान्यु पर ध्यान दीण जरूरी च जो अचकाल घर का काम करदन।                         

             



Copyright@ Bhishma Kukreti 26 /2/2013

Bhishma Kukreti


Naurtu da tain mile gunner: Satire on VVIP (very Very Important Person) Security 
Critical review of Garhwali satirical prose- 134
Critical Review of Garhwali Satire written by Prakash Mani Dhashmana -10
'Naurtu da tain mile gunner '(Rant Raibar 11/2/2013) by Prakash Mani Dhashmana 
                       Review by Bhishma Kukreti

[Notes on satire on Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Garhwali Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Uttarakhandi Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Mid Himalayan Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Himalayan Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; North Indian regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Indian regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; south Asian regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Asian regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Oriental regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security]
   From the time Uttarakhand state came in existence, there have been benefits from state ministers to their own men those flatter them. In the name of security and security for very important persons, the ministers are allotting government security men or gunners for their pet men. In India, there are 45,oo0 policemen guarding for 13000 VIPs.
     Prakash Mani Dhashmana takes the issue of ministers allotting gunners to their pets through his satirical article Naurtu da tain mile gunner. Naurtu gets state government gunners because of his flattering, lubricating, oiling to the ministers.  After getting gunners, Naurtu shows his importance to the people. The people are now impressed that the man of minster is important. Prakash Dhashmana sarcastically shows how the politicians take advantages of their power and right to provide gunners to their own men who don't need any such security. Prakash shows that at this time, gunners for important person is not for security but to show the importance.
The style is in journalistic story making form and language is Salani Garhwali.

Copyright@ Bhishma Kukreti 27/2/2013
Critical review of Garhwali satirical prose to be ...135
Critical Review of Garhwali Satire written by Prakash Mani Dhashmana to be...12

Notes on satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; Garhwali Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule,  make fun of, ,skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Uttarakhandi Satire , spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, , make fun of, ,skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Mid Himalayan Satire, spoof, lampoon, lampoon, ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Himalayan Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; North Indian regional language Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Indian regional language Satire on VVIP (very Very Important Person) Security; south Asian regional language Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Asian regional language Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security; Oriental regional language Satire, spoof, lampoon, lampoon, , ridicule, make fun of, skit, burlesque  on VVIP (very Very Important Person) Security to be continued...

Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य-व्यंग्य

सौज सौजम मजाक-मसखरी

हौंस इ हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा


                                       युधिष्ठरो राजम   कुलिंदवास्युं (उत्तराखंड्यु  ) रथ-पथ की  आस



                                                            चबोड़्या-चखन्यौर्या: भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ )



भारद्वाज ऋषि  - आवा-आवा बुढ़देव जी!

नारद- ऋषिश्रेष्ठ! तुमार पर्वत क्षेत्र  वाळुन मि तै कुज्याण किलै  नारद से बुढ़देव  नाम दे द्यायि धौं। सरा जम्बूद्वीपम मेखुण नारद बुल्दन पण तुमर तामस( टोंस नदी उपत्यका),, कालकूट (देहरादून),तंगण (उत्तरकाशी-चमोली ), भारद्वाज (टिहरी  एवं पौड़ी गढ़वाल),रंकु (पिथौरागढ़),  गोविषाण (अल्मोड़ा-नैनीताल ) अर गंगा द्वार (हरिद्वार)वळ सबि मेखुण बुढ़देव किलै बुल्दन?

भारद्वाज- हम पर्वतीय जन आदर दीणम कंजूस नि छंवा अब तुम सरीखा सूचना /रैबार दींदेर तैं मैदानी हिसाब से घ्यू नि दे सकदवां त हे ऋषिश्रेष्ठ हम कुलिन्दवासी (उत्तराखंड) तुम तै बुजुर्ग  दिबता  बोलि सकदवां कि ना?

बुढ़देव- हां भई पर्वतीय जन जो बि बुल्दन वो दिल से बोल्दन।

भारद्वाज- ऋषिश्रेष्ठ! आज कना बिटेन आणा छंवां?

बुढ़देव- भारद्वाज जी! मि चक्रवर्ती सम्राट युधिष्ठर की राजधानी से आणु छौं।

भारद्वाज- चक्रवर्ती सम्राट तन-मन से कुशल छन? क्या अपण भारतम जन सेवावों अभियान चलाणा छन कि ना? किलैकि कुरुक्षेत्रजुधम अधिकाँश राजाओंन युधिष्ठर को समर्थन इ इलै कौर छौ कि युधिष्ठर सरा जम्बूद्वीप तैं एक आंखन द्याखाल।हालांकि विचित्र अर विशिष्ठ दुर्योधन महाराज प्रशासन को मामला मा कै बि तरां धर्मराज युधिष्ठर से कम नि छौ।   

बुढ़देव- हां छवि को ही कमाल च बल  विचित्र अर विशिष्ठ दुर्योधन महाराज प्रशासन को मामला मा कै बि तरां धर्मराज युधिष्ठर से कम नि छौ। पण छवि को मामला मा युधिष्ठर दुर्योधन से भौत अग्वाड़ी रैन अर भारत का अधिसंख्य राजाओंन भले ही सैनिक दुर्योधन की सेना मा भेजिन पण दिल से वो लोग युधिष्ठर का दगड़ रैन अर निर्णायक समय पर सब्युंन युधिष्ठर को ही दगुड़ दे।

भारद्वाज- हां त हे सूचना वेग सारथी! महाराज  युधिष्ठर जन कल्याण का कार्य छवि अनुसार ही करना छन की ना?

बुढ़देव- हां अबि एक सप्ताह पैलि चक्रवर्ती सम्राट युधिष्ठर क राजदरबारम रथ-पथ योजनाओं वास्ता धन आबंटन ह्वे .

भारद्वाज-  अत उत्तम!  अति उत्तम! जरा बतावा त सै कि सम्राट युधिष्ठर को राजम रथ-पथ-धन  को कनो आबंटन ह्वे।   

बुढ़देव- यद्यपि महाराज दुर्योधन अब यीं दुन्या मा नि छन पण ऊंका प्रशंसक त कम नि ह्वेन तो  महाराज दुर्योधन का प्रशंसकों क गणत,  सम्राट युधिष्ठर का आजौ प्रशंसकों अर चक्रवर्ती युधिष्ठर का सम्भावित प्रशंसकों गणत का हिसाबन समस्त भारतम  रथ-पथ को धन आबंटन ह्वे। 

भारद्वाज- जरा बिन्गाओ त सै, समझाओ त सै कि रथ-पथ विकास का वास्ता धन आबंटन कनों ह्वाई?

बुढ़देव- जख जख सम्राट युधिष्ठर का प्रशंसक अधिक मात्रामा छन उख उख तो रथ -पथ का वास्ता धन आबंटन की अंदा  दुंद बरखा ह्वे, इख तलक कि यूं जगाओं मा   रथ निर्माण का सैकड़ो अणसाळ खोले जाला। 

भारद्वाज- चाहे सहृदय या कुटिल क्वी बि  राजा ह्वावो वो  अपण प्रशंसकों पैल ख्याल रखदो इ च। जरा अग्वाड़ी बथावो कि क्या ह्वाइ?

बुढ़देव- फिर राजा भीमसेन द्वारा संरक्षित क्षेत्र को बडो ध्यान रखे गे अर राजा भीमसेन द्वारा संरक्षित क्षेत्र तैं बि अगल्यार दिए गे।

भारद्वाज -  हां ,  यो तो सम्भावित ही छौ बल  राजा भीमसेन द्वारा संरक्षित क्षेत्र की क्वी अणदेखि नि कौर सकुद। फिर ?

बुढ़देव- चूँकि राजा अर्जुन कुरु बंशी देस  आंतरिक सुरक्षा का जिम्मेदार छन तो यो दिखे गे कि जो बि  क्षेत्र राजा अर्जुन तैं प्यारा लगदन उख रथ-पथ धन आबंटन मा कमि नि ह्वावो।

भारद्वाज- वाह!  सम्राट क्वी बि ह्वावो जन कल्याण नीति सम्राट का खास आदमियों देखिक इ  बणदि। महाराजा दुर्योधन का राजम रथ-पथ योजना राजा दुशासन, राज कर्ण अर राजा शकुनी का प्रशसकों तै देखिक बणदि छे। और कुछ?

बुढ़देव- हाँ फिर जो बि योजना धन बचि गे छौ ओ राजा नकुल, राज सहदेव की इच्छा अर महारानी द्रौपदी की इच्छा अनुसार आबंटित करे गे।

भारद्वाज- वेदज्ञानी श्रेष्ठ! यांक मतबल च बल सम्राट , राजा क्वी बि ह्वावो जनकल्याण नीति क्षेत्रीय आवश्यकता का हिसाब से नि बणाये जांदन बल्कणम राजनैतिक लाभ अनुसार हि बणदन।

बुढ़देव- मनु पुत्र!  तुम सही तत्व की बात करणा छंवा। महाराजा दुर्योधन को राज मा बि जनकल्याण नीति राजनीति प्रेरित होंदी छे त धर्मराज युधिष्ठर को नौ सालौ  राज साक्षी च बल धर्मराज युधिष्ठर की प्रत्येक जन कल्याणी योजना सरासर राजनीति प्रेरित रैन अर रथ-पथ धन आबंटन अर रथ-पथ विकास योजना सम्पूर्ण राजनीति प्रेरित छन। यांको  अर्थ च कि नृप क्वी बि ह्वावो नृपता एकी रौंद।   

भारद्वाज - तामस( टोंस नदी उपत्यका),, कालकूट (देहरादून),तंगण (उत्तरकाशी-चमोली ), भारद्वाज (टिहरी एवं पौड़ी गढ़वाल),रंकु (पिथौरागढ़), गोविषाण (अल्मोड़ा-नैनीताल ) अर गंगा द्वार (हरिद्वार) का वास्ता बि रथ-पथ धन आबंटन ह्वाइ कि ना?

बुढ़देव- नही कुलश्रेष्ठ !  तामस( टोंस नदी उपत्यका), कालकूट (देहरादून),तंगण (उत्तरकाशी-चमोली ), भारद्वाज (टिहरी एवं पौड़ी गढ़वाल),रंकु (पिथौरागढ़), गोविषाण (अल्मोड़ा-नैनीताल ) अर गंगा द्वार (हरिद्वार) का वास्ता  रथ-पथ-विकास वास्ता  धन आबंटन नि ह्वाइ।

भारद्वाज- अच्छा तो  तामस( टोंस नदी उपत्यका),  कालकूट (देहरादून),तंगण (उत्तरकाशी-चमोली ), भारद्वाज (टिहरी एवं पौड़ी गढ़वाल),रंकु (पिथौरागढ़), गोविषाण (अल्मोड़ा-नैनीताल ) अर गंगा द्वार (हरिद्वार) का  प्रतिनिध्युंन या बात राजमहल बैठकमा चक्रवर्ती सम्राटका समणि  कुलुन्द क्षत्रं रथ-पथ विकास की बात नि उठाई?

बुढ़देव- विद्वानश्रेष्ठ! कुणिन्द  या कुलिंद क्षेत्र का प्रतिनिधी कुणिन्द या कुलिंद क्षेत्र को जन कल्याण का वास्ता चिंतित नि दिखेंदन बल्कि यूँ तै यांकि चिंता रौन्दि कि कनै, कई बि तरीका से  सम्राट युधिष्ठर या राजा अर्जुन, भीमसेन, नकुल, सहदेव अर महारानी द्रौपदी को अक्षुण आशीर्वाद पाए जावो। 

भारद्वाज- ब्रह्मा पुत्र ! जब धर्मराज युधिष्ठर राजकीय  भ्रमण पर कुलिंद ऐ छाया तो ऊंन इख कालसीमा  कुलिंद वासियों (उत्तराखंड वासी ) तैं हृषिकेश से कर्णप्रयाग तलक आधुनिक रथ-पथ को आश्वासन दे छौ अर तुम बथाणा छंवां कि यीं रथ-पथ- योजना शोध -विचार विमर्श मा उत्तराखंड मा रथ-पथ की क्वी छ्वीं इ नि लगिन!

बुढ़देव- हे ऋषिश्रेष्ठ! मीन बोलि ना! नृप महत्वपूर्ण नि होन्दि नृपता महत्वपूर्ण होंद अर नृपता सामरिक लाभ, सामयिक लाभ अर राजनैतिक लाभ को सेवक होंद।

भारद्वाज - हे! सरस्वती जिव्हा! भविष्य दृष्टा! तुम कुलिंद को भविष्य कै हिसाब से दिखदा?

बुढ़देव- हे ब्रह्म ज्ञानी! जन महाराजा दुर्योधन का राज मा कुलिंद राज (उत्तराखंड) से  हर दिन सैकड़ों की संख्या मा कुलिंदवासी दुर्योधन की सेनामा प्रवेश वास्ता हस्तिनापुर जांदा छा वुनि भोळ बि चक्रवर्ती सम्राट युधिष्ठर की सेनामा प्रवेश वास्ता सैकड़ो कुलिंदवासी रोज कुलिंद छोड़िक हस्तिनापुर जाणा राला। अर यो हि हाल अभिमन्यु पुत्र को राज मा भि होलु।

भारद्वाज - महामुनि ! क्या कलियुगमा यीं स्थिति मा क्वी  अंतर आलो।

बुढ़देव- नही ऋषिराज! तुम्हारो सहोदर भृगु ऋषि की भृगुसंहिता अनुसार पर्वतीय जल अर पर्वतीय युवाओं का एकी गुण च बल पर्वतीय जल अर पर्वतीय युवा मैदानी धरती जिना  ही बौगल।     





  Copyright@ Bhishma Kukreti 27 /2/2013                     

Bhishma Kukreti

उत्तराखंडी फिल्मों का संक्षिप्त इतिहास



                                               प्रस्तुतिकरण : भीष्म कुकरेती

                 

    ( यह लेख उत्तराखंडी फिल्मों के जनक श्री पाराशर गौड़ को समर्पित है )





(साभार, :मूल व सन्दर्भ  -मदन डुकलाण, चन्द्रकांत नेगी,  विपिन पंवार, एम . ऐस . मेहता व मेरा पहाड़ .कॉम की टीम, हिलीवुड पत्रिका)   


[ फिल्मो का इतिहास; गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; गंगोत्री-जमनोत्री  क्षेत्र गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; उत्तरकाशी , गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; टिहरी गढ़वाल,  गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; पौड़ी गढ़वाल, गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; रुद्रप्रयाग , गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; चमोली गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; लैंसडाउन क्षेत्र  गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; देहरादून गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; जौनसार बाबर गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; हरिद्वार गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; पिथौरागढ़ कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; द्वारहाट कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; बागेश्वर कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; चम्पावत कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; अलोमोडा कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; नैनीताल कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; रानीखेत कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; हल्द्वानी कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; उधम सिंह नगर कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; उत्तराखंड में निर्मित कुमांउनी गढ़वाली फिल्मो का इतिहास ]



               सन 1880 में मूवी कैमरा का अन्वेषण हुआ और तभी से मूवी फिल्मो का प्रचलन भी शुरू हुआ.फ्रांस की लुमिरे कम्पनी ने १८९५ में प्रथम मूवी फिल्म प्रदर्शित की। फिल्मों ने प्रत्येक समाज की कला, साहित्य, धर्म, दर्शन, मनोविज्ञान , विज्ञान को प्रभावित किया. भारत में प्रथम मूक फिल्म दादा फाल्के कृत  'राजा हरिश्चंद्र ' है तो प्रथम वाक् फिल्म 'आलम आरा' है.

  फिल्म बनाने में कई तकनीकों, रचनाधर्मिताओं व  वित्तीय संसाधनों की संगठनात्मक जंक जोड़ की आवश्यकता ही नही पड़ती अपितु फिल्म निर्माताओं को सिनेमा प्रदर्शन के कई जटिल समस्याओं से भी जूझना पड़ता है। यही कारण है कि गढ़वाली- कुमाउनी जैसी फ़िल्में मूवी चित्रों की आने के बाद भी सौ साल तक नही आ पाई। गढवाली-कुमाउनी जैसी भाषाओं की कुछ मूलभूत समस्याएं हैं -दर्शकों का एक जगह ना हो कर देस विदेशों में बिखरा होना, फिल्म निर्माण व्यय व फिल्म प्रदर्शन विक्री में जमीन आसमान का अन्तर। यह एक सास्त्व सत्य है कि गढ़वाली -कुमाउनी फिल्म निर्माता को फिल्म लाभ हेतु नही अपितु सामाजिक कार्य हेतु फिल्म बनानी पड़ती है। यंहा तक कि उत्तराखंडी ऐलबम निर्माता घाटे में रहते हैं और तथाकथित वितरक ही मुनाफ़ा कमाते हैं। फिर सरकारी वित्तीय सहायता का कोई ठोस प्रवाधान ना तो उत्तर प्रदेस में  था ना ही कोई प्रेरणा दायक स्थानीय भाषाई फ़िल्म निर्माण नीति उत्तराखंड राज्य में है.  यही कारण है कि मूवी के अन्वेषण के सौ साल बाद ही प्रथम उत्तराखंडी फिल्म गढ़वाली भाषाई फिल्म 'जग्वाळ' सन १९८३ में ही प्रदर्शित हो सकी।  ५ मई  १९८३ का दिन उत्तराखंड के लिए एक यादगार दिन है जिस दिन प्रथम  उत्तराखंड फिल्म  'जग्वाळ' प्रदर्शित हुयी।     
  प्रथम उत्तराखंडी फिल्म गढ़वाली भाषाई फिल्म 'जग्वाळ' निर्माण व प्रदर्शन का पूरा श्रेय गढवाली के नाट्य  शिल्पी पाराशर गौड़ को जाता है.
गढ़वाली की दूसरी  फिल्म बिन्देश नौडियाल की 'कभी सुख कभी दुःख ' सन १९८५ में प्रदर्शित हुयी थी।  यह फिल्म गढ़वाली चलचित्र इतिहास का एक काला अध्याय ही माना जायेगा। इस फिल्म में पहाड़ों मे डाकू घोड़ों में दौड़ना व भीभत्स  हास्य दिखाया  गया था। 

१९८६ साल उत्तराखंडी फिल्मो के लिए प्रोत्साही वर्ष रहा है।

सन १९८६ में मुंबई के उद्यमी विशेश्वर नौटियाल द्वारा निर्मित , तरन तारण के निर्देशन में 'घर जंवै' फिलम बौण। यह  फिल्म कई मायनों में एक सफल फिल्म मानी जाती है।

सन १९८६ में शिव नारायण रावत निर्मित और तुलसी घिमरे निर्देशित गढ़वाली फिल्म 'प्यारो रुमाल' प्रदर्शित हुयी।

इस साल जय देव शील निर्मित व चरण सिंह चौहान निर्देशित फिल्म 'कौथिक' दर्शकों को देखने मिली

इसी वर्ष बद्री आशा फिल्म्स के बैनर के तहत सुरेन्द्र बिष्ट की निर्मित व निर्देशित गढ़वाली फिल्म 'उदंकार' प्रदर्शित हुयी। स्मरण रहे कि सुरेन्द्र सिंह बिष्ट ने कई गढवाली वीडियो ऐल्बम भी निर्मित किये.

 

उत्तराखंडी फिल्मों में सन १९ ८७ का अपना महत्व है इस साल कुमाउनी भाषा की प्रथम फिल्म जीवन बिष्ट निर्मित 'मेघा आ' प्रदर्शित हुयी। 'मेघा आ' का निर्देशन काका शर्मा का था।

सन १ ९ ९ ० में किशन  पटेल निर्मित सोनू पंवार दिग्दर्शित गढ़वाली फिल्म 'रैबार' प्रदर्शित हुयी।

सन १ ९ ९२ में सीताराम भट्ट निर्मित 'बंटवारो' गढ़वाली फिल्म दर्शकों के सामने आयी।   

उर्मि नेगी द्वारा निर्मित और चरण सिंह चौहान निर्देशित गढ़वाली फिल्म 'फ्यूंळी' सन १९९३ में रिलीज हुयी।

सन १९९६  में ग्वाल दम्पति ने चन्द्र ठाकुर के निर्देशन में 'बेटी' फिल्म निर्मित की।

सन १९९७ में नरेंद्र गुसाईं व नरेंद्र खन्ना रचित फिल्म 'चक्रचाळ' फिल्म रिलीज हुयी थी।

महावीर नेगी निर्देशित व सूर्य प्रकाश शर्मा निर्मित गढ़वाली  फिल्म 'ब्वारि ह्वाऊ त इनि ह्वाउ'  सन १९९८ में प्रदर्शित हुयी।

महावीर नेगी निर्देशन में  दूसरी फिल्म 'सत मंगऴया। भी बनी थी।

रामी बौराणी की प्रसिद्ध कथा-कविता पर आधारित सावित्री रावत और सुशिल बब्बर निर्देशित गढ़वाली फिल्म  'गढ़रामी बौराणी' ने सन २००१ दर्शकों को लुभाया।

२००२ में अविनाश पोखरियाल द्वारा  'किस्मत' निर्मित-प्रदर्शित गढ़वाली फिल्म  अपने समय की सबसे मंहगी फिल्म मानी जाती है।

बलविंदर निर्मित गढ़वाली फिल्म 'जीतू बगड्वाळ' सन  २००३ में रिलीज हुयी।

उत्तराखंड आन्दोलन के  रामपुर तिराहा काण्ड घटना पर आधारित बहु प्रचारित गढ़वाली फिल्म 'तेरी सौं' (२००३ )के  निर्माता अनिल जोशी है और निर्देशक अनुज जोशी।

आर्श  मलिक प्रोडक्सन ने 'चल कखि दूर जौला' गढ़वाली फिल्म  २००३ में प्रदर्शित की।

महेश्वरी फिल्म की 'औंसी की रात ' गढ़वाली फिल्म २००४ में रिलीज हुयी।

सन २००४ में उत्तरांचल फिल्म्स की प्रदर्शित गढ़वाली फिल्म 'मेरी गंगा होली त मीमु  आली' मे नरेंद्र सिंह नेगी ने गीतकार ओर संगीतकार की भूमिका निभायी।

सन २००४-२००५ में  उत्तरा कम्युनिकेसन के बैनर तले मुकेश धष्माना की गढ़वाली फिल्म 'मेरी प्यारी बोइ' प्रदर्शित हुइ।   

  हिंदी फिल्म की डब  की गयी  गढ़वाली फिल्म 'छोटी ब्वारी' सन २००४-२००५ में प्रदर्शित हुयी।

  कैलाश द्विवेदी निर्मित गढ़वाली फिल्म 'किस्मत अपणी अपणी' सन  २००५ में दर्शकों को देखने मिली।

सन २००५ में ही गढ़वाली फिल्म 'संजोग' अंकिता आर्ट के बैनर तले रिलीज हई।

कमल मेहता निर्मित दूसरी कुमाउनी फिल्म  'चेली' सन २००६ में प्रदर्शित हुयी।

सन .२००७  में कुली बेगार प्रथा पर आधारित सुदर्शन शाह निर्मित कुमाउनी फिल्म 'मधुलि'  दर्शकों ने देखा।

सन २००७ में ही भास्कर रावत निर्मित फिल्म 'अपुण बिराण' दर्शकों तक पंहुची।

सन् २००८ में अजय शर्मा निर्मित अनिल बिष्ट निर्देशित 'मेरो सुहाग' फिल्म आइ।

सन् २००८ में पाराशर गौड़  और कनाडा प्रवासी असवाल द्वारा निर्मित व श्रीस डोभाल द्वारा निर्देशित गढ़वाली फिल्म 'गौरा' प्रदर्शित हुयी।

सन् २००९ में माधवानंद भट्ट निर्मित व राजेश जोशी निर्देशित प्रथम उत्तराखंडी फिल्म (कुमाउनी व गढ़वाली मिश्रित भाषा) रिलीज हुयी। यह फिल्म अब तक की सबसे मंहगी फिल्म है।

ब्रह्मानन्द छिमवाल , गोपाल उप्रेती व बद्री प्रसाद अन्थ्वाल द्वारा  निर्मित व राजेन्द्र बिष्ट निर्देशित कुमाउनी फिल्म 'याद तेरी ऐगे' सन् २००९ में रिलीज हुयी। 

संतोष शाह निर्देशित व हीरा सिंह भाकुनी, वकुल रावत और खालिद द्वारा निर्मित  कुमाउनी फिल्म 'अभिमान' सन् २००९ में प्रदर्शित की गयी।

सन् २०१०  में 'अनुज निर्देशित गढ़वाली फिल्म 'याद आली तेरी टीरी' ने दर्शकों की प्रशंसा  बटोरी



सन्२०१२ में अनुज जोशी निर्देशित 'मनस्वाग'  पर्यावरण व जंगली जानवरों की सुरक्षा पर उठानी वाली प्रशंशा योग्य फिम है।   

  'तीन आंखर' एक कुमाउनी हास्य फिल्म मानी जाती है





फिल्म माध्यम अभिव्यक्ति हेतु एक अनूठा माध्यम है किन्तु धनाभाव व सरकारी अवहेलना के कारण फीचर फिल्म बनाना दुष्कर कार्य है। डीवीडी माध्यम ने कुमाऊनी व गढवाली फिल्म निर्माण को एक नया आयाम दिया। डीवीडी माध्यम ने कुमाऊनी व गढवाली फिल्म निर्माण को को एक नई गति दी। असंगठित उद्यम होने के कारण हमें सम्पूर्ण जानकारी मिलना कठिन ही है किन्तु इधर उधर से जुटायी  गयी सामग्री के अनुसार निम्न डीवीडी फिल्मों का उल्लेख आवश्यक है:   

गढ़वाली शोले प्रसिद्ध कालजयी फिल्म शोले की नकल है जिसके निर्माता अनिल जोशी हैं व निर्देशक अनुज जोशी।

गंगोत्री फिल्म निर्मित 'अब त खुलली रात' (२०१०)   के निर्देशक अनुज जोशी हैं। 

अनिल जोशी निर्मित 'हंत्या' (२००५) गढ़वाली फिल्म का  निर्देशक अनुज जोशी है।

स्वप्निल फिल्म व अनिल जोशी निर्मित 'गट्टू' गढवाली फिल्म का निर्देशन मदन डुकलाण ने किया।

'क्या कन तब'  -कुलानद घनसाला रचित, अनुज जोशी  निर्देशित नाटक की  वीडियोकृत फिल्म सन्२००८ में रिलीज हुयी। 

अनुज  जोशी निर्देशित 'गुल्लू' (२०१०)प्रथम  उत्तराखंडी  बाल फिल्म है।


  हिमालय आर्ट्स निर्मित 'घन्ना गिरगिट अर यमराज' (२०११ ) गढ़वाली हास्य फिल्म का निर्देशन अनुज जोशी ने किया।

हिमालय फिल्म्स निर्मित 'कबि त होलि सुबेर' गढवाली फिल्म को अनुज जोशी ने निर्देशित किया।

हिमालय फिल्म्स की गढवाली फिल्म 'गुन्दरू बन गया हीरो ' का निर्देशन अनुज जोशी द्वारा किया गया।

अनुज जोशी ने गढवाली फिल्म 'अब त खुललि रात' का निर्देशन किया।   

हिमालय फिल्म्स   प्रस्तुत 'कमली' (२०१२ )का निर्देशन अनुज जोशी ने किया। 

हिमालय फिल्म निर्मित गढवाली फिल्म 'काफळ' (२०१२ )का निर्देशन अनुज जोशी का है।

 

प्रदीप भंडारी द्वारा निर्देशित निम्न फिल्म प्रकाश में आयीं हैं :

१- केका बाना

२- आज दो अभी दो

३- जिया की लाडली

महेश प्रकाश कृत गढ़वाली फ़िल्में इस प्रकार हैं

१- फ्यूंळी जवान ह्वे गे'

२- तेरु मेरु साथ

हेमंत शर्मा  का गढवाली फिल्मो के निर्माण व दिग्दर्शन में योगदान इस प्रकार है


१ ब्यौ

२- प्यार जीत गे ना !

३-दगड्या

महेश भट ने निम्न गढवाली फ़िल्में बनाईं

१- नंदा की पैलि  जात

२-डांड्यूं कांठ्यूं मा

३- हिमालय की धाद   


हरेन्द्र गुसाईं प्रस्तुत 'नयी ब्योली फिल्म के निर्माता निर्देशक धीरज नेगी है

'भाग्यवान बेटी' फिल्म का   प्रस्तुतीकरण  चन्दन केस्सेट ने किया ।

जीवन रावत द्वारा निर्मित और राहुल बोरा निर्देशित फिल्म का नाम आश (कुमाउनी, २०१२ ) है।

इनके अतिरिक्त निम्न वीडिओ फिल्मो की भी जानकारी मिली है:

कुटुंब

बड़ी माँ

मंगतू बौळया

बली बेदना

माया जाल

छम घुंघरू

घन्ना चालबाज

कलजुगी भगत भगवान 

नन्दू की भौजी

उकाळ-उंधार

इकुलास

भगीरथी

माँ बाप 

माँ त्वे बगैर

राजुला माली शाही

जैसी मती वैसी गति

आश

तीन आँखर

जंवै

धरती गढ़वाल की

नालायक

सिपाई जी, सिपाई की सौं

बेटी बिराणी

घन्ना भाई ऍम . बी .बी .एस

लाड प्यार

भग्यानी बेटी .

मां के आंसू (कुमाउनी) फिल्म है।


१९८३  में पाराशर गौड़ द्वारा की गयी  शुरुवात के बाद केवल पच्चीस के करीब उत्तराखंडी भाषाई फीचर फिल्म और दसियों वीडिओ फ़िल्में निर्मित हुयीं। संख्या की दृष्टि से  उत्तराखंडी भाषाई फ़िल्में कम बनीं किन्तु जो भी बनीं वे इस बात की द्योतक हैं कि उत्तराखंडीयों   में अपनी भाषा और पहचान का जजबा है, भाषा से प्रेम है कि लाभ ना होने के आसार होते हुए भी निर्माता फ़िल्में बना रहे हैं। कुमाउनी-गढ़वाली भाषाई फिल्मो के अधिसंख्य कलाकार जजबे के रूप में ही फिल्मों से जुड़े हैं ना कि धन लाभ हेतु। हां यह बात भी सत्य है कि अधिकतर कुमाउनी या गढ़वाली  फ़िल्में विषय गत हिसाब से पहाड़ों संस्कृति व वास्तविकता से भटकी नजर आती हैं। भाषाई फिल्मों के प्रति सरकारी अवहेलना नये राज्य बनने के बाद भी रहा है और लगता है कि भविष्य में भी रहेगा।     
 



Copyright@ Bhishma Kukreti 27/2/2012


फिल्मो का इतिहास; गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; गंगोत्री-जमनोत्री क्षेत्र गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; उत्तरकाशी , गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; टिहरी गढ़वाल, गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; पौड़ी गढ़वाल, गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; रुद्रप्रयाग , गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; चमोली गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; लैंसडाउन क्षेत्र गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; देहरादून गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; जौनसार बाबर गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; हरिद्वार गढ़वाल में निर्मित गढ़वाली फिल्मो का इतिहास; कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; पिथौरागढ़ कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; द्वारहाट कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; बागेश्वर कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; चम्पावत कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; अलोमोडा कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; नैनीताल कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; रानीखेत कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; हल्द्वानी कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; उधम सिंह नगर कुमाऊं में निर्मित कुमांउनी फिल्मो का इतिहास; उत्तराखंड में निर्मित कुमांउनी गढ़वाली फिल्मो का इतिहास  लेखमाला जारी ...

Bhishma Kukreti

                             Sushila Rawat: The First Garhwali Woman Film Director
                                                Bhishma Kukreti
      [Notes on first Woman film director; first Woman Garhwali language film director; first Woman Uttarakhandi regional language film director; first Woman Mid Himalayan regional language film director; first Woman Himalayan regional language film director; first Woman North Indian regional language film director; first Woman Indian regional language film director; first Woman South Asian regional language film director; first Woman Asian regional language film director; first Woman Oriental regional language film director]

1983 is memorable year for Garhwali s or Uttarakhand when Parashar Gaud released first Garhwali film 'Jagwal'.
  As happened in every language film industry the males dominated film industry from producing and directing the films, the same happened with Garhwali film industry too. However, video filming (DVD/VCD films) brought golden moment for Garhwali film industry that Sushila Rawat (Sushila Negi from Mayka-mother side) emerged as first Garhwali Film director.
        Sushila Rawat was born on 20-12-1949in village Udjugyan (Talla Udaipur, Gangasalan, Paudi Garhwal). Her father's name is Pratap Singh Negi and mother's name is Sharda Negi. She was married to late Dhiraj Singh Rawat of Pat (Malla Udaipur, Gangasalan, Pauri Garhwal). She was migrated from Garhwal in her childhood to Delhi where her father was working in Government organization. Sushila was married when her higher secondary result was due. Her husband encouraged her to find her recognition. Sushila Rawat passed did M.A (sociology), diploma in personnel management, diploma in labor laws after marriage. Sushila Negi Rawat took a government job in Delhi Transport Corporation and now, she is retired from there.
   She was always attracted to drama from her childhood and was sensitive to social events and unusual incidents. While working with DTC, she did theatre and she performed major roles in Ardhgrameshwar, Kansanukram, Jai Bharat jai Javan the Garhwali dramas written by great Garhwali theater personality Rajendra Dhashmana. She performed in Hindi dramas too.
  Her contribution is immense in Garhwali film industry.
Sushila Rawat directed many Garhwali films (VCD/DVD films) and Sushila Rawat is first Garhwali woman to direct Garhwali films. 
Sushila Rawat wrote stories, wrote script and dialogues for following Garhwali films (VCD/DVD films) and directed them too:
Mangtu Baulya (2005) - The film produced by Rauthan is about the pain of migration from hills of Uttarakhand. A graduate young Mangtu does not migrate from village but the deterring situations in rural Garhwal made him semi mad. His wife leaves him with their child too. The film forces audience to think about stopping migration from rural Garhwal.
Dun daiju (2006) - Dun Daiju produced by Jai Dhari ma films is about the curses of dowry in the society. The marriage of a girl is broken due to not paying dowry. The girl takes revenge against the boy after twenty years later. Virendra Negi provides the music.
Man Twai Bgair (2008)- The film  story is based on true experiences of Rakesh Gaur who produced the film. The film tells that we understand the value of mother when she expires. Virendra negi provides the music. 
Nai Roshani (2008)- Nai Roshani is about girl foeticide.  Thakur marries and boosts that boys are essential for men. He got a girl child. When his wife becomes pregnant second time he goes to doctor to find the child *, when he finds that the coming child would be girl he lets his wife gets aborted. Same way he gets his wife get aborted for three more times. At last he gets twin sons. His one son dies and second son does not help his father when it is utmost needed. Daughter of Thakur takes care of her ailing father. Virendra Negi provides music.
Peeda (2009) - The Garhwali film produced by Sheetal Jayara shows the various sacrifices and pains of a Garhwali woman. Virendra Negi provides the music.
Maya Jal (2010)-Maya Jal a Garhwali film produced by jai Dhari Devi ma production discusses the pain of lost love. Virendr Negi provides music for the film.
Chham Ghughuru (2010)- Chham Ghunghroo produced by Rama cassette  is one of the popular Garhwali films or could be said a hit Garhwali film. Narendra Singh Negi is lyricist and music director of the film. The story is about the caste system in Garhwal and proves that the caste system is wrong for humanity. The story deals with the life of Badi-Badan society of Garhwal. 
The films wrote and directed by Sushila Rawat shows that she writes stories on different dimensions of society and does not believe in repetition.
  As a first female Garhwali film director, the contribution of Sushila Rawat is as equally important as the works of  Alice Guy-Blache (first narrative film woman  director); Lois Weber (first woman film director of USA), Dorothy Arzner (first woman film director of classic Hollywood films); Germaine Dulac (first French woman film maker/director of French Avant-grade film);   Julie Dash (first African-American woman film director); Senealese safe faya (first African woman film director); Kinuyu Tanaka (first Japanese woman film director); Im- Soon-rye (Korean woman film director); Ana Carolina (Brazilian woman film director); Lenireifenstahl (German woman film director); Marta Meszaros (Hungarian woman film director);Elvira Notari (Italian woman film director); Edith Carlmar (Norwegian woman film director ) and Manuela Viegas (Portuguese woman film director).
Sushila Rawat is fortunate being mother of a son (works in Delhi) and daughter migrated to Australia. 
(Based on telephonic talk had with Mrs. Sushila Rawat on 27/2/2013)
Copyright@ Bhishma Kukreti, 2013
Notes on first Woman film director; first Woman Garhwali language film director; first Woman Uttarakhandi regional language film director; first Woman Mid Himalayan regional language film director; first Woman Himalayan regional language film director; first Woman North Indian regional language film director; first Woman Indian regional language film director; first Woman South Asian regional language film director; first Woman Asian regional language film director; first Woman Oriental regional language film director to be continued... 




Bhishma Kukreti

गढ़वाली हास्य-व्यंग्य

सौज सौजम मजाक-मसखरी

हौंस इ हौंस मा, चबोड़ इ चबोड़ मा



                                         गुदुलखोर  (बुद्धिजीवी) बणणो बिगरौ     



                                                 चबोड़्या-चखन्यौर्या: भीष्म कुकरेती


(s =आधी अ )



                 मै लगुद बल गुदुलखोर  (बुद्धिजीवी ) आखर इम्पोर्टेड शब्द च। किलैकि भारतम त   गुदुलखोर  (बुद्धिजीवी ) केवल बामण इ बौण सकद छा अर हौरि जात्युं लोग  गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणणो कोशिस करदा छा त वूं तैं जातिभैर करे जांदो छौ।

जख तलक अंग्रेजूं सवाल च गुदलखोर माने  जो बुद्धि से जीविका कमाओ  पण हमर इख गुदलखोर माने जू दूसरों मगज खाऊ या जू दुसरो गुदल चाटदु या दुसरो दिमागों ऐसी तैसी करदो।



                                उन हरेक युगम गुदलखोर बणणो लतखोर हून्दन। अब जब मि  पढ़दो छौ त गुदलखोर लोग लम्बो कुरता अर सुलार पैरदा छा अर बीड़ी सुट्टा लगांदा छा। चूंकि सरकारी नौकरी करदा छा त ऊं तैं ना त ऑफिसम कुछ करण पोड़द छौ ना हि समाजम ऊंकुण कुछ काम हूंदो छौ। वै टैम परक गुदलखोर बैं हथन हि पाणि चयेन्द ( सूचि करण ) छा, बैं इ हथन खाणक खांदा छा अर बौंहड़ ही सींदा छा। यूं पर नग्यलु-नागराजा-नरसिंग-कैंतुरा दिवता नि आंदो छौ बल्कणम कार्ल मार्क्स, लेनिन, माओत्से तुंग को रण भूत लगदो छौ अर घड्यळम जगरी बामपंथी कथों जागर लगांदा छा। जु बामपंथी बुद्धिजीवी किसाण हूंदा छा वो हमेशा दें पाळि बल्द तै सोट्यूंन चुटदो छौ अर गऴया से गऴया बैं पाळि बल्द तैं कबि बि नि पिटदो छौ।



                                  वै बगत एक दें हमर गांमा एक जजमान नौनु पर  गुदुलखोर  बणनो बिगरौ लग अर एक गुरुन वै तैं बथै बल केवल गुदुल खाया कौर। अब जब भि गांमा पूजा क बान बखर या ढिबर कटे जावन तो वो बुद्धिजीवी बणनो ख्वावी  मुंडळि (शिरिण) की राड़ घाळि द्यावो। अब बथावदि जैं मुंडळि पर हजारों साल बिटेन सामाजिक अधिकार ह्वावो वीं मुंडळि पर क्वी राजपूत अधिकार जमाणों कोशिस कारल  तो क्या ह्वे सकुद छौ? वै राजपूत तैं गाँव से शहर भजण पोड़ अर फिर एक होटलम काम करण पोड़ चूंकि वै तैं गुदुल से प्रेम छौ त होटल मालिकन वै तैं शिकार (मटन) बणाणो जुमेवारी दे द्यायि अर आज वो गुदुलखोर प्रेमी प्रसिद्ध नौन वेज स्यफ च।



   मि जब पढै खतम करिक दिल्ली औं त में फर बि   गुदुलखोर  बणनो भूत लग अर गुरूजी सलाह से इंडिया कॉफ़ी हाउस जाण बिस्यो। उख पता चौल बल  गुदुलखोर बणणो बान खाणक नि खाण बल्कणम दिन भर चाय या काफी पीण चयेंद अर बामपंथी विचार लाणो बान सिगरेट पीण जरुरी च अर अति वामपंथी विचारों बान विदेशी ना सै देसी दारु जरूरी च। मीन दिन भर बीस कप चाय , चालीस सिगरेट अर रत्यां दारु पीण शुरू कार। आज मि शत प्रतिशत कैपिटिलिस्ट छौं पण म्यार  दिन भर बीस कप चाय , चालीस सिगरेट अर रत्यां दारु पीण बंद नि ह्वे अर गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणणो चक्करमा मि लतखोर या व्यसनी ह्वे ग्यों।



                           मि जब मुंबई औं त गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणनो भूत नि भाज। इख मुंबईम सरकारी नौकरी नि मील त मि तैं कामगति गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणण पोड़ याने प्राइवेट कंपनीम नौकरी करण पोड़। गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणनो चक्करम मि महान गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) कमलेश्वरs संपर्क मा औं अर मि  मातबर याने धनी लोगुं तैं गाळि दीण मिसे ग्यों। कमलेश्वर टाइम्स ऑफ इंडियामा नौकरि करदा छा , बड़ी तखा, बड़ी सहूलियत पण अपण कथाकार भक्तों कुण बुल्दा छा कि कथौंम सेठ, मातवरों तै खूब गाळी द्यायो अरकहानी मा आम आदमी की बात कौरिक 'सारिका ' पत्रिका तैं आम आदमी को पढ़ण लैक नि रण द्यावो। मी पर बि आम आदमी से लाड प्यार को लत लगी गे अर मि अपण सेल्स कौन्फेरेंन्सुं माँ अपण सेठक समणी कैप्टिलिज्म तै खूब गाळी दीण लगि ग्यों अर मि तैं नौकरी छुड़ण पोड़ अर उना सारिका पत्रिका सडकोम बिकण बंद ह्वे त कमलेश्वर तै बि नौकरि छुड़ण पोड़। मि नि जाणदो कि टाइम्स इंडिया छुड़णो बाद कमलेश्वर बामपंथी इ रैन कि ना पण मि दक्षिण पंथी ह्वे ग्यों। जु म्यार दगड्या गां मा गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) किसाण छा वूंन अब  दें पाळि बल्द तै पिटण छोड़िक बैं दें पाळि बल्द तै चुटण शुरू करी दे छौ।

     

                   मै पर गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) बणनों बिगरौ नि गे अर सामयिक गुदुलखोर (बुद्धिजीवी ) गुरु का बुलण से मि अब आम आदमी तै निस्क्रिष्ठ बुलदो अर खुलेआम लिखदो कि आम आदिमो तैं सब्सिडी दीण से ही भारत की आर्थिक दशा खराब होणि च। म्यार बुलण च बल जब तलक यी आम आदमी इंडियाम बच्यां राल तब तलक इंडिया मा इकोनोमिक रिवोल्युसन नि ह्वे सकुद। मि सामयिक गुदुलखोरूं (बुद्धिजीव्युं ) तरां अंबानी, जिंदल जन धन्ना सेठों आर्थिक गुनाहूं तै आर्थिक विकास की सीढ़ी बथांदु, उद्योग पत्युं भ्रष्ट तरीकों तै विकास को विटामिन बथांदु, उद्योग पत्युं द्वारा राजनैतिक लाभ तैं विकासs  बान गति वृद्धि को ख़ास लीवर बथान्दु  अर बेशर्मी से वकालत करदो कि जै प्रदेसम भ्रष्टाचार नी च वै प्रदेसम आर्थिक विकास नि ह्वे सकुद अर यांक बान मि पश्चिम बंगाल कु उदाहरण दॆन्दु कि चूँकि बामपंथी राज्नैतिग्य भर्स्ट नीयत का नी छया त वुख विकास नि ह्वे। अब मि सामयिक गुदुलखोरूं (बुद्धिजीव्युं ) तरां घूसखोरी, भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार, मंहगाई , तैं विकास हेतु आवश्यक दवा माणदु। विकास हेतु भ्रष्ट समाज की वकालत करण  ही अब गुदुलखोर (बुद्धिजीवी) की पछ्याणक बणि गे।           

         




Copyright@ Bhishma Kukreti 28 /2/2013

Bhishma Kukreti

Ram Negi: A Garhwali Television Serial, Garhwali Album and Garhwali Film Director
  Review of Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Films -2
                                  Bhishma Kukreti
[Notes on Television Serial, Album and Film Directors; Garhwali Television Serial, Garhwali Album and Garhwali Film Directors; Uttarakhandi Television Serial, Album and Film Directors; Kumauni Television Serial, Album and Film Directors; Mid Himalayan regional language Television Serial, Album and Film Directors; Himalayan regional language Television Serial, Album and Film Directors; North Indian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Indian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Indian subcontinent regional language Television Serial, Album and Film Directors; SAARC countries regional language Television Serial, Album and Film Directors; Asian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Oriental regional language Television Serial, Album and Film Directors]
                   When this author contacted Ram Negi to know about him for writing write up he became surprised. The reason for his surprise was that apart from Uttarakhand government the intellectuals, writers, journalists and social workers don't promote Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film creative (barring the creative of Narendra Singh Negi Ji) too. Ram Negi feels frustrated that the Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Films and Albums and its creative are the main or could said that only source of taking our culture to foreign countries but Uttarakhand government  never pays attention as it should pay attention to protect Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and Album industry.
          Ram Negi is famous Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album artist, director and TV serial director. Negi was born on31/5/1969 in village Bhagauti (Narayan Bagad), Chamoli Garhwal.
  After passing his graduation from Dehradun, Ram Negi came in filmdom. His elder brother Balraj Negi was already famous by Gharjanvain and now Balraj Negi is officer in Uttarakhand cultural department. Ram Negi came in contact with Pathan Preet (Kathgodam) and learnt the finer points of film creation. He produced, directed Garhwali Albums Jwani ku Nasha, Dhakdyandi Jikudi, Junyali Rat, Pyaru Gairsain and Hiya Bhareenge and acted too. 
  Ram Negi from Chamoli Garhwal directed film 'Sanjog' a love based Garhwali film (VCD/DVD).
          Ram Negi became famous for directing Garhwali Television serial broadcasted by Doordarshan in 2009-2010. The sixteen episode Garhwali television serial is about the pain and problems of migration from rural Garhwal and Kumaun.
One of witness for his creativity is Garhwali film (VCD/DVD) 'Dharti Myara Garhwal ki' (2008). Ram Negi produced and directed 'Dharti Myara Garhwal ki'. The music director of Garhwali film (VCD/DV) 'Dharti Myara Garhwal ki' is Sanjay Kumola. Devi Prasad Semwal wrote lyric for the film. The film takes the issue of migration, no infrastructure for education, no employment opportunities in rural Garhwal and the struggle of mother to provide best education to her sons.
           Ram Negi is sad to state that due to heavy losses in producing Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Films and albums the Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album industry is in very bad conditions. The investors are pulling off their hands and new investors are not seen for months in Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album industry. The state government is indifferent to promote Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album industry. When was asked, ram Negi answered that the so called Uttarakhand film Association is also not active to take the matter aggressively the cause of Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album industry to the state government.
              No doubt, Uttarakhand government is unresponsive, unsympathetic, uninterested, indifferent, unconcerned to  Garhwali and Kumauni (Uttarakhandi) Film and album industry but personalities as ram Negi is busy in struggling and his next  venture is 'Gauri Mai' based on the subject of making girl/woman as Mai.


Copyright@   Bhishma Kukreti 28/2/2013
Review of Garhwali and Kumauni Films to be continued...3
Notes on Television Serial, Album and Film Directors; Garhwali Television Serial, Garhwali Album and Garhwali Film Directors; Uttarakhandi Television Serial, Album and Film Directors; Kumauni Television Serial, Album and Film Directors; Mid Himalayan regional language Television Serial, Album and Film Directors; Himalayan regional language Television Serial, Album and Film Directors; North Indian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Indian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Indian subcontinent regional language Television Serial, Album and Film Directors; SAARC countries regional language Television Serial, Album and Film Directors; Asian regional language Television Serial, Album and Film Directors; Oriental regional language Television Serial, Album and Film Directors to be continued...

Bhishma Kukreti

नंदा जात जागर का बाकी भाः -फड़कि (भाग)-15 म बाँचो



   

नंदा जात जागर -फड़कि (भाग)-15


गीत एकत्रीकरण -नन्द किशोर हटवाल



इंटरनेट प्रस्तुती: भीष्म कुकरेती



  शिव का  सुन्दर रूप वर्णन


  अफु बल क्या माया रंचन

जाई पौंछि इसुर नौनाला मंगरी

नौनालाऊ मंगरी नायेन ध्वोयेन

प्यूंळी धैंको भैंसाल खैलाइ

अफु भगवान क्या माया रंचन 

नायी  धोयी  इसुर हुर्र्या फुर्र्या ह्वैगी

पैरणऊ बैठीगी पीताम्बर धोती

पैरणऊ बैठीगी मुंडमा मुंड्यासी

कनु पैरी इसुर सिर्माग मुकुट

कनु पैरी इसुर सीरू कंकड़े



बरात का रिसासौ पंहुचना


सिसासौउ मांग ऐग्ये बरात

हिमंत ऋषि आदर करन

आदर करन बांवळी पकड़णा

भारद्वाज रिसी आदर करन

बशिष्ठ रिसी आदर करन

अंग्लीसा रिसी आदर करन

गौतम  रिसी आदर करन

सौनक  रिसी आदर करन

हिमंत  रिसी आदर करन

सात सप्त रिसी आदर करन


गौरी शंकर की कुंडली

द्यालो रिसियुनं कन्या को दान

गौरी शंकर की जुगती जुड़ी गे

गौरी शंकरन लाया उड़ेली

भाई बिनसरन लाया उड़ैल्ये

लाटू केदारून लाया उड़ैल्ये


गौरी का वेदी  में बैठना

गौरा इसुर कु ब्यौ च जी

अब गौरा वेदी बैठाला जी

गौरा इसुर कु ब्यौ च जी

पैली कुनाली फिरावा जी

गौरा इसुर कु ब्यौ च जी         


नंदा जात जागर का बाकी भाग -फड़कि (भाग)-16 म बाँचो

Bhishma Kukreti

Anuj Joshi: The Most Sensible Garhwali Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues
Review of Garhwali-Kumauni (Uttarakhandi) Films -3
                                               Bhishma Kukreti
[Notes on Sensible Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Garhwali Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Kumauni Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Uttarakhandi Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Mid Himalayan regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Himalayan regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible North Indian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Indian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible South Asian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Asian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Oriental regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues]
                             Garhwali or Kumauni literature does not provide name, fame and monitory benefits to Garhwali and Kumauni literature creative. However, there are Garhwali and Kumauni language lovers who ignore benefits from creating other language literature and stick to local language literature. There are sensitive Garhwali and Kumauni film makers those leave Hindi filmdom for the sake of local language promotion.
                      Anuj Joshi is one of the sensible persons that left Hindi filmdom for promoting Garhwali-Kumauni language films.  Kathud Bada (Malla Dhangu, Gangasalan, Pauri Garhwal) is second oldest village of Dhangu after village Jaspur. Anuj Joshi belongs to Kathud Bada village. His father is Udai Ram Joshi and mother's name is Kamla Joshi. Anuj was born on 19/11/1972 in Shimla (HP). When Anuj was studying in Dehradun he used to read story books and was inclined to analyze various storytelling methods. Anuj Joshi was mesmerized film as the best medium of storytelling medium.  In his graduation, Anuj used to see dreams of becoming film director of Garhwali films. When his intimate friends used to caution him that being Garhwali film director means no name, Joshi used to tell that he would not become Garhwali film director for name and money but for a definite and focused cause –thousand years old Garhwali language should be protected.
                   Anuj had clear objective that for film direction he must get knowledge of film direction and in 1995, Anuj Joshi reached Mumbai. In Mumbai Anuj worked with famous film directors as assistant as Jeet, ham Dil de Chuke Sanam etc. he joined television serial making and wrote story, script for Jameer serial. Anuj Joshi wrote and directed Hindi serials as Jameer, Babul ki Dua le ja and Saturdays suspense serials for Doordarshan. Later on, he joined Ekta Kapoor (Bala ji production) and wrote many serial's stories. Joshi wrote and directed 'Kasauti Jindgi ki'   
                 His first Garhwali film venture is 'Teri Saun'. 'Teri Saun' is based on Muzaffar Nagar incident of Uttarakhand movement (Joshi was witness there as movement activist).  The movie was produced financed by him and his family. The film was also made in Kumauni language. From exhibition point of view, 'Teri Saun' created many records from audience point of view. This is the only film that was run for three prints in Delhi (two Garhwali versions and one Kumauni version). However, Anuj and his family did not get return due to Chalaki of cinema hall owners. 
   Anuj Joshi directed Garhwali VCD/DVD film 'Garhwali Shole' (2004).
Anuj Joshi directed Garhwali VCD/DVD film 'Hantya' (2005)
Anuj Joshi directed Garhwali VCD/DVD Play 'Kya Kan tab'
'Gullu '(2010) is first Garhwali children film and credit goes to Anuj Joshi for its direction.
Anuj Joshi directed other children BDVD/VCD films as 'Kamli (2011) and 'Kafal' (2013). 'Kafal' discusses about the worrying position of Garhwali language.
Anil took social issues in his directed films as 'Kab Khulai rat' and 'Kabi t Holi suber''
'Ghana Girgit and yamraj' directed by Anuj Joshi is comedy film.
' Gundaru ban gaya Hero' comedy and serious VCD film directed by Anuj Joshi is about the desire of a young boy to produce films in Garhwali, exploitation by crooked  people and message that Garhwali society should take films seriously and should spend money on films as religious cause. 
'Manswag' (2012) VCD film directed by Joshi discusses the issue of Tiger, environment and the problems of villagers together
         When asked about worsening position of Kumauni and Garhali film industry, Anuj Joshi states that he does not have any hope from political leadership of Uttarakhand as politicians and bureaucrats are totally indifferent o Kumauni and Garhwali languages.  However, Anuj is of firm opinion that only society can take the language issue by itself as Laddaki people boycott pirated and the businessmen those do pirating of Ladaki films
  Anuj Joshi requested media also to take the issues to the general public not to buy pirated product at all (pirated CD ko pap samjhen).
Noted film personality Madan Duklan states that Anuj Joshi is the most sensible Garhwali film director.
* (Based on telephonic talks with Anuj Joshi and Madan Duklan)
Reference: Bhishma Kukreti, 2013
Copyright@   Bhishma Kukreti 1/3/2013
Review of Garhwali and Kumauni Films (Uttarakhandi) to be continued...4
Notes on Sensible Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Garhwali Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Kumauni Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Uttarakhandi Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Mid Himalayan regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Himalayan regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible North Indian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Indian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible South Asian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Asian regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues; Sensible Oriental regional language Film Director about Social and Cultural (Messages) Issues to be continued..

Bhishma Kukreti

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन


                                              भीष्म कुकरेती     


   सन १९ ८ ३ में प्रथम जग्वाळ फिल्म  प्रदर्शित होने के बाद गढ़वाली -कुमाउनी फ़िल्में बनने का सिलसिला शुरू हुआ। फिर फिल्मों के रचनाधर्मियों को संगठित कर काम करने की भी आवश्यकता महसूस हुयी। इसी आवश्यकता पूर्ति हेतु सन २००१ में देहरादून में उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन की नींव पड़ी जिसके अध्यक्ष श्री एस . पी . एस नेगी को बनाया गया. श्री एस . पी . एस नेगी ही वर्तमान अध्यक्ष हैं। इस संगठन में निर्माता, निर्देशक, लेखक कलाकार, गीतकार, स्म्गीत्कार, सम्पादक व अन्य तक्नीसियन हैं। 

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन  देहरादून के कई उद्दयेश हैं

सर्वप्रथम उद्देश्य उत्तराखंड फिल्म उद्यम का सुचारू रूप से विकसित करना है

फिल्म विकास सम्बन्धी सृजान्त्म्क कार्यों को सम्पादन करना फिल्म उद्यम विकास को संबल देने हेतु सृजान्त्म्क कार्यों का सम्पादन

अन्तराष्ट्रीय व राष्ट्रीय फिल्म-कर्मियों व रंगकर्मियों की संगोष्ठी करना जिससे आवश्यक सुचना व ज्ञान का प्रभाव हो सके और उत्तराखंडी फिल्म उद्यम की बातें अन्तराष्ट्रीय मंचो पर हो सके

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन यह बात जानता है कि क्षेत्रीय फ़िल्में उत्तराखंड पर्यटन को विकसित करने में सहायक होंगी और इसी मुड़े को मद्दे नजर रख असोसिएसन राष्ट्रीय व अंतर्राष्ट्रीय फिल्म निर्माताओं-निर्देशकों  के साथ सूचना आदान प्रदान कर उन्हें उत्तराखंड में फिल्म निर्माण के लिए प्रेरित करता है . राष्ट्रीय अथवा अन्तराष्ट्रीय फिल्मो की शूटिंग उत्तराखंड में होने से स्थानीय कलाकारों व तकनिसियनो को काम ही नही मिलता अपितु नई तकनीक का भी ज्ञान व अनुभव मिलता है।

   उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन   उत्कृष्ट कार्य करने के लिए निर्देशकों, कलाकारों, लेखकों, संगीतकारों  व तकनीसियनो को समय समय पर सम्मान करता है और उन्हें प्रेरित भी करता है।

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन   अपना सांस्कृतिक दल देस विदेस भेजता है जिससे सांस्कृतिक व तकनीकी ज्ञान का आदान प्रदान किया जा सके व उत्तराखंड संस्कृति का प्रचार प्रसार भी किया जा सके।

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन  समय समय पर असहाय व अस्वस्थ फिल्म रचनाधर्मियों व तकनीसियनो की सहायता भी करता है।

समय समय पर उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन   उत्तराखंड फिल्मों की समस्यायों से सरकार व अधिकारियों को अवगत कराता रहा है।

उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन  वर्तमान पधाधिकारी -

श्री हेमंत कोचर- संरक्षक

श्री बलराज नेगी संयोजक व संरक्षक

श्री एस . पी . एस नेगी - अध्यक्ष

श्री गोविन्द राणा -उपाध्यक्ष

श्री राजेन्द्र सिंह रावत -महासचिव

श्री मदन डुकलाण -कोषाध्यक्ष

श्री मणि भारती -सांस्कृतिक सचिव

श्री हेमंत बुटोला -सह सांस्कृतिक सचिव

श्री जॆ. एस. थापा -प्रचार -प्रसार सचिव


[ यह लेख उत्तराखंड फिल्म असोसिएसन  के कोषाध्यक्ष श्री मदन डुकलाण से बातचीत पर आधारित है)



Copyright@ Bhishma Kukreti 1/3/2012